54. schôdza

Ďakujem za reakcie, kolegyne, aj za podporné slová. A možno, že ešte pre potreby ďalších otázok alebo debaty o tomto návrhu zákona, bude aj ústne prihlásenie možné.
Ale chcel by som pánovi poslancovi Jasaňovi povedať, že áno, súhlasím, že táto téma je zložitá, dotýka sa obrovského množstva ľudí, pretože sa bavíme o bývaní a o obrovskom fonde bytov, ktoré tento návrh zákona chce upraviť. K jednej vytke, ktorú ste hovorili, a snažíte sa ako keby vzbudiť dojem, že 25. rok veku je arbitrárne stanovený, vychádza z parametrov živnostenského podnikania. A možno, že ten, tá legislatívna technika, že nevytvárajme zbytočný zoznam, ktorý po Obchodnom registri a Živnostenskom registri vznikne na ministerstve dopravy, ale upravme to, kde to štandardne upravujeme, a to spravme z voľnej živnosti viazanú a dajme tam odbornú prax a zároveň dajme ministerstvu šancu vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti podľa toho, aká je náročná a koľko legislatívnych aktov a aké zmeny prispeli. A necháme vám, ministerstvu, vlastne tento proces neustále evaluvovať aj naďalej po získaní tejto viazanej živnosti, je podľa mňa oceniteľný zámer. A áno, priznávam, nerobil som pozmeňujúci návrh sám, viete aj vy, keď sa tej téme venujete, že existuje množstvo odborných a reprezentatívne zastúpených spoločností na Slovensku a viac-menej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

10.
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona je vypracovaný z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.
Návrh zákona ďalej v oblasti európskych satelitných navigačných služieb zriaďuje a zabezpečuje činnosť príslušného orgánu verejnej regulovanej služby podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ a upravuje vybrané ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ako regulačného orgánu.
Boli sme oboznámení so spoločnou správou gestorského Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Súhlasíme so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady k uvedenému návrhu zákona (tlač 1577a) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1577a), podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením č. 1799 zo 17. júna 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 652 z 8. septembra 2015 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 463 z 10. septembra 2015. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená Výborom Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 480 zo 16. septembra 2015. Týmto výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, cieľom nového stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie urýchlenia a zvýšenia efektívnosti výstavby. Nový zákon si kladie za cieľ riešiť aj aktuálny celospoločenský problém zníženia úrovne disciplíny vo výstavbe. Návrh zákona je koncipovaný ako ucelená komplexná právna úprava v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva, ktorá zahŕňa hmotnoprávne ustanovenia, ako aj procesy obstarávania a schvaľovania územných plánov, umiestňovania, ohlasovania, povoľovania stavieb vrátane kolaudácie, odstraňovania stavieb, osobitných opatrení stavebného úradu, štátneho stavebného dohľadu, ako aj sankcií.
Do novej právnej úpravy boli zapracované nové mechanizmy pre zefektívnenie a racionalizáciu procesných postupov, ako aj nástroje postupnej eliminácie následkov živelného nelegálneho osídľovania niektorých území. Návrh zákona rozširuje povinnosť nad územný plán obce na všetky obce, pretože každá obec by mala mať odborne spracovaný strategický dokument územného rozvoja. Zavádza taktiež zastavovací plán, ktorý má obsahovať podrobné lokálne zastavovacie podmienky a tak postupne nahradiť terajšie ad hoc rozhodovania stavebných úradov o umiestnenie stavby v správnom konaní. Navrhovaný zákon precizuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. Racionalizuje konania tým, že obmedzuje správne konanie o umiestnení stavby zavedením zásobného priameho vplyvu zastavacích plánov. Pri drobných stavbách ho zrušuje úplne. Pri jednoduchých stavbách ho spája so stavebným povoľovaním do jedného konania. Tým sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb.
Precizuje sa postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách najmä presným definovaním nepovolenej stavby a zohľadnením účasti investora na porušení zákona, rozložením zodpovednosti a tým aj sankcií a ochranných opatrení aj na ostatných účastníkov nepovolenej výstavby, najmä na dodávateľa stavebných prác, a vylučuje možnosť dodatočného stavebného povolenia.
Navrhovaný zákon nahradí v súčasnosti platný zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže súčasný stavebný zákon, ktorý teda platí od roku 1976 v znení neskorších predpisov, s výnimkou inštitútu vyvlastnenia, ktorý bude upravený samostatným zákonom s rovnakou účinnosťou, ako je navrhovaná pre nový stavebný zákon, t. j. 1. júla 2016.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1795 zo 17. júna 2015 pridelila vládny návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 648 z 8. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 465 z 10. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 360 z 8. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 245 z 2. júla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením č. 165 z 30. júna 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 32, 35 až 80, 82 až 93, 95 až 106, 108 až 118, 120, 122 až 140 a 142 až 168 s odporúčaním gestorského výboru schváliť; hlasovať spoločne o bodoch 33, 34, 81, 94, 107, 119, 121 a 141 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 252 zo 16. septembra 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem. Skončil som.

18.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spoločný spravodajca, kolegyne a kolegovia, tak ako už pán minister v úvode inými slovami naznačil, že ide o zákon, ktorý je rozsiahly, komplexný, zložitý, ale chcem povedať, že aj veľmi dôležitý. Preto chcem oceniť prístup pána ministra k tvorbe tohto zákona, pretože vlastne o takomto čase minulého roku jedna verzia nového zákona stavebného bola vlastne pripravená. Pán minister ju stiahol a ten čas využili na to na ministerstve, aby predložili nový návrh zákona. To konštatujem, no, niekedy to nie je samozrejmé, ale v tomto prípade konštatujem, že terajší návrh je kvalitatívne lepší ako ten, ktorý bol v roku 2014. Ale i napriek tomu v spoločnej správe, ktorú si máme možnosť pozrieť, sa ukazuje, že je tam dôvod na vylepšenie v 168 prípadoch. Aj poslanecký klub KDH sa primerane, zodpovedne pripravoval k novému stavebnému zákonu. Čiže nielen my, poslanci, ale aj iní odborníci, a nielen z KDH, sme pripravili pozmeňujúce návrhy. Po tom, čo sme videli už teraz verziu spoločnej správy, tak sme zredukovali naše pozmeňujúce návrhy na počet 28.
Keďže sme boli nútení si preštudovať spoločnú správu podrobne, konštatujem, že až na malé výnimky všetky navrhnuté pozmeňujúce návrhy vylepšujú pôvodný zákon. S takou istou ambíciou, ale aj s presvedčením, že je to tak, pristúpime aj my s našimi 28 pozmeňujúcimi návrhami. Dovoľte, aby som vás teda pomaly a podrobne oboznámil s pozmeňujúcim návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Bobíka, Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiže stavebný zákon, parlamentná tlač 1573.
Prvý návrh sa týka čl. I. Paragraf 9 ods. 1 sa na konci prvej vety za slová "spojená so zemou" vkladá text "alebo osadená na pevnom základe".
Odôvodnenie: Pevným podkladom na osadenie stavby sa rozumie najmä plocha po odstránení pôdnej vrstvy, spevnená plocha, podpery, prefabrikované podklady. Za pevný podklad sa považuje aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby alebo zariadenia bez potreby úpravy.
Rozviniem to ešte. Tento náš pozmeňujúci návrh vyplýva už zo súčasnej reality, kde investori realizujú objekty, stavby, ktoré nemajú, nie sú, stavby nie sú spojené pevne so zemou a nie sú ani pripojené na inžinierske siete. V zmysle terajšieho návrhu zákona takéto stavby by vlastne stavbami neboli a pritom už existujúce teda budovy sú rozľahlé, zložité, komplikované. Skrátka jasne hovoria o tom, že ide o stavbu, ale de jure, ak toto, čo teraz tu navrhujeme, nebude prijaté, tak vlastne také stavby nebudú.
Totiž o čo ide? Investori už prišli na to, že napríklad elektrickú energiu dokážu získať z alternatívnych zdrojov. Čiže nepotrebujú sa pripojiť na elektrickú energiu. Dokážu získať dažďovú vodu na technologické účely, čiže nepotrebujú vodovod na tieto, na tieto účely. Pitnú vodu dovážajú zamestnancom v určitých systémoch, ktoré sú dnes už veľkoobjemové, takže nepotrebujú pripojenie na vodovodnú prípojku. A keďže používajú chemické WC, nepotrebujú ani kanalizáciu. Takže my ak necháme zákon v tom znení, ako je teraz, takéto stavby, ktoré budú mať alternatívne zdroje, budú mať chemické WC, budú využívať dažďovú vodu, nebudú pevne spojené so zemou, nebudú môcť byť chápané ako stavby. Preto verím, že odborníci sa nad tým zamyslia a predložený návrh, ktorý predkladáme v bode 1, podporia.
V bode dva navrhujeme, aby v čl. I § 21 ods. 4 písm. m) sa slovo "Rešpektovať" nahradilo slovom "Prihliadať".
Odôvodnenie: Ustanovenie v predloženom znení nedáva zmysel. Myslím si, že tu to netreba ďalej rozvíjať. Nechceme nejaký bod v zákone, ktorý by nedával zmysel.
V bode tri. V čl. I § 25 sa pred slovo "záujmy" vloží slovo "verejné".
Odôvodnenie: Dotknuté orgány nemôžu chrániť iný ako verejný záujem. Táto zásada vyplýva taktiež aj z neskorších ustanovení zákona.
Štvrtý. V čl. I § 30 ods. 4 sa v poslednej vete pred slová "obytné územie" vkladá slovo "jestvujúce".
Odôvodnenie: Návrh definuje doteraz neriešené plochy v územnom pláne obce. A ešte to rozviniem. Jedná sa vlastne o tú časť zákona, ktorá hovorí o tom, že obce by teraz mali mať územné plány a v tých obciach, kde existujú urbanizované marginalizované skupiny, mali by sa pre tieto skupiny vytvoriť územia. Čiže my navrhujeme, aby, aby to boli tie, ktoré už teraz existujú.
Piaty pozmeňovací návrh je, v čl. I § 30 sa za ods. 8 vložia nové ods. 9 a 10, ktoré znejú:
"(9) Územný plán obce môže obsahovať aj prvky územného plánu zóny, ak obec územný plán zóny neobstaráva.
(10) Územný plán obce určí, pre ktoré časti územia obce sa vypracuje územný plán zóny."
Doterajší ods. 9 sa označí ako ods. 11.
Odôvodnenie: Návrh rieši prípustnú mieru detailu územného plánu obce, ak sa nepočíta s vypracovaním územného plánu zóny, ako aj zvyšuje mieru právnej istoty pre vlastníkov pozemkov tým, že prikazuje určiť už v územnom pláne územia, pre ktoré sa bude vypracuvávať územný plán zóny.
Šiesty. V čl. I § 32 ods. 3 písm. b) sa slovo "návrh" nahrádza slovom "určenie".
Odôvodnenie: Návrh je možné meniť a je vo svojej podstate nezáväzný a z toho dôvodu by nebol dôvod ho riešiť v zastavacom pláne. Zastavovací plán má určiť príslušné základné parametre. Preto navrhujeme teda aj určiť jasnejšie slovo alebo jednoznačnejšie určenie.
Siedmy návrh. V čl. I § 33 ods. 2 písm. c) sa na začiatok vkladajú slová "príprava podkladov a".
Návrh osem. V čl. I § 33 ods. 2 písm. f) sa na začiatku vypúšťajú slová "prípravu podkladov a".
Deviaty návrh. V čl. I § 33 ods. 3 písm. d) sa na začiatok vkladajú slová "príprava podkladov a".
Desiaty návrh. V čl. I § 33 ods. 3 písm. e) sa na začiatku vypúšťajú slová "prípravu podkladov a".
Odôvodnenie: V oboch odsekoch je nelogické poradie činností, čo sa týka prípravy podkladov. Príprava podkladov je prvou z činností, ktorá sa začne po obstarávaní zhotoviteľa územnej projektovej dokumentácie. Prirodzene, časť podkladov sa pripravuje už pri príprave návrhu zadania.
Jedenásty návrh. V čl. I § 34 ods. 2 sa na koniec odseku vkladá nová veta, ktorá znie:
"Ak orgán verejnej správy vydáva stanoviská podľa viacerých právnych predpisov, je povinný tieto stanoviská zosúladiť a vydať súborné stanovisko za všetky právne predpisy."
Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je donútiť orgán verejnej správy, ktorý je dotknutým orgánom podľa viacerých právnych predpisov (napr. v oblasti životného prostredia), aby si svoje stanoviská vnútorne zosúladili a vydali iba jedno súborné stanovisko. Tým by sme napríklad predišli aj situácii, ktorá je teraz v inom ministerstve, kde Najvyšší súd musí teraz vzhľadom na nejaké rôzne stanoviská senátov vydávať nejaké zjednocujúce. Tu by sme predišli a toto súborné stanovisko by vlastne garantovalo odborný výstup za, za celý prípad.
Dvanásty návrh. V čl. I § 36 ods. 9 sa za slová "výsledok posúdenia" vkladá nový text "s podrobným odôvodnením zistených rozporov".
Odôvodnenie: Stanoviská týchto orgánov sú mnohokrát nezdôvodnené a teda aj nepreskúmateľné. V záujme zvýšenia transparentnosti je účelné každý zistený rozpor primerane zdôvodniť, aby bol zistený rozpor preskúmateľný. Zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že voči takýmto stanoviskám nie je možné podať žiaden opravný prostriedok a teda sú vo svojej podstate konečné a nezmeniteľné.
A trinásty návrh. V čl. I § 38 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Súborné stanovisko schvaľuje orgán územného plánovania."
Toto ani nie je potrebné, si myslím, zdôvodňovať.
Štrnásty návrh. V čl. I § 41 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "(5) Ak výsledok posúdenia podľa ods. 2 nie je kladný, príslušný orgán územného plánovania v posúdení podrobne označí a odôvodní zistené rozpory. V tomto prípade kópiu posúdenia zašle aj orgánu územného plánovania podľa § 84."
Doterajšie odseky 5 až 11 sa označia ako odseky 6 až 12.
Odôvodnenie: Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečiť preskúmateľnosť týchto posúdení a zamedzenie vydávania nezákonných stanovísk.
Pätnásty návrh. V čl. I § 41 sa terajší text ods. 6 nahrádza novým textom, ktorý znie:
"(6) Územnoplánovaciu dokumentáciu schvaľuje orgán podľa osobitného predpisu, 11a)^_, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Ak tento orgán nesúhlasí s predloženým návrhom územnoplánovacej dokumentácie na schválenie podľa ods. 5, vráti návrh s pokynmi na jeho úpravu, dopracovanie a nové prerokovanie, nemôže ho zmeniť bez nového prerokovania. "
Odkaz pod čiarou znie:
"11a) zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, zákon č. 401/1990 Zb. o Košiciach, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.
Odôvodnenie: Predložený text návrhu je zmätočný. Vytvára zdanie povinnosti schváliť návrh územnoplánovacej dokumentácie, čo je ešte zosilnené pri zastavovacích plánoch. Takáto formulácia je v rozpore s ústavnými pravidlami právneho postavenia poslancov orgánov územnej samosprávy. Pojem "schvaľujúci orgán" nie je v tomto zákone definovaný a v podstate ho nepozná ani náš právny poriadok.
Šestnásty návrh. V čl. I § 43 ods. 4 sa na koniec odseku vkladá nová veta, ktorá znie:
"Ustanovenia § 36 ods. 9 a § 41 ods. 5 sa použijú primerane.".
Tu nie je treba zdôvodnenie.
Sedemnásty návrh. V čl. I § 52 sa v ods. 1 a 2 terajší text "Obec je oprávnená" nahrádza textom "Obec je povinná".
Odôvodnenie: Toto riešenie zjednoznačňuje postup obce.
Osemnásty návrh. V čl. I § 52 sa v ods. 2 vypúšťa písm. c). Doterajšie písm. d) sa premenuje na písm. c).
Odôvodnenie: Predložený pozmeňujúci návrh ruší neodôvodnené zvýhodnenie jednej skupiny záujmových združení oproti iným. Ich právo podávať podnety a vyjadrovať sa k návrhom nie je týmto dotknuté.
Devätnásty návrh. V čl. I § 57 ods. 4 písm. a) sa slová "architektonické" nahrádza slovom "architektonického".
Odôvodnenie: Ide o gramatickú úpravu.
Dvadsiaty návrh. V čl. I § 58 ods. 4 sa vkladá nové písmeno h), ktoré znie:
"h) prikázať okamžité prerušenie stavebných prác v prípade zistení podľa § 63ods. 2 písm. f) a § 64 ods. 2 písm. f)".
Odôvodnenie: povinnosť prerušiť práce z týchto dôvodov musí mať aj stavebník, aj stavbyvedúci, aby bola táto povinnosť účinná, napríklad vylúči zmenu zhotoviteľa stavby.
Dvadsiaty piaty, dvadsiaty prvý návrh. V čl. I § 60 ods. 6 písm. j) sa za text "technických zariadení" vkladá čiarka a nový text, ktorý znie: "o spôsoboch zabezpečenia požadovanej energetickej hospodárnosti stavby, ak je to relevantné, o predpokladaných nákladoch na prevádzku budovy v rozsahu spotreby energií".
Odôvodnenie: Účelom predloženého návrhu je spresniť a rozšíriť zoznam povinností projektanta z dôvodov zabezpečenia riadnej implementácie povinností vyplývajúcich z predpisov o energetickej hospodárnosti budov a zvýšenie informačného komfortu stavebníka. Taktiež je účelom podporiť rozhodovanie v prospech takých stavieb, ktoré budú ekonomicky hospodárne.
Návrh 22. V čl. I § 65 ods. 3 sa vkladá nové písmeno o), ktoré znie:
"o) prikázať okamžité prerušenie stavebných prác v prípade zistení podľa § 63 ods. 2 písm. f) a § 64 ods. 2 písm. f)".
Odôvodnenie: Povinnosť prerušiť práce z týchto dôvodov musí mať aj stavbyvedúci, aby bola táto povinnosť účinná.
Návrh 23. V čl. I § 67 ods. 2 písm. c) sa za text "osvetlenia budov" vkladá čiarka a nový text "verejných priestranstiev".
Odôvodnenie: Ide o primerané zjednodušenie postupov pri realizácii slávnostného osvetlenia verejných priestranstiev, napríklad v rámci vianočnej výzdoby.
Dvadsiaty štvrtý návrh. V čl. I § 67 ods. 2 sa za písm. j) vkladá nové písm. k), ktoré znie:
"k) stavebné úpravy vodovodných a kanalizačných potrubí, ak sa nimi nemení trasa."
Doterajšie písmená k) až q) sa premenujú na l) až r).
Odôvodnenie: Jedná sa o rovnakú problematiku ako pri elektrických, telekomunikačných a plynárenských sieťach.
Návrh 25. V čl. I § 89 ods. 4 sa slovo "územnom" nahrádza slovom "stavebnom".
Odôvodnenie: Zákon pozná a upravuje stavebné obvody.
Dvadsiaty šiesty návrh. V čl. I sa ruší § 95.
Máme také presvedčenie, že ak by tento zákon zostal súčasťou nového zákona, vytvorila by sa nelogická situácia, kde určité združenie podnikajúcich subjektov by si vytvorilo predpoklady na to, aby mohlo byť iniciatívne pri odstraňovaní informačných tabúľ či reklamných zariadení iných subjektov. Prirovnal by som to až k takej situácii, že Volkswagen a Pegueot by sa dohodli, že oni keď vyrobia 500-tisíc áut, tak už tretí výrobca na Slovensku by vyrábať nemal. Je to, samozrejme, porovnanie nie celkom presné, ale si myslím, že naznačuje tú absurditu, ktorá v tom § 95 je. Čiže navrhovaný paragraf v zákone má znaky lobingu, respektíve neprimerane zvýhodňuje určitú skupinu prevádzkovateľov reklamných plôch.
Návrh 27. V čl. I § 106 ods. 4 sa pred koncom poslednej vety vkladá čiarka a nový text "najviac však o 30 dní".
Odôvodnenie: Účelom navrhovanej úpravy je zrýchlenie konania.
Dvadsiaty ôsmy návrh. V čl. I § 142 ods. 2 sa na konci vety vkladá čiarka a nový text "na základe súhlasného stanoviska dotknutých obcí".
Odôvodnenie: V súvislosti s vyčlenením území s urbanistickou koncentráciou marginalizovaných skupín obyvateľov sa dáva možnosť obciam vyjadriť k zaradeniu do zoznamu. Ako viete, v návrhu zákona je uvedené, že v prílohe č. 1 vláda navrhuje alebo určuje zoznam obcí, kde, ktoré budú chápané ako tie, kde na ich území je urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín, a sme toho názoru, že pred tým zaradením by sa k takémuto zaradeniu mali vyjadriť aj jednotlivé obce.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, predložil som 28 pozmeňujúcich návrhov. Ešte raz len chcem pripomenúť, aby to zaznelo tak, ako to naozaj je, tak ako aj návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, vylepšujú zákon. My už predkladáme len určitý súbor poznatkov, ktoré sme zjednodušili do počtu 28, a som presvedčený, že naozaj nekolidujú v nijakom smere s predloženým návrhom a jasne a zrozumiteľne ho vylepšujú, upresňujú, skrátka robia ho lepším. Preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem za porozumenie.

Ďakujem pekne. Kolega Bobík, moju podporu vášho pozmeňováku máte. Vyjadril som ju aj tým, že som vám dal podpis pod tento pozmeňovací návrh, pretože naozaj rieši veci, ktoré sú neriešené v novom stavebnom zákone. A koniec koncov to, že tento zákon je zlý a nedopracovaný a nedoriešený a hlavne nie je v prospech občanov, tak to uvidíme možno aj v ďalších diskusných príspevkov v rozprave a samozrejme aj v ďalších pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú pripravené.
Vy ste riešili v podstate niekoľko častí z tohto zákona. Ďalšie veci ešte budú musieť byť dopracované, prípadne úplne prerobené, pretože sú zlé. Takže ja podporujem tento váš pozmeňovací návrh. Je otázne, či ho podporuje minister a ministerstvo.

22.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, je stále veľkou výzvou pre ministra, keď má zákon nie novelizovať, ale priniesť ho nový. Pán minister sa pokúsil na druhýkrát teda urobiť stavebný zákon a doniesť ho k nám do Národnej rady prepracovaný. O jeho kvalite svedčí viac-menej spoločná správa, ktorá má 54 strán a má 168 pozmeňujúcich návrhov. Samotný návrh zákona, keď zoberiem len ten stavebný samotný, má 116 strán a 146 paragrafov. Takže po prijatí spoločnej správy máme úplne iný zákon, než samotný pán minister sem doniesol.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k samotnému návrhu zákona. A pred tým, než tak učiním, chcem navrhnúť zo spoločnej správy bod 32 vyňať na osobitné hlasovanie a takisto dávam procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.
Dôvody. Tento zákon vytvorí priestor na špekuláciu s cenou pôdy. Tento zákon, keď doteraz sme mali veľa bilbordov, tak teraz ich budeme mať hojne. Rovnako tento zákon obmedzí aj slobodný pohyb občanov v krajine. Prečo si to trúfam povedať?
Bilbordy. Kolegyňa Zmajkovičová pred časom sa tu snažila riešiť, že máme veľa tých bilbordov. Aby ste mali predstavu, tak bilbord má rozlohu 6 x 4 metre, teda 24 metrov štvorcových. Na toto je potrebné stavebné povolenie. Ale na plochu veľkosti 6 x 3 metre už stavebné povolenie nie je treba. Stačí územný súhlas, ktorý vydal starosta. K územnému súhlasu sa susedia v procese schvaľovania nijako nevyjadrujú, to znamená, že reklamnú plochu o tejto veľkosti je možné umiestniť všade. Takže keď sme doteraz mali veľa, teraz budeme mať hojno.
Keď sa pozriem na to, že prečo budú mať občania obmedzený prístup na niektoré plochy, tak naozaj si kladiem otázku, či to neni na popud kolegu ministra Glváča, ktorý predal pozemok, teda predal cestu ako ostatný pozemok v Tatranskej Javorine a následne za chvíľku sa tam zjavila rampa. No keď doteraz boli pochybnosti, či tá rampa sa tam zjavila v súlade so zákonom alebo nie, keď prejde tento návrh zákona, tak na tú rampu žiadne stavebné povolenia nebude treba. A nielen stavebné povolenia, ale ani územný súhlas.
Som nesmierne rád, že po kritike, ktorú som vyslovil na výbore, tak následne o dva dni výbor pre hospodárstvo v § 67 ods. 2 písm. h) až j) zmenil tak, že nadzemné a podzemné vedenie elektrokomunikačných sietí, už jestvujúcich, nebudú potrebovať stavebné povolenia, keď ich budú opravovať, lebo ono to znelo, že aj na nové, aj na novú výstavbu nie je treba súhlas.
Tak ako som povedal v úvode, je ambíciou a veľkou výzvou priniesť nový zákon. Pán minister, novelizujete zákon, ktorý bol prijatý, teda vy dávate nový zákon, ktorý bol prijatý v roku 1976, za éry tvrdého komunizmu, socializmu. Vtedy, keď súkromné vlastníctvo nič nehovorilo, keď názor občanov nad názorom komunistov nič neznamenal, ale tento zákon prijímate v období, keď platí nová Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí o ľudských právach, o právach občanov, právach vlastníkov. Preto neviem sa stotožniť s tým, že § 48 ods. 3 písm. c) znie:,"teda územné rozhodnutie, ani územný súhlas nie sú potrebné na umiestnenie banského diela, banskej stavby pod povrchom a stavby v povrchových lomoch, pieskovcoch, štrkoviskách a tak ďalej, ktoré podlieha dozoru alebo povolenie štátnej banskej správy".
Kladiem si otázku, prečo pri zriadení bane, takej uránovej bane, by sa nemohli k tomu priamo vyjadrovať aj v zmysle stavebného zákona občania obce a mesta, ktorých sa to bytostne dotýka? Podľa banského zákona nie v každom prípade sa obec musí vyjadrovať. To znamená, že niektorá obec zrazu zistí, že pár sto metrov od obytných priestorov, obytných domov má lom? Ani sa k tomu nevyjadrí. Myslím si, že toto si občania Slovenskej republiky nezaslúžia. Rovnako nie je potrebný súhlas územných, rozhodnutie, územné rozhodnutie ani územný súhlas na umiestnenie rampy alebo brány.
Ale teraz trošku obšírnejšie k tomu bodu, ktorý som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, ktorý nie je predmetom samotného zákona, a preto neviem, či moju kritiku prioritne mám adresovať pánovi ministrovi. Asi nie, ale poslancom, ktorí to presadili. Ja neviem, kto to bol vo výbore pre hospodárstvo, ktorý doplňuje § 48 ods. 3 nasledovne: "Územné rozhodnutie ani územný súhlas nie sú potrebné na písm. n) umiestnenie stavby významnej investície, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, odkaz 16), ak funkčné využívanie územia, priestorové usporiadanie územia vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny".
V tomto prípade mám vážne pochybnosti o tom, keď netreba žiadne rozhodnutie na to, že táto investícia tam ide, tak vytvára veľký priestor tak ako v prípade Jaguara. Prídu špekulanti, vedia, že toto tam pôjde, nakúpia lacne poľnohospodársku pôdu, ktorá sa vzápätí na základe rozhodnutia vlády o umiestnení mimoriadnej investície stane veľmi lukratívnou. Chceme robiť tento priestor? Chce vláda dať priestor, alebo poslanci SMER-u, alebo kto to presadil? Neviem. Chce dať priestor špekulantom, ktorí využívajú to, že získajú informácie o tom, že kde pôjde investícia mimoriadnej významnosti? Nemali by sme radšej zaplatiť tie peniaze tým pôvodným vlastníkom, ktorí tam majú? Pri Nitre predávali za 15 centov, 15, 20 centov za euro. A oni to ďalej pre významnú investíciu predávajú za 15 euro meter štvorcový. Koľkože na tom niekto zarobil? Pre koho to robíme? To je jedna vec.
Druhá vec, že keď ideme už riešiť mimoriadne investície týmto spôsobom, tak je až zarážajúce, že premiér tejto vlády otvorene vystúpi a hovorí o tom, že treba chrániť slovenskú pôdu a netreba ju dať do zahraničných rúk. Týždeň predtým ale vyhlási, že podporujeme mimoriadnu investíciu Jaguar, kde sú majitelia z rozvojovej krajiny a dostanú nielen túto mimoriadnu investíciu, ale dostanú 300 hektárov dobrej, kvalitnej ornej pôdy pri Nitre do vlastníctva. Tak čo chce chrániť táto vláda? Lebo keď chceme riešiť mimoriadne investície, tak ja si viem predstaviť riešenie: dať pôdu investorom na čas, kým tu budú vyrábať. Poskytnúť im tú plochu, nech ju majú, ako keby bola ich. Ale keď sa rozhodnú, že odídu, tak nech tú pôdu láskavo vrátia tejto krajine, lebo tú pôdu vláda vykúpi a má zostať majetkom tejto krajiny. A preto ju považujem za výsmech. A to, keď toto má byť presadené do tohto návrhu zákona, tak sa hanbím, že musím sedieť v tejto Národnej rade, ktorá sa na tom bude spolupodieľať. A to, že vláda vytvára priestor na špekuláciu s cenou pôdy, o to viac, pretože potom záujem predsedu vlády chrániť a ochraňovať slovenskú pôdu a jej ochranu dostať do Ústavy Slovenskej republiky je potom veľkým pokrytectvom.
Preto opakujem, navrhujem tento návrh zákona vrátiť predkladateľovi na prepracovanie a žiadam bod 32 na vyňatie na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja budem tentoraz veľmi stručný. Absolútne podpisujem to, čo ste povedali, pán kolega. O tom nejednoznačnom prístupe premiéra k pôde, keď na jednej strane prakticky v tom istom týždni mal vyhlásenie o potrebe chrániť ju pred zahraničnými majiteľmi, na druhej strane ju vlastne, a úrodnú pôdu, kvalitnú pôdu, pôdu v lokalite, ktorá je krajinársky mimoriadne cenná, pretože, ako viete, tesne nad ňou je jeden z najkrajších románskych kostolíkov na Slovensku a je to taká erbová vec Slovenska. Na toto sa ešte vôbec myslím nepoukázalo, som sa nestretol s tým, to je nad rámec tejto diskusie možno, hoci so stavebným zákonom to tiež čiastočne súvisí. Takže všetky tieto súvislosti, keby sme zobrali do úvahy, tak tá lokalita patrí naozaj k tomu najhoršiemu, čo si vieme predstaviť. Nehovoriac o tom, že je to na západnom Slovensku, sme hovorili, že takéto investície by už nemali ísť, že by mali ísť prednostne na východ, a tak ďalej a tak ďalej. Ja do toho nechcem zasahovať, na to sú jednak kompetentnejší, jednak na to teraz nie je dostatok priestoru.
Ale znova sa len vrátim k tomu, čo ste povedali a zobrali ste mi to doslova z úst a z jazyka, chystal som sa povedať niečo podobné, tak budem mať o minútu kratší prejav.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Simon, hovorili ste o nemožnosti vyjadrovať sa mestám a obciam ohľadne banskej činnosti v rámci nového zákona. Určite si spomínate, ako sa primátor Košíc pred voľbami dral za ochranu občanov ohľadne banskej činnosti. To si spomíname všetci. Nie, nie, nie, vtedy to vôbec nebola predvolebná kampaň. Ale zrazu mi to nejako nesedí s tým, že zrazu mu nevadí, že sa mestá nebudú vyjadrovať k banskej činnosti, alebo k potenciálnej banskej činnosti v rámci tohto nového zákona, v rámci stavebného konania. To sú také zaujímavosti, ktoré vlastne keď si človek uvedomí, tak zistí skutočnú pravdu, o čo niektorým ľuďom ide. Takže na jednej strane sa hráme na to, že ideme ochraňovať, a na druhej strane nám to potom tuná vôbec nevadí. Však už čo? Voľby komunálne sú, sme zase vo funkciách, tam, kde sme potrebovali byť. Takže už, načo už ľudí nebudeme ohlupovať zbytočne? A na čo, však keď o tom nevedia, ani nemusia.
No a keď ste hovorili o ochrane pôdy, no a tak si povedzme, že tu už sme si zvykli na to, že vláda niečo iné hovorí, alebo jej jednotliví predstavitelia, a niečo úplne sa potom urobí, úplne iné. Takže na jednej strane, ako sa hovorí, vodu káže, víno pije. Čiže tu vláda veselo do éteru púšťa, že áno, ideme toto takto ochraňovať, a na druhej strane spraví úplne niečo opačné. Len, žiaľ, to samozrejme prejde v tichosti, pokiaľ na to my z opozície nepoukážeme. Takže už sme si na takéto veci zvykli.