54. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
22.9.2015 o 8:57 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
8.
Dobré ráno, pán minister. Vážení kolegovia aj pracovníci ministerstva zahraničných vecí hore na balkóne. Na rozdiel od pána veľvyslanca a. D. pána Mikloška musím povedať, pán minister, že veľmi vítam tento zákon. Myslím si, že každý z nás, ktorí kedy pracovali trochu, viacej rokov v ministerstve zahraničných vecí, vedia, aké veľké problémy nám robilo, že sme nemali ošetrené a podľa najnovších európskych skúseností vlastne dopracovaný náš zákon o rozvojovej pomoci.
Takže dovoľte mi, pán minister, aby som sa vám poďakovala, že ste teda prišli, že ste sa odvážili teda k tomu, že konečne máme nový zákon, nielen nejaké novely neustále. A ďakujem aj všetkým pracovníkom ministerstva zahraničných vecí, právnikom, ktorí tento, na základe skúseností z európskych krajín, tento zákon vlastne pripravili. Takže to je jedna vec.
Pán veľvyslanec Mikloško tu nastolil otázku, koľko dávame na rozvojovú pomoc. A vlastne by sme si mali dať otázku, prečo si môžeme dovoliť na Slovensku vzhľadom na verejnú mienku, že dávame tak málo na rozvojovú pomoc. No, na to existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Pretože my na Slovensku sa stále cítime byť chudobní, veľmi chudobní a chceme, aby ešte stále bolo pomáhané nám, pretože my ešte stále nemáme dosť. Áno, bola som teraz tri dni v Berlíne, keď porovnám ulice berlínske a bratislavské, my sme v tomto zmysle rozvojová krajina. No, nedá sa nič robiť. Tie jamy, všetko možné, proti berlínskym uliciam naozaj vyzeráme tristne. Ale to neznamená, že nepatríme podľa všetkých ukazovateľov OECD medzi 32 najrozvinutejších krajín sveta. Takže toto je len taká úvaha, že darmo tu budeme nariekať, že dávame menej na rozvojovú pomoc, musíme začať pracovať s verejnou mienkou a vytvárať zospodu tlak na to, aby sme naozaj dávali trochu viacej. Možnože by nám to pomohlo aj pri tejto hystérii a tom neuveriteľnom strachu, ktorý sa zmocnil našich obyvateľov a občanov pri problémoch, ktoré vyvstávajú s utečeneckou krízou v Európskej únii. A možno potom by bolo menej tých nenávistných prejavov.
Zostáva nám jedna úloha, a to nie je len úloha pre ministerstvo zahraničných vecí a vládu, ale aj pre všetky mimovládne organizácie a všetkých tých obetavých ľudí, ktorí pracujú či už v Sudáne alebo v Moldavsku alebo kdekoľvek inde, kde je ich pomoc potrebná: musíme ich viacej propagovať a musíme trvať na tom, aby bola o rozvojovej pomoci verejná debata. Lebo inak sa stále, pán minister, budeme stretávať s tým, čo zažívam ja, keď o tom hovorím, a vy určite tiež, keď sa stretávate s občanmi Slovenska: a prečo dávame tým iným, keď my tuto nemáme dosť? Takže to je ten problém. Ale ten nevyriešime ani týmto zákonom a nevyriešime ho ani za jedno volebného obdobie. Proste to je úloha všetkých, či už poslancov, ale vlastne všetkých ľudí, ktorí chápu tento problém.
Nakoniec, pán veľvyslanec Mikloško, veď nakoniec, keby ste sa pozreli, koľko dávame na slovenskú kultúru, a tou slovenskou kultúrou sa všetci bijú v prsia od rána do večera. A pritom ako ďaleko sme od toho žiaduceho a v európskych menších krajinách takého jasne viditeľného jedného percenta z nášho hrubého domáceho produktu?! Áno, aj tam pri financovaní slovenskej kultúry neustále klesá percento z nášho hrubého domáceho produktu, čo, samozrejme, neznamená, že klesá výška peňazí, pretože tu náš rozpočet, napriek tomu, že sa cítime takí chudobní, neustále rastie, našťastie.
Takže obávam sa, že pri tom takzvanom šetrení na slovenskú kultúru, na toto šetrenie doplatíme oveľa viacej než na šetrenie pre rozvojovú pomoc, obávam sa.
A posledné, čo chcem povedať, je, že možno, pán minister, by stálo za to, ja viem, že ministerstvo vždy veľmi, veľmi šetrilo so všetkými medailami, ktoré máte k dispozícii, a všelijakými diplomami a tak ďalej, ale možno by stálo za to a možno by to trošku schladilo atmosféru, keby ste si zavolali pred kamery nejakých tých najvýznamnejších ľudí, ktorí napríklad teraz pomáhali, pán Krčméry o tom dal teraz veľmi dobrý rozhovor, keby ste si zavolali a pred kamerami ich vyznamenali alebo poďakovali im. Možnože by to niektorých ľudí trklo, že predsa len tie deti, ktoré prešli peši 1500 kilometrov a majú dva, tri roky a trpia svrabom alebo nebezpečnými zápalmi pľúc, práve vďaka tejto nepríjemnej situácii, myslím si, že by to možno trošku predsa len niečo urobilo v tom, a teraz som sa vrátila z berlínskej konferencie, aby sme nepatrili medzi tých, ktorí, sa hovorí, addictive, proste consumers, to znamená vo voľnom preklade nenažraní, nenažraní. Áno, to stačí.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
8:57
8.
Dobré ráno, pán minister. Vážení kolegovia aj pracovníci ministerstva zahraničných vecí hore na balkóne. Na rozdiel od pána veľvyslanca a. D. pána Mikloška musím povedať, pán minister, že veľmi vítam tento zákon. Myslím si, že každý z nás, ktorí kedy pracovali trochu, viacej rokov v ministerstve zahraničných vecí, vedia, aké veľké problémy nám robilo, že sme nemali ošetrené a podľa najnovších európskych skúseností...
8.
Dobré ráno, pán minister. Vážení kolegovia aj pracovníci ministerstva zahraničných vecí hore na balkóne. Na rozdiel od pána veľvyslanca a. D. pána Mikloška musím povedať, pán minister, že veľmi vítam tento zákon. Myslím si, že každý z nás, ktorí kedy pracovali trochu, viacej rokov v ministerstve zahraničných vecí, vedia, aké veľké problémy nám robilo, že sme nemali ošetrené a podľa najnovších európskych skúseností vlastne dopracovaný náš zákon o rozvojovej pomoci.
Takže dovoľte mi, pán minister, aby som sa vám poďakovala, že ste teda prišli, že ste sa odvážili teda k tomu, že konečne máme nový zákon, nielen nejaké novely neustále. A ďakujem aj všetkým pracovníkom ministerstva zahraničných vecí, právnikom, ktorí tento, na základe skúseností z európskych krajín, tento zákon vlastne pripravili. Takže to je jedna vec.
Pán veľvyslanec Mikloško tu nastolil otázku, koľko dávame na rozvojovú pomoc. A vlastne by sme si mali dať otázku, prečo si môžeme dovoliť na Slovensku vzhľadom na verejnú mienku, že dávame tak málo na rozvojovú pomoc. No, na to existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Pretože my na Slovensku sa stále cítime byť chudobní, veľmi chudobní a chceme, aby ešte stále bolo pomáhané nám, pretože my ešte stále nemáme dosť. Áno, bola som teraz tri dni v Berlíne, keď porovnám ulice berlínske a bratislavské, my sme v tomto zmysle rozvojová krajina. No, nedá sa nič robiť. Tie jamy, všetko možné, proti berlínskym uliciam naozaj vyzeráme tristne. Ale to neznamená, že nepatríme podľa všetkých ukazovateľov OECD medzi 32 najrozvinutejších krajín sveta. Takže toto je len taká úvaha, že darmo tu budeme nariekať, že dávame menej na rozvojovú pomoc, musíme začať pracovať s verejnou mienkou a vytvárať zospodu tlak na to, aby sme naozaj dávali trochu viacej. Možnože by nám to pomohlo aj pri tejto hystérii a tom neuveriteľnom strachu, ktorý sa zmocnil našich obyvateľov a občanov pri problémoch, ktoré vyvstávajú s utečeneckou krízou v Európskej únii. A možno potom by bolo menej tých nenávistných prejavov.
Zostáva nám jedna úloha, a to nie je len úloha pre ministerstvo zahraničných vecí a vládu, ale aj pre všetky mimovládne organizácie a všetkých tých obetavých ľudí, ktorí pracujú či už v Sudáne alebo v Moldavsku alebo kdekoľvek inde, kde je ich pomoc potrebná: musíme ich viacej propagovať a musíme trvať na tom, aby bola o rozvojovej pomoci verejná debata. Lebo inak sa stále, pán minister, budeme stretávať s tým, čo zažívam ja, keď o tom hovorím, a vy určite tiež, keď sa stretávate s občanmi Slovenska: a prečo dávame tým iným, keď my tuto nemáme dosť? Takže to je ten problém. Ale ten nevyriešime ani týmto zákonom a nevyriešime ho ani za jedno volebného obdobie. Proste to je úloha všetkých, či už poslancov, ale vlastne všetkých ľudí, ktorí chápu tento problém.
Nakoniec, pán veľvyslanec Mikloško, veď nakoniec, keby ste sa pozreli, koľko dávame na slovenskú kultúru, a tou slovenskou kultúrou sa všetci bijú v prsia od rána do večera. A pritom ako ďaleko sme od toho žiaduceho a v európskych menších krajinách takého jasne viditeľného jedného percenta z nášho hrubého domáceho produktu?! Áno, aj tam pri financovaní slovenskej kultúry neustále klesá percento z nášho hrubého domáceho produktu, čo, samozrejme, neznamená, že klesá výška peňazí, pretože tu náš rozpočet, napriek tomu, že sa cítime takí chudobní, neustále rastie, našťastie.
Takže obávam sa, že pri tom takzvanom šetrení na slovenskú kultúru, na toto šetrenie doplatíme oveľa viacej než na šetrenie pre rozvojovú pomoc, obávam sa.
A posledné, čo chcem povedať, je, že možno, pán minister, by stálo za to, ja viem, že ministerstvo vždy veľmi, veľmi šetrilo so všetkými medailami, ktoré máte k dispozícii, a všelijakými diplomami a tak ďalej, ale možno by stálo za to a možno by to trošku schladilo atmosféru, keby ste si zavolali pred kamery nejakých tých najvýznamnejších ľudí, ktorí napríklad teraz pomáhali, pán Krčméry o tom dal teraz veľmi dobrý rozhovor, keby ste si zavolali a pred kamerami ich vyznamenali alebo poďakovali im. Možnože by to niektorých ľudí trklo, že predsa len tie deti, ktoré prešli peši 1500 kilometrov a majú dva, tri roky a trpia svrabom alebo nebezpečnými zápalmi pľúc, práve vďaka tejto nepríjemnej situácii, myslím si, že by to možno trošku predsa len niečo urobilo v tom, a teraz som sa vrátila z berlínskej konferencie, aby sme nepatrili medzi tých, ktorí, sa hovorí, addictive, proste consumers, to znamená vo voľnom preklade nenažraní, nenažraní. Áno, to stačí.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
22.9.2015 o 8:57 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
8.
Dobré ráno, pán minister. Vážení kolegovia aj pracovníci ministerstva zahraničných vecí hore na balkóne. Na rozdiel od pána veľvyslanca a. D. pána Mikloška musím povedať, pán minister, že veľmi vítam tento zákon. Myslím si, že každý z nás, ktorí kedy pracovali trochu, viacej rokov v ministerstve zahraničných vecí, vedia, aké veľké problémy nám robilo, že sme nemali ošetrené a podľa najnovších európskych skúseností vlastne dopracovaný náš zákon o rozvojovej pomoci.
Takže dovoľte mi, pán minister, aby som sa vám poďakovala, že ste teda prišli, že ste sa odvážili teda k tomu, že konečne máme nový zákon, nielen nejaké novely neustále. A ďakujem aj všetkým pracovníkom ministerstva zahraničných vecí, právnikom, ktorí tento, na základe skúseností z európskych krajín, tento zákon vlastne pripravili. Takže to je jedna vec.
Pán veľvyslanec Mikloško tu nastolil otázku, koľko dávame na rozvojovú pomoc. A vlastne by sme si mali dať otázku, prečo si môžeme dovoliť na Slovensku vzhľadom na verejnú mienku, že dávame tak málo na rozvojovú pomoc. No, na to existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Pretože my na Slovensku sa stále cítime byť chudobní, veľmi chudobní a chceme, aby ešte stále bolo pomáhané nám, pretože my ešte stále nemáme dosť. Áno, bola som teraz tri dni v Berlíne, keď porovnám ulice berlínske a bratislavské, my sme v tomto zmysle rozvojová krajina. No, nedá sa nič robiť. Tie jamy, všetko možné, proti berlínskym uliciam naozaj vyzeráme tristne. Ale to neznamená, že nepatríme podľa všetkých ukazovateľov OECD medzi 32 najrozvinutejších krajín sveta. Takže toto je len taká úvaha, že darmo tu budeme nariekať, že dávame menej na rozvojovú pomoc, musíme začať pracovať s verejnou mienkou a vytvárať zospodu tlak na to, aby sme naozaj dávali trochu viacej. Možnože by nám to pomohlo aj pri tejto hystérii a tom neuveriteľnom strachu, ktorý sa zmocnil našich obyvateľov a občanov pri problémoch, ktoré vyvstávajú s utečeneckou krízou v Európskej únii. A možno potom by bolo menej tých nenávistných prejavov.
Zostáva nám jedna úloha, a to nie je len úloha pre ministerstvo zahraničných vecí a vládu, ale aj pre všetky mimovládne organizácie a všetkých tých obetavých ľudí, ktorí pracujú či už v Sudáne alebo v Moldavsku alebo kdekoľvek inde, kde je ich pomoc potrebná: musíme ich viacej propagovať a musíme trvať na tom, aby bola o rozvojovej pomoci verejná debata. Lebo inak sa stále, pán minister, budeme stretávať s tým, čo zažívam ja, keď o tom hovorím, a vy určite tiež, keď sa stretávate s občanmi Slovenska: a prečo dávame tým iným, keď my tuto nemáme dosť? Takže to je ten problém. Ale ten nevyriešime ani týmto zákonom a nevyriešime ho ani za jedno volebného obdobie. Proste to je úloha všetkých, či už poslancov, ale vlastne všetkých ľudí, ktorí chápu tento problém.
Nakoniec, pán veľvyslanec Mikloško, veď nakoniec, keby ste sa pozreli, koľko dávame na slovenskú kultúru, a tou slovenskou kultúrou sa všetci bijú v prsia od rána do večera. A pritom ako ďaleko sme od toho žiaduceho a v európskych menších krajinách takého jasne viditeľného jedného percenta z nášho hrubého domáceho produktu?! Áno, aj tam pri financovaní slovenskej kultúry neustále klesá percento z nášho hrubého domáceho produktu, čo, samozrejme, neznamená, že klesá výška peňazí, pretože tu náš rozpočet, napriek tomu, že sa cítime takí chudobní, neustále rastie, našťastie.
Takže obávam sa, že pri tom takzvanom šetrení na slovenskú kultúru, na toto šetrenie doplatíme oveľa viacej než na šetrenie pre rozvojovú pomoc, obávam sa.
A posledné, čo chcem povedať, je, že možno, pán minister, by stálo za to, ja viem, že ministerstvo vždy veľmi, veľmi šetrilo so všetkými medailami, ktoré máte k dispozícii, a všelijakými diplomami a tak ďalej, ale možno by stálo za to a možno by to trošku schladilo atmosféru, keby ste si zavolali pred kamery nejakých tých najvýznamnejších ľudí, ktorí napríklad teraz pomáhali, pán Krčméry o tom dal teraz veľmi dobrý rozhovor, keby ste si zavolali a pred kamerami ich vyznamenali alebo poďakovali im. Možnože by to niektorých ľudí trklo, že predsa len tie deti, ktoré prešli peši 1500 kilometrov a majú dva, tri roky a trpia svrabom alebo nebezpečnými zápalmi pľúc, práve vďaka tejto nepríjemnej situácii, myslím si, že by to možno trošku predsa len niečo urobilo v tom, a teraz som sa vrátila z berlínskej konferencie, aby sme nepatrili medzi tých, ktorí, sa hovorí, addictive, proste consumers, to znamená vo voľnom preklade nenažraní, nenažraní. Áno, to stačí.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Autorizovaný
9:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:04
Martin Poliačik
10.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani kolegyňa. Máte pravdu v tom, že naozaj tá rozvojová pomoc v laickej verejnosti, ak ju vôbec niekto vníma, tak to vníma ako takéto charitatívne drobné na konci rozpočtu, že máme nejaké povinnosti, ku ktorým sme sa zrejme zaviazali nejakými medzinárodnými úmluvami, v zásade by sme radšej tie peniaze nedávali, ale keď už musíme, tak na konci čo najmenšiu časť uškrabeme každý rok na...
10.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani kolegyňa. Máte pravdu v tom, že naozaj tá rozvojová pomoc v laickej verejnosti, ak ju vôbec niekto vníma, tak to vníma ako takéto charitatívne drobné na konci rozpočtu, že máme nejaké povinnosti, ku ktorým sme sa zrejme zaviazali nejakými medzinárodnými úmluvami, v zásade by sme radšej tie peniaze nedávali, ale keď už musíme, tak na konci čo najmenšiu časť uškrabeme každý rok na konci toho rozpočtu, a to tam rozdelíme, aby proste nám nikto nejak moc nedával kapky potom na medzinárodnom fóre, že si neplníme svoje záväzky. A v tej iste dobe ale rozprávame o tom, že v treťom svete treba riešiť príčiny problémov, ktoré nám potom spôsobujú práve také situácie, aké zažívame v rámci utečeneckej krízy.
Ja viem, že rozvojovou pomocou sa nedá vyriešiť príčina vzniku situácie dnešných utečencov. Ale ak by bola rozvojová pomoc cielená a braná vážne možno posledných 10 alebo 15 rokov všetkými krajinami, ktoré sa na nej zúčastňujú, možno niektorí utečenci vôbec nemuseli odísť z domu. A možno v tomto smere by sme mali začať komunikovať, že tie peniaze, ktoré sa dávajú do dlhodobého riešenia problematických situácií v treťom svete, môžu reálne zabraňovať tomu, aby sa ľudia vydávali zo svojich domovov do Európy, aby končili v utečeneckých táboroch. Možno niektoré z týchto peňazí by aj v tých táboroch mohli pomáhať a jednoducho, že tá rozvojová pomoc nie je iba nejaká charita, ktorú hodíme niekde do klobúka, ale že to môžu byť programovo a účelovo vynakladané peniaze, ktoré zabraňujú budúcim krízam na úrovni utečencov.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.9.2015 o 9:04 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
10.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pani kolegyňa. Máte pravdu v tom, že naozaj tá rozvojová pomoc v laickej verejnosti, ak ju vôbec niekto vníma, tak to vníma ako takéto charitatívne drobné na konci rozpočtu, že máme nejaké povinnosti, ku ktorým sme sa zrejme zaviazali nejakými medzinárodnými úmluvami, v zásade by sme radšej tie peniaze nedávali, ale keď už musíme, tak na konci čo najmenšiu časť uškrabeme každý rok na konci toho rozpočtu, a to tam rozdelíme, aby proste nám nikto nejak moc nedával kapky potom na medzinárodnom fóre, že si neplníme svoje záväzky. A v tej iste dobe ale rozprávame o tom, že v treťom svete treba riešiť príčiny problémov, ktoré nám potom spôsobujú práve také situácie, aké zažívame v rámci utečeneckej krízy.
Ja viem, že rozvojovou pomocou sa nedá vyriešiť príčina vzniku situácie dnešných utečencov. Ale ak by bola rozvojová pomoc cielená a braná vážne možno posledných 10 alebo 15 rokov všetkými krajinami, ktoré sa na nej zúčastňujú, možno niektorí utečenci vôbec nemuseli odísť z domu. A možno v tomto smere by sme mali začať komunikovať, že tie peniaze, ktoré sa dávajú do dlhodobého riešenia problematických situácií v treťom svete, môžu reálne zabraňovať tomu, aby sa ľudia vydávali zo svojich domovov do Európy, aby končili v utečeneckých táboroch. Možno niektoré z týchto peňazí by aj v tých táboroch mohli pomáhať a jednoducho, že tá rozvojová pomoc nie je iba nejaká charita, ktorú hodíme niekde do klobúka, ale že to môžu byť programovo a účelovo vynakladané peniaze, ktoré zabraňujú budúcim krízam na úrovni utečencov.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:06
Jozef Mikloško
12.
Ďakujem. Pani veľvyslankyňa ma nazvala veľvyslancom, to už som dlho nepočul, takže jej za to ďakujem. Ona bola dobrá veľvyslankyňa v Rakúsku aj v Poľsku a ja som teda bol len taký amatér, dobre.
Ja by som chcel povedať, že čakať na to, že keď budeme mať my dosť, to nikdy nebude. Lebo stále nebudeme mať dosť. Čiže čakať na tieto proste podmienky, že potom budeme môcť my dávať, proste to nikdy nenastane. To...
12.
Ďakujem. Pani veľvyslankyňa ma nazvala veľvyslancom, to už som dlho nepočul, takže jej za to ďakujem. Ona bola dobrá veľvyslankyňa v Rakúsku aj v Poľsku a ja som teda bol len taký amatér, dobre.
Ja by som chcel povedať, že čakať na to, že keď budeme mať my dosť, to nikdy nebude. Lebo stále nebudeme mať dosť. Čiže čakať na tieto proste podmienky, že potom budeme môcť my dávať, proste to nikdy nenastane. To už tu, myslím, aj bolo povedané.
Ďalšia vec, že rozvojová pomoc môže byť aj nebezpečná. Ja som navštívil párkrát Bosnu, Hercegovinu. Tam nám povedali, všetko dostávame, ľudia si odvykli pracovať a už len čakajú na tie balíky. A čiže je to aj svojím spôsobom niekedy nebezpečné, keď to dáme tam, kde proste to nemá byť.
Veľmi za vzorné pokladám dávanie štipendia mladým ľuďom zo zahraničia, aby tu študovali. Vieme, že vietnamská vláda skoro celá aj doteraz hovorí česky alebo slovensky. Má to iste dobrý vplyv aj na naše vzťahy. Čiže štipendiá ľuďom, aby sa tu vzdelali a prípadne mohli potom ísť domov a tam ako pomáhať.
No a ešte tam taká poznámka mi teraz napadla, ktorá súvisí aj s pani Vášáryovou, ale nielen, že týka sa to aj úradu pre zahraničných Slovákov, tento zákon. Onedlho tu budeme mať, možná o pár dní, správu zahraničných Slovákov, a tam sa o tom nič nehovorí, že sa niečo mení alebo, lebo oni majú relatívne 1,2 mil. na dotácie pre zahraničných Slovákov. Či sa niečo mení, to je skôr otázka ešte na pána ministra vo vzťahu na úrad zahraničných Slovákov cez tento rozvojový zákon.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.9.2015 o 9:06 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
12.
Ďakujem. Pani veľvyslankyňa ma nazvala veľvyslancom, to už som dlho nepočul, takže jej za to ďakujem. Ona bola dobrá veľvyslankyňa v Rakúsku aj v Poľsku a ja som teda bol len taký amatér, dobre.
Ja by som chcel povedať, že čakať na to, že keď budeme mať my dosť, to nikdy nebude. Lebo stále nebudeme mať dosť. Čiže čakať na tieto proste podmienky, že potom budeme môcť my dávať, proste to nikdy nenastane. To už tu, myslím, aj bolo povedané.
Ďalšia vec, že rozvojová pomoc môže byť aj nebezpečná. Ja som navštívil párkrát Bosnu, Hercegovinu. Tam nám povedali, všetko dostávame, ľudia si odvykli pracovať a už len čakajú na tie balíky. A čiže je to aj svojím spôsobom niekedy nebezpečné, keď to dáme tam, kde proste to nemá byť.
Veľmi za vzorné pokladám dávanie štipendia mladým ľuďom zo zahraničia, aby tu študovali. Vieme, že vietnamská vláda skoro celá aj doteraz hovorí česky alebo slovensky. Má to iste dobrý vplyv aj na naše vzťahy. Čiže štipendiá ľuďom, aby sa tu vzdelali a prípadne mohli potom ísť domov a tam ako pomáhať.
No a ešte tam taká poznámka mi teraz napadla, ktorá súvisí aj s pani Vášáryovou, ale nielen, že týka sa to aj úradu pre zahraničných Slovákov, tento zákon. Onedlho tu budeme mať, možná o pár dní, správu zahraničných Slovákov, a tam sa o tom nič nehovorí, že sa niečo mení alebo, lebo oni majú relatívne 1,2 mil. na dotácie pre zahraničných Slovákov. Či sa niečo mení, to je skôr otázka ešte na pána ministra vo vzťahu na úrad zahraničných Slovákov cez tento rozvojový zákon.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:08
Magdaléna Vášáryová
14.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, chcem poďakovať pánu poslancovi Poliačikovi, že ešte rozvinul niektorú moju myšlienku z môjho krátkeho vystúpenia.
A, pán veľvyslanec Mikloško, áno, správne si kladiete otázku, kedy budeme mať dosť. No, viete, niektorí ľudia nikdy nemajú dosť. Myslím si, že z čoho by nakoniec žili daňové raje, keby mali niekedy dosť. Takže tam si musíme uvedomiť, že asi čakanie na...
14.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, chcem poďakovať pánu poslancovi Poliačikovi, že ešte rozvinul niektorú moju myšlienku z môjho krátkeho vystúpenia.
A, pán veľvyslanec Mikloško, áno, správne si kladiete otázku, kedy budeme mať dosť. No, viete, niektorí ľudia nikdy nemajú dosť. Myslím si, že z čoho by nakoniec žili daňové raje, keby mali niekedy dosť. Takže tam si musíme uvedomiť, že asi čakanie na niektorých ľudí, aby si to uvedomili, nie je reálne. Ale predsa na Slovensku je veľké množstvo ľudí, ktorí sú súcitní, ktorí sú skutoční kresťania. Lebo myslím si, že to, čo terajšia kríza ukázala na Slovensku, je, že zas veľa tých kresťanských myšlienok nepreniklo do nášho bežného života tak, že dokonca sme svedkami, že naši niektorí hierarchovia sa vzpierajú svojmu pápežovi, a to teda v cirkvi panuje iná podriadenosť než v demokratickom štáte. Takže ja som to len chcela zdôrazniť.
Ale ešte raz chcem povedať, tento zákon prispeje k tomu, že budeme flexibilnejší, že budeme lepšie využívať všetky financie a nebudeme vlastne legislatívne hádzať polená pod nohy tým, ktorí sú tí súcitní a tí kresťanskí.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.9.2015 o 9:08 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
14.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, chcem poďakovať pánu poslancovi Poliačikovi, že ešte rozvinul niektorú moju myšlienku z môjho krátkeho vystúpenia.
A, pán veľvyslanec Mikloško, áno, správne si kladiete otázku, kedy budeme mať dosť. No, viete, niektorí ľudia nikdy nemajú dosť. Myslím si, že z čoho by nakoniec žili daňové raje, keby mali niekedy dosť. Takže tam si musíme uvedomiť, že asi čakanie na niektorých ľudí, aby si to uvedomili, nie je reálne. Ale predsa na Slovensku je veľké množstvo ľudí, ktorí sú súcitní, ktorí sú skutoční kresťania. Lebo myslím si, že to, čo terajšia kríza ukázala na Slovensku, je, že zas veľa tých kresťanských myšlienok nepreniklo do nášho bežného života tak, že dokonca sme svedkami, že naši niektorí hierarchovia sa vzpierajú svojmu pápežovi, a to teda v cirkvi panuje iná podriadenosť než v demokratickom štáte. Takže ja som to len chcela zdôrazniť.
Ale ešte raz chcem povedať, tento zákon prispeje k tomu, že budeme flexibilnejší, že budeme lepšie využívať všetky financie a nebudeme vlastne legislatívne hádzať polená pod nohy tým, ktorí sú tí súcitní a tí kresťanskí.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:09
16.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ono je to možno aj symbolické, že zrovna ten zákon o rozvojovej pomoci prišiel teraz, keď Európa čelí, povedzme si to tak, ako to je, humanitárnej katastrofe.
To by lepšie nenaplánoval, to len život dokáže takto naplánovať. Je asi dobré, ja sa stotožňujem aj s povedaným, aj som si to prešiel. Ja teda nejakú skúsenosť s tým nemám,...
16.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ono je to možno aj symbolické, že zrovna ten zákon o rozvojovej pomoci prišiel teraz, keď Európa čelí, povedzme si to tak, ako to je, humanitárnej katastrofe.
To by lepšie nenaplánoval, to len život dokáže takto naplánovať. Je asi dobré, ja sa stotožňujem aj s povedaným, aj som si to prešiel. Ja teda nejakú skúsenosť s tým nemám, ale predpokladám, že je to robené s tým, aby to bolo lepšie, aby to bolo operatívnejšie, aby sme proste vedeli pomôcť viac.
Ja len, ak dovolíte, niektoré skutočnosti vypichnem pre istotu, lebo viem, kde žijem, ale v dobrom pre túto chvíľu, naozaj. Ak teraz definujeme aj v samotnom zákone toho riaditeľa – pán minister, neberte to osobne, pri vás si to špeciálne nemyslím, ale ja už sa v tejto krajine bojím – viete, tu sa syn poslanca stane niečím, otec poslanca niečím, tu už je nepotizmus taký, že sa bojím, že aj tam pri nominácii, že už definujete, že má byť, že tá agentúra má mať riaditeľa, čo doteraz, ako som pozeral, nemala, že aby to bola aspoň nejaká taká nominácia, ktorá, by som povedal, že je vecne príslušná k tejto problematike. Viete, nedá sa v tejto krajine vylúčiť, pri určitom rezorte by to kľudne popri robote zvládol možno aj exekútor Krutý, alebo by tam niekto dal ešte nejakého toho, čo máte v Považskej Bystrici, toho RoboCopa. Viete, že naozaj, ak je to tá agentúra, má pomáhať rozvojovej pomoci, tak by to mal byť človek, ktorý s tým, o tom niečo vie. Tak to len taký apel. Bolo by to naozaj dobré. A bolo by dobré, keby to zrovna nemusel byť nejaký pokrvný príbuzný nejakého poslanca SMER-u.
Trochu sa bojím, bojím tej, ďalšieho typu rozvojovej pomoci. S tými, ktoré tam sú, v zásade asi sú štandardné, s tými zvýhodnenými úvermi. To pri našich podmienkach vyhodnocujem ako rizikové, ale nechám sa prekvapiť. Nechám sa prekvapiť, že tento typ pomoci bude ten, bude asi nosný a v rámci toho doplnku, že naozaj doplnkovo pomôže rozvojovej pomoci a nepomôže niekomu, lebo však špeciálne niektoré banky obchádzajú ťažké chýry.
Nie som celkom stotožnený, pán minister, s tým, že dlhy niektorej krajine má odpustiť vláda. Nie preto, že by sme nemali odpúšťať dlhy, to nehovorím, ale nie som si celkom istý, či vláda. Lebo ak ľud tejto krajiny prostredníctvom niekoho požičal, dodal, alebo čo, ľudu inej krajiny, tak podľa mňa by bolo asi lepšie, keby to prípadne aj ten ľud tej krajiny prostredníctvom parlamentu, to aj prípadne odpustil, ak uzná za vhodné. A to nehovorím z pohľadu nejakého zase, čo na Slovensku musíte mať, tú obavu, hej, ale aj z pohľadu nejakého takého, by som povedal, že významového, hej, že teda, že teda ľud tejto krajiny prostredníctvom parlamentu odpustí ľudu inej krajiny. Aby teda vzhľadom na to, že majú starostí dosť, tak ten akt je taký symbolickejší, keby vyšiel z parlamentu. To dávam na rozmyslenie. A dokonca si myslím, že by to tak aj mohlo byť.
Ja som sa v dôvodovej správe dočítal, že my sme dali 50 mil. eur v priebehu jedenástich rokov na rozvojovú pomoc. Ja neviem celkom to posúdiť v komparácii trebárs s inými porovnateľne veľkými národmi alebo štátmi ako sme my, hej. Čiže ak je niekto, aby sme si vedeli spraviť nejaký kľúč, že či je toto primerané, či to bolo málo, alebo to bolo možno viac, to by možno stálo za to. Neviem to posúdiť, hej. Čiže ak máme my 5,5 milióna obyvateľov a dali sme 50 miliónov za desať rokov, koľko dali Česi, keď majú 10 miliónov. Neviem, to by bolo možno, bolo pre vnútornú, pre internú nejakú potrebu toho dobre vedieť. A možno by bolo dobré aj vedieť, ja chcem veriť a verím, že sa rozvojovej pomoci venujú u nás slušní ľudia a že tých 50 mil. eur, čo je, nie je zase až tak málo, to je 1,5 miliardy korún, v starých, išlo tam, kde treba, hej. Že to je naozaj kľúčový moment, že naozaj tých 50 mil. eur išlo tam, kde treba, že sa nepotratilo cestou, nezostalo na nejakých rúčkach a kľučkách. Tomu chcem veriť. Nevylučujem, že sa prípadne interpeláciou, ma to zaujalo, pán minister, vás spýtam, hej, že ako proste tých, ako to bolo rozdelené. Možno by to, to len pre takú predstavu, aby sme vedeli. S tým by som, to už sú nejaké moje podnety k tomuto návrhu.
A jednu vec, prepáčte, jednu vec ešte si neodpustím, pán minister, a to je vlastne aj vaša zodpovednosť a ja vás na ňu upozorním a som zvedavý, ako na to zareagujete. Ono v zásade to aj súvisí s ľudskými právami, súvisí to aj s pomocou.
Pán minister, by ste neverili, vy ste, pokiaľ viem, predsedáte rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny. (Reakcia predkladateľa.) Už pán Borec? Takže to musím jemu povedať? No dobre, no vám aspoň poviem, že s kým ste tam sedeli, ale neviem, kto ho nominoval, a to je výrazom toho cynizmu nášho, hej. Ak existuje Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, tak v tejto rade vlády je doktor Branislav Fridrich. A to by ste neverili, pán minister, že tento doktor Branislav Fridrich zastupuje úžerníkov ako ich právny zástupca v 18-tisíc sporoch na slovenských súdoch a od biednych ľudí tejto krajiny, od pani zo Spišskej Belej – to sú vaše končiny, to je v Kežmarku; viete, koľko je takto ľudí postihnutých a v Poprade? – žiadajú zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, 93 % per annum. Zmenkový úrok v spotrebiteľskom vzťahu. A tento pán doktor Branislav Fridrich je právny zástupca týchto úžerníkov. Podľa mňa, mi to príde nenáležité, podľa mňa, mi to príde cynické. Čiže vy ste s ním doteraz tam sedeli. Predpokladám alebo dúfam, že ste o tom nevedeli. Ja keď sem príde minister Borec, tak ho na to upozorním. Podľa mňa je nenáležité, nesprávne a zlé, aby takýto človek sedel v takejto komisii. Nemôžte Al Caponeho dať do komisie pre hospodárstvo alebo do branno-bezpečnostného, proste. Ale teraz som to možno až hyperbolizoval, ako som mal. Naozaj podľa mňa je tu ešte niekde nejaký ten právnik, ktorý nezastupuje úžerníkov, hej. Podľa mňa sa tu nájde ešte niekde právnik, ktorý nezastupuje úžerníkov a ktorý prípadne má aj nejakú sociálnu empatiu, hej, a proste nechce od biedakov, od pani zo Spišskej Belej, ktorá si, chúďa, požičala 600 eur, by ste neverili, pán minister, 7 800 od nej vysúdil tento Branislav Fridrich. To je čo?! Tu je život gombička pre niekoho v tejto krajine. Dobre, tým som, to som mal na duši, to som chcel povedať.
Ďakujem veľmi pekne.
16.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ono je to možno aj symbolické, že zrovna ten zákon o rozvojovej pomoci prišiel teraz, keď Európa čelí, povedzme si to tak, ako to je, humanitárnej katastrofe.
To by lepšie nenaplánoval, to len život dokáže takto naplánovať. Je asi dobré, ja sa stotožňujem aj s povedaným, aj som si to prešiel. Ja teda nejakú skúsenosť s tým nemám, ale predpokladám, že je to robené s tým, aby to bolo lepšie, aby to bolo operatívnejšie, aby sme proste vedeli pomôcť viac.
Ja len, ak dovolíte, niektoré skutočnosti vypichnem pre istotu, lebo viem, kde žijem, ale v dobrom pre túto chvíľu, naozaj. Ak teraz definujeme aj v samotnom zákone toho riaditeľa – pán minister, neberte to osobne, pri vás si to špeciálne nemyslím, ale ja už sa v tejto krajine bojím – viete, tu sa syn poslanca stane niečím, otec poslanca niečím, tu už je nepotizmus taký, že sa bojím, že aj tam pri nominácii, že už definujete, že má byť, že tá agentúra má mať riaditeľa, čo doteraz, ako som pozeral, nemala, že aby to bola aspoň nejaká taká nominácia, ktorá, by som povedal, že je vecne príslušná k tejto problematike. Viete, nedá sa v tejto krajine vylúčiť, pri určitom rezorte by to kľudne popri robote zvládol možno aj exekútor Krutý, alebo by tam niekto dal ešte nejakého toho, čo máte v Považskej Bystrici, toho RoboCopa. Viete, že naozaj, ak je to tá agentúra, má pomáhať rozvojovej pomoci, tak by to mal byť človek, ktorý s tým, o tom niečo vie. Tak to len taký apel. Bolo by to naozaj dobré. A bolo by dobré, keby to zrovna nemusel byť nejaký pokrvný príbuzný nejakého poslanca SMER-u.
Trochu sa bojím, bojím tej, ďalšieho typu rozvojovej pomoci. S tými, ktoré tam sú, v zásade asi sú štandardné, s tými zvýhodnenými úvermi. To pri našich podmienkach vyhodnocujem ako rizikové, ale nechám sa prekvapiť. Nechám sa prekvapiť, že tento typ pomoci bude ten, bude asi nosný a v rámci toho doplnku, že naozaj doplnkovo pomôže rozvojovej pomoci a nepomôže niekomu, lebo však špeciálne niektoré banky obchádzajú ťažké chýry.
Nie som celkom stotožnený, pán minister, s tým, že dlhy niektorej krajine má odpustiť vláda. Nie preto, že by sme nemali odpúšťať dlhy, to nehovorím, ale nie som si celkom istý, či vláda. Lebo ak ľud tejto krajiny prostredníctvom niekoho požičal, dodal, alebo čo, ľudu inej krajiny, tak podľa mňa by bolo asi lepšie, keby to prípadne aj ten ľud tej krajiny prostredníctvom parlamentu, to aj prípadne odpustil, ak uzná za vhodné. A to nehovorím z pohľadu nejakého zase, čo na Slovensku musíte mať, tú obavu, hej, ale aj z pohľadu nejakého takého, by som povedal, že významového, hej, že teda, že teda ľud tejto krajiny prostredníctvom parlamentu odpustí ľudu inej krajiny. Aby teda vzhľadom na to, že majú starostí dosť, tak ten akt je taký symbolickejší, keby vyšiel z parlamentu. To dávam na rozmyslenie. A dokonca si myslím, že by to tak aj mohlo byť.
Ja som sa v dôvodovej správe dočítal, že my sme dali 50 mil. eur v priebehu jedenástich rokov na rozvojovú pomoc. Ja neviem celkom to posúdiť v komparácii trebárs s inými porovnateľne veľkými národmi alebo štátmi ako sme my, hej. Čiže ak je niekto, aby sme si vedeli spraviť nejaký kľúč, že či je toto primerané, či to bolo málo, alebo to bolo možno viac, to by možno stálo za to. Neviem to posúdiť, hej. Čiže ak máme my 5,5 milióna obyvateľov a dali sme 50 miliónov za desať rokov, koľko dali Česi, keď majú 10 miliónov. Neviem, to by bolo možno, bolo pre vnútornú, pre internú nejakú potrebu toho dobre vedieť. A možno by bolo dobré aj vedieť, ja chcem veriť a verím, že sa rozvojovej pomoci venujú u nás slušní ľudia a že tých 50 mil. eur, čo je, nie je zase až tak málo, to je 1,5 miliardy korún, v starých, išlo tam, kde treba, hej. Že to je naozaj kľúčový moment, že naozaj tých 50 mil. eur išlo tam, kde treba, že sa nepotratilo cestou, nezostalo na nejakých rúčkach a kľučkách. Tomu chcem veriť. Nevylučujem, že sa prípadne interpeláciou, ma to zaujalo, pán minister, vás spýtam, hej, že ako proste tých, ako to bolo rozdelené. Možno by to, to len pre takú predstavu, aby sme vedeli. S tým by som, to už sú nejaké moje podnety k tomuto návrhu.
A jednu vec, prepáčte, jednu vec ešte si neodpustím, pán minister, a to je vlastne aj vaša zodpovednosť a ja vás na ňu upozorním a som zvedavý, ako na to zareagujete. Ono v zásade to aj súvisí s ľudskými právami, súvisí to aj s pomocou.
Pán minister, by ste neverili, vy ste, pokiaľ viem, predsedáte rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny. (Reakcia predkladateľa.) Už pán Borec? Takže to musím jemu povedať? No dobre, no vám aspoň poviem, že s kým ste tam sedeli, ale neviem, kto ho nominoval, a to je výrazom toho cynizmu nášho, hej. Ak existuje Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, tak v tejto rade vlády je doktor Branislav Fridrich. A to by ste neverili, pán minister, že tento doktor Branislav Fridrich zastupuje úžerníkov ako ich právny zástupca v 18-tisíc sporoch na slovenských súdoch a od biednych ľudí tejto krajiny, od pani zo Spišskej Belej – to sú vaše končiny, to je v Kežmarku; viete, koľko je takto ľudí postihnutých a v Poprade? – žiadajú zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, 93 % per annum. Zmenkový úrok v spotrebiteľskom vzťahu. A tento pán doktor Branislav Fridrich je právny zástupca týchto úžerníkov. Podľa mňa, mi to príde nenáležité, podľa mňa, mi to príde cynické. Čiže vy ste s ním doteraz tam sedeli. Predpokladám alebo dúfam, že ste o tom nevedeli. Ja keď sem príde minister Borec, tak ho na to upozorním. Podľa mňa je nenáležité, nesprávne a zlé, aby takýto človek sedel v takejto komisii. Nemôžte Al Caponeho dať do komisie pre hospodárstvo alebo do branno-bezpečnostného, proste. Ale teraz som to možno až hyperbolizoval, ako som mal. Naozaj podľa mňa je tu ešte niekde nejaký ten právnik, ktorý nezastupuje úžerníkov, hej. Podľa mňa sa tu nájde ešte niekde právnik, ktorý nezastupuje úžerníkov a ktorý prípadne má aj nejakú sociálnu empatiu, hej, a proste nechce od biedakov, od pani zo Spišskej Belej, ktorá si, chúďa, požičala 600 eur, by ste neverili, pán minister, 7 800 od nej vysúdil tento Branislav Fridrich. To je čo?! Tu je život gombička pre niekoho v tejto krajine. Dobre, tým som, to som mal na duši, to som chcel povedať.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
9:17
18.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci a vystúpili v rozprave.
Osobitne chcem poďakovať pani poslankyni Vášáryovej, pretože viete, o čom hovoríte, a vážim si vaše slová, a hlavne moji spolupracovníci, ktorí tri roky na tomto zákone pracovali. Ja by som k vášmu vystúpeniu len jednu vec povedal, o tom ohodnotení ľudí, ktorí...
18.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci a vystúpili v rozprave.
Osobitne chcem poďakovať pani poslankyni Vášáryovej, pretože viete, o čom hovoríte, a vážim si vaše slová, a hlavne moji spolupracovníci, ktorí tri roky na tomto zákone pracovali. Ja by som k vášmu vystúpeniu len jednu vec povedal, o tom ohodnotení ľudí, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci. My naozaj, ja osobne každý rok odovzdávam cenu Dobrovoľník roka a tento rok, ktorý je Európskym rokom rozvoja, sme prijali množstvo aktivít, aby sme ho ešte viacej spopularizovali. Vymenovali sme troch vyslancov Európskeho roka rozvoja, aby sme túto tému spopularizovali medzi širšou verejnosťou. Zorganizovali sme viacero veľmi pekných podujatí. Problém je, že to má nulový záujem médií a nulovú odozvu vo verejnosti, žiaľ. So všetkým ostatným súhlasím, čo ste povedali.
Pán poslanec Hlina, k tomu, čo ste povedali. Agentúra má aj teraz riaditeľa, len jeho postavenie, vždy mala, len jeho postavenie bolo riešené vnútorným štatútom a teraz to dávam v záujme transparentnosti do zákona. To, že nie ste stotožnený s odpustením dlhu rozhodnutím vlády; my reflektujeme existujúci právny stav. Pokiaľ sa vy rozhodnete zmeniť tento mechanizmus, my s tým nemáme najmenší problém, ale nemôžme my cez tento zákon meniť mechanizmus, ktorý tu roky funguje. A k tej Rade vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, už teda jej nepredsedám, ale poviem, že my sme jej zloženie zdedili od predchádzajúcej vlády, a nie som si vedomý toho, že by za môjho predsedovania takáto osoba bola kooptovaná do rady.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Mikloška, musím povedať, že ma veľmi sklamalo. Poznáme sa roky, tak si to môžem dovoliť. Mám pocit, že vy ste úprimný človek, hovoríte, čo si myslíte, ale mám pocit, že tentokrát vaše vystúpenie bolo diktované snahou – strašne rád by som kritizoval, ale za svet si neviem nájsť za čo, tak ste tu pomiešali hrušky s jablkami. A výsledok je naozaj niečo, čo nemá ani farbu, ani chuť, ani zápach, len ste si kopli do rezortu, čo nie je vaším zvykom. Preto som z toho sklamaný.
V prvom rade je treba oddeliť dve veci. Zákon je rámec a výkon a prostriedky, ktoré na rozvojovú politiku dávame, je niečo úplne iné. A ako to povedala aj pani poslankyňa Vášáryová, my sme zmenili zákon, pretože oproti pôvodnému právnemu stavu alebo existujúcemu zákonu z roku 2007 sa toho veľa zmenilo. Okrem iného Slovenská republika sa stala členom Výboru pre rozvojovú pomoc v rámci OECD. Z toho pre nás vyplývajú nejaké nové povinnosti, nejaké nové úlohy. A hlavne sme si uvedomili, že ten existujúci právny rámec je pre nás rigidný, zväzujúci a neumožňuje nám využívať celý rad nástrojov rozvojovej pomoci, ktoré by sme mohli, ale nám ich zákon neumožňoval.
My sme si – a to je tiež odpoveď na to, čo ste povedali, že prečo to dávame teraz – my sme si novelu zákona o rozvojovej pomoci dali do programového vyhlásenia vlády. A pracovali sme na tom viac než tri roky. Veľmi detailne sme komunikovali so všetkými partnermi, domácimi aj zahraničnými. Ruka v ruke sme s mimovládnymi organizáciami, ktoré sú hlavným príjemcom zdrojov štátneho rozpočtu pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a predkladáme ho v zhode, v súlade s našimi mimovládkami. A keď robíte niečo poctivo, tak sa to nedá urobiť za dva týždne. Zavádzame niektoré nové pojmy a nové nástroje, ktoré sme predtým nemali, ako je zadanie zákazky, darovanie hnuteľného majetku štátu, odpustenie dlhu, poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru. A nanovo definujeme niektoré nástroje, ako je dotácia, finančný mechanizmus, vládne štipendium, aby sme umožnili zapájanie sa do rozvojovej pomoci podnikateľským subjektom, miestnym samosprávam. To, že zavádzame nástroje, to neznamená, že automaticky sa tie programy spúšťajú. Každý jeden je posudzovaný objektívne nezávislou komisiou. Ale jednoducho pri tom mále prostriedkov a ja naozaj súhlasím s každým z vás, ktorý kritizuje, že dávame málo, 0,084 je naozaj pod našimi záväzkami, ja by som chcel vidieť, mimochodom, dohodol som sa s ministrom financií, že budeme každoročne, počnúc rokom 2016, zvyšovať objem prostriedkov na priamu bilaterálnu rozvojovú pomoc o 10 % ročne. No nie je to zázrak, ale je to nejaký záväzok a je to nejaký trend. Takže o nejaký posun sa snažíme.
Pokiaľ ide o to, že prečo máme partnerské krajiny také, ako máme. Viete, môžeme tu sedieť dva týždne a špekulovať kto áno, kto nie. Keňa je tam práve preto, lebo tam máme naše mimovládky roky a reflektujeme ich záujem a podporujeme ich tým, že máme schému, a naozaj v Keni Slovensko je známou krajinou vďaka našim rozvojovým projektom. Afganistan je druhou z našich troch prioritných krajín z dôvodov, ktoré tuná nemusíme širšie vysvetľovať. A tou treťou krajinou je Moldavsko práve preto, že je to krajina, ktorá prechádza alebo má záujem ísť podobnou cestou, ako ideme my. Je to malá krajina a my ju vieme ovplyvniť. Vieme tam veci zmeniť. Máme tam na našom veľvyslanectve rozvojového diplomata a pomáhame europeizovať ich štátnu správu. Pretože my môžme posielať naše obmedzené prostriedky do krajín Afriky, Ázie, kde sme nikdy neboli, nemáme tam skúsenosť, nemáme tam partnerov, rozplynú sa ako dym vo vetre, ale my sa sústreďujeme, našou hlavnou pridanou hodnotou našej rozvojovej pomoci je naša vlastná transformačná skúsenosť. A tú sa snažíme ponúkať krajinám a logicky ju nebudeme ponúkať v Subsaharskej Afrike, ale budeme ponúkať na západnom Balkáne a v krajinách na východ od našich hraníc, lebo tam máme čo ponúknuť. Tam naozaj je nás vidieť a je nás cítiť.
Chcem ešte, keď ste sa pýtali, kto určil tieto krajiny: máme, existuje materiál, ktorý sa volá Strednodobá stratégia rozvojovej pomoci, ktorý schválila vláda, tam sú tieto krajiny vymenované a zdôvodnené, prečo je to tak. Keď ste hovorili o financovaní príspevku bez žiadosti, ide o príspevky medzinárodným organizáciám, najmä s cieľom humanitárnej pomoci.
No a poviem ešte jednu vec. Keď som opätovne prevzal rezort zahraničných vecí v apríli 2012, bol som šokovaný, ako jedno slušné ministerstvo sa dá tak neskutočne zhumpľovať za tak krátku dobu, ako sa to podarilo môjmu predchodcovi. A najväčší bordel bol v oblasti rozvojovej pomoci, ktorá sa zmenila na systém prihrávania "malých domov" kamarátom. My sme ten Augiášov chliev vyčistili a dneska rozvojová pomoc je výkladnou skriňou nášho ministerstva a budem si za ním vždy stáť. Ľudia odviedli skvelú prácu a tento zákon je čerešnička na torte tej triapolročnej práce. Vy tu, pán poslanec, ste stále naznačovali nejaké podozrenia a nejaký nedostatok transparentnosti. Povedzte mi jeden príklad, kedy sme ukázali nedostatok transparentnosti alebo nezodpovedné nakladanie s majetkom štátu. Prosil by som vás tiež, aby ste vážili tak vaše slová. Vždy sme na každú otázku odpovedali a aj na túto vám veľmi rád odpoviem.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
18.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci a vystúpili v rozprave.
Osobitne chcem poďakovať pani poslankyni Vášáryovej, pretože viete, o čom hovoríte, a vážim si vaše slová, a hlavne moji spolupracovníci, ktorí tri roky na tomto zákone pracovali. Ja by som k vášmu vystúpeniu len jednu vec povedal, o tom ohodnotení ľudí, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci. My naozaj, ja osobne každý rok odovzdávam cenu Dobrovoľník roka a tento rok, ktorý je Európskym rokom rozvoja, sme prijali množstvo aktivít, aby sme ho ešte viacej spopularizovali. Vymenovali sme troch vyslancov Európskeho roka rozvoja, aby sme túto tému spopularizovali medzi širšou verejnosťou. Zorganizovali sme viacero veľmi pekných podujatí. Problém je, že to má nulový záujem médií a nulovú odozvu vo verejnosti, žiaľ. So všetkým ostatným súhlasím, čo ste povedali.
Pán poslanec Hlina, k tomu, čo ste povedali. Agentúra má aj teraz riaditeľa, len jeho postavenie, vždy mala, len jeho postavenie bolo riešené vnútorným štatútom a teraz to dávam v záujme transparentnosti do zákona. To, že nie ste stotožnený s odpustením dlhu rozhodnutím vlády; my reflektujeme existujúci právny stav. Pokiaľ sa vy rozhodnete zmeniť tento mechanizmus, my s tým nemáme najmenší problém, ale nemôžme my cez tento zákon meniť mechanizmus, ktorý tu roky funguje. A k tej Rade vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, už teda jej nepredsedám, ale poviem, že my sme jej zloženie zdedili od predchádzajúcej vlády, a nie som si vedomý toho, že by za môjho predsedovania takáto osoba bola kooptovaná do rady.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Mikloška, musím povedať, že ma veľmi sklamalo. Poznáme sa roky, tak si to môžem dovoliť. Mám pocit, že vy ste úprimný človek, hovoríte, čo si myslíte, ale mám pocit, že tentokrát vaše vystúpenie bolo diktované snahou – strašne rád by som kritizoval, ale za svet si neviem nájsť za čo, tak ste tu pomiešali hrušky s jablkami. A výsledok je naozaj niečo, čo nemá ani farbu, ani chuť, ani zápach, len ste si kopli do rezortu, čo nie je vaším zvykom. Preto som z toho sklamaný.
V prvom rade je treba oddeliť dve veci. Zákon je rámec a výkon a prostriedky, ktoré na rozvojovú politiku dávame, je niečo úplne iné. A ako to povedala aj pani poslankyňa Vášáryová, my sme zmenili zákon, pretože oproti pôvodnému právnemu stavu alebo existujúcemu zákonu z roku 2007 sa toho veľa zmenilo. Okrem iného Slovenská republika sa stala členom Výboru pre rozvojovú pomoc v rámci OECD. Z toho pre nás vyplývajú nejaké nové povinnosti, nejaké nové úlohy. A hlavne sme si uvedomili, že ten existujúci právny rámec je pre nás rigidný, zväzujúci a neumožňuje nám využívať celý rad nástrojov rozvojovej pomoci, ktoré by sme mohli, ale nám ich zákon neumožňoval.
My sme si – a to je tiež odpoveď na to, čo ste povedali, že prečo to dávame teraz – my sme si novelu zákona o rozvojovej pomoci dali do programového vyhlásenia vlády. A pracovali sme na tom viac než tri roky. Veľmi detailne sme komunikovali so všetkými partnermi, domácimi aj zahraničnými. Ruka v ruke sme s mimovládnymi organizáciami, ktoré sú hlavným príjemcom zdrojov štátneho rozpočtu pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a predkladáme ho v zhode, v súlade s našimi mimovládkami. A keď robíte niečo poctivo, tak sa to nedá urobiť za dva týždne. Zavádzame niektoré nové pojmy a nové nástroje, ktoré sme predtým nemali, ako je zadanie zákazky, darovanie hnuteľného majetku štátu, odpustenie dlhu, poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru. A nanovo definujeme niektoré nástroje, ako je dotácia, finančný mechanizmus, vládne štipendium, aby sme umožnili zapájanie sa do rozvojovej pomoci podnikateľským subjektom, miestnym samosprávam. To, že zavádzame nástroje, to neznamená, že automaticky sa tie programy spúšťajú. Každý jeden je posudzovaný objektívne nezávislou komisiou. Ale jednoducho pri tom mále prostriedkov a ja naozaj súhlasím s každým z vás, ktorý kritizuje, že dávame málo, 0,084 je naozaj pod našimi záväzkami, ja by som chcel vidieť, mimochodom, dohodol som sa s ministrom financií, že budeme každoročne, počnúc rokom 2016, zvyšovať objem prostriedkov na priamu bilaterálnu rozvojovú pomoc o 10 % ročne. No nie je to zázrak, ale je to nejaký záväzok a je to nejaký trend. Takže o nejaký posun sa snažíme.
Pokiaľ ide o to, že prečo máme partnerské krajiny také, ako máme. Viete, môžeme tu sedieť dva týždne a špekulovať kto áno, kto nie. Keňa je tam práve preto, lebo tam máme naše mimovládky roky a reflektujeme ich záujem a podporujeme ich tým, že máme schému, a naozaj v Keni Slovensko je známou krajinou vďaka našim rozvojovým projektom. Afganistan je druhou z našich troch prioritných krajín z dôvodov, ktoré tuná nemusíme širšie vysvetľovať. A tou treťou krajinou je Moldavsko práve preto, že je to krajina, ktorá prechádza alebo má záujem ísť podobnou cestou, ako ideme my. Je to malá krajina a my ju vieme ovplyvniť. Vieme tam veci zmeniť. Máme tam na našom veľvyslanectve rozvojového diplomata a pomáhame europeizovať ich štátnu správu. Pretože my môžme posielať naše obmedzené prostriedky do krajín Afriky, Ázie, kde sme nikdy neboli, nemáme tam skúsenosť, nemáme tam partnerov, rozplynú sa ako dym vo vetre, ale my sa sústreďujeme, našou hlavnou pridanou hodnotou našej rozvojovej pomoci je naša vlastná transformačná skúsenosť. A tú sa snažíme ponúkať krajinám a logicky ju nebudeme ponúkať v Subsaharskej Afrike, ale budeme ponúkať na západnom Balkáne a v krajinách na východ od našich hraníc, lebo tam máme čo ponúknuť. Tam naozaj je nás vidieť a je nás cítiť.
Chcem ešte, keď ste sa pýtali, kto určil tieto krajiny: máme, existuje materiál, ktorý sa volá Strednodobá stratégia rozvojovej pomoci, ktorý schválila vláda, tam sú tieto krajiny vymenované a zdôvodnené, prečo je to tak. Keď ste hovorili o financovaní príspevku bez žiadosti, ide o príspevky medzinárodným organizáciám, najmä s cieľom humanitárnej pomoci.
No a poviem ešte jednu vec. Keď som opätovne prevzal rezort zahraničných vecí v apríli 2012, bol som šokovaný, ako jedno slušné ministerstvo sa dá tak neskutočne zhumpľovať za tak krátku dobu, ako sa to podarilo môjmu predchodcovi. A najväčší bordel bol v oblasti rozvojovej pomoci, ktorá sa zmenila na systém prihrávania "malých domov" kamarátom. My sme ten Augiášov chliev vyčistili a dneska rozvojová pomoc je výkladnou skriňou nášho ministerstva a budem si za ním vždy stáť. Ľudia odviedli skvelú prácu a tento zákon je čerešnička na torte tej triapolročnej práce. Vy tu, pán poslanec, ste stále naznačovali nejaké podozrenia a nejaký nedostatok transparentnosti. Povedzte mi jeden príklad, kedy sme ukázali nedostatok transparentnosti alebo nezodpovedné nakladanie s majetkom štátu. Prosil by som vás tiež, aby ste vážili tak vaše slová. Vždy sme na každú otázku odpovedali a aj na túto vám veľmi rád odpoviem.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Autorizovaný
9:25
20.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál – návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Predkladaný dohovor je medzinárodnom zmluvou, ktorá upravuje otázku vyňatia štátov a...
20.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál – návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Predkladaný dohovor je medzinárodnom zmluvou, ktorá upravuje otázku vyňatia štátov a ich majetku z právomocí súdov iného štátu a explicitne stanovuje rozsah tohto vyňatia. V kodifikovanej forme upravuje používanie imunít štátov a ich majetku voči právomoci súdov iného štátu. Upravuje spôsoby a podmienky uplatnenia imunít štátov a ich účinok v súdnom konaní. Ďalej špecifikuje konania, v ktorých sa štáty imunity dovolávať nemôžu, ako aj vymedzuje prípady imunity štátov voči použitiu zabezpečovacích opatrení v súdnom konaní. Dohovor bol prijatý dňa 2. decembra 2004 na 59. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov rezolúciou č. A/59/38.
Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dohovor medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň o medzinárodnú zmluvu, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom. V súlade s jeho čl. 30 nadobudne dohovor platnosť vrátane nadobudnutia platnosti pre Slovenskú republiku 30. dňom po uložení 30. ratifikačnej listiny u jeho depozitára, ktorým je generálny tajomník Organizácie Spojených národov. K dnešnému dňu uložilo u depozitára dohovoru ratifikačnú listinu, respektíve Listinu o prijatí 18 štátov, z ktorých je desať členských štátov Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky schválila dohovor svojím uznesením č. 297/2015 z 3. júna 2015. Keďže dohovor je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním ratifikačnej listiny prezidentom Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti dohovoru pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku súhlas a súčasne rozhodla, že dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pre zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
20.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál – návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Predkladaný dohovor je medzinárodnom zmluvou, ktorá upravuje otázku vyňatia štátov a ich majetku z právomocí súdov iného štátu a explicitne stanovuje rozsah tohto vyňatia. V kodifikovanej forme upravuje používanie imunít štátov a ich majetku voči právomoci súdov iného štátu. Upravuje spôsoby a podmienky uplatnenia imunít štátov a ich účinok v súdnom konaní. Ďalej špecifikuje konania, v ktorých sa štáty imunity dovolávať nemôžu, ako aj vymedzuje prípady imunity štátov voči použitiu zabezpečovacích opatrení v súdnom konaní. Dohovor bol prijatý dňa 2. decembra 2004 na 59. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov rezolúciou č. A/59/38.
Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dohovor medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň o medzinárodnú zmluvu, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom. V súlade s jeho čl. 30 nadobudne dohovor platnosť vrátane nadobudnutia platnosti pre Slovenskú republiku 30. dňom po uložení 30. ratifikačnej listiny u jeho depozitára, ktorým je generálny tajomník Organizácie Spojených národov. K dnešnému dňu uložilo u depozitára dohovoru ratifikačnú listinu, respektíve Listinu o prijatí 18 štátov, z ktorých je desať členských štátov Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky schválila dohovor svojím uznesením č. 297/2015 z 3. júna 2015. Keďže dohovor je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním ratifikačnej listiny prezidentom Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti dohovoru pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku súhlas a súčasne rozhodla, že dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pre zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Autorizovaný
9:28
22.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1644 zo 7. júla 2015 na prerokovanie Ústavnoprávnemu...
22.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1644 zo 7. júla 2015 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením z 8. septembra 2015 č. 656 a Zahraničný výbor uznesením z 10. septembra 2015 č. 147 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohovorom a rozhodnúť, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s dohovorom podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetným dohovorom (tlač 1626a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 150 z 10. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
22.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1644 zo 7. júla 2015 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením z 8. septembra 2015 č. 656 a Zahraničný výbor uznesením z 10. septembra 2015 č. 147 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohovorom a rozhodnúť, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s dohovorom podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetným dohovorom (tlač 1626a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 150 z 10. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Autorizovaný
9:32
24.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Fond Národného majetku Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku fondu v roku 2015, ktorého cieľom je stanoviť aktuálny objem majetku,...
24.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Fond Národného majetku Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku fondu v roku 2015, ktorého cieľom je stanoviť aktuálny objem majetku, ktorý fond použije v súlade s rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky.
V máji 2015 uznesením č. 250 vláda Slovenskej republiky schválila návrh na vydanie rozhodnutia o prevode majetkovej účasti fondu na podnikaní v spoločnosti Slovak Telekom. V zmysle tohto rozhodnutia zabezpečil fond v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky realizáciu predaja 49-percentného podielu na základnom imaní spoločnosti Slovak Telekom formou priameho predaja. Keďže výnosy z tohto predaja vo výške 800 mil. eur požaduje Ministerstvo financií Slovenskej republiky po schválení vo vláde Slovenskej republiky a v Národnej rade Slovenskej republiky previesť na účet štátnych finančných aktív, fond v záujme zabezpečenia prevodu týchto prostriedkov pripravil návrh tohto doplnku, ktorého zámerom je zvýšiť pôvodne schválenú čiastku určenú pre štátne finančné aktíva, to jest z 15 423 600 eur o spomínaných 800 miliónov eur.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z uvedeného, fond pre rok 2015 odporúča odsúhlasiť rozsah použiteľného majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) privatizačného zákona do výšky 815 423 600 eur. Tieto prostriedky budú použité v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky v prospech štátnych finančných aktív.
Vážená pani podpredsedníčka, toľko na úvod z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť.
24.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Fond Národného majetku Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku fondu v roku 2015, ktorého cieľom je stanoviť aktuálny objem majetku, ktorý fond použije v súlade s rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky.
V máji 2015 uznesením č. 250 vláda Slovenskej republiky schválila návrh na vydanie rozhodnutia o prevode majetkovej účasti fondu na podnikaní v spoločnosti Slovak Telekom. V zmysle tohto rozhodnutia zabezpečil fond v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky realizáciu predaja 49-percentného podielu na základnom imaní spoločnosti Slovak Telekom formou priameho predaja. Keďže výnosy z tohto predaja vo výške 800 mil. eur požaduje Ministerstvo financií Slovenskej republiky po schválení vo vláde Slovenskej republiky a v Národnej rade Slovenskej republiky previesť na účet štátnych finančných aktív, fond v záujme zabezpečenia prevodu týchto prostriedkov pripravil návrh tohto doplnku, ktorého zámerom je zvýšiť pôvodne schválenú čiastku určenú pre štátne finančné aktíva, to jest z 15 423 600 eur o spomínaných 800 miliónov eur.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z uvedeného, fond pre rok 2015 odporúča odsúhlasiť rozsah použiteľného majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) privatizačného zákona do výšky 815 423 600 eur. Tieto prostriedky budú použité v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky v prospech štátnych finančných aktív.
Vážená pani podpredsedníčka, toľko na úvod z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
9:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:34
Maroš Kondrót
26.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu. Máme to ako správu 1739a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. augusta 2015 č. 1737 pridelil...
26.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu. Máme to ako správu 1739a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. augusta 2015 č. 1737 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, o ňom rokovali nasledovne: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 3. septembra 2015 a prijal k nemu uznesenie č. 448, Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 10. septembra 2015 a prijal k nemu uznesenie č. 474. Týmito uzneseniami výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky, v roku 2013, ´14 má byť, pardon, to je preklep, 2014 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý 4. decembra 2015 uznesením č. 1451 schválila Národná rada Slovenskej republiky vo výške 15 423 600 eur, o 800 000 000 eur na celkový objem do výšky 815 423 600 eur schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu (tlač 1739a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 481 zo 16. septembra 2015. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu Národného majetku Slovenskej republiky v roku 2015 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2015 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý 4. decembra 2014 uznesením č. 1451 schválila Národná rada Slovenskej republiky vo výške 15 423 600 eur, o 800 000 000 eur na celkový objem do výšky 815 423 600 eur. Toto bol návrh uznesenia.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
22.9.2015 o 9:34 hod.
Ing.
Maroš Kondrót
Videokanál poslanca
26.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu. Máme to ako správu 1739a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. augusta 2015 č. 1737 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, o ňom rokovali nasledovne: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 3. septembra 2015 a prijal k nemu uznesenie č. 448, Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 10. septembra 2015 a prijal k nemu uznesenie č. 474. Týmito uzneseniami výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky, v roku 2013, ´14 má byť, pardon, to je preklep, 2014 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý 4. decembra 2015 uznesením č. 1451 schválila Národná rada Slovenskej republiky vo výške 15 423 600 eur, o 800 000 000 eur na celkový objem do výšky 815 423 600 eur schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu (tlač 1739a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 481 zo 16. septembra 2015. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu Národného majetku Slovenskej republiky v roku 2015 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2015 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý 4. decembra 2014 uznesením č. 1451 schválila Národná rada Slovenskej republiky vo výške 15 423 600 eur, o 800 000 000 eur na celkový objem do výšky 815 423 600 eur. Toto bol návrh uznesenia.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný