54. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

18.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci a vystúpili v rozprave.
Osobitne chcem poďakovať pani poslankyni Vášáryovej, pretože viete, o čom hovoríte, a vážim si vaše slová, a hlavne moji spolupracovníci, ktorí tri roky na tomto zákone pracovali. Ja by som k vášmu vystúpeniu len jednu vec povedal, o tom ohodnotení ľudí, ktorí sa venujú problematike rozvojovej pomoci. My naozaj, ja osobne každý rok odovzdávam cenu Dobrovoľník roka a tento rok, ktorý je Európskym rokom rozvoja, sme prijali množstvo aktivít, aby sme ho ešte viacej spopularizovali. Vymenovali sme troch vyslancov Európskeho roka rozvoja, aby sme túto tému spopularizovali medzi širšou verejnosťou. Zorganizovali sme viacero veľmi pekných podujatí. Problém je, že to má nulový záujem médií a nulovú odozvu vo verejnosti, žiaľ. So všetkým ostatným súhlasím, čo ste povedali.
Pán poslanec Hlina, k tomu, čo ste povedali. Agentúra má aj teraz riaditeľa, len jeho postavenie, vždy mala, len jeho postavenie bolo riešené vnútorným štatútom a teraz to dávam v záujme transparentnosti do zákona. To, že nie ste stotožnený s odpustením dlhu rozhodnutím vlády; my reflektujeme existujúci právny stav. Pokiaľ sa vy rozhodnete zmeniť tento mechanizmus, my s tým nemáme najmenší problém, ale nemôžme my cez tento zákon meniť mechanizmus, ktorý tu roky funguje. A k tej Rade vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, už teda jej nepredsedám, ale poviem, že my sme jej zloženie zdedili od predchádzajúcej vlády, a nie som si vedomý toho, že by za môjho predsedovania takáto osoba bola kooptovaná do rady.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Mikloška, musím povedať, že ma veľmi sklamalo. Poznáme sa roky, tak si to môžem dovoliť. Mám pocit, že vy ste úprimný človek, hovoríte, čo si myslíte, ale mám pocit, že tentokrát vaše vystúpenie bolo diktované snahou – strašne rád by som kritizoval, ale za svet si neviem nájsť za čo, tak ste tu pomiešali hrušky s jablkami. A výsledok je naozaj niečo, čo nemá ani farbu, ani chuť, ani zápach, len ste si kopli do rezortu, čo nie je vaším zvykom. Preto som z toho sklamaný.
V prvom rade je treba oddeliť dve veci. Zákon je rámec a výkon a prostriedky, ktoré na rozvojovú politiku dávame, je niečo úplne iné. A ako to povedala aj pani poslankyňa Vášáryová, my sme zmenili zákon, pretože oproti pôvodnému právnemu stavu alebo existujúcemu zákonu z roku 2007 sa toho veľa zmenilo. Okrem iného Slovenská republika sa stala členom Výboru pre rozvojovú pomoc v rámci OECD. Z toho pre nás vyplývajú nejaké nové povinnosti, nejaké nové úlohy. A hlavne sme si uvedomili, že ten existujúci právny rámec je pre nás rigidný, zväzujúci a neumožňuje nám využívať celý rad nástrojov rozvojovej pomoci, ktoré by sme mohli, ale nám ich zákon neumožňoval.
My sme si – a to je tiež odpoveď na to, čo ste povedali, že prečo to dávame teraz – my sme si novelu zákona o rozvojovej pomoci dali do programového vyhlásenia vlády. A pracovali sme na tom viac než tri roky. Veľmi detailne sme komunikovali so všetkými partnermi, domácimi aj zahraničnými. Ruka v ruke sme s mimovládnymi organizáciami, ktoré sú hlavným príjemcom zdrojov štátneho rozpočtu pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a predkladáme ho v zhode, v súlade s našimi mimovládkami. A keď robíte niečo poctivo, tak sa to nedá urobiť za dva týždne. Zavádzame niektoré nové pojmy a nové nástroje, ktoré sme predtým nemali, ako je zadanie zákazky, darovanie hnuteľného majetku štátu, odpustenie dlhu, poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru. A nanovo definujeme niektoré nástroje, ako je dotácia, finančný mechanizmus, vládne štipendium, aby sme umožnili zapájanie sa do rozvojovej pomoci podnikateľským subjektom, miestnym samosprávam. To, že zavádzame nástroje, to neznamená, že automaticky sa tie programy spúšťajú. Každý jeden je posudzovaný objektívne nezávislou komisiou. Ale jednoducho pri tom mále prostriedkov a ja naozaj súhlasím s každým z vás, ktorý kritizuje, že dávame málo, 0,084 je naozaj pod našimi záväzkami, ja by som chcel vidieť, mimochodom, dohodol som sa s ministrom financií, že budeme každoročne, počnúc rokom 2016, zvyšovať objem prostriedkov na priamu bilaterálnu rozvojovú pomoc o 10 % ročne. No nie je to zázrak, ale je to nejaký záväzok a je to nejaký trend. Takže o nejaký posun sa snažíme.
Pokiaľ ide o to, že prečo máme partnerské krajiny také, ako máme. Viete, môžeme tu sedieť dva týždne a špekulovať kto áno, kto nie. Keňa je tam práve preto, lebo tam máme naše mimovládky roky a reflektujeme ich záujem a podporujeme ich tým, že máme schému, a naozaj v Keni Slovensko je známou krajinou vďaka našim rozvojovým projektom. Afganistan je druhou z našich troch prioritných krajín z dôvodov, ktoré tuná nemusíme širšie vysvetľovať. A tou treťou krajinou je Moldavsko práve preto, že je to krajina, ktorá prechádza alebo má záujem ísť podobnou cestou, ako ideme my. Je to malá krajina a my ju vieme ovplyvniť. Vieme tam veci zmeniť. Máme tam na našom veľvyslanectve rozvojového diplomata a pomáhame europeizovať ich štátnu správu. Pretože my môžme posielať naše obmedzené prostriedky do krajín Afriky, Ázie, kde sme nikdy neboli, nemáme tam skúsenosť, nemáme tam partnerov, rozplynú sa ako dym vo vetre, ale my sa sústreďujeme, našou hlavnou pridanou hodnotou našej rozvojovej pomoci je naša vlastná transformačná skúsenosť. A tú sa snažíme ponúkať krajinám a logicky ju nebudeme ponúkať v Subsaharskej Afrike, ale budeme ponúkať na západnom Balkáne a v krajinách na východ od našich hraníc, lebo tam máme čo ponúknuť. Tam naozaj je nás vidieť a je nás cítiť.
Chcem ešte, keď ste sa pýtali, kto určil tieto krajiny: máme, existuje materiál, ktorý sa volá Strednodobá stratégia rozvojovej pomoci, ktorý schválila vláda, tam sú tieto krajiny vymenované a zdôvodnené, prečo je to tak. Keď ste hovorili o financovaní príspevku bez žiadosti, ide o príspevky medzinárodným organizáciám, najmä s cieľom humanitárnej pomoci.
No a poviem ešte jednu vec. Keď som opätovne prevzal rezort zahraničných vecí v apríli 2012, bol som šokovaný, ako jedno slušné ministerstvo sa dá tak neskutočne zhumpľovať za tak krátku dobu, ako sa to podarilo môjmu predchodcovi. A najväčší bordel bol v oblasti rozvojovej pomoci, ktorá sa zmenila na systém prihrávania "malých domov" kamarátom. My sme ten Augiášov chliev vyčistili a dneska rozvojová pomoc je výkladnou skriňou nášho ministerstva a budem si za ním vždy stáť. Ľudia odviedli skvelú prácu a tento zákon je čerešnička na torte tej triapolročnej práce. Vy tu, pán poslanec, ste stále naznačovali nejaké podozrenia a nejaký nedostatok transparentnosti. Povedzte mi jeden príklad, kedy sme ukázali nedostatok transparentnosti alebo nezodpovedné nakladanie s majetkom štátu. Prosil by som vás tiež, aby ste vážili tak vaše slová. Vždy sme na každú otázku odpovedali a aj na túto vám veľmi rád odpoviem.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

19.
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje druhé čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.

Návrh vlády je pod tlačou 1626 a spoločná správa výborov má tlač 1626a.
Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

20.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál – návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Predkladaný dohovor je medzinárodnom zmluvou, ktorá upravuje otázku vyňatia štátov a ich majetku z právomocí súdov iného štátu a explicitne stanovuje rozsah tohto vyňatia. V kodifikovanej forme upravuje používanie imunít štátov a ich majetku voči právomoci súdov iného štátu. Upravuje spôsoby a podmienky uplatnenia imunít štátov a ich účinok v súdnom konaní. Ďalej špecifikuje konania, v ktorých sa štáty imunity dovolávať nemôžu, ako aj vymedzuje prípady imunity štátov voči použitiu zabezpečovacích opatrení v súdnom konaní. Dohovor bol prijatý dňa 2. decembra 2004 na 59. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov rezolúciou č. A/59/38.
Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dohovor medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň o medzinárodnú zmluvu, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom. V súlade s jeho čl. 30 nadobudne dohovor platnosť vrátane nadobudnutia platnosti pre Slovenskú republiku 30. dňom po uložení 30. ratifikačnej listiny u jeho depozitára, ktorým je generálny tajomník Organizácie Spojených národov. K dnešnému dňu uložilo u depozitára dohovoru ratifikačnú listinu, respektíve Listinu o prijatí 18 štátov, z ktorých je desať členských štátov Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky schválila dohovor svojím uznesením č. 297/2015 z 3. júna 2015. Keďže dohovor je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním ratifikačnej listiny prezidentom Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti dohovoru pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku súhlas a súčasne rozhodla, že dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pre zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

21.
Pán podpredseda vlády, ďakujem. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre zahraničné veci, poslanca Michala Lukšu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
Nech sa páči, pán spravodajca.

22.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1644 zo 7. júla 2015 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením z 8. septembra 2015 č. 656 a Zahraničný výbor uznesením z 10. septembra 2015 č. 147 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohovorom a rozhodnúť, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s dohovorom podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetným dohovorom (tlač 1626a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 150 z 10. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.