54. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, len dve poznámky k vášmu vystúpeniu.
Prvá, namietate po prvé, že existuje viackoľajnosť pri financovaní športu, rezort obrany, rezort vnútra, rezort školstva, na druhej strane ako navrhujete, aby Olympijský výbor vytváral fondy na podporu, aby vyplácal rentu olympionikom a tak ďalej, ja osobne si myslím, že ak ísť nejakou cestou, tak neposúvať nejaké kompetencie niekde inde, ale všetko dostať pod jednu strechu, aby bol tam prehľad, aby to bolo transparentné, evidované, čiže tu mám ako v zásade iný názor, ako máte vy.
Druhý, iný názor je, pokiaľ sa týka športových poukazov, aby boli nárokové, aby boli na to vyčlenené v zásade finančné prostriedky na jedno dieťa, ktoré by boli nárokovateľné. Vieme všetci, že zhruba pred dvomi rokmi sme riešili otázku centier voľného času, ktoré fungovali na princípe takýchto poukazov, a vieme, že tam dochádzalo k masívnemu zneužívaniu, a musím povedať, že aj športovými klubmi, ktoré si vytvárali fiktívne centrá voľného času, aby takýmto spôsobom financovali svoju činnosť.
Ja neodmietam športové poukazy ako nástroj podpory športu, ale hovorím, že je potrebné dotiahnuť celkovú organizáciu systému, aby sme sa nedostali do situácie, ako sme boli s centrami voľného času.
Ďakujem.

Áno, nechcel som hovoriť vo svojom vystúpení o istých detailoch, ale k dvom veciam, čo sa týka financovania, chcem sa v tejto chvíli vyjadriť.
Jednoducho treba, aby bolo nejaké pravidlo, na druhej strane nedá sa všetko pokryť pravidlom a ja stále hovorím, že časť financií musí rozhodnúť vo svojej kompetencii minister. Ja stále verím, že je preto ministrom, že má zodpovednosť za to, čo sa deje, a jednoducho musí mať aj istý priestor. To je prvá poznámka.
A druhá, tiež chcem hovoriť k tým poukazom. Poukazy boli v školstve, teda pre centrá voľného času a pre také tie školské kluby a tak ďalej, zavedené počas môjho fungovania, musím povedať, že nedobrovoľne, ale to je jedno. Ja by som bol pri tých poukazoch do istej miery opatrný na základe skúsenosti, ktorá existuje, akým spôsobom potom jednotlivé organizácie s tými poukazmi narábali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No v mnohých kolektívnych športoch tá členská základňa je síce veľmi dôležitá aj potrebná a možno aj ten počet klubov, keď chceme niektorý ten šport viac ako rozvíjať, ale súhlasím s tým, aby toto nebolo celkom tým striktným kritériom, lebo veľakrát máme naozaj veľmi skvelých športovcov, aj talenty a to môžu byť malé obce, dediny na Slovensku a môžu to byť naozaj vynikajúci športovci. Tak ako si to, pán kolega, spomenul, mohlo by do tých kritérií byť zahrnuté aj to kritérium tej úspešnosti možno na tých medzinárodných úrovniach a podobne. A rovnako súhlasím aj s tým prideľovaním tých titulov, ktoré tuná boli, majster športu, zaslúžilý majster športu, aby ten etický rozmer, ktorý tu je nevyhnutne potrebný pri tom športe, aby každý takýto športovec spĺňal toto kritérium. A ja si viem dokonca aj predstaviť, že by taký titul bol aj neskôr odňatý, ak stratí toto kritérium etické, lebo ak človek, stáva sa to, môže sa to stať, aj prepadne rôznym druhom závislosti a tak. Myslím si, že takýto človek nie je vhodným príkladom pre tých ďalších nastupujúcich športovcov a pre tú generáciu. Mladý človek je ten, ktorý má tendenciu kopírovať a máme rôzne vzory, či v kultúre, športe a podobne, a veľakrát tí mladí sú takí nadšení, že sú schopní nasledovať toho, možno ten svoj idol aj v tom zlom. Tam, kde prepadávajú ako eticky a morálne ako títo ľudia, tak tieto tituly aby tuná neboli.
Rovnako s tým financovaním, pán kolega, ktorý ste spomenul, že by to bolo nejako fixne nastavené na ten štátny rozpočet, aj tento rozmer si viem nastaviť, lebo si myslím, že to financovanie športu je tou najväčšou prevenciou proti závislosti, drogám a toho, čo všetko dnes vymýšľame. Športovať iste.

Ďakujem za slovo. Pánovi Petrákovi, áno, vždycky máme nejaké obavy, my sme taký štát, že neustále sa obávame, aj teraz, ako vidíte, sú momenty, kedy sa štát obáva, ale čo sa týka tých poukazov, neobávajme sa, lebo máme vytvorenú kontrolu, ktorú platíme. Zas sú to peniaze, ktoré odoberieme športovcom, na kontrolórov, a keď to nebude fungovať, tak za účelom týchto, odhalenie, machinácie s poukazmi treba kontrolovať. A preto to hovorím, lebo ja tam vidím vôbec možnosť honorovať tých športových trénerov alebo plus im dať nejaké peniaze, pokiaľ má veľa tých kupónov, prečo by nemal, mal veľkú členskú základňu, ktorí ho navštevujú, tak mal by mať v tomto smere viac zarobené ako ostatní, ktorí vyzbierajú menej kupónov, lebo je to atraktívnosť a tak ďalej. Tam vidím túto možnosť.
Čo sa týka pána Kuffu, áno, tak súhlasil so mnou. Pán Fronc konštatoval.
Ďakujem za slovo.

20.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, je asi zbytočné robiť vám prednášku o význame športu v živote človeka a spoločnosti. Sami viete posúdiť a sledujete, akú odozvu má každý deň každý víťazný zápas, či už je to vo futbale, či je to v hokeji, či výsledky na olympiáde, alebo športy, Petra Sagana a nehovoriac o tenistoch, o Rely Dakar a tak ďalej.
Ja si pamätám, keď na tomto mieste pred pár rokmi stál pán Schultz z Európskeho parlamentu a v tom čase išli preteky Tour de France, tak som nechcel ani tomu veriť, že človek, ktorý nejako nepozná tohto chlapca alebo neni z jeho krajiny, dokáže takto fandiť a takto uznávať jedného vynikajúceho športovca, ktorý ozaj Slovensko ako také každý rok preslávi, ja si myslím, že je to športovec, ktorý skutočne si robí do budúcnosti veľkú kariéru a má veľa, veľa, veľa vzorov. Ja si myslím, že aj cyklistika v poslednej dobe strašne sa dostala hore, a dneska vidíte aj po uliciach, po mestách a tak ďalej, medzi mestami, na dedine a tak ďalej, veľa ľudí športuje, pestuje tento šport, ja si myslím, že je to úžasný vzor nielen pre mládež, pre dospelých, ale pre nás všetkých.
Pamätám si, keď som prvý raz mohol vidieť Stanley Cup. Dneska už je samozrejmosťou, že Stanley Cup prakticky každý rok príde do Trenčína. Máme možnosť sa ho dotknúť, máme možnosť sa odfotiť s hokejistami, ktorí ho dosiahnu, a sám seba sa niekedy pýtam, že čo by pre to niektoré krajiny dali, keby mohli tento pohár vidieť vo svojom meste. Čiže treba doceniť aj ľudí, ako je Marián Hosa, Gáborík, Chára a tak ďalej a tak ďalej, že robia reklamu takú Slovensku, o ktorej sa nám niekedy ani, ani nesnívalo.
Šport je fenomén, ktorému som aj ja zasvätil celý svoj život, a preto mi dovoľte povedať pár poznámok k dnes prerokovanému návrhu zákona o športe nielen ako poslancovi Národnej rady, ale aj ako bývalému športovcovi a trénerovi.
Verím, že si všetci uvedomujeme, pred akou zodpovednou úlohou dnes stojíme. Roky voláme po novej modernej legislatíve, ktorá by pomohla športovcom, športovým organizáciám, ich podporovateľom, ale aj fanúšikom zlepšiť podmienky v slovenskom športe, čo je veľmi dôležité. Od roku 1990 bolo niekoľko pokusov, ako túto legislatívnu dieru zaplátať. Ale ani jednej garnitúre sa nepodarilo veci dotiahnuť tak ako doteraz. Stojíme preto pred veľkou dilemou a pred historickým krokom pomôcť slovenskému športu a ja si myslím, že skutočne slovenský šport, keď sa na to dívame z akejkoľvek strany, treba pozdvihnúť, treba financovať a treba urobiť poriadok, ktorý by, si myslím, utvrdil aj ľudí, a som presvedčený aj o tom, že ľudia by mu ďaleko viacej dôverovali. Dnes môžeme napraviť, dnes môžeme nastaviť nové pravidlá, ale tiež napraviť krivdy minulosti, kedy šport stál na pokraji záujmu štátnych inštitúcií, a treba otvorene povedať, že aj mnohých politikov.
Vládny návrh zákona o športe nie je normou vytvorenou za zeleným stolom. Ako to už bolo viackrát povedané, je výsledkom mnohých diskusií, konzultácií, výmeny názorov medzi štátnymi inštitúciami, mimovládnym sektorom, športovými funkcionármi, športovcami a tiež politikmi, kde treba vyzdvihnúť skutočne pána Petra Pellegriniho, predsedu parlamentu, ktorý veľmi o tento zákon bojoval, ale treba vyzdvihnúť aj médiá, ktoré mu venovali veľkú pozornosť.
Dotknem sa niektorých tém, s ktorými som bol konfrontovaný aj ako športovec, a neskôr aj ako tréner. V prvom rade plne verím, že nová zákonná úprava pomôže profesionálnym športovcom, pokiaľ ide o prepracovanie vzťahov s klubom, pomôže pri prestupoch do iného klubu a tiež možnosť dopomôcť sa práv, pokiaľ ide, pokiaľ boli tieto normy akokoľvek porušené. Verím osobne, že moji mladí kolegovia, mladší kolegovia, tréneri už nebudú musieť hľadať najrôznejšie finty, ako motivovať hráčov k vyššej tréningovej aktivite a k vyššej bojovnosti v zápasoch len preto, lebo ani oni, ani realizačný tím nedostali niekoľko mesiacov výplatu. Pritom majú tiež rodiny, malé deti a ich príjem je ťažko porovnávať s príjmom hráčov špičkových zahraničných klubov. Musím povedať, že som takúto situáciu zažil, a potom je veľmi nepríjemné, keď máte motivovať tzv. profesionálnych hráčov k dobrému výkonu, a pritom nedostanú 2-3 mesiace výplatu a celková tá nálada aj v kabíne, aj na ihrisku, aj taká nedôvera medzi trénerom a hráčmi, to napätie a tak ďalej, by som vám osobne neprial a budem skutočne veľmi rád, ak toto sa všetko vytratí, a ten poriadok v športe bude taký, ako má byť.
Som veľmi rád, že predkladaný zákon prináša aj nové možnosti financovania športu zo súkromných zdrojov. Financovanie športu, predovšetkým na klubovej úrovni je bezprostredne späté so sponzoringom. Viac ako 25 rokov všetci hovoríme o sponzoroch, o sponzorovaní športu, a pritom dnes termín sponzoring neupravuje žiadna zákonná norma, ani dnes platný zákon o športe, ani zákon o daniach z príjmov, ani iné zákony. Aj preto dnes nikto nevie, koľko peňazí do športu skutočne vkladá alebo koľko sa investuje. Podľa štúdie KP&J spred dvoch rokov rozpočty všetkých klubov na Slovensku presahujú sumu 245 mil. euro, čo je niekoľkonásobne viac, ako sú všetky dotácie od štátu. Pritom reálne to môže byť o 100 mil. viac, ale aj o 100 mil. menej, lebo doteraz sme nemali nástroj, ako to zistiť, čo je podľa môjho názoru skutočne veľký nedostatok. Preto plne podporujem, aby sponzor aj sponzorovanie jasne zadefinovali účel využívania sponzorského, a tiež sa stotožňujem s povinnosťou zverejnenia sponzorských zmlúv v informačnom systéme športu.
Plne podporujem tiež riešenie, ktoré vracia slovenskému športu ako jeden zo zdrojov financie aj výnosy z lotérie a hazardných hier. Všetci vieme, že v krajinách, kde sa výnosy z lotérií používajú na podporu športu, má šport niekoľkonásobne viac prostriedkov, Argumenty, že ak niekto tipuje na výsledky športových zápasov, tak výnos z tohto tipovania by mal ísť na podporu športu, nikoho nezaujíma. Všade vo svete je hazard hodnotený ako negatívna činnosť, preto výnosy z hazardných hier smerujú adresne na podporu verejnoprospešných činností, medzi ktoré jednoznačne patrí šport. U nás, bohužiaľ, už dvadsať rokov nie. Experiment z minulosti, kedy tieto príjmy boli príjmom štátneho rozpočtu, obral slovenský šport o desiatky miliónov euro, čo, si myslím, že je veľmi veľa. Som rád, že vládny návrh zákona nastoľuje poriadok, a pokiaľ ide o organizáciu činnosti jednotlivých športových zväzov, a že kauzy, ktoré riešili ešte nedávno všetky médiá, sa stanú minulosťou.
Návrh zákona reaguje na nedostatočnú transparentnosť zákonnej úpravy, kedy na základe aktuálne existujúcich trestných činov nie je možné efektívne stíhať a posúvať korupciu v športe. Som tiež rád, že zákon vytvára legislatívne rámce v boji proti ovplyvňovaniu výsledkov športových zápasov a nelegálnemu stávkovaniu.
Verím tiež, že nový systém financovania štátnych prostriedkov, lepšie pravidlá, ale aj viac peňazí pomôžu na rozvoj športu na Slovensku. Zákon sám osebe nič nevyrieši. Všetko je na nás, na všetkých, na ľuďoch, ktorí robíme v športe, a záleží na nás, či nám na ňom bude záležať, alebo nie. Ako športový zväz na základe nového vzorca dostane o 100 % viac prostriedkov ako v minulosti, ale na zvýšenej podpore mládeže sa to nijako neprejaví, tak to nebude určite dobré. Opakujem, je to vec nás všetkých, ak túto normu budeme vedieť využiť v reálnom živote, je možné, že v priebehu pár rokov zákon dozná určité zmeny. Spoločnosť sa vyvíja, o rok-dva budeme mať možnosť niektoré tieto názory a tieto veci porovnať a uvidíme, či to bude dobré.
Ale ja v každom prípade tento zákon podporím, lebo konečne sa tu niečo robí, konečne sa chceme venovať športu. Ja si myslím, že tá serióznosť, poctivosť tých ľudí, ktorí tomu venujú celý život, si to zaslúži.
Ďakujem pekne.

Ja len tak krátko zareagujem, možno, pán kolega, ani nie tak na vás, ale bolo to také podnetné a inšpirujúce a už sa to tu tak opakuje, že ten výnos z tých lotérií a hazardu, v podstate financujeme ten šport.
Viete, ono to tak súvisí dnes aj možno s tou migráciou a nevieme zaujať krajný postoj, že čo v podstate, že ako čo robiť. Hovorím, že to sme pomýlení už tak úplne totálne, spoločensky, povedal by som, lebo to akoby - ste to aj zhodnotili - aj všade vo svete, ste to aj potvrdili, že hazard je vnímané ako čosi negatívne. A zlými prostriedkami ja idem robiť dobro? Hej, to je taká filozofická otázka, tak nastolená, hej, keď čosi zlé robím a zahladím to tak, že to vyfinancujeme šport, resp. keby to bolo školstvo, zdravotníctvo a tak. Nezaretušujem to!
A tu je ten problém, si myslím, ktorý vo všeobecnosti je ako v tej spoločnosti, však v podstate túto vec odstrániť, nebáť sa dať zafinancovať, pán minister, to naozaj z verejných zdrojov, zo štátneho rozpočtu, zafinancovať ten šport, aby ten šport nebol závislý od tých hazardných hier, a tie hazardné hry, pán kolega, spokojne to zakážme. Ten Peter Kažimír tu pred dvoma rokmi, chudák bol s tými hazardnými hrami už asi na trikrát tu, jak bola taká jak lotéria. On už keď tu bol druhý- alebo tretíkrát, tak povedal, že už do konca volebného obdobia tento zákon o hazarde neotvorí. Zatiaľ ho neotvoril, ale naozaj zamyslieť sa – aj toto plénum Národnej rady – nad tým, aby sme ten hazard podľa možnosti tak vytlačili, vyselektovali, aby tuná nebol, a netváriť sa, že aké, hej, mnohí ľudia sú takí, že ten hazard je nakoniec prospešný, lebo, lebo dotujeme z toho šport.
No, keď my by sme ten hazard tuná nemali, nemali by sme tuná kopec závislých ľudí. Mladí ľudia nech športujú.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja v zásade chcem podporiť vaše vystúpenie, lebo to, čo ste povedali, vychádza presne z toho, ako je ten zákon napísaný.
Ja chcem len zdôrazniť, že všetky tie veci, ktoré ste pomenovali vo svojom vystúpení, sú v zásade aj smerom k tomu, ako je postavený tento zákon, ktorý upravuje otázku verejného záujmu v športe. Verejný záujem je niečo, čo časť spoločnosti vníma negatívne, ale ja som veľmi rád, že v tejto poslaneckej snemovni sa zhodujeme na tom, že je potrebné zadefinovať aj verejný záujem o šport a verejný záujem v športe a že to neni zadefinovanie len ako zásah verejnej moci do súkromných práv, ale ako hodnotiace kritérium určitej činnosti z hľadiska jej prospechu pre spoločnosť, a tiež je to prejavom, akým spôsobom distribuovať verejné zdroje. Pomenovali ste vo svojom vystúpení informačný systém športu, ktorý bude slúžiť na kontrolu verejných prostriedkov, ktoré tečú do športu.
Ja osobne si myslím, že tak ako je v prípade politikov a politických strán tlak na zverejňovanie akýchkoľvek údajov, ktoré tečú, lebo tie peniaze tečú aj zo súkromných zdrojov, ja si myslím, že možno by bolo vhodné vytvoriť celospoločenský tlak na to, aby sa zverejňovalo, aký počet, aký podiel finančných prostriedkov sa používa na klubové účely, na správu, na výplatu funkcionárom, aký podiel financií tečie priamo športovcom a aký podiel financií predovšetkým tečie na rozvoj detského a mládežníckeho športu, ktorý vytvára bázu a ktorý je predovšetkým celospoločenským záujmom, a to, čo zákon v tomto smere robí, je definovanie športu pre všetkých a myslím si, že to je správne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som veľmi rád, že táto téma bude témou dnešného dňa, a som hlboko presvedčený o tom, že – slovenský šport – treba, aby bol lepšie financovaný a, samozrejme, aby tie financie boli pod kontrolou.
Pozrite sa, za posledné obdobie sa teraz stavajú futbalové štadióny, hokejové štadióny, čiže aj tá kultúra na tých štadiónoch je absolútne iná. Bol som na štadióne Spartaka Trnava, keď to porovnám s tou kultúrou vtedy a teraz, je to neporovnateľné. Ja si myslím, že aj ľudia sa naučia chodiť aj s deťmi na štadióny, budú fandiť svojim klubom, budú fandiť svojim športovcom, budú mať svoje idoly a tak ďalej, ale bez toho, aby dieťa nemalo vytvorené podmienky, aby nemalo postarané o svoj tréningový rast, ja si myslím, že bez financií to dneska nejde. Dobre povedal pán Érsek, že musia tam byť aj to zdravotníctvo, kontrolovať tie deti proste, je to veda. Ale potom sa nám veľmi dobre rozpráva, veľmi dobre sa nám podáva ruky a dobre sa nám fotí potom so športovcami, ktorí niekedy obetujú svoje zdravie, ale sú hrdinovia tejto krajiny.
Ešte raz poviem, takých športovcov, ako dneska máme na Slovensku, si myslím, treba veľmi, veľmi vážiť, lebo sú to zlaté ikony tejto krajiny.
Ďakujem pekne.

28.
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, na úvod, tak ako sa sluší a patrí, chcem oznámiť, že som pri tomto zákone v konflikte záujmov, pretože keď teda si pozriem zákon a vidím tam definíciu športového odborníka, ktorý je teda aj osoba, ktorý je funkcionár v športovom klube, tak ním teda som ako prezident občianskeho združenia futbalového klubu Inter Bratislava a zároveň, zároveň som do istej miery aj spolupracoval pri písaní tohto zákona, takže to je možno taký druhý konflikt, že teraz ako poslanec by som to mal kritizovať, čo sa mi teda bude dosť ťažko.
A po tomto povinnom úvode chcem teda oznámiť to, čo je asi tak najdôležitejšie, a kto ma ďalej nepotrebuje počúvať, tak toto je to dôležité, určite na 100 %, bez vážnych výhrad podporujem tento zákon a poprosím všetkých prítomných poslancov, poslankyne a poslancov, aby tak urobili tiež.
Za mnohými z vás chodia rôzni lobisti, ktorí namietajú, že toto je zlé, toto je zlé, toto je zlé. Nevylučujem, že to z pohľadu do konkrétneho lobistu je zlé, pretože možno príde o nejaké výhody, o nejaké možnosti, sme takého toho šedého financovania a podobne, či svojho, alebo svojho klubu, ale myslím si, že to nie je dôležité. Dôležité je to, že týmto zákonom sa veľmi zásadným spôsobom definujú vzťahy v športe.
Čiže poprosím, buďte objektívni, buďte nad vecou, zahoďte politické tričká. Áno, vláda SMER-u je tu tretí a bude štvrtý rok, mohli urobiť všeličo, napr. z mojej oblasti som tu spomínal minulý týždeň, chýba mi tu nový zákon o sociálnych službách napríklad, ale vďaka aj za to, že sa zrejme vydarí takýto nový a zásadný a dobrý zákon o športe. Vďaka za to.
Ťažko hovoriť o konkrétnych detailoch, už tu moji predrečníci celkom fundovane rozobrali jednotlivé paragrafy, čiže ja skúsim byť čo najstručnejší, jak sa mi to podarí. Čiže kvitujem, kvitujem nové systémové zadelenie pojmov, rozdelenie, rozdelenie ľudí, ktorí pôsobia vo športe, správne, systémovo, profesionálny športovec, amatérsky športovec, talentovaný športovec, resp. amatérsky športovec, športovec, ktorý vykonáva šport, ktorý športuje bez zmluvy, ďalej definícia športového odborníka. Ako môžu tam byť v detailoch možno trošku iné názory, tak to ja nevylučujem, tá diskusia, samozrejme, by mala byť, ale myslím si, že po dosť dlhom čase diskusií v rámci veľmi širokej pracovnej skupiny ľudí a ľudí, ktorí boli prizvaní na rôzne konzultácie, rokovania, táto definícia športového odborníka je taká, aká je, a ja s ňou v zásade súhlasím. Ďalej definícia športovej organizácie, športového klubu, športového, národného športového zväzu, to všetko sú veľmi dôležité pojmy, na ktorých je zákon postavený.
Výtky boli, ako som zachytil, napríklad k tomu, prečo kontrolór, veď to je zbytočné a znamená to určité mrhanie finančných prostriedkov. Ja som za to, aby to bolo tak, ako to je navrhnuté, pretože, aby bolo jasné, tí, čo nevedia, nepoznajú tie detaily, kontrolóra nemusí mať každý športový klub. Ani náhodou. Kontrolóra musí mať tak športový klub, ktorý prijíma prostriedky zo štátneho rozpočtu v pomerne zásadnom objeme, ktorý je definovaný v zákone ako suma 50-tisíc eur ročne. Ak niekto dostáva zo štátneho rozpočtu z verejných zdrojov takýto ročný príjem, tak by to nemalo zostať len tak, robte si s tým, čo chcete. A na to nadväzuje informačný systém, registre, ktoré tento zákon zavádza, povinnosť zverejňovania prijatých takýchto prostriedkov. To je všetko absolútne v poriadku, prospeje to k transparentnosti, prospeje to k tomu, aby povedzme sponzor - alebo nielen sponzor v zmysle podnikateľ sponzor, rodič sponzor a podobne - ale aj možno trošku prenesene, obec, samospráva, aby ochotnejším spôsobom prispeli na financovanie športu, pretože budú jasne vidieť oni, ale všetci ďalší, ktorí to vidieť chcú, áno, kto bol ten sponzor, resp. aký objem prostriedkov šiel zo štátneho rozpočtu do konkrétneho klubu, športového zväzu a akým spôsobom tie peniaze boli použité. Čiže toto je správne, a ak sa máme pohnúť ďalej, toto jednoducho musí byť.
Keď prejdem k financovaniu športu, čo je taký typický tiež v diskusiách ťažký bod. No, beriem to tak, že je to dobrý základ, na ktorom sa dá ďalej na základe praxe, ktorá nám bude postupne pribúdať, možno cez nejaké ďalšie novely, tento zákon nám spôsob financovania meniť. Tu sa dosť hovorilo o financovaní športu z hazardných hier. Ja chcem kolegyne, kolegov upozorniť, že ten výťažok, ten odvod z hazardných hier nie celý zo všetkého možného, pôjde do športu, ale len z lotérií, len z lotérií. Mne osobne to trošku vadí, a tam by som videl priestor na diskusiu.
Čo sú to lotérie? No lotérie, to je napr. TIPOS, hej, typický, ktorý organizuje tie rôzne číselné hry. Ja teda neviem, ja v tom nežijem, nestávkujem, ide to mimo mňa, takže možno, že sa teraz trošku pomýlim, ale to je to, keď vidíte v televízii to Keno a podobné číselné hry, tak to je lotéria, resp. stieracie žreby, ktoré vydáva TIPOS a podobne, to je lotéria. Čiže vadí mi to, že ten typický hazard, ako tu hovoril kolega Kuffa, tie automaty v krčmách a podobne, tie pod to nespadajú. Čiže nejaký ten odvod z tých typických hracích automatov do športu navrhnutý žiadny nie je.
No ale čo je najviac, čo mi najviac vadí logicky, z hľadiska logiky, stávkové hry, to znamená Niké a podobne. Čiže ľudia veľmi radi mnohí vsádzajú na výsledky športových hlavne zápasov a z týchto stávkových hier sa v zákone nenavrhuje žiadny odvod do športu. A to nemá v podstate logiku, aj keď tie diskusie by nemali by byť len povrchné, ale, samozrejme, tam sú rôzne dôvody, prečo áno, prečo nie. Ale len teda upozorňujem, že taká stávková spoločnosť Niké, ktorá teda robí nejaký odvod, ak ho robí, do štátneho rozpočtu, tak z toho nepôjde žiadna časť do športu. No mne to teda trošku vadí, teda trošku v úvodzovkách.
Pokiaľ ide o športové poukazy, súhlasím. Myslím, kolega Fronc to pomenoval tak, že tu je zodpovednosť ministra športu, aby ukázal, že tie otvorené dvere v zákone v podobe športových poukazov nezostanú prázdne, ale že týmto spôsobom natečú do športu tiež peniaze. A je to podľa môjho názoru, je to veľmi dôležité. Pretože tu sa vlastne umožní samotným rodičom detí vo veku od 6 do 14 rokov, aby sa sami rozhodli, kam tú sumičku, či to bude 10, 20 alebo 50 eur ročne, neviem, ale sami sa rozhodnú a to je veľmi dôležité, do ktorého športového klubu tie peniažky oni dajú. Čiže žiadny nejaký vrcholový funkcionár alebo niekto na ministerstve školstva alebo financií o tom rozhodovať nebude. Ani žiadny vzorec, o ktorom je tiež ďalšia diskusia, o tom rozhodovať nebude. Budú o tom rozhodovať samotní ľudia, rodičia detí, ktoré športujú. A to je správne. Verím, že minister alebo ministri školstva budú pamätať na túto svoju zodpovednosť a budú bojovať za čo najvyššiu sumu, ktorá by mohla ísť do športu cestou športových poukazov.
Ten vzorec, o ktorom je ďalšia diskusia, to znamená, ako sa má rozdeľovať ten príspevok športovým zväzom, ja sa k tomu nedokážem, nedokážem vyjadriť, netrúfam si to komentovať. Verím, že tí, ktorí na tomto vzorci pracujú, uvažujú zodpovedne a objektívne a s príslušným nadhľadom. Zachytil som teda sťažnosti najmä v tzv. menších športoch, že sú v tomto diskriminovaní. Ja len náznakom sa pokúsim odpovedať, že snáď to tak nebude, pretože predsa v tom vzorci sa zohľadňuje úspech v športu. Čiže zohľadňuje sa v tom vzorci úspech športu, to znamená medaily, tituly z rôznych svetových podujatí, olympiád alebo majstrovstiev nadnárodného významu. Zohľadňuje sa tam, čo je dôležité, počet športovcov, ale pozor, nie dospelých, ale detí vo veku do 18 rokov. To znamená, ako si ten šport dokáže masovo podchytiť mládež. A za to teda nech je odmenený, samozrejme, ten tým, že ten príspevok bude vyšší. Keď skrátka taekwondisti, s prepáčením, pán kolega, nedokážu osloviť mládež tak ako futbalisti, tak je to možno trošku aj ich problém, resp. problém toho, že ten šport skrátka na Slovensku nemá tradíciu, lebo jednoducho takto to je. Nestavajme sa na hlavu, že je to inak, keď ten šport skrátka nie je populárny. Ak dosiahne úspech, tak ten úspech je v tom vzorci zohľadnený a ten príspevok môže byť tým pádom vyšší cez ten dosiahnutý športový úspech. Ale dajme určite možnosť, aby sa výška príspevku odvíjala aj od toho, tej masovosti toho športu.
A tretí ten, tretí parameter, o ktorom som, myslím, ešte nehovoril, to je tá populárnosť športu, dá zase možno ináč o tejto, o tejto konštante alebo o tomto parametri najviac diskutovať, pretože tá populárnosť, ako som zachytil, sa vlastne bude testovať anketami. No, neviem, teda ako by sa to dalo robiť lepšie, ale je to, je to tam. Dá, sa o tom, samozrejme, ešte raz zdôrazňujem, diskutovať, ale myslím si, že je to v poriadku, že je ten vzorec postavený na týchto troch základoch. Otázna je teda váha tých jednotlivých parametrov, dobre.
Teraz vlastne v závere už by som chcel ešte z tej svojej brandže, už som to tu spomínal. Veľmi, ale veľmi sa páči, že v tomto zákone sa zavádza špecifický osobitný malý Zákonník práce šitý na mieru športovým klubom a profesionálnym športovcom, respektíve, no profesionálnym športovcom aj ich sa to týka. Je to skvelá vec. To znamená, že to takéto sa škrabanie sa poza hlavu, či je profesionálny športovec zamestnanec a vzťahuje sa na neho Zákonník práce alebo či je SZČO, alebo čo je vlastne, je z pohľadu tej pracovnoprávnej legislatívy, je vyriešené. Skrátka a dobre, ak to poviem zjednodušene, ak je to športovec v kolektívnom športe, kde je nejaké vedenie v tom klube, kde je nejaký tréner, ten športovec skrátka musí v úvodzovkách poslúchať, musí sa riadiť pravidlami pri tréningoch, pri zápasoch a tak ďalej, tak je to skrátka závislá činnosť v zmysle pojmu daného Zákonníkom práce a na takéhoto športovca sa vzťahuje teda Zákonník práce, ale tu je tá pointa, nie ten veľký, ťažkopádny, robustný, ktorý je v podstate univerzálny a ktorý je reálne nepoužiteľný, ktorý je reálne nepoužiteľný, keď sa bavíme o športových kluboch a športovcoch. A preto je dobré, že v zákone nájdete desiatku paragrafov, ktoré špecificky upravujú nároky športovca ako zamestnanca, samozrejme, aj povinnosti. Samozrejme je to o nárokoch, je to o právach, je to o povinnostiach. Čiže napríklad pravidlá pre dovolenku, lebo športovec ako zamestnanec bude mať nárok na dovolenku. Ale keby ste si porovnali, ako jednoducho je definovaný nárok na dovolenku pre športovca a ako ťažkopádne je definovaný nárok v štandardnom Zákonníku práce pre bežného zamestnanca, to je nebe a dudy. A to sú aj ďalšie ustanovenia, napríklad o výpovedi. Hej, čiže páči sa mi to, lebo je to šité na mieru týmto ľuďom. Určite sa nebude nejaký športovec sťažovať, že ja by som chcel ten Zákonník práce, pretože bude viacej chrániť moje práva. To nemá žiadnu logiku.
A teraz trošku odskočím od témy. Mne by sa teda veľmi páčilo, keby takéto malé Zákonníky práce boli aj v iných oblastiach, napr. pre malých živnostníkov, ktorí zamestnávajú dvoch-troch ľudí a podobne, pretože, pretože nie všade a nie vždy sa dá logicky riadiť tým naším ťažkopádnym Zákonníkom práce a robí to potom v praxi problémy. Športovci si to dokázali takto elegantne vyriešiť. Som rád a neviem, či môžeme poďakovať ministerstvu práce, ale ja sa o to pokúsim. Ďakujem ministerstvu práce, že takúto skulinku jednoducho umožnilo. A verím, že sa v tom bude v budúcnosti pokračovať v tých iných branžiach.
Pokiaľ ide o dane a odvody, sponzori, skvelá vec, že sponzorské zmluvy po novom, od účinnosti tohto zákona nebudú žiadne čosi, akosi a šušušu a zakryme to cez reklamu a nerobme to a radšej tie peniaze nedám. Sponzorské zmluvy a sponzoring je vyriešený dobre, aj keď mohol byť ešte lepšie. Čiže pointa je teda tá, že ten, kto chce sponzorsky prispieť športovému klubu, nemusí hľadať žiadne kľučky, skrátka a dobre, sponzorská zmluva, také a také peniaze a je to pre toho podnikateľa daňovo uznaný výdavok, bodka. Samozrejme, je tam povinnosť zverejniť ten objem transparentným spôsobom, už som to spomínal, je to nutné, aby to dobre a slušne, kultúrne, kultivovane fungovalo.
Čo mi teda chýba k tej dokonalosti, no ak tu už raz táto vláda zaviedla filozofiu tzv. superodpočtov, s čím, samotným inštitútom, mám problém, ale keď to tu už raz je, a športovci navrhovali, aby aj pri sponzorských zmluvách mohol byť tiež superodpočet u toho sponzora, čiže aby si už do tých nákladov mohol dať o štvrtinku viac ako to, čo reálne športovému klubu poskytol, keby sa to bolo presadilo – a možno tu príde iniciatíva v druhom čítaní tohto typu –, tak by tí sponzori ešte ochotnejšie dávali peniaze do športu. Treba si logicky a citlivo zvážiť, či stojí za to ministrovi financií mať o čosi nižší daňový príjem od firiem, ktoré sú ochotné sponzorovať šport, a na druhej strane, na druhej strane, keby ten super odpočet bol, tak by tie športové kluby, športové zväzy športovci mohli dostať viac peňazí cestou sponzoringu, čo štát nestojí vôbec nič, len o symbolickú sumu, ktorú by dostal štát menej na daniach od tých sponzorov. Čiže tu vidím priestor možno na nejakú diskusiu v druhom čítaní. Ale to musíte, vážení kolegovia, kolegyne zo SMER-u, byť v tomto pevnejší v názore, ako je váš minister financií, a nech sa na mňa nehnevá, pokiaľ ide o podporu športu mimo rozpočtu. Dobre, pokiaľ, teda to je teda daňová stránka veci.
Pokiaľ ide o odvody, tam budem radšej ticho, aby sa niečo nepokazilo, to, čo sa mi strašne, ale strane páči. Čiže nebudem konkrétny pre istotu, aby tu niekoho nezačalo niečo mátať v hlave, že takto nie, ale strašne, strašne sa mi páči, ako je to riešené v oblasti odvodov.
Takže na záver ešte raz chcem zdôrazniť, tento zákon má moju 100 % podporu. A poprosím vás všetkých, či ste z tej alebo tej strany, aby ste tak isto tento zákon podporili.
Ďakujem pekne.
A na záver ešte, prepáčte, zabudol som sa poďakovať všetkým tým ľuďom, ktorí tento zákon pripravili, a najmä šéfovi pracovnej skupiny pánovi Sepešimu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, niekoľko poznámok.
Začnem tým, s čím, nechcem povedať, že nesúhlasím, ale určite môžeme polemizovať, to je, že či by príjmami na financovanie športu mali byť všetky prostriedky aj z hazardu. Výnosy z hazardu sú dnes príjmami obcí a miest. Tečú do ich rozpočtov a treba povedať, že tečú vcelku veľmi logicky. Po prvé preto, že obce majú právo umožniť alebo zakázať hazard, a po druhé preto, že ak ho povolia, majú aj povinnosť sa vyrovnávať so sociálnymi dopadmi na svoje obyvateľstvo. Čiže tu vidím ako určitú logiku, kde, by som povedal, že tieto prostriedky by mali zostať tam, kde sú, a nemali by tiecť do športu, lebo nie, nie všetok hazard a všetky príjmy z neho a všetky miesta, ktoré sú vytvorené na športovanie, automaticky znižujú riziko hazardu.
Druhú poznámku, ktorú chcem povedať, som veľmi rád, že ste sa prihlásil k spoluautorstvu, a v zásade, keby sme to tvrdili my, že sa snažíme na viacerých zákonoch hľadať zhodu naprieč politickým spektrom, a určite šport je fenomén, kde je potrebné hľadať zhodu naprieč politickým spektrom, tak možno by to nebolo uveriteľné, ale z vašich úst to bolo uveriteľné.
A už len jedna taká poznámka, tak trošku ako rypnem aj do vás. Nemusíte ako poslanec všetko iba kritizovať. To, čo je dobré, treba aj podporiť a v tomto prípade som veľmi rád, že ste sa prihlásil k tomu, že zákon o športe je potrebné podporiť bez ohľadu na to, a to by mohlo transformovať aj na iné zákony, či je to vládny alebo opozičný návrh, čiže odložiť tie politické tričká, ku ktorým ste vyzývali sami.
Ďakujem pekne.