54. schôdza

184.
Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ďakujem za váš, za váš príhovor až na také maličkosti.
Viete, mám, myslím si, že by sme sa nemali pohybovať na poli poloinformácií alebo poloprávd. Mali by sme pracovať s informáciami takými, a teda hľadať si zdroje dôveryhodné informácií. Teraz narážam na to, čo ste hovorili na výbore v súvislosti s Berninim, ako by išlo o nejakú arizáciu s najväčšou pravdepodobnosťou. Tak ste to povedali. Ja som si tieto veci zisťoval. Je tu človek, ktorý si veľa vecí pamätá. Je to akademický maliar Stano, ktorý bol žiakom profesora Zmetáka a aj jeho veľmi blízkym priateľom, ktorý má množstvo informácií od neho, a ja som kvôli tomu bol za ním a kvôli tomu sme sa o týchto veciach rozprávali. Ak by ste mali záujem, určite si s vami dá kávu a mnohé vám osvetlí, aby ste sa teda nemuseli držať vecí, ktoré nie sú overené.
Myslím si, že, ja beriem to, čo vy hovoríte o sochách, o výtvarnom umení, o literatúre a tak ďalej, lenže vaše subjektívne názory nemôžu byť objektívnou pravdou, pani poslankyňa. Preto, lebo potom tých objektívnych právd bude niekoľko, preto, lebo ja s vami napríklad v niektorých veciach nesúhlasím a mnoho ľudí takisto. A to sú tiež objektívne pravdy, keď ich budeme takýmto spôsobom prezentovať, ako ich prezentujete vy?
Ďalej hovoríte o konfrontácii so svetom, že neexistujete. Už na výbore som vám povedal, existujú riaditelia, renomovaní riaditelia hudobných inštitúcií zo zahraničia. Hudobná kultúra dennodenne, každé predstavenie v Opere Národného divadla je konfrontácia so svetom. V každom predstavení, resp. skoro v každom predstavení - a nielen Národného divadla - sú speváci, ktorí sa konfrontujú nielen v zahraničí, ale sa konfrontujú spolu so zahraničnými spevákmi na javisku Opery Slovenského národného divadla. A nielen. Ide BHS. Prečo takéto veci hovoríte, o nejakej izolácii, keď to skutočne nie je pravda?
Ďakujem za pozornosť.

186.
Upútala ma tá časť vystúpenia pani poslankyne Vášáryovej, keď hovorila o príbehu obrazu z múzea v Trenčíne. Spomenul som si na príbeh, ktorý takisto prebehol našimi médiami a možno ste ho aj zachytili.
Pani riaditeľka, už bývalá riaditeľka múzea, resp. Galérie Andyho Warhola v Medzilaborciach zapožičala dva veľmi slávne obrazy, jednu kópiu a jeden originál, poviem to tak ľudovo, ako ich voláme, tieto obrazy, teda Marilyn Monroe a tú slávnu polievku, a ten, kto si ich požičal, ich nechcel vrátiť. Zmluva bola napísaná tak nešťastne, že sa to nejak ani podľa tej zmluvy, nejak nedalo veľmi vrátiť. Pán župan Chudík zareagoval, že odvolal pani riaditeľku. To je síce krásne, ale naozaj reálne chvíľu hrozilo, že narábanie s takýmito cennými kultúrnymi dielami, hodnotami, ktoré na Slovensku máme, môže viesť k tomu, že budú natrvalo stratené. Veľmi ma potešila správa, ktorú som počul v médiách niekoľko dní nazad, že teda polícia oba tieto obrazy už vraj má, čo je veľmi dobrá správa, ale myslím si, že záujmom zákonodarcov by bolo písať legislatívu tak, aby sa takéto prípady neopakovali, aby sme sa nemuseli spoliehať na to, či sa našej polícii podarí dostať cenný obraz, ktorý visí niekde v galérii, a niekto sa na základe deravej zmluvy rozhodne takýto obraz akože požičať a potom je nenávratne preč.
Ďakujem pekne.

188.
Ďakujem pekne. Ďakujem za tú informáciu a oceňujem, pán predseda výboru, že ste si dali tú prácu a hovorili ste s pánom Stanom, ale možno si naozaj dobre pamätáte, že ja som naozaj hovorila a zverejnila som vo výbore, nie tu pred kamerami, čo sa hovorí v kuloároch. A ak si dobre pamätáte, tak priamo o tom potom hovoril pán poslanec Kvasnička. To len na úvod.
Ale čo sa týka vystúpenia, tak, pán poslanec, vždy hovoríte subjektívne. To proste objektívna pravda, ona len potom vyplynie, ale pokiaľ vystupujete a obhajujete nejaký názor, je to vždy váš subjektívny názor. A objektívne pravdy, no, to je dlhá filozofická debata, do toho sa ja s vami nedám, ale len hovorím, ja tu vždy vystupujem a hovorím svoje subjektívne názory, takže ma obviňovať, že hovorím subjektívne názory, je dosť taký ako protimluv, by som povedala.
Pán Novotný, práve preto som využila prvé čítanie na to, aby som nás scitlivela na tieto problémy, hej? Ale nielen na to, teraz čo sa deje, ale aj na to, že či dostatočne, a to nám pán minister môže aj odpovedať, či dostatočne. Nemáme dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme vrátili všetko to, čo teraz ide v rôznych aukčných spoločnostiach a čo má vlastne korene v našej minulosti kultúrnej tu na Slovensku. Nakoniec spomeňte si na tú hystériu okolo Bojnického oltára. Nakoniec pod tlakom hysterickej verejnosti máme oltár, ale vzdali sme sa 9 gotických obrazov, ktoré boli evidentne slovenskej proveniencie.
No, hystéria k takýmto veciam vedie.

190.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k zamýšľanej transpozícii v prvom čítaní, a teda k predloženému návrhu zákona.
Chcel by som povedať a tiež mi nedá, moja predrečníčka označila to, že ešte aj o tom, keď sme sa bavili o hnojivách, tu bolo viac ľudí, ja by som chcel viac pochváliť, lebo ja mám pocit, že je tu takmer celý kultúrny výbor, dokonca aj exčlenovia z minulého volebného obdobia z kultúrneho výboru, takže sa dostávame možno do debaty, ktorú často označuje pán podpredseda Číž za veľmi prepotrebnú a nazýva ju tzv. odborná, čiže... Aj vítam ďalšieho člena kultúrneho výboru.
A teraz k predmetnému návrhu zákona. Keďže sa odvoláva v dôvodovej správe vo viacerých ustanoveniach k tomu, že sa jedná o transpozíciu a možno aj parlamentná prax má nejakú v sebe skrytú symboliku a nejaký "timing", tak tento zákon o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov má pod príbehom, ktorý rozprávala moja predrečníčka ohľadom príbehu Berniniho sochy viac ako symbolickú rovinu, a preto sa chcem opýtať, pán minister, prečo smernicu z mája 2014 transponujeme až teraz, či takmer 1,5-ročné obdobie sa nedalo využiť tak, že sme mohli nebyť v transpozičnom, dám to do úvodzoviek, v "transpozičnom deficite", ale transponovať túto smernicu omnoho skôr.
Druhá otázka, ktorú uvádzate priamo aj v dôvodovej správe a hovorí o úprave niektorých ďalších súvisiacich právnych predpisov, a to je hlavne, ma zaujíma, úprava zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, kde sa upravuje tým, že sa vypúšťa ustanovenie o tzv. návratovom konaní. Ak by sa dalo v záverečnom slove, budem to musieť potom následne dohľadať, že akým spôsobom prebehla úprava, lebo tak ako som čítal priamo znenie zákona, ako je uvedené ďalej, zameriavame sa na či už predmety kultúrnej hodnoty, alebo kultúrne predmety, ako definuje priamo zákon, na pôsobnosť Európskej únie, čiže na územia iných členských štátov, alebo či už teda boli predmety z iného územia vyvezené na naše územie, alebo z nášho územia na iné územia, teda územia iného členského štátu. Čiže do akej miery sa návratové konanie týka tretích strán, či sa sprísňuje teda nečlenom Európskej únie, tým mám na mysli tretie strany, či to sprísnenie, ako je ohlasované priamo v dôvodovej správe, sa týka iba prostredia Európskej únie, alebo tá úprava zaznamená vlastne, ja som ju teda nenašiel, aj parametre pre štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.
Tretia otázka, resp. konštatovanie. Tým, že sa precizuje alebo zavádzajú pojmy o predmetoch kultúrneho, predmetoch kultúrnej hodnoty a kultúrnych predmetov, zároveň sa definuje dosť široko to, ktoré predmety patria do národného kultúrneho dedičstva, sú vymenované tzv. archeologické, dokonca knižnice dosť široko, tak táto smernica, alebo knižničné teda pamiatky, táto smernica sa pre pôsobnosť členských štátov Európskej únie, samozrejme, dá iba privítať a podporiť. Zároveň je veľmi dobré, že smernica prináša tzv. predĺženie tých lehôt, ktoré z môjho pohľadu v návratovom konaní alebo možnom návratovom konaní rozširujú či už časové hľadisko, alebo aj tzv. hodnotu tých diel, takže možno, a chcem tomu veriť, že rozväzujeme ruky, ak by sme chceli naozaj kultúrne dedičstvo chrániť a bolo by nezákonne vyvezené.
Čiže moje dve základné otázky, ja by som ich len zhrnul, sú, prečo sa k transpozícii pristúpilo až teraz, v septembri 2015, keď smernica bola schválená, myslím, že 15. mája 2014, a či je to teda bežný proces a nemohli sme možno aj z prípadov, ktoré vyplynuli z posledného obdobia, niečomu predchádzať.
Druhá otázka je, či návratové konanie a jeho sprísnenie sa bude týkať iba územia členských štátov, alebo sa úprava zákona č. 49/2002 Z. z. aj voči iným, tzv. tretím stranám alebo nečlenským štátom Európskej únie.
Na záver chcem dodať, že transpozíciu aj z hľadiska toho, že sa zavádza informačný systém alebo databáza, ktorá by mohla prispieť k vyššej informovanosti, výmeny, možno lepšej dohľadateľnosti, ja ju vítam, že ju do nášho právneho systému zapracujeme, akurát ma trošička, to poviem na margo, vyrušila poznámka, že nevieme presne odhadnúť náklady s týmto spôsobené, myslím, že to bude hlavne súvisieť s budovaním toho informačného systému, keby sa možno dalo odhadnúť aspoň rádovo, čo nás to teda ako Slovenskú republiku bude stáť.
Ďakujem za pozornosť a teším sa na odpovede.

192.
Ďakujem za slovo. Dovoľte teda pár poznámok alebo reakciu na tieto vystúpenia.
V prvom rade by som chcel povedať, že v tomto návrhu zákona hovoríme o kultúrnych predmetoch alebo teda o možnom návrate kultúrnych predmetov, tak predmetov, ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva, čiže buď sa jedná o národné kultúrne pamiatky, alebo zbierkové predmety, preto to hovorím, lebo, samozrejme, aj ja si uvedomujem, že pohyb kultúrnych predmetov iného charakteru, ja si myslím, že je v zásade možno aj vítaný, aj keď my pomerne máme prísnu tú legislatívu a v zásade by každý mal ako, hoci sa presťahuje do Rakúska alebo do Maďarska, a chce si tam zobrať svoje obrazy, tak ako mal by požiadať o ten vývoz, ale nerobím si ilúzie, že to tak nerobia, a asi si myslím, že je dobré, keď ten kultúrny tovar určitý aj putuje po Európe a môže spôsobovať aj nejakú konkurencieschopnosť slovenskej kultúry.
Čiže ešte raz, toto sa týka národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov a chcem teda povedať, že dokonca ani tá mnou odvolaná komisia nikdy nepovolila vývoz akejkoľvek národnej kultúrnej pamiatky alebo zbierkového predmetu. A ak teda tu bol zmieňovaný, zmieňovaná busta Berniniho, však návrh, samotný návrh zákona k tomu určite vyzýva, by som povedal, by som sa aj čudoval, keby sa to tu nezmienilo, ale tak si dovolím aj povedať, že aj teraz najnovšie sa vyjadril opäť riaditeľ Lichtensteinského múzea vo Viedni, že považuje za veľkú chybu rozhodne, že múzeum Getty kúpilo túto bustu, lebo teda on nie je presvedčený o tom, že je to originál, a myslím, že to je stále otvorená otázka, nič to nemení na tom, že komisia, úradníci na ministerstve urobili chybu, za to aj boli príslušne sankcionovaní, a preto to aj hovorím, pretože, a odpovedám tým aj na otázku pána poslanca Viskupiča, toto je transpozícia európskej smernice a je to nejaký režim možného návratu nezákonne vyvezených predmetov v rámci Európskej únie, nie v rámci tretích strán, preto aj ak sa dopracujeme k tomu, že budeme žiadať o návrat busty od alebo podľa Berniniho, tak, samozrejme, je to veľmi zložitá otázka preskúmania, v akých záväzkoch napríklad sú Spojené štáty americké v rámci rôznych kultúrnych dohovorov a tak ďalej a tak ďalej.
A prečo smernica a transpozícia až teraz? Tak je to máj 2014, tento návrh zákona bol predložený do vlády v auguste, nejako sa na ňom pracovalo, to znamená, ja si myslím, že tá ako keby transpozícia bola urobená rok po smernici, čo nepovažujem za nejaké veľké meškanie. Jednoducho toto považujem za taký, áno, sú aj názory, nakoniec zazneli od pani Vášáryovej, že je to rýchla transpozícia, ale na to konto chcem teda povedať - a tým aj skončím - niečo, teda keďže aj vy ste tu uvažovali, aj nejako voľne o veciach, myslím si, že sa začíname dostávať do doby, kedy už asi tak celkom slepo tým smerniciam Európskej únie dôverovať nebudeme alebo všetkému tomu, čo z tej Európskej únie prichádza.
Ďakujem.

194.
Ďakujem, pán podpredseda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
195.
Pardon, mi odpustite, pán minister, len ešte mám, mám milú povinnosť, privítať u nás na balkóne poslucháčov a zrejme aj učiteľov Gymnázia Viliama Paulinyho - Tótha z Martina.
Takže srdečne vitajte, mladí naši ľudia! (Potlesk.)
Ešte raz, prepáčte, nech sa páči, pán minister.

Maďarič, Marek, minister kultúry SR
196.
Tak nielenže sú členovia kultúrneho výboru, ale sú tu aj zástupcovia slovenskej kultúrnej mekky, mesta Martin, mladí ľudia, tiež ich vítam.
A návrh zákona, ktorý teraz predkladám, v prvej časti upravuje účely, na ktoré môže ministerstvo kultúry v budúcom roku poskytovať dotáciu zo štátneho rozpočtu, a bude to na ochranu a obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva, čiže Obnovme si svoj dom, bude to kultúrna aktivita osôb so zdravotným postihnutím alebo proste jednoducho kultúra pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva a budú to tzv. kultúrne poukazy. Súvisí to s tým, že zvyšná časť dotácií prechádza pod zriadený Fond na podporu umenia.
V ďalšej časti sa jedná o novelizáciu Fondu na podporu umenia, a to v tom zmysle, ide o novelizáciu, ktorá vyplýva zo záväzku, ktorý vláda prijala vo svojom programovom vyhlásení, kde sa zaviazala zlepšiť právne a sociálne postavenie umelcov v slobodnom povolaní zreálnením daňového a odvodového zaťaženia umeleckých pracovníkov vzhľadom na špecifickosť ich činnosti.
Z uvedeného záväzku vlády a v nadväznosti na záväzky, ktoré Slovenská republika prevzala ratifikáciou Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, vyplýva potreba legislatívneho riešenia statusu umelcov. Keďže novozriadený fond je inštitúciou na podporu umenia, navrhujeme, aby ich niektoré podporné aktivity voči umelcom prevzal tento fond.
Pre vašu informáciu, odhaduje sa, že na Slovensku 5- až 6-tisíc umelcov vykonáva profesionálnu umeleckú činnosť v slobodnom povolaní. Spravidla takúto činnosť vykonávajú individuálne vo vlastnom mene a na svoju zodpovednosť, avšak pojem profesionálny slobodný umelec nie je v právnom poriadku vymedzený a túto skupinu umelcov nesprávne považujeme alebo najmä finančné správy, Sociálna poisťovňa ich považuje za živnostníkov. Z toho potom aj pramení neochota akýchkoľvek osobitných riešení v oblasti daňového a odvodového zaťaženia umelcov. Umelecká činnosť však nemôže byť živosťou, pretože nespĺňa dva základné alebo hlavné zákonné znaky živnosti, a to, že nie je vykonávaná pravidelne a jej prioritným cieľom nie je dosiahnutie zisku, ale vznik alebo predvedenie umeleckého diela.
Legislatívne riešenie štatútu umelca bolo vypracované v spolupráci so Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu a návrh zákona bol prerokovaný v dočasnej pracovnej skupine pre štatút umelca Rady vlády pre kultúru. V návrhu sa vymedzuje pojem profesionálny umelec v slobodnom povolaní a upravujú sa podmienky evidencie profesionálnych umelcov. Evidencia nie je povinná a nie je podmienkou vykonávania umeleckej činnosti, avšak zápisom v evidencii profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní, získava umelec status profesionálneho umelca, čo môže byť v budúcnosti podmienkou pre udelenie rôznych bonusov pre umelcov.
Navrhuje sa, aby evidenciu slobodných umelcov viedol novozriadený Fond na podporu umenia, po zápise do evidencie rozhodne riaditeľ fondu na základe odporučenia odbornej komisie zloženej z externých odborníkov z príslušného žánru umeleckej činnosti, ktorá preskúma podmienky zápisu do evidencie. Týchto odborníkov nominujú profesionálne umelecké združenia. Jednoducho, chýbalo nám právne uchopenie tejto činnosti tak, aby následne potom mohli byť voči umelcom v slobodnom povolaní aplikované primeranejšie zákony alebo primeranejšie odvodové zaťaženie, alebo platby do Sociálnej poisťovne a tak ďalej. Myslím si, že je to veľmi správne, a kultúrna obec to veľmi víta aj participovala na tejto, tejto definícii alebo na takomto, na takomto pojme, ktorým sa stane súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
No a napokon tretia časť návrhu zákona, v nej sa novelizuje zákon o neziskových organizáciách. Touto novelou sa vytvára legislatívny priestor na možnosť poskytnúť neziskovej organizácii finančnú podporu z rozpočtu jej zakladateľa na prevádzkovú činnosť vo forme príspevku zakladateľa podľa doterajšej právnej úpravy zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nemožno zo štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu a rozpočtu obce poskytnúť príspevok na úhradu výdavkov na správu neziskových organizácií.
Nebudem tajiť, poviem to otvorene, zdedil som, ministerstvo kultúry jednoducho dostalo do vienka vo forme neziskovej organizácie múzeum Danubiana a nemalo žiadnu možnosť alebo nemá v tejto chvíli žiadnu možnosť prispievať na jej prevádzku. Myslím si, že aj v budúcnosti môžu aj iné a kultúrne inštitúcie, ktoré budú neziskovými organizáciami štátnej alebo verejnej správy, využiť tento moment, že môže zriaďovateľ, resp. spoluvlastník neziskovej organizácie alebo zakladajúci člen neziskovej organizácie, ak je to štát alebo obec, alebo mesto aj prispievať na prevádzku tejto inštitúcie. Bez toho by bola v podstate existencia Danubiany, múzeum moderného umenia, ohrozená a na základe tejto zmeny bude môcť ministerstvo kultúry aj v budúcom roku rozpočtovať nejaké prostriedky na prevádzku, na krytie, na čiastočné krytie prevádzkových nákladov Danubiany.
Ďakujem, toľko k tomuto predloženému návrhu zákona.

198.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktorý máme pod tlačou 1699. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a že zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

200.
Pán minister, my sme o fonde pre umenie debatovali tu na pôde Národnej rady pred nejakým časom, takže ja nebudem opakovať moje výhrady k tomu návrhu zákona, a dnes sme už pokročili, vieme, kto je riaditeľom, ešte nevieme, kto sú komisie, ale, ale už máme predsa len nejakú predstavu konkrétnejšiu, ako bude fungovať.
Chápem, že v kompetencii ministerstva zostávajú tie oblasti, ktoré ste menovali, to je úplne logické a správne, pod politickou kontrolou, to je... (Reakcia ministra.) No už ste politik, pán minister, zatiaľ ešte stále. (Reakcia ministra.) No a táto naša debata nemá konca, pán minister. (Povedané so smiechom.) Vy hovoríte, že tam rozhodujú odborníci a ja do toho nič nemám, ale, pán minister, ste politikom, či chcete, či nechcete, ste zodpovedný za ten rezort a v podstate aj za tie rozhodnutia odborníkov, čo to bude znamenať pre budúcnosť. A práve tomu som sa chcela trošku venovať v mojom vystúpení.
Prvé by som chcela oceniť, že vlastne to dlhoročné volanie umelcov, ktorí sú nezávislí, nemajú žiadne registrované povolanie, by som povedala, zamestnanie, prepáčte, nie povolanie, ale zamestnanie, ako samostatné zárobkové činnosti nemôžu byť považovaní za živnostníkov, čo bol veľký problém. Nedokážem dnes odhadnúť, či tento zákon to vyrieši, ale, ale... (Reakcia ministra.) Áno, dávam možnosť, ako hovoríte. To je pravda, ja len dúfam, že teda tá možnosť zostane využitá. Rozkošné je, že to, že umelecká činnosť nie je prioritne vykonávaná za účelom zisku, ale za účelom vyjadrenia umelcovho vnútorného prežívania a tvorivosti, píše dôvodová správa veľmi, veľmi umelecky a by som povedala... (Povedané so smiechom a reakcia ministra.) Ale v dôvodovej správe takéto veci často nečítame, pán minister. (Povedané so smiechom.)
Vec, ktorej by som sa chcela venovať, pán minister, je, ale evidenciu profesionálnych umelcov bude viesť novozriadený Fond na podporu umenia, to ste vysvetlili, prečo by to asi mali mať. Budú kritériá pre posudzovanie profesionality, tu narážam na to, čo som pred chvíľou hovorila stadiaľto, že jednoducho v takej malej krajine ako Slovensko sa začínajú veľmi rýchlo, v momente, keď sa zídu odborníci, hrať hry "ja na bráchu, brácha na mně". Nemám iný slovenský lepší ekvivalent toho, tejto hry "Ja dnes poskytnem tebe a ty zajtra mne." Preto ja mám pred týmito komisiami odborníkov, ktorí v konečnom dôsledku ale nenesú za svoje rozhodnutie žiadnu zodpovednosť pre budúcnosť, pretože sú krytí riaditeľom, a potom sú krytí správnou radou a neviem čo, ja mám z toho trošku obavy a myslím si, že to bude robiť obavy, ale ešte o tom závise, potom rozhodne riaditeľ, na základe odporúčania komisie, to je presný copypast, či už audiovizuálneho zákona, alebo zákona o fonde pre umenie, ktoré preskúma táto odborná, zložená z externých odborníkov, ktorá preskúma podmienky zápisu do evidencie. Týchto odborníkov nominujú profesionálne umelecké združenia. A tu sa vraciame k tomu, že, no vezmime si len slovenských spisovateľov. My, bohužiaľ, a to sme už hovorili tu dávno, my nemáme profesionálne, pre niektoré umelecké odbory dostatočne profesionálne vedené umelecké združenia. Niektorí dokonca týmito združeniami programovo pohŕdajú, keď už napr. len poviem, že slovenský PEN nemá tých najlepších, hej, napríklad, pretože sú v českom. My nemáme, nemáme a neumožňujeme nejakým spôsobom, aby tieto fondy naozaj boli príťažlivé, aby priťahovali hlavne mladých umelcov, pretože sú obsadené jednoducho treťou - hop, niektoré, nie všetky - treťou triedou.
Tu ja vidím, pán minister, v tomto jedinom bode veľký, veľký otáznik, pretože si myslím, že by to nemali byť len tie profesionálne združenia. Je to, je to veľmi ťažké, ja tu vidím ten, ten, "prubířský kámen", kde to všetko môže zlyhať a narobiť zase veľmi veľa zlej krvi. Porozmýšľam a možno predložím niečo pre druhé čítanie, pán minister, ktoré by toto vyriešilo, lepšie povedané, aspoň, ako vy hovoríte, možnosť vyriešenia poskytlo, pretože toto môže byť práve v umeleckej sfére, kde sú ľudia známi tým, že sú veľké osobnosti, veľmi silné indivíduá, ktoré nebudú prosiť nejakého treťo-štvrtotriedneho vo svojej brandži, aby ho zapísal, aby sa potom nehrala tá hra, ktorú poznáme všetci aj z Audiovizuálneho fondu a bude aj vo fonde, aj vo Fonde pre umenie, a síce že keď ste riaditeľom fondu, dostanete najviac.
Ďakujem.

2.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, chcel by som, poviem možno tri-štyri poznámky k zamýšľanej právnej úprave.
Začnem tým, kde pán minister v úvodnom slove skončil, a to je možno preceduálny alebo precedentný moment, ktorý sa nám objavil v legislatíve z hľadiska treťo- alebo nazvem to tak, že treťosektorových organizácií, ktoré spolu so štátom prevádzkujú nejaké kultúrne zariadenia, a myslím si, možnože to zaznie aj úsmevne, ale nech by sa s týmto problémom pasoval ktokoľvek, tak elegantnejšie, ako urobiť právnu normu na to, aby mohlo teraz síce ad hoc, znie to ad hoc pre Danubianu a jej možnú prevádzku. Nechcem hovoriť o záchrane, ale teda aj, aj budúci rozvoj, ale následne aj otvoriť týmto možnosť pre, tak ako bolo v úvodnom slove spomínané, pre iné organizácie, kde do vlastníckej štruktúry prevádzkových NGO-čiek vstúpi či už región, alebo obec, alebo dokonca štát, je podľa mňa viac ako systémové.
Čiže život niečo priniesol, reakcia v legislatívnom vyjadrení pre jeden projekt, ktorý je, a si myslím, že dosť európskeho významu, a je sa čím pochváliť, má odraz v legislatíve, a ak sa budeme baviť so sto ľuďmi, ktorí sa kultúrou zaoberajú, tak predpokladám, že všetci budú s tým návrhom, s ktorým prišlo ministerstvo, súhlasiť, pretože ad jedna rieši situáciu Danubiany, ad dve pro futuro otvára možnosti, aby tento systém financovania a správy kultúrnych zariadení bol nejakým spôsobom financovateľný z verejných zdrojov, to je jedno, na akej úrovni. V tomto bode vítam iniciatívu a myslím si, že, čo som chcel teda tak úsmevne dodať, že ak by to robil ktokoľvek, čiže aj my, ak by sme boli pri vláde (povedané so smiechom), tak to neurobíme lepšie.
No a tu by som asi s pochvalou ja teda skončil, pretože chcem uviesť jednu vec. Včera som mal takú debatu, nechcem spájať nespojiteľné, ale mal som tu debatu s pánom ministrom dopravy. Asi by som sa zadefinoval do polohy odporcu vzniku akýchkoľvek zoznamov. Som veľmi skeptický k tomu, ak štát vytvára zoznam alebo má ambíciu vytvoriť zoznam, a z tohto pohľadu nejakým spôsobom riešiť, legislatívne riešiť situáciu, navyše, ak je ten zoznam vytváraný tak, že neviem, možnože vy budete, pán minister, vedieť viac, ale ja som, preskúmal som V4 a nejaké okolité štáty, že či nejaká podobná regulácia, ako je vytvorenie zoznamu profesionálnych umelcov v slobodnom podnikaní, existuje, a nenašiel som.
Prečo som nenašiel? Myslím si, že tak ako prečítala kolegyňa pani poslankyňa Vášáryová ten vzletný citát o tom, že primárnym cieľom umeleckej tvorby nie je dosiahnutie zisku, ale vytvorenie diela či umeleckého výkonu a tým vyjadrenie svojej osobnosti a vnútorného prežívania, ktoré často ani nie je obchodne realizované, sedí na umeleckú tvorbu. Lenže my máme v spoločnosti viacero vykonávaní činností, ktoré priamo nevedú k tvorbe zisku napriek tomu, že podnikanie by tam malo viesť, a realizujeme aj toto živnostenské alebo eseročkové podnikanie iba a len cez živnostenský zákon alebo zákon o podnikaní.
Napadá ma mnoho, napríklad novinár, keď už máme médiá v gescii, takisto keď sa budeme dopytovať nejakého komentátora alebo priamo zamestnanca nejakej redakcie, jeho, priamym vplyvom jeho činnosti nie je predsa predávať jeho článok, ale napísať článok, vyjadriť sa k nejakej téme, podať nejaký názor. To, že následne realizujeme vydavateľskú činnosť ako podnikateľskú činnosť, je druhá vec, ale predpokladám, že nevznikne zámer, že budeme chcieť vytvoriť zoznam 5- až 6-tisíc ľudí, ktorí budú evidovaní pod gesciou - aj v tomto prípade by to bolo ministerstvo kultúry - a budú realizovať svoju činnosť, ktorá nevedie priamo k tvorbe zisku, cez nejaký zoznam, na ktorom budú v tomto prípade nie profesionálni umelci, ale profesionálni novinári v slobodnom povolaní.
Chcel by som povedať, že vychádzam, ešte raz, z absolútne skeptického pohľadu na to, že sa štátna správa v akejkoľvek úrovni rozhodne vytvárať nejaký systém registrácie, povinnej registrácie, a dúfam, že som tie dôvody tej skepsy objasnil.
Druhú príčinu, prečo som viac-menej skeptický k tomu, a po akej ceste sa vydalo ministerstvo, spočíva v tom, že keď aj zostaneme na pôde toho slovenského podnikania alebo živností, tak nevedel som sa v rýchlosti dopátrať k tomu, že aké percento našich živností sú tzv. voľné živnosti, ale ak chce niekto realizovať nejakú službu, predaj nejakého malého tovaru alebo robiť veľkoobchodné služby, stačí sa mu ohlásiť a trh určí to, či bude pri svojom zámere úspešný, alebo nie. A tam teda prichádza do úvahy jeho šikovnosť, kreativita, orientácia na trhu, prieskum trhu a podobne. A na nich ešte nemáme celkom ambíciu, že sa budú živiť nejakou kreativitou, nejakým nápadom, ale majú realizovať svoje podnikateľské zámery. A preto je pre mňa absolútne zarážajúce, že budeme vytvárať odborné komisie v oblasti, kde sa absolútne predpokladá kreativita, čiže v umeleckej oblasti, ktoré budú a priori, čiže predtým, ako sa tento umelec môže stať slobodným umelcom, resp. profesionálnym umelcom v slobodnom povolaní, predtým budú posudzovať, či na ten zoznam patrí, alebo nie. Čiže ak sme na živnostenskom, pôde, kde boli doteraz, nikto im nebráni ohlásiť voľnú živnosť a môžu realizovať svoje zámery, tu bude odborná komisia nejaká, som veľmi skeptický aj k jej zloženiu zamýšľanému, bude rozhodovať, či do tejto oblasti patrí, alebo nie.
Osobne si myslím, že ak by sme aj súhlasili s tým, že má vzniknúť pre potreby, ktoré bolo v úvodnom slove, potreby nejakej legislatívnej úpravy, pretože tu je dve dekády požiadavka, akým spôsobom nakladať s fenoménom profesionálneho umelca. Čiže ak tieto dlhodobé požiadavky umeleckej obce by sa mali riešiť nejakým zoznamom predpokladaných 5 až 6 tisícov umelcov, tak spôsob, ako sa ten zoznam bude kreovať, je pre mňa absolútne neakceptovateľný.
Ak by sme sa pozreli na reálne fungovanie profesijných, kultúrnych profesijných združení, kultúrnych fondov a podobne, a z toho na základe možno nejakej umeleckej histórie, na základe dobrozdaní toho, kto je tam členom a kto je platným a kto nie, nám vypadne nejaký autentický zoznam, že toto sú profesionálni umelci v slobodnom povolaní, pochopíme ambíciu, že poďme ich registrovať.
To, po akej ceste sa vydalo ministerstvo, že budú komisie rozhodovať, či jeden umelcom profesionálnym v slobodnom povolaní je a dostane sa na zoznam, a druhý tam nepatrí, pre mňa je neakceptovateľný, a preto si myslím, že sa nevydalo ministerstvo po správnej ceste a mali sme ísť omnoho hlbšie, a to je, aby sme sa pozreli na fungovanie kultúry, kultúrnych fondov, profesijných združení a urobili možno väčšiu legislatívnu úpravu, legislatívny posun v tom, aby nám následne mohol vzniknúť nejaký autentický zoznam profesionálnych umelcov, ak tento zoznam je naozaj požiadavkou našej kultúrnej obce na to, a to poviem možno záverom, na to, aby do budúcna mohli užívať výhody, ktoré plynú z grantových schém ministerstva, pretože osobne si myslím, že tí ľudia, ktorí sa na ten zoznam dostanú, budú tí, ktorých bude štát chcieť a vedieť podporiť. Tí, ktorí tam patriť nebudú, a ja si myslím, že umelecký svet je natoľko pestrý, že sa tam možnože práve tí najväčší kreatívci a tí autentickí umelci nedostanú, holt s podporou štátu rátať nebudú môcť. Ak má vzniknúť zoznam, ktorý bude rozdeľovať umeleckú a kreatívnu obec medzi tých, ktorí sa na ministerstve kultúry zaregistrovať chcú, a na tých, ktorí budú mať odpor, nerobíme dobre napriek tomu, že minister kultúry hovorí, že umelecká obec tento návrh privítala, pretože sanuje 20-ročné, 10-ročné skúsenosti s tým, že nevieme v spoločnosti identifikovať tých kreatívnych ľudí, ktorí sa umením živia, a teda prichádza táto legislatívna úprava.
Ja by som pre potreby tohto čítania, nerobím to často pri návrhoch z dielne ministerstva kultúry, a kvôli tomu, čo som hovoril začiatkom o tej Danubiane, nevyužijem teraz inštitút procedurálny, aby návrh bol vzatý späť na dopracovanie, ale pre potreby druhého čítania, resp. neviem, či bude existovať politická vôľa, chcem pre záznam a pre uvedenie situácie, aký máme ako hlboký, hlbokú znalosť aj s možno s inými umelcami, ktorí sa rozhodli tento zámer ministerstva kultúry podrobiť kritike, a hlavne kvôli tomu sa snažím povedať, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, a myslím si a tým skončím, že vytváranie z môjho pohľadu umelého zoznamu profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní sa nemusí stretnúť presne s tou odozvou, akú ministerstvo čaká, a preto tento návrh v jeho komplexnej podobe alebo tak, ako je podaný, nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.