26.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja už som k vládnemu návrhu o vysielaní a retransmisii vystupoval v prvom čítaní a prvé čítanie je na to, aby sme povedali celkový pohľad na to a politický postoj k takémuto riešeniu problematiky ochrany slovenskej hudby v slovenských rádiách.
Dnes preto naozaj len veľmi krátko zhrniem tie hlavné protiargumenty, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, a potom by som podal pozmeňujúci návrh. Chcem teda veľmi jasne povedať, že z môjho pohľadu je zavedenie akýchkoľvek povinných kvót pre slovenskú hudbu v rádiách nezmyslom. Prakticky sa to bude veľmi ťažko napĺňať, bude to znamenať hlavne pre súkromné rádiá veľký problém, čo sa týka udržania počúvanosti týchto rádií, tá kvóta je neobyčajne vysoká, aj keď je tam postupný nástup v priebehu 2 rokov. Napriek tomu, dámy a páni, uznajte, že 25 % slovenskej hudby, ktoré by, ktorú by mali hrať súkromné rádiá v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod., prakticky znamená, že v tomto čase bude musieť byť ich vysielaní 35 % slovenskej hudby, teda každá tretia pesnička, aby som to veľmi jednoducho povedal. Je to veľmi vysoké a hlavne nepochopiteľné, čo tým chce vlastne ministerstvo kultúry dosiahnuť, a aký je jeho reálny praktický ciel. O tom ešte, samozrejme, budem hovoriť.
Rozumiem tomu, že Rozhlas a televízia Slovenska, resp. rozhlasové vysielanie RTVS má okrem účelu zabávania poslucháčov aj iné účely, ktoré mu ukladá zákon, preto nebudem navrhovať vypustenie tejto kvóty pre RTVS, ak sa teda ministerstvo kultúry rozhodlo, že je dôležité, aby Slovenský rozhlas, ako sme ho volali po starom, alebo rozhlasové vysielanie RTVS obsahovalo veľa slovenskej hudby, pretože to má pozitívny vplyv na poslucháčov alebo posilňuje to Slovensko v tomto vysielaní. Je to rozhodnutie ministerstva kultúry, ukáže sa to v budúcnosti na počúvanosti verejnoprávneho rozhlasu. Treba ale povedať, že aj tam je tá kvóta, ktorá je nevrhnutá na 35 %, prakticky 44 %, ak to počítame na vysielací čas od 6.00 hod. do 24.00 hodiny. Čiže prakticky skoro každá druhá pesnička musí byť v slovenčine.
Chcel by som povedať to, o čom som, o čom som hovoril aj v prvom čítaní v rozprave, že Francúzi to v minulosti zaviedli, zhodou okolností som tam vtedy bol na stáži a pamätám sa na veľmi živú diskusiu, ktorá prebiehala vtedy v médiách, ale aj medzi ľuďmi, lebo, viete, Francúzi sú veľkí patrioti a sú veľmi hrdí na svoj jazyk, napriek tomu kvóta 40 %, ktorú chceli zaviesť a nakoniec aj zaviedli v rádiách, bola pre mnohé rádiá, ale aj pre veľkú časť verejnosti skoro nepredstaviteľná a báli sa hlavne o počúvanosť, o to, že stratia poslucháčov, jednoducho z dôvodu, že frankofónnych ľudí máme na svete 500 mil., nepočítam len obyvateľov Francúzska, ale krajiny, kde sa hovorí po francúzsky, napriek tomu mali francúzske rádiá veľký problém, aby týchto 500-tisíc (pozn. red.: správne má byť 500 mil.) frankofónne hovoriacich ľudí vyprodukovalo toľko kvalitnej hudby, aby dokázali plniť kvótu 40 %.
No, preto veľmi povážlivo hľadím na kvótu skoro 44 % v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod. pre Slovenský rozhlas vzhľadom na to, že 100-krát menej slovensky hovoriacej populácie, teda 5 mil. bude mať dosť značný problém vyprodukovať toľko kvalitnej hudby, aby dokázala konkurovať žiadanej anglosaskej hudbe. To je realita, ja nie som odborník na kultúru v zmysle, aby som hovoril o tom, prečo Slováci neprodukujú viacej kvalitnej hudby, ktorá by vedela súťažiť, či je to len naozaj otázka veľkosti populácie alebo aj niečoho iného. Toto naozaj nechám na odborníkov, ja teraz hovorím v tejto chvíli len o kvótach.
Keď sa vrátim k súkromným rádiám a ku kvóte 25 % slovenskej produkcie v ich vysielaní, rád by som povedal, že z môjho pohľadu je to nepochopiteľná snaha štátu zasiahnuť do súkromného vlastníctva. Som predstaviteľom pravicovej strany, malej pravicovej neparlamentnej strany Šanca, ale vždy budeme vystupovať zásadne voči tomu, keď chce štát z nepochopiteľných dôvodov zasahovať do súkromného vlastníctva.
Keď budem podávať pozmeňovací návrh, budem hovoriť aj o tom, ako to vidí generálna prokuratúra, a vidí to takisto veľmi podobným spôsobom, že je nepochopiteľné, aby štát predpisoval súkromnému vlastníkovi, čo má predávať vo svojom obchode. Súkromné rádiá vznikli preto, aby získavali poslucháčov, aby sa vedeli samofinancovať prostredníctvom reklamy, resp. sponzorských programov, a pre nich je počúvateľnosť zdrojom ich príjmu, čiže keď chce štát regulovať, čo majú hrať tak zasahuje priamo do toho, aby si navzájom vedeli konkurovať a zvyšovať svoju počúvateľnosť.
Pri Slovenskom rozhlase alebo rozhlasovom vysielaní RTVS som ochotný akceptovať skutočnosť, že ako verejnoprávne médium má plniť aj iné účely, ako len získavať reklamu, resp. zvyšovať svoju počúvateľnosť. Prosím, ak sa tak rozhodlo ministerstvo kultúry. Ale pri súkromných rádiách je to hrubý zásah do súkromného vlastníctva, s čím ako predstaviteľ pravicovej strany nemôžem súhlasiť.
Treba povedať, že súkromné rádiá na Slovensku sú dobre počúvané a sú veľmi kvalitné, dokonca aj medzinárodné porovnania ukazujú, že sa dokážu na veľmi silnom konkurenčnom európskom prostredí umiestňovať na popredných miestach, napriek tomu majú k dispozícii pomerne skromné príjmy z malej časti reklamného koláča, ktorý sa dostane do týchto rádií prostredníctvom reklamy. To percento je len 6 % z celkového objemu reklamy, ktorý sa na Slovensku míňa. Ak chce štát zasiahnuť do toho, čo majú hrať a ohroziť takých počúvateľnosť, tak štát priamo ohrozí ich príjmy, prepáčte, že to tak zjednodušujem, ale to je fakt, lebo ak klesne počúvateľnosť, tak klesnú ich príjmy z reklamy, ak klesnú ich príjmy z reklamy, mnohé menšie rádiá môžu byť existenčne ohrozené. A to zrejme nie je zámerom ministerstva kultúry, aspoň nepredpokladám, že preto ministerstvo kultúry prišlo s týmto návrhom.
Ja rozumiem tomu, že naivný pohľad na problematiku môže byť taký, že ak budú hrať všetky rádiá veľa slovenskej hudby, tak tým poslucháčom nič iné nezostane, iba tú slovenskú hudbu počúvať a asi si ju aj obľúbia, lebo tak keď ju počúvate stále v rádiu, čo iné vám zostáva. Musím ale upozorniť pána ministra kultúry aj tvorcov tejto legislatívy, že dnes nežijeme v časoch rozhlasu po drôte. Dnes nežijeme v časoch, keď sme toho veľa nemohli v československom socialistickom rádiu počuť, dnes žijeme v časoch, keď sa predovšetkým na mladú a strednú generáciu valia možnosti počúvania hudby cez web, cez spotify, cez množstvo iných možností. Moje 7- a 9-ročné dieťa v aute v okamihu, keď vyladím správy na Slovenskom rozhlase, si zapnú cez slúchatká svoje mobily a vyberú si v play liste pesničku, ktorú chcú počúvať. A teda môžem im to zakazovať, ale budú to počúvať iným spôsobom, vtedy, keď nie som doma. Čiže dneska žijeme v takejto modernej dobe.
Naopak, si myslím, že také nútenie, viete, kvóty, veľa sme o nich hovorili minulý týždeň v inej súvislosti, hovorili sme o kvótach pre imigrantov, ale kvóty nič neriešia a, naopak, môžu do určitej miery naladiť to poslucháčstvo tak, že nebudú počúvať to rádio, lebo keď im niečo nútite, tak to jednoducho ľudia nechcú. Takže skutočne vidím reálne ohrozenie počúvateľnosti, a teda aj príjmov rádií. No a s tým by som sa pomaly dostal aj k záveru.
Predpokladám, že ministerstvo kultúry, aj keď to nikde neprečítate v zámere tohto zákona, má takú predstavu, že chce pomôcť týmto opatrením slovenskej kultúre. Nie je to síce jasne vyšpecifikované, ako by to malo pomôcť slovenskej kultúre, ale som o tom presvedčený, že minister kultúry to vidí tak, že ak by bolo viacej slovenskej hudby, tak slovenskí umelci dostanú viacej tantiémov od tých rádií, keď dostanú viacej tantiémov, tak budú slobodnejší vo svojej tvorbe a možno ich to povzbudí k lepšej tvorbe. Ale to som si vymyslel ja, toto nech vysvetlí pán minister Maďarič, lebo nikde to takto odôvodnené nie je.
No len upozorňujem na to, že keď rádiu budú klesať príjmy, budú klesať aj tantiémy. A obávam sa, že budú klesať tantiémy práve tým umelcom, ktorí sú najviac hraní a nie sú veľmi populárni, lebo na Slovensku máme veľa kvalitnej modernej hudby, ktorá je počúvaná, máme koncerty slovenských interpretov, ktoré sú vypredané, kde chodia dokonca nielen mladí ľudia, ale aj celá stredná generácia.
Čiže, dámy a páni, trošku sa obávam tomu, aby to nedopadlo, ako to hovorieval bývalý ruský premiér Černomyrdin, že mali sme len tie najlepšie záujmy, a dopadlo to tak ako obvykle. Takže obávam sa týchto opatrení v zmysle, že môžu paradoxne viesť k tomu, že slovenskí umelci budú na tom ešte horšie a hlavne mladá generácia nebude počúvať slovenské rádiá, čo si myslím, nie je cieľom ministerstva kultúry, o tom som presvedčený.
Takže, dámy a páni, záverom mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 až 4. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 6. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
3. V čl. I sa vypúšťajú body 14 a 15. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zavedenie povinnej 25 % kvóty pre súkromných rozhlasových vysielateľov možno považovať za nedôvodné obmedzenie slobody prejavu, ako aj za neodôvodnený zásah do slobody podnikania v súlade s názorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, podľa ktorej môže prijatie takejto právnej úpravy byť v rozpore s čl. 55 ods. 1 a 2 v spojitosti s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Tak ako uvádza vo svojich pripomienkach Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, každý podnikateľ v trhovom prostredí spravuje a prispôsobuje svoju ponuku dopytu zákazníkov a neexistuje žiadny legitímny dôvod na to, aby štát nútil podnikateľa zahrnúť do jeho ponuky tovar, po ktorom nie je dopyt, ktorý je menej kvalitný, resp. tento dopyt je menší, ako v prípade iných tovarov. Slovensko je malou krajinou na to, aby žánrovo pre jednotlivé rádiá bola produkovaná počúvateľná hudba. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nenavrhlo žiadne ďalšie súvisiace a konštruktívne premyslené opatrenia, ktoré by zabezpečili podmienky pre lepšiu tvorbu a ani také, ktoré by zamedzili stratu poslucháčov u jednotlivých vysielateľov.
Keďže vysielanie je špecifický spôsob šírenia hudby, aj veľmi kvalitná hudba nemusí byť počúvateľná, vysielateľná pre daných poslucháčov. Hudba, ktorá znie z rádia, musí byť nielen kvalitne nahraná, ale tiež aj žánrovo blízka poslucháčom daného rádia, pričom musí byť takto aj vnímaná.
Návrh zákona nie je odôvodnený žiadnou argumentáciu, ktorá by preukazovala, že uvedená povinnosť nespôsobí podnikateľským subjektom žiadnu ujmu ani že by išlo o opatrenie, ktoré bude mať pozitívny vplyv na tvorbu slovenskej hudby. Zavedenie kvót predstavuje okrem iného zásah do slobody prejavu, keďže obmedzeniu chýba ústavne konformný dôvod, podpora produkcie ním totiž nie je. Na účely plnenia verejného záujmu Slovenská republika zriadila Rozhlas a televíziu Slovenska, ktorej môžu byť kladené povinnosti práve na účely zabezpečenia vysielania aj takýchto programov alebo služieb, ktoré nie sú pre súkromný sektor rentabilné, prípadne ktoré sú určené pre menšinového diváka, poslucháča. Nie je legitímny dôvod, prečo by mali súkromné subjekty plniť úlohy vo verejnom záujme na základe zákonom ustanovenej povinnosti, ktorá navyše ich službu nerobí ani atraktívnejšou pre poslucháčov.
Navrhovaná úprava je tiež spôsobilá vytlačiť z vysielania českú hudbu, ktorá sa bude ako prvá nahrádzať slovenskou. Ďalšie dva problémy, ktoré zavedenie takýchto kvót otvorí, je tak postavenie jazykov národnostných menšín a diskriminácia v rámci voľného pohybu tovarov a služieb. Navrhuje sa preto vypustiť z návrhu novely úprava, ktorá sa týka zavedenia povinnej kvóty na vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách.
4. V čl. I sa z a bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
16. V § 31a ods. 2 sa na konci vypúšťajú slová "a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8".
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s návrhom vypustiť § 35 ods. 8.
5. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
17. V § 25 sa vypúšťa odsek 8.
Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa odstrániť nadbytočná regulácia rozhlasového vysielania označovania dlhšieho reklamného oznámenia, ktorá je nedôvodná. Na základe praktickej aplikácie tohto ustanovenia je nutné konštatovať, že táto úprava nie je priaznivejšia pre rozhlasové vysielanie, naopak, je prísnejšia než úprava reklamy pre televízne vysielanie, ktoré je regulované smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách, a to napriek tomu, že regulácia rozhlasového vysielania reklamy nie je vyžadovaná ani európskym právom, ani trhom. Zároveň je potrebné uviesť, že pôvodný účel tohto inštitútu, tzv. rozhlasového telenákupu sa v praxi vôbec nepoužíva a uvedené ustanovenie sa nevhodne aplikuje na nedôvodné obmedzenie rozhlasového vysielania reklamy.
6. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
17. § 38 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
(6) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na rozhlasovú programovú službu, ak je čiastočne alebo ako celok sponzorovaný program rozhlasovej programovej služby, jeho ucelená časť, séria programov rozhlasovej programovej služby, musí taký program, časť alebo sériu vysielateľ rozhlasovej programovej služby zreteľne označiť na začiatku alebo na konci názvom, obchodným menom, menom a priezviskom alebo logom sponzora, alebo odkazom na výrobok, službu, ochrannú známku, webové sídlo alebo niektorú z aktivít sponzora. Ak vysielateľ takto označí program, nemusí už označiť ucelenú časť tohto programu, a ak takto označí ucelenú časť programu, nemusí už označiť program ako celok.
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa odstrániť nadbytočnú reguláciu rozhlasového vysielania sponzorovaných programov, a to pri zachovaní povinnosti označovania sponzorovaného programu. Rozhlasové vysielanie je z hľadiska výrazových prostriedkov vo svojej podstate obmedzené len na zvukové prostriedky, čo predstavuje pri rovnakej právnej úprave s televíznym vysielaním horšie podmienky komunikácie. Pre vysielateľov rozhlasovej programovej služby sa teda navrhuje odstrániť bezdôvodne prísnejšia právna úprava obmedzenia znenia sponzorského odkazu.
7. V čl. I sa vypúšťajú body 19 až 22. Ďalšie body sa primerane očíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisí s bodom 3.
8. V čl. I v bode 23 sa vypúšťa § 76dh vrátane nápisu, § 76di sa označuje ako § 76dh a uvádzacia veta tohto bodu znie:
"Za § 76df sa vkladajú § 76dg a 76dh, ktoré vrátane nadpisov znejú".
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
Posledný, deviaty novelizačný bod:
9. Článok V. znie:
Čl. V.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem článku I bodov 10, 13, § 76dh v bode 15 a bodu 16 a článku IV bodov 9, 10 a § 43b v bode 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 20. mája 2016.
Odôvodnenie. Návrh zohľadňuje legislatívno-technické zmeny po prečíslovaní jednotlivých bodov spôsobené vypustením niektorých pôvodných bodov z návrhu, resp. vložením nových bodov do pôvodného návrhu podľa tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ospravedlňujem sa, dámy a páni, že tam bolo strašne veľa písmen, ale, žiaľ, tak treba pozmeňujúci návrh napísať, po slovensky preložené, tento pozmeňujúci návrh je o tom, aby z vládneho návrhu zákona bola vypustená kvóta 25 % pre vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách a aby pravidlá pre reklamu a sponzorované programy v rádiách boli rovnaké, ako sú v televízii a ako sú aj doteraz, aby nemuseli byť označované dvakrát, teda aj v samotnom spote, aj pred, aj po začiatku samotného vysielania tohto spotu, ktoré, samozrejme, zbytočne zaťažuje ako rádio, tak hlavne poslucháčov, pretože doterajšia prax neukazuje na to, že by s tým boli nejaké problémy.
Dámy a páni, poprosím ešte, ak dovolíte pána spoločného spravodajcu, keďže som podal pozmeňujúci návrh, ktorý má 9 bodov, a niektoré súvisia s bodmi zo spoločnej správy, navrhujem teda vybrať na osobitné hlasovanie body 1, 2 a 3 zo spoločnej správy, teda všetky tri, aby sme o nich hlasovali samostatne s tým, že navrhujem z môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 7 a 8 spoločne, čiže ešte raz: 1, 2, 3, 7 a 8 spoločne, súvisia so zrušením kvóty 25 % pre vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách.
Ďalej navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 4, 5, 6 z môjho pozmeňujúceho návrhu, pretože súvisia s úpravou vládneho návrhu týkajúcou sa reklamy a sponzorovaných programov, a potom samostatne o bode 9, ktorý teda je o prečíslovaní tých jednotlivých ustanovení týkajúcich sa prvého aj druhého problému, ktorý riešim týmto pozmeňujúcim návrhom.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a poprosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.
