54. schôdza

160.
Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca.
Pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Únii.
Nariadenie Európskej únie ustanovuje pravidlá upravujúce dodržiavanie podmienok prístupu ku genetickým zdrojom a prístupu k tradičným poznatkom, ktoré súvisia s genetickými zdrojmi, a podmienky využívania prínosov z ich používania. Problematika v ňom obsiahnutá sa týka širokej škály používateľov a dodávateľov genetických zdrojov v mnohých odvetviach hospodárstva, ako aj v oblasti vedy a výskumu.
V predloženom návrhu zákona sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a právnických osôb zodpovedných za uplatňovanie príslušných článkov nariadenia vrátane pôsobnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia a stanovujú sa sankcie za porušenie povinnosti ustanovených v tomto nariadení Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1819 z 19. júna 2015 pridelila vládny návrh zákona o pôsobnosti pre oblasť prístupu ku genetickým zdrojom a využívania prínosov vyplývajúcich z ich používania (tlač 1584) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pričom za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 654 z 8. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkami;
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 363 z 8. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach, ktoré som menovala, odporúča, aby vládny návrh zákona o pôsobnosti pre oblasť prístupu ku genetickým zdrojom a využívania prínosov vyplývajúcich z ich používania (tlač 1584) schválil s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 374 zo 16. septembra 2015. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu, podať návrhy podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

164.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, chcem sa poďakovať, už šiestykrát že mám možnosť vystúpiť poobede s predkladaním zákonov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, úloha zabezpečiť pristúpenie Slovenskej republiky k Nagojskému protokolu vyplýva z akčného plánu pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 prijatého uznesením vlády Slovenskej republiky č. 442 z 10. septembra 2014.
Cieľom návrhu na pristúpenie k Nagojskému protokolu je zabezpečiť spoluprácu Slovenskej republiky pri overovaní legálnosti nadobudnutia genetických zdrojov v súlade s vnútroštátnym právom zmluvných štátov Nagojského protokolu a tým zvýšiť právnu istotou a transparentnosť ako pre poskytovateľov, tak aj pre používateľov genetických zdrojov.
V súlade s návrhom na pristúpenie k Nagojskému protokolu je v legislatívnom konaní aj návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti prístupu ku genetickým zdrojom a využívania prínosov vyplývajúcich z ich používania a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa vykonávajú požiadavky Európskej únie vyplývajúce z nariadenia EÚ č. 511/2014 zo 16. apríla 2014.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Nagojským protokolom.
Ďakujem, skončil som.

166.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1655 z 20. júla 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Nagojským protokolom o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite na prerokovanie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 11. septembra 2015. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval dňa 8. septembra 2015 tento návrh, uznesením č. 365 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas.
Gestorský výbor prerokoval správu o predmetnom návrhu uznesením č. 376, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Nagojským protokolom o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie, ktorý je súčasťou tlače 1629.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

2.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná úprava stavebného zákona a zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy spočíva v zefektívnení povoľovacích procesov, a to územného, stavebného a vyvlastňovacieho konania a konania o odňatí pôdy z pôdneho fondu, tak aby bolo možné realizovať povolenie stavby významnej investície v čo najkratšom časovom horizonte.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a vzhľadom na snahu vlády Slovenskej republiky predísť vzniku potenciálnych hospodárskych škôd na strane Slovenskej republiky v prípade, že by sme neboli schopní zabojovať o významné investície, ktoré sú aj v súčasnej dobe, vláda Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhuje, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem za slovo, skončil som.

4.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 23. septembra 2015 č. 1795 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 65. schôdzi dňa 24. septembra 2015. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona a odporučil Národnej rade s predloženým návrhom zákona vysloviť súhlas s tým, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní a prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 54. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, uznesenie majú v laviciach, treba ho čítať? (Reakcia predsedajúcej: "Nie.")

6.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, na úvod trochu na odľahčenie. Veľmi ma mrzí, že vám opoziční poslanci zdržujú tento legislatívny proces, že ste tu prišli na pol deviatu ráno, ale musíte si zvyknúť na to, že opozícia je tu nato, aby kritizovala vládne návrhy zákona a vylepšovala ich prípadne.
Toto, čo nám prišlo včera na stôl z vlády, je už druhým skráteným legislatívnym konaním pre jednu, síce významnú, ale jednu investíciu. Nezaznelo to v úvodnom slove pána ministra, ale všetci dobre vieme, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie a vlastne aj ten zákon, ktorý hneď príde po tom, keď schválite skrátené legislatívne konanie, lebo nepochybujem o tom, je pre jednu investíciu – aj slovami splnomocnenca pre tieto strategické parky – a ktorá ešte nie je, samozrejme, istá.
Na konci júna tu pán minister hospodárstva, ktorý bol jeden deň vo funkcii, prišiel so skráteným legislatívnym konaním. To bolo koncom júna, koncom júna tu prišiel pán minister so skráteným legislatívnym konaním a, samozrejme, tiež sa tváril, že ten významný strategický park sa bude dotýkať rôznych oblastí, rôznych investorov. Nakoniec pod tlakom otázok, samozrejme, že odpovedal, že sa jedná o investíciu automobilky Jaguar, ktorá má byť pri Nitre. Toto je toto isté. Skrátené legislatívne konanie kvôli jednej investícii! Nesystémové konanie vlády. Vláda vládne, vláda Roberta Fica prvá a druhá, vládne osem rokov. Ak vedela, že takéto strategické významné parky potrebujeme, dávno ich už mohla pripravovať. A nie chodiť so skráteným legislatívnym konaním, narýchlo ušitým zákonom, ktorý môže mať aj svoje riziká.
Dámy a páni, čo sa dialo, keď sme tu v júni schválili v skrátenom legislatívnom konaní zákon o významných strategických parkoch? Začalo sa vyvlastňovať. Už v samotnom návrhu zákona sa písalo, že sa bude vyvlastňovať. Akým spôsobom sa vyvlastňovalo a vykupovali pozemky pri Nitre? Najprv prebehla začiatkom leta informácia v médiách, že tento významný strategický investor, Jaguar, že na Slovensko nepríde. A tu firma Poľnohospodárska pôda, s. r. o., vykupovala od vlastníkov pri Nitre pozemky za 30, za 40 centov. V prípade, že sa ohradili, bolo to za 70 centov. A štátna akciová spoločnosť, ktorá má na starosti vykupovanie týchto pozemkov, platila za tieto pozemky 15 eur!
Dámy a páni, firma, ktorá sa podľa svojho názvu už tvárila, že je štátnou inštitúciou a na niektorých občanov pri Nitre, hlavne starších občanov, to zabralo, Poľnohospodárska pôda, s. r. o., predali svoje pozemky za 30, 40, 70 centov. Následne táto firma predávala štátnej akciovej spoločnosti po 15 eur. Čisto náhodou tá eseročka vedela presne, ktoré pozemky má vykupovať. A ešte aj jej zmluvy boli skoro totožné so zmluvami, ktoré má štátna akciová spoločnosť voči vlastníkom.
Zdá sa vám to náhoda? Zdá sa vám náhodné, že to vykupuje barmanka? Zdá sa vám náhodné, že to vykupuje pani, ktorá vyučuje tanec pri tyči? Zdá sa vám náhodné, že pán, ktorý vlastní túto eseročku, mal v predchádzajúcich rokoch veľmi nízke obraty, myslím si, že v jednom roku to bol dokonca nulový obrat a že dlhuje štátnym inštitúciám? Zdá sa vám náhodné, že tento pán vlastní niekoľko hektárov, myslím si, že dokonca niekoľko desiatok hektárov pôdy, pozemky, ktoré sa budú vykupovať pre obchvat Bratislavy? Alebo sa vykupujú, aby som bol presný, sa vykupujú pre obchvat Bratislavy? Zdá sa vám náhodné, že tento pán tieto pozemky, pod ktorými pôjde obchvat Bratislavy, kúpil pred rokom? Toto všetko je podľa vás náhoda?
Všetko je to špinavý kšeft, o ktorom niekto už vedel dopredu. A ten, kto o tom vedel, tak vedel aj o tom, že vláda príde s takýmto návrhom zákona v skrátenom legislatívnom konaní; hovorím o tom v júni; a že sa tie pozemky budú vykupovať. A presne tie pozemky že sa budú vykupovať. A na tom niekto krásne zarobil alebo chcel zarobiť.
Podľa mojich informácií prebieha vyšetrovanie týchto udalostí, ale keď aj vyšetrovateľ zhodnotí, že toto všetko bola náhoda, tak my tu nežijeme v právnom štáte, ale v Kocúrkove. Veľmi dobre vedel niekto, že tieto pozemky sa budú vykupovať, tak ako v prípade toho parku pri Nitre, tak ako aj pri obchvate Bratislavy.
Pre vašu informáciu, ten pán, ktorý vlastní tie pozemky pri Bratislave, ktoré kúpil náhodou pred rokom, tak to vyzerá tak, lebo v Bratislave, pri Bratislave sa vykupuje za oveľa vyššie čiastky, myslím si, že je tam až 50, 60 eur za štvorák, tak zarobí na týchto pozemkoch niekoľko miliónov. Toto sa nedá bez informácií, ktoré museli preniknúť zo štátnych inštitúcií, z niektorých ministerstiev. A toto nech skúsia vyšetriť aj orgány činné v trestnom konaní.
Dámy a páni, mohlo by sa niekomu zdať, že to nesúvisí so skráteným legislatívnym konaním, ale ani v júni, keď sme sa tu rozprávali v skrátenom legislatívnom konaní o významných strategických parkoch, o vyvlastňovaní, o vykupovaní pozemkov, nikto z vás, predpokladám, teda dúfam, že ešte nevedel, že toto sa bude, že toto sa udeje. Ale niekto o tom vedel, že sa to takto udeje, že nastúpi eseročka, že barmanka bude vykupovať pozemky za centy a predávať štátu po pätnásť eur. Aj teraz v tomto návrhu vidím určité riziká. A z môjho pohľadu dosť významné riziká.
Aj keď chápem navrhovateľa, že chce urýchliť konanie, aby bolo čo najskôr vydané stavebné povolenie na tento park významný pri Nitre, pre Jaguar, rozumiem, že možno ho vedie dobrá vôľa, aby sa to celé urýchlilo, ale keď si prečítam v bode 3 odstavec, ak vlastník vyvlastňovacieho pozemku alebo vyvlastňovacej stavby; hovoríme o vyvlastnení, čo je vždycky, vždycky je z môjho pohľadu na hrane ústavnosti. Naozaj vyvlastnenie je vždycky na hrane alebo za hranou ústavnosti, pretože naša ústava hovorí o ochrane majetku občanov. A keď idete niečo niekomu vyvlastniť, to znamená, že mu to de facto zoberiete za určitú odplatu a on s tým nemusí súhlasiť. Takže pokračujem, ak vlastník "zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania", to znamená neprebehlo dedičské konanie, "účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktoré preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy."
Ako preukážu, že prichádzajú do úvahy? Prepáčte, ja to nechcem zľahčovať, ale to tá pani barmanka znova príde s nejakým papierom a povie, že prichádza do úvahy ako možná dedička? Kto to bude skúmať, keď neprebehne dedičské konanie? A navrhovateľ, teda ten, kto chce vyvlastňovať, navrhovateľ vyvlastnenia nie je povinný zisťovať takýchto domnelých dedičov. To znamená... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja vás len chcem upozorniť, že zatiaľ rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní a potom, keď bude prvé čítanie, tak môžete mať pripomienky. (Potlesk.)

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ten potlesk bol slabý, trošku mohol byť aj silnejší. (Silnejší potlesk.) No, poďme. (Doznievanie potlesku.)
Pani predsedajúca, ja sa vyjadrujem ku skrátenému legislatívnemu konaniu a nemám teda inú možnosť, ako dokázať, že to skrátené legislatívne konanie nie je v poriadku, ako tým, čo je v ňom napísané. A ja vám sľubujem, že v prvom čítaní už nebudem vystupovať.
Takže navrhovateľ nie je povinný zisťovať, kto sú skutoční dedičia. Dedičmi môžu byť aj tí, ktorí prichádzajú do úvahy, teda preukážu, že prichádzajú do úvahy. Preto tu hovorím o barmanke, ktorá donesie nejaký doklad, a navrhovateľ bude môcť vyvlastniť tieto pozemky.
Ďalej sa píše o tom, že domnelých dedičov zastupuje Slovenský pozemkový fond až do právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve. Určite môj kolega Zsolt Simon sa bude tomu viacej venovať, ale Slovenský pozemkový fond, aby riešil dedičské konania a zastupoval domnelých dedičov? Slovenský pozemkový fond spravuje pôdu neznámych vlastníkov, a nie aby zastupoval domnelých dedičov. Preto poukazujem na to, že keď sa narýchlo pripraví nejaký zákon, tak môže v praxi mať také dôsledky, na ktoré som poukázal, aj ako sa vykupovali pozemky pod tento strategický park, o ktorom sa teraz bavíme. V lete, v júli.
Dámy a páni, považujem tento návrh za nesystémový, považujem ho na hrane alebo za hranou ústavnosti, ktorá hovorí o ochrane majetku občanov Slovenska. Všetci by sme si priali ale, aby takíto významní investori na Slovensko prichádzali, ale nie za každú cenu. Nie za každú cenu. Dodneska sa verejnosť, ani ja, ani opozícia nedozvedeli, koľko nás táto prípadná investícia bude stáť. Prečo tento investor príde do regiónu, kde tá nezamestnanosť nie je až taká vysoká?
Áno, povedal si, že chce byť tam, ale vláda mala možnosť rokovať s týmto investorom. Na východnom Slovensku máme prázdne priemyselné parky už niekoľko rokov. Niekoľko rokov máme prázdne priemyselné parky. V jednom z nich bol premiér Robert Fico a podpísal memorandum s firmou, že tam vznikne 370 pracovných miest. A tá firma mala základné imanie 5-tisíc eur. Blamáž, nič z tej investície nebolo. Ten park je prázdny 5-6 rokov. Ale premiér tam bol na tribúnke aj s ďalšími ministrami, aj s poslancami za SMER, aj s predsedom VÚC a podpísali slávnostne memorandum s podvodníckou firmou. To sa nehanbí prísť tu s investíciou ku Nitre, ktorá má veľmi nízku investíciu, a tieto priemyselné parky na východe sú prázdne?
Chceme takéto významné investície. Vláda mala osem rokov na to, aby systémovo pripravila, netrebalo skrátené legislatívne konanie, a preto aj klub KDH bude proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Chceme aj takéto investície, ale nie za každú cenu. A verejnosť má právo sa dozvedieť, koľko nás táto investícia bude stáť vrátane vykupovania pozemkov a vyvlastnenia.
Ďakujem za pozornosť.

8.
Ďakujem veľmi pekne. Chcem krátko nadviazať na pána poslanca Zajaca.
Držiac pred sebou odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, musím povedať, že vláda si nedala tú námahu, aby nám v materiáli vysvetlila, prečo je potrebné prejsť tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Nedala si dokonca ani tú námahu, aby odpísala ten paragraf z rokovacieho poriadku tak, jak znie v rokovacom poriadku, ale hovorí tu len o potenciálnych hospodárskych škodách. Čiže ani len neodpísali úradníci na ministerstve § 89 ods. 1 zákona tak, ako je v skutočnosti v rokovacom poriadku.
Všetci vieme, o čo ide, tak to sem treba napísať, že ide o Jaguar, ak ide o Jaguar. A keď nie, tak potom nie je totižto dôvod na skrátené legislatívne konanie. Hovorím to opakovane a hovorím to z princípu, pretože naozaj, naozaj si vláda robí z parlamentu podržtašku, a to proste nie je adekvátne.
Ďakujem pekne.

10.
Ďakujem pekne za slovo.
Ja taktiež súhlasím s predrečníkom, že kvôli jednej investícii – a navyše veľmi problematickej – si tu robíme z nášho právneho poriadku opäť niekoľko mesiacov po tom, ako sme to urobili prvýkrát, trhací kalendár. Teda urobili sme to už viackrát, samozrejme, ale v tejto konkrétnej veci to robíme v krátkom časovom slede už druhý raz. Zase máme doslova len pár hodín na to, aby sme domysleli všetky možné negatívne dôsledky tejto zdanlivo malej a jednoduchej, ale v skutočnosti veľmi zásadnej zmeny stavebného zákona a ďalších právnych noriem. O tom, že v režime skráteného konania nemáme čas si prediskutovať všetky aspekty, súvislosti a možné negatívne dopady tohto návrhu s odbornou verejnosťou, ani nehovorím.
Je verejným tajomstvom, ako tu aj odznelo, že tento zákon je šitý na mieru jednej veľkej investície. Ale chcem upozorniť na to, že keď bude prijatý, bude ho možné použiť, využiť a, samozrejme, aj zneužiť aj v prípade iných veľkých, takzvaných strategických investícií, ktoré môžu byť ešte spornejšie a môžu mať ešte negatívnejšie dopady, ako je táto konkrétna plánovaná investícia. Tak to prosím, aby sme brali do úvahy aj túto skutočnosť, že otvárame Pandorinu skrinku a naozaj veľmi výrazným spôsobom zasahujeme do stavebného zákona a práve pri rozhodnutiach, ktoré môžu mať veľmi negatívny dosah na životné prostredie, pôdny fond, charakter krajiny, ho robíme do značnej miery bezzubým.
Ďakujem.

12.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Zajac, ja som si vypočul vaše vystúpenie, len musím povedať jednu vec, že tá časť vystúpenia, kde ste hovorili o firme Poľnohospodárska pôda, ktorá sa, táto firma, mala tváriť ako nejaká štátna spoločnosť, tak je to čistá fabulácia. Jednoducho, Slovenská republika s Poľnohospodárskou pôdou, s. r. o., či ako sa nazýva tá firma, nemá nič spoločné, aspoň podľa výpisu, aj podľa toho, čo som si ja zisťoval.
To, čo ste vy povedali, že dôkazom toho prepojenia má byť nejaká zmluva, ktorá sa podobá na nejakú zmluvu, ktorá bola podpísaná v nejakej štátnej inštitúcii, no, pán poslanec Zajac, vy ste zabudli, že všetky zmluvy sa musia zverejňovať. Však bolo to opatrenie vašej predchádzajúcej vlády! A taká barmanka, však tá nevie urobiť zmluvu, tak je prirodzené, že ju asi stiahla niekde z internetu, možno práve z tejto štátnej inštitúcie a podľa tohto vzoru tú zmluvu robila. Čiže nespájajte nespojiteľné, keď tie zmluvy sú všetky verejne zverejnené na internete a hocikto si tú zmluvu môže stiahnuť a jednoducho odpísať tie isté ustanovenia a dávať podpisovať ľuďom.
Je to taká istá fabulácia, ako keby ja teraz poviem, že tá barmanka Miklášová je sympatizantka KDH. Možnože tá informácia, ktorá unikla odniekiaľ, mohla byť od bývalého zamestnanca, ktorého prijalo KDH na to ministerstvo. Jednoducho, sú to všetko fabulácie. Sám ste povedali, že možno predbiehate.
Áno, vyčkajte vyšetrovanie! Pokiaľ unikla informácia z nejakého rezortu, nato je tu polícia. Ale nespájajte nejakú súkromnú spoločnosť, ktorá ide niečo vykupovať, ktorej to niekto musí predať, musí to podpísať, že to predáva so štátom. Jednoducho, Slovenská republika s týmto nič nemá. Jednoducho je to fabulácia z vašej strany.