54. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
24.9.2015 o 10:04 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
46.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme ďalej nerokovali o tomto návrhu zákona.
Vzhľadom na to, že sme opäť tyranizovaní skráteným konaním a jedná sa tu o, ako som už povedal v predchádzajúcom vstupe, oveľa zásadnejšiu zmenu, než by sa mohlo zdať z malého rozsahu tohto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, a vychádzajúc z týchto skutočností, predpokladám, že nie všetci ste si mali čas a možnosť naštudovať čo i len základné pojmy, ktorých sa tento návrh týka. Tak dovolím si zrekapitulovať veľmi stručne, o čo ide v takých inštitútoch, ako je územné konanie alebo územné rozhodnutie, aby sme si ozrejmili nezastupiteľnú úlohu týchto inštitútov v celom procese povoľovania stavieb, aby sme si lepšie uvedomili, o čom budeme čoskoro hlasovať a aké to môže mať nedozierne následky.
Vo svojom vystúpení sa budem do značnej miery opierať o argumentáciu z hromadnej pripomienky Via Iuris, ktorú v rekordne krátkom čase, ktorý bol k dispozícii, ako všetci vieme, ju podporilo niekoľko tisíc občanov. Aj to svedčí o tom, nielen o autorite Via Iuris, ale aj tom, že občania túto situáciu pomerne pozorne sledujú.
Takže začnem citátom z platného stavebného zákona, konkrétne z § 39 ods. 1, ktorý je venovaný územnému rozhodnutiu. Citujem: "V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia."
Územné konanie má svoj nespochybniteľný význam a účel z hľadiska ochrany iných hodnôt, ktoré sa v území nachádzajú a ktoré sú v citovanom ustanovení stavebného zákona vymenované. Územné konanie slúži na ochranu týchto hodnôt, aby povolením umiestnenia stavby nedošlo k neoprávnenému zásahu do týchto hodnôt, ktoré by spôsobilo ich poškodenie alebo dokonca deštrukciu. V územnom konaní sa predovšetkým preskúmava súlad navrhovaného zámeru s cieľmi a zámermi územného plánovania. Ak bude územné konanie vynechané, tento súlad nikto neposúdi a môže sa stať, že výsledná stavba, v tomto prípade tzv. strategická investícia, bude v rozpore s platným územným plánom. V územnom konaní sa tiež skúmajú ďalšie skutočnosti, vecná a časová koordinácia povoľovanej stavby s inými stavbami a opatreniami v území, starostlivosť o životné prostredie, ako aj architektonické a urbanistické hodnoty v území, ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu a podobne. V žiadnom ďalšom konaní tieto skutočnosti už nie sú preskúmavané ani zohľadňované. Na to chcem zvlášť upozorniť.
Z tohto hľadiska má územné konanie nezastupiteľnú úlohu v celom systéme povoľovaní podľa stavebného zákona, ale aj osobitných predpisov, podľa ktorých sa postupuje pri povoľovacích konaniach týkajúcich sa stavieb a iných činností. V rámci územného konania sa vyjadrujú dotknuté orgány štátnej správy, ktoré svojimi záväznými stanoviskami inštruujú stavebný úrad a žiadateľa o vydaní územného rozhodnutia a následne potenciálne aj stavebného povolenia tak, aby ochránili uvedené celospoločenské hodnoty. Z tohto hľadiska má územné konanie svoj nespochybniteľný, nezastupiteľný význam, pretože v iných individuálnych konaniach, najmä teda v stavebnom konaní, ktoré po územnom konaní nasledujú, už nie je priestor na ochranu uvedených hodnôt a zosúladenie navrhovanej výstavby s týmito hodnotami. V zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona sa totiž už neprihliada na pripomienky a námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny.
Uvedený návrh, ktorý tu máme na stole, je o to závažnejší, že v prípade tzv. strategických investícií ide o, ako vieme, zväčša veľmi rozsiahle stavby, resp. zásahy do územia, ktoré sa môžu týkať desiatok, ba stoviek hektárov územia, pričom je nepochybné a logické, že čím rozsiahlejšia stavba sa navrhuje v území umiestniť, tým väčší je potenciálny konflikt s inými záujmami a hodnotami, ktoré sa v tomto území nachádzajú.
Navrhovaným novelizačným bodom, ktorý sa týka vypustenia územného konania, sa tak jednoznačne a bez ďalšieho skúmania uprednostňuje jeden konkrétny záujem – výstavba a realizácia takzvanej strategickej investície – bez toho, aby vôbec bolo možné v individuálnom prípade skúmať, či záujem na realizácii strategickej investície neohrozí a nezničí iné, možno dôležitejšie záujmy a hodnoty, ktoré v danom území existujú. Ide napríklad, ako sme už aj naznačili, o ochranu kultúrnych hodnôt alebo životného prostredia či poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Navrhovaná novela bez riadneho administratívneho procesu de facto ukladá štátnym orgánom, aby rezignovali na ústavné povinnosti štátu uvedené v článku 44 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle citovaných ustanovení je totiž každý vrátane štátu, citujem, "povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo", respektíve ďalší citát: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov."
Navrhované vypustenie povinnosti vykonať územné konanie bezpochyby zasahuje aj do práv a právom chránených záujmov potenciálnych účastníkov územného konania. Ide napríklad o vlastníkov susedných nehnuteľností alebo iných účastníkov, ktorých práva budú dotknuté, prípadne ktorých tak deklaruje osobitný zákon, napríklad zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tieto subjekty, do práv ktorých navrhovaná strategická investícia zasiahne, nebudú môcť svoje práva obhajovať v územnom konaní. Nebudú môcť ovplyvniť samotné umiestnenie stavby ani podmienky jej umiestnenia, lebo individuálne konanie na to určené, v tomto prípade konkrétne územné konanie, sa v zmysle novelizačného bodu neuskutoční.
Navrhovaná novela neprimerane zvýhodňuje navrhovateľa strategickej investície vo vzťahu k navrhovateľovi akejkoľvek inej stavby, ako aj vo vzťahu k ostatným účastníkom konaní o strategickej investícii alebo obdobných konaní. Takíto účastníci, ktorí nebudú mať možnosť brániť svoje práva a právom chránené záujmy v zmysle ustanovení stavebného zákona o územnom konaní, budú zjavne v rozpore s ústavným princípom diskriminovaní.
Inak tých argumentov by sa dalo uviesť podstatne viac, ale snáď to stačí na zdôvodnenie môjho procedurálneho návrhu, ktorý som uviedol v úvode môjho vystúpenia.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
9:32
34.
Ďakujem pekne za slovo.
Máme tu zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Pred chvíľkou sme mali zasadnutie gestorského výboru, gestorského, a tu sedí minister, ale na výbor prišiel štátny tajomník. Nejak tomu nerozumiem, keď gestorský výbor je gestorom toho zákona, ale tam príde len štátny tajomník. Štátny tajomník Stromček ma nepresvedčil o tom, že skrátené legislatívne konanie má opodstatnenie, a zaznelo...
34.
Ďakujem pekne za slovo.
Máme tu zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Pred chvíľkou sme mali zasadnutie gestorského výboru, gestorského, a tu sedí minister, ale na výbor prišiel štátny tajomník. Nejak tomu nerozumiem, keď gestorský výbor je gestorom toho zákona, ale tam príde len štátny tajomník. Štátny tajomník Stromček ma nepresvedčil o tom, že skrátené legislatívne konanie má opodstatnenie, a zaznelo tam niekoľko zaujímavostí. Ja som hovoril, že v rokovacom poriadku, koniec koncov spomenula to už kolegyňa Žitňanská, sa hovorí, že "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní" zákona.
Ja som na tom výbore hovoril, že sa tu hovorí o ľudských právach a o značných hospodárskych škodách. Štátny tajomník mi odpovedal, ale my riešime aj potenciálne škody. Ja neviem, či on čítal nejaký iný rokovací poriadok, lebo tuná sa o potenciálnych, budúcich škodách nič nehovorí. Tu sa hovorí jasne, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Viem si predstaviť, že Slovenský hydrometeorologický ústav vydá varovanie pred dva týždne trvajúcimi výdatnými prívalovými dažďami a že vtedy môžu hroziť zásadné, a teda závratné hospodárske škody. Vtedy si viem predstaviť, že by sme zasadali v skrátenom legislatívnom konaní a uzákonili by sme nejaký zákon, že teda všetky poľnohospodárske stroje musia nastúpiť na horné toky riek a potokov a poľnohospodárske pôdy a lesov a kopať tam rigoly, aby tá voda nestekala tými krásnymi opatreniami vodohospodárskej výstavby, kedy sa zregulovali potoky, a voda sa čím rýchlejšie púšťa dole na dolné toky, pretože by tá škoda bola teda taká, že by sa mohli odplaviť niektoré veľké mestá na dolných tokoch. To si viem predstaviť, to sú hroziace škody.
Ale v tomto prípade nevidím hroziace škody, a to sme už riešili pri tom prvom skrátenom legislatívnom konaní, keď sme riešili vyvlastňovací zákon. Kto mi dokáže, že nám hrozí škoda? Nikto, ani Stromček ma o tom nepresvedčil a zrejme ani minister, pretože tu naozaj nie je dôvod. Veď tuná nám hrozila škoda, že nám neprišiel Apple, že nám tu neprišla Nokia, však mohli kľudne. No ale neprišli, no ale škoda nám hrozila, no škoda, teraz tie investície sú niekde inde. Stromček sa vyjadril, že ani tu nemáme garanciu, že ten Land Rover skutočne príde, tak aké škody potom hrozia, keď nemáme garanciu, že tu prídu? Samozrejme, vláda vytvára vehementne prostredie na to, aby prišli.
A ďalšia zaujímavosť, ktorá odznela, pretože som sa pýtal, že či nemôžme ísť v štandardnom legislatívnom procese, keďže tuná naozaj nehrozia závažné hospodárske škody, tak Stromček povedal, že ale by sme to nestihli, pretože účinnosť zákona by bola až budúci rok. Čo by sme nestihli? Voľby? A nemohli by ste sa – SMER – pochváliť tým, že my sme teraz vytvorili toľkoto pracovných miest? Áno, toto je politikárčenie z vašej strany. Vy jednoducho potrebujete stihnúť voľby. Tu vôbec nejde o to, že či ten Land Rover príde skôr, neskôr alebo počká ešte mesiac, vám to nevyhovuje, preto sa to rieši v skrátenom legislatívnom konaní. Tu nejde o žiadne hospodárske škody.
Okrem toho mali sme tuná návrh nového stavebného zákona. No nemohlo to ísť cezeň, pretože už cez pozmeňovák v rámci výboru sa do spoločnej správy dostal posun termínu účinnosti tohto zákona a už sa vedelo, že by sa to nestihlo.
Štátny tajomník sa vyjadril, že museli sme to dať cez skrátené konanie, lebo sme vedeli, že už tam bude veľa pripomienok od opozície. Ako ste mohli vedieť, to bola moja otázka, že ja prídem s pozmeňovákom, ktorý bude mať 141 bodov, keď už predtým bol tento bod na skrátené legislatívne konanie zaradený na rokovanie vlády? To je čo za hlúpa výhovorka? Vy ste vedeli, že nestihnete termín, pretože ste ho museli už v pozmeňováku posúvať. Však aj Kondrót mal nachystaný pozmeňovák, kľudne do toho ste to mohli dať, ale nestihli by ste termín, nestihli by ste termín volieb. To je ten problém, žiadne hospodárske škody, vám ide o voľby. Preto som sa vyjadril, že skrátené legislatívne konanie nie je opodstatnené.
A to sa ešte pozrieme na to takým spôsobom, že odôvodnenie bolo to, že sa vyhadzuje zložité stavebné konanie, územné konanie, aby sa to urýchlilo. Ak sa ide stavať na poľnohospodárskej pôde, predpokladám, že v územnom pláne dotknutého katastrálneho územia danej obce alebo mesta nebude zaradené toto územie ako rozvojové pre priemyselný park. To sa ešte len pozrieme, ako sa bude ohýbať územný plán daného mesta alebo obce. To len uvidíme, aký rýchly proces dokáže nabehnúť na územné plánovanie, a územné plány sa niekedy pripomienkujú dosť dlho. Preto som aj ja vo svojom pozmeňováku dával, aby sa k tomu vyjadrovali aj dotknuté osoby, dotknutí vlastníci pozemkov a stavieb daného územia. Možno aj preto sa rýchlo vykupovala pôda, aby sa už nemuseli vôbec vyjadrovať, pretože načo by sa, keď sú naši spriaznenci, tak nám nebudú predsa predlžovať zmenu územného plánu. Toto všetko sú riziká, ktoré sú s tým spojené. Vy neurýchlite všetko a keď hej, tak na to poukážeme, pretože nato sme tu.
Ešte raz opakujem, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie a ja tento návrh zákona na skrátené legislatívne konanie nepodporím.
34.
Ďakujem pekne za slovo.
Máme tu zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Pred chvíľkou sme mali zasadnutie gestorského výboru, gestorského, a tu sedí minister, ale na výbor prišiel štátny tajomník. Nejak tomu nerozumiem, keď gestorský výbor je gestorom toho zákona, ale tam príde len štátny tajomník. Štátny tajomník Stromček ma nepresvedčil o tom, že skrátené legislatívne konanie má opodstatnenie, a zaznelo tam niekoľko zaujímavostí. Ja som hovoril, že v rokovacom poriadku, koniec koncov spomenula to už kolegyňa Žitňanská, sa hovorí, že "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní" zákona.
Ja som na tom výbore hovoril, že sa tu hovorí o ľudských právach a o značných hospodárskych škodách. Štátny tajomník mi odpovedal, ale my riešime aj potenciálne škody. Ja neviem, či on čítal nejaký iný rokovací poriadok, lebo tuná sa o potenciálnych, budúcich škodách nič nehovorí. Tu sa hovorí jasne, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Viem si predstaviť, že Slovenský hydrometeorologický ústav vydá varovanie pred dva týždne trvajúcimi výdatnými prívalovými dažďami a že vtedy môžu hroziť zásadné, a teda závratné hospodárske škody. Vtedy si viem predstaviť, že by sme zasadali v skrátenom legislatívnom konaní a uzákonili by sme nejaký zákon, že teda všetky poľnohospodárske stroje musia nastúpiť na horné toky riek a potokov a poľnohospodárske pôdy a lesov a kopať tam rigoly, aby tá voda nestekala tými krásnymi opatreniami vodohospodárskej výstavby, kedy sa zregulovali potoky, a voda sa čím rýchlejšie púšťa dole na dolné toky, pretože by tá škoda bola teda taká, že by sa mohli odplaviť niektoré veľké mestá na dolných tokoch. To si viem predstaviť, to sú hroziace škody.
Ale v tomto prípade nevidím hroziace škody, a to sme už riešili pri tom prvom skrátenom legislatívnom konaní, keď sme riešili vyvlastňovací zákon. Kto mi dokáže, že nám hrozí škoda? Nikto, ani Stromček ma o tom nepresvedčil a zrejme ani minister, pretože tu naozaj nie je dôvod. Veď tuná nám hrozila škoda, že nám neprišiel Apple, že nám tu neprišla Nokia, však mohli kľudne. No ale neprišli, no ale škoda nám hrozila, no škoda, teraz tie investície sú niekde inde. Stromček sa vyjadril, že ani tu nemáme garanciu, že ten Land Rover skutočne príde, tak aké škody potom hrozia, keď nemáme garanciu, že tu prídu? Samozrejme, vláda vytvára vehementne prostredie na to, aby prišli.
A ďalšia zaujímavosť, ktorá odznela, pretože som sa pýtal, že či nemôžme ísť v štandardnom legislatívnom procese, keďže tuná naozaj nehrozia závažné hospodárske škody, tak Stromček povedal, že ale by sme to nestihli, pretože účinnosť zákona by bola až budúci rok. Čo by sme nestihli? Voľby? A nemohli by ste sa – SMER – pochváliť tým, že my sme teraz vytvorili toľkoto pracovných miest? Áno, toto je politikárčenie z vašej strany. Vy jednoducho potrebujete stihnúť voľby. Tu vôbec nejde o to, že či ten Land Rover príde skôr, neskôr alebo počká ešte mesiac, vám to nevyhovuje, preto sa to rieši v skrátenom legislatívnom konaní. Tu nejde o žiadne hospodárske škody.
Okrem toho mali sme tuná návrh nového stavebného zákona. No nemohlo to ísť cezeň, pretože už cez pozmeňovák v rámci výboru sa do spoločnej správy dostal posun termínu účinnosti tohto zákona a už sa vedelo, že by sa to nestihlo.
Štátny tajomník sa vyjadril, že museli sme to dať cez skrátené konanie, lebo sme vedeli, že už tam bude veľa pripomienok od opozície. Ako ste mohli vedieť, to bola moja otázka, že ja prídem s pozmeňovákom, ktorý bude mať 141 bodov, keď už predtým bol tento bod na skrátené legislatívne konanie zaradený na rokovanie vlády? To je čo za hlúpa výhovorka? Vy ste vedeli, že nestihnete termín, pretože ste ho museli už v pozmeňováku posúvať. Však aj Kondrót mal nachystaný pozmeňovák, kľudne do toho ste to mohli dať, ale nestihli by ste termín, nestihli by ste termín volieb. To je ten problém, žiadne hospodárske škody, vám ide o voľby. Preto som sa vyjadril, že skrátené legislatívne konanie nie je opodstatnené.
A to sa ešte pozrieme na to takým spôsobom, že odôvodnenie bolo to, že sa vyhadzuje zložité stavebné konanie, územné konanie, aby sa to urýchlilo. Ak sa ide stavať na poľnohospodárskej pôde, predpokladám, že v územnom pláne dotknutého katastrálneho územia danej obce alebo mesta nebude zaradené toto územie ako rozvojové pre priemyselný park. To sa ešte len pozrieme, ako sa bude ohýbať územný plán daného mesta alebo obce. To len uvidíme, aký rýchly proces dokáže nabehnúť na územné plánovanie, a územné plány sa niekedy pripomienkujú dosť dlho. Preto som aj ja vo svojom pozmeňováku dával, aby sa k tomu vyjadrovali aj dotknuté osoby, dotknutí vlastníci pozemkov a stavieb daného územia. Možno aj preto sa rýchlo vykupovala pôda, aby sa už nemuseli vôbec vyjadrovať, pretože načo by sa, keď sú naši spriaznenci, tak nám nebudú predsa predlžovať zmenu územného plánu. Toto všetko sú riziká, ktoré sú s tým spojené. Vy neurýchlite všetko a keď hej, tak na to poukážeme, pretože nato sme tu.
Ešte raz opakujem, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie a ja tento návrh zákona na skrátené legislatívne konanie nepodporím.
Autorizovaný
9:46
Návrh zákona zachová koncepciu súčasnej právnej úpravy v oblasti územného a stavebného konania,...
Návrh zákona zachová koncepciu súčasnej právnej úpravy v oblasti územného a stavebného konania, avšak špecifikuje právnu úpravu týkajúcu sa strategických parkov. Zefektívnenie povoľovacích procesov pre strategické parky sa dosiahne nasledujúcimi úpravami: Územie, ktoré bude dostatočne zregulované územným plánom obce alebo zóny, sa nebude vyžadovať územné konanie. V prípade, že vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania, domnelých dedičov, ktorí sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania, zastupuje v tomto konaní až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve Slovenský pozemkový fond.
Povinnosť doložiť právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí pozemku sa umožňuje až v okamihu pred vydaním stavebného povolenia. Pre vyváženie chýbajúceho územného rozhodnutia sa posiluje postavenie obcí tak, že ich stanovisko, či je dodržaná záväzná časť územného plánu, bude záväzné pri povoľovaní stavieb strategických parkov.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, cieľom zmien je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, urýchlenie a zefektívnenie prípravy strategických parkov podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona zachová koncepciu súčasnej právnej úpravy v oblasti územného a stavebného konania, avšak špecifikuje právnu úpravu týkajúcu sa strategických parkov. Zefektívnenie povoľovacích procesov pre strategické parky sa dosiahne nasledujúcimi úpravami: Územie, ktoré bude dostatočne zregulované územným plánom obce alebo zóny, sa nebude vyžadovať územné konanie. V prípade, že vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania, domnelých dedičov, ktorí sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania, zastupuje v tomto konaní až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve Slovenský pozemkový fond.
Povinnosť doložiť právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí pozemku sa umožňuje až v okamihu pred vydaním stavebného povolenia. Pre vyváženie chýbajúceho územného rozhodnutia sa posiluje postavenie obcí tak, že ich stanovisko, či je dodržaná záväzná časť územného plánu, bude záväzné pri povoľovaní stavieb strategických parkov.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Autorizovaný
9:48
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:48
Stanislav KubánekPellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán spravodajca, nebudeme hlasovať, iba podajte informáciu, štandardne, ako sa podáva pri prvom čítaní. (Spravodajca odišiel od rečníckeho pultu po spravodajskú správu.) Informáciu, kde navrhnete, ktorým výborom prideliť termíny. (Rozhovor spravodajcu s...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán spravodajca, nebudeme hlasovať, iba podajte informáciu, štandardne, ako sa podáva pri prvom čítaní. (Spravodajca odišiel od rečníckeho pultu po spravodajskú správu.) Informáciu, kde navrhnete, ktorým výborom prideliť termíny. (Rozhovor spravodajcu s predsedajúcim mimo mikrofónu.)
Kubánek, Stanislav, poslanec NR SR
Navrhujem vládny návrh zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
24.9.2015 o 9:48 hod.
Ing.
Stanislav Kubánek
Videokanál poslanca
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán spravodajca, nebudeme hlasovať, iba podajte informáciu, štandardne, ako sa podáva pri prvom čítaní. (Spravodajca odišiel od rečníckeho pultu po spravodajskú správu.) Informáciu, kde navrhnete, ktorým výborom prideliť termíny. (Rozhovor spravodajcu s predsedajúcim mimo mikrofónu.)
Kubánek, Stanislav, poslanec NR SR
Navrhujem vládny návrh zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Autorizovaný
9:50
40.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, úvodom, predtým než vystúpim, snáď by bolo vhodné, keby pán spravodajca ešte raz vystúpil a prečítal spravodajskú správu tak, ako to káže rokovací poriadok. (Potlesk.) V opačnom prípade možnože by mohlo byť spochybnené vôbec celý ten priebeh, ktorý bude prebiehať.
Teraz, tak ako som povedal pri skrátenom konaní, dovoľte, aby som sa...
40.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, úvodom, predtým než vystúpim, snáď by bolo vhodné, keby pán spravodajca ešte raz vystúpil a prečítal spravodajskú správu tak, ako to káže rokovací poriadok. (Potlesk.) V opačnom prípade možnože by mohlo byť spochybnené vôbec celý ten priebeh, ktorý bude prebiehať.
Teraz, tak ako som povedal pri skrátenom konaní, dovoľte, aby som sa vyjadril viac k samotnému návrhu zákona, ktorý tu je a prečo ho považujem za zlý.
Vyňať pôdu z pôdneho fondu je proces, ktorý si stanovila vláda Roberta Fica v roku 2014 v tejto podobe. Dnes ju navrhuje, že v prípade strategických investícií nie je treba k vyňatiu z pôdneho fondu územné rozhodnutie ani stavebné povolenie, právoplatné stavebné povolenie. To znamená, že tak ako kolega Hlina správne poznamenal pred chvíľkou za rečníckym pultom, že poľnohospodársku pôdu, je možný predaj za istej procedúry, ktorý, aj pre mňa záhadne, keď som po tom pátral, nenašiel som žiadnu stopu o tom, že by tieto predaje boli zverejnené, a doteraz tie pozemky figurovali ako poľnohospodárska pôda. Ale celý ten proces ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa ministra Jahnátka je v ťahu, ak sa dá tak povedať, pokiaľ sa pôda vyjme z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, už v tej chvíli naňho tento zákon sa nevzťahuje.
To znamená, že predtým, než by právoplatné stavebné povolenie bolo vydané a v rámci stavebného povolenia každý vlastník by bol uspokojený, vysporiadaný a vyriešený, tak vy celý tento proces chcete teraz obísť. Špekulantom, ktorí špekulovali s pôdou, vytvárate priestor zákonom. Legalizujete im čistý zárobok zhruba 14 euro na každý meter štvorcový.
Pán minister, 14 euro! Obyčajní ľudia, jednoduchí ľudia v Nitre a na jej okolí, ktorí predávali pôdu, predávali za 40 centov, za 80 centov, za euro maximálne. Ten, ktorý mal informácie od tejto vlády, že kde to pôjde a koľko za to vláda pravdepodobne bude platiť, tak ten na tom zarobí 14 euro.
Dovoľte, aby som vám povedal story alebo pripomenul, ako to bolo v prípade Kia. V prípade Kia sa začal výkup pôdy niekde na úrovni 150 korún. Následne sa tá cena zvyšovala, pretože boli takí, ktorí nepredali. Bola z toho aj menšia kríza v rámci vládnej koalície, ale výsledkom toho bolo, že môj názor, že keď vláda chce priplatiť tým, ktorí špekulovali s pôdou, do 250 korún, tak by mala doplatiť každému. Nakoniec vláda sa uzniesla, že každému vlastníkovi, ktorý predal pôdu pod Kiou, aj spätne doplatia do tejto sumy.
Sociálnodemokratická vláda, ľavicová vláda Roberta Fica úplne kašle, ale kašle na vlastníkov. Keby vám na tom stálo, tak minimálne tento mechanizmus, ktorý sa pri Žiline použil, použijete aj v tomto konkrétnom prípade, aby tí vlastníci, ktorí tam sú, a vyjdú v ústrety, že kde vláda rozhodla, že bude mimoriadna, významná investícia a dá vám pozemok k dispozícii, tak oni neprídu skrátka. Vy ste zabezpečili, že pokiaľ to zostane takto zachované, tak tí vlastníci, ktorí tam sú, budú poškodení. Poškodení ťažkými miliónmi eur dohromady. Pýtam sa: Oni si to nezaslúžia? Taký Ščurka, ktorému predseda vlády nevedel prísť ani na meno a kritizoval ešte pred svojím nástupom za Daňový úrad v Košiciach, tak od neho veselo ide kupovať pôdu v tomto prípade.
Ďalší priekupníci, ktorí dostali informáciu, rovnako ako to bolo v prípade, tak ako som uviedol, aj v prípade výmenného kurzu, že mali informácie a špekulovali s týmito informáciami, tí na tom zarobia. Sociálne demokratická vláda by takýto prístup k občanom nemala dovoliť, pokiaľ by mala naozaj to sociálne cítenie, ktoré hovorí.
Rovnako musím povedať, že špekulovať, že každého vlastníka zastupuje Slovenský pozemkový fond pod jednou pokličkou, je pokrytecké a nemožné. Slovenský pozemkový fond zo zákona dnes má presne stanovené, koho môže zastupovať. A musím povedať, že tento váš návrh zákona je zlý. I keď prejde, tak ako je, som presvedčený, že Slovenský pozemkový fond tých vlastníkov zastupovať nebude môcť. Pretože Slovenský pozemkový fond v inom zákone má povedané, čo môže. A nie stavebný zákon je ten, ktorý ho splnomocní na to, aby zastupoval vlastníka. Jednoducho vlastnícke práva, priebeh dedičského konania nie je možné obchádzať. Lebo môže sa stať, že dnes ten vlastník je známy. Zajtra sa mu niečo stane, zomrie a jeho dedičia budú stáť v rade. Ale musí mať právoplatné dedičské rozhodnutie, aby o tom rozhodoval.
Ešte raz musím na vás apelovať, že v žiadnom prípade táto novela nepomôže občanom. Je len pomôckou pre špekulantov z okolia vlády, ktorí na tom chcú zarobiť. Musím zopakovať, že česť, národnoštátne záujmy, obhajoba slovenských záujmov pre Roberta Fica a politickú stranu SMER končia pri rozkrádaní verejných financií. Jak v zdravotníctve, tak v štátnej správe, tak pri vytváraní pracovných miest a príležitostí. A keď takú veľkú investičnú pomoc ideme dať pre spoločnosť Jaguar, tak už vláda nielen mohla, ale aj mala si povedať, kde táto investícia má byť uskutočnená na území Slovenskej republiky tak, aby pomohla znížiť regionálne rozdiely.
Nekritizujem, že Jaguar príde na Slovensko. Kritizujem, že ho vláda nevyužíva na to, aby znížila minimálne regionálne rozdiely.
Dovoľte, aby som povedal jeden príklad za všetky. Tá diaľnica pri Nitre ide ďalej do Zvolena až po Banskú Bystricu. Keby táto investícia sa uskutočnila niekde bližšie ku Zvolenu, tak by mala spádovú oblasť Brezno – Revúca – Rimavská Sobota – Lučenec – Veľký Krtíš. Tie regióny, ktoré v tejto republike naozaj potrebujú pomoc. Pri troche skvalitnenia infraštruktúry od Zvolena smerom na východ by mohli dochádzať do tohto závodu. Dnes táto investícia tým, že bude v Nitre, nieže pomôže znížiť, pomôže slovenskej ekonomike, ale zväčší priepasť medzi vyspelou časťou Slovenska a zaostávajúcou časťou Slovenska. Tí, ktorí sú chudobní, budú chudobnejší, a tí, ktorí sú bohatí v tejto krajine, regióny myslím, budú bohatší. A práve aj tu je zodpovednosť vlády, ako má pristupovať.
Keď sa pozriete na predchádzajúce vlády, v ktorých som mal možnosť sedieť aj ja, my sme si až tak veľmi vyberať nemohli, lebo sme ich nemali tu toľko. Ale aj pritom sme sa rozhodovali, že niečo išlo k Bratislave, k Trnave, niečo išlo k Žiline, Kechnec na východ Slovenska, lebo sme si určovali tie podmienky.
Vláda Roberta Fica investičné stimuly nevyužíva na znižovanie regionálnych rozdielov, ba naopak, na ich zvyšovanie za neúmerne veľkú cenu, pričom špekulanti s pôdou na tom ešte zarábajú. Vlastníci na to doplácajú a toto si občania nezaslúžia. Bilbordy, ktorými SMER ubezpečoval občanov, že budú mať vládu istôt, a dnes, že SMER a jeho vláda robí pre občanov, zabudla dopovedať, že len pre niektorých z vybraných skupín. Čo je treba značne a významne povedať, že len pre niektorých a vybraných ľudí, sponzorov.
Rovnako, keď už chcete tomu Jaguaru pomôcť, tak dajte do podmienky, že slovenskú pôdu, keď už Robert Fico prehlasoval, že ju chce chrániť, tak dajte do tej zmluvy klauzulu, že túto pôdu, tento pozemok, časť Slovenska budú vlastniť alebo budú mať k dispozícii po dobu, kým tu budú vyrábať. Keď to bude 50 rokov, 50, keď 150, tak 150, a keď odídu, tak táto pôda príde naspäť analogicky do vlastníctva Slovenskej republiky. Keď to Robert Fico neurobí, tak klamal a napľul každému občanovi tejto krajiny do tváre vtedy, keď povedal, že slovenskú pôdu treba chrániť.
A k tomu vás, kolegovia, kolegyne zo SMER-u, vyzývam, aby ste to zmenili. Keď chcete, aby pôda bola chránená, s čím súhlasím, aby zahraniční nemohli dostať do majetku, tak potom aj v tomto konkrétnom prípade to urobte! A rovnako vás vyzývam, aby ste zákonne pripravili podmienky k tomu, aby vlastníkom, ktorí sú ochotní predať pôdu, len boli zneužití špekulantami, tí, ktorí mali prístup k informáciám zo strany vlády, aby nie špekulanti na tom zarobili, ale vlastníci. Je to vaša zodpovednosť voči tým občanom. Rovnako to bolo aj v prípade Žiliny. Aj v prípade Žiliny bolo povedané zo strany, je uznesenie vlády, že každému sa má doplatiť rovnako, či predal ako prvý, alebo predal ako posledný za vyššiu cenu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
40.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, úvodom, predtým než vystúpim, snáď by bolo vhodné, keby pán spravodajca ešte raz vystúpil a prečítal spravodajskú správu tak, ako to káže rokovací poriadok. (Potlesk.) V opačnom prípade možnože by mohlo byť spochybnené vôbec celý ten priebeh, ktorý bude prebiehať.
Teraz, tak ako som povedal pri skrátenom konaní, dovoľte, aby som sa vyjadril viac k samotnému návrhu zákona, ktorý tu je a prečo ho považujem za zlý.
Vyňať pôdu z pôdneho fondu je proces, ktorý si stanovila vláda Roberta Fica v roku 2014 v tejto podobe. Dnes ju navrhuje, že v prípade strategických investícií nie je treba k vyňatiu z pôdneho fondu územné rozhodnutie ani stavebné povolenie, právoplatné stavebné povolenie. To znamená, že tak ako kolega Hlina správne poznamenal pred chvíľkou za rečníckym pultom, že poľnohospodársku pôdu, je možný predaj za istej procedúry, ktorý, aj pre mňa záhadne, keď som po tom pátral, nenašiel som žiadnu stopu o tom, že by tieto predaje boli zverejnené, a doteraz tie pozemky figurovali ako poľnohospodárska pôda. Ale celý ten proces ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa ministra Jahnátka je v ťahu, ak sa dá tak povedať, pokiaľ sa pôda vyjme z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, už v tej chvíli naňho tento zákon sa nevzťahuje.
To znamená, že predtým, než by právoplatné stavebné povolenie bolo vydané a v rámci stavebného povolenia každý vlastník by bol uspokojený, vysporiadaný a vyriešený, tak vy celý tento proces chcete teraz obísť. Špekulantom, ktorí špekulovali s pôdou, vytvárate priestor zákonom. Legalizujete im čistý zárobok zhruba 14 euro na každý meter štvorcový.
Pán minister, 14 euro! Obyčajní ľudia, jednoduchí ľudia v Nitre a na jej okolí, ktorí predávali pôdu, predávali za 40 centov, za 80 centov, za euro maximálne. Ten, ktorý mal informácie od tejto vlády, že kde to pôjde a koľko za to vláda pravdepodobne bude platiť, tak ten na tom zarobí 14 euro.
Dovoľte, aby som vám povedal story alebo pripomenul, ako to bolo v prípade Kia. V prípade Kia sa začal výkup pôdy niekde na úrovni 150 korún. Následne sa tá cena zvyšovala, pretože boli takí, ktorí nepredali. Bola z toho aj menšia kríza v rámci vládnej koalície, ale výsledkom toho bolo, že môj názor, že keď vláda chce priplatiť tým, ktorí špekulovali s pôdou, do 250 korún, tak by mala doplatiť každému. Nakoniec vláda sa uzniesla, že každému vlastníkovi, ktorý predal pôdu pod Kiou, aj spätne doplatia do tejto sumy.
Sociálnodemokratická vláda, ľavicová vláda Roberta Fica úplne kašle, ale kašle na vlastníkov. Keby vám na tom stálo, tak minimálne tento mechanizmus, ktorý sa pri Žiline použil, použijete aj v tomto konkrétnom prípade, aby tí vlastníci, ktorí tam sú, a vyjdú v ústrety, že kde vláda rozhodla, že bude mimoriadna, významná investícia a dá vám pozemok k dispozícii, tak oni neprídu skrátka. Vy ste zabezpečili, že pokiaľ to zostane takto zachované, tak tí vlastníci, ktorí tam sú, budú poškodení. Poškodení ťažkými miliónmi eur dohromady. Pýtam sa: Oni si to nezaslúžia? Taký Ščurka, ktorému predseda vlády nevedel prísť ani na meno a kritizoval ešte pred svojím nástupom za Daňový úrad v Košiciach, tak od neho veselo ide kupovať pôdu v tomto prípade.
Ďalší priekupníci, ktorí dostali informáciu, rovnako ako to bolo v prípade, tak ako som uviedol, aj v prípade výmenného kurzu, že mali informácie a špekulovali s týmito informáciami, tí na tom zarobia. Sociálne demokratická vláda by takýto prístup k občanom nemala dovoliť, pokiaľ by mala naozaj to sociálne cítenie, ktoré hovorí.
Rovnako musím povedať, že špekulovať, že každého vlastníka zastupuje Slovenský pozemkový fond pod jednou pokličkou, je pokrytecké a nemožné. Slovenský pozemkový fond zo zákona dnes má presne stanovené, koho môže zastupovať. A musím povedať, že tento váš návrh zákona je zlý. I keď prejde, tak ako je, som presvedčený, že Slovenský pozemkový fond tých vlastníkov zastupovať nebude môcť. Pretože Slovenský pozemkový fond v inom zákone má povedané, čo môže. A nie stavebný zákon je ten, ktorý ho splnomocní na to, aby zastupoval vlastníka. Jednoducho vlastnícke práva, priebeh dedičského konania nie je možné obchádzať. Lebo môže sa stať, že dnes ten vlastník je známy. Zajtra sa mu niečo stane, zomrie a jeho dedičia budú stáť v rade. Ale musí mať právoplatné dedičské rozhodnutie, aby o tom rozhodoval.
Ešte raz musím na vás apelovať, že v žiadnom prípade táto novela nepomôže občanom. Je len pomôckou pre špekulantov z okolia vlády, ktorí na tom chcú zarobiť. Musím zopakovať, že česť, národnoštátne záujmy, obhajoba slovenských záujmov pre Roberta Fica a politickú stranu SMER končia pri rozkrádaní verejných financií. Jak v zdravotníctve, tak v štátnej správe, tak pri vytváraní pracovných miest a príležitostí. A keď takú veľkú investičnú pomoc ideme dať pre spoločnosť Jaguar, tak už vláda nielen mohla, ale aj mala si povedať, kde táto investícia má byť uskutočnená na území Slovenskej republiky tak, aby pomohla znížiť regionálne rozdiely.
Nekritizujem, že Jaguar príde na Slovensko. Kritizujem, že ho vláda nevyužíva na to, aby znížila minimálne regionálne rozdiely.
Dovoľte, aby som povedal jeden príklad za všetky. Tá diaľnica pri Nitre ide ďalej do Zvolena až po Banskú Bystricu. Keby táto investícia sa uskutočnila niekde bližšie ku Zvolenu, tak by mala spádovú oblasť Brezno – Revúca – Rimavská Sobota – Lučenec – Veľký Krtíš. Tie regióny, ktoré v tejto republike naozaj potrebujú pomoc. Pri troche skvalitnenia infraštruktúry od Zvolena smerom na východ by mohli dochádzať do tohto závodu. Dnes táto investícia tým, že bude v Nitre, nieže pomôže znížiť, pomôže slovenskej ekonomike, ale zväčší priepasť medzi vyspelou časťou Slovenska a zaostávajúcou časťou Slovenska. Tí, ktorí sú chudobní, budú chudobnejší, a tí, ktorí sú bohatí v tejto krajine, regióny myslím, budú bohatší. A práve aj tu je zodpovednosť vlády, ako má pristupovať.
Keď sa pozriete na predchádzajúce vlády, v ktorých som mal možnosť sedieť aj ja, my sme si až tak veľmi vyberať nemohli, lebo sme ich nemali tu toľko. Ale aj pritom sme sa rozhodovali, že niečo išlo k Bratislave, k Trnave, niečo išlo k Žiline, Kechnec na východ Slovenska, lebo sme si určovali tie podmienky.
Vláda Roberta Fica investičné stimuly nevyužíva na znižovanie regionálnych rozdielov, ba naopak, na ich zvyšovanie za neúmerne veľkú cenu, pričom špekulanti s pôdou na tom ešte zarábajú. Vlastníci na to doplácajú a toto si občania nezaslúžia. Bilbordy, ktorými SMER ubezpečoval občanov, že budú mať vládu istôt, a dnes, že SMER a jeho vláda robí pre občanov, zabudla dopovedať, že len pre niektorých z vybraných skupín. Čo je treba značne a významne povedať, že len pre niektorých a vybraných ľudí, sponzorov.
Rovnako, keď už chcete tomu Jaguaru pomôcť, tak dajte do podmienky, že slovenskú pôdu, keď už Robert Fico prehlasoval, že ju chce chrániť, tak dajte do tej zmluvy klauzulu, že túto pôdu, tento pozemok, časť Slovenska budú vlastniť alebo budú mať k dispozícii po dobu, kým tu budú vyrábať. Keď to bude 50 rokov, 50, keď 150, tak 150, a keď odídu, tak táto pôda príde naspäť analogicky do vlastníctva Slovenskej republiky. Keď to Robert Fico neurobí, tak klamal a napľul každému občanovi tejto krajiny do tváre vtedy, keď povedal, že slovenskú pôdu treba chrániť.
A k tomu vás, kolegovia, kolegyne zo SMER-u, vyzývam, aby ste to zmenili. Keď chcete, aby pôda bola chránená, s čím súhlasím, aby zahraniční nemohli dostať do majetku, tak potom aj v tomto konkrétnom prípade to urobte! A rovnako vás vyzývam, aby ste zákonne pripravili podmienky k tomu, aby vlastníkom, ktorí sú ochotní predať pôdu, len boli zneužití špekulantami, tí, ktorí mali prístup k informáciám zo strany vlády, aby nie špekulanti na tom zarobili, ale vlastníci. Je to vaša zodpovednosť voči tým občanom. Rovnako to bolo aj v prípade Žiliny. Aj v prípade Žiliny bolo povedané zo strany, je uznesenie vlády, že každému sa má doplatiť rovnako, či predal ako prvý, alebo predal ako posledný za vyššiu cenu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
10:01
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:01
Viera TomanováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
24.9.2015 o 10:01 hod.
Ing. PhD.
Viera Tomanová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem sa ospravedlniť, ale mala som aj riadne zasunutú kartu, aj som hlasovala pri predchádzajúcom hlasovaní za, ale ma vykázalo ako neprítomnú. Neviem to pochopiť.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02
Ľuboš MartinákPán poslanec Zsolt Simon, ja jednoducho chápem ťa, áno, voľby sa blížia. Čiže to bola vyslovená už skrytá tvoja predvolebná kampaň ako obyčajne. Si tu splietal hrušky so zemiakmi, so slivkami a všetko dokopy. Okrem iného si aj tvrdil, že Ficova vláda nič nezrobila pre iné regióny, že všetko sa ťahá tu, že vy ste údajne niečo poskytli aj odľahlým regiónom. Ty vieš dobre, že žijem a pracujem v odľahlom regióne Slovenska,...
Pán poslanec Zsolt Simon, ja jednoducho chápem ťa, áno, voľby sa blížia. Čiže to bola vyslovená už skrytá tvoja predvolebná kampaň ako obyčajne. Si tu splietal hrušky so zemiakmi, so slivkami a všetko dokopy. Okrem iného si aj tvrdil, že Ficova vláda nič nezrobila pre iné regióny, že všetko sa ťahá tu, že vy ste údajne niečo poskytli aj odľahlým regiónom. Ty vieš dobre, že žijem a pracujem v odľahlom regióne Slovenska, v Medzilaborciach. Za obidvoch vlád Mikuláša Dzurindu pre medzilaborecký okres sa skutočne nezrobilo, ale nezrobilo nič! Krížom slamku ste nepreložili v našom odľahlom regióne!
Prvá vláda Roberta Fica nielen nesľubovala, ale v skutočnosti zrobila. Máme priemyselnú zónu, kde investovala prvá vláda Roberta Fica a v súčasnosti pokračujú intenzívne rokovania s potenciálnym investorom a sme na veľmi dobrej ceste, že získame prácu v našom regióne. Takže skutočne tvoje vystúpenie považujem iba za bohapustú predvolebnú kampaň.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2015 o 10:02 hod.
Ing.
Ľuboš Martinák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Zsolt Simon, ja jednoducho chápem ťa, áno, voľby sa blížia. Čiže to bola vyslovená už skrytá tvoja predvolebná kampaň ako obyčajne. Si tu splietal hrušky so zemiakmi, so slivkami a všetko dokopy. Okrem iného si aj tvrdil, že Ficova vláda nič nezrobila pre iné regióny, že všetko sa ťahá tu, že vy ste údajne niečo poskytli aj odľahlým regiónom. Ty vieš dobre, že žijem a pracujem v odľahlom regióne Slovenska, v Medzilaborciach. Za obidvoch vlád Mikuláša Dzurindu pre medzilaborecký okres sa skutočne nezrobilo, ale nezrobilo nič! Krížom slamku ste nepreložili v našom odľahlom regióne!
Prvá vláda Roberta Fica nielen nesľubovala, ale v skutočnosti zrobila. Máme priemyselnú zónu, kde investovala prvá vláda Roberta Fica a v súčasnosti pokračujú intenzívne rokovania s potenciálnym investorom a sme na veľmi dobrej ceste, že získame prácu v našom regióne. Takže skutočne tvoje vystúpenie považujem iba za bohapustú predvolebnú kampaň.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:04
Vystúpenie v rozprave 10:04
Mikuláš Huba
46.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme ďalej nerokovali o tomto návrhu zákona.
Vzhľadom na to, že sme opäť tyranizovaní skráteným konaním a jedná sa tu o, ako som už povedal v predchádzajúcom vstupe, oveľa zásadnejšiu zmenu, než by sa mohlo zdať z malého rozsahu tohto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, a...
46.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme ďalej nerokovali o tomto návrhu zákona.
Vzhľadom na to, že sme opäť tyranizovaní skráteným konaním a jedná sa tu o, ako som už povedal v predchádzajúcom vstupe, oveľa zásadnejšiu zmenu, než by sa mohlo zdať z malého rozsahu tohto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, a vychádzajúc z týchto skutočností, predpokladám, že nie všetci ste si mali čas a možnosť naštudovať čo i len základné pojmy, ktorých sa tento návrh týka. Tak dovolím si zrekapitulovať veľmi stručne, o čo ide v takých inštitútoch, ako je územné konanie alebo územné rozhodnutie, aby sme si ozrejmili nezastupiteľnú úlohu týchto inštitútov v celom procese povoľovania stavieb, aby sme si lepšie uvedomili, o čom budeme čoskoro hlasovať a aké to môže mať nedozierne následky.
Vo svojom vystúpení sa budem do značnej miery opierať o argumentáciu z hromadnej pripomienky Via Iuris, ktorú v rekordne krátkom čase, ktorý bol k dispozícii, ako všetci vieme, ju podporilo niekoľko tisíc občanov. Aj to svedčí o tom, nielen o autorite Via Iuris, ale aj tom, že občania túto situáciu pomerne pozorne sledujú.
Takže začnem citátom z platného stavebného zákona, konkrétne z § 39 ods. 1, ktorý je venovaný územnému rozhodnutiu. Citujem: "V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia."
Územné konanie má svoj nespochybniteľný význam a účel z hľadiska ochrany iných hodnôt, ktoré sa v území nachádzajú a ktoré sú v citovanom ustanovení stavebného zákona vymenované. Územné konanie slúži na ochranu týchto hodnôt, aby povolením umiestnenia stavby nedošlo k neoprávnenému zásahu do týchto hodnôt, ktoré by spôsobilo ich poškodenie alebo dokonca deštrukciu. V územnom konaní sa predovšetkým preskúmava súlad navrhovaného zámeru s cieľmi a zámermi územného plánovania. Ak bude územné konanie vynechané, tento súlad nikto neposúdi a môže sa stať, že výsledná stavba, v tomto prípade tzv. strategická investícia, bude v rozpore s platným územným plánom. V územnom konaní sa tiež skúmajú ďalšie skutočnosti, vecná a časová koordinácia povoľovanej stavby s inými stavbami a opatreniami v území, starostlivosť o životné prostredie, ako aj architektonické a urbanistické hodnoty v území, ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu a podobne. V žiadnom ďalšom konaní tieto skutočnosti už nie sú preskúmavané ani zohľadňované. Na to chcem zvlášť upozorniť.
Z tohto hľadiska má územné konanie nezastupiteľnú úlohu v celom systéme povoľovaní podľa stavebného zákona, ale aj osobitných predpisov, podľa ktorých sa postupuje pri povoľovacích konaniach týkajúcich sa stavieb a iných činností. V rámci územného konania sa vyjadrujú dotknuté orgány štátnej správy, ktoré svojimi záväznými stanoviskami inštruujú stavebný úrad a žiadateľa o vydaní územného rozhodnutia a následne potenciálne aj stavebného povolenia tak, aby ochránili uvedené celospoločenské hodnoty. Z tohto hľadiska má územné konanie svoj nespochybniteľný, nezastupiteľný význam, pretože v iných individuálnych konaniach, najmä teda v stavebnom konaní, ktoré po územnom konaní nasledujú, už nie je priestor na ochranu uvedených hodnôt a zosúladenie navrhovanej výstavby s týmito hodnotami. V zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona sa totiž už neprihliada na pripomienky a námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny.
Uvedený návrh, ktorý tu máme na stole, je o to závažnejší, že v prípade tzv. strategických investícií ide o, ako vieme, zväčša veľmi rozsiahle stavby, resp. zásahy do územia, ktoré sa môžu týkať desiatok, ba stoviek hektárov územia, pričom je nepochybné a logické, že čím rozsiahlejšia stavba sa navrhuje v území umiestniť, tým väčší je potenciálny konflikt s inými záujmami a hodnotami, ktoré sa v tomto území nachádzajú.
Navrhovaným novelizačným bodom, ktorý sa týka vypustenia územného konania, sa tak jednoznačne a bez ďalšieho skúmania uprednostňuje jeden konkrétny záujem – výstavba a realizácia takzvanej strategickej investície – bez toho, aby vôbec bolo možné v individuálnom prípade skúmať, či záujem na realizácii strategickej investície neohrozí a nezničí iné, možno dôležitejšie záujmy a hodnoty, ktoré v danom území existujú. Ide napríklad, ako sme už aj naznačili, o ochranu kultúrnych hodnôt alebo životného prostredia či poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Navrhovaná novela bez riadneho administratívneho procesu de facto ukladá štátnym orgánom, aby rezignovali na ústavné povinnosti štátu uvedené v článku 44 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle citovaných ustanovení je totiž každý vrátane štátu, citujem, "povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo", respektíve ďalší citát: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov."
Navrhované vypustenie povinnosti vykonať územné konanie bezpochyby zasahuje aj do práv a právom chránených záujmov potenciálnych účastníkov územného konania. Ide napríklad o vlastníkov susedných nehnuteľností alebo iných účastníkov, ktorých práva budú dotknuté, prípadne ktorých tak deklaruje osobitný zákon, napríklad zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tieto subjekty, do práv ktorých navrhovaná strategická investícia zasiahne, nebudú môcť svoje práva obhajovať v územnom konaní. Nebudú môcť ovplyvniť samotné umiestnenie stavby ani podmienky jej umiestnenia, lebo individuálne konanie na to určené, v tomto prípade konkrétne územné konanie, sa v zmysle novelizačného bodu neuskutoční.
Navrhovaná novela neprimerane zvýhodňuje navrhovateľa strategickej investície vo vzťahu k navrhovateľovi akejkoľvek inej stavby, ako aj vo vzťahu k ostatným účastníkom konaní o strategickej investícii alebo obdobných konaní. Takíto účastníci, ktorí nebudú mať možnosť brániť svoje práva a právom chránené záujmy v zmysle ustanovení stavebného zákona o územnom konaní, budú zjavne v rozpore s ústavným princípom diskriminovaní.
Inak tých argumentov by sa dalo uviesť podstatne viac, ale snáď to stačí na zdôvodnenie môjho procedurálneho návrhu, ktorý som uviedol v úvode môjho vystúpenia.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
24.9.2015 o 10:04 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
46.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme ďalej nerokovali o tomto návrhu zákona.
Vzhľadom na to, že sme opäť tyranizovaní skráteným konaním a jedná sa tu o, ako som už povedal v predchádzajúcom vstupe, oveľa zásadnejšiu zmenu, než by sa mohlo zdať z malého rozsahu tohto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, a vychádzajúc z týchto skutočností, predpokladám, že nie všetci ste si mali čas a možnosť naštudovať čo i len základné pojmy, ktorých sa tento návrh týka. Tak dovolím si zrekapitulovať veľmi stručne, o čo ide v takých inštitútoch, ako je územné konanie alebo územné rozhodnutie, aby sme si ozrejmili nezastupiteľnú úlohu týchto inštitútov v celom procese povoľovania stavieb, aby sme si lepšie uvedomili, o čom budeme čoskoro hlasovať a aké to môže mať nedozierne následky.
Vo svojom vystúpení sa budem do značnej miery opierať o argumentáciu z hromadnej pripomienky Via Iuris, ktorú v rekordne krátkom čase, ktorý bol k dispozícii, ako všetci vieme, ju podporilo niekoľko tisíc občanov. Aj to svedčí o tom, nielen o autorite Via Iuris, ale aj tom, že občania túto situáciu pomerne pozorne sledujú.
Takže začnem citátom z platného stavebného zákona, konkrétne z § 39 ods. 1, ktorý je venovaný územnému rozhodnutiu. Citujem: "V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia."
Územné konanie má svoj nespochybniteľný význam a účel z hľadiska ochrany iných hodnôt, ktoré sa v území nachádzajú a ktoré sú v citovanom ustanovení stavebného zákona vymenované. Územné konanie slúži na ochranu týchto hodnôt, aby povolením umiestnenia stavby nedošlo k neoprávnenému zásahu do týchto hodnôt, ktoré by spôsobilo ich poškodenie alebo dokonca deštrukciu. V územnom konaní sa predovšetkým preskúmava súlad navrhovaného zámeru s cieľmi a zámermi územného plánovania. Ak bude územné konanie vynechané, tento súlad nikto neposúdi a môže sa stať, že výsledná stavba, v tomto prípade tzv. strategická investícia, bude v rozpore s platným územným plánom. V územnom konaní sa tiež skúmajú ďalšie skutočnosti, vecná a časová koordinácia povoľovanej stavby s inými stavbami a opatreniami v území, starostlivosť o životné prostredie, ako aj architektonické a urbanistické hodnoty v území, ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu a podobne. V žiadnom ďalšom konaní tieto skutočnosti už nie sú preskúmavané ani zohľadňované. Na to chcem zvlášť upozorniť.
Z tohto hľadiska má územné konanie nezastupiteľnú úlohu v celom systéme povoľovaní podľa stavebného zákona, ale aj osobitných predpisov, podľa ktorých sa postupuje pri povoľovacích konaniach týkajúcich sa stavieb a iných činností. V rámci územného konania sa vyjadrujú dotknuté orgány štátnej správy, ktoré svojimi záväznými stanoviskami inštruujú stavebný úrad a žiadateľa o vydaní územného rozhodnutia a následne potenciálne aj stavebného povolenia tak, aby ochránili uvedené celospoločenské hodnoty. Z tohto hľadiska má územné konanie svoj nespochybniteľný, nezastupiteľný význam, pretože v iných individuálnych konaniach, najmä teda v stavebnom konaní, ktoré po územnom konaní nasledujú, už nie je priestor na ochranu uvedených hodnôt a zosúladenie navrhovanej výstavby s týmito hodnotami. V zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona sa totiž už neprihliada na pripomienky a námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny.
Uvedený návrh, ktorý tu máme na stole, je o to závažnejší, že v prípade tzv. strategických investícií ide o, ako vieme, zväčša veľmi rozsiahle stavby, resp. zásahy do územia, ktoré sa môžu týkať desiatok, ba stoviek hektárov územia, pričom je nepochybné a logické, že čím rozsiahlejšia stavba sa navrhuje v území umiestniť, tým väčší je potenciálny konflikt s inými záujmami a hodnotami, ktoré sa v tomto území nachádzajú.
Navrhovaným novelizačným bodom, ktorý sa týka vypustenia územného konania, sa tak jednoznačne a bez ďalšieho skúmania uprednostňuje jeden konkrétny záujem – výstavba a realizácia takzvanej strategickej investície – bez toho, aby vôbec bolo možné v individuálnom prípade skúmať, či záujem na realizácii strategickej investície neohrozí a nezničí iné, možno dôležitejšie záujmy a hodnoty, ktoré v danom území existujú. Ide napríklad, ako sme už aj naznačili, o ochranu kultúrnych hodnôt alebo životného prostredia či poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Navrhovaná novela bez riadneho administratívneho procesu de facto ukladá štátnym orgánom, aby rezignovali na ústavné povinnosti štátu uvedené v článku 44 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle citovaných ustanovení je totiž každý vrátane štátu, citujem, "povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo", respektíve ďalší citát: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov."
Navrhované vypustenie povinnosti vykonať územné konanie bezpochyby zasahuje aj do práv a právom chránených záujmov potenciálnych účastníkov územného konania. Ide napríklad o vlastníkov susedných nehnuteľností alebo iných účastníkov, ktorých práva budú dotknuté, prípadne ktorých tak deklaruje osobitný zákon, napríklad zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tieto subjekty, do práv ktorých navrhovaná strategická investícia zasiahne, nebudú môcť svoje práva obhajovať v územnom konaní. Nebudú môcť ovplyvniť samotné umiestnenie stavby ani podmienky jej umiestnenia, lebo individuálne konanie na to určené, v tomto prípade konkrétne územné konanie, sa v zmysle novelizačného bodu neuskutoční.
Navrhovaná novela neprimerane zvýhodňuje navrhovateľa strategickej investície vo vzťahu k navrhovateľovi akejkoľvek inej stavby, ako aj vo vzťahu k ostatným účastníkom konaní o strategickej investícii alebo obdobných konaní. Takíto účastníci, ktorí nebudú mať možnosť brániť svoje práva a právom chránené záujmy v zmysle ustanovení stavebného zákona o územnom konaní, budú zjavne v rozpore s ústavným princípom diskriminovaní.
Inak tých argumentov by sa dalo uviesť podstatne viac, ale snáď to stačí na zdôvodnenie môjho procedurálneho návrhu, ktorý som uviedol v úvode môjho vystúpenia.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
10:13
Vystúpenie v rozprave 10:13
Štefan Kuffa
48.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu.
Ja už som taký tradičný a myslím si, že zákon o vyvlastňovaní, respektíve s týmto spojené veci máme tu už tretíkrát a vo veľmi krátkom období. Ja s týmto návrhom zákona zásadne nesúhlasím. Ja som ani tú kartičku nevytiahol, ja som hlasoval proti. Vždycky budem hlasovať proti,...
48.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu.
Ja už som taký tradičný a myslím si, že zákon o vyvlastňovaní, respektíve s týmto spojené veci máme tu už tretíkrát a vo veľmi krátkom období. Ja s týmto návrhom zákona zásadne nesúhlasím. Ja som ani tú kartičku nevytiahol, ja som hlasoval proti. Vždycky budem hlasovať proti, pretože jednoducho nemôže platiť zásada taká, že ten, ktorý má väčší kapitál, a tak ja ešte použijem na to štát, aby som vyvlastnil toho, ktorý má ten kapitál menší.
Áno, to je aj tu, že či tie tety predali alebo nepredali tú pôdu. Pokiaľ tí developeri, nemám ani s týmto nejaký zásadný problém, pokiaľ ju neukradli alebo podvodom nezískali ako tú pôdu, ale ju nadobudli tým, že sú normálne kúpno-predajné zmluvy a získali tú pôdu, prosím, môže to byť. Ale tuná mi jednoducho, aj keď bol tuná, však bol tu, bol tu pán minister pôdohospodárstva, bol tu pred prázdninami minister hospodárstva. Dneska tu máme pána ministra dopravy. Nemá dneska takú tuná príjemnú úlohu, ale musí to prežiť.
Ono na jednej strane, keď sme tu mali takú hystériu, bolo to, je to už rok a pol dozadu. Bolo to pred eurovoľbami, si to veľmi dobre pamätáme. Mali sme tuná v laviciach parlamentu zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, kedy nás zachvátila hystéria, že poľnohospodársku pôdu si nedáme a zahraniční investori alebo zo zahraničia ľudia jednoducho aby nevykúpili túto slovenskú pôdu. A na druhej strane vzápätí nato asi po roku, a to pán minister hospodárstva, ktorý tuná bol, tak v podstate predložil zákon o vyvlastňovaní, kde poľnohospodársku pôdu investor, ktorý má kapitál, jednoducho štát na tom ešte participuje tým, že mu pomáha, vyvlastní dokonca tú pôdu, aby tých 250 hektárov mohol si kúpiť ten zahraničný investor.
Pozrite sa, ja viem, že nie je jednoduché byť vo vláde a niesť zodpovednosť za túto krajinu. Oveľa ľahšie je, samozrejme, kritizovať. Ja si viem predstaviť možno v individuálnych prípadoch, a to je konkrétne tuná ten investor, ktorý je tuná v Nitre, ten Land Rover, že by sa možno niektoré tie zákony, poviem tak, účelovo nejak prijali. Ale nemôže to byť prijatý zákon, ktorý jednoducho oberá ma o vlastnícke práva a vyvlastňuje ma. Toto sme mali tuná aj v minulosti, kedy sa vyvlastňovalo. A toto nie je verejný záujem, podčiarkujem, toto nie je verejný záujem, ale to je investičný záujem konkrétneho súkromníka, investora. A v tom je zásadný rozdiel. To nie je železnica, to nie je diaľnica, to nie je rýchlostná komunikácia, ale to je investícia konkrétneho investora. Preto sa s tým nedá súhlasiť.
To, že by tu prišiel ten investor a možno táto fabrika tuná bola, s tým nejak nemám zásadne problém. Ale spôsob, ako v podstate, by som povedal, v danom prípade nadbiehame, to sa mi nepáči.
Hneď v úvode návrhu zákona, ktorý máme v laviciach, tak tu je ten bod 2. Kolega to tu tak spomínal, ale mám to aj ja tuná tak zaznamenané. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využitie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.
V zásade ja by som nemal s tým až nejaký veľký problém, na rozdiel od kolegu, že to územné rozhodnutie by sa nevyžadovalo, lebo ono to konanie by aj mohlo prebiehať, ale nevyžaduje sa územné rozhodnutie. Tak je to tuná napísané, uvedené. Ale ak by to nebolo sprevádzané tým vyvlastňovaním. S tým vyvlastňovaním neviem sa stotožniť. To mi musíte odpustiť aj prežiť to. Ja nemôžem hlasovať za takýto návrh zákona, ani v tomto prípade nebudem hlasovať za.
Ten spomínaný register pôdy, ktorý mal chrániť tú poľnohospodársku pôdu, kolega to tu tak spomínal. Mňa to tiež ako tak napadlo. Tak na jednej strane chránime tú pôdu, ale my ju nechránime tú pôdu. My v podstate, my sme nieže obmedzili, ale takmer zabrzdili alebo zastavili v podstate pohyby pri poľnohospodárskej pôde. Teda tu sa nedá ani kúpiť tá pôda poriadne, by som povedal, tak slobodne, a rovnako ani predať. Tie obmedzenia, ktoré sú cez ten register, to všetko, čo musíte, to sú tak veľakrát komplikované administratívne prekážky, že mnohí ľudia nevedia si s tým poradiť. A bežní, jednoduchí ľudia, ktorí túto pôdu majú, keď ju aj chcú predať, dokonca keď ju chcú aj darovať tú pôdu, tak ju nemôžu, lebo musia ísť cez tento register. Je to veľmi, veľmi komplikovaný zákon a v podstate ten trh s pôdou v našej krajine sa zastavil.
A tí zahraniční kapitalisti, keď ich tak môžem úsmevne nazvať, a možno pred ktorými sme mali takú hystériu pred rokom a pol, tú poľnohospodársku pôdu dávno majú tuná, či sú to Francúzi, Holanďania, Belgičania. Jednoducho túto pôdu tuná majú. Navyše, ak oni majú tie peniaze, a majú ich a majú ten kapitál, oni sa nebudú tam s nejakým pol hektárom alebo nejakými dvadsiatimi vlastníkmi na nejakej takej remenici, úzkom pásiku pôdy, s tým sa nebudú vôbec naťahovať, ale jednoducho kúpia celé poľnohospodárske družstvo. Jednoducho na právnické osoby sa to nevzťahuje a sila kapitálu je tu jednoducho veľmi silná a to pretlačí.
Pán minister, keby ste trošku len dávali pozor, takú len chvíľočku, tak v tej tlači tuná, 1782, myslím si, že hneď na tej druhej strane je taká tlačová chyba, lebo tuná neni správne uvedené to číslo tlače. Tu je 1573 namiesto toho čísla. To je taká tlačová chyba, tak myslím si, že toto by sa mohlo opraviť.
Dotknem sa tuná trochu ešte toho stavebného zákona, ktorý sme, ono to tak súvisí aj s tým, čo máme teraz ako na stole, ktorý sme tuná mali včera a pán minister ho stiahol. No úprimne povedané, bol som aj ja rád, že pán minister stiahol tento návrh zákona. Ja som mu za to aj úprimne poďakoval a keď som mu tlieskal, vôbec nie ironicky, ale naozaj úprimne, lebo ja si pamätám, pred prázdninami ako povedal, že keď stavebný zákon budeme torpédovať a ho budeme jednoducho, bude veľa tých pripomienok, tak je pripravený návrh zákona stiahnuť a vtedy to povedal, a to som si veľmi dobre zapamätal, že predkladá a má ambíciu predložiť zákon, ktorý by mal podporu širokospektrálnu, teda podľa možností tohto celého pléna.
Preto, pán minister, aj chcem vám poďakovať za to, že ten návrh zákona ste stiahli. Ale dovolím si povedať, keď vás mám tuná, na štvrť ucha keď ma budete počúvať: Stavebný zákon vtedy bude dobrý, ak stavebníci u nás na Slovensku nebudú mať problémy s tým, aby si mohli postaviť a zabezpečiť svoje vlastné bývanie. Moja predstava je asi taká, že prídem na stavebný úrad, úradník mi predloží formulár na jednej A4, vyplním ho podľa predtlače, zdokumentujem všetky tieto veci, dostanem štempel, podpis a možno do 15 dní mám rozhodnutie o tom, že je stavba povolená.
Dnes v zmysle stavebného zákona, ktorý je zo ´76. roku, a som sa dozvedel včera, že je tak, myslím, že je starší ako pán minister dopravy tento zákon. Naozaj je skostnatelý, je zastaralý. A dnes úradníci na stavebných úradoch, keď si oni ešte vymýšľajú ďalšie veci a robia si, čo chcú, a vy idete na stavebný úrad, aby ste si postavili dom, zabezpečili vlastné bývanie, neotravujete s tým štátnych úradníkov, neotravujete štát, štát aby sa, staraj sa, zabezpeč mi bývanie. Chcete si postaviť vlastný dom na vlastnom pozemku za vlastné peniaze a narážate na celú radu byrokracie. A prejde polrok, trištvrte roka, dokonca niekedy si dovolím povedať až rok a vy stále nemáte stavebné povolenie.
A to, pán minister, že ste mali lehotu osem rokov na legalizáciu čiernych stavieb, ja s tým nesúhlasím, kolegovia, ktorí tuná hovorili, že aká je to dlhá doba. Ja si dovolím povedať, že možnože v našej krajine, na Slovensku, dokonca tá lehota, dovolím si povedať, že odhadnúť si to, že je aj krátka. Lebo tu je toľko čiernych stavieb, že my keby sme mali odstraňovať čierne stavby, my by sme polovicu krajiny museli zbúrať, keby sme to mysleli úplne vážne. A to nie je možné, nie je možné. A mnohí chudobní, jednoduchí ľudia, a máme tu takéto komunity, ktoré žijú na hranici biedy, no tak stavajú si tie jednoduché príbytky. A to by sme museli všetko zbúrať. Veď nebudeme vyrábať bezdomovcov! Myslím si, že tam to už sa aj na tieto komunity nejak tak aj pamätalo. Ale aj tá osemročná lehota na dodatočnú legalizáciu tých stavieb, si dovolím povedať, že aj tá bola taká hraničná, či by sme to všetko zvládli do tohto obdobia zlegalizovať.
Veľakrát je to tak, že tí samotní investori a zvlášť ako bežní, jednoduchí ľudia nejdú do čiernej stavby preto, lebo tú čiernu stavbu jednoducho si povie, hej, načierno postavím a odignorujem tie úrady. Ale veľakrát je to preto, že sú tak horliví úradníci na tých stavebných úradoch, že robia také prekážky a sú takmer neprekonateľné. Je to individuálne, samozrejme, lebo celé je to o ľuďoch, hej, má to samospráva, má to v rukách. Sú takmer neprekonateľné, no a prasknú im nervy a jednoducho postaví si ten dom, hotovo, robte, čo chcete.
Myslím si, že pri individuálnej bytovej výstavbe, ak máš vlastný pozemok, máš na to peniaze, máš chuť alebo máš remeselnícku zručnosť, dokonca ja si viem, pán minister, predstaviť aj takú vec, aby tieto domy, zadať parametre takéhoto domu. Ja sa tak zopakujem. To som možno pred troma rokmi rozprával, ale je to, stále je to aktuálne. Ja neviem, zadať možno 150 štvorcových metrov alebo do 200 metrov štvorcových, jednoducho zjednodušiť tú legislatívu. Ja si viem dokonca predstaviť, aby bez stavebných povolení boli stavané domy na bývanie.
Nehovorím o investíciách možno na podnikateľské účely a tak, ale na bývanie, aby tuná bola len ohlasovacia povinnosť. Zjednodušiť tú legislatívu, ale podmienka je, ja nemôžem postaviť načierno na štátnom pozemku, na cudzom alebo teraz Slovenský pozemkový fond spravuje ako tie pozemky nevlastných vlastníkov, tak nemôžem postaviť si dom na pozemku neznámeho vlastníka, ale ak máš vlastný pozemok, máš vlastné finančné prostriedky, aby si mohol si postaviť tento dom.
Nedá mi, aby som nespomenul tuná, veď naša krajina a zvlášť východné Slovensko a sever Slovenska, ja tiež mám starých rodičov, mal som teda, už sú vo večnosti, ale bývali v drevenici a našim ľuďom táto kultúra je blízka. Dnes je to módny hit, stavať drevenice. A ja si viem predstaviť, že keď ty si postavíš drevený dom alebo staviaš si drevený dom, tak jakú projektovú dokumentáciu komplikovanú? Veď keď to boli zruční majstri tesári, jednoducho naozaj tuná nejaký len jednoduchý náčrt, ako to chceš, aby to vyzeralo. Ak je to prízemný dom s využitím podkrovia a je to drevený dom, aby neboli tu komplikácie pri tých stavebných pozemkoch.
Kolegovia tu tiež spomínali, možno je to obchádzanie stavebného zákona, ale ja si myslím, že v návrhu zákona, ktorý dával pán minister, tak to bolo tak cielene povedané, že ak nie je tá, je nadefinovaná stavba, tam bolo to, myslím, § 7, ak si to dobre pamätám, že definícia stavby. Ja napríklad som s tým nemal problém toto akceptovať. To nebolo tam náhodou a tuná, áno, jak pán minister to povedal, kolegovia prišli s hasákom a už sme to deštruovali, ten návrh zákona. Naopak, ja si myslím, že aj to, že to bolo nadefinované, tá definícia tej stavby, alebo keď to neni pevne ako tá plocha spojená so zemou, teda neni ten základ a tak. Prečo by to tak nemohlo byť? Ak má vlastnú studňu, neni pripojený na tie inžinierske siete, má veternú elektráru alebo dneska fotovoltaické články. Naozaj sú náhradné veci, septik má vlastný. Prečo by to tak nemohlo byť?
My nerozmýšľame, ako vychádzať našim občanom v ústrety, ale ako komplikovať. A ak je tu nejaký návrh zákona, no tak potom sme tu takí horlivci, že zase už len to ideme fakt zabetónovať a zaklincovať a všetko na kopytách ako rozniesť a namiesto, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zjednodušiť veci, a ja ak by som bol teda kritický, prepáčte mi to, pán minister, tak myslím, že tam bolo 145 paragrafov, keď si to dobre pamätám, v návrhu stavebného zákona? Tak ja by som vás pochválil ešte viac, keby tam bolo len 75 paragrafov. To by bolo ešte lepšie, ešte lepšie. Nekomplikovať tie veci. My sme tak zakomplikovaní, hej, veľakrát aj zakomplexovaní, že je to úplne trápne.
A stavebný zákon, aj preto chcem poďakovať pánovi ministrovi, je veľmi vážnym dokumentom. To sa netýka len poslancov Národnej rady, ale týka sa to aj pána ministra, týka sa to našich priateľov, známych, týka sa to všetkých občanov tejto krajiny. Vieme veľmi dobre, vieme veľmi dobre, aké sú aj komplikované vzťahy, ako sa veľakrát aj susedia udávajú. Tuná len sa signalizovalo, že ide nový stavebný zákon a koľko udaní bolo na úradoch, kde stavby možno stoja už aj možno 10 rokov alebo aj 15 rokov a susedia sa začali ako udávať. Ja si myslím, že tá lehota 8 rokov, ktorá bola daná, tak nestihlo by sa mnohé stavby naozaj zlegalizovať. A také jednoduché stavby, konštrukcie, ktoré veľakrát sú ako doplnkové stavby v obciach a mestách, čo bežne ako ľudia si dokážu postaviť sami so svojimi skúsenosťami remeselnými, tak myslím si, že tam naozaj treba byť veľmi tolerantný. Aby sme neboli takí striktní a všetko len deštruovali, teraz všetko búrali.
Prepáčte mi, ak som trošku možno sa dotkol aj tých vecí, ktoré, pán minister v podstate včera to predkladal, som bol prihlásený do rozpravy, keďže som sa nedostal, ale súvisí to aj s týmto návrhom zákona, ktorý máme tuná teraz v týchto laviciach.
A ešte raz tak na záver zopakujem: Kým tu budem v tej Národnej rade, tak ten môj postoj bude stále jednoznačný ako v tom, že keď tuná bude akýkoľvek, v akejkoľvek forme návrh zákona, ktorý v podstate jedného zvýhodňuje pred druhým, teda mám na mysli teraz konkrétne tento zákon o vyvlastňovaní, ja nikdy nebudem hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý spochybňuje vlastnícke práva. Vlastnícke práva majú byť nedotknuteľné, zaručuje to Ústava Slovenskej republiky a ja poviem, mi to tak možno prepáčite, tie vlastnícke práva majú byť takmer posvätné. Nemá to byť nejaká mamona, nemá to byť nejaký ten tvoj bôžik, ale vlastnícke práva sa jednoducho musia rešpektovať. Ani zákon nemá byť ten, ktorý spochybňuje vlastnícke práva, nakoľko ja považujem za najvyšší zákon tejto krajiny, je ústava a tá to nespochybňuje.
Myslím si, že máme tu návrhy zákona, myslím si, lebo zatiaľ Ústavný súd nerozhodol, ktoré sme prijali v tomto pléne Národnej rady, a ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A jeden z nich je ten, ktorý som spomínal, to je zákon o nadobudnutí poľnohospodárskej pôdy. Prečo? Lebo ťa jednoducho obmedzuje v tvojich vlastníckych právach. Ty slobodne nemôžeš predať a nadobudnúť pozemok. Dokonca ty ho slobodne nemôžeš darovať, komu ho chceš, resp. dar prijať. Je to veľmi komplikované cez ten register. Ľudia sú jednoduchí a tí ľudia naozaj frflú a nadávajú na nás všetkých, že aký návrh zákona sme prijali.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
24.9.2015 o 10:13 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
48.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu.
Ja už som taký tradičný a myslím si, že zákon o vyvlastňovaní, respektíve s týmto spojené veci máme tu už tretíkrát a vo veľmi krátkom období. Ja s týmto návrhom zákona zásadne nesúhlasím. Ja som ani tú kartičku nevytiahol, ja som hlasoval proti. Vždycky budem hlasovať proti, pretože jednoducho nemôže platiť zásada taká, že ten, ktorý má väčší kapitál, a tak ja ešte použijem na to štát, aby som vyvlastnil toho, ktorý má ten kapitál menší.
Áno, to je aj tu, že či tie tety predali alebo nepredali tú pôdu. Pokiaľ tí developeri, nemám ani s týmto nejaký zásadný problém, pokiaľ ju neukradli alebo podvodom nezískali ako tú pôdu, ale ju nadobudli tým, že sú normálne kúpno-predajné zmluvy a získali tú pôdu, prosím, môže to byť. Ale tuná mi jednoducho, aj keď bol tuná, však bol tu, bol tu pán minister pôdohospodárstva, bol tu pred prázdninami minister hospodárstva. Dneska tu máme pána ministra dopravy. Nemá dneska takú tuná príjemnú úlohu, ale musí to prežiť.
Ono na jednej strane, keď sme tu mali takú hystériu, bolo to, je to už rok a pol dozadu. Bolo to pred eurovoľbami, si to veľmi dobre pamätáme. Mali sme tuná v laviciach parlamentu zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, kedy nás zachvátila hystéria, že poľnohospodársku pôdu si nedáme a zahraniční investori alebo zo zahraničia ľudia jednoducho aby nevykúpili túto slovenskú pôdu. A na druhej strane vzápätí nato asi po roku, a to pán minister hospodárstva, ktorý tuná bol, tak v podstate predložil zákon o vyvlastňovaní, kde poľnohospodársku pôdu investor, ktorý má kapitál, jednoducho štát na tom ešte participuje tým, že mu pomáha, vyvlastní dokonca tú pôdu, aby tých 250 hektárov mohol si kúpiť ten zahraničný investor.
Pozrite sa, ja viem, že nie je jednoduché byť vo vláde a niesť zodpovednosť za túto krajinu. Oveľa ľahšie je, samozrejme, kritizovať. Ja si viem predstaviť možno v individuálnych prípadoch, a to je konkrétne tuná ten investor, ktorý je tuná v Nitre, ten Land Rover, že by sa možno niektoré tie zákony, poviem tak, účelovo nejak prijali. Ale nemôže to byť prijatý zákon, ktorý jednoducho oberá ma o vlastnícke práva a vyvlastňuje ma. Toto sme mali tuná aj v minulosti, kedy sa vyvlastňovalo. A toto nie je verejný záujem, podčiarkujem, toto nie je verejný záujem, ale to je investičný záujem konkrétneho súkromníka, investora. A v tom je zásadný rozdiel. To nie je železnica, to nie je diaľnica, to nie je rýchlostná komunikácia, ale to je investícia konkrétneho investora. Preto sa s tým nedá súhlasiť.
To, že by tu prišiel ten investor a možno táto fabrika tuná bola, s tým nejak nemám zásadne problém. Ale spôsob, ako v podstate, by som povedal, v danom prípade nadbiehame, to sa mi nepáči.
Hneď v úvode návrhu zákona, ktorý máme v laviciach, tak tu je ten bod 2. Kolega to tu tak spomínal, ale mám to aj ja tuná tak zaznamenané. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využitie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.
V zásade ja by som nemal s tým až nejaký veľký problém, na rozdiel od kolegu, že to územné rozhodnutie by sa nevyžadovalo, lebo ono to konanie by aj mohlo prebiehať, ale nevyžaduje sa územné rozhodnutie. Tak je to tuná napísané, uvedené. Ale ak by to nebolo sprevádzané tým vyvlastňovaním. S tým vyvlastňovaním neviem sa stotožniť. To mi musíte odpustiť aj prežiť to. Ja nemôžem hlasovať za takýto návrh zákona, ani v tomto prípade nebudem hlasovať za.
Ten spomínaný register pôdy, ktorý mal chrániť tú poľnohospodársku pôdu, kolega to tu tak spomínal. Mňa to tiež ako tak napadlo. Tak na jednej strane chránime tú pôdu, ale my ju nechránime tú pôdu. My v podstate, my sme nieže obmedzili, ale takmer zabrzdili alebo zastavili v podstate pohyby pri poľnohospodárskej pôde. Teda tu sa nedá ani kúpiť tá pôda poriadne, by som povedal, tak slobodne, a rovnako ani predať. Tie obmedzenia, ktoré sú cez ten register, to všetko, čo musíte, to sú tak veľakrát komplikované administratívne prekážky, že mnohí ľudia nevedia si s tým poradiť. A bežní, jednoduchí ľudia, ktorí túto pôdu majú, keď ju aj chcú predať, dokonca keď ju chcú aj darovať tú pôdu, tak ju nemôžu, lebo musia ísť cez tento register. Je to veľmi, veľmi komplikovaný zákon a v podstate ten trh s pôdou v našej krajine sa zastavil.
A tí zahraniční kapitalisti, keď ich tak môžem úsmevne nazvať, a možno pred ktorými sme mali takú hystériu pred rokom a pol, tú poľnohospodársku pôdu dávno majú tuná, či sú to Francúzi, Holanďania, Belgičania. Jednoducho túto pôdu tuná majú. Navyše, ak oni majú tie peniaze, a majú ich a majú ten kapitál, oni sa nebudú tam s nejakým pol hektárom alebo nejakými dvadsiatimi vlastníkmi na nejakej takej remenici, úzkom pásiku pôdy, s tým sa nebudú vôbec naťahovať, ale jednoducho kúpia celé poľnohospodárske družstvo. Jednoducho na právnické osoby sa to nevzťahuje a sila kapitálu je tu jednoducho veľmi silná a to pretlačí.
Pán minister, keby ste trošku len dávali pozor, takú len chvíľočku, tak v tej tlači tuná, 1782, myslím si, že hneď na tej druhej strane je taká tlačová chyba, lebo tuná neni správne uvedené to číslo tlače. Tu je 1573 namiesto toho čísla. To je taká tlačová chyba, tak myslím si, že toto by sa mohlo opraviť.
Dotknem sa tuná trochu ešte toho stavebného zákona, ktorý sme, ono to tak súvisí aj s tým, čo máme teraz ako na stole, ktorý sme tuná mali včera a pán minister ho stiahol. No úprimne povedané, bol som aj ja rád, že pán minister stiahol tento návrh zákona. Ja som mu za to aj úprimne poďakoval a keď som mu tlieskal, vôbec nie ironicky, ale naozaj úprimne, lebo ja si pamätám, pred prázdninami ako povedal, že keď stavebný zákon budeme torpédovať a ho budeme jednoducho, bude veľa tých pripomienok, tak je pripravený návrh zákona stiahnuť a vtedy to povedal, a to som si veľmi dobre zapamätal, že predkladá a má ambíciu predložiť zákon, ktorý by mal podporu širokospektrálnu, teda podľa možností tohto celého pléna.
Preto, pán minister, aj chcem vám poďakovať za to, že ten návrh zákona ste stiahli. Ale dovolím si povedať, keď vás mám tuná, na štvrť ucha keď ma budete počúvať: Stavebný zákon vtedy bude dobrý, ak stavebníci u nás na Slovensku nebudú mať problémy s tým, aby si mohli postaviť a zabezpečiť svoje vlastné bývanie. Moja predstava je asi taká, že prídem na stavebný úrad, úradník mi predloží formulár na jednej A4, vyplním ho podľa predtlače, zdokumentujem všetky tieto veci, dostanem štempel, podpis a možno do 15 dní mám rozhodnutie o tom, že je stavba povolená.
Dnes v zmysle stavebného zákona, ktorý je zo ´76. roku, a som sa dozvedel včera, že je tak, myslím, že je starší ako pán minister dopravy tento zákon. Naozaj je skostnatelý, je zastaralý. A dnes úradníci na stavebných úradoch, keď si oni ešte vymýšľajú ďalšie veci a robia si, čo chcú, a vy idete na stavebný úrad, aby ste si postavili dom, zabezpečili vlastné bývanie, neotravujete s tým štátnych úradníkov, neotravujete štát, štát aby sa, staraj sa, zabezpeč mi bývanie. Chcete si postaviť vlastný dom na vlastnom pozemku za vlastné peniaze a narážate na celú radu byrokracie. A prejde polrok, trištvrte roka, dokonca niekedy si dovolím povedať až rok a vy stále nemáte stavebné povolenie.
A to, pán minister, že ste mali lehotu osem rokov na legalizáciu čiernych stavieb, ja s tým nesúhlasím, kolegovia, ktorí tuná hovorili, že aká je to dlhá doba. Ja si dovolím povedať, že možnože v našej krajine, na Slovensku, dokonca tá lehota, dovolím si povedať, že odhadnúť si to, že je aj krátka. Lebo tu je toľko čiernych stavieb, že my keby sme mali odstraňovať čierne stavby, my by sme polovicu krajiny museli zbúrať, keby sme to mysleli úplne vážne. A to nie je možné, nie je možné. A mnohí chudobní, jednoduchí ľudia, a máme tu takéto komunity, ktoré žijú na hranici biedy, no tak stavajú si tie jednoduché príbytky. A to by sme museli všetko zbúrať. Veď nebudeme vyrábať bezdomovcov! Myslím si, že tam to už sa aj na tieto komunity nejak tak aj pamätalo. Ale aj tá osemročná lehota na dodatočnú legalizáciu tých stavieb, si dovolím povedať, že aj tá bola taká hraničná, či by sme to všetko zvládli do tohto obdobia zlegalizovať.
Veľakrát je to tak, že tí samotní investori a zvlášť ako bežní, jednoduchí ľudia nejdú do čiernej stavby preto, lebo tú čiernu stavbu jednoducho si povie, hej, načierno postavím a odignorujem tie úrady. Ale veľakrát je to preto, že sú tak horliví úradníci na tých stavebných úradoch, že robia také prekážky a sú takmer neprekonateľné. Je to individuálne, samozrejme, lebo celé je to o ľuďoch, hej, má to samospráva, má to v rukách. Sú takmer neprekonateľné, no a prasknú im nervy a jednoducho postaví si ten dom, hotovo, robte, čo chcete.
Myslím si, že pri individuálnej bytovej výstavbe, ak máš vlastný pozemok, máš na to peniaze, máš chuť alebo máš remeselnícku zručnosť, dokonca ja si viem, pán minister, predstaviť aj takú vec, aby tieto domy, zadať parametre takéhoto domu. Ja sa tak zopakujem. To som možno pred troma rokmi rozprával, ale je to, stále je to aktuálne. Ja neviem, zadať možno 150 štvorcových metrov alebo do 200 metrov štvorcových, jednoducho zjednodušiť tú legislatívu. Ja si viem dokonca predstaviť, aby bez stavebných povolení boli stavané domy na bývanie.
Nehovorím o investíciách možno na podnikateľské účely a tak, ale na bývanie, aby tuná bola len ohlasovacia povinnosť. Zjednodušiť tú legislatívu, ale podmienka je, ja nemôžem postaviť načierno na štátnom pozemku, na cudzom alebo teraz Slovenský pozemkový fond spravuje ako tie pozemky nevlastných vlastníkov, tak nemôžem postaviť si dom na pozemku neznámeho vlastníka, ale ak máš vlastný pozemok, máš vlastné finančné prostriedky, aby si mohol si postaviť tento dom.
Nedá mi, aby som nespomenul tuná, veď naša krajina a zvlášť východné Slovensko a sever Slovenska, ja tiež mám starých rodičov, mal som teda, už sú vo večnosti, ale bývali v drevenici a našim ľuďom táto kultúra je blízka. Dnes je to módny hit, stavať drevenice. A ja si viem predstaviť, že keď ty si postavíš drevený dom alebo staviaš si drevený dom, tak jakú projektovú dokumentáciu komplikovanú? Veď keď to boli zruční majstri tesári, jednoducho naozaj tuná nejaký len jednoduchý náčrt, ako to chceš, aby to vyzeralo. Ak je to prízemný dom s využitím podkrovia a je to drevený dom, aby neboli tu komplikácie pri tých stavebných pozemkoch.
Kolegovia tu tiež spomínali, možno je to obchádzanie stavebného zákona, ale ja si myslím, že v návrhu zákona, ktorý dával pán minister, tak to bolo tak cielene povedané, že ak nie je tá, je nadefinovaná stavba, tam bolo to, myslím, § 7, ak si to dobre pamätám, že definícia stavby. Ja napríklad som s tým nemal problém toto akceptovať. To nebolo tam náhodou a tuná, áno, jak pán minister to povedal, kolegovia prišli s hasákom a už sme to deštruovali, ten návrh zákona. Naopak, ja si myslím, že aj to, že to bolo nadefinované, tá definícia tej stavby, alebo keď to neni pevne ako tá plocha spojená so zemou, teda neni ten základ a tak. Prečo by to tak nemohlo byť? Ak má vlastnú studňu, neni pripojený na tie inžinierske siete, má veternú elektráru alebo dneska fotovoltaické články. Naozaj sú náhradné veci, septik má vlastný. Prečo by to tak nemohlo byť?
My nerozmýšľame, ako vychádzať našim občanom v ústrety, ale ako komplikovať. A ak je tu nejaký návrh zákona, no tak potom sme tu takí horlivci, že zase už len to ideme fakt zabetónovať a zaklincovať a všetko na kopytách ako rozniesť a namiesto, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zjednodušiť veci, a ja ak by som bol teda kritický, prepáčte mi to, pán minister, tak myslím, že tam bolo 145 paragrafov, keď si to dobre pamätám, v návrhu stavebného zákona? Tak ja by som vás pochválil ešte viac, keby tam bolo len 75 paragrafov. To by bolo ešte lepšie, ešte lepšie. Nekomplikovať tie veci. My sme tak zakomplikovaní, hej, veľakrát aj zakomplexovaní, že je to úplne trápne.
A stavebný zákon, aj preto chcem poďakovať pánovi ministrovi, je veľmi vážnym dokumentom. To sa netýka len poslancov Národnej rady, ale týka sa to aj pána ministra, týka sa to našich priateľov, známych, týka sa to všetkých občanov tejto krajiny. Vieme veľmi dobre, vieme veľmi dobre, aké sú aj komplikované vzťahy, ako sa veľakrát aj susedia udávajú. Tuná len sa signalizovalo, že ide nový stavebný zákon a koľko udaní bolo na úradoch, kde stavby možno stoja už aj možno 10 rokov alebo aj 15 rokov a susedia sa začali ako udávať. Ja si myslím, že tá lehota 8 rokov, ktorá bola daná, tak nestihlo by sa mnohé stavby naozaj zlegalizovať. A také jednoduché stavby, konštrukcie, ktoré veľakrát sú ako doplnkové stavby v obciach a mestách, čo bežne ako ľudia si dokážu postaviť sami so svojimi skúsenosťami remeselnými, tak myslím si, že tam naozaj treba byť veľmi tolerantný. Aby sme neboli takí striktní a všetko len deštruovali, teraz všetko búrali.
Prepáčte mi, ak som trošku možno sa dotkol aj tých vecí, ktoré, pán minister v podstate včera to predkladal, som bol prihlásený do rozpravy, keďže som sa nedostal, ale súvisí to aj s týmto návrhom zákona, ktorý máme tuná teraz v týchto laviciach.
A ešte raz tak na záver zopakujem: Kým tu budem v tej Národnej rade, tak ten môj postoj bude stále jednoznačný ako v tom, že keď tuná bude akýkoľvek, v akejkoľvek forme návrh zákona, ktorý v podstate jedného zvýhodňuje pred druhým, teda mám na mysli teraz konkrétne tento zákon o vyvlastňovaní, ja nikdy nebudem hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý spochybňuje vlastnícke práva. Vlastnícke práva majú byť nedotknuteľné, zaručuje to Ústava Slovenskej republiky a ja poviem, mi to tak možno prepáčite, tie vlastnícke práva majú byť takmer posvätné. Nemá to byť nejaká mamona, nemá to byť nejaký ten tvoj bôžik, ale vlastnícke práva sa jednoducho musia rešpektovať. Ani zákon nemá byť ten, ktorý spochybňuje vlastnícke práva, nakoľko ja považujem za najvyšší zákon tejto krajiny, je ústava a tá to nespochybňuje.
Myslím si, že máme tu návrhy zákona, myslím si, lebo zatiaľ Ústavný súd nerozhodol, ktoré sme prijali v tomto pléne Národnej rady, a ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A jeden z nich je ten, ktorý som spomínal, to je zákon o nadobudnutí poľnohospodárskej pôdy. Prečo? Lebo ťa jednoducho obmedzuje v tvojich vlastníckych právach. Ty slobodne nemôžeš predať a nadobudnúť pozemok. Dokonca ty ho slobodne nemôžeš darovať, komu ho chceš, resp. dar prijať. Je to veľmi komplikované cez ten register. Ľudia sú jednoduchí a tí ľudia naozaj frflú a nadávajú na nás všetkých, že aký návrh zákona sme prijali.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
10:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:31
Mikuláš HubaNie často súhlasím s tým, čo tu hovorí kolega Kuffa, ale v tomto prípade musím oceniť jeden jeho postreh, ktorým, myslím si, trafil klinec po hlavičke, keď povedal; dúfam, Štefan, že ťa budem citovať presne: Toto nie je verejný záujem ako napríklad výstavba novej železnice. Toto je súkromný záujem investora.
Presne tak, Štefan, tuná sa pomaly stáva verejným záujmom všetko, čo si niekto zmyslí, a my...
Nie často súhlasím s tým, čo tu hovorí kolega Kuffa, ale v tomto prípade musím oceniť jeden jeho postreh, ktorým, myslím si, trafil klinec po hlavičke, keď povedal; dúfam, Štefan, že ťa budem citovať presne: Toto nie je verejný záujem ako napríklad výstavba novej železnice. Toto je súkromný záujem investora.
Presne tak, Štefan, tuná sa pomaly stáva verejným záujmom všetko, čo si niekto zmyslí, a my to máme brať ako nejakú mantru, ako nejakú biblickú tézu nemennú a všetky ostatné záujmy, akokoľvek môžu byť z hľadiska verejnosti a z hľadiska dlhodobého uvažovania dôležitejšie ako tento deklarovaný, takzvaný verejný záujem, musia ustúpiť. A stále tu novelizujeme zákony, ktoré tieto procesy regulujú tak, aby toto presadzovanie niekedy naozaj len takzvaných verejných záujmov bolo čo najjednoduchšie. Tak s týmto súhlasiť nemôžem a som rád, že si túto myšlienku vyslovil, Štefan, lebo zatiaľ tu dnes dosť jednoznačne nezarezonovala.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2015 o 10:31 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Nie často súhlasím s tým, čo tu hovorí kolega Kuffa, ale v tomto prípade musím oceniť jeden jeho postreh, ktorým, myslím si, trafil klinec po hlavičke, keď povedal; dúfam, Štefan, že ťa budem citovať presne: Toto nie je verejný záujem ako napríklad výstavba novej železnice. Toto je súkromný záujem investora.
Presne tak, Štefan, tuná sa pomaly stáva verejným záujmom všetko, čo si niekto zmyslí, a my to máme brať ako nejakú mantru, ako nejakú biblickú tézu nemennú a všetky ostatné záujmy, akokoľvek môžu byť z hľadiska verejnosti a z hľadiska dlhodobého uvažovania dôležitejšie ako tento deklarovaný, takzvaný verejný záujem, musia ustúpiť. A stále tu novelizujeme zákony, ktoré tieto procesy regulujú tak, aby toto presadzovanie niekedy naozaj len takzvaných verejných záujmov bolo čo najjednoduchšie. Tak s týmto súhlasiť nemôžem a som rád, že si túto myšlienku vyslovil, Štefan, lebo zatiaľ tu dnes dosť jednoznačne nezarezonovala.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:33
Martin FeckoNo vyzerá, že asi nám tu vadí, že máme garanciu súkromného vlastníctva aj k pozemkom, lebo čím ďalej, tým viac sa mi to začína podobať znovu na socializmus a že ten vlastník bude stále niekde na konci.
Števo, ako si povedal, že u nás môžu si zahraniční už aj teraz kupovať celé družstvá, no oni si ich skupujú, pri tých družstvách vlastne to užívacie právo, ktoré tam vlastne má ten pôvodný nejaký...
No vyzerá, že asi nám tu vadí, že máme garanciu súkromného vlastníctva aj k pozemkom, lebo čím ďalej, tým viac sa mi to začína podobať znovu na socializmus a že ten vlastník bude stále niekde na konci.
Števo, ako si povedal, že u nás môžu si zahraniční už aj teraz kupovať celé družstvá, no oni si ich skupujú, pri tých družstvách vlastne to užívacie právo, ktoré tam vlastne má ten pôvodný nejaký privatizér, a potom berú aj to celé, poľnohospodárske družstvá, samozrejme, diktujú podmienky, ale vlastníctvo viac-menej ešte ostáva tam zachované tým našim ľuďom, ktorí, samozrejme, tiež sa ho snažia nejakým spôsobom odkúpiť a prísť za lacné peniaze zahraniční k majetku.
Myslím si, že aj v poľnohospodárstve by sme mali mať udržateľný rozvoj a nielen stále brať, brať a zaberať tú pôdu, ale mali by sme zracionálniť a zrevidovať, aké máme lokality v kultúre ostatná plocha alebo zastavané pozemky, ktoré nie sú využívané a mohli by prakticky slúžiť aj na tieto veľké investície.
Žiaľ, bojím sa, že ideme stále tak, že ideme stavať na zelenej lúke, veď tá pôda to ešte znesie. Ale udržateľný rozvoj, viete, čo je kolegovia, udržateľný rozvoj aj v poľnohospodárstve, aj v ekonomike? To je taký rozvoj, ktorý zabezpečuje súčasné podmienky pre súčasnú generáciu bez toho, aby ponižoval možnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií. Ľudskou rečou povedané, aby sme neprejedali budúcnosť našich detí a našich vnukov. Žiaľ, my ju už prejedáme aj tým, že zaberáme stále viac a viac poľnohospodárskej pôdy.
Myslím si, že tak ako ste to povedal, že tie čierne stavby, bola tam nejaká lehota. No, všetko je o daniach, pretože aj evidencia pôdy bola urobená za Márie Terézie aj kvôli tomu, aby bola evidencia o dani, od koho mám vyberať. A ja som rád, že starostovia v mnohých obciach už začínajú cez fotomapy a iné mapové podklady si tie čierne stavby identifikovať a prakticky sa tie čierne stavby stále menej a menej vyskytujú.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2015 o 10:33 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
No vyzerá, že asi nám tu vadí, že máme garanciu súkromného vlastníctva aj k pozemkom, lebo čím ďalej, tým viac sa mi to začína podobať znovu na socializmus a že ten vlastník bude stále niekde na konci.
Števo, ako si povedal, že u nás môžu si zahraniční už aj teraz kupovať celé družstvá, no oni si ich skupujú, pri tých družstvách vlastne to užívacie právo, ktoré tam vlastne má ten pôvodný nejaký privatizér, a potom berú aj to celé, poľnohospodárske družstvá, samozrejme, diktujú podmienky, ale vlastníctvo viac-menej ešte ostáva tam zachované tým našim ľuďom, ktorí, samozrejme, tiež sa ho snažia nejakým spôsobom odkúpiť a prísť za lacné peniaze zahraniční k majetku.
Myslím si, že aj v poľnohospodárstve by sme mali mať udržateľný rozvoj a nielen stále brať, brať a zaberať tú pôdu, ale mali by sme zracionálniť a zrevidovať, aké máme lokality v kultúre ostatná plocha alebo zastavané pozemky, ktoré nie sú využívané a mohli by prakticky slúžiť aj na tieto veľké investície.
Žiaľ, bojím sa, že ideme stále tak, že ideme stavať na zelenej lúke, veď tá pôda to ešte znesie. Ale udržateľný rozvoj, viete, čo je kolegovia, udržateľný rozvoj aj v poľnohospodárstve, aj v ekonomike? To je taký rozvoj, ktorý zabezpečuje súčasné podmienky pre súčasnú generáciu bez toho, aby ponižoval možnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií. Ľudskou rečou povedané, aby sme neprejedali budúcnosť našich detí a našich vnukov. Žiaľ, my ju už prejedáme aj tým, že zaberáme stále viac a viac poľnohospodárskej pôdy.
Myslím si, že tak ako ste to povedal, že tie čierne stavby, bola tam nejaká lehota. No, všetko je o daniach, pretože aj evidencia pôdy bola urobená za Márie Terézie aj kvôli tomu, aby bola evidencia o dani, od koho mám vyberať. A ja som rád, že starostovia v mnohých obciach už začínajú cez fotomapy a iné mapové podklady si tie čierne stavby identifikovať a prakticky sa tie čierne stavby stále menej a menej vyskytujú.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný