54. schôdza

32.
Ďakujem za slovo. Nebudem dlho, ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ja som sa chcel opýtať, nakoľko to tu tak nepadlo, pán minister to v tom úvode tak spomenul, že tie práporčícke hodnosti sa rušia, teda budeme mať poddôstojníkov, dôstojníkov a generálov, z tohoto tak asi vyplýva.
Ale chcem sa opýtať, lebo aj pri profesionálnych vojakoch aj v podstate boli v práporčíckych hodnostiach a oni sú v zálohách, či aj tam sa to bude meniť. (Reakcia ministra.) Hej, už to nie. To je jedna vec.
A chcel som sa opýtať potom ešte na tak, dáva to logiku, ja som sa tak nad tým zamyslel, však my tá generácia stredná alebo staršia tak sme zažili tú vojenčinu, vojenskú službu, tak myslím si, že poddôstojníci sú dostatočne pripravení aj fundovaní na to, aby aj zabezpečovali ten tyl (pozn.: správne má byť "to tylo"), lebo tie práporčícke hodnosti väčšinou boli to vojaci takí, ktorí zabezpečovali ten tyl (pozn.: správne má byť "to tylo").
Ale prepáčte mi, pán minister, ja ešte predsa len nastolím teda jednu otázku. No a je to také, tak som sa nad tým dosť vážne ako zamyslel a teraz je tá príležitosť, ono to tak súvisí s tým prvým celkom návrhom zákona a otvárame ústavný zákon. Ja som sa už častejšie nad tým zamýšľal a zvlášť teraz, keď sú také pnutia vo svete, aj vojny a konflikty a v podstate aj susedná krajina Ukrajina je tiež, dá sa povedať, veľmi ťažko skúšaná, zomierajú tam ľudia. Je tam naozaj otvorená vojna, teda to prímerie je stále také otázne, aj cez tie médiá čo tu preniká.
Ale chcel som sa opýtať a nastoľujem takú otázku, že vrchným veliteľom ozbrojených síl v zmysle ústavy čl. 102 je prezident Slovenskej republiky. (Reakcia ministra.) Hlavný veliteľ, tak, hlavný veliteľ. A chcel som sa opýtať: A nebolo by to lepšie, ak by boli to traja ľudia, traja ústavní činitelia? Bol by to prezident, predseda vlády a predseda parlamentu. V tak vážnej situácii, ako vypovedať vojnu a, samozrejme, je to so súhlasom Národnej rady, ale predsa sa mi zdá pri tých napätých situáciách, keď je predsa, keď sú to traja ľudia, tak myslím si, že bolo by to aj pre našu krajinu, si myslím, teda že by to mohlo byť teda bezpečnejšie.
Pán minister sa usmieva, ale takáto otázka nie raz, nie dva razy ma naozaj prenasledovala priam alebo napadla pri tých situáciách, ktoré dnes zažívane na tých vojnových konfliktoch, ktoré sú tuná. Možno by sme sa dnes tak usmievali, že však nás sa to tak netýka, ale v podstate s Ukrajinou máme my bezprostredne ako túto hranicu. Aj vidíme, že čo sa deje, veď aj občania sa sťažujú, že lietadlo pri tých manévroch sa nízko vznieslo a išlo nad tou našou krajinou.
Vidíme pobaltské krajiny a aj to napätie, ktoré tuná je v podstate medzi, teraz poviem, tak Západom a Ruskom, ani nie medzi Východom a Západom, jak to kedysi bolo, ale tým Ruskom.
Ja tento postoj, a to už tak všeobecne poviem a tým aj skončím, ja som za to, aby sa zmierňovalo toto napätie, aby naša krajina nebola tá, ktorá hrozí Rusku, veď nedávno mali sme osláviť 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a naši vojaci, a vtedy to boli sovietski vojaci, v podstate patrili medzi víťazov. A teraz neviem si to ani predstaviť reálne, pán minister, aj keď sme začlenení teraz vo vojskách NATO. Ja keď som bol ako záklaďák, ako vojak, vojská NATO pre nás boli najväčším nepriateľom, najväčším nepriateľom a to každú chvíľu mala vypuknúť vojna. My sme boli cvičení tak, aj sme mali aj v noci, aj koľkokrát aj v zime tie poplachy a naša životnosť, nášho útvaru, ja som slúžil v Západovojenskom okruhu, tak bola päť minút. Päť minút sme mali a my sme boli nárazniková zóna. My sme boli nárazníková zóna. A nie že vojna má vypuknúť, ale atómová vojna. Ja si myslím, že ja už som tak poznačený hlboko ako aj tým výcvikom, aj tým všetkým, človek na to nemôže ako zabudnúť a v podvedomí stále mám, tak to mám hlboko zakódované, tú hrozbu tej vojny, preto ja aj veľakrát tieto veci nepodceňujem aj v tej susednej krajine.
Ja si myslím, že naša krajina by nemala nepriateľsky vystupovať voči Rusku, a tak sa stále nad tým usmievam, ten najväčší nepriateľ, ktorí my sme boli tak v podstate pripravovaní a cvičení, a to bolo práve NATO, tak dneska my sme jeho spojencami a s tými, s ktorými sme spojencami boli, tak odrazu sme na tej opačnej strane brehu. Určite aj keď sú aj také medzinárodné konflikty alebo možno napätia, ja budem stále ten, ktorý bude vyzývať k tomu, aby sa viedol dialóg a dialóg do vyčerpania, priam do omdletia, aby naozaj nerinčali zbrane. Lebo akonáhle sa rozpúta konflikt a vojnový konflikt, tak veľmi ťažko sa to utícha. A samozrejme aj naša krajina aby mala profesionálnu armádu a profesionálnych vojakov, ale aby títo vojaci aj tá naša armáda predovšetkým slúžila ako obranná jednotka a aby sme sa nezaradzovali medzi nejakých agresorov.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči a poprosím vás, vyjadrite sa aj k predloženému pozmeňujúcemu návrhu.

Ďakujem veľmi pekne.
Začnem pánom poslancom Kuffom: dialóg do vyčerpania - po tejto rozprave si môžme niektoré veci povedať. Len na margo, ako ste povedali, vypovedania vojny, tak hoci je prezident hlavný veliteľ ozbrojených síl, tak takúto právomoc nemá, ústava o tom jasne hovorí, kto, kedy a aké právomoci má. Ale môžme sa o tom rozprávať, ale myslím si, že tento zákon je trošku o niečom inom.
V prvom rade chcem reagovať na návrh poslancov, je to výsledkom toho nášho spoločného dialógu. My s týmto návrhom, s touto zmenou legislatívnou, a teda s tým pozmeňovákom súhlasíme.
Ja len vnútorne poviem, že niektoré tie návrhy boli vždy nie zlepšujúce, ale proti niekomu, to mi trošku na tejto politike vadí, ale s týmto dokážeme, s týmto dokážeme žiť, aj keď sú tam určité obmedzujúce možné faktory. A to napríklad, keď prijmeme takýto návrh, teda tento pozmeňovák, tak napríklad môže byť trošku problém, keď budú prechádzať z civilnej služby do vojenskej, pretože tam tie hodnotenia budú chýbať, ale naučíme sa s tým žiť.
To znamená pozmeňovák, áno, akceptovaný a naozaj ten dialóg na tom výbore bol dobrý a ukazoval, že teda tá obrana by mohla byť nadstranícka.
Čo mi však trošku vadí, a teraz budem osobný a keby poslanec Droba bol sám si pripravil úplne ten príhovor, tak určite by tam nestálo, a teraz to nehovorím za seba, nie som ješitný, ale za kolegyne, ktoré možno tri roky pracovali na tomto návrhu zákona, že je to z dielne z roku 2011, pán poslanec Galko o tom často rozpráva. Tu sedia tí ľudia (rečník ukázal rukou na balkón), ktorým chcem poďakovať za to, že dva roky na tom robili, pretože ten zákon je už z roku 2004 a je prežitý, a vedia, že ho robili celý nanovo, to znamená, len by som im nechcel nejakým spôsobom brať zásluhu na tomto znení zákona.
A ešte jednu vec, ktorú by som chcel povedať, ten 100-percentný príplatok všetkým vojakom, ktorí spĺňajú určité náležitosti, tak tento návrh nepredložil pán poslanec Galko, ale po dohode s našimi legislatívcami, ekonómami a vojakmi v prvom rade, lebo tento zákon je hlavne o vojakoch, to znamená, vyšiel, dve tretiny tohto zákona a návrhov a formulácií vyšlo z ozbrojených síl, tak tento 100-percentný príplatok a možnosť ho udeliť prišiel na základe návrhu pána poslanca Kovačócyho na branno-bezpečnostnom výbore.
Ďakujem. Ale oceňujem konštruktívnu debatu.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje

návrh na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine.

Návrh má tlač 1623 a správa výboru má tlač 1623a.
Návrh uvedie minister obrany Martin Glváč. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

36.
Vážená pani predsedajúca, už aj pani poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika sa podieľa na vojenskej operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine už od jej začiatku z roku 2004. V súčasnosti pôsobia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii a na veliteľstve NATO v Sarajeve na základe uznesení Národnej rady Slovenskej republiky č. 1358/2004 a 194/2010. Od roku 2013 ozbrojené sily Slovenskej republiky ich vyčleňujú pre túto operáciu v súlade s každoročným rozhodnutím vlády Slovenskej republiky aj príspevok do okamžitých záloh vo veľkosti mechanizovanej roty v počte 125 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky.
V rámci svojho súčasného pôsobenia v operácii zabezpečujú príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky úlohy styčných a pozorovateľských tímov, ktoré zahŕňajú najmä monitorovaciu činnosť, zabezpečovanie styku s predstaviteľmi miestnej správy vo vymedzenom regióne tejto operácie, vykonávanie tzv. styčnej činnosti a spolupráce s vládnymi, mimovládnymi organizáciami a štruktúrami medzinárodných organizácií, ako aj úlohy v rámci ich pôsobenia na veliteľstve.
V súlade so zámerom ozbrojených síl Slovenskej republiky zapojiť sa do medzinárodnej jednotky Vojenskej polície sa predloženým materiálom navrhuje doplnenie úloh schválených Národnou radou Slovenskej republiky o úlohy, ktoré budú plniť príslušníci Vojenskej polície Slovenskej republiky v rámci svojho zaradenia v tejto jednotke. Z dôvodu, že v súčasnosti pôsobí v Bosne a Hercegovine z celkového schváleného mandátového počtu 51 príslušníkov len 36 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, nedochádza týmto schválením k navýšeniu počtov.
Vzhľadom na to nemá tento návrh žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy a žiadam vás o podporu tohto materiálu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Spoločným spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť Milan Géci. Nech sa páči, pán spravodajca.

38.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácie EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine (tlač 1623) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1641 z 23. júna 2015 pridelil návrh Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory prerokovali návrh a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnením úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine.
Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.
Pán minister, ďakujem vám za účasť. Mali sme celý blok zákonov z dielne ministerstva obrany.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať blokom zákonov ministra spravodlivosti.
Takže pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1715. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1722.
Nech sa páči, pán minister spravodlivosti, uveďte tento návrh zákona.

40.
Dobré ráno prajem. Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vám predstavil v prvom čítaní návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Týmto návrhom zákona sa plnia medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd a právne záväzných aktov Európskej únie do vzťahu k vyvodzovaniu zodpovednosti právnických osôb za protiprávne konania.
Návrh zákona súčasne reflektuje úlohy vyplývajúce z unesení vlády, najmä z Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016.
Návrh od svojho predloženia na rokovanie vlády Slovenskej republiky v auguste 2014 prešiel podstatnou revíziou s cieľom riešenia rozporov a ostatných pripomienok zamestnávateľských zväzov. Uvedené zmeny sa dotkli najmä vymedzenia okruhu trestných činov, u ktorých vzniká trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, a zahladenia odsúdenia právnickej osoby.
Návrh zákona zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb za vybranú kategóriu trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy a výkon trestu ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní voči právnickej osobe.
Teoretické a praktické východiská návrhu zákona sú detailne popísané v dôvodovej správe.
Súčasťou návrhu zákona sú novely 84 osobitných zákonov, ktorých zmena je vyvolaná zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb. Ide o predpisy trestného práva a všeobecné predpisy upravujúce postup štátnych orgánov pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti, ako aj predpisy regulujúce vznik, zmenu, zrušenie a zánik rôznych typov právnických osôb, čiže obchodné spoločnosti, nadácie, neziskové organizácie a neinvestičné fondy a tak ďalej.
Pričom najpočetnejšiu skupiny novelizovaných predpisov predstavujú zákony upravujúce povoľovanie výkonu špecifických činností, kde sa zavádza podmienka bezúhonnosti právnickej osoby ako jedna z podmienok, ktorá musí byť splnená pre vydanie povolenia licenciou oprávnenia a tak ďalej.
Tento návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov v príslušných prílohách.
Tento návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 26. augusta tohto roku.
Toľko úvodom z mojej strany. Skončil som, pani predsedajúca.

41.
Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Anne Vittekovej, nech sa páči.