54. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Rozpravu zhodnocuje spravodajca. Ja len v záverečnom slove chcem zhrnúť ciele predkladaného návrhu zákona a ešte raz poprosiť ctené plénum o pozornosť.
Čiže zopakujem: Keďže táto, keďže táto rozprava má aj svoj osud, bavíme sa o kultúre a nemá to veľkú všimnosť, tak zopakujem, že chceme zaviesť a ušetriť tak finančné prostriedky, aby z troch umeleckých, samostatných umeleckých fondov vznikol jeden fond, takzvaný Kultúrny fond. Chceme zrušiť dvojpercentný príspevok, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu. Chceme zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľali nielen Rozhlas a televízia a koncesionári. A chceme určiť, aby sa na podpore spisovateľov, hudobníkov a maliarov podieľal štát v rozumnej miere.
Stručne. Toto sú štyri hlavné ciele. Píšeme o nich v dôvodovke, a preto si myslím, že aj keď nezíska, a bol by som rád, keby získal aspoň v prvom čítaní tento návrh podporu, pretože zákon, ktorý bol prijatý v roku, koncom roka ´93, tvorí svojimi parametrami nastavenie tak, že koncesionári a tí, čo platia poplatok za verejnú službu, respektíve poplatky do RTVS, podľa mňa častokrát ani nevedia, že sa podieľajú na financovaní týchto troch kultúrnych fondov, a to obrovskou mierou. Na základe rôznych prepočtov si myslím, že tou najpodstatnejšou. To, aby peniaze boli minimálne prerozdelené medzi verejnoprávneho vysielateľa a vysielateľov z licencie alebo komerčné médiá, je prvý fakt a myslím si, že by to prerozdeľovanie bolo omnoho spravodlivejšie a dostali by sme sa k násobne vyššej sume.
Chcem teda odkázať koncesionárom, že sleduje, alebo platiteľom úhrad, že tento návrh zákona sleduje aj to, aby svoje peniaze posielali viac na fungovanie televízie a rozhlasu ako na fungovanie kultúrnych fondov, pretože si myslím, že tieto kultúrne fondy by dokázali svoju vlastnú zdrojovosť vo vyššej miere zabezpečiť spôsobom financovania, ktoré navrhujem ja alebo ľudia, ktorí mi pomohli pri vypracovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
17:34
Čiže zopakujem: Keďže táto, keďže táto rozprava má aj svoj osud, bavíme sa o kultúre a nemá to veľkú všimnosť, tak zopakujem, že chceme zaviesť a ušetriť tak finančné prostriedky, aby z troch umeleckých, samostatných umeleckých fondov vznikol jeden fond, takzvaný Kultúrny fond. Chceme...
Čiže zopakujem: Keďže táto, keďže táto rozprava má aj svoj osud, bavíme sa o kultúre a nemá to veľkú všimnosť, tak zopakujem, že chceme zaviesť a ušetriť tak finančné prostriedky, aby z troch umeleckých, samostatných umeleckých fondov vznikol jeden fond, takzvaný Kultúrny fond. Chceme zrušiť dvojpercentný príspevok, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu. Chceme zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľali nielen Rozhlas a televízia a koncesionári. A chceme určiť, aby sa na podpore spisovateľov, hudobníkov a maliarov podieľal štát v rozumnej miere.
Stručne. Toto sú štyri hlavné ciele. Píšeme o nich v dôvodovke, a preto si myslím, že aj keď nezíska, a bol by som rád, keby získal aspoň v prvom čítaní tento návrh podporu, pretože zákon, ktorý bol prijatý v roku, koncom roka ´93, tvorí svojimi parametrami nastavenie tak, že koncesionári a tí, čo platia poplatok za verejnú službu, respektíve poplatky do RTVS, podľa mňa častokrát ani nevedia, že sa podieľajú na financovaní týchto troch kultúrnych fondov, a to obrovskou mierou. Na základe rôznych prepočtov si myslím, že tou najpodstatnejšou. To, aby peniaze boli minimálne prerozdelené medzi verejnoprávneho vysielateľa a vysielateľov z licencie alebo komerčné médiá, je prvý fakt a myslím si, že by to prerozdeľovanie bolo omnoho spravodlivejšie a dostali by sme sa k násobne vyššej sume.
Chcem teda odkázať koncesionárom, že sleduje, alebo platiteľom úhrad, že tento návrh zákona sleduje aj to, aby svoje peniaze posielali viac na fungovanie televízie a rozhlasu ako na fungovanie kultúrnych fondov, pretože si myslím, že tieto kultúrne fondy by dokázali svoju vlastnú zdrojovosť vo vyššej miere zabezpečiť spôsobom financovania, ktoré navrhujem ja alebo ľudia, ktorí mi pomohli pri vypracovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpravu zhodnocuje spravodajca. Ja len v záverečnom slove chcem zhrnúť ciele predkladaného návrhu zákona a ešte raz poprosiť ctené plénum o pozornosť.
Čiže zopakujem: Keďže táto, keďže táto rozprava má aj svoj osud, bavíme sa o kultúre a nemá to veľkú všimnosť, tak zopakujem, že chceme zaviesť a ušetriť tak finančné prostriedky, aby z troch umeleckých, samostatných umeleckých fondov vznikol jeden fond, takzvaný Kultúrny fond. Chceme zrušiť dvojpercentný príspevok, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu. Chceme zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľali nielen Rozhlas a televízia a koncesionári. A chceme určiť, aby sa na podpore spisovateľov, hudobníkov a maliarov podieľal štát v rozumnej miere.
Stručne. Toto sú štyri hlavné ciele. Píšeme o nich v dôvodovke, a preto si myslím, že aj keď nezíska, a bol by som rád, keby získal aspoň v prvom čítaní tento návrh podporu, pretože zákon, ktorý bol prijatý v roku, koncom roka ´93, tvorí svojimi parametrami nastavenie tak, že koncesionári a tí, čo platia poplatok za verejnú službu, respektíve poplatky do RTVS, podľa mňa častokrát ani nevedia, že sa podieľajú na financovaní týchto troch kultúrnych fondov, a to obrovskou mierou. Na základe rôznych prepočtov si myslím, že tou najpodstatnejšou. To, aby peniaze boli minimálne prerozdelené medzi verejnoprávneho vysielateľa a vysielateľov z licencie alebo komerčné médiá, je prvý fakt a myslím si, že by to prerozdeľovanie bolo omnoho spravodlivejšie a dostali by sme sa k násobne vyššej sume.
Chcem teda odkázať koncesionárom, že sleduje, alebo platiteľom úhrad, že tento návrh zákona sleduje aj to, aby svoje peniaze posielali viac na fungovanie televízie a rozhlasu ako na fungovanie kultúrnych fondov, pretože si myslím, že tieto kultúrne fondy by dokázali svoju vlastnú zdrojovosť vo vyššej miere zabezpečiť spôsobom financovania, ktoré navrhujem ja alebo ľudia, ktorí mi pomohli pri vypracovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
17:38
89.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona, ktorý predkladám spoločne s pánom Zajacom a tento návrh zákona predkladáme druhýkrát aj kvôli tomu, aby sme zvýraznili jeho potrebu. A zdá sa, že jeho cesta bude na tejto schôdzi končiť, ale, to je tá zlá správa, ale dobrou správou je, že táto schôdza začala riešiť problémy, na ktoré sme konzistentne dlhodobo aj s kolegom Zajacom...
89.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona, ktorý predkladám spoločne s pánom Zajacom a tento návrh zákona predkladáme druhýkrát aj kvôli tomu, aby sme zvýraznili jeho potrebu. A zdá sa, že jeho cesta bude na tejto schôdzi končiť, ale, to je tá zlá správa, ale dobrou správou je, že táto schôdza začala riešiť problémy, na ktoré sme konzistentne dlhodobo aj s kolegom Zajacom upozorňovali.
To, čo našim ľuďom robia, tak na to sme fakt dlhodobo upozorňovali a zdá sa, že môžeme skonštatovať, že sme SMER dokopali k tomu, dokopali sme ich, teraz v úvodzovkách, že sa prestal schovávať, zakrývať a naozaj, na tejto schôdzi bol predložený zákon, ktorý čiastočne súvisí aj s týmto naším návrhom zákona. To znamená, že sa bude riešiť úplne katastrofálna situácia, ktorá nastala v spoločnosti, kde desaťtisíce ľudí sa stali finančnými otrokmi a v zásade možno nie málo, ale skoro až sa to všetko sfokusuváva k jednej veľmi vplyvnej a silnej nebankovej spoločnosti, ktorá má veľké zaľúbenie aj v SMER-e a SMER v nej, proste tie veci sú, žiaľ, také a treba ľuďom povedať pravdu.
A ja si od toho čiastočne aj sľubujem to, že ľudia; ľudí v zásade, a je to cynické, ale v zásade viacej trápi bolesť vlastného zubu ako hladomor v Sudáne. Čiže čakám a očakávam, že keď ľudia zistia, že za to, že on alebo niekto z jeho rodiny alebo nejaký sused v dedine má problém s úžerníkmi, tak keď budú pomenované veci správnymi menami, tak potom to nadšenie z niekoho opadne. Naozaj a ja teraz budem korektný v tom, ja si nemyslím, vôbec si nemyslím, že všetci ľudia v SMER-e nad tým zakrývajú oči. A dôkazom toho je aj to, že predložili sem zákon poslanci SMER-u, kde sa snažia situáciu riešiť trošku iným spôsobom, ako sa ju snažíme uchopiť my s kolegom pánom Zajacom.
My v tomto návrhu hovoríme, že aj tým, ako sa tento parlament správal, nastali situácie, ktoré sú v slušnej Európe nemysliteľné. Naozaj aj tým, ako ignoroval veci, aj tým, ako chlapci, zlatí chlapci z Bratislavy neboli, si nenaštudovali ani, že o čom je ten zákon, keď spotrebiteľské zákony tu boli, tak ani nevedeli, ani dunst nemali o tom, že o čom sú, a pritom tu mala byť zúrivá diskusia. Tu mala byť veľká diskusia, aj na tejto schôdzi mohla byť veľká diskusia na zákone o mediácii, na zákone o alternatívnom riešení sporov. Tu mohla byť veľká diskusia na tú tému, že ako ich ideme riešiť, ako pomôžeme, nebolo nič.
Tak jak tu nebola pred piatimi rokmi. Tak ako tu nebola pred piatimi rokmi, keď v réžii SMER-u, v réžii SMER-u sa udiali naozaj obludné veci v zákone o spotrebiteľských úveroch. Vtedajší predseda finančného výboru proste veľmi dobre vedel, veľmi dobre gestoroval celý tento zákon, tak aby proste bolo legálne prísť do kaviarne, dať si kávu a legálne bolo, že ten čašník vám povie, keď ste si vy nepozreli predtým cenník, že k vám prišiel a povedal, že 5-tisíc euro. To je, ja som sa to snažil minule vysvetliť, že pokúsiť sa, že čo sme dovolili v tejto krajine. A naozaj to niekedy tak vyzerá. My sme dovolili to, že niekde, kto si nepozrie cenník, príde do kaviarne, lebo nie vždy si pozeráte, však hádam stojí normálne peniaze tá káva, dali ste si ju a keď ste si vypýtali účet, tak vám čašník povedal: 5-tisíc euro. A keďže funguje niečo také ako zmluvná voľnosť cien, vy ste boli povinní zaplatiť tých 5-tisíc euro. Toto sa stalo! Toto sa naozaj v tejto krajine stalo a dialo a deje ešte, žiaľ, tí ľudia sú silní, veľmi silní, majú vplyv na polícii, majú vplyv na prokuratúre, majú vplyv na politike, ovplyvňuje tu. Ide tu o veľké peniaze, naozaj o veľké peniaze tu ide v tejto veci a za tie peniaze, ma mrzí, že sú niektorí ľudia ochotní urobiť veci, ktoré sa štandardne nerobia, ktoré sa štandardne nerobia.
Dneska mi údajne prišlo moje odvolanie, čo som sa odvolával za to, že ma váľali po zemi, viete, čo mi prišlo? Prišlo mi, že som zmeškal lehotu. Proste mne to bolo vysvetlené, že sa nevedeli s tým ako vysporiadať, lebo je to hanba, že vôbec vzniesli obvinenie, tak sa, že údajne je to vysporiadané, teraz mi to hovorili, že som zmeškal lehotu na podanie odvolania, čo je absolútna hlúposť. Proste ja neviem, do akých krajností vieme a chceme zájsť, hej, kvôli tomu, aby sme, čo potrebujete poslať, niekto potrebuje poslať signál do Humenného? Že bojíte sa? Lebo pozrite, jak vieme s niekým zatočiť? Do Humenného, do Hriňovej, hocikde v zásade.
Ľudia, nebojte sa, nie ste na tom tak zle, aby ste tieto veci museli trpieť. Ten zákon, ktorý predložil pán Madej, všetka česť jemu a kolegom, ktorí na tom pracovali, a špeciálne jemu v tejto chvíli chcem naozaj že poďakovať, ale aj pánovi Pellegrinimu, ktorý ešte asi nestratil posledné, tá politika ho nezomlela tak, že sa stal sociálnym monštrom, že do kamery to vie hovoriť, ale vo vnútri to neprežíva tak, ako to je, že keď treba pomáhať, tak pomáhate aj vtedy, keď nesvieti kamera.
Čiže áno, pre tú chvíľu treba poďakovať, že to predložili, prajem tomu zákonu, aby sa narodil a porodil v druhom čítaní, aby vám v priebehu prvého a druhého čítania nezavolalo 35 ľudí a ktovie akých, ktovie skade, ktovie akých vplyvných a ktovie akých milých, a pozvú vás na večeru a neviem čo, že či by ste niektoré skutočnosti nevedeli prehodnotiť.
Naozaj chcem apelovať, aby ste zostali v tom, čo ste navrhli v prvom čítaní. Ja sa tomu budem naozaj tešiť a môžeme potom povedať, že sme konečne niečo urobili aj pre ľudí. Ak aj tento zákon neprejde, čo predpokladám, že neprejde, ale je dobrý, tak táto schôdza nebola márna z pohľadu toho, že či sa niečo urobilo pre ľudí, alebo tu len sme spievali o tom, jak chceme pomáhať, a pýtali sa, že koľko, za čo sa dá kúpiť hovädzina na guláš, keď pôjdeme niekde do dediny, lebo to už začína byť témou dňa. Témou dňa už začína byť, koľko stoja balóniky, koľko stojí dusík do balónikov, koľko stojí guláš, koľko stojí prenosný stan, to už začína byť téma. Ale ešte stále tu môžeme rozprávať o tom, že ako sa dá pomôcť. Naozaj, ja to budem vyčítať, koľko budem vládať, že tie spotrebiteľské zákony ste odignorovali, tak ako ste ich odignorovali. To bolo z pohľadu toho, to ste nikdy, keby sme to poriadne urobili, tak nikto nemusí ísť variť guláš. Celé voľby nikto nemusí ísť navariť ani liter gulášu. Stačilo v týchto dvoch zákonoch urobiť poriadnu robotu.
Náš zákon, zjednodušene, je o jednorazovom a mimoriadnom oddlžení obyvateľstva, predpokladám, že spolupredkladateľ pán Zajac povie o tom niečo obšírnejšie, tak mu aj týmto prenechávam slovo.
Ďakujem.
89.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona, ktorý predkladám spoločne s pánom Zajacom a tento návrh zákona predkladáme druhýkrát aj kvôli tomu, aby sme zvýraznili jeho potrebu. A zdá sa, že jeho cesta bude na tejto schôdzi končiť, ale, to je tá zlá správa, ale dobrou správou je, že táto schôdza začala riešiť problémy, na ktoré sme konzistentne dlhodobo aj s kolegom Zajacom upozorňovali.
To, čo našim ľuďom robia, tak na to sme fakt dlhodobo upozorňovali a zdá sa, že môžeme skonštatovať, že sme SMER dokopali k tomu, dokopali sme ich, teraz v úvodzovkách, že sa prestal schovávať, zakrývať a naozaj, na tejto schôdzi bol predložený zákon, ktorý čiastočne súvisí aj s týmto naším návrhom zákona. To znamená, že sa bude riešiť úplne katastrofálna situácia, ktorá nastala v spoločnosti, kde desaťtisíce ľudí sa stali finančnými otrokmi a v zásade možno nie málo, ale skoro až sa to všetko sfokusuváva k jednej veľmi vplyvnej a silnej nebankovej spoločnosti, ktorá má veľké zaľúbenie aj v SMER-e a SMER v nej, proste tie veci sú, žiaľ, také a treba ľuďom povedať pravdu.
A ja si od toho čiastočne aj sľubujem to, že ľudia; ľudí v zásade, a je to cynické, ale v zásade viacej trápi bolesť vlastného zubu ako hladomor v Sudáne. Čiže čakám a očakávam, že keď ľudia zistia, že za to, že on alebo niekto z jeho rodiny alebo nejaký sused v dedine má problém s úžerníkmi, tak keď budú pomenované veci správnymi menami, tak potom to nadšenie z niekoho opadne. Naozaj a ja teraz budem korektný v tom, ja si nemyslím, vôbec si nemyslím, že všetci ľudia v SMER-e nad tým zakrývajú oči. A dôkazom toho je aj to, že predložili sem zákon poslanci SMER-u, kde sa snažia situáciu riešiť trošku iným spôsobom, ako sa ju snažíme uchopiť my s kolegom pánom Zajacom.
My v tomto návrhu hovoríme, že aj tým, ako sa tento parlament správal, nastali situácie, ktoré sú v slušnej Európe nemysliteľné. Naozaj aj tým, ako ignoroval veci, aj tým, ako chlapci, zlatí chlapci z Bratislavy neboli, si nenaštudovali ani, že o čom je ten zákon, keď spotrebiteľské zákony tu boli, tak ani nevedeli, ani dunst nemali o tom, že o čom sú, a pritom tu mala byť zúrivá diskusia. Tu mala byť veľká diskusia, aj na tejto schôdzi mohla byť veľká diskusia na zákone o mediácii, na zákone o alternatívnom riešení sporov. Tu mohla byť veľká diskusia na tú tému, že ako ich ideme riešiť, ako pomôžeme, nebolo nič.
Tak jak tu nebola pred piatimi rokmi. Tak ako tu nebola pred piatimi rokmi, keď v réžii SMER-u, v réžii SMER-u sa udiali naozaj obludné veci v zákone o spotrebiteľských úveroch. Vtedajší predseda finančného výboru proste veľmi dobre vedel, veľmi dobre gestoroval celý tento zákon, tak aby proste bolo legálne prísť do kaviarne, dať si kávu a legálne bolo, že ten čašník vám povie, keď ste si vy nepozreli predtým cenník, že k vám prišiel a povedal, že 5-tisíc euro. To je, ja som sa to snažil minule vysvetliť, že pokúsiť sa, že čo sme dovolili v tejto krajine. A naozaj to niekedy tak vyzerá. My sme dovolili to, že niekde, kto si nepozrie cenník, príde do kaviarne, lebo nie vždy si pozeráte, však hádam stojí normálne peniaze tá káva, dali ste si ju a keď ste si vypýtali účet, tak vám čašník povedal: 5-tisíc euro. A keďže funguje niečo také ako zmluvná voľnosť cien, vy ste boli povinní zaplatiť tých 5-tisíc euro. Toto sa stalo! Toto sa naozaj v tejto krajine stalo a dialo a deje ešte, žiaľ, tí ľudia sú silní, veľmi silní, majú vplyv na polícii, majú vplyv na prokuratúre, majú vplyv na politike, ovplyvňuje tu. Ide tu o veľké peniaze, naozaj o veľké peniaze tu ide v tejto veci a za tie peniaze, ma mrzí, že sú niektorí ľudia ochotní urobiť veci, ktoré sa štandardne nerobia, ktoré sa štandardne nerobia.
Dneska mi údajne prišlo moje odvolanie, čo som sa odvolával za to, že ma váľali po zemi, viete, čo mi prišlo? Prišlo mi, že som zmeškal lehotu. Proste mne to bolo vysvetlené, že sa nevedeli s tým ako vysporiadať, lebo je to hanba, že vôbec vzniesli obvinenie, tak sa, že údajne je to vysporiadané, teraz mi to hovorili, že som zmeškal lehotu na podanie odvolania, čo je absolútna hlúposť. Proste ja neviem, do akých krajností vieme a chceme zájsť, hej, kvôli tomu, aby sme, čo potrebujete poslať, niekto potrebuje poslať signál do Humenného? Že bojíte sa? Lebo pozrite, jak vieme s niekým zatočiť? Do Humenného, do Hriňovej, hocikde v zásade.
Ľudia, nebojte sa, nie ste na tom tak zle, aby ste tieto veci museli trpieť. Ten zákon, ktorý predložil pán Madej, všetka česť jemu a kolegom, ktorí na tom pracovali, a špeciálne jemu v tejto chvíli chcem naozaj že poďakovať, ale aj pánovi Pellegrinimu, ktorý ešte asi nestratil posledné, tá politika ho nezomlela tak, že sa stal sociálnym monštrom, že do kamery to vie hovoriť, ale vo vnútri to neprežíva tak, ako to je, že keď treba pomáhať, tak pomáhate aj vtedy, keď nesvieti kamera.
Čiže áno, pre tú chvíľu treba poďakovať, že to predložili, prajem tomu zákonu, aby sa narodil a porodil v druhom čítaní, aby vám v priebehu prvého a druhého čítania nezavolalo 35 ľudí a ktovie akých, ktovie skade, ktovie akých vplyvných a ktovie akých milých, a pozvú vás na večeru a neviem čo, že či by ste niektoré skutočnosti nevedeli prehodnotiť.
Naozaj chcem apelovať, aby ste zostali v tom, čo ste navrhli v prvom čítaní. Ja sa tomu budem naozaj tešiť a môžeme potom povedať, že sme konečne niečo urobili aj pre ľudí. Ak aj tento zákon neprejde, čo predpokladám, že neprejde, ale je dobrý, tak táto schôdza nebola márna z pohľadu toho, že či sa niečo urobilo pre ľudí, alebo tu len sme spievali o tom, jak chceme pomáhať, a pýtali sa, že koľko, za čo sa dá kúpiť hovädzina na guláš, keď pôjdeme niekde do dediny, lebo to už začína byť témou dňa. Témou dňa už začína byť, koľko stoja balóniky, koľko stojí dusík do balónikov, koľko stojí guláš, koľko stojí prenosný stan, to už začína byť téma. Ale ešte stále tu môžeme rozprávať o tom, že ako sa dá pomôcť. Naozaj, ja to budem vyčítať, koľko budem vládať, že tie spotrebiteľské zákony ste odignorovali, tak ako ste ich odignorovali. To bolo z pohľadu toho, to ste nikdy, keby sme to poriadne urobili, tak nikto nemusí ísť variť guláš. Celé voľby nikto nemusí ísť navariť ani liter gulášu. Stačilo v týchto dvoch zákonoch urobiť poriadnu robotu.
Náš zákon, zjednodušene, je o jednorazovom a mimoriadnom oddlžení obyvateľstva, predpokladám, že spolupredkladateľ pán Zajac povie o tom niečo obšírnejšie, tak mu aj týmto prenechávam slovo.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:46
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu.
Konštatujem, že návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu.
Konštatujem, že návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 9. novembra a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu.
Konštatujem, že návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 9. novembra a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Autorizovaný
17:47
Vystúpenie v rozprave 17:47
Pavol Zajac
93.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona, ku ktorému sme sa už v minulosti spolu s kolegom Alojzom Hlinom vyjadrovali, avizovali sme ho na tlačovke, na tlačovke pred tou pôžičkárňou, alebo firmou, ktorá požičiava na vysoké alebo požičiavala na vysoké úroky v minulosti občanom Slovenska, na Obchodnej ulici, ktorú následne pár...
93.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona, ku ktorému sme sa už v minulosti spolu s kolegom Alojzom Hlinom vyjadrovali, avizovali sme ho na tlačovke, na tlačovke pred tou pôžičkárňou, alebo firmou, ktorá požičiava na vysoké alebo požičiavala na vysoké úroky v minulosti občanom Slovenska, na Obchodnej ulici, ktorú následne pár mesiacov nato môj kolega Alojz Hlina symbolicky, podotýkam symbolicky, zamuroval, keďže nedostala licenciu od Národnej banky Slovenska, takže takto symbolicky chcel poukázať na to, že táto firma nemá čo požičiavať občanom, keď nemá licenciu.
Ale k meritu návrhu zákona, alebo ešte inak začnem. Musím sa priznať, že keď som si v Denníku N prečítal, myslím si, že cez víkend alebo pred týždňom bol rozhovor s pánom Petrom Hodalom, právnikom, renomovaným právnikom jednej serióznej nemenovanej firmy, aby som im nerobil reklamu, ktorý sa venuje pro bono dlhovému poradenstvu, občanom Slovenska radí, ako z tých dlhov vyjsť. Musím sa priznať, že niektoré informácie, keď som si prečítal, o ktorých v tom rozhovore píše alebo hovorí, tak ma teda riadne zaskočili.
Dámy a páni, ak som tu v minulosti niekoľkokrát rozprával o tom, že na súdoch Slovenskej republiky máme okolo 2 miliónov exekúcií, tak pán Peter Hodál, ktorý sa tejto problematike venuje už dlhodobejšie, spolupracuje s viacerými nadáciami, hovorí, že na slovenských súdoch máme 3 milióny exekúcií. Dokonca hovorí, že viac ako 3 milióny exekúcií. Že ročne za posledné roky pribúda 400- až 600-tisíc exekúcií na našich súdoch. Kam sme to dospeli? Kam sme to dospeli, že 5,5-miliónový národ má cez 3 milióny exekúcií na súdoch?
Ja viem, sú to exekúcie aj za nezaplatený lístok na električku alebo trolejbus, za nezaplateného telekomunikačného operátora, za nezaplatenú faktúru, teda za tieto služby telekomunikačné, ale drvivú väčšinu z nich sú od nebankových subjektov, ktoré požadovali po občanoch nielen splatenie istiny, ale aj tie úžernícke úroky, ten úžernícky klondike, ktorý sa tu spustil na jar v roku 2010, keď sa vypustili stropy pre úroky pri spotrebiteľských úrokoch. Naozaj odvtedy na Slovensku sa rozbehol úžernícky klondike, stovky firiem, aj garážových firiem, ktoré chceli takto zdierať občanov Slovenska.
Preto som v tomto volebnom období niekoľkokrát, teda dvakrát navrhoval, aby tento strop začal naspäť na Slovensku platiť, aby nebolo možné požadovať po občanoch Slovenska stovky až tisícky percent za pôžičku. A po dlhšom úsilí sa to podarilo, keď vládni poslanci prijali takýto návrh zákona, pred tým môj odmietli, potom prijali, a tú výšku úrokov nastavili presne tak isto, ako som ju navrhoval ja. Preto kolega Alojz Hlina navrhoval zákon, sprísniť zákon o exekúciách, jeho zákon odmietli, následne bol prijatý vládnymi poslancami prísnejší zákon o exekúciách.
Dámy a páni, ale my na tých súdoch máme dneska 3 milióny exekúcií a naozaj aj ten pán Peter Hodál vo svojom rozhovore hovorí, dovolím si citovať časť z jeho rozhovoru: A najhoršie sú na tom ľudia, ktorí vlastne nemajú žiaden majetok či príjem. Väčšinou ide o ľudí bez domova, ktorí nikdy nemajú šancu splatiť ani časť existujúcich dlhov, pretože majú problém zabezpečiť si základné potreby. Pre túto skupinu by boli vhodné osobitné riešenia. Odpustenie dlhov. Odpustenie dlhov. Anglický, respektíve írsky systém v kombinácii s povinnou súčasťou v resocializačnom programe počas obdobia zbavovania sa dlhov. Tejto téme sa dnes osobitne venuje nadácia Pontis, s ktorou pán Peter Hodál spolupracuje. Zvýrazňujem, vo svojom dlhom rozhovore, ktorí máte záujem o tejto problematike vedieť viacej, tak odporúčam, aby ste si to prečítali, odpustenie dlhov v zahraničí funguje, samozrejme, s resocializačným programom, tak, aby ten človek nemusel rozmýšľať nad nejakým konečným riešením, nad samovraždou, preto tu existuje systém odpustenia dlhov.
Dámy a páni, ak by som chcel ísť až do náboženskej roviny, tak povedzme si, že aj v Starom zákone, darmo mi kolegovia zo SMER-u ukazujú, že mám byť rýchlejší, táto problematika je veľmi vážna, naozaj ak máme 3 milióny exekúcií na Slovensku, tak je to vážny problém, aj v Starom zákone bolo nastavené, že raz za 50 rokov boli dlžníkom odpustené dlhy. Tento systém existoval už v Starom zákone. Takže ak máme takéto množstvo exekúcií na Slovensku, nemôžeme sa tváriť, že to súdy vyriešia, keď súdy, niektoré krajské súdy a Ústavný súd zvlášť dal také vyhlásenie, že má problém vôbec tieto exekúcie zaevidovať, urobiť k nim príslušné zložky písomné. Myslím si, že Ústavný súd hovoril okolo 30-tisíc podaní len od jednej nebankovej spoločnosti. To znamená máme enormný problém na Slovensku.
A preto sme s kolegom Hlinom prišli s návrhom zákona, ktorý by umožnil jednorazové oddlženie obyvateľov Slovenska, to znamená v pevne stanovenom dátume, dokedy by bolo možné oddlžiť, ak by ten príslušný dlžník zaplatil istinu, my nehovoríme, že nemá zaplatiť nič. Hovoríme, že má zaplatiť istinu a podľa toho, aká je stará tá pohľadávka aj príslušne pevne stanovený úrok, tak po zaplatení tejto istiny a toho príslušného úroku by bol považovaný tento dlžník, že už nedlhuje tomuto veriteľovi.
Toto by pomohlo na jednej strane, samozrejme, týmto dlžníkom, ktorí nevedia z tejto situácie, z tejto sociálno-ekonomickej situácie vyjsť a do budúcnosti ani nemajú šancu splatiť tieto dlhy, tak ako je to v tomto rozhovore s Petrom Hodálom v Denníku N napísané, nemajú šancu ako zaplatiť tieto dlhy, takže takýmto jednorazovým oddlžením by prestali byť dlžníkmi.
A nakoniec musím povedať, že je viacero veriteľov, ktorí by podľa môjho názoru aj názoru môjho kolegu Hlinu s takýmto riešením súhlasili. Pretože keď nemajú vidieť nikdy tú istinu a príslušný úrok, tak budú súhlasiť radšej aj s týmto riešením. Ušetrilo by to im náklady na právnikov, exekútorov. Vyriešilo by to im situáciu, že by túto finančnú hotovosť, aspoň časť tejto finančnej hotovosti dostali v tom reálnom čase, do toho dátumu, ktorý navrhujeme.
Nakoniec musím povedať, že v minulosti sa takto správal aj štát. Niekoľkokrát Sociálna poisťovňa, daňové úrady na Slovensku, nie som si teraz istý, či zdravotné poisťovne, pristúpili k tomuto riešeniu, že povedali, že ktorí dlžníci zaplatia istinu, prestanú byť dlžníkmi voči Sociálnej poisťovni, daňovému úradu alebo zdravotnej poisťovni. Naozaj aj oni, keď si spočítali tie náklady, ktoré majú s tým, že vymáhajú túto pohľadávku, tak sa im to neoplatilo ísť po tých úrokoch a radšej boli spokojní s určitou istinou.
Nakoniec nedá mi povedať aj to, že pri kauze Váhostav sme všetci z našich spoločných peňazí zaplatili 50 % za súkromnú firmu. Dámy a páni, všetci občania Slovenska zaplatili 50 % dlhov za súkromnú firmu z našich spoločných peňazí. Vláda si pravdepodobne na čele s Robertom Ficom ani neuvedomovala, aký precedens urobila.
A ja to dávam do súvislosti aj s nami navrhovaným zákonom, kde my si ani len nedovolíme povedať, že tu štát má zaplatiť za dlžníkov. My hovoríme, v určitom termíne zaplať istinu, príslušný úrok a prestaneš byť dlžníkom, pretože ten kolotoč exekúcií a vymáhaní a tých stoviek, tisícok percent, ktoré niektoré nebankovky požadujú od týchto občanov Slovenska, je, znamená pre nich úplný krach a v niektorých prípadoch znamená aj to, že títo niektorí dlžníci rozmýšľajú aj nad samovraždou. A som presvedčený, že tomuto by sme sa mali vyhnúť. Mali by sme naozaj žiť a pomáhať žiť všetkým občanom na Slovensku. Pevne verím, že aj vládni poslanci, tak ako aj v minulosti, keď niektoré naše návrhy zákonov si osvojili, ak teda sa nechystajú hlasovať za náš návrh zákona, mohli by aj na nasledujúcu schôdzu podobný návrh zákona pripraviť.
Ďakujem za pozornosť.
93.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona, ku ktorému sme sa už v minulosti spolu s kolegom Alojzom Hlinom vyjadrovali, avizovali sme ho na tlačovke, na tlačovke pred tou pôžičkárňou, alebo firmou, ktorá požičiava na vysoké alebo požičiavala na vysoké úroky v minulosti občanom Slovenska, na Obchodnej ulici, ktorú následne pár mesiacov nato môj kolega Alojz Hlina symbolicky, podotýkam symbolicky, zamuroval, keďže nedostala licenciu od Národnej banky Slovenska, takže takto symbolicky chcel poukázať na to, že táto firma nemá čo požičiavať občanom, keď nemá licenciu.
Ale k meritu návrhu zákona, alebo ešte inak začnem. Musím sa priznať, že keď som si v Denníku N prečítal, myslím si, že cez víkend alebo pred týždňom bol rozhovor s pánom Petrom Hodalom, právnikom, renomovaným právnikom jednej serióznej nemenovanej firmy, aby som im nerobil reklamu, ktorý sa venuje pro bono dlhovému poradenstvu, občanom Slovenska radí, ako z tých dlhov vyjsť. Musím sa priznať, že niektoré informácie, keď som si prečítal, o ktorých v tom rozhovore píše alebo hovorí, tak ma teda riadne zaskočili.
Dámy a páni, ak som tu v minulosti niekoľkokrát rozprával o tom, že na súdoch Slovenskej republiky máme okolo 2 miliónov exekúcií, tak pán Peter Hodál, ktorý sa tejto problematike venuje už dlhodobejšie, spolupracuje s viacerými nadáciami, hovorí, že na slovenských súdoch máme 3 milióny exekúcií. Dokonca hovorí, že viac ako 3 milióny exekúcií. Že ročne za posledné roky pribúda 400- až 600-tisíc exekúcií na našich súdoch. Kam sme to dospeli? Kam sme to dospeli, že 5,5-miliónový národ má cez 3 milióny exekúcií na súdoch?
Ja viem, sú to exekúcie aj za nezaplatený lístok na električku alebo trolejbus, za nezaplateného telekomunikačného operátora, za nezaplatenú faktúru, teda za tieto služby telekomunikačné, ale drvivú väčšinu z nich sú od nebankových subjektov, ktoré požadovali po občanoch nielen splatenie istiny, ale aj tie úžernícke úroky, ten úžernícky klondike, ktorý sa tu spustil na jar v roku 2010, keď sa vypustili stropy pre úroky pri spotrebiteľských úrokoch. Naozaj odvtedy na Slovensku sa rozbehol úžernícky klondike, stovky firiem, aj garážových firiem, ktoré chceli takto zdierať občanov Slovenska.
Preto som v tomto volebnom období niekoľkokrát, teda dvakrát navrhoval, aby tento strop začal naspäť na Slovensku platiť, aby nebolo možné požadovať po občanoch Slovenska stovky až tisícky percent za pôžičku. A po dlhšom úsilí sa to podarilo, keď vládni poslanci prijali takýto návrh zákona, pred tým môj odmietli, potom prijali, a tú výšku úrokov nastavili presne tak isto, ako som ju navrhoval ja. Preto kolega Alojz Hlina navrhoval zákon, sprísniť zákon o exekúciách, jeho zákon odmietli, následne bol prijatý vládnymi poslancami prísnejší zákon o exekúciách.
Dámy a páni, ale my na tých súdoch máme dneska 3 milióny exekúcií a naozaj aj ten pán Peter Hodál vo svojom rozhovore hovorí, dovolím si citovať časť z jeho rozhovoru: A najhoršie sú na tom ľudia, ktorí vlastne nemajú žiaden majetok či príjem. Väčšinou ide o ľudí bez domova, ktorí nikdy nemajú šancu splatiť ani časť existujúcich dlhov, pretože majú problém zabezpečiť si základné potreby. Pre túto skupinu by boli vhodné osobitné riešenia. Odpustenie dlhov. Odpustenie dlhov. Anglický, respektíve írsky systém v kombinácii s povinnou súčasťou v resocializačnom programe počas obdobia zbavovania sa dlhov. Tejto téme sa dnes osobitne venuje nadácia Pontis, s ktorou pán Peter Hodál spolupracuje. Zvýrazňujem, vo svojom dlhom rozhovore, ktorí máte záujem o tejto problematike vedieť viacej, tak odporúčam, aby ste si to prečítali, odpustenie dlhov v zahraničí funguje, samozrejme, s resocializačným programom, tak, aby ten človek nemusel rozmýšľať nad nejakým konečným riešením, nad samovraždou, preto tu existuje systém odpustenia dlhov.
Dámy a páni, ak by som chcel ísť až do náboženskej roviny, tak povedzme si, že aj v Starom zákone, darmo mi kolegovia zo SMER-u ukazujú, že mám byť rýchlejší, táto problematika je veľmi vážna, naozaj ak máme 3 milióny exekúcií na Slovensku, tak je to vážny problém, aj v Starom zákone bolo nastavené, že raz za 50 rokov boli dlžníkom odpustené dlhy. Tento systém existoval už v Starom zákone. Takže ak máme takéto množstvo exekúcií na Slovensku, nemôžeme sa tváriť, že to súdy vyriešia, keď súdy, niektoré krajské súdy a Ústavný súd zvlášť dal také vyhlásenie, že má problém vôbec tieto exekúcie zaevidovať, urobiť k nim príslušné zložky písomné. Myslím si, že Ústavný súd hovoril okolo 30-tisíc podaní len od jednej nebankovej spoločnosti. To znamená máme enormný problém na Slovensku.
A preto sme s kolegom Hlinom prišli s návrhom zákona, ktorý by umožnil jednorazové oddlženie obyvateľov Slovenska, to znamená v pevne stanovenom dátume, dokedy by bolo možné oddlžiť, ak by ten príslušný dlžník zaplatil istinu, my nehovoríme, že nemá zaplatiť nič. Hovoríme, že má zaplatiť istinu a podľa toho, aká je stará tá pohľadávka aj príslušne pevne stanovený úrok, tak po zaplatení tejto istiny a toho príslušného úroku by bol považovaný tento dlžník, že už nedlhuje tomuto veriteľovi.
Toto by pomohlo na jednej strane, samozrejme, týmto dlžníkom, ktorí nevedia z tejto situácie, z tejto sociálno-ekonomickej situácie vyjsť a do budúcnosti ani nemajú šancu splatiť tieto dlhy, tak ako je to v tomto rozhovore s Petrom Hodálom v Denníku N napísané, nemajú šancu ako zaplatiť tieto dlhy, takže takýmto jednorazovým oddlžením by prestali byť dlžníkmi.
A nakoniec musím povedať, že je viacero veriteľov, ktorí by podľa môjho názoru aj názoru môjho kolegu Hlinu s takýmto riešením súhlasili. Pretože keď nemajú vidieť nikdy tú istinu a príslušný úrok, tak budú súhlasiť radšej aj s týmto riešením. Ušetrilo by to im náklady na právnikov, exekútorov. Vyriešilo by to im situáciu, že by túto finančnú hotovosť, aspoň časť tejto finančnej hotovosti dostali v tom reálnom čase, do toho dátumu, ktorý navrhujeme.
Nakoniec musím povedať, že v minulosti sa takto správal aj štát. Niekoľkokrát Sociálna poisťovňa, daňové úrady na Slovensku, nie som si teraz istý, či zdravotné poisťovne, pristúpili k tomuto riešeniu, že povedali, že ktorí dlžníci zaplatia istinu, prestanú byť dlžníkmi voči Sociálnej poisťovni, daňovému úradu alebo zdravotnej poisťovni. Naozaj aj oni, keď si spočítali tie náklady, ktoré majú s tým, že vymáhajú túto pohľadávku, tak sa im to neoplatilo ísť po tých úrokoch a radšej boli spokojní s určitou istinou.
Nakoniec nedá mi povedať aj to, že pri kauze Váhostav sme všetci z našich spoločných peňazí zaplatili 50 % za súkromnú firmu. Dámy a páni, všetci občania Slovenska zaplatili 50 % dlhov za súkromnú firmu z našich spoločných peňazí. Vláda si pravdepodobne na čele s Robertom Ficom ani neuvedomovala, aký precedens urobila.
A ja to dávam do súvislosti aj s nami navrhovaným zákonom, kde my si ani len nedovolíme povedať, že tu štát má zaplatiť za dlžníkov. My hovoríme, v určitom termíne zaplať istinu, príslušný úrok a prestaneš byť dlžníkom, pretože ten kolotoč exekúcií a vymáhaní a tých stoviek, tisícok percent, ktoré niektoré nebankovky požadujú od týchto občanov Slovenska, je, znamená pre nich úplný krach a v niektorých prípadoch znamená aj to, že títo niektorí dlžníci rozmýšľajú aj nad samovraždou. A som presvedčený, že tomuto by sme sa mali vyhnúť. Mali by sme naozaj žiť a pomáhať žiť všetkým občanom na Slovensku. Pevne verím, že aj vládni poslanci, tak ako aj v minulosti, keď niektoré naše návrhy zákonov si osvojili, ak teda sa nechystajú hlasovať za náš návrh zákona, mohli by aj na nasledujúcu schôdzu podobný návrh zákona pripraviť.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
17:59
Uvádzajúci uvádza bod 17:59
Alojz HlinaTento zákon uvediem veľmi stručne. Hovorí o tom, zjednodušene, že síce svet sa vyvíja a s tým sú spojené nejaké skutočnosti, ale to ešte neznamená, že nepozeráme napravo a naľavo. Hovorí o tom, že ak, dobre, budem zmierlivý, lebo na to sú veľmi citliví niektorí tí operátori, že to nebolo ešte preukázané, ale pochybnosti existujú. Dokonca v...
Tento zákon uvediem veľmi stručne. Hovorí o tom, zjednodušene, že síce svet sa vyvíja a s tým sú spojené nejaké skutočnosti, ale to ešte neznamená, že nepozeráme napravo a naľavo. Hovorí o tom, že ak, dobre, budem zmierlivý, lebo na to sú veľmi citliví niektorí tí operátori, že to nebolo ešte preukázané, ale pochybnosti existujú. Dokonca v trestnom práve existuje zásada, že pri pochybnostiach v prospech obvineného, tak ja by som si dovolil dať do pozornosti to, že ak pochybnosti, a sú, tak poďme konať v prospech detí, pacientov a starých ľudí, dobre? Lebo napr. Svetová zdravotnícka organizácia, veľa fakt že autorít z pohľadu vedy sa vyjadrilo v tej veci, že žiarenie vysielačov BTS, mobilných operátorov, môže byť, môže predstavovať zdravotné riziko, a druhá strana to spochybňuje, že to nebolo preukázané, nuž kto by sa v tom vyznal. Keby sme ani nepovedali, že uznáme za autoritu fakt že relevantné organizácie, ale pripustime, že sú pochybnosti, tak prosím vás, konajme aspoň v takej zásade, ako sa koná pri trestných činoch vraždy napr. alebo ja neviem koho, že jak by bola pochybnosť, tak tá pochybnosť sa koná tak, aby bolo v prospech obvineného. Čiže ak je nejaká pochybnosť, či je alebo nie je to zdravotne nezávadné žiarenie z týchto rádiových staníc, staníc vysielačov mobilného signálu, tak konajme tak, že ako keby to bolo. Dobre, lebo teda sú tam deti, sú tam proste senzitívne osoby, tak konajme tak.
Slovensko nikdy nebolo a nikdy nebude krajinou, ktorá bola prvá, ktorá bola na čele, ktorá to začala, vždycky sme, už len za rukáv nás ťahali. To, že je problém s vysielačmi mobilných signálov, vedia na celom svete. Vedia na celom svete, niekde to riešia zákonne, a to takým spôsobom, že napr. normy sú prísnejšie na umiestnenie týchto vysielačov. V Číne sú prísnejšie, v Rusku sú prísnejšie a nehovorím o susednom Rakúsku, hej, kde sú prísnejšie normy na umiestňovanie.
My v tomto návrhu hovoríme, že mali by sme byť natoľko pozorní, že aspoň tie vysielače nedávame do blízkosti škôl. Nedávame ich do blízkosti nemocníc, resp. ústavov sociálnych, kde sú starí ľudia, ktorí nemôžu uniknúť pred tým žiarením, lebo keď nemáte kam ísť, tak sedíte tam, a tým skončím.
My sme v niektorých ohľadoch fakt obludní, a to je Bratislava. Ja som to už minule hovoril, že ktovie kde inde. Bratislava v zásade skoro na každej škole má vysielač mobilného signálu. Všimnite si tuná len okolo nás, na Škarniclovej, na internáte, proste tým deťom robíte z mozgu praženice, a teraz to budem taký, tak to je, lebo také sú normy. Oni, tí povedia, že my nič neporušujeme, proste je to tak, a to, že sa tie vysielače mobilných operátorov dostali v Bratislave, špeciálne v Bratislave, pomaly na každú školu, je preto, lebo niekto asi sa dohodol s nejakým poslancom, a ten povedal, že to vybaví. Nuž vybavil to, čiže dostali asi na jeden raz povolenie, umiestnite to tam. Čo tam, čo tam, keď tam sú deti, čo tam? To nevadí.
To chceli ináč, mimochodom, namontovať, a tam aj vznikla tá myšlienka, chceli to namontovať aj na školu, kde chodili moje dcéry, už tam nechodia, už chodia inde, chceli, ale nenamontovali. A ja nebudem zdržiavať, že tú argumentáciu, tú cynickú, studenú argumentáciu, ktorú tam vtedy predstavitelia toho telekomunikačného operátora predstavovali, to by si za klobúk nedali. A ja som aj vtedy informoval, aj tí rodičia, ktorí tam boli, že my budeme o tomto spôsobe, ako vy komunikujete, informovať vašu materskú firmu v Nemecku, že či toto je naozaj spôsob komunikácie, ako máte komunikovať s rodičmi, ktorí majú obavu o zdravie svojich detí.
Ak budeme hovoriť o výsledkoch, tak výsledok je taký, že na tú školu to nenamontovali, ale naozaj na veľa iných školách to je a ja si tú robotu dám, že na tých školách, na ktorých to je, budem rozdávať letáky a informovať o potenciálnom riziku a budem informovať aj ľudí, rodičov, že ten návrh zákona tu už je druhýkrát. Tu už je druhýkrát, kde vy ste mohli k tomu prijať stanovisko, že aspoň uznáte, že dobre, v poriadku, tak to aspoň, prosím vás, nevešajte tým deťom nad hlavu, hej? Dajte tam nejakú, nejakú vzdialenosť, ktorá je primeraná.
Čiže tento zákon, tam je aj kopu technických ustanovení, zložitých, ktoré nechcem zaťažovať, zjednodušene hovorí o tom, že sa to snaží riešiť pri tých určitých societách, teda skupinách obyvateľstva, deti, starí ľudia a nemocnice, tak, že tie vysielače nemôžte umiestňovať priamo na tie objekty, resp. do vzdialenosti nejakej primeranej. Samozrejme, je to dobrý návrh. Tú zodpovednosť si potom zoberte vy, dobre? Čiže ja korektne; sa hovorí, že vždycky dobre vedieť, že čo urobí ten druhý; tak vás informujem, že ja urobím to, že ja na tých školách to budem rozdávať a budem hovoriť, že dvakrát to tu v parlamente už bolo a dvakrát sa za to zahlasovalo tak, ako sa zahlasovalo. Ja neviem, jak sa zahlasuje druhýkrát, prvýkrát už viem, počkám si na to druhé hlasovanie.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, ani som to nebral osobne. Ja v tomto problém nemám.
Tento zákon uvediem veľmi stručne. Hovorí o tom, zjednodušene, že síce svet sa vyvíja a s tým sú spojené nejaké skutočnosti, ale to ešte neznamená, že nepozeráme napravo a naľavo. Hovorí o tom, že ak, dobre, budem zmierlivý, lebo na to sú veľmi citliví niektorí tí operátori, že to nebolo ešte preukázané, ale pochybnosti existujú. Dokonca v trestnom práve existuje zásada, že pri pochybnostiach v prospech obvineného, tak ja by som si dovolil dať do pozornosti to, že ak pochybnosti, a sú, tak poďme konať v prospech detí, pacientov a starých ľudí, dobre? Lebo napr. Svetová zdravotnícka organizácia, veľa fakt že autorít z pohľadu vedy sa vyjadrilo v tej veci, že žiarenie vysielačov BTS, mobilných operátorov, môže byť, môže predstavovať zdravotné riziko, a druhá strana to spochybňuje, že to nebolo preukázané, nuž kto by sa v tom vyznal. Keby sme ani nepovedali, že uznáme za autoritu fakt že relevantné organizácie, ale pripustime, že sú pochybnosti, tak prosím vás, konajme aspoň v takej zásade, ako sa koná pri trestných činoch vraždy napr. alebo ja neviem koho, že jak by bola pochybnosť, tak tá pochybnosť sa koná tak, aby bolo v prospech obvineného. Čiže ak je nejaká pochybnosť, či je alebo nie je to zdravotne nezávadné žiarenie z týchto rádiových staníc, staníc vysielačov mobilného signálu, tak konajme tak, že ako keby to bolo. Dobre, lebo teda sú tam deti, sú tam proste senzitívne osoby, tak konajme tak.
Slovensko nikdy nebolo a nikdy nebude krajinou, ktorá bola prvá, ktorá bola na čele, ktorá to začala, vždycky sme, už len za rukáv nás ťahali. To, že je problém s vysielačmi mobilných signálov, vedia na celom svete. Vedia na celom svete, niekde to riešia zákonne, a to takým spôsobom, že napr. normy sú prísnejšie na umiestnenie týchto vysielačov. V Číne sú prísnejšie, v Rusku sú prísnejšie a nehovorím o susednom Rakúsku, hej, kde sú prísnejšie normy na umiestňovanie.
My v tomto návrhu hovoríme, že mali by sme byť natoľko pozorní, že aspoň tie vysielače nedávame do blízkosti škôl. Nedávame ich do blízkosti nemocníc, resp. ústavov sociálnych, kde sú starí ľudia, ktorí nemôžu uniknúť pred tým žiarením, lebo keď nemáte kam ísť, tak sedíte tam, a tým skončím.
My sme v niektorých ohľadoch fakt obludní, a to je Bratislava. Ja som to už minule hovoril, že ktovie kde inde. Bratislava v zásade skoro na každej škole má vysielač mobilného signálu. Všimnite si tuná len okolo nás, na Škarniclovej, na internáte, proste tým deťom robíte z mozgu praženice, a teraz to budem taký, tak to je, lebo také sú normy. Oni, tí povedia, že my nič neporušujeme, proste je to tak, a to, že sa tie vysielače mobilných operátorov dostali v Bratislave, špeciálne v Bratislave, pomaly na každú školu, je preto, lebo niekto asi sa dohodol s nejakým poslancom, a ten povedal, že to vybaví. Nuž vybavil to, čiže dostali asi na jeden raz povolenie, umiestnite to tam. Čo tam, čo tam, keď tam sú deti, čo tam? To nevadí.
To chceli ináč, mimochodom, namontovať, a tam aj vznikla tá myšlienka, chceli to namontovať aj na školu, kde chodili moje dcéry, už tam nechodia, už chodia inde, chceli, ale nenamontovali. A ja nebudem zdržiavať, že tú argumentáciu, tú cynickú, studenú argumentáciu, ktorú tam vtedy predstavitelia toho telekomunikačného operátora predstavovali, to by si za klobúk nedali. A ja som aj vtedy informoval, aj tí rodičia, ktorí tam boli, že my budeme o tomto spôsobe, ako vy komunikujete, informovať vašu materskú firmu v Nemecku, že či toto je naozaj spôsob komunikácie, ako máte komunikovať s rodičmi, ktorí majú obavu o zdravie svojich detí.
Ak budeme hovoriť o výsledkoch, tak výsledok je taký, že na tú školu to nenamontovali, ale naozaj na veľa iných školách to je a ja si tú robotu dám, že na tých školách, na ktorých to je, budem rozdávať letáky a informovať o potenciálnom riziku a budem informovať aj ľudí, rodičov, že ten návrh zákona tu už je druhýkrát. Tu už je druhýkrát, kde vy ste mohli k tomu prijať stanovisko, že aspoň uznáte, že dobre, v poriadku, tak to aspoň, prosím vás, nevešajte tým deťom nad hlavu, hej? Dajte tam nejakú, nejakú vzdialenosť, ktorá je primeraná.
Čiže tento zákon, tam je aj kopu technických ustanovení, zložitých, ktoré nechcem zaťažovať, zjednodušene hovorí o tom, že sa to snaží riešiť pri tých určitých societách, teda skupinách obyvateľstva, deti, starí ľudia a nemocnice, tak, že tie vysielače nemôžte umiestňovať priamo na tie objekty, resp. do vzdialenosti nejakej primeranej. Samozrejme, je to dobrý návrh. Tú zodpovednosť si potom zoberte vy, dobre? Čiže ja korektne; sa hovorí, že vždycky dobre vedieť, že čo urobí ten druhý; tak vás informujem, že ja urobím to, že ja na tých školách to budem rozdávať a budem hovoriť, že dvakrát to tu v parlamente už bolo a dvakrát sa za to zahlasovalo tak, ako sa zahlasovalo. Ja neviem, jak sa zahlasuje druhýkrát, prvýkrát už viem, počkám si na to druhé hlasovanie.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:06
Vystúpenie 18:06
Alojz PřidalKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a aby tento návrh bol v gestorskom výbore prerokovaný do 10. novembra 2015.
Pán podpredseda Národnej rady, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 1779. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a aby tento návrh bol v gestorskom výbore prerokovaný do 10. novembra 2015.
Pán podpredseda Národnej rady, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
18:09
Uvádzajúci uvádza bod 18:09
Otto BrixiCieľom návrhu novely zákona je zakázať v prvom rade neoprávnenú manipuláciu s odometrom, to...
Cieľom návrhu novely zákona je zakázať v prvom rade neoprávnenú manipuláciu s odometrom, to znamená počítadlom najazdených kilometrov, ktorý je zabudovaný v motorovom vozidle, zakázať zadováženie technických prostriedkov alebo softvéru inej osobe, respektíve ponúkať takéto služby smerujúce k neoprávnenému konaniu manipulácie s odometrom.
Ako ukazuje dlhoročná slovenská, ale aj zahraničná prax, pretáčanie kilometrov je v súčasnosti veľmi výhodným obchodom, na ktorom sa dá veľmi ľahko a veľmi efektívne obohatiť. S príchodom digitálnych odometrov nastúpili softvéroví odborníci a stáčanie kilometrov dostalo úplne iné rozmery, pričom pri tomto úkone si už dnes nikto nezašpiní ruky, kilometre sa totižto stáčajú pomocou počítača napojeného priamo do servisnej zásuvky na aute.
Navrhovanou úpravou ďalej zakazujeme používanie takzvaných antiradarov, uvádzanie, sprístupnenie alebo ponúkanie týchto antiradarov na trh, používanie zvláštnych výstražných svetiel a znamení neoprávneným osobám, ktoré na to nemajú zo zákona výnimku.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj ďalší článok, ktorý hovorí o tom, že sprievodná novela, ktorá s týmto zákonom súvisí, o reklame a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, hovorí o tom, že konanie, ktoré by smerovalo k tomu, že takéto výrobky by boli ponúkané, predávané alebo by sa inak uvádzali na trh, ponúkanie takýchto výrobkov bude ďalej sankcionované v zmysle vyššie uvedených zákonov a predpisov.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá rovnako žiadne vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, rovnako ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
6.10.2015 o 18:09 hod.
JUDr. Ing.
Otto Brixi
Videokanál poslanca
Kolegyne, kolegovia; ďakujem pekne, pán predsedajúci; dovoľte mi oboznámiť vás v krátkosti s dôvodovou správou k predmetnému návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktoré predkladáme ako poslanci predkladatelia Otto Brixi a Anton Martvoň.
Cieľom návrhu novely zákona je zakázať v prvom rade neoprávnenú manipuláciu s odometrom, to znamená počítadlom najazdených kilometrov, ktorý je zabudovaný v motorovom vozidle, zakázať zadováženie technických prostriedkov alebo softvéru inej osobe, respektíve ponúkať takéto služby smerujúce k neoprávnenému konaniu manipulácie s odometrom.
Ako ukazuje dlhoročná slovenská, ale aj zahraničná prax, pretáčanie kilometrov je v súčasnosti veľmi výhodným obchodom, na ktorom sa dá veľmi ľahko a veľmi efektívne obohatiť. S príchodom digitálnych odometrov nastúpili softvéroví odborníci a stáčanie kilometrov dostalo úplne iné rozmery, pričom pri tomto úkone si už dnes nikto nezašpiní ruky, kilometre sa totižto stáčajú pomocou počítača napojeného priamo do servisnej zásuvky na aute.
Navrhovanou úpravou ďalej zakazujeme používanie takzvaných antiradarov, uvádzanie, sprístupnenie alebo ponúkanie týchto antiradarov na trh, používanie zvláštnych výstražných svetiel a znamení neoprávneným osobám, ktoré na to nemajú zo zákona výnimku.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj ďalší článok, ktorý hovorí o tom, že sprievodná novela, ktorá s týmto zákonom súvisí, o reklame a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, hovorí o tom, že konanie, ktoré by smerovalo k tomu, že takéto výrobky by boli ponúkané, predávané alebo by sa inak uvádzali na trh, ponúkanie takýchto výrobkov bude ďalej sankcionované v zmysle vyššie uvedených zákonov a predpisov.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá rovnako žiadne vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, rovnako ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:13
Jozef MikušVystúpenie spoločného spravodajcu
6.10.2015 o 18:13 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením určil za spravodajcu... Ideš? (Reakcia na príchod poslanca Bagačku.)
Autorizovaný
18:14
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:14
Michal BagačkaVážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na...
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1748.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.10.2015 o 18:14 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať aj kolegovi Jožkovi Mikušovi.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1748.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
18:16
Vystúpenie v rozprave 18:16
Pavol Zajac
105.
Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, dámy a páni, naozaj sa pokúsim byť stručný.
V prvom rade chcem povedať, že podporujeme tento návrh zákona aj preto, že sme v minulosti – a ja osobne dvakrát – návrh na to, aby stáčanie tachometrov, budem hovoriť tak, aby mi občania rozumeli, lebo nie každý rozumie výrazu odometer, takže stáčanie tachometrov aby bolo trestný čin, tak som to navrhoval v minulosti...
105.
Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, dámy a páni, naozaj sa pokúsim byť stručný.
V prvom rade chcem povedať, že podporujeme tento návrh zákona aj preto, že sme v minulosti – a ja osobne dvakrát – návrh na to, aby stáčanie tachometrov, budem hovoriť tak, aby mi občania rozumeli, lebo nie každý rozumie výrazu odometer, takže stáčanie tachometrov aby bolo trestný čin, tak som to navrhoval v minulosti podľa nemeckého vzoru. A naozaj aj v minulosti, a predpokladám, že aj navrhovateľom ide o to, aby sa nedialo to na Slovensku masívne, že v našich autobazároch alebo aj občania medzi sebou si predávajú autá, ktoré majú stočené kilometre, ľudovo povedané, a tým oklamú zákazníka toho, ktorý si kúpi nové auto. Ten to kupuje v dobrej viere, v tom, že automobil má menej kilometrov, to znamená, zaplatí za to auto viacej.
Nevraviac o tom, že takáto nelegálna podľa mňa činnosť, kde ten nový zákazník si kúpi auto a to je oveľa staršie, ako ho kupuje aj podľa najazdených kilometrov, môže spôsobiť aj technické problémy. Môže spôsobiť novému majiteľovi aj technické problémy, pretože určité súčiastky v automobile sa povinne vymieňajú po určitých kilometroch a keď sa tak neudeje, môže to spôsobiť to, že takýto automobil môže byť aj nebezpečný a môže spôsobiť aj určitú haváriu a určité škody nielen materiálne, ale aj škody na životoch.
Podľa mojich údajov, ktoré som získal v spolupráci s odborníkmi, poviem s odborníkmi zo spoločnosti SOVA, spoločnosť na ochranu vlastníkov automobilov, oni odhadujú, že takýchto áut sa na Slovensku ročne predá 130-tisíc, 130-tisíc áut odhadované je číslo, ktoré sa predajú so stočenými kilometrami. To je alarmujúce číslo, alarmujúce číslo, to je 130-tisíc oklamaných občanov Slovenska ročne. A nielen oklamaných, podľa mňa aj okradnutých. Pretože títo, ktorí, čo im to predávajú, vlastne získajú viac od nich, ako by za ten automobil prináležalo. Takže môže to spôsobiť technické problémy, môže to problém spôsobiť havárie na cestách, materiálne škody, škody na životoch, teda usmrtenie osôb, a ešte sú slovenskí občania okrádaní. Preto ten návrh podporujeme, nielen preto, že sme to v minulosti predkladali.
Poviem, v čom sa naše návrhy líšia alebo filozofia tých návrhov. Tak v prvom rade, alebo poviem najprv to, v čom sa zhodujeme.
Aj náš návrh, aj ten, ktorý som si mohol prečítať, od navrhovateľov zakazuje výrobu, distribúciu, predaj a reklamu softvéru a technických pomôcok, ktoré sú potrebné na stáčanie tachometrov. Takže v tom sa zhodujeme. A potom naše filozofie, ako sme to navrhovali, sa v niečom líšia. My sme sa naozaj inšpirovali nemeckým modelom a navrhovali sme to, aby každé stáčanie tachometrov bolo trestným činom aj s príslušnou teda trestnou sadzbou. Až do troch rokov sme navrhovali. Ja viem, už vtedy sme počúvali, že chceme spôsobiť to, aby občania na Slovensku navzájom na seba podávali trestné oznámenia, polícia bola zahlcovaná veľkým množstvom trestných oznámení. Ja som si to nemyslel ani vtedy, ani teraz. Naozaj aj náš úmysel bol, aby v prvom rade tí, ktorí majú firmy, autobazáre a túto činnosť robia, podľa mňa nelegálnu činnosť, aby tí boli v prvom rade postihovaní a aby na nich smerovali tie trestné oznámenia.
Navrhovatelia idú trošku inou filozofiou a navrhujú veľmi prísne postihy, o ktorých sa môžeme v druhom čítaní aj baviť. Ja si osobne myslím, že by tie postihy možno mohli byť ešte vyššie pri opakovanej trestnej činnosti. A navrhujú, aby to boli prísne postihy, ktoré bude kontrolovať Slovenská obchodná inšpekcia. Nuž, aj podľa mojich informácií, ale aj podľa rozhovorov s niektorými novinármi nie som si istý, či Slovenská obchodná inšpekcia bude mať kapacitu, lebo ona vykonáva aj inú činnosť nielen túto, pri takomto enormnom množstve, ktoré na Slovensku sa deje. Len keď sa pozriem na to, koľko máme autobazárov, koľko tam je áut, koľko potencionálnych oznámení o tom, že príslušný autobazár pácha túto činnosť, z môjho pohľadu nelegálnu činnosť, preto sme to v minulosti navrhovali, aby to bol trestný čin, aby to vyšetrovala polícia. Myslím si, že prináleží dokazovanie takejto nelegálnej činnosti skôr polícii, ktorá má na to aj kapacity, aj určite skúsenosti. Slovenská obchodná inšpekcia môže byť zahltená enormnými podaniami, ktoré nemusí kapacitne zvládať. Takže v tom sa líšime.
Ale meritum problému, a určite by som v druhom čítaní chcel prispieť, teda ak to prejde cez prvé čítanie, v tom alebo hľadajme riešenie v tom, aby sa nestávalo to, že buď polícia, alebo Slovenská obchodná inšpekcia bude túto nelegálnu činnosť vyšetrovať a príde do určitého autobazáru, to, príslušný automobil aj bude mať stočené kilometre, ale tá firma, autobazár ukáže doklad, že od príslušného občana XY kúpila ten automobil už so stočenými kilometrami. Či bude tá firma postihnuteľná, či ten príslušný autobazár bude postihnuteľný. Ak by sme toto dokázali do zákona dostať, to znamená, že aj autobazár, ktorý kúpil od takého občana so stočenými kilometrami takýto automobil, bude postihovateľný, tak s touto filozofiou by sa dalo súhlasiť.
Druhá vec je, či by to Slovenská obchodná inšpekcia so svojimi kapacitami teda stíhala. Pretože tu vidím takú dieru v tom zákone. Aby sa naozaj nestalo potom následne národným športom, dneska je národným športom stáčať tachometre. Robia to firmy, nerobia to občania doma v garáži, ako navrhovateľ povedal, robí sa to sofistikovane. Sú na to firmy, autobazáry na to majú príslušných ľudí.
Dokonca, dokonca, keď sme predkladali návrh zákona, sme našli desať, jedenásť, dvanásť firiem, ktoré to verejne inzerovali, že sú ochotné stáčať tachometre. Takže aby sa nestalo následne národným športom, že každý autobazár príde na túto fintu, že už od občana, od ktorého bude kupovať automobil, nechá si napísať nižšie kilometre a touto jednoducho fintou, podvodom, dosiahne to, že nebude postihovateľný, aj keď sa mu na to príde, že ten automobil stočené kilometre mal, pretože na to sa prísť dá. Samozrejme, automobily chodia na STK-čky, chodia na kontroly originality, tam sú tie miesta, kde sa to dá odkontrolovať. Mimochodom, dá sa to dneska odkontrolovať aj cez internet alebo cez príslušnú firmu.
Takže myšlienku, filozofiu, že musíme niečo s touto nekalou činnosťou, ktorú máme v enormnom množstve na Slovensku, že musíme niečo aj legislatívne robiť, s tým sa dá súhlasiť. Samotný návrh ešte treba dopracovať.
A na záver mi dovoľte úplne na odľahčenie povedať, že očakával som dneska vystúpenie pána kolegu Kolesíka, ktorý keď som druhýkrát prednášal tento návrh zákona, tu vystúpil s prejavom, kde stáčanie tachometrov alebo odometrov úplne poprel. A to jeho vystúpenie evidentne mal napísané od nejakých odborníkov z ministerstva dopravy. Nechcel som byť zlý, nechcel som jeho prejav zobrať a celý ho tu znova prečítať, pretože už vtedy som s ním nesúhlasil, ale čakal som, že dneska sa tu príde k tomu vyjadriť.
Na záver drobná poznámka. Trošku mi vadí vo vašom návrhu, prečo ste do toho namontovali tie antiradary, lebo sa mi zdá, že s tou filozofiou zákona veľmi nesúvisia. Mimochodom, cez prvé čítanie prešiel zákon o cestnej premávke, vládny návrh zákona od pána Kaliňáka, zdá sa mi, že tie antiradary, teda keď vláda alebo vládni poslanci chceli riešiť, že to prináležalo do toho návrhu zákona. Tu pri týchto odometroch, tachometroch, ktoré riešite, sa mi to zdá nenáležité.
Ďakujem za pozornosť.
105.
Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, dámy a páni, naozaj sa pokúsim byť stručný.
V prvom rade chcem povedať, že podporujeme tento návrh zákona aj preto, že sme v minulosti – a ja osobne dvakrát – návrh na to, aby stáčanie tachometrov, budem hovoriť tak, aby mi občania rozumeli, lebo nie každý rozumie výrazu odometer, takže stáčanie tachometrov aby bolo trestný čin, tak som to navrhoval v minulosti podľa nemeckého vzoru. A naozaj aj v minulosti, a predpokladám, že aj navrhovateľom ide o to, aby sa nedialo to na Slovensku masívne, že v našich autobazároch alebo aj občania medzi sebou si predávajú autá, ktoré majú stočené kilometre, ľudovo povedané, a tým oklamú zákazníka toho, ktorý si kúpi nové auto. Ten to kupuje v dobrej viere, v tom, že automobil má menej kilometrov, to znamená, zaplatí za to auto viacej.
Nevraviac o tom, že takáto nelegálna podľa mňa činnosť, kde ten nový zákazník si kúpi auto a to je oveľa staršie, ako ho kupuje aj podľa najazdených kilometrov, môže spôsobiť aj technické problémy. Môže spôsobiť novému majiteľovi aj technické problémy, pretože určité súčiastky v automobile sa povinne vymieňajú po určitých kilometroch a keď sa tak neudeje, môže to spôsobiť to, že takýto automobil môže byť aj nebezpečný a môže spôsobiť aj určitú haváriu a určité škody nielen materiálne, ale aj škody na životoch.
Podľa mojich údajov, ktoré som získal v spolupráci s odborníkmi, poviem s odborníkmi zo spoločnosti SOVA, spoločnosť na ochranu vlastníkov automobilov, oni odhadujú, že takýchto áut sa na Slovensku ročne predá 130-tisíc, 130-tisíc áut odhadované je číslo, ktoré sa predajú so stočenými kilometrami. To je alarmujúce číslo, alarmujúce číslo, to je 130-tisíc oklamaných občanov Slovenska ročne. A nielen oklamaných, podľa mňa aj okradnutých. Pretože títo, ktorí, čo im to predávajú, vlastne získajú viac od nich, ako by za ten automobil prináležalo. Takže môže to spôsobiť technické problémy, môže to problém spôsobiť havárie na cestách, materiálne škody, škody na životoch, teda usmrtenie osôb, a ešte sú slovenskí občania okrádaní. Preto ten návrh podporujeme, nielen preto, že sme to v minulosti predkladali.
Poviem, v čom sa naše návrhy líšia alebo filozofia tých návrhov. Tak v prvom rade, alebo poviem najprv to, v čom sa zhodujeme.
Aj náš návrh, aj ten, ktorý som si mohol prečítať, od navrhovateľov zakazuje výrobu, distribúciu, predaj a reklamu softvéru a technických pomôcok, ktoré sú potrebné na stáčanie tachometrov. Takže v tom sa zhodujeme. A potom naše filozofie, ako sme to navrhovali, sa v niečom líšia. My sme sa naozaj inšpirovali nemeckým modelom a navrhovali sme to, aby každé stáčanie tachometrov bolo trestným činom aj s príslušnou teda trestnou sadzbou. Až do troch rokov sme navrhovali. Ja viem, už vtedy sme počúvali, že chceme spôsobiť to, aby občania na Slovensku navzájom na seba podávali trestné oznámenia, polícia bola zahlcovaná veľkým množstvom trestných oznámení. Ja som si to nemyslel ani vtedy, ani teraz. Naozaj aj náš úmysel bol, aby v prvom rade tí, ktorí majú firmy, autobazáre a túto činnosť robia, podľa mňa nelegálnu činnosť, aby tí boli v prvom rade postihovaní a aby na nich smerovali tie trestné oznámenia.
Navrhovatelia idú trošku inou filozofiou a navrhujú veľmi prísne postihy, o ktorých sa môžeme v druhom čítaní aj baviť. Ja si osobne myslím, že by tie postihy možno mohli byť ešte vyššie pri opakovanej trestnej činnosti. A navrhujú, aby to boli prísne postihy, ktoré bude kontrolovať Slovenská obchodná inšpekcia. Nuž, aj podľa mojich informácií, ale aj podľa rozhovorov s niektorými novinármi nie som si istý, či Slovenská obchodná inšpekcia bude mať kapacitu, lebo ona vykonáva aj inú činnosť nielen túto, pri takomto enormnom množstve, ktoré na Slovensku sa deje. Len keď sa pozriem na to, koľko máme autobazárov, koľko tam je áut, koľko potencionálnych oznámení o tom, že príslušný autobazár pácha túto činnosť, z môjho pohľadu nelegálnu činnosť, preto sme to v minulosti navrhovali, aby to bol trestný čin, aby to vyšetrovala polícia. Myslím si, že prináleží dokazovanie takejto nelegálnej činnosti skôr polícii, ktorá má na to aj kapacity, aj určite skúsenosti. Slovenská obchodná inšpekcia môže byť zahltená enormnými podaniami, ktoré nemusí kapacitne zvládať. Takže v tom sa líšime.
Ale meritum problému, a určite by som v druhom čítaní chcel prispieť, teda ak to prejde cez prvé čítanie, v tom alebo hľadajme riešenie v tom, aby sa nestávalo to, že buď polícia, alebo Slovenská obchodná inšpekcia bude túto nelegálnu činnosť vyšetrovať a príde do určitého autobazáru, to, príslušný automobil aj bude mať stočené kilometre, ale tá firma, autobazár ukáže doklad, že od príslušného občana XY kúpila ten automobil už so stočenými kilometrami. Či bude tá firma postihnuteľná, či ten príslušný autobazár bude postihnuteľný. Ak by sme toto dokázali do zákona dostať, to znamená, že aj autobazár, ktorý kúpil od takého občana so stočenými kilometrami takýto automobil, bude postihovateľný, tak s touto filozofiou by sa dalo súhlasiť.
Druhá vec je, či by to Slovenská obchodná inšpekcia so svojimi kapacitami teda stíhala. Pretože tu vidím takú dieru v tom zákone. Aby sa naozaj nestalo potom následne národným športom, dneska je národným športom stáčať tachometre. Robia to firmy, nerobia to občania doma v garáži, ako navrhovateľ povedal, robí sa to sofistikovane. Sú na to firmy, autobazáry na to majú príslušných ľudí.
Dokonca, dokonca, keď sme predkladali návrh zákona, sme našli desať, jedenásť, dvanásť firiem, ktoré to verejne inzerovali, že sú ochotné stáčať tachometre. Takže aby sa nestalo následne národným športom, že každý autobazár príde na túto fintu, že už od občana, od ktorého bude kupovať automobil, nechá si napísať nižšie kilometre a touto jednoducho fintou, podvodom, dosiahne to, že nebude postihovateľný, aj keď sa mu na to príde, že ten automobil stočené kilometre mal, pretože na to sa prísť dá. Samozrejme, automobily chodia na STK-čky, chodia na kontroly originality, tam sú tie miesta, kde sa to dá odkontrolovať. Mimochodom, dá sa to dneska odkontrolovať aj cez internet alebo cez príslušnú firmu.
Takže myšlienku, filozofiu, že musíme niečo s touto nekalou činnosťou, ktorú máme v enormnom množstve na Slovensku, že musíme niečo aj legislatívne robiť, s tým sa dá súhlasiť. Samotný návrh ešte treba dopracovať.
A na záver mi dovoľte úplne na odľahčenie povedať, že očakával som dneska vystúpenie pána kolegu Kolesíka, ktorý keď som druhýkrát prednášal tento návrh zákona, tu vystúpil s prejavom, kde stáčanie tachometrov alebo odometrov úplne poprel. A to jeho vystúpenie evidentne mal napísané od nejakých odborníkov z ministerstva dopravy. Nechcel som byť zlý, nechcel som jeho prejav zobrať a celý ho tu znova prečítať, pretože už vtedy som s ním nesúhlasil, ale čakal som, že dneska sa tu príde k tomu vyjadriť.
Na záver drobná poznámka. Trošku mi vadí vo vašom návrhu, prečo ste do toho namontovali tie antiradary, lebo sa mi zdá, že s tou filozofiou zákona veľmi nesúvisia. Mimochodom, cez prvé čítanie prešiel zákon o cestnej premávke, vládny návrh zákona od pána Kaliňáka, zdá sa mi, že tie antiradary, teda keď vláda alebo vládni poslanci chceli riešiť, že to prináležalo do toho návrhu zákona. Tu pri týchto odometroch, tachometroch, ktoré riešite, sa mi to zdá nenáležité.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný