54. schôdza

16.9.2015 - 7.10.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 12:37 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:37

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja len s krátkou reakciou. S pánom Martvoňom súhlasím. Áno, mnohé veci podporujeme a nikdy nebudeme ich využívať alebo nikdy s nimi nič nebudeme mať, ale ich podporujeme. Veď to vieme, že sú dobré a iným ľuďom pomôžu.
No ja som sa zaujímal o túto tému a budem sa naďalej zaujímať, ale s vami pri debatách som bol skôr tak, jak sa to povie, neviem latinčinu dobre, advokát diabolicus. To znamená, pripomínať aj iné parametre nepolitické tohto rozhodnutia, proste urobiť túto takzvanú asignačnú daň. Čiže študenti skutočne nemali v osemdesiatom deviatom proste nejaké ambície zasahovať do financií, bolo treba oddeliť, lebo to bolo silné študentské hnutie podzemnej cirkvi, ktorá veľmi tlačila na to, aj ten môj brat tam bol medzi nimi. Ktorá tlačila na to, aby proste cirkev sa odtrhla od štátu v tom zmysle, že nebude štát jej do všetkého kafrať, ako jej kafral štyridsať rokov. (Reakcia poslanca Brocku: Ten sľub bol splnený.) No ten sľub bol dávno splnený, áno, však boli veľké podpisovky vtedy.
Taliani majú otto per mille. To znamená, len 0,08 % z daní ide na toto, ale napriek tomu sú to naozaj veľké, veľké peniaze, čiže tých 0,38 tiež neni veľa, teda ja som aj nahováral, aby sme napríklad pri, odhliadnuc od tohto, dávali dvojpercentnú daň, možnosť, asignát napríklad svojim rodičom alebo na cirkevné veci, najmä kultúrne môžme, čiže zmeniť aj tú vec, ktorú skôr na nevládne organizácie dávame, aj pre nejaké iné možnosti, ale to, samozrejme, tu neprešlo ešte, ale ten čas príde, keď sa k tomuto dojde, ale pokojne, nepoliticky, a to si vyžaduje súhlas vlastne všetkých, nielen niekoho.
Ďakujem za príspevky všetky tri a to je všetko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 12:37 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:39

Daniel Krajcer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

100.
Jozef, z úcty k tebe by mi nestačili dve minúty, tak som požiadal o možnosť vystúpiť ako navrhovateľ a možno aj reagovať a vysvetliť niektoré z tých vecí, ktoré si povedal.
No, sľub bol splnený z novembra ´89. Nebol. A poviem aj prečo. Iste k nejakým zmenám prišlo, už tu nemáme štátom kontrolovanú cirkev alebo cirkvi, tak ako to bolo predtým, ani Pacem in terris už nefunguje, ale stále tu máme komunistický zákon z roku 1949, ktorým sa upravuje financovanie cirkví na Slovensku a z ktorého vyplýva, že duchovní sú de facto zamestnancami štátu. Pretože štát určuje výšku ich platov a, ako si sám povedal, tie platy nie sú naozaj vysoké. A my sa pýtame, a čo má čo štát určovať cirkvám, aké majú ich duchovní výšku platov? Prečo si to neriešia samotné cirkvi? Sľub splnený nebol.
Druhý argument. Druhý argument, ktorý v tejto súvislosti chcem uviesť: Zo súčasného znenia komunistického zákona z roku 1949 vyplýva aj to, že štát nepriamo stanovuje alebo obmedzuje počet duchovných v jednotlivých cirkvách. Taká nepísaná dohoda jednoducho existuje, že cirkvi si nebudú navyšovať počty svojich duchovných, aby sa nemusela navyšovať výrazne tá celková suma, ktorá ide cez rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry jednotlivým cirkvám.
Paľko, prihlás sa do rozpravy, budem veľmi rád, Paľko Hrušovský, pretože chcem naozaj počuť, čo aj ty povieš. A tebe pripomeniem, keď si teraz prišiel a zapájaš sa takto bez mikrofónu do debaty, v roku 2006 ste mali ako Kresťanskodemokratické hnutie vo svojom programe odluku cirkvi od štátu. Takže ja očakávam, že KDH a jeho poslanci náš návrh podporia. Ak ho nepodporíte, ak ho nepodporíte (reakcie z pléna), tak potom je na vás, aby ste o sebe povedali, čo ste. (Povedané so smiechom.) Už vám to hovorí predseda SMER-u, že ste farizeji. Nemusím ja. Máte šancu, máte šancu, minimálne, kolegovia z KDH, minimálne v tejto téme tento mýtus zrušiť, že ste farizeji. Mali ste to v programe v roku 2006, pripomínam vám.
Takže preto som presvedčený, Jožko, aj keď vnímam to, že sa naozaj poctivo tejto téme venuješ, a je pravdou, že dokonca si bol členom aj pracovnej skupiny, ktorú sme vytvorili na pôde parlamentu k tejto téme, tak v tomto prípade sa, bohužiaľ, mýliš. Ten sľub alebo záväzok z novembra ´89 naplnený nebol.
Som zároveň rád, že si korektne povedal to, čo sa stále tak v éteri objavuje z času na čas, že teda veď reštitúcie nie sú ukončené. Áno, s plnou vážnosťou hovorím, nedošlo k plnému návratu cirkevného majetku. Je to pravda, ale ani nemohlo, jednoducho z hľadiska vlastníckych vzťahov to nie je možné, nie je možné v plnom rozsahu vrátiť tento majetok. Nehovoriac o tom, že keby sme sa tak vracali do histórie, tak vzniknú aj mnohé iné otázky v súvislosti s cirkevnými majetkami. A nechcem ísť do 17. storočia. Stačí do devätnásteho. Čiže, áno, nemožno hovoriť o tom, že v rámci reštitúcií sa v plnom rozsahu vrátil cirkevný majetok, ktorý predtým, pred rokom ´48 mali cirkvi vo svojom vlastníctve, ale, bohužiaľ, ono to ani nejde.
Na druhej strane, veď práve preto, že nedošlo plnohodnotne k možnosti navrátiť tento majetok, štát prispieva, to je tých vyše 38 miliónov, a my nehovoríme, že máme úplne odstrihnúť možnosť cirkví získavať finančné prostriedky, my hovoríme, že nech ich získava tá-ktorá cirkev, ale na základe slobodného rozhodnutia občana. Veď vytvárame priestor, asignačným modelom vytvárame priestor, aby tak ako tretí sektor aj cirkvi mohli získavať priamo od občanov finančné prostriedky.
A zaznel tu teda ďalší mýtus, ktorý sa pokúsim vyvrátiť, čiastočne to hovorím aj pánovi Martvoňovi, ale aj Jožkovi, aj možno niektorým iným. Keď navrhujeme finančnú odluku, my hovoríme primárne o tej sume, ktorá ide priamo zo štátneho rozpočtu a ktorá ide na platy duchovných a niektoré ústredia, ale my nehovoríme, že sa má zrušiť vzťah medzi štátom a cirkvami v tých oblastiach, kde je pôsobenie cirkvi prospešné, v oblasti charity, sociálnych vecí, dokonca aj školstva, dokonca my v SKOK-u hovoríme, že sa majú zrovnoprávniť poskytovatelia alebo zriaďovatelia. Takže poprosím vás, toto je naozaj mýtus, že má sa úplne zastaviť nejaké financovanie aktivít, ktoré cirkvi robia, to nikto nehovorí. Sú naozaj oblasti, kde je pôsobenie cirkví vysoko prospešné. My hovoríme len o peniazoch, ktoré majú ísť na platy duchovných, z čoho ale vyplýva, že duchovní sú vlastne de facto zamestnancami štátu.
Ten príklad s kultúrou neobstojí. Áno, štát zo svojho rozpočtu podporuje Slovenské národné divadlo, ale my nemáme národnú cirkev. Takže zo zákona hovoriť o tom, že sa tu podporuje nejaká konkrétna cirkev, je scestné. Takže hovoriť toto nie je dobrý príklad, nehovoriac o tom, že kultúra je podporovaná aj iným spôsobom a väčšia časť zdrojov do kultúry ide iným spôsobom. A nielen zo štátneho rozpočtu.
No a ďalší argument, pre ktorý toto porovnanie neobstojí, je ten, ktorý som uviedol pred chvíľou, že my zachovávame to spolufinancovanie v tých oblastiach, kde cirkvi pôsobia, charita, sociálna oblasť, školstvo a tak ďalej. My to nenavrhujeme rušiť. Tam, kde je to prospešné, kde to občania na základe vlastného rozhodnutia chcú v prospech seba, v prospech svojich detí, v prospech nevládnych, v prospech zdravotne postihnutých, v prospech svojich starých rodičov, nech to funguje.
A čo sa týka platov a samotného fungovania cirkví, my ten priestor vytvárame, ale opäť nech sa občan slobodne rozhodne, či chce alebo nechce prispieť. Čiže poprosím vás, nemiešajme jablká s hruškami, to sú naozaj rôzne oblasti, o ktorých hovoríme, a toto by sme si naozaj mali zadefinovať.
Rovnako je trošku také nekorektné hovoriť o tom, že veď dôchodcovia nemôžu. Dôchodcovia prispievajú, možno skromne, ale takmer všetci, aspoň po každej omši sa skladajú a hádžu tie svoje peniažky do zvončeka, čiže hovoriť o tom, že bránime dôchodcom, aby prispievali na cirkvi, tak isto neplatí. Neobstojí tento argument.
Áno, Jožko, mali sme bilbordy, ktoré hlásali heslo: "Nech žijú cirkvi, ale za svoje." Stojíme si za tým. S tým, čo som povedal pred chvíľočkou. Ale my zároveň, ale my zároveň hovoríme, že toto by malo platiť aj pre politické strany. Čiže jedným dychom navrhujeme nielen finančnú odluku cirkví, ale aj finančnú odluku politických strán. A ak chcú politické strany ovešať Slovensko bilbordami, nech to urobia, nech si žijú, ale za svoje.
Čo sa týka malých cirkví; nie, opäť, Paľo, ak chceš, prihlás sa do rozpravy, poprosím ťa, a vyjadri sa, rád na teba zareagujem, ale skús nezmiešavať tie hrušky s jablkami, lebo, bohužiaľ, to sa deje.
Malé cirkvi, malé cirkvi... (ukázanie smerom k spravodajcovi), Jožko mi hovorí, že preto, lebo si Hrušovský (povedané so smiechom), ... malé cirkvi, no áno, uznávam, že tu je trochu problém, ale má to jedno veľké a možno nielen jedno "ale".
Po prvé, malé cirkvi môžu mať omnoho disciplinovanejších veriacich, aj keď menší počet, zároveň tie cirkvi vedia omnoho efektívnejšie s tým okruhom veriacich komunikovať a veľmi dôležitý argument je aj ten, že no máme tu zákon z roku 2007, pokiaľ sa nemýlim, ktorý stanovuje minimálny počet pre registrovanú cirkev, a to je 20-tisíc členov. Viete, koľko majú niektoré cirkvi registrované? Pár stoviek členov. (Reakcia z pléna.) Tradičné? Uhm. Neviem, či sú celkom tradičné cirkvi, niektoré na Slovensku, nechcem ich všetky uvádzať, ale 18 tradičných registrovaných cirkví naozaj na Slovensku nemáme. No, to by ste teda mali vedieť.
Čiže áno, je to legitímna téma, ale opäť, opäť aj o tom sa dá diskutovať. Áno, poznám teraz závery zo synody evanjelickej cirkvi, ktorá upozorňuje na to, že máme tu menšie cirkvi, ktoré by mohli byť asignačným modelom poškodené. Diskutujme o tom. Je priestor v druhom čítaní. My ale hovoríme, že 26 rokov diskutovať bez výsledku je samoúčelné, potom je cieľom diskusia, nie zmeniť zle fungujúce veci. A my tvrdíme, že aby niečo fungovalo na základe zákona z roku 1949, je nesprávne.
Možno ešte pár slov k pánovi Martvoňovi. Pán Martvoň, tak len krátko, hovoríte, aké je to zlé, ako to nepodporíte. Jozef Mikloško spomenul, ako dobre funguje asignačný model v Taliansku, a ja vám pripomeniem, pred dvoma rokmi prijalo model asignácie na financovanie cirkvi aj katolícke Poľsko.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 12:39 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:50

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

102.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Krajcer, no ja poviem, začnem tým spôsobom, vodu kážete, víno pijete. Viete prečo? V prvom rade, keď chcete, aby štát neplatil farárov, alebo im neprispieval teda na osobné pôžitky cirkvám a farárom, ste sa mal vzdať potom poslaneckého platu. Keď môže vám ako poslancovi Národnej rady štát prispievať na plat, nevidím dôvod, prečo by na takýto plat nemohol štát prispievať aj cirkvám.
Nehovoriac o tom, že vy ste tam spomínali ako základný argument, že v podstate štát určuje výšku platov cirkevných hodnostárov. No viete, pán poslanec, tú výšku platov štát určuje aj v rámci akademickej samosprávy pri verejných vysokých školách, teda vysokoškolským pedagógom, tú minimálnu výšku platov štát určuje aj podnikateľom de facto cez inštitút minimálnej mzdy a nikto netvrdí, že cez tento inštitút minimálnej mzdy že by zamestnanci, ktorí robili pre podnikateľov, boli skrz toto, čo ste vy povedali, zamestnancami štátu.
Ďalšia vec, vy si mýlite štátnu službu s verejnou službou. Ja viem, že v tom správnom práve ste mal vždy trošku problém, ale jednoducho nemýľte si štátnu službu s verejnou službou. Cirkevní hodnostári a cirkevní predstavitelia sú vo verejnej službe, tak ako, samozrejme, predstavitelia akademickej samosprávy alebo tak ako predstavitelia územnej samosprávy. Keď štát môže prispievať na územnú samosprávu alebo na akademickú samosprávu, v ktorej tiež vykonávajú prenesený výkon štátnej správy, tak ako cirkev pri uzatváraní manželstiev, kde cirkevný sobáš je na úrovni svetského sobáša, tak nevidím problém v tom. To vy trošku alebo vaši poradcovia vám to zle trošku nastavili a doplietli vám cirkevnú samosprávu so štátnou službou ako takou a potom je tento výsledok, ktorý tu vidíme.
A znova podotknem, ten zákon bol síce komunistický, ale bol to jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 12:50 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:52

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

104.
Ďakujem pekne.
Trošku ma zaráža, že pri naozaj tak vážnej téme tá debata je trošku taká uletená. Jožko sem, Jožko tam; prosím vás, naozaj, keď chcete prísť s niečím tak zásadným do parlamentu, malo by to mať nejaké dekórum. A, kolegovia vážení moji zlatí, vám keby z prieskumov vyšlo, že ropucha veľká má mať sochu, tak vy sem s tým prídete, proste vy ste naozaj nastavení brutálne cez marketing, vyšlo v prieskumoch, že ľudia nemajú radi pravicu, ľavicu, čo robíte?
Ja viem, že existuje určitá skupina, pre ktorú sa stalo riešením na boľačky celého sveta odluka cirkvi od štátu. Síce poriadne nevedia, čo to je, ale vedia, že to pomôže, a vy im to podsúvate. To proste celá tá debata, to ako bola uvedená, celý ten návrh, pokúsim sa v rozprave, nechcel som, ale aj skrz priebeh tej diskusie, a pokúsim sa byť vecný. To nie sú len dôchodcovia, hej, lebo dôchodcovia sa už, prídete do určitého veku, kde sa vám už pomôže len modliť, hej, a potom že mať sa kde modliť. Vy už, v zásade ten dôchodca nemôže do daňového priznania napísať, že dá dve percentá evanjelikom.
Viete, povedzte mi jednu vec, ja sa budem v rozprave tomu venovať, idete robiť prieskum, koľko je tu katolíkov? Idete nechať židov napísať, že podporujú židovskú obec, aby bol niekde nejaký zoznam? To je proste, viete, že v dnešnej dobe idete chcieť povedať, že firma má zaplatiť 1,5 %, a to bude, teda nejaká firma XY evanjelikom, čiže je to evanjelická firma?
Proste, to je, ten váš návrh je, samozrejme, zlý návrh. Je veľmi zlý návrh. Má obrovské nedostatky, obrovské chyby. Len vy to prezentujete ako riešenie tej situácie. Vy nepoviete proste ten cieľ toho predloženia, že teda masírujete vedomie nejakej skupiny ľudí, ktorá vám v prieskumoch vyšla, že sa na to spolieha, že to zachráni svet. Proste, ja hovorím, vy ste tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 12:52 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:54

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán kolega, ten zákon o platení duchovných nie je z roku 1949. Ten fungoval aj za prvej Československej republiky a dokonca ešte prv, za Rakúsko-Uhorska. To je prvá vaša nepresnosť.
Druhá nepresnosť je, že to bolo požiadavka Novembra. To už bolo dávno predtým. Bola petícia moravských katolíkov za komunizmu, ktorú podpísali státisíce veriacich. Musím povedať, že väčšina z nich bola zo Slovenska a prvý bod bola odluka cirkvi od štátu v tých požiadavkách. Ale z trochu iného videnia to bolo.
A ak hovoríte, že tu sú ľudia, ktorí sú pokrytci, musím vám povedať, že aj medzi nami sedia tí, ktorí to nielen podpísali, sa angažovali pri zbieraní podpisov, a to bol iný prejav ako teraz, pretože riskovali svoju existenciu a perzekúciu.
A tretia vec. Ja nespochybňujem vaše právo podať návrh zákona. Ale musím povedať, že to je nešťastný návrh, pretože som presvedčený, že v prvom rade musí dôjsť k rokovaniu, to sa aj deje, ale k rokovaniu a dohode medzi predstaviteľmi štátu a jednotlivých cirkví o riešení. A musí dôjsť k nej preto, že to sa netýka len predstaviteľov cirkví, hierarchie, týka sa to všetkých veriacich. Je to veľmi citlivá záležitosť. Takýmto spôsobom to nastolené len bude vyvolávať väčšie napätie v spoločnosti. Takže na záver, za týchto okolností, nie som pokrytec, ale tento návrh v tejto chvíli, pán kolega, nepodporím.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 12:54 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:56

Daniel Krajcer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pán Martvoň, to bolo také úsmevné, ako už býva zvykom. Vlastne na to ani nemá veľmi zmysel reagovať. Musím vám povedať, že kolegu Jarjabka s tým strašením s islamom, že nie je možné teraz odluku prijať, lebo hrozí nám tu islam, že nás tu prevalcujú moslimovia a toto oslabuje cirkev, tak to sa vám ešte nepodarilo prekonať.
Pán poslanec Hlina, hovoriť o dekóre vo vašom prípade je také zaujímavé. Naozaj. Alebo hovoriť o uletenosti alebo neuletenosti vašimi ústami je takisto zaujímavé. Skutočne.
A čo sa týka toho, že nás obviňujete z číreho marketingu, chcem vám pripomenúť, že témou odluky cirkvi od štátu sa zaoberám, odkedy som v politike. A konkrétny návrh na rokovanie s cirkvami, tým odpovedám aj kolegovi Froncovi, pretože tých rokovaní som absolvoval množstvo, som prvý predložil už v roku 2011, pán kolega. Medzitým už prešlo takmer päť rokov. Čiže obviňovať nás z toho, že teraz účelovo niečo pred voľbami predkladáme, jednoducho nie je pravda. Ale predkladáme to aj preto, aby sa prejavili politici a politické strany, ktoré to majú v programoch, ale keď príde takýto návrh na hlasovanie, tak sa zdržia alebo sú proti.
Pán kolega Fronc, duchovní sú financovaní na Slovensku na základe zákona z roku 1949. To je proste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 12:56 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
54. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní
 

Vystúpenie v rozprave 14:02

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

2.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, aj keď takmer do prázdnej sály, dovoľte mi pozdraviť aspoň na balkón, kde návštevníci prečíslili členov tohto zákonodarného zboru. Debatujeme o odluke cirkvi od štátu, čo je, ako už spomenuli moji predrečníci, naozaj posledná nenaplnená požiadavka z požiadaviek študentov počas Nežnej revolúcie v novembri 1989. Povedané už bolo veľa, takže chcem byť stručný a chcel by som doplniť len niekoľko bodov k tomu, čo už povedané bolo, alebo čo doteraz nezaznelo.
Azda takým najzásadnejším bodom, ktorý zaznel v diskusii, bolo, že taký závažný krok ako odluka cirkvi od štátu by mal byť prijatý po dohode a po širokej diskusii. Dovolím si ale doplniť, že toto všetko sa už stalo. O odluke cirkvi od štátu debatujeme na Slovensku už 26 rokov. Návrh na zavedenie odluky po vzore Nemecka je na stole už takmer šesť rokov. Existovala pracovná skupina na ministerstve kultúry, existovala dokonca pracovná skupina na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Súhlasím s tým, že sa musí debatovať, a preto som veľmi rád, že vyslovene proti nášmu návrhu sa nepostavila žiadna z osemnástich registrovaných cirkví na Slovensku. Na druhej strane si dovolím upozorniť, že debata nemôže byť len zámienkou na to, aby sa po dvadsiatich šiestich rokoch riešenie vzťahu medzi štátom a cirkvami donekonečna odsúvalo. Niekedy mám naozaj ten pocit, že mnohí kolegovia a mnohí ľudia, ktorí sa aj deklaratívne hlásia k odluke cirkvi od štátu, ako keby tú celú diskusiu a debatu používali len ako výhovorku nato, aby odluku nemuseli nikdy prijať. Preto je dôležité, že tento zákon prvýkrát v novodobej histórii Slovenska, prvýkrát po tých takmer dvadsiatich šiestich rokoch prišiel do parlamentu, že sme ho s kolegami predložili a že máme pripravený konkrétny model, s ktorým súhlasí väčšina zainteresovaných alebo aspoň nie sú vyslovene proti nemu.
Viete, že nejde o žiaden predvolebný populizmus, že túto tému presadzujeme už šesť rokov, od momentu, keď sme prvýkrát vstúpili do politiky, že sme sa snažili nájsť naozaj taký konsenzus, dokonca viacerým kolegom sme ponúkli možnosť, aby sa stali spolupredkladateľmi tohto zákona. A ja som naozaj rád, že prinajmenšom hlasovanie dnes poobede alebo zajtra dopoludnia prinúti všetkých zaujať postoj k tejto téme a takpovediac sa vyfarbiť. Hlavne tých, ktorí mali odluku cirkvi od štátu vo svojich volebných programoch, hlavne tých, ktorí na to získavali hlasy voličov, a pritom v skutočnosti nemajú záujem k takémuto kroku pristúpiť.
V Európe existuje niekoľko modelov odluky štátu od cirkvi. Dokonca aj modely prostredníctvom tej daňovej asignácie majú prinajmenšom dve základné formy. Netvárme sa, že sme múdrejší ako polovica Európy. Argumenty, ktoré dnes padli v tejto debate, odmietajú asignačný model ako taký. Ale to naozaj funguje a veľmi dobre funguje v mnohých krajinách. Funguje v Nemecku, funguje v Rakúsku. Pred dvomi rokmi ho prijali v Poľsku, funguje v Taliansku, funguje v ďalších štátoch. Všetko, čo je treba povedať k asignačnému modelu, už bolo dávno povedané a bolo prediskutované vo všetkých týchto ostatných vyspelých krajinách Európy.
V zásade existujú dva základné asignačné modely: taliansky a nemecký. V tom talianskom modeli to funguje tak, že ľudia, ktorí sú veriaci, musia navyše platiť daň. Veriaci ľudia platia viac než neveriaci, pretože platia špeciálnu daň na cirkev. V nemeckom modeli to funguje tak, že každý platí daň presne tak ako doteraz, ale veriaci sa môžu rozhodnúť, že časť tej svojej dane, ktorú tak či tak platia, poukážu cirkvám na ich financovanie.
My sme v našom návrhu naozaj ústretovejší aj voči cirkvám a presadzujeme nemecký model. Nikto na Slovensku by podľa nášho návrhu neplatil vyššie dane, akurát ľudia, ktorí by chceli, by mohli časť svojej dane poslať priamo cirkvi podľa svojho uváženia. Čiže presadzujeme ústretovejší model, ktorý prináša viac slobody, viac slobody rozhodovať o svojich vlastných peniazoch, viac slobody vo forme participatívneho rozpočtovania, kedy sa každý človek sám priamo môže rozhodnúť, či chce cirkvi podporiť alebo nie.
V debate padlo mnoho argumentov na tú tému, že keď takto máme financovať cirkev, prečo rovnako nefinancujeme napríklad šport alebo kultúru. No jednoducho preto, lebo podľa našej ústavy je Slovensko sekulárny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. A ja osobne som presvedčený, že práve súčasný model fungovania a financovania cirkví narúša tento princíp, ktorý je priamo v našej ústave.
Spolupracoval som na návrhu tohto zákona a hlavne v oblasti vypočítania jeho dopadov na rozpočet. Ako už tu zaznelo, náš návrh je založený na tom, že každý človek sa môže rozhodnúť, či 2 % zo svojej dane pošle vybranej registrovanej cirkvi podľa svojho uváženia alebo nie. Pôvodný návrh, ktorý sme vypracovali pred šiestimi rokmi, rátal s tým, že existujúca daňová asignácia pre mimovládne organizácie by sa zdvojnásobila a každý by sa mohol rozhodnúť, či pošle časť podielu zaplatenej dane buď mimovládnej organizácii, športovému klubu alebo cirkvi, podľa svojho uváženia. Práve na základe dialógu s cirkvami a s tretím sektorom, s mimovládnymi organizáciami sme pristúpili k zmene tohto modelu. Aj cirkvi, aj mimovládne neziskové organizácie nás upozornili, že ony si nechcú konkurovať. Nechcú, aby sa ľudia museli rozhodovať, či podporia športový klub, verejnoprospešnú aktivitu, sociálne služby alebo cirkev.
Preto sme sa rozhodli a predkladáme to v našom návrhu zákona takýmto spôsobom pripravené, že sa nebudete musieť rozhodovať, asignácia pre mimovládne organizácie bude zachovaná, tak ako je dnes, 2 % z dane, a pribudne nová asignácia pre cirkvi, tiež v rovnakej výške dvoch percent z dane. Podľa nášho návrhu každý človek sa môže rozhodnúť, či teda pošle 2 % z dane vybranej cirkvi, a tí, ktorí sa rozhodnú neposlať tieto peniaze, tak ich peniaze budú prevedené do fondu na obnovu kultúrneho dedičstva, kde budú použité na rekonštrukcie, obnovu hradov, národných kultúrnych pamiatok a mnohých podfinancovaných vecí, na ktoré sa dnes na Slovensku nedostáva dosť peňazí.
To vyvoláva, samozrejme, náklady pre štátny rozpočet. Tieto náklady sú pre rok 2016 odhadované zhruba vo výške 54 miliónov eur.
Na druhej strane ale zároveň štát ušetrí. Štát ušetrí výdavky, ktoré dnes používa na platby cirkvám. Viete, že kňazi a duchovní sú dnes doslova zamestnancami štátu. Na túto, na tento účel ide približne 38 miliónov eur každý rok. Táto suma sa zruší, pretože cirkvi budú dostávať peniaze z daňovej asignácie. Čiže tu sa ušetrí.
Zároveň sa ušetria aj ďalšie výdavky, ktoré dnes smerujú na obnovu kultúrnych pamiatok, pretože vznikne nový fond na obnovu kultúrneho dedičstva. Čiže výdavky hlavne z kapitoly ministerstva kultúry, ale aj z kapitoly všeobecnej pokladničnej správy, kde sa každý rok rozpočtuje napríklad milión na opravu kaštieľa v Rusovciach, sa na druhej strane znížia.
Celkové dopady nášho návrhu zákona sú preto síce negatívne, ale sú len veľmi mierne negatívne. V roku 2016 sú prognózované na 4 milióny 778-tisíc eur. To je z pohľadu celkového štátneho rozpočtu takmer nula. Napriek tomu my hovoríme, odkiaľ zobrať peniaze aj na vykrytie tohto 4,7-miliónového výpadku.
Súčasťou, alebo jedným z návrhov, ktorý predkladáme, je aj odluka financovania politických strán od štátu. Politické strany dnes dostávajú takmer 50 miliónov eur na svoje fungovanie zo štátneho rozpočtu a my hovoríme, nech žijú politické strany, ale tiež zo svojho. Prečo by sa ľudia mali skladať na bilbordové kampane politických strán a hnutí, ktorými pred voľbami vždycky obliepajú celé Slovensko a kupujú si doslova hlasy svojich voličov takýmto spôsobom. Za štátne peniaze.
Zároveň v rámci iného zákona, ktorý bol už na tejto schôdzi prerokúvaný, zákona o dani z pridanej hodnoty, sme spolu s kolegom Jozefom Kollárom – viete, že naozaj ide o kompetentného človeka, ktorý by podľa môjho názoru bol najlepším ministrom financií na Slovensku – predložili celkový návrh úspor v štátnom rozpočte vo výške takmer 1,1 miliardy eur odstránením neefektívnych a zbytočných výdavkov zo štátneho rozpočtu, vďaka ktorým by sme mohli znížiť dane a ktoré by veľmi pohodlne pokryli aj tento drobný výpadok vyplývajúci z tohto návrhu zákona o odluke cirkví od štátu.
Ďalším bodom, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, tiež to tu už zaznelo, ale je dôležité to zdôrazniť, pretože kolega Jožko Mikloško to možno tak trošku nešťastne ako keby spochybnil vo svojom vystúpení, je téma cirkevných reštitúcií. Naozaj chcem zdôrazniť, že cirkevné reštitúcie už na Slovensku prebehli. Cirkev dostala podľa rôznych odhadov naspäť približne 80 % svojho majetku. A táto Národná rada práve návrhom uznesenia z dielne KDH v roku 2005 prijala uznesenie, v ktorom sa explicitne hovorí, že týmto je proces cirkevných reštitúcií na Slovensku ukončený. Samotní predstavitelia cirkvi sa vyjadrili, že súhlasia s takýmto uznesením, že sa s ním stotožňujú a že nebudú žiadať naspäť žiadne majetky.
Preto taký mýtus, ktorý sa šíri, že ak by sme urobili odluku cirkvi od štátu, tak to štát bude stáť obrovskú kopu peňazí, pretože by cirkvám musel vracať veľmi drahé majetky, je jednoducho absolútne neplatný. Všetky majetky, ktoré cirkvám mali byť na Slovensku vrátené, im už vrátené boli. A existuje platné uznesenie z roku 2005, schválené takmer ústavnou väčšinou – 85 poslancami, ktoré hovorí, že proces cirkevných reštitúcií je týmto na Slovensku ukončený.
Veľmi často sa spomína ako argument aj Vatikánska zmluva, zmluva so Svätou stolicou. A hovorí sa o tom, že kvôli tomu, že Slovensko má uzavretú Vatikánsku zmluvu, nie je možné prijať odluku cirkvi od štátu. Toto je pravda v niektorých oblastiach. Vatikánska zmluva hovorí, že cirkev musí mať napríklad rovnoprávne postavenie v prístupe k financovaniu svojich verejnoprospešných aktivít, ako sú napríklad cirkevné školy alebo cirkevné sociálne služby. Ale neplatí to v oblasti financovania. Vatikánska zmluva, tak ako je uzavretá, neupravuje pravidlá, ako má štát financovať cirkev a či ju vôbec financovať musí. Vatikánska zmluva predpokladá, že sa uzavrie čiastková zmluva, ktorej znenie nie je známe a neexistuje, ktoré upraví financovanie cirkvi. Avšak neexistuje žiaden konkrétny dátum a tak ako v mnohých iných prípadoch, slovenská legislatíva je kvôli tomu nadradená akémukoľvek rokovaniu o ďalšej zmluve so Svätou stolicou. Preto Vatikánska zmluva nekladie žiadnu prekážku tomu, aby sa urobila finančná odluka cirkvi od štátu a, naopak, priamo predpokladá, že sa uskutoční dohoda a prijme nejaký návrh o odluke financovania cirkvi od štátu. Takýmto návrhom, voči ktorému neprebehla opozícia medzi registrovanými cirkvami, to stále to zdôrazňujem, je náš návrh, ktorý sme predložili na rokovanie parlamentu.
Náš návrh je zameraný hlavne na rozšírenie slobody, tak slobody cirkví, ako aj slobody občanov. O slobodách občanov som už hovoril. Tí, ktorí nechcú financovať cirkev, nebudú povinní financovať cirkev, a tí, ktorí ju financovať chcú, ju financovať budú môcť. To je základný prvok rešpektovania slobody rozhodovania každého z nás, každého jednotlivca.
Na druhej strane som presvedčený, že náš návrh rozširuje aj slobodu cirkví. Cirkvi dnes na Slovensku fungujú podľa zákona, ktorý bol prijatý ešte v roku 1949, komunistického zákona o financovaní cirkví. Kolega Martvoň tu hovoril, že veď ten zákon podpísal aj Vavro Šrobár a ten neskôr založil Stranu slobody. No to je síce pekné, ale ten zákon z roku 1949 má práve za cieľ štátom ovládnuť cirkev. Práve vtedy štát ovládol cirkev. Podľa toho zákona sa zaviedlo, že štát rozhoduje o tom, koľko bude na Slovensku duchovných. Práve tým zákonom sa zaviedlo, že štát mohol rozhodovať, kto sa stane kňazom a kto nie, a odstraňovať nepohodlných ľudí. Nemali by sme fungovať na základe takéhoto starého komunistického zákona. Nastal čas ho zmeniť.
Samozrejme, čo je dôležité zdôrazniť, náš návrh sa týka priameho financovania cirkví na prevádzku cirkví. Nezasahuje do financovania ostatných služieb, ktoré cirkev poskytuje, hlavne čo sa týka verejnoprospešných služieb, cirkevné školy, cirkevné domovy sociálnych služieb, cirkevné domovy dôchodcov nebudú ovplyvnené týmto zákonom, pretože ich financovanie je upravené na základe iných zákonov.
A my presadzujeme taký jeden základný princíp a ten sa volá princíp slobodnej voľby poskytovateľa služieb vo všetkých oblastiach, kde hovoríme, že nech ktokoľvek poskytuje verejnoprospešné služby za určitého štandardu, má mať rovnaký prístup k financovaniu, že peniaze by mali ísť za ľuďmi a nie za zriaďovateľmi. To znamená, ak existuje domov dôchodcov a niekto sa rozhodne, že chce ísť do toho domova dôchodcov a má na to zo zákona nárok, štát by mal poslať rovnakú sumu peňazí za týmto človekom bez ohľadu na to, či ten domov dôchodcov je štátny, obecný, súkromný alebo cirkevný. A to platí pre všetky ostatné služby. Je to, mimochodom, pravidlo, že ktoré už nejaký čas na Slovensku aj fungovalo, ale práve súčasná vláda ho zmenila.
Na záver mi dovoľte povedať len jednu vec. I kolega Lojzo Hlina hovorí, že ani ľavica, ani pravica, keď vám to vyhovuje, vy o tom hovoríte. Ja som o tom presvedčený, že to tak je. Som presvedčený, že tá skutočná deliaca čiara v slovenskej politike nie je medzi ľavicou a pravicou, a to z dvoch dôvodov:
Po prvé, na Slovensku neexistuje skutočná ľavica ani skutočná pravica, ako to povedal pred pár dňami v rozhovore pre SME aj pán Milan Lasica. Mnohí politici zneužívajú túto ideológiu, aby polarizovali voličov pred voľbami, ale v skutočnosti sami nevedia, čo tie slová znamenajú. A keď sa pozriete na výsledok doterajšej dvadsaťročnej politiky, nad tým, že všetky najväčšie problémy, ktoré Slovensko má, zdravotníctvo, školstvo, korupcia, že všetky tieto problémy tlačíme a valíme pred sebou, namiesto aby sme ich riešili, tak naozaj nie je rozdiel medzi tým, kto práve sedí vo vláde. A určite nie v nadväznosti na farbu trička, či je červené alebo modré. To platí aj o odluke cirkvi od štátu.
To, čo potrebujeme, je zahodiť túto ideologickú politiku a Slovensko to naozaj potrebuje a ja som o tom úprimne presvedčený, a sústrediť sa na politiku prijímania skutočných riešení namiesto neustáleho prekárania sa, hašterenia a handrkovania. Ja nie som zástancom marketingu v politike. Výsledkom marketingu v politike je niekedy aj to, že keď idem za tento rečnícky pultík, tak sa bojím, aby ma tu niekto náhodou nezamuroval. Ale tento zákon, ktorý predkladáme, nie je marketingový zákon a nie je na základe prieskumu verejnej mienky. Konštantne šesť rokov od prvého dňa, keď sme v politike, presadzujeme tento zákon. Šesť rokov sme o ňom diskutovali, šesť rokov sme o ňom debatovali a dnes je načase, aby sme ho aj prijali. A keď ho neprijmeme, tak sa aspoň ukáže, kto to s odlukou cirkvi od štátu myslí vážne a kto nie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.10.2015 o 14:02 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:20

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

4.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, niekedy sa tak človek zamyslí, že kvôli čomu by bola ochotná zlatá bratislavská mládež prísť do parlamentu, a vidíte, je to tu, kvôli cirkvi. Kvôli cirkvi je ochotná, aj síce s meškaním, však to je úplne programová záležitosť, že sa mešká, ale je ochotná tu aj chvíľku sedieť, lebo ináč, ja vás, chalani, pomaly ani nepoznám. Ja fakt, niekedy sa musím zamyslieť, že ktorý je ktorý, z pohľadu toho, že koľko času tu trávite.
Na tejto schôdzi boli spotrebiteľské témy, témy, ktoré zasahujú fakt že tisíce ľudí. Proste tu nikto o tom ani netušil, že také niečo vôbec sem prišlo. Ale dokázali ste sa spojiť kvôli jednej téme, ktorá vás, zdá sa, že oslovila. Dovoľte mi k tomu zopár postrehov uviesť. Možno je niekedy lepšie na to nediskutovať a možno som to mal aj urobiť, ale keď som teda avizoval, že vystúpim, tak už vystúpim.
Kolegovia, vážení, ak ste sem teda dokázali kvôli tomu prísť do parlamentu, tak čujte, čo vám chcem povedať, že sú zákony, ktoré majú v sebe určitú, by mali mať v sebe určitú úctu, určitú; to, čo ja nemám, ja viem. Vy, kolega, vy zrovna mi to tiež nemusíte vyčítať, ja som sa nikdy na nič nehral. (Povedané smerom k navrhovateľovi.) Ale sú niektoré zákony, ktoré by mali mať určitú štábnu kultúru. Mali. Tu chlapci z OĽaNO valia jeden ústavný zákon za druhým, to je nič, proste. Ústavný zákon predložil jeden, zahlasujeme zaňho, dvanásť, to je nič, to je ako, viete, to je ako, predložím ja nabudúce, že monarchiu, alebo viete, to sú naozaj, že také, a bude to na tých Topkách alebo nebude? Bude to na tých Topkách alebo nebude? Zdá sa, že toto bude na Topkách, však? No, vieme svoje.
Čiže vy ste vyhodnotili, že tak dôležitý, celospoločenská téma, ktorá ovplyvňuje, je témou, proste ste jej to dali. Dali ste to na predposlednej schôdzi, však keď ste takí konzistentní, tak ste to mohli dať dva roky dozadu. Viete, konzistentne teda hovoríte o tom, že to je treba riešiť, tak ste to dva roky dozadu mohli dať. Vy ste to konzistentne dali teraz.
Viete, je to v zásade tak. Ak hráte, marketing je dôležitý aj v živote, aj v podnikaní, asi aj v politike, ale odtiaľ potiaľ tiež, vážení, akože odtiaľ potiaľ. Nemôžte to predávať ako kurčatá v Tescu, že proste to načasujete, natajmujete presne. Je tam určitá skupina, ktorá je asi zmeraná, cez tri-štyri prieskumy je zmeraná, že koľko asi ľudí chce odluku štátu od cirkvi. Položartom, polovážne, keby sa našla na Slovensku kritická masa ľudí, ktorá je za to, aby ropucha veľká mala pamätný deň, tak vy s tým sem prídete proste, lebo vy budete hrať v prospech tej skupiny a proste im dáte a poviete teda, jak sme zabojovali a im to odkážete. Ona asi nebude veľká, tá skupina, odkážete im: Vidíte, my sme chceli pamätný deň za ropuchu veľkú, ale nebola na to vôľa. Čiže aj zmyslom dnešného dňa a dva, predposlednej schôdze pred voľbami je povedať, že ste zvládli hrdinský boj o konečnú zmenu tohto, lebo tu už, keď nič nepomôže, tak toto pomôže.
Pán kolega, ja som študentský, dokonca však ja som bol prvý profesionálny manažér Vysokoškolskej únie Slovenska, čo bol vrcholný orgán študentov, ja som tam v zásade, dá sa povedať, bol, lebo tu kolega hovorí, že to bola posledná, je to posledná nesplnená požiadavka študentov. No ja som ju tak vnútorne neprežíval, že toto malo byť. Viete, ja viem, že sú ľudia, ktorí všetko chápu cez peniaze, ktorí sa aj ženia s predmanželskou zmluvou. Ja viem, že sú ľudia, pre ktorých je všetko merateľné financiami. Ale prosím vás, sú aj ľudia, pre ktorých to v zásade nie je všetko merateľné. Viete, ak niekto možno myslel odluku, tak myslel tú odluku ideologickú. Rozmýšľali ste nad tým, že niekto rozmýšľal nad ideologickou odlukou? Že tu bol nejaký Pacem in terris, že tu bolo niečo, že ovplyvňovali sa výbery kňazov, ovplyvňovali sa výbery biskupov, že niekto mal na mysli toto? Či vy ste to hneď preklopili do toho vášho sveta, v ktorom vašom svete sú len peniaze, že vy ste to, nech to je finančné?
Viete, ja si myslím, že požiadavka odluky cirkvi od štátu bola splnená. Bola splnená a, vážení, kvôli korektnosti, ak vy chcete povedať, že proste nemá sa cirkev financovať, tak povedzte, tak buďte korektní, predložte zákon o finančnej odluke štátu od cirkvi, alebo ešte buďte korektnejší. A korektnejší buďte (reakcia navrhovateľa), no dobre, tak buďte ešte korektnejší (reakcia navrhovateľa), dobre, tak buďte ešte korektnejší a povedzte, zákon o tom, že štát nebude podporovať cirkvi. Dobre? Predložte zákon o tom, že štát nebude podporovať cirkvi. Môžeme sa potom zafilozofovať, že či má alebo nemá, to je presne to, otázka, že či má alebo nemá financovať, môžeme o tom filozoficky debatovať, ale buďte korektní!
Lebo tak predložený ten návrh, ktorý je teraz, v dnešnej dobe po pretrhnutej kontinuite, viete, vy systémy, v Nemecku, v Rakúsku asi rodiny to už majú, neviem ako to, už neprepisujú, hej, že keď teda už dedo dával, tak aj ja dávam, hej, že to asignujem, hej? A po prerušenej kontinuite, dobre, v dnešnej dobe, keď ľudia sa boja vlastného tieňa, vy hovoríte, prihláste sa, prihláste sa, asignujte, asignujte, že ste dali katolíkom, židom, evanjelikom, dajte, asignujte!
Prosím vás, budem asignovať alebo niekto bude asignovať židovskej komunite. Myslíte, s nimi ste rozprávali, že teda, že ich podpora ich cirkvi má byť postavená na tom, že ja teda neviem, asi početná, ale že teda oni by tie príspevky mali že tých, kto sa prihlásia k tej židovskej, nemusia byť ergo židia, ale to znamená, nechcem do toho dostať, ale budeme, a to si niekto zmapuje potom? Hej? (Reakcia navrhovateľa.) To si niekto potom akože vytiahne z nejakého cez úesbéčko, že kto dal židom ako? Alebo že kto dal katolíkom v Rožňave? Ahá, ten dal katolíkom, ahá, ten dal evanjelikom, Osuský dal evanjelikom, ahá, evanjelik, vidíte, že to je... (reakcia z pléna), že proste, viete, že v dnešnej dobe naozaj vytvoriť proste listingy podporovateľov.
Ja vám poviem, jak to dopadne, jak so sčítaním ľudu, hej? Že proste sa vytvorila atmosféra, lebo tu od liberálov budú vykrikovať, nedávajte peniaze černokňažníkom, hej? Tak ľudia teda nebudú, tak radšej nedajú, lebo nevedia, že to budú, lebo to sa tiež robila taká hystéria, že keď sa robilo sčítanie ľudu, že kto čo bude s tým robiť, tak dneska povie, áno, prihláste sa, dajte, asignujte! Ja vám poviem, poviem aplikačnú, upozorňujem na riziko aplikačnej praxe. Hej? Riziko aplikačnej praxe hovorí, že z tých, koľko ich je, jeden a pol milióna, či koľko tu ľudí ešte robí, hej, tak z tých jeden a pol milióna nevyzbierate dokopy nič na podporu cirkvi.
Potom vy hovoríte, že čo keď nevyzbiera, tak sa to dá automaticky do fondu na obnovu pamiatok. Dobre, tak nebudeme mať cirkev, nebudeme mať kázne, nebudeme mať farárov, nebudeme mať nič, vy budete spokojní a budú vymaľované kostoly? Načo budú potom vymaľované kostoly, keď tam nebude mať kto v nich byť? Lebo nebude. Ako hyperbolizujem mierne, vážení kolegovia, ale ja vám hovorím, že v aplikačnej praxi to dopadne tak, že tá asignácia, priama asignácia, to znamená, že Fero Mrkvička pošle katolíkom, rímskokatolíckej cirkvi, bude, to je, po tej pretrhnutej kontinuite, po tej historickej skúsenosti, po tej aktuálnej atmosfére, a to aj vy musíte vedieť, a preto je to nekorektné, hej, je, bude mizivé. Bude mimoriadne problematické.
Ako to fakt, to musíte, tak to rovno nazvite, že proste štát nechce podporovať cirkev, teoreticky ju môžete podporiť tým, že asignujete, hej, alebo cirkvi, hej, ale treba to korektne nazvať. Čiže ste prišli so zákonom, kde štát už to odmieta podporovať cirkev.
Potom hovorme o úlohe aj štátu. Ja si dovolím tvrdiť aj napríklad takú vec, že neviem, či ju tu niekto povedal, ak teda neuznávate úlohu cirkvi v ničom inom, len teda sú to černokňažníci a neviem čo, viete, oni niekedy plnia aj takú funkciu poslednej záchrany. Viete, že už keď neni kde, a by ste neverili, koľko osudov je, že už neni kde. Vy ste vydali, tento parlament vydal biednych ľudí pri spotrebiteľských zákonoch, pri ktorých ste tu ani neboli. Kde ste, kde ste boli, keď ste mali chrániť spotrebiteľa, kde im naváľali zo 600-eurovej pôžičky 6-tisíceurový úver? Už sa nemajú tí ľudia kde ísť vyplakať, tak idú možno do toho kostola. Tak dobre, tak potom povedzte, že cirkev bude môcť, alebo cirkvi budú môcť fakturovať Všeobecnej zdravotnej psychoterapeutickú pomoc. Dohodneme sa na tom, že výpadok príjmov, výpadok príjmov sa proste bude saturovať fakturáciou? Že cirkvi si zmerajú ten ich prínos na pomoc ľuďom v ťažkej chvíli, hej, že majú tu, vytvoria to miesto, kde sa dá stíšiť, pre niekoho to má význam. Ja viem, že pre niekoho to nemá význam ísť na omšu. Tak poďme povedať, dobre, čo vám vypadne na tom, že vám nebudú asignovať, nato, aby vôbec tí farári mali tých nejakých, ja neviem, koľko chudáci zarábajú, či 300 či 400 euro, tak si to doložte faktúrou Všeobecnej zdravotnej za terapeutickú pomoc, budete to akceptovať? Či neplní niekedy cirkev trebárs aj takúto úlohu?
Viete, aj to tu už bolo spomenuté, aj mňa to tiež prvé napadlo, že niekedy toho Boha nájdete úplne na konci a čím je človek starší, tým možno sa k nemu nejako nájde a chce ho, hej? A možno aj niekomu pomôže. Ja to fakt, nebudem tu filozofovať, len prosím vás, ako môžu, milión dôchodcov, viete o tom, že už máme milión starobných dôchodcov? Už sme prekročili tú magickú hranicu milióna, už máme viac ako milión starobných dôchodcov. Ako môžu starobní dôchodcovia bez príjmu, teda keď nemajú iný príjem ako dôchodok, ako môžu podporiť tú cirkev? Vy ste to povedali znova veľmi nekorektne. Môžu to do zvončeka dať. Viete, to sú naozaj, vy ste to povedali, že dávajú. No, znova to príde naozaj nekorektné a keby sme chceli korektnú diskusiu, tak toto by sme mali otvoriť. Ako môžu tí dôchodcovia pomôcť, keď 40 rokov nemohli, keď oni boli aktívni, prečo oni mohli vytvoriť tú zásobu tej cirkvi, mohli prispieť a ona by teraz nebola, tak mohli a teraz im bola prerušená tá kontinuita, oni to nemohli a teraz im chcete zobrať, dobre, preženiem, chcete im zobrať Boha? Nechajte im ho, nechajte tým ľuďom večer, že je niekde omša, nechajte tým ľuďom Boha! Nechajte im! Ak štát má nejaké funkcie, tak jedna z nich kľudne môže byť to, že ten štát ešte vie zopár peňazí nechať na to, aby ľudia večer mali ísť kde hľadať Boha, keď ho potrebujú.
Viete, že naozaj, to už sme na tom tak zle, že ešte aj to vám vadí? Že má, funkcie má štát, však už obranu nemáme, prosím vás, tie štyri pokazené vétriesky, však to už je, to sú všetko, to je nič. To už obrannú funkciu si neplníme, to už vidíte, že štát, spravodlivosť, súdnictvo, vidíte, ako to dopadlo, tak nechajte aspoň že teda zopár, že nejaké tie cirkvi, že to teda ako funguje. Neviem, ako naozaj, nechajte tým miliónom, z tých milióna starobných, ja neviem, koľko je, fakt neviem, koľko je katolíkov, neviem, koľko je evanjelikov, koľko židov, koľko ja neviem akých, pravoslávnych, to fakt neviem, ale viete, že z nich veľa je. A tí nemôžu asignovať, nemôžu asignovať. Nemôžu aktívne sa k tomu vyjadriť, môžu povedať deťom, pošli im, hej, ale to...
Vážení kolegovia, chcel som povedať, zmyslom môjho vystúpenia bolo, že upomeniem na niektoré skutočnosti, naozaj, je to vážna vec. Ako keď chcete, aby štát nepodporoval cirkvi, tak to povedzte. Povedzte, že nechcete, aby štát podporoval cirkvi. Chcete? Nechcete, výborne. Pán predseda strany SKOK práve povedal, že nechce. Lebo on to má zmerané, určite má štyri prieskumy, kde hovorí, že tu je určite dostatočne kritická množina ľudí, ktorí nechcú, aby štát podporoval cirkvi, čiže on si to vedome povie. On keď bude vedieť, že ropucha veľká tu má viac ako 10-tisíc priaznivcov, tak on povie, že ten pamätný deň ropuchy veľkej chce. To proste, to je tá politika v praxi. To je tá politika v praxi. Takže ak predstavitelia strany, neviem teda, SKOK, či ako sa to vlastne voláte, nechcú, aby štát podporoval cirkvi, tak ste predložili ten návrh.
Ja si na rozdiel, aj keby som bol ateista, čo nie som, aj keby som bol ateista, čo nie som, tak poviem, ja by som chcel, aby proste štát určitým spôsobom pomáhal, podporoval cirkvi, lebo to plní určitú spoločenskú objednávku, sú tam určité historické súvislosti, proste sú to veci, o ktorých by sme sa mali dlho baviť. Ja ako ateista by som povedal, aj možno hedonista, ľahtikár, neviem čo, všetko možné na svete, priateľ hedónie a sveta gombičky, by som povedal, dajte tej cirkvi pre istotu, však drží tých ľudí v pokore.
Viete, že nebuďte nezodpovední aspoň, prosím vás, keď už ste predložili zákon, ktorým nechcete, aby štát podporoval cirkvi. Ja si myslím, že taký zákon tu miesto má a o nejakých parametroch môžeme prípadne rozprávať.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.10.2015 o 14:20 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:35

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
No, vodu kázať, víno piť, to ma napadlo, ale nechcem ísť úplne osobne, pretože ma teší, že v podstate, Lojzo, nemáš žiadne vecné pripomienky, len osobné útoky, čo je dôkazom, že tento návrh nie je pripravený zle. A teda ale vyprosím si, aby človek, ktorý najviac marketingových a vyslovene hlúpych návrhov a zbytočností prináša do parlamentu, útočil na nás, ktorí to naozaj nerobíme a na akej téme sa venujeme celé roky.
Čo sa týka toho takého argumentu, že nesedeli ste tu počas spotrebiteľských zákonov, no my teda hlasujeme a vyjadrujeme sa hlasovaním a nemyslím si, že kvalita práce poslanca sa meria tým, koľko narozpráva, ale že sa meria činmi. A to by si možno mali uvedomiť viacerí.
Dovoľ mi takú základnú školu odluky cirkvi od štátu, ktorú stihnem v jednej minúte, aby si pochopil, v čom sa všetkom mýliš, čo si povedal. Po prvé nie je pravda, že cirkvi budú mať menej peňazí, náš návrh je napísaný tak, že ak len 50 % ľudí sa rozhodne asignovať, ktorí dnes asignujú mimovládnym organizáciám, polovica ľudí asignuje, čiže je tu aj tá kontinuita a kultúra tej daňovej asignácie, tak cirkvi dostanú rovnako peňazí na svoje fungovanie ako dnes. Neberieme cirkvi všetky peniaze, všetky verejnoprospešné služby, o ktorých si ty hovoril, že cirkev poskytuje, a uznávame jej miesto, budú financované rovnako ako doteraz, dokonca hovoríme na rozdiel od súčasnej vlády, že mali by byť úplne rovnocenné bez ohľadu na to, kto tieto služby poskytuje.
Netvárme sa, že si múdrejší ako všetci Nemci, Taliani, Rakúšania či Poliaci, ktorí už takýto model prijali a všetky tie pripomienky, ktoré si mal a ktoré naozaj považujem len za vyslovene účelové, si vydebatovali, fungujú a nespôsobujú tam žiadne problémy. Jednoducho neobjavujeme teplú vodu, neobjavujeme koleso, inšpirujeme sa tým, čo dávno dobre a správne funguje v celej Európe.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 14:35 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:35

Juraj Miškov
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Hlina, je naozaj úsmevné, keď nás práve vy idete poúčať o nepatričnosti marketingu v politike. A ja si naozaj z vášho pôsobenia v politike nepamätám nič okrem vysypania hnoja, piesku, pristavovania tankov alebo zamurovávania vchodov. Ja si naozaj nepamätám, že by ste vy, pán poslanec Hlina, niekedy predstavili víziu toho, ako by malo Slovensko vyzerať o 5, 10, 15 alebo 20 rokov, a taktiež si nespomínam na to, že by ste prišli niekedy s nejakou reformou, zmysluplným a uceleným návrhom sociálneho, zdravotného alebo ekonomického programu. Pán poslanec, členom poslaneckého klubu KDH ste síce krátko, ale žasnem nad tým, ako neskutočne rýchlo ste si dokázali osvojiť mantru svojho klubu, farizejskú mantru svojho klubu, vodu káže, víno pije. 
A čo sa týka tých Topiek, keď vám tak veľmi na tom záleží, aby ste sa tam objavili, ja sa skúsim za vás prihovoriť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2015 o 14:35 hod.

PhDr.

Juraj Miškov

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video