54. schôdza

176.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nie som odborník na verejné obstarávanie, ale dovolím si predsa len k tomuto pár poznámok, ktoré vlastne sú z poznania reality, z poznania praxe, a budem sa teda v prvom rade obmedzovať na to, čo poznám, na to prostredie, ktoré poznám, a to je prostredie agrárneho sektora, lesníckeho sektora a, samozrejme, prostredie regionálnej samosprávy a miestnej samosprávy.
Ak tu kolega predrečník hovoril o ekonomicky najvýhodnejšej ponuke, ktorá, myslím si, že by mala byť jasným pravidlom, chcem sa spýtať, ako to môže fungovať v ostatných partnerských krajinách Únie, keď to funguje, keď je prirodzené, že potraviny sú obstarávané v najbližšom okolí kvôli aj čerstvosti, aj ekonomickosti, ale aj, samozrejme, podpore v danom regióne, keď podobné, alebo práce, ktoré jednoducho sú potrebné k životu v obci, v regióne, okolo školy, okolo sociálnych domovov sociálnych služieb a podobne, sú obstarávané z najbližšieho regiónu aj kvôli podpore zamestnanosti?
U nás to nejde. U nás ťažobné práce v lesníctve získa firma, ktorá má sídlo 300 km ďaleko, ktorá nemusí mať žiadnu techniku, ktorá nedisponuje žiadnymi ľuďmi, ale vyhrá obstarávanie v štátnom podniku Lesy na ťažbu v úplne inom kraji v inom režime, kde, keďže nemá technické prostriedky, tým pádom nespĺňa kritériá, ktoré boli stanovené, že budú autá používané s emisiami, ktoré spĺňajú Euro 5 alebo Euro 4, a subdodávatelia, ktorí jednoducho musia potom pracovať za polovičné ceny.
A mali ste tu takých, už ste väčšina alebo všetci ste už boli preč, keď tu boli z Čierneho Balogu, asi 30 chlapov, ktorí robia v lesníctve ťažobnú činnosť, približovanie a odvoz, a sami povedali, a to je bežná prax, že všade pracujú staré traktory, Zetor 67-ky a podobné z roku pána 1970. Keď Tatrovky staré 148-ky, to už je keď 800-ka nejaká, 815-ka odváža, to už je pokrok. To znamená, tam sa spĺňajú aké emisné normy?
Na toto chcem upozorniť a na toto sa chcem spýtať. Pokým zákon o verejnom obstarávaní neumožní takúto logiku a takúto činnosť, tak nehovorme o akomkoľvek dobrom zákone o verejnom obstarávaní.
Ja poviem ešte následky, ktoré to má, samozrejme, v tých regiónoch. Nezamestnanosť, ako by vás ako stranu, ktorá si hovorí sociálna demokracia, malo zaujímať prednostne. Absolútne prednostne. A vy takýmto spôsobom v tých najkrutejších oblastiach, v tých regiónoch, o ktorých vlastne aj zákonom chcete ich podporiť, podporte ich dobrými vecami. Podporte ich dobrým zákon o verejnom obstarávaní. Umožnite úplne legálnu a korektnú činnosť, aby lesní robotníci, ktorí tam boli za dlhé desiatky rokov a živili sa lesnými prácami, to znamená, či to je zakladanie lesa, či to je výchova, či to je ťažba, či sú to údržby ciest, či ostatné všetky veci, aby to mohli naďalej robiť. A nie aby museli za takouto robotou dochádzať kamsi 200 km ďaleko alebo ju museli robiť ako sopľaví chlapci za polovičnú cenu!
Ak máte svedomie, tak toto by ste mali umožniť, a nie o tom tárať a prichystávať tu všelijaké možné zákony, ktoré sekundárne vykrývajú, ale zase nie pre týchto ľudí, ale tých podvodných podnikateľov.
Čo sa týka potravín, to je úplne markantný a veľmi vážny signál. Jednoducho všetkými zákonmi, ktoré aj na tejto schôdzi boli predložené, utlmujete poľnohospodársku výboru a jej produkciu, aj živočíšnu špeciálne. Ak sa neumožní takýto najbližší kolobeh, že jednoducho tu je podnik, ktorý chová hovädzie mäso, bravčové mäso alebo hydinu a prirodzene ju bude dodávať do najbližších, tak nepodporujete nič.
A má to ešte jeden závažný parameter. My dneska prevážame to, čo kedysi chodilo na dvore alebo bolo u suseda na dvore, my dneska prevážame stovky kilometrov. To znamená, že ekológia je kde? Ale s tým súvisí aj ekonomika. Aj ekonomika neskutočným spôsobom. A keď sa vám to nezdá, tak potom choďte naspäť do školy a učte sa, čo je ekológia a ekonomika spolu v súčinnosti.
Majú sa rozvíjať v regiónov miestne akčné skupiny. Majú podnikatelia a samospráva majú vlastne svojím spôsobom fungovať a spolupracovať a kooperovať na rozvoji tohto regiónu. Ako si to viete predstaviť bez pák, ktoré im, by ste im mali takýmto zákonom dať do rúk? Ako si to viete predstaviť? Ja si to neviem predstaviť, a preto to ani nefunguje! Preto to funguje formálne úplne na iných parametroch, aj na iných predmetoch podnikania a na inej činnosti. Nie na takejto prirodzenej logickej, ktorá jednoducho by mala zároveň napomáhať rozvoju či toho mikroregiónu, či regiónu v nejakej, vo väčších rámcoch.
A ešte poviem takých zopár perličiek, ktoré sa týkajú činnosti ÚVO, ale, samozrejme, aj tých, ktorí obstarávajú a ktorí cítili dopady nekalých praktík mnohých firiem.
Kedysi mi rozprával môj nebohý otec, že neboli takéto inštitúcie, ako máme dneska, neboli zákony, ako máme dneska, ale fungovala Čierna kronika v novinách. To znamená, aby ste vedeli, bol ročník 1914, začal učiť v roku 1938. Ak podnikateľ, ktorý mal nekalé praktiky, ktorý neplatil, ktorý podvádzal, sa dostal do Čiernej kroniky v novinách, mal dve možnosti: skončiť podnikanie alebo si dať, ľudové povedané, mašľu.
Dneska my máme inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať transparentnosť, čistotu súťaže a všetko ostatné. Prosím vás pekne, čo sa stále deje? No všetko dokážeme obísť. Ako je možné, že firmy, ktoré neustále vyhrávali všetky súťaže, nemali nič?! Nemali ľudí a kazili každú súťaž a jednoducho zabezpečili obciam, mestám, regionálnym správam, že museli odvolávať súťaže, likvidovať ich a súdne vymáhať a, samozrejme, vracať európske prostriedky. Ako je možné, že takéto firmy ÚVO nedá podnet a nedá signál na to, že na takéto firmy treba vymazať z Obchodného registra, zastaviť ich podnikanie? Ako je to možné? Načo máme takúto inštitúciu?!
No a už len takú perličku poviem. Neviem, či tu niekto sedí z ÚVO, ale myslím si, že ani hore nevidím, ani na balkóne nikoho, že sa sem asi neunúvali prísť. Ale také kauzy, ktoré spočívajú napríklad v Nitrianskom samosprávnom kraji už štyri roky a nie sú rozhodnuté a isto, ak som takto povedal, že to stačí povedať, že si šéf tejto organizácie alebo šéfka tejto organizácie spomenie, o čom hovorím, tak to je veľmi smiešne, je to na posmech, je to hanba, keď nevie v nejakej veci rozhodnúť a keď sa vyhovára, že jednoducho súdy by mali rozhodnúť alebo mali by konať.
Prečo sú tieto organizácie, ktoré takto majú rozhodovať, nie viazané prísnym zákonom a prísne zákonom o správnom konaní, čo sa týka vyjadrovania, čo sa týka rozhodnutí a čo sa týka celej svojej činnosti? Prečo si neustále vedia predlžovať všetky svoje lehoty, ktoré jednoducho potrebujú na to, aby buď našli argumenty, alebo nekonali?
Čiže zvážte, či sa dajú takéto podnety, podľa mňa ich treba, to je naša povinnosť ich zapracovať do takéhoto zákona, aby sme úplne sa normálne vedeli správať či v regiónoch, či v obciach, či v mestách a, samozrejme, transparentne aby súťažili miestni podnikatelia a aby sme podporovali miestnu zamestnanosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

178.
Ďakujem pekne. A ďakujem aj kolegovi, že naozaj povedal z praxe, že ľudia tomu, prestávajú tomu rozumieť. Koniec koncov tomu sa nedá rozumieť. A ja sa tiež stretávam s ľuďmi, trebárs aj tí ťažiari, hej, ľudia, čo robia v lesoch. Oni tomu fakt nechápu, že ako je možné, že - na príklade to poviem, ja som sa tomu už venoval - jedna firma, schránka, nejaký holandský vlastník, ale je tam, vlastní to finančná skupina, aj sídli v 5-hviezdičkových kanceláriách tuná cez Dunaj a ona ti vám sadí stromčeky. Normálne tam v Leviciach pri vás niekde oni majú, plejú. Oni vyhrajú, v zásade, na čo sa pozrú, to vyhrajú, hej. Mimoriadne úspešne, neviem jak teraz, ale minulý rok bol mimoriadne úspešný pri tendroch v štátnych lesoch. Proste od sadenia cez pletie, na čo si spomeniete, ale tí chlapci nevideli motorovú pílu. Oni si to pletú s krompáčom. Oni proste, ale, a tých chlapov, tých chlapov, ja sa s nimi stretávam, oni sú z toho hotoví, že čo je toto za krajinu, čo je to za svet, že my musíme robiť pod nejakými Bratislavčanmi, ktorí tomu absolútne nerozumejú, len rozumejú tomu, ako vyhrať súťaž.
Áno, v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici držkovú polievku stále varí pani z Radvane, ale dodáva ju formálne firma z Luxemburgu, ktorá vyhrala verejnú súťaž. Proste, my sme sa naozaj dopracovali do ad absurdného stavu, do ad absurdného stavu, že tomu sa už nedá ani pri najlepšej vôli a pochopení rozumieť.
A tí chlapi, v tých chlapoch, častokrát to sú neni žiadni filozofii a myslitelia, ale je to krutá pravda. Čo je to za systém, čo je to za systém, kde my musíme robiť pod niekým za rádovo menej peňazí, ktorý tomu absolútne nerozumie?! Rozumie len tomu, ako vyhrať súťaž. Prečo tie súťaže sú nastavené tak, že nakoniec vyhrá ten, ako je potrebné, aby vyhral? Ľudia prestávajú veriť princípu súťaže. A princíp súťaže posúva aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

180.
Ďakujem pekne. Pán kolega Radošovský, vy teda pre mňa osobne patríte k poslancom, ktorých má význam počúvať a má význam prípadne aj vstúpiť do polemiky.
V danom prípade by som bol skôr počúval, ale len predsa, len tá jedna vec, ak som vám dobre rozumel, teda verejné obstarávanie nevytvára podmienky pre to, aby sme nemuseli niekoľko sto kilometrov nosiť kurence alebo niečo, čo behalo po dvore a tak ďalej. A tu nastupuje to, že či teda je seriózny tento argument. Máme jasne predurčené, že Európska únia a právo, ktorému sa zaviazali, zaväzuje vládu, aby vytvárala bariéry, že nesmie byť nikto zvýhodňovaný a tak ďalej. Napriek tomu zvýhodňovaní chceme byť, lebo vidíme v iných krajinách, zvýhodňovaní sú a podobne. No ale vláda, ktorú ja tu reprezentujem, urobila všetko možné pre to, čo sa len dalo, a na hranici častokrát, priznám, ochrany národných záujmov v danom prípade tu a doma a domácich výrobcov, okrem iného aj z argumentov, o ktorých ste hovorili.
Zoberte si kýbel, celý rad zákonov k reťazcom a k tým nesmierne neserióznym praktikám, ktoré tam sú. Len pamätám si vystúpenie aj poslancov vášho klubu a aj hlasovanie vášho klubu, pán Radošovský.
My celý čas sa snažíme všetko pre to, a predsa nemôžte tomu ministrovi, ktorý tú slovenskú značku povinnosti uvádzať, že slovenský výrobok a podobne, čiže v rámci tých korektných možností tá vláda robí všetko, čo môže. A veľmi rád by som počul, čo reálne môže urobiť, ak by to veci pomohlo, lebo naozaj by to pomohlo.
Ale pokiaľ je tá diskusia, stojí na tom, že častokrát veľmi nekorektné argumenty vo väzbe napríklad aj na tie dodatky a podobne. Možno by stálo za to sa k tomu hlbšie vyjadriť, možno v druhom čítaní.
Ale buď chceme hľadať seriózne riešenie, alebo je to len bezuzdný politický zápas. V tom ja mám problém.
Takže som vďačný, chcem vám povedať, pán poslanec, za každý, každý názor, ktorý má aspoň trošku racionality, a je pripravený počúvať a diskutovať o veci. A nie iba prísť a politicky jednostranne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

182.
Pán kolega, naozaj je to pravda. Žiaľ, ten zákon o verejnom obstarávaní má negatívny dopad na rozvoj regiónov, ale aj ich obyvateľov. Ale to dlhodobo, to nielen teraz, ale dlhodobo. A to nie je len ten negatívny dopad, ktorý si spomínal, možno v lese alebo v dochovaní, alebo v dopestovaní. To, čo sa v regiónoch dochovalo, dopestovalo, dnes treba dovážať. Ale to je aj oblasť stavebníctva. Vyhrávajú tie verejné obstarávania firmy naozaj tak, ale aj v stavebníctve, ktoré nemajú mechanizmy, ktoré nemajú zamestnancov. Tak ako to bolo spomenuté, vyhrávajú firmy tie, ktoré sa vedia zorientovať v zákone o verejnom obstarávaní, a nie tie, ktoré majú naozaj aj schopnosť vykonávať ten súbor tých prác.
Ten zákon je veľmi nespravodlivý a ochudobňuje mnohých ľudí v regiónoch. A ja sa s tým stretávam. A nie raz sa zamýšľam nad tým, a tak ja si všímam tie stavebné firmy, prečo mnohé stavby realizujú firmy, ja neviem, možno z Bratislavy alebo z Košíc, alebo z veľkých vzdialeností, keď máme zručných remeselníkov aj vo vlastnom regióne.
Myslím si, že, pán minister, ak vás tuná máme, v podstate ja som to tak spomenul pri inom zákone, ale poviem to aj tu, čím jednoduchší bude tento návrh zákona, tým bude lepší.
Ja som sa sám zamýšľal nad týmto zákonom o tom verejnom obstarávaní. Je dobré alebo je lepšie, keď ho tu máme, alebo by bolo lepšie, keby sme tento zákon o verejnom obstarávaní vôbec tuná nemali. Ja si dovolím povedať, že v mnohých prípadoch je diskriminačný voči bežným občanom tejto krajiny. Potláča ich práva možno mať tú zákazku vo svojom regióne a vykonávať aj mať podiel práce na tom.

Ďakujem, pán predsedajúci, nič sa nestalo. V zásade súhlasím s vašou faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Radošovského, ktoré som počúval, ale myslím si, že je podstatné alebo že by sme si mali osviežiť pamäť, pán poslanec Radošovský. Vy dobre viete, že výberové konanie na pozíciu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vyhlásila ešte vláda Ivety Radičovej. A táto vláda rešpektovala tých, ktorí sa doňho prihlásili, a vybrala terajšiu predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie pani Zitu Táborskú. Snáď nechcete tvrdiť, že Zita Táborská je nominantkou tejto vlády na čele Úradu pre verejné obstarávanie. Na toto ste akosi pozabudli.
Ja viem, že v KDH drieme hnev, lebo si myslelo, že doobsadí stoličku na čele predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Ale opakujem. Vyhlásenie výberového konania sa uskutočnilo, páni kolegovia, ešte za čias vlády Ivety Radičovej. (Reakcia z pléna.) Vyhlásenie výberového konania bolo za vlády Ivety Radičovej. Viem, že sa to zle počúva, pán kolega Přidal, ale je to tak jednoducho. A úrad bol neobsadený od apríla 2011, myslím, do mája 2012, ak si dobre pamätám. A ktože bol vtedy pri moci? Nebola to vláda zlepenca, ktorého ste boli súčasťou, aj vaše hnutie, pán poslanec Radošovský?

186.
Budem mať slušnú reakciu a neslušnú reakciu.
Pán kolega Číž, ak by sme umožnili takýmto spôsobom, ako navrhujem, samozrejme, technicky to treba zvládnuť, napríklad tie spomenuté obchodné reťazce a ich dodávky, ktoré sú, ktoré tlačia na spracovateľov a na prvovýrobcov, aby boli cenovo neúnosne nízke, to znamená, ani neudržali úroveň nákladov, by sme týmto spôsobom pekne obišli, napríklad. Len to treba tým limitom, pri tých limitoch to treba vyšpecifikovať a povedať, tu môžte takýmto spôsobom obstarávať. Obstarávať musíte, ale môžte obstarávať tu za takýchto podmienok, pretože to všetko ostatné z ekonomického hľadiska má iné a dôležitejšie pre spoločnosť následky. Pozitívne. Myslím si, že na tom by sme sa vedeli zhodnúť a že jednoducho toto by sa dalo technicky aj doriešiť.
Pán Kolesík, ja som o takýchto veciach nerozprával a kedysi ja som si vás, s prepáčením zaradil a vyjadril som sa, keď ste tu rozprávali o nejakých, tu ste tam vtedy sedeli, a zatiaľ ste z toho kolesíkovania u mňa nepreskočili a neodskočili. Ak vy chcete pripomínať mne pamäť, prepáčte. Ten tzv. zlepenec vtedy ponúkol tento post opozícii a opozícia nominovala a tento parlament zvolil. Ak si potrebujete osviežiť pamäť, možno by vám stačilo niečo si, kávu si dajte, alebo, ja neviem, čo si dajte, aby sa vám osviežila pamäť. Ste mladý človek a nepredpokladám nejaké iné následky, že by ste jednoducho už nemali, netrpeli pamäťou. A ak vy potrebujete neustále si otierať ústa o KDH, tak to robte kdesi inde, ale nie tu v parlamente, pretože budete mať zase o jedného nepriateľa viacej. Jednoducho, ja nemám rád nepriateľov, ja mám rád normálny, korektný vzťah a skúste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi stručne chcem zaujať stanovisko, keďže ide o prvé čítanie. Nechcem zachádzať do podrobností, bolo tuná, samozrejme, napriek tomu analyzované mnoho, mnoho konkrétností.
Chcel by som len povedať, teda že som presvedčený o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie bude ochotný urobiť nejaké stretnutie s vami poslancami k daným témam, ktoré ste naznačili dnes, a som presvedčený aj o tom, že akékoľvek návrhy, ktoré vylepšia alebo zjednodušia právnu úpravu naznačeným smerom, myslím si v tej odbornej časti diskusie, ktorá tu dnes zaznela, bude prínosom a ja sa tomu nebránim.
Toľko stručne z mojej strany. Ďakujem pekne.

190.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Čiže ak dovolíte, pani poslankyne, poslanci, a ešte ste ochotní ma počúvať v tomto maratóne, ktorý dnes mám, aj pokračujem zo včera, dovoľte, aby som vám povedal, že po podpísaní dohovoru Slovenskou republikou dňa 9. septembra 2009 boli vykonané potrebné legislatívne úpravy v Trestnom zákone. Bolo posúdené uplatňovanie výhrad, resp. vyhlásenie Slovenskej republiky k dohovoru a riešená bola aj otázka určenia vnútroštátneho koordinačného orgánu zodpovedného za ochranu, prevenciu a boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí. A tiež určenia orgánu zodpovedného za zhromažďovanie a uchovanie údajov týkajúcich sa identity a DNA páchateľov trestných činov označených v dohovore, pričom dohovor je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách a zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon.
V súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky preto dohovor podlieha vyslovene súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Dohovor je zároveň medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
Tento materiál bol predmetom pripomienkového konania, ktorého vyhodnotenie je súčasťou predkladaného materiálu, pričom sú tam aj neakceptované zásadné pripomienky zo strany verejnosti. Problematickým pre verejnosť, ktorá teda pripomienkovala tento materiál, je najmä ustanovenie dohovoru, ktoré predpokladá zabezpečenie alebo zabezpečovanie poskytovania informácií deťom o možných rizikách sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania.
Chcem tu povedať, že obavy verejnosti zo zavádzania extenzívnej sexuálnej výchovy nie sú opodstatnené, nakoľko dohovor neurčuje formu, ako majú byť tieto informácie poskytované. Je na samotnom štáte, akú formu si zvolí, a existujúce učebné osnovy, a to chcem zdôrazniť, sú už v súčasnosti v súlade s týmto dohovorom, čiže niet čo meniť.
Materiál bol, samozrejme, prerokovaný v riadnom legislatívnom procese a vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas dňa 1. júla s ratifikáciou dohovoru.
Základným cieľom teda dohovoru je predchádzať sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí a bojovať proti nemu. Chrániť práva detských obetí od sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania, podporovať vnútroštátnu medzinárodnú spoluprácu proti sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí. Jeho vykonávanie budú v rozsahu svojej vecnej pôsobnosti zabezpečovať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo školstva, vedy a výskumu, ako aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Slovenská republika jednoznačne aktívne vystupuje v oblasti ochrany a podpory práv detí a hlási sa ku všetkým aktivitám medzinárodného spoločenstva v tejto oblasti. V otázkach ochrany a boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí aktívne pôsobia viaceré ústredné orgány štátnej správy, najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo školstva, ale aj iné vládne a mimovládne organizácie, ktorých jednou z hlavných náplní činnosti je práve problematika, ktorá je predmetom úpravy dohovoru.
Je preto v záujme Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s dohovorom.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

192.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 31. augusta 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s uvedeným dohovorom Rady Európy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určil zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu na vyslovenie súhlasu s dohovorom vo výboroch a v gestorskom výbore. Oba výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohovorom Rady Európy pridelený, ho prerokovali a odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas a zároveň rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným dohovorom Rady Európy a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohovorom Rady Európy (tlač 1669a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru pod č. 666 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

194.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, pani spravodajkyňa, moja susedka, dovoľte predsa pár slov. Samozrejme, som za tento zákon a budem hlasovať za.
Je to medzinárodná zmluva nad našimi zákonmi. Iste je dobre vypracovaná. Aj keď upozorňujem, že už v 2007 bola schválená v Lanzarote a že my sme ju podpísali už v 2009, čiže už šesť rokov sme ju mali možnosť posunúť a až teraz ju teda posúvame do parlamentu na ratifikáciu.
Táto téma stále ešte aj bude dlho polarizovať spoločnosť. Iste k tomu prispelo aj dlho pripravovaná stratégia pre ľudské práva, ktorá svojho času na ministerstve zahraničia, teraz už na ministerstve spravodlivosti bude kontrolovaná a realizovaná. A teda verejné diskusie vždycky narazia na dve bariéry, ktoré medzi sebou ako svojím spôsobom, aj vinou médií, ako bojujú, no. Samozrejme to, že treba deti chrániť pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, je samozrejmé, a že treba popritom aj medzinárodnú spoluprácu a prevenciu týchto trestných činov, trestanie týchto trestných činov, to je tiež správne, no.
Treba pripomenúť, že 60 % týchto trestných činov sa deje v rodinách, v normálnych rodinách. O tom sa už menej hovorí, ale je to tiež pravda. Nedávno sme vo výbore, kde aj tento zákon sme mali, alebo zmluvu, mali sme aj rodovú rovnosť, správu za rok 2014. Bola tam diskusia na tú tému najmä preto, že teraz je 20 rokov od tzv. Pekinských zásad, keď bola konferencia v Pekingu, kde teda bolo daných nejakých 12 zásad, ktoré teraz hodnotiaca správa za rodovú rovnosť analyzovala, čo sa z toho udialo na Slovensku. Bol to celkom vážny dokument. Iste by bolo dobré mať ho aj tuná v pléne a prediskutovať ho, lebo je to téma večná teda, na ktorú má Slovensko trošku iný názor, ako má napríklad Európska únia. Ale tu sa to nedovolilo, čiže sme sa vzdali témy diskutovať v pléne na túto tému.
Ja chcem upozorniť len na vlastne dve poznámky k tomuto, aby to zas odznelo, aby aj pán minister, on čiastočne to už naznačil, že netreba sa obávať, ale ja to teda pripomeniem. Že v tomto Lanzarotskom protokole sú dva body, a to konkrétne čl. 16 a čl. 14, ktorý keď sa dobre vysvetľuje alebo rozumne, alebo tak, ako to u nás chápeme, tak je to v poriadku, ale keď sa to berie tak po európsky, dá sa povedať, tak môžu s tým byť vážne problémy a už doterajšie Slovensko k tomu ako nie raz došlo.
Dohovor. Článok 6 dohovoru upravuje vzdelávanie detí, v ktorom sa uvádza, že zmluvná strana "prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby zabezpečila, že deťom budú počas vzdelávania na I. a II. stupni poskytnuté informácie o rizikách sexuálneho vykorisťovania, sexuálneho zneužívania". Tieto informácie sa poskytujú v rámci všeobecných informácií o sexualite. Z uvedeného vyplýva, že po ratifikácii bude musieť Slovensko zaviesť sexuálne vzdelávanie na I. a II. stupni základnej školy vo vyššie uvedenom rozsahu, a to podľa čl. 2 dohovoru zásady nediskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie.
Samozrejme, my máme a sme za sexuálnu výchovu, len bolo o tom už tu veľa diskusií, za akých podmienok a kedy. Pamätáte sa, že sme tu viackrát spomínali aj referendum, kde 900-tisíc ľudí povedalo, že je právom rodičov, aby rozhodli, či áno, alebo nie a akou formou. To bolo prvé. Potom tu bola spomenutá, by som povedal, kampaň okolo Hry proti AIDS, kde naozaj cez ministerstvo zdravotníctva prišiel na školy taký kurz neakreditovaný, kde naozaj sa tie deti učili neprimerané veci svojmu veku v siedmej triede. Nechcem to tu spomínať, viackrát som to tu už povedal.
Čiže na moje interpelácie, na moje listy ministrom potvrdili oni, že vlastne so súhlasom rodičov takéto kurzy mali ísť, mali byť akreditované, a teda keď už idú aj neakreditované na školstvo, rodičia musia o nich dopredu vedieť. Čiže tak ako poznáme niektoré materiály o sexuálnej výchove, teraz mám taký, nejaká farmafirma na dvadsiatich stranách ukazuje dievčatku, ktoré je zdesené, že naraz nedostalo to, čo malo dostať. Mamička ho poteší s tým, však zober tieto pilulky hentaké a také a potom už, keď ide na ďalšie rande, už jej strčí do vatku do džínsov - do vačku, pardon (zasmiatie sa rečníka) - také pilulky a všetci sú happy, že teda takto to dopadlo. Samozrejme, firma, ktorá tie pilulky produkuje, je tam nie raz spomenutá.
Čiže toto nie je sexuálna výchova, ale toto je proste na zváženie, hormonálna antikoncepcia pre mladistvých je svinstvo, to povedala jedna veľmi dobre informovaná psycholožka česká a je to, bohužiaľ, pravda.
Čiže to je ten prvý bod, proste sexuálna výchova áno, ale primeraná veku a aj s vedomím rodičov. A myslím, že tak jak sa doteraz na školách vyučuje v biológii a v rôznych iných predmetoch, neni to, môže sa to aj zmeniť k nejakým iným metódam, ale proste rodičia by o tom mali vedieť.
No a druhý bod je ten článok 14. Tam sa hovorí o tom, že, o možnosti premiestnenia obete z jej rodinného prostredia. Podmienky a trvanie tohto premiestnenia sa ustanovia v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Čiže čím sa dotklo dohovoru, sa má do spoločnosti vytvoriť taká atmosféra, mne sa zdá, akú poznáme zo zahraničia, keď dochádza v niektorých štátoch skutočne k masívnemu odoberaniu detí z rodín pre malicherné príčiny. (Reakcia z pléna.)
Napríklad, hovorím, o tom je veľmi veľa dát. Nórsko, Veľká Británia, Belgicko, to ti dodám, osobne ti dodám, no. Odoberanie detí je faktom, je faktom. Za nič. Aj dáš mu po ušách a môžu dieťa odoberať, nesúvisí to vôbec ani so sexom, no.
Či je toto, samozrejme, slovenská spoločnosť neni na to zrelá, ani pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí nie sú ešte odborne a personálne pripravení na to, aby pri aplikácii uvedených článkov nedochádzalo k odoberaniu detí z rodín na základe krivého obvinenia alebo z malicherných príčin.
Ja som tu mnohokrát spomínal jeden prípad, o tom aj kniha vyšla, aj pán minister ju čítal, jak z krivého obvinenia manželky na otca ho zavreli na trinásť mesiacov a deti mu odobrali a prakticky ich možná nikdy už neuvidí. Šesť rokov po totálnom oslobodení ešte tie deti nevidel a mnohé veci neboli doriešené, prakticky žiadne, no. Čiže dneska aj krivé obvinenie môže znamenať takéto dôsledky. A ja si osobne myslím, že mnoho ľudí, ktorí sedia dnes vo väzeniach za takéto kvázi delikty, jako sú tam po krivých obvineniach, a keď sa to dokáže, tak tým, čo tie krivé obvinenia spravili, sa vlastne nič nestane. To je na tom to zaujímavé a nepochopiteľné, no.
Podľa dohovoru teda nie je vylúčené, že môže ísť o odoberanie pred riadnym rozhodnutím súdu o vine či nevine páchateľa-rodiča. Svedčí o tom použitie formulácie "možnosť premiestnenia údajného páchateľa". Čiže môže byť niekto len údajný, svojou manželkou, svokrou alebo niekým udaný a tie jeho deti možno premiestniť. To je v tom Lanzarotskom protokole. Čiže táto téma si vyžaduje stálu diskusiu, pozitívnu, konštruktívnu, o konkrétnejších spôsoboch a limitoch v prospech rodiča, zachovania rodičovských práv rodiča, ktorý sa voči dieťaťu žiadneho takéhoto konania nedopustil, no.
Tak nechcem pripomínať Pochod za život, ale možno ako bodka to môže byť. Tam ste videli, že aj o týchto témach sa dá aj pozitívne, aj radostne, aj, by som povedal, slávnostne hovoriť. Videli ste prekvapujúco veľa ľudí, ktorí prišli z celého Slovenska na tento Pochod za život, a teda je to aj, tam bolo toľko mladých, že som ja bol sám prekvapený, že teda tých dedkov ako ja tam bolo podstatne menej. Aj keď som mal transparent, za mnou išli mladí.
No, takže Slovensko rozmýšľa tak, ako sa hovorilo na tomto pochode, iste môže aj ináč rozmýšľať, ale doporučujem teda napriek tomu, že to už podpísalo 47 štátov Rady Európy, 34 z nich ratifikovalo, aby sme to aj my urobili, aby sme o týchto dvoch hrozbách, to je to vzdelávanie neúmerné v smere farmafiriem a rôznych nezodpovedných ľudí a takisto to odoberanie možností detí, aby sme o tom vedeli a aby sme to strážili. To pán minister určite môže a verím, že to aj bude robiť.
Ďakujem za pozornosť.