54. schôdza

Pán poslanec Kuffa.

196.
Jozef, my ako verejní činitelia proste máme nejakú zodpovednosť. To znamená, že keď narábame s nejakými informáciami, tak by sme mali narábať s takými, ktoré sa dajú hodnoverne podložiť. Mnoho z vecí, o ktorých si ty tu dnes rozprával, sú jednoducho bludy. A boli niekoľkokrát vyvrátené. Ja naozaj nestíham krútiť hlavou, keď sa niekto začne vyhrážať tým, že skončíme ako Nórsko alebo skončíme ako Švédsko, alebo ako Fínsko, alebo ako Anglicko. No, bodaj by sme v životnej úrovni, v nakladaní s mnohými vecami dopadli tak ako tieto krajiny. Boli by sme na tom oveľa lepšie, ako sme dnes.
Tie veci, samozrejme, že občas sa stane chyba pri uplatňovaní nejakého pravidla. To ale neznamená, že to pravidlo ako také je zlé. Stane sa aj to, že je niekto obvinený nie na základe skutočností a relevantných skutočností. Na to sú tam orgány, ktoré to majú šetriť. Ale ak napríklad hovoríš o tom, že dáš nejakému decku poza uši a za to ti chcú zobrať dieťa z rodiny, no tak musíš jednoducho, tak ako my tu od utečencov dajme tomu ideme vyžadovať, že musia akceptovať našu kultúru, tak súčasťou kultúry v škandinávskych krajinách napríklad je, že deti sa nebijú. Že deti sa jednoducho nebijú. A keď niekto chce sa presťahovať do takejto krajiny, tak to musí akceptovať. Lebo však tu rozprávame už týždne a mesiace o tom, že keď sa presťahuješ do inej krajiny, tak máš akceptovať kultúrne normy tej krajiny, do ktorej prídeš. To, že u nás biť deti je ešte stále súčasťou normálneho správania, neznamená, že to tak musí byť všade a že to musia patričné krajiny aj akceptovať.
Takže naozaj prvá vec, poprosím, keď už prídeš s takýmto niečím, skús to podložiť nejakou relevantnou štatistikou alebo relevantnými údajmi a pri tých kultúrnych cleshoch skúsme byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Naopak, ku výchove patrí aj trest. Je tu aj pán minister spravodlivosti a on to vie veľmi dobre, hej. A to jak je to u dospelých, tak je to aj u detí. Samozrejme, má to byť stále primerané. Aj trest má výchovný moment.
Ale tu sa deje taká vec, že my kazíme našu mládež a v tom je ten problém. Takzvaní možno tí, ktorí by chceli vzdelávať naše deti alebo mládež o sexuálnej výchove, sami nemajú to jasno vo svojom živote a takýto človek nemôže viesť druhých. Slepý, keď bude viesť toho druhého alebo slepého, obidvaja padnú do jamy. A v tom je ten zásadný problém.
Aj keď tuná niektorí kolegovia protestovali a vykrikovali tuná z lavice, aj ja mám osobnú tú skúsenosť s tým, že odoberajú sa tie deti v tom zahraničí. Dejú sa tieto veci a naši ľudia, musím povedať, aj ja to poznám aj z regiónu prípady také, kde so strachom a utekali z toho zahraničia z obavy pred tým, aby im neodňali tieto deti.
Ten trest vždycky, teda je výchovný vtedy, ak je primeraný. Ak by som používal neprimerané tie tresty, tak to je niečo, s čím sa nedá súhlasiť a to nie je potom výchovné, ale devýchovné.
Čo sa týka predkladanej správy, tak to sexuálne vykorisťovanie nadoberá alebo nadobudlo znepokojujúce rozmery na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Dá sa s tým súhlasiť naozaj. Aj zneužívanie tých detí a pornografia detská, ktorá tuná je, a vidíme aj tie snahy možno, poviem, skazených ľudí alebo spoločností, ktoré jakosi nabúravajú tento detský svet. Ak zabiješ detskú dušu, tak nikto ju už viac nevzkriesi. Deti sú veľmi citlivé na túto oblasť.

Ďakujem. S reakciou na faktické pán poslanec Mikloško.

200.
Krátko.
Tak nie sú to bludy. Tie štatistiky ja na budúci týždeň donesiem, celé knižky sú o tom napísané a uvidíš, že mnohé je tak, najmä v zahraničí, ako som hovoril.
Ja som neni proti celkovému odobraniu detí, najmä keď tí rodičia si zásadne neplnia svoje povinnosti. Nevedia, nechcú alebo nemôžu. Ale napríklad na Slovensku je do 5 000 detí v detských domovoch a tí rodičia sa ich vzdali a v podstate mnohé z nich aj boli odobraté vtedy, keď rodičia sa o to nestarali, či už mali rôzne návyky zlé, alebo boli vo väzení, alebo to proste nevedeli. No poznám prípad, kde druh a družka žijú spolu, ona má 14 detí v detských domovoch, on má 8 detí v detských domovoch; 22 detí v detských domovoch. Tam sa mi zdá, že by títo ľudia mali svojím spôsobom aj prispievať, nielenže dáme to štátu, nech sa o to stará, ale prispievať na to aspoň symbolicky, že tie deti vychováva štát, no.
Vo svete je mnoho známych vecí. My máme rodinu definovanú teraz aj ústavou, no. Keď niekto si dá takéto tričko vo Francúzsku, tak ho naháňajú. Keď v Amerike niekto povie, že iná rodina nie je, tak ho naháňajú, strčia do väzenia. Pastora, ktorý takéto niečo povedal, tiež dali do väzenia. Čiže ten trend proste oslabiť rodinu a definovať rodinu je niečo iné, ako je muž a žena a deti, tak je niekde aj veľmi sa rozširuje a neni to trend dobrý. Lebo kto nepodporí rodinu a kde nepovie, že rodina je niečo iné, tak ten dáva nôž a sekeru na korene celého národa. A to by sme nechceli.

202.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, myslím si, že ochrana detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním je nadovšetko dôležitá, a myslím si, že naprieč celou snemovňou, a teda poslancami, ktorí tu dnes sedia, je o tom, je to nesporné, áno, o tom niet sporu.
Ja som už na začiatku povedal, a teraz si dovolím tu zopakovať, že štandard, ktorý je zavedený u nás ohľadom sexuálnej výchovy na školách, je dostačujúci aj pre tento dohovor. To znamená, že nejdeme nič nové zavádzať a to chcem veľmi zdôrazniť aj pre pána poslanca Mikloška, ktorého to naozaj trápi, a hovorím, že tak, ako je zavedená sexuálna výchova u nás v rámci školských osnov, a to musím povedať, že aj po debate s ministerstvom školstva, je dostačujúca. Čiže nič nové nejdeme zavádzať v tejto chvíli, tak aby to bolo jasné.
Taktiež, čo sa týka odoberania detí, vy dobre viete, že v nedávnej minulosti sme novelizovali zákon o rodine, ktorého súčasťou je aj táto téma, a myslím si, že ten zákon bol prijatý pozitívne aj z vašej strany a treba povedať, že naozaj náš štandard je trošku iný ako povedzme v niektorých iných krajinách, ale to nebráni tomu, aby sme tento dohovor napĺňali aj tým, čo máme dnes v zákone, a tie kritériá na odobratie detí sú trošku iné ako skutočne v niektorých iných krajinách. Ale to je v poriadku a tento dohovor nás neviaže k ničomu prísnejšiemu v tom zmysle, že by sa mali odoberať deti za bitie po zadku alebo niečo podobné. To je nezmysel. A to prosím berte ako fakt.
Takže takisto aj väznice. Veď viete, že v Nórsku väzenie, áno, ten hromadný vrah dnes sedí v takej väznici, ktorá vyzerá lepšie ako luxusný byt ktoréhokoľvek z vás, možno, ale to je proste štandard, ktorý sa tam vyvinul, a my nemôžme do toho nejako zasahovať. My máme trošku iný štandard a takto to je.
Čiže chcem vás ešte raz upozorniť a zároveň aj uistiť, že ratifikáciou tohto dohovoru sa nestane nič svetoborné. Skôr naopak, vidím to ako veľmi pozitívny prínos a chcem vás poprosiť, aby ste takto vnímali vy takisto a aby ste podporili potom pri hlasovaní tento dohovor.
Ďakujem pekne.

204.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže dovoľte, vážené pani poslankyne, poslanci, aby som stručne k tomuto materiálu uviedol, že trestný procesný kódex Slovenskej republiky alebo Trestný poriadok podmieňuje odovzdanie odsúdenej osoby na výkon trestu odňatia slobody do štátu, ktorého je občanom, resp. prevzatie takejto osoby z cudziny existenciou medzinárodnej zmluvy.
Pristúpením Slovenskej republiky k Managujskému Medziamerickému dohovoru o výkone trestných rozsudkov v cudzine z 9. júna 1993 dôjde k významnému rozšíreniu tejto obligatórnej zmluvnej základne o ďalšie štáty. Predovšetkým hovoríme o latinskoamerických štátoch, ale napríklad aj USA a Kanada, v ktorých sa nachádzajú slovenský občania vo výkone trestu. Tým bude daná týmto občanom možnosť vykonať úložné tresty v Slovenskej republike. V súčasnosti vrátane Českej republiky je signatárom Managujského dohovoru celkom 19 štátov. Postup a princípy, resp. podmienky odovzdávania odsúdených osôb na výkon trestných rozsudkov v cudzine stanovené v Managujskom dohovore sú v súlade s Trestným poriadkom, ako aj so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z Dohovoru Rady Európy o odovzdávaní odsúdených osôb z roku 1983 a tiež príslušných rámcových rozhodnutí Európskej únie.
Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je predkladaný dohovor prezidentskou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto si vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a vystavenie listiny o pristúpení prezidentom Slovenskej republiky. Tento dohovor je súčasne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Tento materiál bol predmetom prerokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá vyslovila uznesením č. 341 zo dňa 1. júla 2015 súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k tomuto dohovoru.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

206.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní predmetného materiálu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 31. augusta 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s Medziamerickým dohovorom na prerokovanie ústavnoprávneho výboru s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Ústavnoprávny výbor návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Medziamerickým dohovorom prerokoval na 113. schôdzi a uznesením č. 660 odporučil Národnej rade vysloviť s ním súhlas a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s Medziamerickým dohovorom súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Medziamerickým dohovorom (tlač 1670a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 667 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, dostal som sa do finále v rámci mojich bodov na tejto schôdzi, takže dovoľte, aby som uviedol posledný bod mojich bodov.
Čiže predkladám na dnešné rokovanie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku roku 2015 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2015. Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
Čiže v hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 13 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 nájdete návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku roku 2015. Celkom ide o 20 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky a vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viacej aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení.
Ďakujem pekne, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, predseda Národnej rady rozhodnutím zo 17. júla 2015 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Vláda predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Súčasťou uvedeného zákona je povinnosť vlády informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach a ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období bolo prijatých 13 aproximačných nariadení vlády. Je predpoklad, že v II. polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 20 návrhov aproximačných nariadení vlády. Väčšina z nich bude v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a ministerstva zdravotníctva. V závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude potrebné v II. polroku 2015 pripraviť nový vnútroštátny predpis aj nad rámec uvedeného počtu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 8. septembra 2015 na svojej 112. schôdzi a uznesením č. 633 odporúčal Národnej rade vziať informáciu na vedomie.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.