54. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vám pripomenúť, že dnes cez obednú prestávku sa v zasadačke výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uskutoční odborné podujatie na tému Slovensko a zmena klímy. Naozaj, tí, čo tam budú prednášať sú veľmi kvalitní odborníci, mladí klimatológovia, takže myslím, že by vás to mohlo zaujímať. Ďakujem, teším sa na vašu účasť.

Ďakujem za slovo. Vzhľadom na nutnosť dodržať sedemdňovú lehotu, zvolávam dnes mimoriadne zasadnutie nášho výboru na 19.00 hodinu večer v jeho zasadačke.

Ďakujem, pán predseda. Poprosím kolegov zo zahraničného výboru, pričom pripomínam im, že o jednej je zasadnutie zahraničného výboru v miestnosti č. 30. Ďakujem.

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, ja som za väčšiu časť toho, čo som chcel povedať v záverečnom vystúpení, povedal už v rozprave, aby bolo možné k môjmu vystúpeniu zaujať stanovisko, ale na záver predsa len ešte niekoľko poznámok poviem.
Vážené kolegyne, kolegovia, ak sme prišli s týmto návrhom zákona napriek tomu, že bola na ňom relatívne nižšia zhoda, bolo to preto, že Slovensko má aj medzinárodné záväzky. Vláda je nimi viazaná. Ale rovnako aj parlament musí vnímať, že odchádzajú následne hodnotiace správy, ktoré obsahujú rôzne typy negatívnych stanovísk. Ak sme v GRECO, čo sa spomínalo, kde som demonštroval povinnosť, ktorou sme zaviazaní v odporúčaní, podali návrh, tak v následnej správe už týmto návrhom sme sa dostali aspoň do kategórie nie nesplnených povinností, ale povinností čiastočne splnených.
Ako si všímam, čo bolo najtypickejšie v rozprave, nezaznel jeden jediný hlas, alebo aspoň som ho nezachytil, ktorý by hovoril o tom, že je niečo chybné v tom návrhu zákona. Ak sa tam niečo objavovalo, tak sa objavovalo skôr to, čo tam teda nie je zásadným spôsobom a čo by tam malo byť. A potom bol výrazne podrobený kritike práve ten etický kódex s tým, že neobsahuje ani jednu vetu, to sme si nedovolili v tejto fáze urobiť, ktorá by nebola súčasťou niektorých z etických kódexov, ktoré sme komparovali, o tom ani nemusím hovoriť. Každá jedna veta, ktorá sa tam nachádza, tak je taká, a to spravidla ešte o tých 10, 15, 20 % v silnejšom postavení, ako je bežne vonku.
Kolegyne a kolegovia, u nás nezabúdajme na jedno, že tento návrh zákona je tohto roka vo svojom poriadku relatívne úzko spätý. A je to osobitne etický kódex práve s následne prerokovaným zákonom o ochrane verejného záujmu. Takže nepochybne ešte bude predmetom ďalších diskusií. A ten etický kódex, ktorý je vlastne iba doplnkom štandardov a zákonných ustanovení, je úplne jasne naznačený tak, že je to predovšetkým mravný, etický systém, kódovanie hodnôt, ktorými sa chce zákonodarstvo alebo ten, komu je určený, spravovať. Takže to je základný znak kódexov s tým, že som hovoril aj o tom, že veľmi úporne sme sa tým zaoberali a našli sme, že je niekoľko typov uplatňovania kódexov. Jeden z nich je práve ten, ktorý sme zvolili my s tým, že je možné sankcionovať, ale prostriedkami tzv. soft law, teda sankciami nižšej intenzity a nižšej sily, pretože zásadné, neetické konania, ktoré spoločnosť uzná za právne delikty, sú sankcionované potom štandardne podľa príslušných zákonov alebo aj iných právnych predpisov. Toto, bohužiaľ, často niektorí vystupujúci zmiešavali vo svojich vystúpeniach a je potrebné to uviesť na pravú mieru.
No a pokiaľ vám vadí tak zásadným spôsobom ten etický kódex, nepochybne aj možno ho schválime ako blanketovú normu. Čiže Národná rada následne uznesením prijme ten kódex a nechajme to riešiť pre budúci parlament, nech už potom pán Hlina napríklad, ktorý tu mal tak zásadné a hlboké vystúpenie, naformuluje ten etický kódex tým jeho jazykom iným než neškolometským, čistým, kde preukáže, že je znalcom nielen poľnohospodárstva, ale aj nesmiernych hĺbok ústavných systémov európskych krajín.
Takže, kolegyne, kolegovia, myslím, že napriek diskusii vzhľadom na to, že zástupcovia poslaneckých klubov napriek demonštrovaným stanoviskám prejavili istý záujem o konštruktívnu prácu na tomto dokumente, si teraz vás dovolím vyzvať, aby ste podporili prijatie tohto návrhu do druhého čítania. V rámci poslaneckého grémia sa môžeme bez problémov pokúsiť nájsť aj organizačné či inštitucionálne formy, na základe ktorých by sa dalo diskutovať o jednotlivých ustanoveniach, prípadne diskutovať o možných pozmeňujúcich návrhoch z opozície a hľadať zhodu dostatočnú na tomto návrhu. A v takom prípade si splníme aspoň čiastočne povinnosť, ktorú sme dostali, a na druhej strane vyriešime celý rad vecí, predovšetkým otázku obsolétnych ustanovení a rušení zákona o poslancoch.
Chcem zároveň povedať, že diskutovať na naznačených problémoch je možné. My sme ich dali minimum do toho návrhu zákona. Osobitne sa tu pertraktovala otázka napríklad poslaneckého prieskumu. Veď tam je celý rad iných zásadných problémov. Povedal som to, že poslancovi zákon o poslancoch ukladá v podstate tie isté oprávnenia, čo má ten, kto má právo na poslanecký prieskum. Okrem toho, že to je schválené výborom, tak žiadne ďalšie oprávnenia účastníci takéhoto prieskumu nemajú. Aj sme sedeli a uvažovali, hľadali sme ďalšie, porovnávali sme iné úpravy v iných štátoch, čo s tým možno urobiť a čo sa stane, ak odtiaľ vypustíme zákon o poslancoch bez náhrady, povedzme, ustanovenia, ktoré spochybňovala pani poslankyňa Gibalová, ktoré ustanoviť treba, ale sú tam práva a povinnosti poslancov, či nepotrebujeme širšiu diskusiu na tému, či predsa len poslanec nemá mať trošku ešte aj iné práva, ako má obyčajný občan, cez zákon na získavanie informácií na základe zákona.
Otázka vstupu, kam môže siahať kontrolná právomoc Národnej rady realizovaná poslancami. Sú to len štátne orgány? Sú to aj orgány verejnej správy? V akom rozsahu to má byť? Aké sú povinnosti tých, u ktorých vykonávate prieskum? My sme rozšírili, to tu nikto nezaregistroval, aspoň čiastočne pri poslaneckom prieskume rozsah, kam možno takto vstupovať.
Ale v každom prípade je tu celý rad ďalších otázok. Je možné pre poslanca vyžadovať práva všade tam, kde sa uplatňujú zákony Slovenskej republiky, kde sú limity, povedzme, súkromného vlastníctva? Ako to môže vyzerať pri masívnom porušovaní práv napríklad veľkej skupiny zamestnancov vo fabrike? Do akej miery má poslanec právo niekam vstúpiť? Môže tu dochádzať k zásadným únikom ja neviem v oblasti ochrany životného prostredia, čohokoľvek iného. Teda napríklad nemôžeme uvažovať, že poslanec má právo ísť všade tam, kde jednoducho danému subjektu ukladá povinnosti zákon v ich kontrolovaní, alebo čo má ešte poslanec iné urobiť? Ako máme zavádzať orgány, kde poslanec príde a vyžaduje nejaké povinnosti, čo všetko musia urobiť? Našli sme rôzne príklady v právnych poriadkoch iných krajín, len nebola to otázka zhody. Pamätám si na veľký konflikt, kde napríklad KDH v minulosti veľmi zásadne odmietalo rozširovanie priestoru pre poslaneckú kontrolu. A pravdepodobne nevieme, že teda či sa názor zmenil, alebo nezmenil, či doba nová priniesla nové dôvody pre ten alebo onen typ konania.
Rokovací poriadok a potreba spoločného hľadania ideálnych premís, to je nesmierne dôležité pre krajinu, lebo, budem o tom hovoriť neskôr, som presvedčený, že náš parlamentný systém bude musieť mať isté zmeny, nezabúdajme, že my sme ukončili už recepciu právneho poriadku, právny poriadok v zásade platí. Máme veľmi širokú povinnosť recipovať do nášho právneho poriadku pravidlá Európskej únie. Priestor pre národnú legislatívu sa dramaticky zúžil. Za týchto okolností pravdepodobne výrazne musia vzrásť ďalšie dve oprávnenia, ktoré má Národná rada okrem zákonodarnej činnosti. Jedným z nich je napríklad kontrola práve, ktorá potrebuje precizovanie, pretože okrem toho, že Národná rada kontroluje návrhy zákonov, tak majú poslanci k dispozícii štandardné veci: hodinu otázok, interpelácie a prípadne poslanecký prieskum.
K tomu poslaneckému prieskumu a k tomu, čo hovoril pán poslanec, nepochybne zákonodarca v danom prípade musí urobiť aj istú prietrž preukázateľne individualistickým konaniam, ktoré slúžia často na zneužívanie politických inštrumentov na čisto populistické a osobné ciele. V danom prípade to zákonodarcovia bežne v krajinách riešia tým, že poslanecký prieskum ako čosi, čo reprezentuje minimálne jeden z orgánov Národnej rady, v danom prípade výbor, preto ten výbor o tom hlasuje, že teda je ten prieskum reprezentatívny, že ten prieskum vykoná tak, že ten, kto ho vykoná, musí následne danému výboru podať nejakú správu, pričom ten zaujme stanovisko k zisteným veciam, buď vec odloží, alebo bude musieť potom robiť ďalšie kroky, ktoré smerujú k náprave napríklad zistených vážnych nedostatkov, či už oslovením príslušných orgánov v trestnom konaní, kontrolných orgánov, prípadne v nejakom inom konaní, prípadne vyrieši tieto veci aj signálom, že treba meniť aj právnu úpravu, ktorá je k dispozícii, buď je nedostatočná, alebo sú v nej protirečenia, ktoré môžu obsahovať iné formy nevykonateľnosti. A takýchto vecí je, kolegovia, hrozne veľa.
Chcem pripomenúť na záver, že pociťuje SMER veľmi dlho, a to od roku 2006 potrebu spoločného konania, spoločnej dohody na kolektívnych pravidlách. Predseda Národnej rady Paška v roku 2006 vo svojom vystúpení ako prvé navrhol spoločné zriadenie komisie pre ústavu a rokovací poriadok, ktorá by bola zložená podľa pomerného zastúpenia poslancov a kde by si všetky politické strany mohli nominovať expertov, ktorých považujú za takých, ktorí sú schopní hájiť ich hodnotové postoje k danej veci. Tri roky fungovala táto komisia. Tri roky opozícia odmietla do nej vyslať svojich zástupcov. V ďalšom období SMER už takúto iniciatívu neorganizoval, ale všetci vidíme, že nesmierne chýba, nesmierne chýba snaha koncentrovať poznanie v oblasti ústavného práva, ústavných zvyklostí, politického systému krajiny a tak ďalej, kde, samozrejme, veľmi zásadným spôsobom ústavný systém zapadá tak, že potrebujeme spoločenskú diskusiu, sem potrebujeme vtiahnuť odborné kapacity, nestranných odborníkov, zvýrazniť ich pred verejnosťou, aby bolo jasné, že interpretovať potom ústavu nebudeme iba v intenciách politického zápasu, ale že niekto môže garantovať aj odbornú, vecnú stránku danej veci a hlavne že teda ten výklad a výstup bude smerovať k všeobecnému dobru.
Kolegyne, kolegovia, takže dovoľte mi týmto apelom opäť ukončiť svoje vystúpenie. Ešte raz vás požiadam, aby ste zvážili svoje stanoviská s podporou tohto návrhu zákona. Politicky chcem za náš klub povedať, že sme pripravení sa veľmi podrobne zaoberať prípadnými návrhmi, ktoré tu prejdú v druhom čítaní, alebo aj pri hľadaní iných foriem spoločného hľadania dobrého východiska. A som presvedčený, že práve to, čo sme predpokladali, teda nestrannosť, keďže pripravujeme pre budúce obdobie tento rokovací poriadok, nás oprostí práve od čisto politických stanovísk a že skúsime formulovať stanoviská odborné.
A úplne na koniec predsa len k tomu pertraktovanému telefonovaniu. Kolegyne, kolegovia, požiadal som svojich ľudí zo sekretariátu cez telefón, aby mi sem poslali zákon, ktorým som chcel argumentovať vo vzťahu k tomu, čo odznelo v rozprave. Neurobil som to, lebo sa ukázalo, že to nemá zmysel. Len chcem pripomenúť, že ako navrhovateľ zákona nemôžem odísť zo sály a ako podpredseda Národnej rady mám právo používať ten telefón tam. (Ukázanie rečníka na miesta za sebou.) Takže som využil iba ten telefón svoj a nešiel som tam a nepoužil som ten, ale rokovací poriadok som nevyužil, lebo som presvedčený, že povinnosť informovať verejnosť, aj vás všetkých pri diskusii je v danom prípade veľmi dôležitá. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi v stručnosti by som zhodnotil alebo sa vyjadril k niektorým otázkam obsahovým z rozpravy a potom aj k procedurálnym.
K tým obsahovým otázkam. Ťažko sa mi už na to reaguje, keďže už je nejaký časový odstup od tej rozpravy, ale predsa len mi nedá nepovedať, ja osobne nie som zástancom etických kódexov, na tú tému sme aj s pánom predkladateľom debatovali ešte pri zrode tohto návrhu, avšak z priebehu tejto rozpravy stále viac nadobúdam ten pocit, že pravdepodobne etický kódex v nejakej podobe by asi potrebné tu prijať bolo. A prečo si to myslím? Myslím si to preto, že na jedno vystúpenie v rozprave, ktoré aj podľa mňa z hľadiska tónu a obsahu bolo neprijateľné, tuná zazneli určité obhajujúce stanoviská vo faktických poznámkach.
Pani poslankyňa Žitňanská povedala, že si vyberá niekto menej expresívnejšiu formu, niekto expresívnejšiu formu a že je to v poriadku. No ja si nemyslím, že je v poriadku, keď niekto presiahne únosnú mieru tej expresivity a osobne uráža iných kolegov poslancov.
Po tomto vystúpil ešte pán poslanec Beblavý, ktorý obhajoval takéto konanie s tým, že na hrubé zrno je hrubá záplata, respektíve niečo v tomto zmysle parafrázujem, s čím už vôbec nemôžem súhlasiť, pretože boli sme tu svedkami v určitom období aj fyzických útokov poslanca na kolegu, iného poslanca. Mám týmto vyjadreniam rozumieť tak, že je to ospravedlniteľné, že toto by mala byť norma správania, ktorou by sme sa mali riadiť, že ak teda je takéto zrno, tak takáto by mala byť aj záplata? To znamená, že ten poslanec, na ktorého mal byť ten útok, tak mal odplatiť toto takým istým fyzickým útokom? To snáď, kolegovia, nemyslíme vážne.
Ja som povedal už v úvode vo svojej faktickej poznámke, že každý by mal mať ten etický kódex v sebe. A ako som povedal, ja osobne nie som zástancom etických kódexov, ale pokiaľ budeme mať takéto názory, že na hrubé zrno je hrubá záplata, tak potom asi naozaj aj nejaký etický kódex vo forme legislatívneho návrhu a vo forme zákonnej úpravy budeme potrebovať a nevyhneme sa mu. Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

Návrh ústavného zákona spĺňa z formnálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby návrh ústavného zákona prerokovali výbory do 9. novembra a gestorský výbor do 10. novembra 2015. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k novelizácii zákona o ochrane verejného záujmu (inak povedané, majetkové priznania politikov alebo ochrana verejného záujmu).

Začnem in medias res ako príklad pars pro toto.

Článok 6 ústavného zákona, ktorý sa tiež mení, hovorí: „Verejnému funkcionárovi, ktorý sa zúčastní na rokovaní orgánu o veciach, o ktoré má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi.“ Kedy, keď nie tu, pri tomto zákone, ktorý sa týka verejných funkcionárov, nie je naplnená tzv. právna hypotéza toho, aby ste splnili vašu povinnosť povedať, máte osobný záujem na tejto veci, aby bola prerokovaná správne? Tento článok je nejasný. A neverte, ono by to malo byť výhradne osobný záujem, pretože podľa mňa je záujmom viacerých politikov, aby verejný záujem bol kontrolovaný, respektíve aby bol skontrolovateľný, či má politik verejný záujem na konkrétnej veci. V tomto prípade ale je tu aj osobný záujem. No ja oznamujem tento osobný záujem na prerokovaní tejto veci. Keďže je to nejasné, asi by si to žiadalo novelizáciu tohto ustanovenia. Pán podpredseda parlamentu hovoril, áno, novelizujeme ho. Lenže oni ho novelizujú tak, že sa tam doplní, že aj pred hlasovaním oznámi svoj verejný záujem. Mám za to alebo som presvedčený, že tuto každý, kto z poslancov vystúpi, by mal povedať, že má osobný záujem. Hovorím to verejne. Pán podpredseda Číž to nepovedal napríklad, hej. Je to na výklade. Ak s tým má problém, treba novelizáciu. Keďže novelizácia nie je, problém s tým zrejme nemá. To je príklad za všetko podľa mňa, aký je celý tento návrh, pretože, dámy a páni, my sa točíme pri tomto zákone stále dookola. Ja mám pocit, že my sme v tomto prípade na smiech verejnosti ďaleko viac ako kedykoľvek inokedy, pretože takéto snahy sa podľa môjho názoru zdajú falošné aj pre najskromnejšieho fanúšika vládnej strany SMER, pokiaľ teda nie je finančne spriaznený s touto stranou.

Tento návrh je neúprimne, prepáčte, pokrytecký. Je to náš návrh zákona, hovorím, náš, v podobe opozičných poslancov v zastúpení Beblavý, Kadúc, Žitňanská, Gál, Přidal, Poliačik. V minulosti bol pri tomto návrhu aj pán poslanec Brixi a tento návrh napriek počiatočnej vôli presadiť prišlo niečo, čo je stále zahalené rúškom tajomstva, pán predseda Paška to zastavil, my nevieme doteraz dôvod toho, ale odsúhlasené znenie my sme mu predložili v tomto parlamente, predložili sme ho opakovane. Ten návrh raz sme stiahli, pretože mali sme vytvoriť priestor na rokovanie, to sme korektne urobili, potom sme ho nechali bez stiahnutia, aby ho poslanci dostali do druhého čítania, kde môžu spraviť zmeny, o ktorých sa tu hovorí (spoločenská diskusia, odborná diskusia). Aj keď sme na to mali tri roky, my sme boli ochotní vytvoriť ten priestor. Vy ste ho, dámy a páni, z vládnej strany neschválili. A to je dôležité, neschválili ste ho 22. mája 2015, k tomu sa ešte vrátim.

Vecne. Namiesto toho, aby ste dali verejnosti jasnú odpoveď na ich spoločenskú objednávku stransparentniť majetkové priznania, podľa môjho názoru zhoršujete kvalitu tohto zákona. Hranica, keď bude treba vykazovať hnuteľnú či nehnuteľnú vec, sa dokonca posúva hore. Čiže viac vecí sa zmestí pod to, čo vykazovať netreba. Pri nehnuteľnostiach tam nebude žiadna identifikácia tých nehnuteľností.

Určite je posun vpred drobný, čo opäť si dovolím pochváliť, užívanie hnuteľnej veci. Ale chýba tu, absentuje tu nehnuteľnosť. Ak poslanec bude užívať nehnuteľnosť, ktorú má najmä od finančnej skupiny, nebude ju musieť vykázať podľa tohto návrhu. Stále nebude možné povedať, či má poslanec škodovku, Ferrari, alebo zistiť, či má poslanec malý domček niekde na lazoch, alebo či má trojposchodovú vilu s bazénom, s olympijským bazénom, to nebude možné, preto je tento zákon nedostatočný. A určite neplníte tak sľub, ktorý ste dali pred voľbami, a ktorý ste deklarovali počas posledných troch rokov.
Pán podpredseda Číž sa chválil, že upravujeme vzdanie sa funkcie, upravujeme zastavenie konania, ak sa vzdá funkcie verejný funkcionár. A to je na chválu? Ak by sa pán Forai nevzdal funkcie, to konanie by mohlo pokračovať, lenže pokračovať nemohlo, pretože sa jej vzdal. Je to už dnes zo zákona možné. A táto vec, čo je potrebná, proste sa neupravuje, resp. upravuje sa drobno, ale ostáva tam ten istý princíp. Toto nepovažujem za správne.

A už vôbec nepovažujem za správne, že dnes keď sa väčšina výboru rozhodne zablokovať celkom zjavné porušenie zákona, proste tak urobí. Argumentovať, že nepatrí to do nášho ústavného systému, že Ústavný súd predsa o takýchto veciach nemôže rozhodovať, je, s prepáčením, nezmysel, pretože článok 10 nie je z platného zákona, účinného.
Odsek 3 tu hovorí, proti rozhodnutiu orgánu môže dotknutý jeden funkcionár do pätnásť dní doručiť rozhodnutia, ktorými má byť vyslovená strata mandátu alebo funkcie, uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd. Už dnes má Ústavný súd právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výborom. Už dnes je to možné. Argument je, že to tam nepatrí, prečo to tam potom je, prečo už dnes je možných plus-mínus dvanásť konaní na Ústavnom súde, keď, uznám, niektoré z nich tam nemajú čo robiť. Ale ak chceme dať ľuďom odpoveď na ich požiadavku transparentných majetkových priznaní, musí tam byť efektívny nástroj kontroly, efektívny spôsob, ako sa domôcť vyšetrovania. Zrušenie alebo obmedzenie, alebo nezavadenie procesného ustanovenia, ktoré zabezpečí možnosť opravného prostriedku voči rozhodnutiu a valcovaniu väčšiny aj pri vzájomnom porušení zákona, je nesprávne. A týmto neplníte opäť ďalší váš sľub.

Nemôžem tento váš návrh za žiadnych okolností podporiť.

Prvým dôvodom nesúhlasu s týmto návrhom zákona je jeden základný dôvod, podľa mňa to je zákon o rokovacom poriadku, všeobecne záväzný právny predpis pre všetkých poslancov, pre všetkých občanov, ktorý hovorí, zaslúži si to jasnú citáciu § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku: „Ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona,“ v tej istej veci, s tým istým znením, dokonca širším, ako je toto predložené, teda o to viac to musí platiť. Tu sme predložili, opoziční poslanci, návrh zákona, ktorý bol daný a neschválený 22. mája 2015. Ak dobre rátam plus šesť mesiacov, jeho predloženie je možné až v novembri 2015, až o mesiac a pol. Ten návrh zákona tu je. Dovoľte mi povedať, že tá norma je úplne jasná, je právne záväzná pre všetkých občanov, o to viac pre poslancov, ak sa bavíme o rokovacom poriadku. A vy ten návrh zákona predkladáte. A čo to je, keď to nie je porušenie zákona? Prosím o odpoveď na túto otázku, pretože ja za tým vidím porušenie zákona.

Druhý dôvod, prečo nemôžem posunúť tento zákon do druhého čítania, nemôžem o ňom hlasovať, je, že je to opäť neúprimná snaha. Vy ste mali tri a pol roka na dodržanie vašich sľubov, tá komisia zasadala šesťkrát alebo sedemkrát. Vy ste plytvali časom každého jedného poslanca, ktorý sa zúčastňoval tých rokovaní a úprimne sa pokúšal ten zákon vylepšiť. Bola tam odborná diskusia, bola tam politická diskusia, bolo tam to, čo žiadate pri každom jednom zákone. To sme tu mali. A teraz od nás chcete pred voľbami prijať ten zákon, ktorý je neúčinný, ktorý je podľa mňa v tejto chvíli úplne zbytočný.Týmto by som chcel vysloviť apel voči všetkým opozičným poslancom, aby sa jednoznačne vyslovili za neprijatie tohto návrhu zákona aj napriek tomu, že bude to mať isté politické náklady. Vyslovme sa a povedzme tak, tento návrh je nič iné, iba ťahanie za nos, pretože vládni poslanci mali priestor na prijatie toho zákona, dokonca účinného, neprijmime ho, nenechajme sa zlákať na akékoľvek obchody so svedomím (rôzne ponuky na úpravu tohto zákona) a nielen prisľúbme, ale aj splňme, ak sa zmení vláda, prijmeme účinný a efektívny zákon v tomto smere. Naozaj apelujem na všetkých opozičných poslancov, a budem rád, ak tento apel bude, ak im bude vyhovené, je to v záujme celej opozície a určite v záujme toho, aby sme vymenili túto vládu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. No je možné, že v strane SMER proste platí iný kalendár a iné pravidlá. A všetko, čo ste, pán kolega, povedali, je čistá pravda. Je tu predstieranie záujmu, je tu predstieranie toho, že by naozaj bola snaha o vylepšenie súčasného stavu. Boli tu ťahaní za nos opoziční poslanci, bola tu ťahaná za nos verejnosť, boli tu ťahané za nos médiá. Môžete krútiť hlavou, koľko chcete, pán predseda, toto je aj vaším zlyhaním, aj zlyhaním vašich ľudí, ktorí tu dole sedia. Mali sme tu zhodu naprieč celým politickým spektrom ešte predtým, než ste prišli do funkcie vy. A pritom jediné, čo bolo treba urobiť, je dotiahnuť túto zhodu do konca. Namiesto toho prišli stretávania a predstieranie pripomienkového konania a nakoniec prišiel na stôl úplne vykastrovaný návrh, ktorý by kľudne podali aj Mečiar, aj Slota a ešte by za to zahlasovali, lebo pri všetkom, čo majú nachabrané, by vôbec nebolo, nehrozilo, že by sa im za to niečo stalo. Tento zákon by Mečiar a Slota predložili, obhájili zahlasovali by zaň. Tak je bezduchý, tak je bezbranný, tak je bezzubý.

Ďakujem. Súhlasím s tebou, predchádzajúci bod sa dotýkal nejakej etiky, dotýkal sa toho, aby sa vytvorila možno nejaká referencia. A hovoríš, že zákon by mal platiť na každého. Tuná svieti úplne do neba, keď hovoríme, že návrh zákona, ktorý má postihnúť v prvom rade verejných funkcionárov a nás, je predkladaný tak, že nedodržiavame parametre tej polročnej lehoty. A je to tá menšia príčina, prečo nemôžem, a absolútne s tebou v tom súhlasím, ho podporiť.To, že sú ďalšie veci, že sme sa počas funkčného obdobia alebo počas predsedania Pavla Pašku stretávali sa násobne, opakovane na grémiách, bola vytvorená pracovná odborná skupina, politická a celé to viedlo iba k tomu, aby my sami sme boli oklamaní, verejnosť, médiá, boli iba a len podľa mňa, poviem to teda ja tvrdo, oklamané a zavedené tým, že existuje tu reálna snaha niečo vyriešiť. Nie, ona neexistuje, a preto ten apel na opozičných poslancov absolútne vnímam. (A vnímam ho veľmi citlivo.) A vyhlasujem to za absolútnu škodu, pretože toto funkčné obdobie mohlo v tejto veci priniesť nejakú zmenu. To, čo máme na stole, však zmenu vôbec neprináša.

Ďakujem za obidve faktické poznámky.