54. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj som rozmýšľal, ako tento návrh zákona uviesť. Skúsim povedať, s čím sme konfrontovaní, prečo si myslím, že toto je veľké riziko pre našu krajinu. V zásade SMER sa pripravuje na opozíciu, v zásade SMER si vybavuje imunitu, v zásade SMER vie, že už je to blízko. Všimnite si, že takého už aj v Rumunsku našli, v Čechách našli, v Poľsku našli, všade už našli, len u nás vládnu svätí muži. Hej, všade sa našiel nejaký problém, že politický predstaviteľ proste mal také problémy, ale len na Slovensku sú tu všetko svätí muži.
Otázka stojí, ako v tomto stave zotrvať, aj keby sa v tom niečo začalo kaziť. A ja vám to poviem na dvoch zákonoch, ktoré prišli na túto schôdzu, pán minister. Mňa mrzí ináč, že tu málokto identifikoval veľké riziko. V zákone o Generálnej prokuratúre ste sem doniesli návrh zákona, mimochodom, pán Susko ani nevedel, čo tam je, pán Borec detto to nevedel, iba podľa mňa ste to vedeli vy, generálny prokurátor, premiér Fico, že iba generálny prokurátor môže dávať žiadosť Národnej rade na zadržanie a vydanie poslanca do väzby. Všimnite si, upozorňujem spoločnosť, budem sa to snažiť povedať čo najjednoduchšie, že čelíme jednej veľkej hrozbe ako si niekto chce vybaviť proste imunitu cez zákony a beztrestnosť.
A ešte jednu poznámku na začiatok poviem. Prípadne neviem, či sa za to budú hnevať pán Čižnár, pán Gašpar, nie je to nič osobné. Ale ste v tých funkciách, o ktorých ja budem hovoriť. Čiže doteraz platilo, že vyšetrovateľ s prokurátorom informovali Národnú radu, že poslanec bol zadržaný a keď bolo spracované, že žiadali o väzbu, tiež mohol vyšetrovateľ s prokurátorom, aj vo Svidníku, to urobiť Teraz sa to mení, že už iba generálny prokurátor to môže urobiť. Viete, čo tu povedal pán Borec v záverečnom slove? Však nemôže hociktorý okresný prokurátor zobrať poslanca, žiadať, aby bol zadržaný. A prečo by to nemohol urobiť? Poslanec je nadčlovek? Keď môže hociktorý okresný prokurátor vo Svidníku niekoho zobrať do väzby alebo dať návrh na zadržanie niekoho, tak, preboha, hádam je toľko kvalifikovaný, že to detto ergo môže urobiť aj pri poslancovi.
Čiže my nehovoríme o jednoznačných prípadoch, že niekto nabúra alebo ja neviem že proste zbije ženu niekto ako Jánoš, ale predstavte si zložité prípady ekonomickej kriminality alebo... (Reakcia z pléna.) Dobre, pardon, beriem to späť, ospravedlňujem sa, ušlo mi to, neviem, čo urobil, niečím sme boli konfrontovaní, určite to nebol harmonický vzťah, dobre. Prosím vás, chcem povedať, že teraz nehovoríme o nejakých jednoznačných veciach, hovoríme o tom trebárs pri zložitých kauzách ekonomickej kriminality, machináciách pri verejnom obstarávaní, to všetko bude musieť prejsť cez generálneho prokurátora. Iba generálny prokurátor tak bude môcť požiadať, že treba niekoho aj z KDH, aj zo strany SMER zadržať alebo vziať do väzby. Toto tu bolo minulý týždeň. To je podľa mňa jedna obrovsky vážna vec. A mrzí ma, že to prešlo takým ľahkým tempom.
A ešte k argumentácii pána Boreca. Proste z nás urobil nadľudí. A ja s tým nesúhlasím, lebo ak hociktorý okresný prokurátor môže zobrať niekoho zadržať, tak hociktorý okresný prokurátor by mal byť natoľko kvalifikovaný, že má mať právo požiadať Národnú radu, že chce zadržať Pavla Pašku či Bašku alebo Jara Bašku, keby náhodou sa niečo takého stalo.
Toto bola jedna vec a teraz sem došla druhá vec, vážení.
A teraz, prosím vás, je zákon o Policajnom zbore, na ktorý sa poďme pozrieť filozoficky. Prosím vás, vieme ako dopadli tie konkurzy v Bratislave. Veď to je hanba, to normálne svieti. Čiže sme v nejakom trende nejakých verejných konkurzov. Ja si napríklad nemyslím, pán minister, že ak by mal byť niekto menovaný, kandiduje s tým, že chce urobiť poriadok v Policajnom zbore s tým, že chce urobiť poriadok s kriminalitou, s tým, že chce proste zlepšiť bezpečnostnú situáciu, že príde na to ministerstvo a jediné, čo môže urobiť, si môže zobrať so sebou trubkára, hovorcu. Ak chcete od admirála, aby vyhral vojnu, tak mu nemôžete povedať, generálov mu dosadíme alebo si nechá tých, čo tam sú, jediné, čo môže si nechať, je trubkár, si dať svojho trubkára. Ja si to fakt nemyslím, filozoficky. Podľa mňa ak chcete od niekoho to, že má prebrať zodpovednosť, tak to má robiť so svojimi ľuďmi. Má to robiť s ľuďmi, ktorým dôveruje, na ktorých sa vie spoľahnúť, o lojalite ktorých je presvedčený, pričom vizitkou mu bude jeho činnosť. Viete, v tomto je to trošku pomýlené. A, viete, tá úprimnosť nebola u vás, pán minister, v tom, že vy idete robiť verejné konkurzy, aby ten najlepší sa stal policajným prezidentom. Čiže filozoficky ja si to nemyslím, ale, dobre, pripusťme, že je atmosféra spoločnosti taká, že chceme teda mať všetko na konkurz aj v tak demokratickej štruktúre, ako je Policajný zbor, lebo Policajný zbor, to nie sú holubári, ale, dobre, čiže tak niečo monokratické, tak niečo proste polovojenské, hej proste chcete tam vniesť.
Dobre, poďme sa preladiť, tak potom prosím vás, aspoň buďme korektní. Ak my hovoríme, že to má byť niečo, čo zlepší tú transparentnosť alebo nájdeme toho lepšieho, pán minister, tak ak je tá komisia z piatich, ktorých menujete vy, to rozhodnutie je betónové. Aj keby jednému z nich preplo, hej, to sa môže stať, ale už keby preplo z nich dvom, už tu môžete rýchlo meniť ďalších, aby vám náhodou nejaký ten návrh neušiel, čiže z piatich štyria keď sa tam zhodnú, iba vtedy je ten dotyčný zvolený. To mi príde tak, že vlastne akože rozhodne o tom komisia, ale v zásade o tom rozhodnem ja. Ale pre potreby tohto to vyzerá sexi s tým, že je to teda rozhodnutie nejakej komisie, ale v zásade o tom rozhodnem ja. Ešte aj doteraz sa vám to javí ako super vec?
Len, prosím vás, potom povedzme si jednu vec, to aj kolega tu analyzoval, či môže tu ďalší urobiť príslušný nový konkurz. Nemôže sa tak stať. Človek, ktorý vyjde ako víťaz z toho konkurzu, bude policajným prezidentom forever, navždy pomaly, navždy. Na to, aby ste ho mohli stade odvolať, bude musieť dostať služobné hodnotenie, ktoré v tomto prípade asi urobí priamy nadriadený, čo je asi minister. A teraz si predstavte, že pán minister si vymenuje svojho, teraz dôjde k výmene vlád, na to, aby ste vy vlastne mohli vypracovať jeho služobné hodnotenie, musíte toho človeka pol roka poznať. Čiže minimálne pol roka tam ten človek bude, lebo nespĺňate tú podmienku, lebo inak by ste museli rýchlo urobiť nejakú komisiu. Čiže pol roka má ten človek na to, aby doladil tie veci, aby ich doupratoval. Alebo na čo je tam? Proste zjednodušene znova sa to pokúsim čo najlepšie povedať, proste vy necháte kukučie vajce niekomu v hniezde, poviete niekomu, nech si to hniezdo berie, že vyhral voľby, a pozriete sa do hniezda a tam uvidíte kukučku, pričom zistíte, že vy vlastne nemôžete s tým nič urobiť. Vy vlastne nemôžete ani v tom prípade predtým nič urobiť, lebo vy toho človeka môžete, prísne vzaté, odvolať len podľa zákona proste o štátnej službe, v tomto prípade hodnotením, v ktorom mu musíte uviesť, že nie je schopný vykonávať tú funkciu. Proti tomu on sa môže odvolať, on sa môže dokonca súdiť. A to je to, kde sme doteraz uchránili Policajný zbor od toho. Tak teraz pustíme politiku do Policajného zboru. Čiže, samozrejme, policajný prezident povie, že on nesúhlasí s tým hodnotením, odvolá sa na nejakú komisiu, je to politické, nový minister, proste to je čistá politika, vy mu v tom budete kúriť odzadu, keby ste boli v opozícii s tým, aká je to pravda. Hej, a teraz vlastne on sa odvolá na nejakú komisiu, ktorá povie, že je to pravda. On sa odvolá na súd, sa môže súdiť a máme to, čo sme chceli, máme už taký bordel, že sa v tom nikto nebude vyznať. Čiže policajný prezident sa bude súdiť za to, že on si nemyslí, že dôvody na jeho odvolanie sú správne. A teraz predstavte si tú situáciu, že po dvoch rokoch vyhrá ten súd. Čo potom s tým bude?
Proste tento návrh takto položený je hrubo nezodpovedný. Ja sa čudujem aj kolegom, že o tom tak akože habkáme, že je to nový prvok do volebnej komisie, neviem čo. Prosím vás, veď filozoficky ak chceme policajného prezidenta, ktorý tam bude forever, hej, tak potom, dobre, postavme naozaj komisiu, ale nie tu obskúrne nápady typu bielej vrany. Viete, normálne ma to uráža, že niektoré veci sa tu javia akože super a potom to využije táto strana a že dôjde s tým vlastne na tej vlne toho záujmu o verejné venovanie, že vlastne urobia to z betónu, povedia, že sa to bude javiť ako super vec. Čiže zabetónujú existujúceho policajného prezidenta. Pozrite sa, ja nekomentujem osobu pána Gašpara, i keď pri ochrane úžerníkov si mohol počínať menej aktívne, ale hovorím, že, pán minister, keď vám tento zákon prejde, 1. 9. bude účinný, vy do šiestich mesiacov ste povinný to realizovať (Reakcia z pléna.), 1. 12. bude účinný, do šiestich mesiacov ste povinný tie konkurzy realizovať, vy sa môžete rozbehnúť a poviete, že to chcete všetko stihnúť a stihnete to do volieb realizovať. Pán Gašpar alebo niekto sa tak stane víťazom, bude policajným prezidentom. Nový minister, ktorému to príde a ktorému už bude kývať nejaký policajný prezident („Ja som tu nový policajný prezident, dobrý deň."), vnútra tak bude musieť pol roka čakať, aby sa oboznámil so svojou prácou a aby po tom pol roku mohol napísať hodnotenie v zmysle toho, ktoré by mohlo dôvodom na to, aby bol odvolaný ten prezident zo svojej funkcie. A ten prezident sa ešte potom môže, samozrejme, súdiť. Prosím vás, kde sme to skončili? Čiže ak niekto kandiduje s tým, že chce vyhrať voľby alebo že chce urobiť poriadok, tak mu to vlastne neumožníte, lebo vy mu to všetko tam necháte a poviete mu: „Iba, chlapče, trubkára si dones. To je maximum, čo si sem môžeš doniesť:“ A ešte vidíte, že ani toho trubkára si tam nemôže doniesť. K tomu ešte príde potom.
Ja upozorňujem na mimoriadne nebezpečenstvo týchto návrhov. Naozaj mňa mrzí to, s akou ľahkosťou tie veci tu prechádzajú, proste generálny prokurátor sa stáva lovcom poslancov. Bude ten džač, ktorý o tom rozhodne, iba on a policajný prezident, ktorý vzíde z výberového konania komisiou menovanou pánom ministrom tri dni pred voľbami, bude požívať ochranu proste všetkého možného na to, aby v tej funkcii zotrval, pričom nový minister sa proste len s ním pozdraví a povie mu: „Ako sa máte?“ Pán minister, džentlmensky mi odpovedzte, asi vám to prejde, ja v tejto krajine sa nečudujem ničomu, vy to chcete stihnúť, hej, aby aj prezident, aj prvý viceprezident, aj šéf inšpekčnej služby na ministerstve vlastne boli chránení zákonom z pohľadu toho, že ak ich chcete odvolať, budete musieť prejsť útrpným procesom vystavenia hodnotenia? Pre mňa je to mimoriadne závažné, čo mi takto robíme. A mrzí ma to, že takto to ide.
Niekto by povedal, že mám nielen kritizovať, ale byť aj konštruktívny. Nespochybňujem princíp toho výberu, aj to, že sa tam môže niekto prihlásiť, však nech sa tam niekto prihlási. Aspoň budeme tak vedieť, že sú ľudia, ktorí si na to trúfajú. To je dobre. Ale skôr potom poďme tým spôsobom, že minister má právo, a teraz ja nepoznám tú informáciu, ale nahlas rozmýšľam neviem, o tom porozmýšľajme, že môže, ale nemusí urobiť tu nový konkurz alebo nové výberové konanie. Ale sa asi do zákona nedá dať toto pri tom , iba pri nejakých skutočnostiach, pri nejakom cykle alebo pri niečom podobnom. Viete, dobre, povieme si, že veď príde nový minister, ktorý si povie, okej tento prezident plus-mínus je v pohode, nebude to meniť. Môže aj taká situácia nastať. Ale nechcite od niekoho, že preberie zodpovednosť za rezort s piatou kolóniu, prosím vás. Akože nechcite od niekoho, že preberie taký rezort. To je silový rezort proste, kde sa zavelí a sa ide. A teraz si predstavte, že povie, a bude ako Pacho, hybský zbojník, na kone, pričom nikto nejde. Všetci sa mu budú potom smiať. A toho chudáka takto chcete z nového ministra urobiť. Čiže iba vy môžete byť tým ministrom s tým, že vás budú počúvať, ostatného ho nikto nebude rešpektovať. Máte to premyslené. Mrzí ma, že v tejto krajine je vysoký predpoklad, že tuná vám za to zahlasujú. Dávam to na zváženie.
Naozaj, pán minister, v dobrom, robte, však užívajte si to, chutí to, ja viem, že necháte tú možnosť tomu novému ministrovi, pokiaľ má prebratú zodpovednosť za rezort, že si môže a nemusí tak počínať. Môže a nemusí si dať nového policajného prezidenta. A, dobre, tak na základe toho výberového konania nemôže už len autoritatívne to určiť, hej, ale vypíše tu nové konanie. Bude mať znova nejakú komisiu na to a možno na ňom bude záležať, či on si tam nedá iba piatich, ale desiatich. Možno to bude taký človek, ktorý sa nebude báť svojho tieňa, hej, a poviem, že mu nevadí aj viacej ľudí v tej komisii. Nahlas rozmýšľam neviem, o tom porozmýšľajme. Ste deklarovali, že (Reakcia navrhovateľa.) Prosím, čo ja všetko vidím, no?
Viete, ak vravíte, že do druhého čítanie to máte pripravené, som zvedavý, nakoľko to máte pripravené. Viete, ja viem, že tu niektorí vám to zjedia aj s navijakom s tým, že aký super je to konkurz, keď poviete, že tam nebudú piati, ale šiesti a biela vrana tam môže byť. Ja verím, že tomu sa tu bude tlieskať. A, viete, či už tam bude o jedného viac alebo menej, to nedelí ani nenásobí, lebo vy len proste len maskujete proste tú kukučku s tým, že niekomu necháte to v tom hniezde, aby proste sa s tým vysporiadal. Sám som zvedavý, pán minister, pokiaľ tu pôjdete a čo to urobí. Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne. Musím povedať, pán poslanec Hlina, že dnes vám ide karta. Ale vážne si myslím, že základom celej tejto témy výberových konaní a politických nominácií je niekde na začiatku jedno veľké klamstvo. Ja rozumiem tomu a sama mnohokrát to podporujem, že je trend výberových konaní. Ale to klamstvo nastupuje vtedy, keď za výberové konanie maskujeme niečo iné a tvárime sa, že je to výberové konanie. A ja si myslím, že to jednoducho pýta aj nejakú mieru odvahy povedať, toto je sféra, kde politici majú právo nominovať, a toto je sféra, kde sa vyžaduje čistá odbornosť. A potom sa dá rozprávať aj o tom, že aj tie politické nominácie môžu vyzerať inak, ako vyzerajú teraz. A to spomínal už aj pán poslanec Gál, môžu byť úplne inak transparentné, môžu byť sprevádzané verejnými hearingami, lebo keď ten minister má nejaké právo, tak nech ukáže, že naozaj dal človeka, ktorý je človek na správnom mieste, a vie si ho aj verejne obhájiť a zastať sa ho.
Ale najhoršie, čo môžeme v tomto trende urobiť, je, že budeme klamať od počiatku. A myslím si, že na to ste dobre poukázali. Ďakujem.

Tento silový odbor je mi veľmi blízky. Nikdy som nemala uniformu, ale neodpustím si faktickú. Pán poslanec, naozaj prvých dvanásť minút to bola taká zmeska všetkého možného, ako sa pripravujeme na opozíciu, ako toto sa nehodilo k tomuto zákonu.
Tak isto svätí muži, ja neviem KDH podľa mňa je najsvätejšie, aspoň tu v parlamente, takže možno medzi tých svätých mužov patríte. Trošku tých sedem minút nebolo naozaj takých, aké som možno od vás čakala. Ale čo sa dá čakať od toho, každú chvíľu filozofovania, neustáleho prelaďovania sa za niečo, proti niečomu. Vy prakticky spravíte scenár aj komédie aj horory.
A naozaj najvyššia forma demokracie je výberové konanie. A sme v prvom čítaní treba prísť s nápadmi. Povedzte ich.

Pani Janíková, nehovorím nič v zlom, vy ste si napríklad tiež mohli túto faktickú poznámku odpustiť. Najvyššia forma demokracie je výberové konanie. Samozrejme, z pohľadu strany SMER je to, kde všetci členovia výberovej komisie sú ich členovia výberovej komisie. Je dobré, keď niektorí poslanci hovoria viacej, že by malo byť v našom záujme umožniť niektorým, aby proste odhalili to vnútro, vlastne ten systém, na základe ktorého je vyživovaný SMER. Bolo príjemné to odhalenie, ale, mňa mrzí, aj niečo také, čo sa štandardne používa, aj výberové konanie, hej, prvok na to, keď hľadáte toho lepšieho alebo aj na toho najlepšieho, keď ste schopní, pripravení ho obrátiť na svoj obraz. Viete, hej, čiže aj ten prvok proste využijete, keď to vyhovuje vám. Proste použijete ho, zneužijete ho, urobíte z neho puzzle. Proste poviete teda, že: „Pozrite, aká je to veľká vec.“ Ale, prísne vzaté, je to len účelové zneužitie toho mechanizmu na to, aby ste proste realizovali tie svoje zámery. A neštítite sa toho ani trošku. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja len stručne zareagujem ešte na predchádzajúcu tlač, lebo tu v rozprave sa niektoré veci asi plietli.
Bolo tu spomínané, že je únik aj z policajných zložiek informácií citlivých, kde sú preverení ľudia a tak ďalej a v princípe to teda nepôsobí preventívne. No, samozrejme, to pôsobí preventívne, lebo potom tam nasleduje sankcia. To je, ako keby niekto argumentoval, aby sa zrušil trestný čin vraždy, pretože však vraždí sa stále, tak sankcia nie je dôležitá, však v zásade aj tak sa vraždí aj napriek tomu, že hrozí za to doživotný trest. To tu neplatí, samozrejme, pretože ak by sankcia žiadna nebola, tak tých únikových informácií je pravdepodobne oveľa, oveľa viacej, ako keby sa nič nedialo.
Ale prejdem teraz k novele zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. A táto novela keby prišla po voľbách v roku 2012, tak si myslím, že by bolo rozumné o tom meritórne hovoriť, keď príde v čase konca volebného obdobia, tak netreba byť raketový inžinier, aby človek prišiel k záveru, že jej hlavným cieľom je zabetónovať súčasných funkcionárov. Myslím, že nikto to rozporovať pri zdravom rozume nemôže. Ešte raz, tá novela keby prišla ako nejaká zásadná zmena v kompetenciách ministra vnútra na začiatku volebného obdobia, tak by to bola legitímna diskusia, keď príde na konci volebného obdobia, teda už neskôr prísť nemohla, tak sa mi to zdá byť tak, ako to povedať pekne, že ten zámer je úplne priehľadný, akože čisto čistulinký krištáľ.
Pred pár dňami sme rokovali o novele zákona o prokuratúre. Tá ešte bude na tapete. Tu len upozorním na jednu vec, ktorú si možno málokto všimol. Ja som, žiaľ, nemohol v piatok vystúpiť. Mení sa v novele Trestného poriadku, v novele zákona o prokuratúre celý systém mimoriadnych opravných prostriedkov, kde sa navrhuje vrátenie sťažnosti pre porušenie zákona, čo bude vyhlásené za neústavné. Tu je ohrozený celý systém mimoriadne opravných prostriedkov, len tak na to upozorňujem, či si to niekto všimol, nevšimol. Asi si to nikto nevšimol. Ale ja o tom ešte, samozrejme, budem hovoriť aj s ministrom spravodlivosti, lebo to mi príde ako na úrovni absurdity, skoro.
Ale v tej novele zákona o prokuratúre, preto o tom hovorím, nie kvôli SPZ-ke, sa navrhuje, aby generálny prokurátor bol vo funkcii, až kým nebude zvolený nový. V demokracii je štandard, že sú verejné funkcie volené na určité volebné obdobie (nie na nekonečno), kým do nich nebudú zvolení noví. Urobila sa tu výnimka pri NKÚ. A je to veľmi zlá výnimka. A výnimku pri generálnom prokurátorovi má ešte jedna krajina – orbánovské Maďarsko. Nikto iný ju nemá. Proste snaha vehementne na konci volebného obdobia zabetónovať svojich ľudí v justícii a na polícii je do očí bijúca, úplne do očí bijúca, normálne akože na hulváta, jeden zákon, druhý zákon. Akože v princípe to nie je nejaká taká veľká dráma. Je to zákon. Po voľbách sa zmení, za dva mesiace, ak to bude potrebné. Len, samozrejme, bude to s veľkým krikom. A teraz my sme nastavili tie pravidlá proste tak objektívnejšie? No nie, nenastavili ste ich objektívnejšie. Nastavili ste ich len pre seba a svojich ľudí. A už dnes sa rôzne informácie šíria, ako ľudia, ktorí do výberových konaní pôjdu, nahovárajú svojich podriadených aby tam formálne tiež išli a boli traja kandidáti, nie len jeden. Veľmi sa teším, ako to bude prebiehať. Čiže považujem to za veľmi priehľadný manéver.
Rovnako to výberové konanie. Ja si myslím, a v tomto sa možnože od kolegov líšim v niečom, že minister vnútra by mal priamo menovať prezidenta a viceprezidentov Policajného zboru, aj šéfa inšpekcie na ministerstve, lebo je za ministerstvo zodpovedný. (Potlesk.) A sme sa na tom zhodli v minulosti s pánom ministrom tiež, že ak minister nemá byť štatista, ktorý v princípe bude chodiť strihať pásky a bude chodiť proste neviem baviť sem-tam poslancov svojimi žoviálnymi príhovormi, tak musí mať nejakú zodpovednosť. A je to čisto exekutívna funkcia, čisto exekutívna funkcia. Možnože sa proste to zverí nejakej medzigalaktickej komisii, kde budú nezávislí odborníci. Neviem proste tak potom zodpovednosť za krajinu zverme tiež nejakej medzigalaktickej sfére. To by možnože šlo, to by asi moc nefungovalo. Ale keď tú kompetenciu minister má, tak by ju mal mať bez toho, aby sme sa hrali na výberové konania, lebo potom to je smiešne, urobiť výberové konanie, kde vymenujem všetkých členov výberovej komisie. No teraz bola posledne, to bol menší škandál, na bratislavskom magistráte, pokiaľ ste to trošku sledovali, viacerí z vás asi, áno, to sledovali, úplná potemkinovská dedina, na jednej strane minister zostáva naozaj ten, ktorý rozhoduje o vedení Policajného zboru, aj by mal mať na to právo, ja si myslím. A robíme to formou, že je to vlastne výberové konanie. Vlastne minister to neovplyvňuje, lebo s tým prišla nezávislá výberová komisia. Kto ju menoval? Bol to minister. Nevadí to, to sú nezávislí odborníci. To je proste potemkinovská dedina, vyslovene potemkinovská dedina. A nevidím dôvod ju robiť. Opozícia, aspoň jej väčšia časť nespochybňovala právo ministra menovať vrcholných policajných funkcionárov. A mal by mať to právo, lebo nesie za rezort zodpovednosť, v dobrom aj v zlom. Inak naozaj bude štatista. Nehovorím, že by menoval len trubkára, ale proste toto mi príde ako chorý systém.
Čo je podľa mojej mienky dôležité, o čom je potrebné hovoriť, podľa mňa skôr ako na posledných schôdzach parlamentu, je, že mala by byť nejaká hranica, ktorá doteraz nebola, kde by funkcie v Policajnom zbore mali byť kariérne a odborné, a nie závislé od menovania ministrom alebo policajným prezidentom. A vlastne postup na tieto funkcie by mal byť zabezpečovaný nejakým proste zákonom daným kariérnym postupom. To znamená, na základe objektívneho hodnotenia, ako ten policajt v minulosti fungoval, by mal šancu kariérne rásť, až po funkciu, dajme tomu, krajského riaditeľa, poviem príklad.
My sme zavádzali nový systém hodnotenia policajtov. Čiže nehovorím niečo, čo ma teraz akože napadlo, lebo som v opozícii. Vy ste ho zmenili, máte na to právo ho meniť, to je úplne v poriadku, ale hlavným dôvodom zavádzania toho systému hodnotenia objektívneho bolo, aby boli naviazané jeho výstupy na ten kariérny postup, aby to nebolo proste v princípe bezbrehé rozhodovanie s tým, že kto mi sympatický je a nie je. Ale na základe konkrétnych výsledkov objektívnych potom ten policajt bude môcť ísť ďalej. A to tu úplne vypadlo v zásade. Teda to nebolo ani navrhnuté nijakým spôsobom.
Čiže má zmysel hovoriť o tom, aby minister u policajtov nemohol de facto vymeniť riaditeľa posledného obvodného oddelenia v Medzilaborciach. To, si myslím, je legitímna diskusia, ale na základe proste objektívneho kariérneho postupu daného alebo ktorého parametre dá zákon, základné, a ten by mal vyplývať z objektívneho dlhoročného hodnotenia príslušného policajta. Fajn, o tomto hovorme. To je dobrá téma. A potom si treba povedať, ale nie skryto, funkcie prezidenta a viceprezidentov, šéfa inšpekcie na ministerstve sú v priamej riadiacej pôsobnosti ministra vnútra. Ale potom sa nehrajme na Potemkina, že je výberová komisia, ktorá zložená je len z členov menovaných ministrom vnútra. Minister vnútra, ak to dobre čítam, opravte ma, ak sa mýlim, nie je viazaný tým, ako tu dopadne výberové konanie, čiže môže tam aj tretieho vybrať. Tak čo hráme? Aký to má zmysel? Povedzte mi pritom nejaký jeden jediný relevantný zmysel okrem toho, že minister povie: „No už teraz nemenujeme nejako svojvoľne prezidenta policajného, on už bol vybratý v nezávislom a nestrannom výberovom konaní.“ Verí tomu v tejto sále niekto? Nech dá hore ruku ten, kto tomu verí, že to tak bude. Ani pán minister tomu neverí zjavne.
Takže si myslím, že je to nie úplne premyslený zákon. Teda premyslený možno je, ale nie je to dobrý návrh zákona, zvlášť to časovanie, ktoré prišlo, lebo teraz si povieme, že vláda na tom dlho pracovala, kvôli tomu tri a pol roka trvalo predloženie návrhu novely, prišli by s tým inak skôr, štyri strany legislatívneho textu. Tri a pol roka sa na tom pracovalo? Neblbnite. Takže tým by som navrhol z rýchlej kratšej cesty zísť skôr dole a tým pádom by som dal aj návrh procedurálny, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu novely zákona. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Možnože na Slovensku bolo obdobie, keď sa výberové konania považovali za vrchol demokracie. To obdobie som zažil. A bolo to možno pár mesiacov po novembri 1989. A potom sa vec vyvinula tak, ako sa vyvinula, ktorá doviedla kolegu Lipšica k niečomu podobnému, ako som povedal ja na margo, kolegom Hrčkom, mojím priateľom obnažených mechanizmov výberu na magistráte, že by tá komisia musela byť zložená zo zástupcov zo súhvezdia Proxima Centauri, ktoré je pomerne blízke našej slnečnej sústave, aby sa dalo povedať na malom Slovensku, že výberová komisia je nestranná. A toto, čo hovorím, platí nielen pre policajného šéfa. To platí pre mnohé iné veci na Slovensku, kde funguje technika „já na bráchu, brácha na mě", kde počet odborníkov je tak malý, že je absolútne jasné, že sú medzi nimi z podstaty veci väzby. Ma napríklad zarazilo pri Akreditačnej komisii, keď sa bránila tomu, aby v nej bol väčší počet nestranných zahraničných odborníkov. Vo Fínsku platia veľké peniaze ľuďom, ktorí posudzujú vedecké projekty, a tí ľudia prichádzajú zo zahraničia. Vypláca sa im to, lebo vyberajú nestranne skutočne to najlepšie pre fínsku vedu. Musím teda povedať, že je čistou ilúziou domnievať sa, že ak si niekto vymenuje komisiu, tak táto komisia vyberie niekoho iného, ako si praje vymenovávateľ komisie. V tomto zmysle je oveľa lepšia priama politická nominácia, za ktorú politický predstaviteľ, v danom prípade minister vnútra nesie osobnú politickú zodpovednosť. Ak si vyberie grázla, tak je to fľak na jeho veste.

Ďakujem pekne. Som rád, že súhlasím, nechcem povedať, že je to výnimočne, ale nie vždy teda úplne, ale s tým povedaným, čo kolega povedal, skoro na 100 %, na 99 % súhlasím. A to je dobré, že to tak cítime, lebo dáva aj určitý možno predpoklad. Toto, čo tu skúšajú, to je, ja by som to na tom nejakom obraze povedal, SMER si robí Hadriánov val, SMER si robí čínsky múr, proste on si vytvára cez zákony, cez legislatívu ochranné valy na to, aby náhodou sa po nich niekto nesiapal, hej. Keby som bol mierny konšpirátor, tak by som povedal, že je to koordinovaný postup, hej, proste súbor zákonov, ktorý proste kladie prekážky. Predstavte si, že by niekde boli nejaký vyšetrovateľ s nejakým prokurátorom, takí tvrdí poctiví chlapi, proste by povedali: „Chlapci, na nás nemáte, nám nikto volať nebude.“ Predstavte si, že by sa dožiadali nejakého típka z parlamentu. Mňa ináč mrzí, že tu nebola tá sila v niekom. To ma mrzí, prečo je tu toľký strach. Odteraz už nebude možné to, všetky filtre, tu všetko zastaví GP a GP povie, najskôr sa to tiež musí asi zdôvodniť, ale to bude vedieť zdôvodniť špeciálne pri činoch, pri ktorých je veľká variabilita vnímania toho, tej spoločenskej nebezpečnosti, hej, čiže činov ekonomického charakteru. Ja nebudem o nejakých násilných tých činoch, kebyže náhodou niekto to nerozporuje. My sme naozaj svedkami toho, že SMER je tak chytrý a má toľko času, že im zostal čas aj na to, ako sa uchrániť takými, by som povedal, Hadriánovými valmi pred rukou spravodlivosti, ktorá by teoreticky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vo všeobecnosti výberové konania sú veľkým problémom v našej krajine. A to nie je len pri tomto návrhu zákona, lebo často výberové komisie vytvárajú to křoví alebo tú hmlu, za ktorú sa vlastne potom schováva ten, kto chcel dosadiť si možno tých svojich ľudí. Neviem si tu reálne predstaviť uplatnenie § 33 v praxi, keby prezident Policajného zboru, keby jeho viceprezident, keby generálny riaditeľ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra boli vyberaní na základe toho výberového konania. No mne už len tam chýba, že by tam ešte bolo zapracované, že tam má byť aj štátny tajomník ministerstva vnútra. Myslím si, že tu netreba sa báť naozaj v niektorých tých špecifických prípadoch pomenovať to, že sú vyslovene mnohé pozície alebo funkcie výkonné politické. Ja si tiež neviem predstaviť, že by pracoval minister vnútra s ľuďmi najbližšími, ktorých má mať po ruke a ktorí by de facto boli proti nemu. Zhadzoval by tak jednak seba samého, ale aj celý úrad ako taký.
Ale v tom návrhu zákona, čo je dobrá vec, a to chcem zvýrazniť, bolo to tu spomenuté, je, že je ten vek posunutý u policajtov z 18 na 21 rokov. Myslím si, že toto je dobrá vec, pretože u dnešných mladých ľudí naozaj, tá psychická zrelosť zaostala za tým fyzickým vekom. A myslím si, že vo veku od 21 rokov smerom nahor, tak ako je tu ten výber do Policajného zboru stanovený, by to boli takto v podstate aj muži psychicky zrelí, nielen fyzicky zdatní.
No a ten Hadriánov val. Tak to len tak na okraj zareagujem. Ak dovolíte, tak to len tak spomeniem. Za tým bol koniec sveta a koniec kultúry. A súhlasím s tým, že ten Hadriánov val je vybudovaný, za tým sa čosi skrýva.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Lipšic, upozornil si na niečo, čo mi je blízke. A priznám sa, mnohokrát som nad tým rozmýšľal nie v súvislosti so šéfom polície, ale v súvislosti so šéfom lesov napríklad. Naozaj v našej krajine chýba normálny kariérny postup, ktorý má byť odvedený a má byť v priamej príčinnej súvislosti s dlhodobou odbornou, morálnou výkonnosťou a vôbec výkonnosťou ako takou jednotlivých pracovníkov, ktorí sa majú dostávať na priečky, ktoré rozhodujú o riadení istého rezortu takýmto prirodzeným spôsobom. Toto nám chýba. Možno voľakedy, ja si tak pamätám, niekedy tie hodnotenia bývali ešte za starého režimu, veľakrát sme sa z nich smiali, no ale teraz nebývajú často žiadne. Preto si myslím, že jednou z úloh, ktorá by po marci mala čakať novú vládu, je práve to, aby sa kariérny postup založil na kritériách odbornosti, morálky a výkonnosti úplne všade s tým, že to nie je možné aplikovať zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac, ale že treba s takýmto hodnotením začať, stanoviť mu riadne kritériá a odvodiť z neho potom záver, ktorý jednoznačne nám umožní oveľa ľahšie odpovedať potom na otázku, kto vlastne si zaslúži byť na vrcholových pozíciách štátu. V takomto prípade to vždy bude len paškvil.
Bol som na výberovom konaní na šéfa lesov, generálneho riaditeľa, trikrát. Bolo to za rôznych politických zoskupení, nielen za strany SMER a vždy to bolo hodné úsmevu a tak trocha aj dešpektu, ako sa to tam dialo. Ďakujem.

Ono to má, samozrejme, dosah aj na iné rezorty. Ja si myslím, že by bolo potrebné v budúcnosti, aby sa tu definovali naozaj čisto proste politické funkcie a potom funkcie kariérne. Nehovorím niečo, na čo som prišiel teraz. Keď sme zavádzali, som to spomínal, systém hodnotenia policajtov, tak sme deklarovali verejne, aj v komunikácii s policajným odborovým zväzom, že hlavným cieľom toho hodnotenia policajtov je, aby to hodnotenie bolo základom pre kariérny postup policajtov.
A myslím si, že jedna z tragédií tejto krajiny, nie jediná, ale jedna tragédia je, že, že tých funkcií, ktoré sa po voľbách menia, je strašne veľa, nielen na ministerstve vnútra, ale aj na zdravotníctve, na školstve, riaditelia nemocníc sú poslancami Národnej rady, to ja som podľa mňa vo vyspelej krajine nikdy nevidel. To znamená, minister musí mať, samozrejme, možnosť si vybrať ten najužší vrcholový tím na rezorte, ja si myslím, aj prezidenta, aj viceprezidenta Policajného zboru. To priznajme jasne, netvárme sa, že to sú tiež výberové konania. Ale potom ostatné by tu malo byť obsadzované spôsobom, ktorý nebude závislý od volebných cyklov. Potom sa dostávame k tomu, že mnohé funkcie, nehovorím, že je to tak na vnútre, ale napríklad na daňových úradoch je to, kde sú vlastne na štyri roky riaditelia daňových úradov. Čiže každý vie, že má štyri roky na to, aby robil dobre, aj zle v zásade. To znamená, že po štyroch rokoch sa odtiaľ odchádza, takže treba sa tam pozerať na zabezpečenie svoje a vlastnej rodiny. A to je proste úplne chybný systém.
Takže veci, ktoré sú politické, priznajme, netvárme sa, že nie sú, ale potom, povedzme, stanovme objektívny systém na tie nižšie pozície a nižšie funkcie.