54. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, súčasťou dnes predstaveného zákona je aj akési výberové konanie na funkciu policajného prezidenta.
Prednedávnom som predkladal novelu iného síce zákona, zákona o Policajnom zbore, ale kde som navrhoval riešenie, ktoré by mohlo naozaj stransparentniť výberové konanie na policajného prezidenta, ale aj s určitými právomocami, a teda aj s odpolitizovaním policajného prezidenta.
V tomto ohľade ma napadá otázka, keďže boli tu vyjadrené názory, že policajný prezident má patriť do rúk ministra, pretože minister garantuje určité veci: Pre koho alebo na čo tu je vlastne polícia. No pre koho tu je polícia, zatiaľ to vidíme na každom kroku. Je tu pre politickú moc. Ale opýtajme sa na to inak: Pre koho by tu mala byť polícia? Ja si myslím, že by tu mala byť pre občanov Slovenskej republiky. A tým pádom by sa aj mala určitým spôsobom zodpovedať občanom Slovenskej republiky, nie ministrovi. Či inak minister by prišiel o určité právomoci, zúžil by sa mu okruh moci a vplyvu? No akú pôsobnosť má minister kultúry? No má ju celkom dobrú, má svoj rezort, má tam svoje oblasti. Aj minister vnútra má okrem riadenia polície aj iné oblasti. My máme jeden status, ktorý nemá žiaden štát v Európskej únii, keď polícia by mohla patriť do rúk občanom, len, samozrejme, to je na trošku dlhodobejšiu diskusiu a debatu, hlavne nie v tomto období, keď to niekomu nevyhovuje. V každom prípade máme určité možnosti.
Ten zákon, ktorý som priniesol ja, na odpolitizovanie policajného prezidenta a, samozrejme, aj jeho transparentné výberové konanie, mal zlepšiť tú situáciu na Slovensku. Už tu boli viaceré pripomienky k tomu, že áno, výberové konania sú niekedy už len naoko. V tomto prípade sa to malo zlepšiť. Ale týmto návrhom, ktorý priniesol minister Kaliňák, to nevedie k zlepšeniu, aspoň keby to bolo naoko zlepšenie, ale ani k zhoršeniu, ale vedie to k nebezpečenstvu.
To nebezpečenstvo už tu bolo popísané od kolegov. A to je to spomínané zabetónovanie, zabetónovanie policajného prezidenta niekde vo funkcii tak, aby ešte furt mali tí, ktorí možno už tu nebudú pri moci, určitý dosah na určité procesy. Prečo by mal minister ovládať políciu alebo hovoriť do jej procesov? Policajný prezident, si myslím, by mal byť natoľko dôležitou a váženou funkciou, že by mal mať svoje vlastné rozhodovacie právomoci, a, samozrejme mala by to byť tiež osobnosť, ktorá tú políciu bude riadiť samostatne, nie na príkaz niekoho.
Keď hovoríme o konkrétnych veciach, lebo tu sa hovorilo, že no však máme navrhnúť riešenie, nehovorte len o tom, ja som tu navrhol to konkrétne riešenie a už tu bolo. Akosi sa o tom nediskutovalo. Však načo by to bolo, však to bol opozičný návrh?
Hovorilo sa tu o nebezpečenstve zabetónovania sa. A tento návrh, ktorý tu máme predložený, neupravuje vôbec to funkčné obdobie. V mojom návrhu som tu mal päťročné funkčné obdobie maximálne dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia až do vymenovania nového v tej funkcii. Ale v prípade skončenia jeho mandátu ho zastupoval v tejto funkcii viceprezident. Takže nie je také, že niekto si tu bude sedieť na zadku až do neviem kedy, lebo sa obštrukciami nezvolí ten nový, ale sú to presne určené pravidlá, presne určené to obdobie. Chceš tam byť odvtedy, môžeš tam byť dovtedy, ešte jedno to obdobie, viac nie. Takže to sú pravidlá, ktoré treba skutočne určiť, aby to bolo transparentné.
A tu sa opäť dostávame k niečomu, čomu sa hovorí, že voda sa káže a víno sa pije. A už som upozornil na to viackrát. SMER niečo iné hovorí a niečo iné robí. Áno, v dôvodovej správe je napísané, že sa jedná o transparentnosť. Akú transparentnosť máte na mysli, preboha, keď členov tej komisie si vymenuje minister? To už je len taký zastierací manéver, aby potom minister mohol povedať: „Ale to som nebol ja, to bola komisia.“ V konečnom dôsledku si tam nastrká svojich ľudí, ktorí mu potom pritaknú: „Áno, koho tam vlastne chceš, áno, tak povedz, nech sa zapíše do toho výberového konania, my ti ho odklepneme. Daj tam ešte nejakých zo dvoch-troch, nech to nevyzerá zle, aby sme mali z čoho akože vyberať, a v podstate ty si to potom vyber.“ A niekto tu bude hovoriť o tom, že niekto tu politikárči alebo robí nejaké iné veci. Veď to je čistý populizmus, čistý populizmus, ktorý ešte k tomu prišiel pred voľbami, samozrejme, čiže pred skončením určitého funkčného obdobia, pretože doteraz to bolo tak, že voľbami si nový minister volil aj svojho policajného prezidenta. Teraz pred skončením tohto volebného obdobia, by sa mal, pravdepodobne to prejde, zvoliť nový policajný prezident, ktorý tam bude, žiaľ, ale ešte obsmŕdať pri novom možno ministrovi, ktorý už možno nebude z tejto vlády. To je to riziko, na ktoré už tu bolo poukázané s tým, že SMER už nemusí byť vo vláde.
Takže tomu sa hovorí zabetónovanie a takto by to malo akože prejsť, čomu sa aj trošku čudujem, lebo keď sem prinesie minister Počiatek paškvil, ktorému hovorí nový stavebný zákon, tak je mi jasné, že on tomu nerozumie, nemá odkiaľ, nemá prečo tomu rozumieť. Ale minister Kaliňák, si myslím, je odborník v tejto oblasti a on presne vie, čo robí. A to je to nebezpečenstvo. On presne, vie čo, samozrejme, aj ako robí.
Takže tento zákon je, žiaľbohu, pripravený opäť spôsobom, ktorý nemá s transparentnosťou nič spoločné, ktorý nemá absolútne zlepšiť to prostredie. Samozrejme, nehovorím teda o tom celom, lebo posunutie hranice veku od 18 na 21 rokov pre policajtov, ktorí nastúpia do funkcie, môže byť akceptované. Ja hovorím teraz o policajnom prezidentovi, len o tejto jednej časti. A toto je skutočne nebezpečný prvok, ktorý v tomto zákone je. Preto, už tu bol podaný procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone nerokovali, ja by som iba povedal, že podávam procedurálny návrh, aby si tento zákon navrhovateľ zobral na prepracovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, dámy a páni, asi sa všetci zhodneme na tom, že ak má slovenská polícia zvýšiť efektívnosť svojho fungovania, potrebuje na to stabilitu aj dôveryhodnosť v očiach verejnosti. Preto jednou z dôležitých zmien je aj potreba znižovania možnosti politických vplyvov na fungovanie Policajného zboru. Tým treba začať už pri spôsobe, akým sa menuje alebo odvoláva šéf policajtov a akým sa zamedzí prípadným neustálym zmenám na riadiacich pozíciách Policajného zboru. Je preto dobré, že podstata navrhovaných zmien v zákone identifikuje túto potrebu. Na spôsob riešenia tu máme možno iné pohľady, ale je dobré ak sa o tom diskutuje, aj keď v závere volebného obdobia.
Pri tomto prvom čítaní návrhu vnímam tri najdôležitejšie body, po prvé, riešenie odvolávania policajných funkcionárov bez udania dôvodu, po druhé, návrh na nový spôsob výberu policajného prezidenta. A podobný spôsob sa navrhuje tiež na ministerstve pri výbere generálneho riaditeľa kontroly a inšpekčnej služby.
Všetky tieto tri body sme identifikovali ako dôležité na dané riešenie v rámci politickej strany SIEŤ. Sme presvedčení, že je dobré, ak sa tu snažíme o elimináciu politických vplyvov, tiež je dobré, ak policajný prezident nie je len púhym priamo podriadeným politickému vedeniu rezortu.
A tiež si myslím, že je dobré, keď sa snažíme o stabilizáciu Policajného zboru aj systémovými zmenami, odstránenie možnosti odvolať policajného funkcionára bez udania dôvodu takým iste je, ale nie napríklad bez zavedenia systému kariérneho rastu, o niečo podobné, ako sa zaviedlo v plne profesionálnej slovenskej armáde, kde zaviedol sa okamžite aj systém kariérneho rastu, ktorý eliminoval subjektívnosť ďalšieho postupu jednotlivých profesionálnych vojakov.
Čo však devalvuje hodnotu týchto návrhov, ktoré máme dnes v laviciach, je ich predloženie na úplný záver volebného obdobia. Takže som rád, ak sa má diskutovať o znížení vplyvu politiky na Policajný zbor a posilnenie jeho nezávislosti.
Rovnako považujem za dôležité, aby boli prijímané opatrenia na stabilizáciu tak, aby nedochádzalo k masívnym výmenám policajných funkcionárov po každých voľbách. Dôveryhodná polícia nemôže byť hračkou v rukách politikov. Nemôžu existovať pochybnosti o tom, že polícia funguje objektívne a nezávisle od práve vládnucej garnitúry. Musia existovať pravidlá zaručujúce nezávislosť a nestrannosť konania polície. Treba tu zastaviť neustále výmeny funkcionárov aj na nižších stupňoch riadenia a velenia, ktoré vidno po zmene každej vlády. A to sa týka aj menovania prezidenta Policajného zboru, kde ho má vyberať výberová komisia, avšak priamo vytvorená ministrom vnútra.
V návrhu, ktorým sme sa zaoberali, predpokladáme, že prezidenta Policajného zboru by bolo možné vymenovať až po hearingu v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť a na návrh vlády by policajného prezidenta menoval prezident Slovenskej republiky. Je to podobný model, aký v súčasnosti funguje pri menovaní náčelníka Generálneho štábu. A silovo, asi budete so mnou súhlasiť, je to podobne dôležitá funkcia. Takto bude podľa môjho názoru, zabezpečené jeho nezávislejšie aj silnejšie postavenie, ako je tomu doteraz.
A vzdialenie polície od politickej moci, si myslím, v konečnom dôsledku prispeje k jej väčšej dôveryhodnosti v očiach verejnosti, ktorú veľmi potrebuje a ktorú chcú tak občania, ako aj samotní príslušníci Policajného zboru.
Podobne na ministerstve pri riaditeľovi sekcie kontrolnej a inšpekčnej služby sme presvedčení, že by ju mala vykonávať od ministra nezávislá generálna inšpekcia bezpečnostných zborov.
Samotný návrh, tak ako nám bol predstavený, by som považoval za dobrý nástrel do diskusie, keby neprišiel tesne pred skončením funkčného obdobia tejto vlády. Ak by prišiel na začiatku alebo v polovici vládnutia, tak by som tento úmysel považoval za úprimný. Toto je zároveň aj najvážnejším dôvodom, prečo takáto diskusia nie je podľa môjho názoru teraz dobrá a prospešná a pripojím sa ku kolegom, ktorí hovoria o tom, že by táto snemovňa o tomto návrhu nemala teraz diskutovať. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k predkladanému návrhu zákona, a to možno z dvoch uhľov pohľadu.

Prvý uhol pohľadu je ten, ktorý sme v diskusii o takzvanej téme politických nominácií priniesli aj na parlamentnú pôdu, a to už od roku 2010, aj cez rok 2012. Celá personálna politika tohto štátu je viac-menej závislá od toho, akým spôsobom prebieha politický cyklus, respektíve vždy pri nástupe novej politickej garnitúry, výmeny koaličných vlád tu prichádza k absolútnej zmene. Až sa tomu tak vzletne hovorilo, že je to až po poslednú upratovačku vo výkone v širšom pohľade verejnej správy a v oblastiach štátnej správy. Často a dokonca vo volebnom programe sme mali napísané, že pri každom jednom projekte, ktorý chce niekto realizovať, existuje v prvom rade nejaký ideový zámer, v druhom rade financovanie, v treťom rade personálna politika. A ak to prirovnáme voľne k ideovému zámeru Slovenska, čiže ideový zámer bol pre Slovenskú republiku, spôsob financovania definovaný je, dane platíme všetci, tak následný a veľmi dôležitý bod je personálna politika a vyzerá to tak, že cez dva a pol dekády sa k personálnej politike tohto štátu nevieme dopracovať v nejakom širokom konsenze.

Ja vám, pán minister, v tomto ohľade vôbec nezávidím, pretože ak budeme počúvať aj kolegov z opozície, sa pozerať na váš návrh, ktorý smeruje k úzkemu výseku tohto problému, ktorý môžeme volať problém politických nominácií, tak môžeme nastaviť rôzne uhly pohľadu a z rôznych uhlov pohľadu pre mňa niekedy až prekvapivo prichádza kritika z opozičných lavíc. Ale viem si to predstaviť, pretože ten uhoľ pohľadu je, že nemáme nakreslený alebo nemáme cez široké politické spektrum dohodnutý takzvaný stop stav. To znamená, že mnoho ľudí, počul som poslanca Hlinu, poslanca Lipšica, predrečníka Igora Hraška, hovorí o tom, že ak nastavíme pravidlá výberových komisií tak, že sa široko nedohodneme na možnej personálnej politike a ten stop stav bude vyzerať tak, že akákoľvek opozícia, ktorá v tomto parlamente bude, či to budete na budúce vy a príde niekto s návrhom zákona, bude chcieť svoje personálne nominácie betónovať vo funkciách, tak sa, samozrejme, bude zdvíhať obrovská miera nevôle. A dokonca budú tu aj tie vyhrážky, ktoré som počul, s tým, že veď to je len jednoduchý zákon a bude trvať jeho pôsobenie, keďže na ňom nie je politická dohoda, len dva mesiace po voľbách, pretože potom sa ten zákon zmení. Tak nerobíme dobre.Zaznamenal som aj pod tlakom tretieho sektora, dokonca aj v rámci nejakých predvolebných stretnutí s Transparency International, si to pamätám, že problém politických nominácií citlivo vníma aj politická strana SMER. Ak by som sa na to pozeral z uhla pohľadu ministerstva vnútra, aby sme vyriešili problém politických nominácií, a to aj v osobe, o ktorej sa tu viac-menej zmienili všetci poslanci, tak pravdepodobne spôsobu výberového konania sa nevyhneme. Je možno teraz čaro nechceného, že výberové konania dostali za posledné dva týždne veľkú medializáciu priamo pri fungovaní tuná bratislavského magistrátu, ale myslím si, že na cestu vydania sa v boji proti politickým nomináciám, resp. odpolitizovania aj Policajného zboru nejaká forma výberových konaní v kombinácii s formou kariérneho rastu musí prísť. Moja otázka je však rovnaká spolu s niektorými opozičnými kolegami, prečo to prichádza pri závere... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o kľud v miestnosti, nech môže rečník dokončiť svoje vystúpenie.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Nechcem zdržovať kolegov, keďže je 17.00 hodina, no ešte na päť minúť určite to mám.

Ďakujem pekne. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás pozval na zajtra o 10.30 hodine, vo foyer sa uskutoční Druhý krok – krok ku školám bez šikanovania. Pozývam vás na toto informačné podujatie. Ďakujem pekne.

Pán predseda, porušujete rokovací poriadok. Pri procedurálnom návrhu musíte uviesť už či pred jeho uvedením alebo po jeho uvedení, v tej novele teraz ste mali, že to musí byť predtým, dôvod na procedurálny návrh. Čiže ak dávate procedurálny, musíte uviesť na to dôvod. Prosím vás, uveďte dôvod, prečo zajtra rušíte hlasovanie.

Áno, pán predseda, na konci tohto môjho vystúpenia, vydržte, dám procedurálny návrh. A odôvodňujem jeho podanie. Je úplne čarovné, že teraz vy ste schválili novelu rokovacieho poriadku a etického kódexu, kde sa má zdvihnúť dôveryhodnosť a čestnosť a neviem čo, a o tri minúty neskôr ste porušili rokovací poriadok, pán predseda, ste porušili rokovací poriadok lebo ste dali procedurálny návrh bez odôvodnenia absolútne nelogicky. A ja dávam procedurálny návrh, aby sme o 11.00 hodine spravili kontrolu uznášaniaschopnosti Národnej rady. Je povinnosťou poslanca za tie peniaze si plniť svoje úlohy a povinnosti. Ja neviem, čo máte zajtra, či je to nejaká žúrka alebo niečo iné máte, ja dávam procedurálny návrh zajtra o 11.00 hodine urobiť kontrolu uznášaniaschopnosti Národnej rady. Na to, aby mohla Národná rada prijímať zákony, má byť uznášaniaschopná, dajte o tom hlasovať.

Ďakujem. Takže ja by som nadviazal na to čo som hovoril pred hlasovaním. Podľa mňa by sme sa mali v rámci tohto procesu a tohto návrhu zákona zamerať na personálnu politiku štátu a konečne sa cez politické spektrum dohodnúť na tom, čo bolo spomínané možno aj náznakom v predchádzajúcich vystúpeniach. Totiž pokiaľ si môžu politicky činné osoby alebo tie najvyššie reprezentácie, najvyšší reprezentanti štátu nominovať ten svoj najbližší tím, kde sa na kreslí tá hrubá čiara a kde bude nasledovať či už kariérny spôsob alebo spôsob výberu, podľa mňa je bazálna otázka, kedy a ako a s akými osobami vo funkciách s tým začať. Preto, po prvé, si myslím, že naozaj je nešťastné, že s týmto začíname na konci volebného obdobia, lebo naozaj je objektívne, resp. dôvodné predpokladať, že to, čo tu máme ako predložený návrh zákona, má skôr ambíciu niekoho betónovať vo funkcii, ktorú zastáva, a nie vyriešiť dlhodobý problém, ktorý v personálnej politike Slovenska máme. A to je odstránenie politických nominácií. Tento problém ja nazývam pracovne dohodou na momente a bode, ktorým je spomínaný stop stav. To znamená, že ak máme držať vo funkciách ľudí aj cez politický cyklus, tak musí na ich nominácii vzniknúť nejaká dohoda cez politické spektrum. Máme príklady, kde to funguje, či sa budeme baviť o nejakých rezortných ministerstvách, často sa tu dáva za príklad ministerstvo financií alebo niektoré rady, ktoré sú obsadzované spôsobom cez politický cyklus. A možno to treba označiť slovami, že sú proti politickému cyklu odolné. Čiže bude veľmi dôležité, a myslím si, že tento návrh to teraz nerieši, ako sa dohodneme na tom, kto vo funkciách bude a či tí ľudia, ktorí vo funkciách budú, budú nejakým zákonným spôsobom vo funkciách betónovaní alebo niekto kvôli stabilizácii personálneho výkonu jednotlivých rezortov, resp. oblastí, v tomto prípade Policajného zboru bude mať naozaj ten autentický záujem udržať personálnu politiku tak, aby nebola náchylná cez koniec alebo cez prelom politického cyklu na výmenu ľudí.
Druhý a hlbší problém, ktorý vidím a naznačujem pri tom, to je, že už by sme sa raz a navždy mohli dohodnúť na inom systéme tzv. nominačných autorít, ako je priamo plénum parlamentu, resp. ľudia, ktorí sú priamo po volebnom cykle nominovaní do ministerských pozícií. Nechcem dlho rečniť a myslím si, že téma politických nominácií a boj s týmto neblahým prvkom v personálnej politike tohto štátu sú dlhodobo známe. A bol by som rád, keby sme sa nakoniec dopracovali, a mám obrovskú mieru skepsy, že to nebude v tomto volebnom období, k tomu, že sa dohodneme na ad jedna stop stave a ad dve systéme výberových konaní, resp. kariérneho postupu, nakreslíme tú povestnú hranicu, pokiaľ politici si tvoria vlastný tím a preberajú zodpovednosť, a na tom, odkiaľ nastúpia možní odborníci a nezávislí ľudia. A tým pádom sa dohodneme na základnom kompromise, akým spôsobom sa budúca personálna politika tohto štátu bude uberať. Preto a pre tieto výhrady si myslím, že tento návrh zákona skôr vzbudzuje otáznik a veľa otáznikov a skôr otvára problémy keďže sa blížime ku koncu volebného obdobia, či naozaj nejde o zabetónovanie si ľudí na konkrétnych pozíciách, a preto tento návrh zákona nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, no ja som sa vcelku tešil na túto diskusiu. A priznám sa, že splnila moje očakávania. My sme si dali osobitne záležať, aby sme boli schopní trošku nastaviť vám zrkadlo, a to tým, že ustanovenia zákona, ktoré ste teraz tak nepretržite kritizovali, sú vernou kópiou zákona, ktorý ste schválili, keď ste boli vo vláde.
Pani poslankyňa ŽItňanská, určite rukopis v tomto zákone spoznáte, lebo je váš.
Toto ste navrhli, keď ste boli vo vláde, milí kolegovia, a my sme urobili teda takú drobnú, priznám sa, nie vždy úplne férovú súčasť, aby som teda videl, akým spôsobom reagujete na vlastný legislatívny text. Dnes ste nám to všetci ukazovali. A ja vám za to chcem naozaj zatlieskať. Dnes sa totižto naozaj v plnom smere ukázala politická schizofrénia, ktorou trpíte, pretože toto je presne ten prípad s výnimkou, ktorú nechám tak, kde hovorievate často, niekto vodu káže a víno pije.
Takýmto spôsobom ste tu vehementne obhajovali tento text asi pred štyrmi rokmi v inom prípade, v inom rezorte, tiež silovom, aké je to transparentné, ako je to správne ako je to najlepšie. Ja si myslím, že z vás majú pravdu mnohí, aj pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Hlina, aj viacerí z vás, ktorí ste vystúpili. Preto som povedal, že môžeme diskutovať.
A keď sa rozhodneme, že sa dohodneme na tom, že minister vnútra má mať nejakú zodpovednosť a má mať nejaké právo, aby si vrcholových predstaviteľov svojho rezortu menoval, môžeme ísť o tom plynule diskutovať a nemám s tým problém. Ani som nemal v pláne vypísať tie výberové konania. Ale to už nechám naboku.
Proste chcel som si otestovať svojím spôsobom, akým spôsobom budete vnímať svoj vlastný text. A tak v zásade vidím, že ste ho plnohodnotne skritizovali. Môžeme ho vylepšiť, môžeme ho upraviť, môžeme diskutovať o úplnej zmene v tomto smere, aby sme to inak videli.
Takže nemám obavu z toho, ak by sme diskutovali o tom, že minister vnútra budúci, ktorýkoľvek, ktorý príde, by mal mať k dispozícii to vrchné velenie, ktoré je najpodstatnejšie, ktoré rozhoduje o tých vážnych veciach. To znamená velenie Policajného zboru a inšpekcie, tým pádom sme sa mohli posunúť niekam ďalej. Poďme o tom diskutovať, urobme si na to osobitný výbor. Alebo aj počas klasického diskutovania o tom znení v druhom čítaní som na to pripravený. A keď na konci dňa zistíme, že chceme vypustiť výberové konania a potvrdiť politickú nomináciu týchto ľudí, nielen teda štátnu, ale s tým teda, že polícia má byť politicky vedená z tohto uhla pohľadu, priamo podriadená ministrovi, môžeme o tom debatovať.
Ja som vždy hovoril, že tu máme na výber dve veci, dobre ma poznáte, buď sa budete mať právo sa pýtať ministra na to, čo robí polícia, a potom musí mať právo a vplyv na to, kto vedie políciu, alebo na to sa budete pýtať iba policajného prezidenta a vtedy môže byť policajný prezident nezávislý a ministra vnútra z tejto témy ohľadne kvality práce polície treba vynechať.
Čo sa týka časovania toho návrhu zákona, ja si myslím, že som to rovnako tak povedal pred štyrmi rokmi, úplne presne a do písmena a doslova som dodržal slovo. Začali sme tam verejným obstarávaním, kde si myslím, že hlavná zmena, najpodstatnejší pilier, elektronické trhovisko dosahuje skvelé výsledky, kde už je 23 mil. na úsporách, čo, si myslím, je veľmi zásadné, pekná zmena, že zmeníme potom financovanie politických strán, v ďalšom kole volebné zákony a že na to príde rušenie politického cyklu. Tak ako sme tie jednotlivé zákony preberali, aj s tými predlžovaniami a širokými diskusiami, ktoré boli, tak sa nám to proste posúvalo, ale nemyslím si, že sme vypustili medzi jednotlivými zákonmi nejakú časovú os. A tak ako som pred štyrmi rokmi povedal, v akom poradí tie zákony pôjdu a že pôjdu po sebe každý jeden za druhým, ako sme ich urobili, tak som, myslím, to slovo aj dodržal. Takže to, čo som povedal na začiatku volebného obdobia, tak sa vlastne aj dneska deje.
K tým 18 a 21 rokom. To kedysi bolo zaužívané. Myslím, že tak to bolo. Dokonca to bolo buď po vojenskej službe alebo sa tu prijímala náhradná vojenská služba. Môžeme o tom diskutovať. Myslím si, že je to vcelku vhodné, ale, tak ako som povedal, ku všetkým častiam tohto návrhu zákona sme pripravení viesť diskusiu.
A ja si myslím, že ten kariérny postup, o ktorom často hovoríte, je sčasti zavedený. Ten pokus, ktorý pán minister Lipšic zaviedol, bol prepojený na peniaze, nie na kariérny postup. To bol akože hodnotiaci systém, ktorý my sme pozmenili v tom, že my sme už priamo to prepojili vlastne iba na odmenový systém, ale zohľadňuje sa, samozrejme, výkonnosť policajta aj dnes pri jeho ďalších rastoch aj v tomto prípade, ale môžeme ho rozpracovať ešte podrobnejšie, ak bude záujem, môžeme tam dať určité odkazy.
Nemám pocit, pán poslanec Hlina, že špeciálny prokurátor rieši otázky poslancov a politikov? Mám pocit, že stále tá trestná zodpovednosť patrí... (Reakcia z pléna.) Čiže všetky trestné činy poslancov bude riešiť už iba generálny prokurátor alebo generálny prokurátor bude žiadať o to, aby ste...? (Reakcia z pléna.) Jaj, no tak to je ale trošku niečo iné. To je niečo úplne iné. To mal aj vždy doteraz podľa mňa. Ale ja teda neviem toto nie je v mojom rezorte a ja nie som odborník na všetky rezorty, ja sa venujem iba tomu rezortu, ktorému dlhodobo sa venujem.
A ešte jedna vec. Pán poslanec Fedor, to je posledná pripomienka, ja som to takisto hovoril v roku 2011, predchádzajúca vláda zrušila Vojenskú prokuratúru, ktorá dovtedy bdela nad všetkými trestnými činmi ozbrojených zborov, všetkých príslušných ozbrojených zborov. V podstate to bola jej jediná náplň. Aj bývalá poslankyňa, dnešná ombudsmanka, hlasovala za zrušenie tejto vojenskej prokuratúry. Táto prokuratúra bola naozaj veľkým strašiakom pre všetkých príslušníkov ozbrojených zborov. Všetci ste hlasovali za ten návrh a dneska voláte znovu po väčšej nezávislosti alebo nejakom českom modeli GIPS-u, ktorý, mimochodom, je naozaj jediný. Nie je pravda, že by všetky štáty mali tú nezávislosť, naopak je mnoho štátov, ktoré to majú priamo pod policajným prezidentom.
Čiže z môjho pohľadu takisto toto je návrh, aby menoval policajného prezidenta prezident, urobí tam paralelu náčelníka generálneho štábu, ktorá je pomerne dosť nesprávna, pretože náčelník generálneho štábu je preto menovaný prezidentom, pretože prezident je vrchný veliteľ ozbrojených síl. Zatiaľ som nečítal v ústave, že by bol vrchným veliteľom Policajného zboru. Takže by tam tá paralela bola adekvátne aplikovaná.
Takže, ešte raz, zhrniem to celé. Ďakujem za podnety. V mnohých prípadoch s vami súhlasím, naozaj s vami súhlasím.
Osobne som stále viacej priklonený k tomu, aby minister, ktorý príde, mal právo menovať vedenie polície, lebo je za ňu priamo aj od novinárov, aj od všetkých zodpovedný. Nemyslím si, že aj občanov, aj novinárov naučíme nespovedať ministra vnútra z toho, ako funguje polícia. A ak by nemal možnosť ovplyvňovať to, kto bude viesť políciu, ťažko by mohol niesť zodpovednosť. V tom majú pán poslanec Hlina aj pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Zajac, aj pán poslanec Kadúc, a, samozrejme, pán poslanec Viskupič do určitej miery pravdu. A poďme sa baviť teda o nejakom kompromisnom návrhu, ktorý vlastne by mohol vzísť z tohto rokovania. Ja som sa snažil len poukázať na to, ako často obhajované tie výberové konania v niektorých prípadoch naozaj majú, v niektorých prípadoch nemajú miesto. Takže to je vlastne práve téma, i keď je to presne navrhnuté spôsobom, aký bol v tejto komore, snemovni schválený vami pred piatimi rokmi. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ja by som mal procedurálny návrh, keby ste povzbudili členov vlády, aby pri zásadných veciach vystúpili aj v rozprave, ako sme to robievali v minulosti my, aby bola taká priateľskejšia a viac kolegiálna diskusia. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Chcem vás požiadať, vážený pán predseda, aby ste ihneď zvolali grémium na žiadosť troch poslaneckých klubov, hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, Kresťanskodemokratického hnutia a strany MOST – HÍD. Ďakujem.