54. schôdza

Pán poslanec Lipšic. Nie je v rokovacej sále.

Len pre vašu informáciu, pán poslanec, riadil som sa § 34 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí: „Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samotnej. Urobil som tak ako riadiaci schôdze. A myslím si, že som žiadny paragraf ani ustanovenie rokovacieho poriadku neporušil. O vašom procedurálnom návrhu hlasovať nedám.

Pán minister, nech sa páči, ste už na svojom mieste. Ďakujem.Čiže bude pokračovať dokončením svojho vystúpenia posledne prihlásený ústne do rozpravy k uvedenému bodu pán poslanec Viskupič. (Reakcia z pléna.) Už som otvoril rozpravu pokračovaním vystúpenia pána poslanca Viskupiča, takže po jeho skončení a skončení rozpravy a rokovania o tomto celom bode vám udelím slovo na procedurálny návrh.

Ďakujem. Takže ja by som nadviazal na to čo som hovoril pred hlasovaním. Podľa mňa by sme sa mali v rámci tohto procesu a tohto návrhu zákona zamerať na personálnu politiku štátu a konečne sa cez politické spektrum dohodnúť na tom, čo bolo spomínané možno aj náznakom v predchádzajúcich vystúpeniach. Totiž pokiaľ si môžu politicky činné osoby alebo tie najvyššie reprezentácie, najvyšší reprezentanti štátu nominovať ten svoj najbližší tím, kde sa na kreslí tá hrubá čiara a kde bude nasledovať či už kariérny spôsob alebo spôsob výberu, podľa mňa je bazálna otázka, kedy a ako a s akými osobami vo funkciách s tým začať. Preto, po prvé, si myslím, že naozaj je nešťastné, že s týmto začíname na konci volebného obdobia, lebo naozaj je objektívne, resp. dôvodné predpokladať, že to, čo tu máme ako predložený návrh zákona, má skôr ambíciu niekoho betónovať vo funkcii, ktorú zastáva, a nie vyriešiť dlhodobý problém, ktorý v personálnej politike Slovenska máme. A to je odstránenie politických nominácií. Tento problém ja nazývam pracovne dohodou na momente a bode, ktorým je spomínaný stop stav. To znamená, že ak máme držať vo funkciách ľudí aj cez politický cyklus, tak musí na ich nominácii vzniknúť nejaká dohoda cez politické spektrum. Máme príklady, kde to funguje, či sa budeme baviť o nejakých rezortných ministerstvách, často sa tu dáva za príklad ministerstvo financií alebo niektoré rady, ktoré sú obsadzované spôsobom cez politický cyklus. A možno to treba označiť slovami, že sú proti politickému cyklu odolné. Čiže bude veľmi dôležité, a myslím si, že tento návrh to teraz nerieši, ako sa dohodneme na tom, kto vo funkciách bude a či tí ľudia, ktorí vo funkciách budú, budú nejakým zákonným spôsobom vo funkciách betónovaní alebo niekto kvôli stabilizácii personálneho výkonu jednotlivých rezortov, resp. oblastí, v tomto prípade Policajného zboru bude mať naozaj ten autentický záujem udržať personálnu politiku tak, aby nebola náchylná cez koniec alebo cez prelom politického cyklu na výmenu ľudí.
Druhý a hlbší problém, ktorý vidím a naznačujem pri tom, to je, že už by sme sa raz a navždy mohli dohodnúť na inom systéme tzv. nominačných autorít, ako je priamo plénum parlamentu, resp. ľudia, ktorí sú priamo po volebnom cykle nominovaní do ministerských pozícií. Nechcem dlho rečniť a myslím si, že téma politických nominácií a boj s týmto neblahým prvkom v personálnej politike tohto štátu sú dlhodobo známe. A bol by som rád, keby sme sa nakoniec dopracovali, a mám obrovskú mieru skepsy, že to nebude v tomto volebnom období, k tomu, že sa dohodneme na ad jedna stop stave a ad dve systéme výberových konaní, resp. kariérneho postupu, nakreslíme tú povestnú hranicu, pokiaľ politici si tvoria vlastný tím a preberajú zodpovednosť, a na tom, odkiaľ nastúpia možní odborníci a nezávislí ľudia. A tým pádom sa dohodneme na základnom kompromise, akým spôsobom sa budúca personálna politika tohto štátu bude uberať. Preto a pre tieto výhrady si myslím, že tento návrh zákona skôr vzbudzuje otáznik a veľa otáznikov a skôr otvára problémy keďže sa blížime ku koncu volebného obdobia, či naozaj nejde o zabetónovanie si ľudí na konkrétnych pozíciách, a preto tento návrh zákona nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, pán minister, či chcete mať záverečné slovo. (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, no ja som sa vcelku tešil na túto diskusiu. A priznám sa, že splnila moje očakávania. My sme si dali osobitne záležať, aby sme boli schopní trošku nastaviť vám zrkadlo, a to tým, že ustanovenia zákona, ktoré ste teraz tak nepretržite kritizovali, sú vernou kópiou zákona, ktorý ste schválili, keď ste boli vo vláde.
Pani poslankyňa ŽItňanská, určite rukopis v tomto zákone spoznáte, lebo je váš.
Toto ste navrhli, keď ste boli vo vláde, milí kolegovia, a my sme urobili teda takú drobnú, priznám sa, nie vždy úplne férovú súčasť, aby som teda videl, akým spôsobom reagujete na vlastný legislatívny text. Dnes ste nám to všetci ukazovali. A ja vám za to chcem naozaj zatlieskať. Dnes sa totižto naozaj v plnom smere ukázala politická schizofrénia, ktorou trpíte, pretože toto je presne ten prípad s výnimkou, ktorú nechám tak, kde hovorievate často, niekto vodu káže a víno pije.
Takýmto spôsobom ste tu vehementne obhajovali tento text asi pred štyrmi rokmi v inom prípade, v inom rezorte, tiež silovom, aké je to transparentné, ako je to správne ako je to najlepšie. Ja si myslím, že z vás majú pravdu mnohí, aj pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Hlina, aj viacerí z vás, ktorí ste vystúpili. Preto som povedal, že môžeme diskutovať.
A keď sa rozhodneme, že sa dohodneme na tom, že minister vnútra má mať nejakú zodpovednosť a má mať nejaké právo, aby si vrcholových predstaviteľov svojho rezortu menoval, môžeme ísť o tom plynule diskutovať a nemám s tým problém. Ani som nemal v pláne vypísať tie výberové konania. Ale to už nechám naboku.
Proste chcel som si otestovať svojím spôsobom, akým spôsobom budete vnímať svoj vlastný text. A tak v zásade vidím, že ste ho plnohodnotne skritizovali. Môžeme ho vylepšiť, môžeme ho upraviť, môžeme diskutovať o úplnej zmene v tomto smere, aby sme to inak videli.
Takže nemám obavu z toho, ak by sme diskutovali o tom, že minister vnútra budúci, ktorýkoľvek, ktorý príde, by mal mať k dispozícii to vrchné velenie, ktoré je najpodstatnejšie, ktoré rozhoduje o tých vážnych veciach. To znamená velenie Policajného zboru a inšpekcie, tým pádom sme sa mohli posunúť niekam ďalej. Poďme o tom diskutovať, urobme si na to osobitný výbor. Alebo aj počas klasického diskutovania o tom znení v druhom čítaní som na to pripravený. A keď na konci dňa zistíme, že chceme vypustiť výberové konania a potvrdiť politickú nomináciu týchto ľudí, nielen teda štátnu, ale s tým teda, že polícia má byť politicky vedená z tohto uhla pohľadu, priamo podriadená ministrovi, môžeme o tom debatovať.
Ja som vždy hovoril, že tu máme na výber dve veci, dobre ma poznáte, buď sa budete mať právo sa pýtať ministra na to, čo robí polícia, a potom musí mať právo a vplyv na to, kto vedie políciu, alebo na to sa budete pýtať iba policajného prezidenta a vtedy môže byť policajný prezident nezávislý a ministra vnútra z tejto témy ohľadne kvality práce polície treba vynechať.
Čo sa týka časovania toho návrhu zákona, ja si myslím, že som to rovnako tak povedal pred štyrmi rokmi, úplne presne a do písmena a doslova som dodržal slovo. Začali sme tam verejným obstarávaním, kde si myslím, že hlavná zmena, najpodstatnejší pilier, elektronické trhovisko dosahuje skvelé výsledky, kde už je 23 mil. na úsporách, čo, si myslím, je veľmi zásadné, pekná zmena, že zmeníme potom financovanie politických strán, v ďalšom kole volebné zákony a že na to príde rušenie politického cyklu. Tak ako sme tie jednotlivé zákony preberali, aj s tými predlžovaniami a širokými diskusiami, ktoré boli, tak sa nám to proste posúvalo, ale nemyslím si, že sme vypustili medzi jednotlivými zákonmi nejakú časovú os. A tak ako som pred štyrmi rokmi povedal, v akom poradí tie zákony pôjdu a že pôjdu po sebe každý jeden za druhým, ako sme ich urobili, tak som, myslím, to slovo aj dodržal. Takže to, čo som povedal na začiatku volebného obdobia, tak sa vlastne aj dneska deje.
K tým 18 a 21 rokom. To kedysi bolo zaužívané. Myslím, že tak to bolo. Dokonca to bolo buď po vojenskej službe alebo sa tu prijímala náhradná vojenská služba. Môžeme o tom diskutovať. Myslím si, že je to vcelku vhodné, ale, tak ako som povedal, ku všetkým častiam tohto návrhu zákona sme pripravení viesť diskusiu.
A ja si myslím, že ten kariérny postup, o ktorom často hovoríte, je sčasti zavedený. Ten pokus, ktorý pán minister Lipšic zaviedol, bol prepojený na peniaze, nie na kariérny postup. To bol akože hodnotiaci systém, ktorý my sme pozmenili v tom, že my sme už priamo to prepojili vlastne iba na odmenový systém, ale zohľadňuje sa, samozrejme, výkonnosť policajta aj dnes pri jeho ďalších rastoch aj v tomto prípade, ale môžeme ho rozpracovať ešte podrobnejšie, ak bude záujem, môžeme tam dať určité odkazy.
Nemám pocit, pán poslanec Hlina, že špeciálny prokurátor rieši otázky poslancov a politikov? Mám pocit, že stále tá trestná zodpovednosť patrí... (Reakcia z pléna.) Čiže všetky trestné činy poslancov bude riešiť už iba generálny prokurátor alebo generálny prokurátor bude žiadať o to, aby ste...? (Reakcia z pléna.) Jaj, no tak to je ale trošku niečo iné. To je niečo úplne iné. To mal aj vždy doteraz podľa mňa. Ale ja teda neviem toto nie je v mojom rezorte a ja nie som odborník na všetky rezorty, ja sa venujem iba tomu rezortu, ktorému dlhodobo sa venujem.
A ešte jedna vec. Pán poslanec Fedor, to je posledná pripomienka, ja som to takisto hovoril v roku 2011, predchádzajúca vláda zrušila Vojenskú prokuratúru, ktorá dovtedy bdela nad všetkými trestnými činmi ozbrojených zborov, všetkých príslušných ozbrojených zborov. V podstate to bola jej jediná náplň. Aj bývalá poslankyňa, dnešná ombudsmanka, hlasovala za zrušenie tejto vojenskej prokuratúry. Táto prokuratúra bola naozaj veľkým strašiakom pre všetkých príslušníkov ozbrojených zborov. Všetci ste hlasovali za ten návrh a dneska voláte znovu po väčšej nezávislosti alebo nejakom českom modeli GIPS-u, ktorý, mimochodom, je naozaj jediný. Nie je pravda, že by všetky štáty mali tú nezávislosť, naopak je mnoho štátov, ktoré to majú priamo pod policajným prezidentom.
Čiže z môjho pohľadu takisto toto je návrh, aby menoval policajného prezidenta prezident, urobí tam paralelu náčelníka generálneho štábu, ktorá je pomerne dosť nesprávna, pretože náčelník generálneho štábu je preto menovaný prezidentom, pretože prezident je vrchný veliteľ ozbrojených síl. Zatiaľ som nečítal v ústave, že by bol vrchným veliteľom Policajného zboru. Takže by tam tá paralela bola adekvátne aplikovaná.
Takže, ešte raz, zhrniem to celé. Ďakujem za podnety. V mnohých prípadoch s vami súhlasím, naozaj s vami súhlasím.
Osobne som stále viacej priklonený k tomu, aby minister, ktorý príde, mal právo menovať vedenie polície, lebo je za ňu priamo aj od novinárov, aj od všetkých zodpovedný. Nemyslím si, že aj občanov, aj novinárov naučíme nespovedať ministra vnútra z toho, ako funguje polícia. A ak by nemal možnosť ovplyvňovať to, kto bude viesť políciu, ťažko by mohol niesť zodpovednosť. V tom majú pán poslanec Hlina aj pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Zajac, aj pán poslanec Kadúc, a, samozrejme, pán poslanec Viskupič do určitej miery pravdu. A poďme sa baviť teda o nejakom kompromisnom návrhu, ktorý vlastne by mohol vzísť z tohto rokovania. Ja som sa snažil len poukázať na to, ako často obhajované tie výberové konania v niektorých prípadoch naozaj majú, v niektorých prípadoch nemajú miesto. Takže to je vlastne práve téma, i keď je to presne navrhnuté spôsobom, aký bol v tejto komore, snemovni schválený vami pred piatimi rokmi. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.

Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. (Reakcia spravodajcu.) Nie. Ďakujem pekne.Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec Lipšic má nejaký procedurálny návrh. Nech sa páči.

Pán predseda, ja by som mal procedurálny návrh, keby ste povzbudili členov vlády, aby pri zásadných veciach vystúpili aj v rozprave, ako sme to robievali v minulosti my, aby bola taká priateľskejšia a viac kolegiálna diskusia. Ďakujem veľmi pekne.

To je, samozrejme, na rozhodnutí jednotlivých ministrov, mnohí z nich vystupujú pri zákonoch niekedy v záverečnom slove, niekedy v rozprave. Je to plne v ich kompetencii.Pán poslanec Vašečka, váš procedurálny návrh.

Ďakujem. Chcem vás požiadať, vážený pán predseda, aby ste ihneď zvolali grémium na žiadosť troch poslaneckých klubov, hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, Kresťanskodemokratického hnutia a strany MOST – HÍD. Ďakujem.

Zvolávam poslanecké grémium ihneď, nech sa páči.
Prerušujem zatiaľ rokovanie Národnej rady.


(Zasadnutie poslaneckého grémia.)

(Po zasadnutí poslaneckého grémia.)


Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať v rokovaní.
Predmetom grémia nie sú žiadne výsledky z rokovania grémia.
Na budúce poprosím, keď tri poslanecké kluby zvolajú grémium, keby sa zástupcovia aspoň týchto troch poslaneckých klubov aj grémia zúčastnili, dobre? Totiž prišli tam len zástupcovia dvoch poslaneckých klubov, tak keď si ho traja zvolajú, nech si naň traja aj prídu, pretože nás všetkých inak oberajú o čas.
Budeme pokračovať v rokovaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1724).

Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v jednoduchosti povedané snažíme sa týmto zákonom urobiť dve hlavné veci, a to zrovnoprávniť samotné blokové konanie v rámci cestných kontrol Policajného zboru spolu s objektívnou zodpovednosťou a, samozrejme úpravu niektorých ďalších ustanovení, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, predovšetkým zavedenie povinného nosenia prilieb pre deti prepravované v cyklosedačke, zaradenie ohrozenia chodcov na chodníkoch a ohrozenia cyklistov pri obchádzaní a predchádzaní medzi závažné porušenia pravidiel, stále patria medzi veľké percentá našich obetí na cestách, zavedenie jasných pravidiel pre jazdu na samovyvažovacom vozidle, ktoré poznáme hlavne pod názvom segway, výslovný zákaz parkovania na nástupištiach zastávok a pravidelnej verejnej dopravy, umožnenie vedenia traktora do 3,5 tony s vodičským preukazom skupiny B, zúženie okruhu vozidiel, ktoré môžu byť odtiahnuté mestskou políciou, teda o tie, ktoré neprekážajú priamo v premávke, rozšírenie objektívnej zodpovednosti aj na porušenie zákazu predchádzania kamiónu na diaľnici, prekročenie rýchlosti pred železničným priecestím a prekročenie rýchlosti v mieste dynamického váženia kamiónov počas jazdy.
V oblasti evidencie vozidiel sa menia podmienky odhlásenia vozidla, hlavne v súvislosti s tým, aby neostávali starí majitelia, ako sa hovorí, na holičkách, ale aby tí, ktorí nesplnia svoje povinnosti prepisu vozidla na seba, boli vystavení riziku, že tieto ich štátne alebo evidenčné značky motorových vozidiel budú vedené ako odcudzené.
Takisto sme urobili úpravu v niektorých výškach pokút. Čo sa týka prekročenia rýchlosti do 30 km/h mimo obce a do 20 km/h v obci, ostáva nezmenená sadzba pokút. Čo sa týka prekročenia rýchlosti do 50 km/h v obci a mimo obce do 60 km/h, dochádza k zrovnoprávneniu s objektívnou zodpovednosťou, a teda vlastne v blokovom konaní ako keby klesla na 400 eur vrchná hranica a v prípade prekročenia rýchlosti nad 50 km/h v obci alebo nad 60 km/h, to znamená ísť stovkou v obci alebo stodeväťdesiatkou na diaľnici, sa zvyšuje, naopak, hranica až na 800 eur v blokovom konaní.
Verím, že podobne ako predchádzajúce naše novely opäť prispejú tieto novely k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti na cestách a tak ako sa nám podarilo za posledné roky už zachrániť niekoľko tisíc ľudí pred smrťou v rámci dopravnej prevádzky, že aj toto ustanovenie nám pomôže ďalej znižovať nehodovosť na našich cestách. Veľmi pekne ďakujem za podporu tohto zákona.