58.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, my predkladáme na rokovanie Národnej rady opätovne s pánom teda kolegom Brockom a s pánom Mikušom návrh úpravy zákona, ktorá má, ktorý by mal aspoň čiastočne vrátiť pôvodnú systematičnosť jednotlivým oddielom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Navrhujeme upraviť zákon, ktorý sme tu v roku 2009 prijali, a týmto zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov sme vlastne my požiadali našich občanov, aby nám pomohli naplniť záväzok podielu obnoviteľných zdrojov energie na našej spotrebe.
Ako podnikatelia aj bežní občania investovali svoje financie, nemalé prostriedky a použili ich na realizáciu množstva inštalácií elektrární na obnoviteľné zdroje energie a tiež na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Množstvo inštalácií prekročilo 2 500, celkový inštalovaný výkon z obnoviteľných zdrojov dosiahol viac ako 650 MW a celková výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie prekročila 11 percent. Pomocou týchto ich súkromných investícií sa nám darilo napĺňať záväzok Slovenskej republiky, že do roku 2020 podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov dosiahne 14 % na celkovej spotrebe.
Toto však nie je len náš sľub alebo prísľub voči Európskej únii, ale je to aj záväzok dôležitý pre naše potomstvo, pre zdravý život našich detí, vnukov, jednoducho pomôže to odovzdať im krajinu menej zaťažovanú škodlivými emisiami. Zo všetkých týchto občanov sa stali výrobcovia elektriny, ktorí sa spoliehajú a spoliehali na to, že zákony, ktoré tu my schvaľujeme, im budú pomáhať robiť ich prácu dobre. Spoliehali sa a spoliehajú sa na to, že nami prijímané zákony máme premyslené, že majú zmysel, logiku a dlhodobú stratégiu. Verili, že takto prijaté zákony sa nielen musia, ale aj môžu riadiť bez toho, aby po každej našej schôdzi menili svoje dlhodobé stratégie, či už investičné, alebo aj ochrany nášho životného prostredia.
Bohužiaľ, tento zákon sa menil pričasto, myslím, že tých noviel bolo až pätnásť. Treba konštatovať, že niektoré zmeny boli naozaj potrebné, lebo sa naprávali prvotné chyby zákona, s ktorými sme nemali skúsenosť. Ale, bohužiaľ, niektoré ustanovenia sa nám nepodarilo naformulovať tak jasne, aby nemohlo prísť k rozdielnym výkladom.
Na výrobcov sme namiesto jednoznačných a jednoduchých povinností zavesili obrovské množstvo administratívy, ktorá nemá legislatívne, technické ani iné opodstatnenia. Výrobcom sme nami upravovaným zákonom dali za povinnosť zasielať duplicitné nič neriešiace papierové hlásenia, papierové oznamy na viaceré inštitúcie, v tomto prípade na ÚRSO, na distribučné spoločnosti. Papierové hlásenia, ktoré v čase internetu a štátnych informačných systémov, ktoré teda túto krajinu stoja obrovské peniaze, oni musia posielať na tieto inštitúcie a tieto listiny navyše obsahujú údaje, ktoré tieto inštitúcie už dávno majú. Papierom musia každoročne posielať a žiadať o niečo, čo sme sa im zaviazali tým istým zákonom poskytnúť po dobu 15 rokov. Na 15 rokov majú podpísané zmluvy.
To však na týchto nadbytočných papierových hláseniach nie je najhoršie. Výrobcovia chcú podporu na svoje investície a teda musia znášať nejakú administratívnu záťaž. Zlé je však to, že sme z dvoch nadbytočných papierov urobili také dôležité dokumenty, že ak ich nepošlú svojim partnerom, respektíve aj na ÚRSO, ktoré tieto údaje aj tak dávno už majú v svojich informačných systémoch, tak im zákonom garantovaná podpora môže byť krátená.
Ale úplne najhoršie je, že sme úpravou posudzovania splnenia tejto nadbytočnej zákonnej povinnosti vlastne ani nikoho nepoverili. Nikoho alebo všetkých. V inej časti dávame týmto zákonom Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá sa zlúčila so Štátnou energetickou inšpekciou, povinnosť bdieť nad ustanoveniami tohto zákona. Avšak nešťastným umiestnením kontroly tejto povinnosti a následných sankcií mimo pôsobnosť SOI-ky sme zaviedli nejednoznačnosť, ktorá viedla v tomto roku k existenčnému ohrozeniu viac ako tretiny výrobcov, výrobcov, ktorí si poctivo plnili svoje povinnosti, vyrábali a dodávali elektrinu v kvalite, akú sme im predpísali, a ktorí tiež verili nám, že my tu v parlamente robíme svoju prácu dobre a kvalitne.
Treba si uvedomiť, že veľká časť výrobcov nemá výrobu elektriny ako hlavnú a už vôbec nie jedinú činnosť. Nie sú to právnici ani zákonodarcovia a našu poslednú novelu zákona si nejako vysvetlili. Povinnosť zaslať dva papiere si možno splnili, možno nie. Viacerí veria, že áno, ale strana, ktorá tieto dokumenty má prijímať, im ani nedala šancu obhájiť sa. Nik im nedal priestor na obhajobu, na doloženie, že si myslia, že tento dokument, táto zmluva, tento papier je to, čo splnilo ich povinnosť. Bez posúdenia, bez možnosti obhajoby boli jednoducho odsúdení a bol vykonaný trest. A to je najobludnejší rozmer v tejto veci. Toto sa udialo v našej demokratickej spoločnosti na základe nami prijatej úpravy zákona, aj keď treba povedať, že teda predkladatelia za tú úpravu zákona, ktorá toto spôsobila, nehlasovali. To je dôvod, prečo výrobcovia protestovali pred parlamentom, boli aj pred Úradom vlády a nemohli sa dovolať svojho práva.
Úpravou tejto jednoduchej novely nie je vyriešiť všetky odchýlky od účelného a rozumného zákona, jej úlohou je vyriešiť tú najproblematickejšiu, tá, ktorá traumatizuje viac ako tretinu výrobcov. Jednou z množstva noviel sme do zákona v časti práva a povinnosti začlenili to, čo patrí inde, medzi správne delikty. Potrebujeme a musíme im dať možnosť spravodlivého správneho konania, kde by predložili svoje dôkazy, ako si povinnosť splnili. Ak na základe spravodlivého posúdenia Slovenská obchodná inšpekcia zistí, že nesplnili, tak ich potrestať pokutou. A tá pokuta je naozaj dosť veľká, ten rozsah, ktorý navrhujeme. Ale nie potrestať ich tak, pre ktoré, pre ich dva nepodstatné papiere ich uvrhuje do stavu krachu a môžu dostať aj milión eur, dokonca pri následných škodách aj ďalšie milióny. Áno, aj takéto dôsledky má táto nejednoznačnosť zákona. Spolupodieľame sa na likvidácii nášho slovenského poľnohospodárstva, poškodili sme tých, ktorí ako vedľajšiu činnosť použili tento zákon na stabilizovanie svojich finančných tokov. Podnikatelia, poľnohospodári a bežní občania si na základe nami prijatého zákona zobrali úvery a investovali do obnoviteľných zdrojov. A teraz sú za to potrestaní. Znovu opakujem, oznámením podľa § 4 ods. 2 písm. c) majú každoročne posielať niečo, čo im predchádzajúca, a žiadať niečo, čo im predchádzajúca časť zákona dáva na 15 rokov. Majú posielať informácie, ktoré už dávno Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj distribučka vie. Ale tieto dva papiere navyše výrobca znesie, v tom nie je problém. Problém je v tom, že takto postaveným znením v časti § 4 ods. 3 sme im zobrali právo na spravodlivé konania. Boli označené za vinných, odsúdení a potrestaní bez toho, aby dostali právo sa obhájiť, ako sa to v slušnej spoločnosti nesmie stať.
Preto vás všetkých chcem požiadať o to, aby ste túto novelu podporili a schválili. Mám takú nádej aj preto, že keď sme ju tu minule dávali, poslanci za stranu SMER sa zdržali hlasovania, dokonca myslím, že pán Faič, ktorý je takým garantom energetiky, túto našu novelu podporil. Som presvedčený, že aj na vás sa obracali mnohí postihnutí výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Aby bolo vidieť, že tu nejde o nejakú akademickú debatu nad výkladom zákona, tak by som vám chcel poukázať aj na niektoré konkrétne dôsledky takto uplatneného zákona. Z viac ako 2500 výrobcov elektriny z OZE a KVET-u je postihnutých takmer 1200. Už len tieto čísla ukazujú, že problém asi nie je v nedbanlivosti výrobcov, ale že ide o systémovú chybu. Medzi tými, čo si údajne nesplnili povinnosť, patria výrobcovia od maličkých fotovoltických elektrární s výkonom 2 kW až po veľké teplárne. K tým malým patrí aj podpredseda vlády pán Ľubomír Vážny. Jeho asi výpadok príjmu 2000 eur za rok ekonomicky nepoloží, ale iných ohrozil. Medzi postihnutými sú bioplynové stanice, na ktoré je naviazaná poľnohospodárska výroba, sú postihnuté podniky, pre ktoré je teplo z KVET-u nevyhnutným zdrojom pre ďalšiu výrobu. Bez výroby a dodávky elektriny nemôže KVET toto teplo vyrobiť a dodať. U množstva výrobcov bol finančný výnos z výroby a predaja elektriny súčasťou dlhodobých ekonomických plánov na obnovu alebo ďalší rozvoj často mimo energetiky v ich hlavnom obore. Namiesto rozvoja ich čaká strata, úpadok, pokles pracovných miezd, no, bohužiaľ, je to častokrát i v miestach, v regiónoch s nízkou zamestnanosťou. Postihnutí sú zamestnanci družstva v Sobranciach, píly pri Levoči, družstva v Matejovciach, družstvá na Orave, v Rimavskej Sobote alebo Rožňave. Pri Prievidzi mali investičný zámer s výškou 4 mil. eur a chceli zamestnať 20 nových ľudí, tieto nové pracovné miesta nevznikli, lebo podnikateľ riešil existenčný problém. Sú však ohrození aj jednotlivci, ktorí si na kúpu a realizáciu menšej výroby elektriny zobrali komerčné úvery a ručia vlastnými domami. Tých tragických príbehov alebo príbehov s tragickým nádychom ste určite aj vy viacerí počuli.
Nespomínam to preto, aby som vás obmäkčil a prijali sme nejakú nesystémovú nápravu. Práve naopak, preto, aby som ukázal, že novela, ktorú navrhujeme, je iba časť nášho príspevku k tomuto, aby zákon o podpore OZE sa stal opäť viac jasný, systémový. Touto novelou už nevieme spomínané škody napraviť. Verím, že sa o to postarajú súdy, ktoré prebiehajú. Tu chcem len opraviť jeden z vážnych problémov tohto inak celkom dobrého zákona. Chcem našim občanom ukázať, že naša práca je kvalitná a že kto ju robí, teda sem-tam aj spraví chybu, a verím, že sme schopní túto chybu aj napraviť.
Vážené dámy a páni, 13. 7. sme mali tlačovú konferenciu, prakticky všetky opozičné strany, kde sme prezentovali a oznámili sme verejnosti, že 40 poslancov Národnej rady podalo na Ústavný súd návrh, ktorého predmetom bolo posúdenie súladu ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov s predpismi vyššej právnej sily. V týchto dňoch som poslal na Ústavný súd list, v ktorom žiadam, urgujem rozhodnutie Ústavného súdu a píšem teda Ústavnému súdu, že mnohí tí postihnutí sa obracajú na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskú obchodnú inšpekciu, Generálnu prokuratúru aj vyššie súdy, žiadna z týchto inštitúcií však nezastavila neúnosné oberanie výrobcov elektriny o podporu, ktorá im podľa nášho názoru nepochybne patrí, a požiadal som v tom svojom liste teda Ústavný súd, aby konal čo najrýchlejšie a aby nám zaslal informáciu, v akom stave sa predmetné konanie nachádza a kedy možno očakávať rozhodnutie, a samozrejme žiadame o pozastavenie účinnosti § 4 ods. 3 zákona o podpore, prípadne, kedy môžeme nejaké iné rozhodnutie očakávať.
Ďakujem vám za pozornosť.
