54. schôdza

59.
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dva také príbehy možno na úvod.
Vlani som išiel zaujímavý taký pochod, bol to pochod na počesť Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu až do Žiliny, nejakých 130 km, bolo to zaujímavé, ale obsah toho pochodu nepatrí k tejto téme, ale čo k nej patrí, je moja skúsenosť, ktorá bola veľmi negatívna z jedného dôvodu. Ako som išiel po tej poľskej krajine s tou zhruba nejakou 40-člennou skupinou, prechádzali sme mnoho miest, mestečiek, obcí a zarazilo ma a to možno teraz nebudem v súlade úplne s tým, čo povedal pre chvíľočkou kolega Maňo Huba, to obrovské množstvo bilbordov, ktoré všade na všetkých stĺpoch, plotoch a akýchkoľvek nosičoch nekazilo výhľad na kultúrne pamiatky alebo na krajinu ako takú, ale doslova znešvárovalo a zacárošovalo akékoľvek pohľady. A vtedy som si uvedomil, že to je veľmi zlé, že niečo takéto pripustiť, aby sa v našej krajine dialo, ktorá tak ďaleko nie je, lebo možno nie sme až tak podnikaví ako každý Poliak, ktorý s radosťou, teda ozaj sú to podnikaví ľudia, dačo robí a hneď o tom chce dať aj čosi na vedomie, tak to bolo také memento, ktoré som si povedal, toto je extrém, ktorý by sme nemali pripustiť, a o to skôr sa mi aj páči potom táto aktivita, ktorá napokon tu už rezonuje dlhšie, myslím, aj z magistrátu bratislavského, že nemalo by sa v zásade pripustiť, aby si ktokoľvek mohol len kvôli tomu, že je majiteľom nejakého nosiča, budovy, pozemku a že získa za to súhlas správy ciest, dávať akékoľvek reklamy, kde ho to napadne, pretože potom tá naša krajina by mohla vypadať tak ako v tomto prípade bratské Poľsko, ktoré mi naozaj nepripadá ako dobrý vzor napriek tomu, že mám veľkú úctu aj k poľským lesníkom a vôbec k ľuďom, ktorí tam žijú. Tak toto nie. Takže to sa mi zdá, že aktivity tohto typu a priori zasluhujú podporu, ak sa nechceme dostať do takej situácie, akú som popísal.
Druhý príbeh je druhý extrém. Minulý týždeň som prespal v Hnilčíku, už som mal unavené oči, bola aj neskorá hodina, okolo pol desiatej a zastavil som sa v jednom motorestíku, kde bol sám majiteľ, nikto iný, hladová dolina, až bol prekvapený, že niekto zaklopal, a tak sme sa dali trocha do reči, lebo som tam potom prespal, a hovorí mi, predstavte si, tak ako sa tu ťažko žije, mám jednu tabuľu pred svojím minimotorestíkom a práve včera som tu mal úradníkov, ktorí mi povedali, že tá tabuľa je o niečo väčšia, ako má byť, a že idem dostať za to pokutu, a ja pritom ako-tak si živím sám seba a tých pár ľudí, ktorí sa tu zastavia, naozaj nikdy mi neumožnia zbohatnúť. To je ten taký druhý extrém, že niekedy možno tú tabuľu aj treba možno oceniť, že ju vôbec niekto chce dať a že tá podnikavosť, ktorá je možno o niečo menšia ako u našich poľských susedov, je, je potrebná, zvlášť keď hovoríme o hladových dolinách.
No dobre, to boli príbehy, ktoré napadli tak spontánne, ale teraz tá podstata. Súhlasím aj ja, jednoznačne tento zákon je potrebný, ale je nedostatočný. Nedostatočný v tom slova zmysle, že nemôžme sa baviť len o tom rozsahu, ktorý by nám bránil pri výhľade do križovatiek, čo je teda iste dôležitá súvislosť s bezpečnosťou cestnej premávky, ani keď nám bude brániť len na samotné výhľady na kultúrne pamiatky alebo národné parky, je potrebné asi povedať si, že koncovým snažením tohto riešenia alebo toto riešenie na konci musí byť také, že nikde okrem vymedzených plôch by nosiče reklamné nemali byť. A tým pádom vlastne dávame aj takú jasnú odpoveď na tú polemiku, Martin, čo si tu spomenul, že je vlastne vykonateľné, čo navrhovateľ hovorí, že v žiadnom prípade nemôže brániť akýmkoľvek spôsobom vodičovi na akúkoľvek kultúrnu pamiatku alebo národný park. Ak to teda prečítame dôsledne, tak nikde na ceste teda Liptovom alebo Pohroním, keď zoberieme 100-kilometrový pás Národného parku Nízke Tatry, nesmie v podstate stáť, lebo nejakým spôsobom nám pri tej ceste vbehne do zorného poľa pri výhľade na národnú kultúrnu pamiatku, resp. v tomto prípade pre národný park.
Ja by som povedal správne, a potom jasne povedzme, že pri cestách nesmú byť bilbordy. A keď som už spomínal ten poľský príklad, nesmú byť ani v mestách len tak, kde koho napadne, aj tam musí mať magistrát alebo obecný úrad právo povedať, áno, vymedzíme im priestor, kde budú reklamy, pretože reklama patrí k podnikateľským aktivitám, ale nemôžu to byť aktivity, ktoré vyplynuli z toho, že sa rozhodnem, ja práve viem opravovať topánky, tak si to na plot zavesím alebo môj kamarát opravuje topánky a potrebuje moju dobrú stenu, tak ju na to použijem.
Ja si myslím, že jasne treba povedať, že toto neni osobná vec majiteľov pozemkov, budov, plotov, ale je to vec nášho spoločného majetku, pretože ako vypadá krajina, to nie je nikdy súkromná vec, to vždy vec spoločná a v tomto prípade iba teda navrhujem, aby sme tento dobrý návrh zákona považovali aj za taký štartovací stupeň, ktorý teda, samozrejme, automaticky schváliť, aby sme sa dostali k tomu, že nebudeme mať problém povedať si, že žiadne bilbordy pri cestách nemôžu nám brániť nielen na národné kultúrne pamiatky, nielen na národné parky, ale vôbec brániť v pohľade na krajinu, ktorá rozhodne bilbordmi nedostáva nič, čo by sa dalo nazvať obohatenie alebo skrášlenie, ale je to len hanobenie krajiny. A riešenie som naznačil, mesto, obec, vždy vyhradí priestor kde vôbec nejaké bilbordy môžu byť. Takže podporím a prosím, aby sme to považovali za prvý krok k tomu, aby naša krajina nebola znešvárená množstvom bilbordov tak, ako to, žiaľbohu, dopustili naši poľskí susedia.
Ďakujem, všetko.

61.
Ďakujem pekne. Málokedy sa s kolegom Mičovským dostávame do nejakých názorových kontroverzií, toto je výnimka a musím zareagovať takou odľahčenou poznámkou.
Teraz veľa hovoríme o riziku zániku schengenskej hranice alebo nedostatočnej ochrane schengenskej hranice a výhodách a nevýhodách schengenského priestoru, že či si sa, Janko, nezamyslel, keď si putoval tou prihraničnou poľskou krajinou, či sa tam náhodou tie bilbordy nepreniesli vďaka tej slabej ostrahe hraníc teraz v tejto novej situácii, keď tu máme Schengen, práve zo Slovenska do toho Poľska, že či by sme aj týmto smerom nemali rozšíriť tú úvahu o strážení hraníc, aby sa nám takto nešírila aj tá reklama nekontrolovateľne. (Povedané so smiechom.)
Je to žartom myslené, samozrejme.

63.
Ďakujem za slovo. V kontexte doby určite si vieme predstaviť – a naši občania zvlášť –, že existujú oveľa vážnejšie problémy, ako možno riešiť teraz nejaké bilbordy, ale ak to nevyriešime teraz, tak môže byť neskoro, a preto si myslím, že tento zákon bezbolestný a potrebný nám treba prijať ako splatenie istej dane krajine, v ktorej žijeme a ktorú máme radi.
A reagujem tak trocha aj na to, čo mi stihla povedať pani poslankyňa Vášáryová, že s tou poľskou som celkom dobre nepopísal, že napríklad už sú v jednom kroku ďalej ako my, že politické strany tam nemôžu mať bilbordy. Takže a to som si ani nevšimol v tej záplave tých rôznych tabuliek, ktoré tam majú podnikaví Poliaci, ale aj toto je vlastne riešenie, že možno by sme dokázali povedať, že politické strany, ktoré dostávajú peniaze na to, aby žili, možno by nemuseli ich púšťať práve týmto smerom, ale, naopak, využiť ich oveľa zmysluplnejšie. Takže aj toto by mohlo byť súčasťou našej snemovne, aby sme si povedali, že nebudeme sa pretekať v bilbordoch, ale v tom, čo skutočne dokážeme pre ľudí urobiť.
Ďakujem.

65.
Vážená pani predsedajúca, som rád, že medzitým do sály prišli aj pani Zmajkovičová, aj pán Choma. Pani Zmajkovičová a pán Choma sú ľudia, ktorí zabetónovali bilbordy v križovatkách. Treba si povedať pravdu. Pravda bolí, ale oslobodzuje, pani Zmajkovičová a pán Choma účelovým zákonom zabetónovali bilbordy v križovatkách, doniesli sem účelovú novelu, ktorú si presadila firma J&T na to, aby si ochránila svoje bilbordy, a je tam konflikt aj s ústavnosťou. Treba povedať pravdu, oslobodzuje.
Prosím vás pekne, skončím výzvou, na konci chcem dať výzvu konkrétnym ľuďom, konkrétnym ľuďom, lebo ja som sa snažil popísať, že bilbordy v križovatkách ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky. Záujmy biznisu, záujmy politikov a firiem ustúpili tomuto parametru. Všade vo svete sa vyhodnocuje, u nás ustúpili. U nás sa tých bilbordových spoločností politické strany boja ako čert kríža. Normálne pomaly cupitkajú pred nimi, všimnite si teraz.
Oceňujem znova KDH, ktoré jasne deklarovalo, akým spôsobom bude využívať bilbordy vo svojej kampani, a apelujem na ostatné politické strany, že skôr, ako si zavesia svoju tvár na nejaký bilbord, nech si dobre zvážia, či ten bilbord je na križovatke alebo nie je na križovatke, či ohrozuje, alebo je potenciálne možný ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Dávam to fakt v dobrom do pozornosti. Aby sme my išli príkladom v tomto prípade.
A prosím vás pekne, vy za chvíľku budete hlasovať o tomto návrhu. Tento návrh zjednodušene hovorí o tom, že ak tá štatistika existuje, tak ju dostanem, že podľa mňa sa udialo niekoľko dopravných nehôd, ktoré boli spôsobené tým, že boli bilbordy nevhodne umiestnené v križovatkách. Podľa mňa aj so smrteľnými následkami. My máme tuná návrh zákona, ktorý to pomôže vyriešiť, to znamená, povieme, že nebudú a hotovo. Vy ho zamietnete, ja sám nemusím byť ani Nostradamus, vy ho zamietnete.
Ja som hovoril, že špeciálne niektorý súbor bilbordov ma vyrušuje. Bilbordy umiestnené na Moste SNP ohrozujú moju dcéru. Vážení, ak je vám jedno, že bilbordy niekde po celom Slovensku ohrozujú životy účastníkov cestnej premávky a vám to je jedno, lebo vy nezahlasujete za tento návrh zákona, aj keby ho predkladal neviem kto, nezahlasujete, lebo nedostanete povolenie, vážení. Nedostanete povolenie za to zahlasovať. Ak vám je to jedno, že ohrozujete životy účastníkov cestnej premávky, a nezahlasujete, ja vám hovorím, že mne to jedno nie je. A budem možno sebecký, niekto povie. Áno, kvôli mojej dcére. Kvôli mojej dcére. Moja dcéra každý deň chodí tam a naspäť a je vystavená riziku toho, čo spôsobujú tie bilbordy. Bilbordy, ktoré sú na Moste SNP, sú vážnym bezpečnostným rizikom. Je to napájací pruh na dvojprúdovú komunikáciu, je nelogicky vyhradený ako prednostný busový pruh, spôsobuje to komplikácie a do toho je vrazený bilbord.
Každý, kto to podpísal, kto sa pod to podpísal, by mal ísť do basy! Teraz možno ani neinterpelujem, a chcem vyzvať, vážení, chcem vyzvať pána Nesrovnala, chcem vyzvať pani Kratochvílovú, chcem vyzvať pána Gašpara, chcem vyzvať chlapcov z J&T, pána Tkáča, pána Jakaboviča, pána Korbačku, prosím vás, dajte preč tie bilbordy! Ja mám obavu o zdravie mojej dcéry, moja dcéra je účastníkom cestnej premávky každý deň dvakrát, keď ide do školy a ide zo školy, a vaša chamtivosť, chamtivosť týchto ľudí ju vystavuje ohrozeniu, apelujem na vás. Žiadam vás, aby ste bilbordy, ktoré ohrozujú účastníkov cestnej premávky, ohrozujú moju dcéru, moju krásnu, mladú dcéru, žiadam vás, aby ste ich odstránili! Naozaj vás žiadam, aby ste tie bilbordy odstránili z Mosta SNP. Na to mám právo a mám právo chrániť záujem mojej dcéry. Mám právo chrániť zdravie mojej dcéry, prosím vás, keď vy ste tu, vy neviete, kvôli čomu tu ste.
Vy máte možnosť ochrániť zdravie účastníkov cestnej premávky a odignorujete to, celý tento návrh odignorujete. Ja to neodignorujem, neodignorujem, lebo mojou povinnosťou je sa starať o zdravie moje dcéry. Upozorňujem na to, upozorňujem konkrétnych ľudí, že som vás vyzval, aby ste odstránili tie bilbordy z Mosta SNP.

112.
Pán predseda, k včerajšku. Keďže som verejne vás podozrieval, že ste boli rozptýlený, nebolo to tak. V druhom čítaní je možné podať návrh nepokračovať. Bola to moja chyba, že som vás na to upozornil. (Potlesk.)

114.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, prepáčte, že sa takto neskoro hlásim s procedurálnym, ale pri tom hlasovaní o dépeháčke (1569 tlač) ma to vykázalo, že som bola za a chcela som sa zdržať. Prepáčte.

117.
Ďakujem veľmi pekne. Aj predseda som. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Možno predvídam budúcnosť. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja už som. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý sa, v krátkosti popíšem.
Ja som tu už predkladal jeden taký, by som povedal, zvláštny zákon o pohrebníctve. My sme dokázali urobiť biznis aj z hrobov, hej. Proste dneska si hrobové miesto prenajímate jak parkovisko v obchodnom centre. Žiaľ. Podľa mňa je to neúctivé a toto čiastočne súvisí, súvisí s tým a hovorí o poplatkoch u notára za vysporiadanie dedičského konania. A ako to povedať čo najrýchlejšie? A ja konám v zásade na podnet občana, lebo jedna občianka sa mňa obrátila a povedala mi, že ako je možné, že ja musím z tej pozostalosti skoro 2 % zaplatiť notárovi. Viete, a to je napríklad, si všimnite, poďme spolu rozmýšľať. Krátko. Niekto umrie, chudáčisko, je na pravde božej a notár, ktorý ho ani v živote nevidel, ani o ňom nepočul, ani nevie, kto to bol, len keď zúraduje dva-tri papiere, ak dostane 2 % z jeho pozostalosti. Ako, ako filozoficky to nesedí. Viete, že čo on má čo brať z jeho pozostalosti 2 %? Ako tá základná konštrukcia nesedí.
My poďme hovoriť o odmene notára. To je v poriadku. Notár za svoju robotu má mať odmenu, hej, to nikto nespochybňuje. Ale prečo by notárova odmena mala súvisieť alebo mala by tvoriť určitý podiel pozostalosti? To je, príde mi morbídne. To mi príde naozaj, že až morbídne, hej. A takto je to upravené, hej. V našich zákonoch je to tak upravené a paradoxne, že pri tých nižších pozostalostiach je ten podiel najvyšší. On sa tu dynamicky znižuje, hej, ale pri tých nízkych pozostalostiach dosahuje až 2 % z tej pozostalosti, čo mi príde nenáležité. Chápete? Prečo by mal notár si zobrať 2 % z pozostalosti niekoho, kto umrie, a v živote ho nevidel. Filozoficky mi poraďte, že prečo by to tak malo byť.
Pri vyšších sa to mierne znižuje, a to je zaujímavé, lebo tu môžeme na tomto krásne vydokladovať, že ako sa tvoria zákony v prospech koho. Čiže u biednych ľudí, keď umrú, tak 2 % a u bohatých, všimnite si, je stanovená horná hranica, tá je, myslím, 660-tisíc euro, tak nejak je tam približne stanovené, tak tam to už nerastie. To znamená, každá pozostalosť nad 660-tisíc euro už vlastne sa nezohľadňuje, už sa, čiže zjednodušene, keď bohatý človek zomrie, tak podiel z pozostalosti je, je, sa už zastaví, je rádovo menší ako u chudobného. Podľa mňa toto tiež nesedí. Ako tento konštrukt, hej. Ako keď chcete byť spravodliví, tak keď chudobnému, keď umrie chudobný, keď chcete zobrať 2 %, tak aj bohatému, keď umrie, zoberte 2 %. Nie, to neplatí, lebo u bohatého pri 660 sa to zastaví.
Ale odmietnime, odmietnime celú túto situáciu, lebo notár nemá čo mať, brať podiel z pozostalosti zomrelého. To je celé choré. Hej? Celé je to choré. A my navrhujeme, že má byť paušálna suma. Proste paušál. A paušál sa bude odvíjať od výšky pozostalosti a tam stanovuje tri jednoduché hranice, ale je tam paušál a je nižší ako teraz. Vy sa v zásade môžete pri tých bežných pozostalostiach, ktoré sú niekde do úrovne 100-tisíc eur, hej, to sú možno také, by som povedal, že plus-mínus, keď niekto zdedí, zostane po ňom byt alebo malý domček niekde tam, tak tam sa tá odmena notárovi môže vyšplhať až na 1 000 euro, niekde až viac, hej, čo je nenáležité. Čo je absolútne nenáležité k tým úkonom.
Však v dnešnej dobe internetizácie tuná chlapci naši, vaši, teda zo SMER-u, vyhlásili vojnu Googlu, dneska je už všetko na webe, hej, že proste, že zisťovanie nejaké toho majetku je dneska rádovo jednoduchšie ako niekedy, keby šlo o to. A už nehovorím o tom, že táto odmena, samozrejme, nezahŕňa hotové výdavky notára. Čiže ak by aj notár mal nejaké hotové výdavky s miestnym zisťovaním pozostalosti, tak si ich, samozrejme, navýši, hej.
Čiže my odmeňujeme notára za formálny úkon spísania týchto asi tej organizácie, toho konania, ho odmeňujeme a motivujeme ho, aby bol, že proste kto zomrel, áá, keď zomrel on, tak 1 000 euro bude. Ó, keď ten zomrel, z toho bude iba 200 euro. Teraz mi to príde ako cynické hrozne, hej. Čiže my navrhujeme návrh, že je paušál. Je paušál a je paušál. Notári plnia aj spoločenskú funkciu, hej. Proste plnia určité úlohy zverené štátom, tak nech sa páči, hej. A motivovať alebo stanoviť notársku odmenu z výšky pozostalosti zomrelého je cynický parameter a čudujem sa, že to nikoho nevyrušilo, že to v našom návrhu bolo.
Čiže končím, my navrhujeme jednoduchý paušál a tá suma bude nižšia, ako je teraz.
Ďakujem pekne.

121.
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, váženie panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 10. novembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

123.
Ďakujem pekne. Ešte raz, vážený pán predseda a vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, nastoliť skôr viacero otázok, ako, ako viesť rozpravu o tomto návrhu.
A, pán predkladateľ, ten návrh predchádzajúci bol dobrý, veď som ho aj pochválil a cením si toho, že ste s ním prišli. Ale tento návrh podľa mňa, ja neviem posúdiť, aké bude mať následky. Poviem prečo.
Vy na jednej strane kážete o tom, dokonca ste povedali na moju reakciu, keď som vám hovoril na pána Fecka, k tomu sa vracať nechcem. Ste povedali, že naučme sa robiť veci poriadne. Tá dôvodová správa má odôvodňovať to, prečo navrhujete to, čo navrhujete. Vaše odôvodnenie je nasledovné:
"Vzhľadom na súčasný stav v našej spoločnosti je táto úprava nevyhnutná." Pokračujete ďalej: "nespravodlivá a nekorektná voči občanom". O. K., to je vaše javenie sa toho, prečo je to nespravodlivé, prečo je to nesprávne. Len, viete, aké sú priemerné dedičstvá, ja teda trošku som s tým robil, tak viem. Viete mi povedať, koľko dedičstiev má objem povedzme 100-tisíc, 50-tisíc? Povedali ste, že je to na základe podnetu jedného občana.
Pardon, opravte ma. Ja teraz, fakt sa pýtam. Lebo je určite rozdiel hovoriť o Bratislave a Orave, Gemeri, strednom Slovensku. Sú to rozdiely v majetku, rozdiely aj v úkonoch, ktoré robí notár. Dnes to notárstvo už vo väčšine prípadoch nie je taká ryža, ako bola v minulosti, hovorím to celkom otvorene. Tento návrh, tu mi absentuje, aký dopad to bude mať na tých notárov. Pretože ak to bude mať negatívny dopad na ich hospodárenie, čo sa stane? Buď zaniknú notárstva, povedzme, že, povedzme O. K., alebo sa zvýšia niektoré úkony. Zvýšia sa úkony za osvedčovanie listín, zvýšia sa úkony za osvedčovanie podpisov. Takto mi to vychádza. Vy nedávate odpovede v tej dôvodovej správe. Ani v doložke vplyvov, kde by to malo byť uvedené. Preto sa pýtam na tie vaše východiská a pýtam sa celkom otvorene a podľa mňa korektne a nijak útočne. Naozaj ma to zaujíma. Ak mi tie odpovede dáte, ja nemám problém s návrhom, ktorý je dobrý, zahlasovať zaň.
Zároveň ste ale povedali, že je cynické, ak hodnotíme veľkosť majetku a poručiteľa percentom. A vy navrhujete, opravte ma, ak som to nepochopil správne, že za nejakú sumu nejaké číslo. Za vyššiu sumu vyššie číslo. A nie je to ten istý princíp? Zvyšovaním hodnoty majetku sa zvyšuje odmena? Podľa mňa je to isté, čo je teraz, len vy tie odmeny zásadne sekáte. Ja sa pýtam, prečo tak zásadne. Kde sú tie východiská?
A ešte možno jedna poznámka, ktorú tu mám. Celkom by ma zaujímalo, či máte vedomosť o tom, koľko trvá dedičské konanie. Sú konania, ktoré trvajú v zásade na posedenie niekoľkých hodín, a sú konania, ktoré trvajú aj ix rokov, a môžeme sa baviť o majetku, ktorý nemá ani hodnotu 3-tisíc euro napríklad. Čiže toto mi v tom návrhu chýba, preto ja teraz v tejto chvíli neviem povedať, či ten návrh je dobrý alebo zlý, či budem mať pozitívne alebo negatívne vplyvy.
Ďakujem pekne.

125.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, v prípade aj zareagujem, ako som si poznačil, že čo kolegu trápi, či to nebude mať vplyv, že či notári zaniknú.
Viete, ja som už počul aj vtedy, keď sa nám podarilo vybojovať, že exekútori nemôžu siahať na životné minimum, hej, lebo dovtedy platilo, že môžu si zobrať 40% zo životného minima, čo bola akože, uznáte, že zvláštnosť, hej, že ak je niečo životné minimum, tak ako môže z toho niečo zobrať exekútor 40%. Podarilo, presvedčil, podarilo sa mi presvedčiť pána ministra Boreca, že to je nelogické. Tak teraz platí, že nemôžu zobrať exekútori do výšky životného minima. A v tlači som sa dozvedel, že ako to ovplyvní exekútorov. No pomaly slzy sa začali roniť, hej.
Ak máte teda obavu, že či to postihne notársky stav nejako významne, to neviem posúdiť. Vy máte, vyhláška hovorí jasne, že vy máte nárok na náhradu hotových výdavkov. To znamená, ak máte s tým nejaké hotové výdavky, tak si ich tam dajte. Ale ja hovorím, že je nelogické, aby percento, hej, že tam sa stanovujú tie hranice, že 2 % do 3 300, jedna celá päť do 15 600, myslím, z pozostalosti. To mi príde ako filozoficky neprípustné, hej. Čiže my to meníme, chceme meniť.
A druhá vec, ak ste sa pýtali, že prečo sme, ak teda narážame na určité hranice, že prečo my ich máme. A áno, tak viete, aby sme nepovedali, že je to úplne jedna paušálna suma za akúkoľvek, tak možno vychádzame z toho predpokladu, ak doteraz platilo, že pri vyšších, viete, že boli nejaké hranice. Čiže asi možno objektivizujme tú skutočnosť, že pri možno vyšších sú alebo nie sú viac náročné. Nemusí to platiť automaticky, pripúšťam. Vôbec to nie je absolútno, ale možno to nejakú logiku dáva, hej. Čiže preto to tam nechávame, hej, ako preto to tam nechávame. A dovolím si tvrdiť, že zase, prísne vzaté, to je aj plní tú funkciu tej solidarity. To znamená, tí bohatší sa trošku solidarizujú s tými chudobnými. Lebo keby ste nechali, napríklad teraz je paušál, myslím, za, najnižší možný je 22 euro, hej. Keby sme teraz nechali, že paušál bude 22 euro a je jedno, či umrel Rockefeller alebo Jano z Hornej Dolnej, tak to tiež nesedí z tohto pohľadu, hej. Čiže ten paušál proste by mal určitú skutočnosť zohľadňovať, preto sme ho tam nechali, hej. Takže.
A áno, ako v absolútnom vyjadrení tie poplatky sa znižujú, lebo ja vám poviem, že tie prípady, nebol iba jeden, hej, na základe jedného som sa začal tomu venovať. Ale boli prípady, kde ľudia mi hovorili, že oni zdedili proste dubiózne veci v zásade, hej, ťažko likvidné, hej, ale tisíc euro treba poslať notárovi. A oni: "A skade mám zobrať tisíc euro, však máme niekde na Horehroní nejaký dom, ten nevieme predať." A viete, že, je to zaťažujúce, hej, že proste aj toto sú skúsenosti, hej, že viete, ak má byť potom zmyslom dedičského konania, aby ste vy zaplatili notára, tak z toho čo zostalo rýchlo niečo predať. Rýchlo, lebo však treba zaplatiť notárovi, to si tiež nemyslím, že takto by to malo fungovať, hej. Čiže preto áno, v absolútnom vyjadrení znižujeme tie poplatky. A ja si dovolím tvrdiť, že to notárom neublíži.
Ďakujem.