54. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
4.
Ďakujem za otázku. Vážený pán predseda, keďže hovoríme o vývoji slovenskej ekonomiky, hovoríme o hospodárskom raste, dovoľte mi, aby som zablahoželal Národnej rade Slovenskej republiky za to, že 119 hlasmi schválila historické zníženie DPH na základné potraviny, pretože táto budova zažívala len zvyšovanie DPH, nie znižovanie. Takže ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) Aj tým poslancom, ktorí hlasovali za. (Potlesk.)
Je to krok, ktorý má viacnásobný efekt. Dotýka sa nielen podpory domácich výrobcov základných potravín, určite bude viesť k zníženiu cien a ja verím, že v dobrej ekonomickej kondícii ak bude Slovensko pokračovať, budeme mať šancu hovoriť o ďalšom pokračovaní tohto opatrenia. Trochu ma zamrzelo, keď som videl vyjadrenia typu, že my by sme chceli aj ovocie a zeleninu, my by sme chceli, ja neviem čo všetko. Chcem pripomenúť tým, ktorí sa domáhali DPH na všetky potraviny, že by tým len podporovali cudzích dovozcov. Podporovali by zmrazené výrobky, nezmyselnosti. Našou povinnosťou je predovšetkým podporovať slovenských výrobcov.
Po druhé. Máme určitý limit, pokiaľ ide o finančné prostriedky, je to 77 mil. eur, ktoré vynakladáme na DPH zníženú. Chcem dodať k tomu, napríklad len na platy zdravotných sestier a zdravotníckych pracovníkov chceme vynaložiť 55 mil. eur, 80 mil. eur ide na zvýšenie poistného zo strany štátu. Tých priorít je obrovské množstvo. A ťažko sa mi počúva od poslancov, ktorí trikrát zvyšovali DPH. Trikrát! Najskôr na 14, potom na 19, potom na 20. A potom sa sem postavia s kamennou tvárou a povedia, že my chceme všetko mať 10 %. Jednoducho nechápem, kde berú morálne právo na takéto vystupovanie. (Potlesk.)
Opakujem - a hovorte to všade - je to historické zníženie dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o potraviny, to nikto neurobil, my sme nabrali odvahu, našli peniaze. Od 1. januára 2016 to opatrenie tu bude platiť.
Dovoľte mi teraz, aby som sa najskôr stručne vyjadril k zmienenému spomaleniu globálnej ekonomiky, ako i európskemu kontextu, pokiaľ ide o zohľadnenie vonkajšieho vplyvu na budúci vývoj slovenskej ekonomiky. Ďalej by som v základných rysoch načrtol najnovší výhľad vývoja našej ekonomiky na rok 2015, ako aj na ďalšie roky a zároveň zrekapituloval štatistické údaje za hlavné ukazovatele ekonomického vývoja Slovenska za vymedzené obdobie. Tieto údaje vychádzajú z prognóz, ktoré boli aktuálne vypracované Národnou bankou Slovenska a Inštitútom finančnej politiky ministerstva financií.
Znovu pripomínam slová klasika, že z čísiel sa nikto nenajedol. Ale tieto čísla, dobrá kondícia slovenskej ekonomiky, dobrý výber daní, dobrý boj proti daňovým únikom nám umožňujú prijímať opatrenia, ktoré už ľudia cítia. Lebo niekto pociťuje, že chodí zadarmo vo vlaku, kde už pociťuje obec, že môže rozšíriť kapacitu základnej školy alebo predškolského zariadenia. Už pocítia ľudia, že dostanú 6,5-tisíc eur na zateplenie rodinného domu. V tomto je politika naša jasná, viditeľná, a preto na jednej strane musíme hovoriť o číslach, lebo sú predpokladom našich rozhodnutí cez dva sociálne balíky a pripravovaný tretí. (Potlesk.)
V súčasnosti sa prelínajú vo svetovej ekonomike mnohé protichodné vývojové trendy. Optimizmus vychádzajúci z ekonomickej kondície Spojených štátov je tlmený nepriaznivým vývojom v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Globálny hospodársky rast tak bude výrazne pomalší v dôsledku nižšieho rastu ekonomík, ako sú Čína, Rusko a Brazília. Správy o spomalení rastu čínskej ekonomiky pod 6 % spôsobili kolaps čínskych akciových trhov a ovplyvnili mnohé svetové burzy. Rovnako nepriaznivo pôsobí stagnácia očakávaní v eurozóne a ich mierny prepad v Nemecku ako najväčšej európskej ekonomike. Oživenie ekonomickej aktivity v eurozóne by malo pokračovať, avšak pomalším tempom, ako sa pôvodne očakávalo. Tieto vývojové trendy naznačujú, že celkový hospodársky rast v Európskej únii v najbližšom období nebude výraznejšie zrýchľovať.
Z pohľadu uvedených vonkajších zmien a komplikovaných podmienok, či už ide o spomalenie svetovej ekonomiky, čo avizoval Medzinárodný menový fond, alebo hospodársky útlm spolu so stagnáciou kľúčových ekonomík na európskej pôde, treba zvýrazniť, že ďalší vývoj ekonomiky Slovenska bude významne ovplyvňovať pokračujúca zložitá medzinárodná situácia. V tomto kontexte stále existuje potenciálne riziko, keď geopolitický a geoekonomický vývoj, ktorý prebieha okolo nás a ktorého súčasťou je aj Slovensko, môže v priebehu krátkej doby stlmiť alebo zvrátiť pozitívne tendencie v domácej ekonomike a hospodárstve. Ide o dobré výsledky, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť aj za cenu nemalých obetí počas náročného obdobia konsolidácie verejných financií.
Dámy a páni, sme vnímaní v Európe, teraz hovorím k sociálnej demokracii, ako jedna z mála sociálnych demokracií, ktorá na jednej strane dokázala urobiť poriadok vo verejných financiách, hovorím o konsolidácii, a súčasne našla výdavky na podporu hospodárskeho rastu a spotreby. Je to kombinácia, ktorá je vnímaná ako mimoriadny úspech.
S globálnymi aj európskymi vývojovými trendmi obidve naše ekonomické inštitúcie pri prognózovaní budúceho vývoja ekonomiky Slovenska však kalkulovali.
Z makroekonomických údajov, ktoré boli v súčasnosti prezentované Národnou bankou Slovenska a Inštitútom finančnej politiky, vyplýva, že si slovenská ekonomika za rok 2015 pripíše 3,2 % hospodársky rast, čo znamená výrazný posun hore oproti posledným rokom. Aby som bol konkrétny, je to o 0,8 % viac ako v minulom roku, kedy sme dosiahli 2,4 % rast hrubého domáceho produktu. Vo svojej poslednej predikcii Národná banka Slovenska konštatuje, že ekonomika Slovenska bude aj naďalej pokračovať v rastovej trajektórii pri ďalšej tvorbe pracovných miest v prostredí len pozvoľne rastúcich cien. Rovnako aj prognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky predpokladá pozitívny trend vývoja našej ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Na jeho ilustráciu by som stručne uviedol pár hlavných vývojových línií.
Ako veľmi otvorená ekonomika sme už tradične odkázaní na vonkajší dopyt a na ekonomickú situáciu našich zahraničných obchodných partnerov, čo značne ovplyvňuje rastovú pozíciu exportu a celkový vývoj zahraničného obchodu. V úlohe nemenej významného faktora rastu našej ekonomiky však naďalej zostáva aj domáci dopyt. Hybnou silou dynamického rastu slovenského hospodárstva sú tentoraz investície a domáca spotreba. Investície sa zvýšia podľa inštitútu a centrálnej banky zhruba o 8 %, čo je najviac od roku 2011. Zdá sa, že sme z toho najhoršieho preč a že Slovensko je atraktívne prostredie pre investície.
Z rýchlejšieho čerpania bruselských peňazí na konci programového obdobia benefitujú najmä verejné investície v oblasti infraštruktúrnych projektov. Ak sa pozriete na Slovensko, je rozkopané v pozitívnom slova zmysle. Stavia sa v takom tempe, ako sa snáď ešte nestavalo, keby naši priatelia z KDH nezastavili dva PPP projekty, už sme dnes mohli chodiť po diaľniciach až na východ (potlesk), ale to nebudem v danom okamihu komentovať. (Potlesk.)
Ďalším nemalým impulzom posilnenia hospodárskeho rastu je konečná spotreba sektora domácností, ktorá sa priaznivo vyvíja a profituje jednak z rastu zamestnanosti, ako aj z nízkej inflácie. Relatívne vysoká miera úspor predstavuje rovnako potenciálny zdroj na zvýšenie rastu celkovej spotreby.
Podľa centrálnej banky a inštitútu dosiahne v roku 2016 rast ekonomiky Slovenska viac ako 3 %. Národná banka predpokladá až 3,4 a Inštitút finančnej politiky 3,1. Menší odhad hospodárskeho rastu zdôvodňuje finančný inštitút tým, že pod mierny pokles sa podpíše slabšia výkonnosť ekonomík obchodných partnerov Slovenska, čo pribrzdí rast nášho exportu. Celkový vplyv zahraničného obchodu na slovenskú ekonomiku nebude tak zásadný najmä vďaka nižšej cene ropy. Inštitút finančnej politiky predpokladá rýchlejší rast investícií v súkromnom sektore, čo bude mať pozitívny vplyv na podnikateľský sektor, ako aj na podnikanie ako také. Tento rast súvisí s kumuláciou zdrojov a dosiahnutím predkrízových úrovní využitia výrobných kapacít našich firiem. V nasledujúcich rokoch 2017, 2018 má dôjsť podľa inštitútu opäť k zrýchleniu rastu ekonomiky až na úroveň 3,6 %. Centrálna banka uvádza pre rok 2017 rast 3,3 %. Obidva národohospodárske údaje však patria medzi vysoké rastové tempá, čo by Slovensko z hľadiska ekonomickej výkonnosti zaradilo medzi dynamicky rastúce členské štáty Európskej únie, ako aj do elitného klubu eurozóny.
Čo ma však ako sociálne cítiaceho človeka vo vzťahu k prognózovanému vývoju domácej ekonomiky úprimne teší, je fakt, ktorý môžem zároveň uviesť, že aj príjmy ľudí budú rásť. Chápem, že ľudia majú svoj subjektívny pocit, ja to stále hovorím, napriek tomu, že ceny stagnujú, keď niekto ide do obchodu, povie, všetko rastie. Ekonomicky, štatisticky sa ukazuje, že by príjmy ľudí mali rásť. Tomuto pozitívnemu vývoju som o to viac rád, že za rok 2015 zaznamenajú reálne mzdy svoj druhý najvyšší rast od krízy, a to medziročne o 2,5 % podľa inštitútu a podľa banky o 2,6 %.
Zo sektorového hľadiska bude percentuálne najvyšší rast miezd vo verejnom sektore, a to predovšetkým vďaka valorizácii platov učiteľov. Mzdový vývoj tak už niekoľko štvrťrokov vytvára dostatočné zdroje pre rast spotreby domácností. Priemerná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve za rok 2015 má dosiahnuť úroveň 879. Ja nechcem nikoho provokovať touto sumou, to je štatistické číslo. Dobre vieme, že 60 % ľudí na Slovensku zarába menej, ako je priemerný zárobok v národnom hospodárstve. Aj preto tlačíme nárast minimálnej mzdy, aj preto verím, že dôjde k dohode pri kolektívnom vyjednávaní vo verejnej správe na určitom raste platov.
Inštitút finančnej politiky predpokladá priaznivý mzdový vývoj aj v budúcich rokoch. V roku 2016 sa očakáva, že bude naďalej rásť nominálna mzda, a priemer za národné hospodárstvo by mal prekonať hranicu 900 eur. Znovu so všetkým rešpektom a úctou k ľuďom, ktorí zarábajú menej, toto je štatistické priemerné číslo. Netvrdíme, nie sme na hlavu padnutí, chodíme po Slovensku, vedia, ako ľudia zarábajú, že každý na Slovensku zarába 900 eur, ale je to štatistický údaj, ktorý berieme na vedomie.
Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, inflácia bude aj v roku 2015 pod nulovou hranicou. Domácu cenovú hladinu udržuje v záporných číslach hlavne pokles cien energií a potravín. Prispievame teraz k tomu, samozrejme, aj rozhodnutiami, vratky, pokiaľ ide o ceny plynu, znižovanie cien základných potravín, teda pokles DPH o 10 %. Už som o tom hovoril. Je to nie dobrá správa pre ministra financií, podpredsedu vlády, pretože ho to stojí veľa peňazí z hľadiska štátneho rozpočtu, a je to dobrá správa pre ľudí, pretože platia menej. Keď máme reálny rast miezd a máme prakticky nulovú alebo zápornú infláciu, tak ten reálny rast miezd je reálny, lebo o toľko ľudia majú vo svojej peňaženke viac eur. Očakáva sa, samozrejme, že v nasledujúcich rokoch sa bude inflačný tlak zvyšovať, ale priblíži sa maximálne k hranici 1,5 %, čo je zanedbateľná výška.
Ďalej tu je trh práce, ktorý sa má rovnako naďalej zlepšovať. V roku 2015 pribudne v našom hospodárstve až 41-tisíc pracovných miest, čo predstavuje nové rekordné číslo a najviac pracovných miest od problematického hospodárskeho vývoja.
Dámy a páni, dostávame sa do fázy, kedy nevedia nájsť zamestnávatelia pracovnú silu. O tom by veľa vedel rozprávať minister práce. Prichádzajú s návrhmi, že voziť pracovnú silu niekde zo zahraničia, čo my odmietame. Chceme rekvalifikovať našich ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Čiže sme v situácii, kedy je dostatok pracovných miest, len musíme odstraňovať nesúlad medzi požiadavkami praxe a tým, čo ponúkajú dnes naše školy. Ale ja si myslím, že budeme môcť pomaly zablahoželať ministrovi práce, dali sme si jasný cieľ, že chceme mieru nezamestnanosti na Slovensku na úrovni priemeru eurozóny, a prakticky sme tento cieľ dosiahli, keď to už napísal Trend, tak som skoro odpadol, ale zdá sa, že plníme sľuby, čo je veľmi, veľmi dobré. (Potlesk.)
V nasledujúcich rokoch banka aj inštitút očakávajú rast zamestnanosti naďalej. Pre rok 2016 je to jedno percento alebo 24-tisíc nových pracovných miest a potom to má byť 0,7 %, 0,8 %. Významný indikátor je miera nezamestnanosti, o ktorej som už teraz hovoril, tá by mala klesnúť podľa inštitútu na úroveň 11,5, centrálnej banky 11,4. My máme, samozrejme, každý určitú formu merania nezamestnanosti, ale tie čísla ukazujú jasne, že ten pokles tu reálny je. Národná banka však uvádza, že pre rok 2017 miera nezamestnanosti by mala klesnúť na magickú hranicu pod 10 %, na 9,6 alebo 9,8 %. Myslím si, že v tomto duchu naša vláda urobila obrovský kus práce, lebo keď sme to preberali od našich priateľov, ktorí tu sedia napravo, nezamestnanosť bola vysoko, vysoko cez 14 %.
Samozrejme, ja chápem, že keď prídu sem za tento pultík, tak povedia, že by mala byť ešte nižšia nezamestnanosť, ešte by mali byť ceny nižšie. Na plyn treba vrátiť nie 8 % ale 40 %. Mali by sme, ja neviem, dávať ľuďom na zatepľovanie nie 6,5-tisíc, ale 30-tisíc.
Ľahko sa rozpráva, páni, keď nemáte zodpovednosť, mali ste konať vtedy, keď ste boli vo vláde! Vtedy ste nerobili nič.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
12:48
166.
Ďakujem. Kolegyne, kolegovia vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Má slovo.
166.
Ďakujem. Kolegyne, kolegovia vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Má slovo.
166.
Ďakujem. Kolegyne, kolegovia vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Má slovo.
Rozpracované
12:50
Uvádzajúci uvádza bod 12:50
László Sólymos167.
Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. O čom si rozprával teraz, pán kolega, tak to boli dva problémy. Jeden je ten, že či je potrebný takýto fond vôbec zvlášť na menšiny, či sa to nedá nejakým spôsobom spoločne riešiť.
Ja tiež nie som za to, aby sa hašterili tie zbytočné veci, sa rôzne úrady riešili, ale ja som tu bol pred rokom pri tomto pulte, keď ten fond, vlastne ten návrh pán minister o Fonde na podpore umenia...
167.
Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. O čom si rozprával teraz, pán kolega, tak to boli dva problémy. Jeden je ten, že či je potrebný takýto fond vôbec zvlášť na menšiny, či sa to nedá nejakým spôsobom spoločne riešiť.
Ja tiež nie som za to, aby sa hašterili tie zbytočné veci, sa rôzne úrady riešili, ale ja som tu bol pred rokom pri tomto pulte, keď ten fond, vlastne ten návrh pán minister o Fonde na podpore umenia predkladal, on sedel tu, ja som bol tu a ja som s tým súhlasil, aj som to pochválil, že nejakým spôsobom skúsil dať nejaký legislatívny, jednak legislatívny rámec a nejaký poriadok do toho, do toho systému a spýtal som sa ho, že mne vadí len, mne v tom vadí len jedna vec, to, že nerieši to problém menšinovej kultúry. On vtedy mi odpovedal na to, že, že pripravte návrh na to, a robte, lebo oni to neriešili. Tak my sme pripravili. Trvalo to rok, rokovali sme, samozrejme, jednak s predstaviteľmi menšín, rokovali sme s organizáciami, mali sme viac sedení ohľadne tohto. To nie je samoúčelný, tento návrh a skúsili sme aj do toho návrhu dať všetky tie aspekty, ktoré jednoducho túto, túto problematiku a všetky aspekty, ktoré táto problematika má, keďže tie menšiny sú rôzne. To znamená, je menšina, ktorá má 500-tisíc členov, a je, ktorá má len pár tisíc. To znamená, to všetko sme museli zosúladiť, aby ten systém mohol nejakým spôsobom fungovať.
Takže preto si myslím, že kultúra národnostných menšín a fungovanie kultúr národnostných menšín je proste tak špecifická záležitosť, že nedá sa to, veľmi ťažko by sa to dalo riešiť pod jednou strechou. To je môj názor. Keď som sa do toho dostal po tom roku, tak ešte viac mám proste, som presvedčený o tom, že je to veľký problém a bol by to veľký problém. Doteraz to funguje pod úradom vlády a tu by som prešiel potom už na tie financie, ale funguje to zle, hej. Počas tých 20 rokov alebo 25 rokov sa tento problém neriešil. Teraz sa tu rieši prvýkrát. Musím povedať, že teraz prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch je konkrétny návrh na stole, o ktorom môžeme takto konečne normálnym spôsobom sa rozprávať, a musím povedať, že, že to 3,8 mil., čo je teraz, niekedy bolo 5,2, niekedy 4,5, niekedy, proste teraz je to 3,8, ale bolo to aj 5,5. To znamená, to vždy záviselo od toho, že tá vláda, ktorá bola aktuálna, akú mala afinitu k tým menšinám, hej. Práve tento návrh by toto odstránil. To znamená, že by tie menšiny mali istotu, stabilitu a vedeli by, že proste majú tie financie na to, aby mohli tú svoju kultúru tu na Slovensku rozvíjať.
Samozrejme, sme vychádzali z tých vecí, ktoré na stôl boli dané. To znamená, že vieme, že približne aká je početná aj tá menšina, ktorá tu žije na Slovensku, aké financie proste tento štát do tej kultúry dáva, tie boli základným východiskom v bode, z čoho sme vyrátali alebo z čoho nám vyšlo tých 8 mil., to sme nezobrali len tak z luftu.
A to, že kultúra je poddimenzovaná, súhlasím. To, že jednoducho do kultúry by mohlo tiecť viac peňazí, absolútne súhlasím. Ale ja si myslím, asi budem partnerom v tom, aby sme v tomto niečo spravili, aby proste tam išlo viac peňazí, lebo sa to týka nás všetkých, ale neviem si predstaviť teraz, že by sme, aby som tu v tomto návrhu, ja riešil nejakú inú formu financovania tejto problematiky, lebo jednoducho generálne to nie je riešené, hej. To znamená, že keby to bolo generálne riešené, že peniaze tam idú aj z neviem, z iných, z TIPOS-u, tak, samozrejme, by som to riešil, ale momentálne, ale momentálne práve preto, jak aj pán Bugár povedal, je tu určitá početná menšina a jednoducho si myslím, že zaslúži tie peniaze, ktoré sú.
To znamená, ja len toľko k tomu. Ďakujem pekne a dúfam, že podporíte ten náš návrh.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
1.10.2015 o 12:50 hod.
Ing.
László Sólymos
Videokanál poslanca
167.
Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. O čom si rozprával teraz, pán kolega, tak to boli dva problémy. Jeden je ten, že či je potrebný takýto fond vôbec zvlášť na menšiny, či sa to nedá nejakým spôsobom spoločne riešiť.
Ja tiež nie som za to, aby sa hašterili tie zbytočné veci, sa rôzne úrady riešili, ale ja som tu bol pred rokom pri tomto pulte, keď ten fond, vlastne ten návrh pán minister o Fonde na podpore umenia predkladal, on sedel tu, ja som bol tu a ja som s tým súhlasil, aj som to pochválil, že nejakým spôsobom skúsil dať nejaký legislatívny, jednak legislatívny rámec a nejaký poriadok do toho, do toho systému a spýtal som sa ho, že mne vadí len, mne v tom vadí len jedna vec, to, že nerieši to problém menšinovej kultúry. On vtedy mi odpovedal na to, že, že pripravte návrh na to, a robte, lebo oni to neriešili. Tak my sme pripravili. Trvalo to rok, rokovali sme, samozrejme, jednak s predstaviteľmi menšín, rokovali sme s organizáciami, mali sme viac sedení ohľadne tohto. To nie je samoúčelný, tento návrh a skúsili sme aj do toho návrhu dať všetky tie aspekty, ktoré jednoducho túto, túto problematiku a všetky aspekty, ktoré táto problematika má, keďže tie menšiny sú rôzne. To znamená, je menšina, ktorá má 500-tisíc členov, a je, ktorá má len pár tisíc. To znamená, to všetko sme museli zosúladiť, aby ten systém mohol nejakým spôsobom fungovať.
Takže preto si myslím, že kultúra národnostných menšín a fungovanie kultúr národnostných menšín je proste tak špecifická záležitosť, že nedá sa to, veľmi ťažko by sa to dalo riešiť pod jednou strechou. To je môj názor. Keď som sa do toho dostal po tom roku, tak ešte viac mám proste, som presvedčený o tom, že je to veľký problém a bol by to veľký problém. Doteraz to funguje pod úradom vlády a tu by som prešiel potom už na tie financie, ale funguje to zle, hej. Počas tých 20 rokov alebo 25 rokov sa tento problém neriešil. Teraz sa tu rieši prvýkrát. Musím povedať, že teraz prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch je konkrétny návrh na stole, o ktorom môžeme takto konečne normálnym spôsobom sa rozprávať, a musím povedať, že, že to 3,8 mil., čo je teraz, niekedy bolo 5,2, niekedy 4,5, niekedy, proste teraz je to 3,8, ale bolo to aj 5,5. To znamená, to vždy záviselo od toho, že tá vláda, ktorá bola aktuálna, akú mala afinitu k tým menšinám, hej. Práve tento návrh by toto odstránil. To znamená, že by tie menšiny mali istotu, stabilitu a vedeli by, že proste majú tie financie na to, aby mohli tú svoju kultúru tu na Slovensku rozvíjať.
Samozrejme, sme vychádzali z tých vecí, ktoré na stôl boli dané. To znamená, že vieme, že približne aká je početná aj tá menšina, ktorá tu žije na Slovensku, aké financie proste tento štát do tej kultúry dáva, tie boli základným východiskom v bode, z čoho sme vyrátali alebo z čoho nám vyšlo tých 8 mil., to sme nezobrali len tak z luftu.
A to, že kultúra je poddimenzovaná, súhlasím. To, že jednoducho do kultúry by mohlo tiecť viac peňazí, absolútne súhlasím. Ale ja si myslím, asi budem partnerom v tom, aby sme v tomto niečo spravili, aby proste tam išlo viac peňazí, lebo sa to týka nás všetkých, ale neviem si predstaviť teraz, že by sme, aby som tu v tomto návrhu, ja riešil nejakú inú formu financovania tejto problematiky, lebo jednoducho generálne to nie je riešené, hej. To znamená, že keby to bolo generálne riešené, že peniaze tam idú aj z neviem, z iných, z TIPOS-u, tak, samozrejme, by som to riešil, ale momentálne, ale momentálne práve preto, jak aj pán Bugár povedal, je tu určitá početná menšina a jednoducho si myslím, že zaslúži tie peniaze, ktoré sú.
To znamená, ja len toľko k tomu. Ďakujem pekne a dúfam, že podporíte ten náš návrh.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:54
168.
Ďakujem, pán navrhovateľ, za záverečné stanovisko, pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko v rozprave, nie, ďakujem pekne, takže mi dovoľte prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Ešte máme päť minút, možno pán poslanec stihne uviesť svoj návrh zákona.
Takže nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,...
168.
Ďakujem, pán navrhovateľ, za záverečné stanovisko, pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko v rozprave, nie, ďakujem pekne, takže mi dovoľte prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Ešte máme päť minút, možno pán poslanec stihne uviesť svoj návrh zákona.
Takže nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1632).
Návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 1645.
Máte slovo, pán poslanec, a uveďte svoj návrh zákona.
(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1632.)
168.
Ďakujem, pán navrhovateľ, za záverečné stanovisko, pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko v rozprave, nie, ďakujem pekne, takže mi dovoľte prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Ešte máme päť minút, možno pán poslanec stihne uviesť svoj návrh zákona.
Takže nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1632).
Návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 1645.
Máte slovo, pán poslanec, a uveďte svoj návrh zákona.
(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1632.)
Rozpracované
12:55
Uvádzajúci uvádza bod 12:55
Martin Poliačik169.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ako si zrejme prítomní, ktorí sledujú tému, pamätajú, tento istý návrh zákona som už predkladal a stiahol v nádeji, že v rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva dôjdeme k záveru, že bude rozumné zo strany vládnych poslancov ho podporiť, a tieto rokovania sa pohli pomerne úspešne dopredu, bohužiaľ, ale medzinárodná vedecká komunita nám doteraz nedala dostatok podkladových materiálov na to,...
169.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ako si zrejme prítomní, ktorí sledujú tému, pamätajú, tento istý návrh zákona som už predkladal a stiahol v nádeji, že v rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva dôjdeme k záveru, že bude rozumné zo strany vládnych poslancov ho podporiť, a tieto rokovania sa pohli pomerne úspešne dopredu, bohužiaľ, ale medzinárodná vedecká komunita nám doteraz nedala dostatok podkladových materiálov na to, aby sme ich vedeli uzavrieť.
Ono totiž sme sa ocitli v bizarnej situácii. Tento zákon hovorí, že by sme mali kanabidol, to znamená podľa väčšiny dostupných znalostí, ktoré dnes máme, nepsychotropnú látku, vyškrtnúť z druhej kategórie omamných a psychotropných látok, a to z toho dôvodu nie je dôvod ju tam naďalej držať, lebo nemá psychotropné účinky. A toto bolo preukázané mnohými štúdiami, ktoré ale vedecká komunita neuznáva ako dostatočné, a teraz sme asi mesiac v procese jednej štúdie, ktorá to má dokázať finálne, ale ešte nie je hotová. Keďže bremeno dôkazu je na ministerstve zdravotníctva v momente, keď látku na zoznam dáva, a vtedy podľa mňa nebolo naplnené, teraz sa to bremeno dôkazu opäť prenieslo na nich, to znamená, že podľa mňa ministerstvo zdravotníctva by malo dokazovať pri každej látke, že je psychotropná, keď ju dáva na ten zoznam. Toto je, bohužiaľ, na vrub našej vlády v roku 2011, že ten proces neprebehol zrejme poctivo vtedy, keďže sa registroval liek Sativex, ktorý obsahuje CBD a THC, čo je teda tá psychoaktívna substancia v rastlinách rodu Cannabis, obidve sa dostali na zoznam a teraz na to, aby sme ho odtiaľ mohli vyškrtnúť, potrebujeme vedecky dokázanú štúdiu, ktorá hovorí, že nie je psychoaktívna táto látka a nie je psychotropná. Na to, aby sme ju dostali z ministerstva, mám signál, doneste nám taký, takú vedeckú štúdiu, ktorá to jednoznačne preukáže, a my to odtiaľ vyškrtneme.
Keďže táto štúdia doteraz neexistuje a je veľká pravdepodobnosť, že ešte možno existovať bude tento rok, dávam vám týmto vedieť, pán predsedajúci, že beriem späť tento návrh novely zákona, nechcem poslancov SMER-u ani ostatných poslancov vystaviť situácii, že by teraz museli hlasovať proti alebo sa zdržiavať, lebo nemáme všetky potrebné informácie, a o mesiac alebo o dva by museli zahlasovať za, takže teraz ho zoberiem späť. Ospravedlňujem sa prípadnému spravodajcovi, ak som ho tu doteraz držal v sále, nevedel som, kto to je, a keďže máme otvorený zákon o liekoch v prvom čítaní, tak v prípade, že sa mi podarí do budúcej schôdze dať, mať v rukách dostatočnú vedeckú štúdiu, ktorá preukáže, že CBD nie je psychoaktívnou a psychotropnou látkou, tak v podobe otvorenia ďalšieho článku, t. j. tohto zákona, pri zákone o liekoch v druhom čítaní sa pokúsim pozmeňovacím návrhom uskutočniť to, aby sme CBD, kanabidiol, veľmi užitočnú látku v kozmetike a potenciálne liečivo pri mnohých chorobách, vyškrtli z tohto zoznamu, kde naozaj nemá čo robiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
1.10.2015 o 12:55 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
169.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ako si zrejme prítomní, ktorí sledujú tému, pamätajú, tento istý návrh zákona som už predkladal a stiahol v nádeji, že v rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva dôjdeme k záveru, že bude rozumné zo strany vládnych poslancov ho podporiť, a tieto rokovania sa pohli pomerne úspešne dopredu, bohužiaľ, ale medzinárodná vedecká komunita nám doteraz nedala dostatok podkladových materiálov na to, aby sme ich vedeli uzavrieť.
Ono totiž sme sa ocitli v bizarnej situácii. Tento zákon hovorí, že by sme mali kanabidol, to znamená podľa väčšiny dostupných znalostí, ktoré dnes máme, nepsychotropnú látku, vyškrtnúť z druhej kategórie omamných a psychotropných látok, a to z toho dôvodu nie je dôvod ju tam naďalej držať, lebo nemá psychotropné účinky. A toto bolo preukázané mnohými štúdiami, ktoré ale vedecká komunita neuznáva ako dostatočné, a teraz sme asi mesiac v procese jednej štúdie, ktorá to má dokázať finálne, ale ešte nie je hotová. Keďže bremeno dôkazu je na ministerstve zdravotníctva v momente, keď látku na zoznam dáva, a vtedy podľa mňa nebolo naplnené, teraz sa to bremeno dôkazu opäť prenieslo na nich, to znamená, že podľa mňa ministerstvo zdravotníctva by malo dokazovať pri každej látke, že je psychotropná, keď ju dáva na ten zoznam. Toto je, bohužiaľ, na vrub našej vlády v roku 2011, že ten proces neprebehol zrejme poctivo vtedy, keďže sa registroval liek Sativex, ktorý obsahuje CBD a THC, čo je teda tá psychoaktívna substancia v rastlinách rodu Cannabis, obidve sa dostali na zoznam a teraz na to, aby sme ho odtiaľ mohli vyškrtnúť, potrebujeme vedecky dokázanú štúdiu, ktorá hovorí, že nie je psychoaktívna táto látka a nie je psychotropná. Na to, aby sme ju dostali z ministerstva, mám signál, doneste nám taký, takú vedeckú štúdiu, ktorá to jednoznačne preukáže, a my to odtiaľ vyškrtneme.
Keďže táto štúdia doteraz neexistuje a je veľká pravdepodobnosť, že ešte možno existovať bude tento rok, dávam vám týmto vedieť, pán predsedajúci, že beriem späť tento návrh novely zákona, nechcem poslancov SMER-u ani ostatných poslancov vystaviť situácii, že by teraz museli hlasovať proti alebo sa zdržiavať, lebo nemáme všetky potrebné informácie, a o mesiac alebo o dva by museli zahlasovať za, takže teraz ho zoberiem späť. Ospravedlňujem sa prípadnému spravodajcovi, ak som ho tu doteraz držal v sále, nevedel som, kto to je, a keďže máme otvorený zákon o liekoch v prvom čítaní, tak v prípade, že sa mi podarí do budúcej schôdze dať, mať v rukách dostatočnú vedeckú štúdiu, ktorá preukáže, že CBD nie je psychoaktívnou a psychotropnou látkou, tak v podobe otvorenia ďalšieho článku, t. j. tohto zákona, pri zákone o liekoch v druhom čítaní sa pokúsim pozmeňovacím návrhom uskutočniť to, aby sme CBD, kanabidiol, veľmi užitočnú látku v kozmetike a potenciálne liečivo pri mnohých chorobách, vyškrtli z tohto zoznamu, kde naozaj nemá čo robiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
12:55
Vstup predsedajúceho 12:55
Miroslav Číž170.
Ďakujem, pán poslanec, beriem teda na vedomie vaše vyjadrenie, že beriete tento návrh zákona späť.
Takže, kolegyne, kolegovia, oznamujem vám, že ďalej Národná rada rokovať o tomto návrhu zákona nebude. Vzhľadom na to, že je 13.00 hod., dovoľte mi už nepristúpiť k ďalšiemu rokovaniu o ďalších bodoch programu, prerušiť rokovanie Národnej rady, a to do 14.00 hod.
Všetkým prajem príjemný obed.
(Prerušenie...
170.
Ďakujem, pán poslanec, beriem teda na vedomie vaše vyjadrenie, že beriete tento návrh zákona späť.
Takže, kolegyne, kolegovia, oznamujem vám, že ďalej Národná rada rokovať o tomto návrhu zákona nebude. Vzhľadom na to, že je 13.00 hod., dovoľte mi už nepristúpiť k ďalšiemu rokovaniu o ďalších bodoch programu, prerušiť rokovanie Národnej rady, a to do 14.00 hod.
Všetkým prajem príjemný obed.
(Prerušenie rokovania o 12.59 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
170.
Ďakujem, pán poslanec, beriem teda na vedomie vaše vyjadrenie, že beriete tento návrh zákona späť.
Takže, kolegyne, kolegovia, oznamujem vám, že ďalej Národná rada rokovať o tomto návrhu zákona nebude. Vzhľadom na to, že je 13.00 hod., dovoľte mi už nepristúpiť k ďalšiemu rokovaniu o ďalších bodoch programu, prerušiť rokovanie Národnej rady, a to do 14.00 hod.
Všetkým prajem príjemný obed.
(Prerušenie rokovania o 12.59 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Rozpracované
13:55
Vstup predsedajúceho 13:55
Peter Pellegrini1. 1. Vstup predsedajúceho 1.10.2015 o 13:55 hod. Ing. Peter Pellegrini
1.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje
hodina otázok,
ktorú týmto otváram.
Ešte predtým mi však dovoľte tu v rokovacej sále na balkóne privítať študentov z Evanjelického gymnázia od nás z Banskej Bystrice. Vitajte! (Potlesk.) V sprievode pani profesorky, ktorá bola mojou spolužiačkou. Pozdravujem ťa, ahoj! (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje
hodina otázok,
ktorú týmto otváram.
Ešte predtým mi však dovoľte tu v rokovacej sále na balkóne privítať študentov z Evanjelického gymnázia od nás z Banskej Bystrice. Vitajte! (Potlesk.) V sprievode pani profesorky, ktorá bola mojou spolužiačkou. Pozdravujem ťa, ahoj! (Potlesk.)
Poslanci písomne položili včera do 12.00 hod. 23 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 21 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa nebude odpovedať. Prosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje
hodina otázok,
ktorú týmto otváram.
Ešte predtým mi však dovoľte tu v rokovacej sále na balkóne privítať študentov z Evanjelického gymnázia od nás z Banskej Bystrice. Vitajte! (Potlesk.) V sprievode pani profesorky, ktorá bola mojou spolužiačkou. Pozdravujem ťa, ahoj! (Potlesk.)
Poslanci písomne položili včera do 12.00 hod. 23 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 21 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa nebude odpovedať. Prosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Rozpracované
14:03
Zodpovedanie otázky 14:03
Robert FicoVážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, milí hostia, dovoľte mi, aby som najskôr podľa rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a...
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, milí hostia, dovoľte mi, aby som najskôr podľa rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.
Ďalej neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty podpredseda vlády Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Kažimír.
Neprítomný je Vazil Hudák, minister hospodárstva, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Kažimír.
Ďalej je mimo Bratislavy minister zdravotníctva Viliam Čislák, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Na pracovnej ceste je aj minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Draxler, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Otázky nie sú na ministra životného prostredia Petra Žigu ani na ministra kultúry Mareka Maďariča.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.
Ďakujem pekne. Pán predseda, poklona, takýto originálny spôsob dohodnutia rande som ešte nevidel (povedané so smiechom a smiech v sále), ale berieme.
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, milí hostia, dovoľte mi, aby som najskôr podľa rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.
Ďalej neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty podpredseda vlády Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Kažimír.
Neprítomný je Vazil Hudák, minister hospodárstva, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Kažimír.
Ďalej je mimo Bratislavy minister zdravotníctva Viliam Čislák, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Na pracovnej ceste je aj minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Draxler, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Otázky nie sú na ministra životného prostredia Petra Žigu ani na ministra kultúry Mareka Maďariča.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.
Rozpracované
14:03
Vstup predsedajúceho 14:03
Peter Pellegrini"Vážený pán predseda vlády, vývoj vo svete predurčuje spomalenie tempa ekonomického rastu. Ako v európskom kontexte vidíte vývoj slovenskej ekonomiky?"
Nech sa páči, pán predseda.
"Vážený pán predseda vlády, vývoj vo svete predurčuje spomalenie tempa ekonomického rastu. Ako v európskom kontexte vidíte vývoj slovenskej ekonomiky?"
Nech sa páči, pán predseda.
Vstup predsedajúceho
1.10.2015 o 14:03 hod.
Ing.
Peter Pellegrini
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Prosím vás teraz, pán predseda, aby ste v limite pätnásť minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia. Prvú otázku položil pán poslanec Milan Géci a znie:
"Vážený pán predseda vlády, vývoj vo svete predurčuje spomalenie tempa ekonomického rastu. Ako v európskom kontexte vidíte vývoj slovenskej ekonomiky?"
Nech sa páči, pán predseda.
Rozpracované
14:05
Zodpovedanie otázky 14:05
Robert Fico4.
Ďakujem za otázku. Vážený pán predseda, keďže hovoríme o vývoji slovenskej ekonomiky, hovoríme o hospodárskom raste, dovoľte mi, aby som zablahoželal Národnej rade Slovenskej republiky za to, že 119 hlasmi schválila historické zníženie DPH na základné potraviny, pretože táto budova zažívala len zvyšovanie DPH, nie znižovanie. Takže ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) Aj tým poslancom, ktorí hlasovali za. (Potlesk.)
Je to...
4.
Ďakujem za otázku. Vážený pán predseda, keďže hovoríme o vývoji slovenskej ekonomiky, hovoríme o hospodárskom raste, dovoľte mi, aby som zablahoželal Národnej rade Slovenskej republiky za to, že 119 hlasmi schválila historické zníženie DPH na základné potraviny, pretože táto budova zažívala len zvyšovanie DPH, nie znižovanie. Takže ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) Aj tým poslancom, ktorí hlasovali za. (Potlesk.)
Je to krok, ktorý má viacnásobný efekt. Dotýka sa nielen podpory domácich výrobcov základných potravín, určite bude viesť k zníženiu cien a ja verím, že v dobrej ekonomickej kondícii ak bude Slovensko pokračovať, budeme mať šancu hovoriť o ďalšom pokračovaní tohto opatrenia. Trochu ma zamrzelo, keď som videl vyjadrenia typu, že my by sme chceli aj ovocie a zeleninu, my by sme chceli, ja neviem čo všetko. Chcem pripomenúť tým, ktorí sa domáhali DPH na všetky potraviny, že by tým len podporovali cudzích dovozcov. Podporovali by zmrazené výrobky, nezmyselnosti. Našou povinnosťou je predovšetkým podporovať slovenských výrobcov.
Po druhé. Máme určitý limit, pokiaľ ide o finančné prostriedky, je to 77 mil. eur, ktoré vynakladáme na DPH zníženú. Chcem dodať k tomu, napríklad len na platy zdravotných sestier a zdravotníckych pracovníkov chceme vynaložiť 55 mil. eur, 80 mil. eur ide na zvýšenie poistného zo strany štátu. Tých priorít je obrovské množstvo. A ťažko sa mi počúva od poslancov, ktorí trikrát zvyšovali DPH. Trikrát! Najskôr na 14, potom na 19, potom na 20. A potom sa sem postavia s kamennou tvárou a povedia, že my chceme všetko mať 10 %. Jednoducho nechápem, kde berú morálne právo na takéto vystupovanie. (Potlesk.)
Opakujem - a hovorte to všade - je to historické zníženie dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o potraviny, to nikto neurobil, my sme nabrali odvahu, našli peniaze. Od 1. januára 2016 to opatrenie tu bude platiť.
Dovoľte mi teraz, aby som sa najskôr stručne vyjadril k zmienenému spomaleniu globálnej ekonomiky, ako i európskemu kontextu, pokiaľ ide o zohľadnenie vonkajšieho vplyvu na budúci vývoj slovenskej ekonomiky. Ďalej by som v základných rysoch načrtol najnovší výhľad vývoja našej ekonomiky na rok 2015, ako aj na ďalšie roky a zároveň zrekapituloval štatistické údaje za hlavné ukazovatele ekonomického vývoja Slovenska za vymedzené obdobie. Tieto údaje vychádzajú z prognóz, ktoré boli aktuálne vypracované Národnou bankou Slovenska a Inštitútom finančnej politiky ministerstva financií.
Znovu pripomínam slová klasika, že z čísiel sa nikto nenajedol. Ale tieto čísla, dobrá kondícia slovenskej ekonomiky, dobrý výber daní, dobrý boj proti daňovým únikom nám umožňujú prijímať opatrenia, ktoré už ľudia cítia. Lebo niekto pociťuje, že chodí zadarmo vo vlaku, kde už pociťuje obec, že môže rozšíriť kapacitu základnej školy alebo predškolského zariadenia. Už pocítia ľudia, že dostanú 6,5-tisíc eur na zateplenie rodinného domu. V tomto je politika naša jasná, viditeľná, a preto na jednej strane musíme hovoriť o číslach, lebo sú predpokladom našich rozhodnutí cez dva sociálne balíky a pripravovaný tretí. (Potlesk.)
V súčasnosti sa prelínajú vo svetovej ekonomike mnohé protichodné vývojové trendy. Optimizmus vychádzajúci z ekonomickej kondície Spojených štátov je tlmený nepriaznivým vývojom v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Globálny hospodársky rast tak bude výrazne pomalší v dôsledku nižšieho rastu ekonomík, ako sú Čína, Rusko a Brazília. Správy o spomalení rastu čínskej ekonomiky pod 6 % spôsobili kolaps čínskych akciových trhov a ovplyvnili mnohé svetové burzy. Rovnako nepriaznivo pôsobí stagnácia očakávaní v eurozóne a ich mierny prepad v Nemecku ako najväčšej európskej ekonomike. Oživenie ekonomickej aktivity v eurozóne by malo pokračovať, avšak pomalším tempom, ako sa pôvodne očakávalo. Tieto vývojové trendy naznačujú, že celkový hospodársky rast v Európskej únii v najbližšom období nebude výraznejšie zrýchľovať.
Z pohľadu uvedených vonkajších zmien a komplikovaných podmienok, či už ide o spomalenie svetovej ekonomiky, čo avizoval Medzinárodný menový fond, alebo hospodársky útlm spolu so stagnáciou kľúčových ekonomík na európskej pôde, treba zvýrazniť, že ďalší vývoj ekonomiky Slovenska bude významne ovplyvňovať pokračujúca zložitá medzinárodná situácia. V tomto kontexte stále existuje potenciálne riziko, keď geopolitický a geoekonomický vývoj, ktorý prebieha okolo nás a ktorého súčasťou je aj Slovensko, môže v priebehu krátkej doby stlmiť alebo zvrátiť pozitívne tendencie v domácej ekonomike a hospodárstve. Ide o dobré výsledky, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť aj za cenu nemalých obetí počas náročného obdobia konsolidácie verejných financií.
Dámy a páni, sme vnímaní v Európe, teraz hovorím k sociálnej demokracii, ako jedna z mála sociálnych demokracií, ktorá na jednej strane dokázala urobiť poriadok vo verejných financiách, hovorím o konsolidácii, a súčasne našla výdavky na podporu hospodárskeho rastu a spotreby. Je to kombinácia, ktorá je vnímaná ako mimoriadny úspech.
S globálnymi aj európskymi vývojovými trendmi obidve naše ekonomické inštitúcie pri prognózovaní budúceho vývoja ekonomiky Slovenska však kalkulovali.
Z makroekonomických údajov, ktoré boli v súčasnosti prezentované Národnou bankou Slovenska a Inštitútom finančnej politiky, vyplýva, že si slovenská ekonomika za rok 2015 pripíše 3,2 % hospodársky rast, čo znamená výrazný posun hore oproti posledným rokom. Aby som bol konkrétny, je to o 0,8 % viac ako v minulom roku, kedy sme dosiahli 2,4 % rast hrubého domáceho produktu. Vo svojej poslednej predikcii Národná banka Slovenska konštatuje, že ekonomika Slovenska bude aj naďalej pokračovať v rastovej trajektórii pri ďalšej tvorbe pracovných miest v prostredí len pozvoľne rastúcich cien. Rovnako aj prognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky predpokladá pozitívny trend vývoja našej ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Na jeho ilustráciu by som stručne uviedol pár hlavných vývojových línií.
Ako veľmi otvorená ekonomika sme už tradične odkázaní na vonkajší dopyt a na ekonomickú situáciu našich zahraničných obchodných partnerov, čo značne ovplyvňuje rastovú pozíciu exportu a celkový vývoj zahraničného obchodu. V úlohe nemenej významného faktora rastu našej ekonomiky však naďalej zostáva aj domáci dopyt. Hybnou silou dynamického rastu slovenského hospodárstva sú tentoraz investície a domáca spotreba. Investície sa zvýšia podľa inštitútu a centrálnej banky zhruba o 8 %, čo je najviac od roku 2011. Zdá sa, že sme z toho najhoršieho preč a že Slovensko je atraktívne prostredie pre investície.
Z rýchlejšieho čerpania bruselských peňazí na konci programového obdobia benefitujú najmä verejné investície v oblasti infraštruktúrnych projektov. Ak sa pozriete na Slovensko, je rozkopané v pozitívnom slova zmysle. Stavia sa v takom tempe, ako sa snáď ešte nestavalo, keby naši priatelia z KDH nezastavili dva PPP projekty, už sme dnes mohli chodiť po diaľniciach až na východ (potlesk), ale to nebudem v danom okamihu komentovať. (Potlesk.)
Ďalším nemalým impulzom posilnenia hospodárskeho rastu je konečná spotreba sektora domácností, ktorá sa priaznivo vyvíja a profituje jednak z rastu zamestnanosti, ako aj z nízkej inflácie. Relatívne vysoká miera úspor predstavuje rovnako potenciálny zdroj na zvýšenie rastu celkovej spotreby.
Podľa centrálnej banky a inštitútu dosiahne v roku 2016 rast ekonomiky Slovenska viac ako 3 %. Národná banka predpokladá až 3,4 a Inštitút finančnej politiky 3,1. Menší odhad hospodárskeho rastu zdôvodňuje finančný inštitút tým, že pod mierny pokles sa podpíše slabšia výkonnosť ekonomík obchodných partnerov Slovenska, čo pribrzdí rast nášho exportu. Celkový vplyv zahraničného obchodu na slovenskú ekonomiku nebude tak zásadný najmä vďaka nižšej cene ropy. Inštitút finančnej politiky predpokladá rýchlejší rast investícií v súkromnom sektore, čo bude mať pozitívny vplyv na podnikateľský sektor, ako aj na podnikanie ako také. Tento rast súvisí s kumuláciou zdrojov a dosiahnutím predkrízových úrovní využitia výrobných kapacít našich firiem. V nasledujúcich rokoch 2017, 2018 má dôjsť podľa inštitútu opäť k zrýchleniu rastu ekonomiky až na úroveň 3,6 %. Centrálna banka uvádza pre rok 2017 rast 3,3 %. Obidva národohospodárske údaje však patria medzi vysoké rastové tempá, čo by Slovensko z hľadiska ekonomickej výkonnosti zaradilo medzi dynamicky rastúce členské štáty Európskej únie, ako aj do elitného klubu eurozóny.
Čo ma však ako sociálne cítiaceho človeka vo vzťahu k prognózovanému vývoju domácej ekonomiky úprimne teší, je fakt, ktorý môžem zároveň uviesť, že aj príjmy ľudí budú rásť. Chápem, že ľudia majú svoj subjektívny pocit, ja to stále hovorím, napriek tomu, že ceny stagnujú, keď niekto ide do obchodu, povie, všetko rastie. Ekonomicky, štatisticky sa ukazuje, že by príjmy ľudí mali rásť. Tomuto pozitívnemu vývoju som o to viac rád, že za rok 2015 zaznamenajú reálne mzdy svoj druhý najvyšší rast od krízy, a to medziročne o 2,5 % podľa inštitútu a podľa banky o 2,6 %.
Zo sektorového hľadiska bude percentuálne najvyšší rast miezd vo verejnom sektore, a to predovšetkým vďaka valorizácii platov učiteľov. Mzdový vývoj tak už niekoľko štvrťrokov vytvára dostatočné zdroje pre rast spotreby domácností. Priemerná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve za rok 2015 má dosiahnuť úroveň 879. Ja nechcem nikoho provokovať touto sumou, to je štatistické číslo. Dobre vieme, že 60 % ľudí na Slovensku zarába menej, ako je priemerný zárobok v národnom hospodárstve. Aj preto tlačíme nárast minimálnej mzdy, aj preto verím, že dôjde k dohode pri kolektívnom vyjednávaní vo verejnej správe na určitom raste platov.
Inštitút finančnej politiky predpokladá priaznivý mzdový vývoj aj v budúcich rokoch. V roku 2016 sa očakáva, že bude naďalej rásť nominálna mzda, a priemer za národné hospodárstvo by mal prekonať hranicu 900 eur. Znovu so všetkým rešpektom a úctou k ľuďom, ktorí zarábajú menej, toto je štatistické priemerné číslo. Netvrdíme, nie sme na hlavu padnutí, chodíme po Slovensku, vedia, ako ľudia zarábajú, že každý na Slovensku zarába 900 eur, ale je to štatistický údaj, ktorý berieme na vedomie.
Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, inflácia bude aj v roku 2015 pod nulovou hranicou. Domácu cenovú hladinu udržuje v záporných číslach hlavne pokles cien energií a potravín. Prispievame teraz k tomu, samozrejme, aj rozhodnutiami, vratky, pokiaľ ide o ceny plynu, znižovanie cien základných potravín, teda pokles DPH o 10 %. Už som o tom hovoril. Je to nie dobrá správa pre ministra financií, podpredsedu vlády, pretože ho to stojí veľa peňazí z hľadiska štátneho rozpočtu, a je to dobrá správa pre ľudí, pretože platia menej. Keď máme reálny rast miezd a máme prakticky nulovú alebo zápornú infláciu, tak ten reálny rast miezd je reálny, lebo o toľko ľudia majú vo svojej peňaženke viac eur. Očakáva sa, samozrejme, že v nasledujúcich rokoch sa bude inflačný tlak zvyšovať, ale priblíži sa maximálne k hranici 1,5 %, čo je zanedbateľná výška.
Ďalej tu je trh práce, ktorý sa má rovnako naďalej zlepšovať. V roku 2015 pribudne v našom hospodárstve až 41-tisíc pracovných miest, čo predstavuje nové rekordné číslo a najviac pracovných miest od problematického hospodárskeho vývoja.
Dámy a páni, dostávame sa do fázy, kedy nevedia nájsť zamestnávatelia pracovnú silu. O tom by veľa vedel rozprávať minister práce. Prichádzajú s návrhmi, že voziť pracovnú silu niekde zo zahraničia, čo my odmietame. Chceme rekvalifikovať našich ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Čiže sme v situácii, kedy je dostatok pracovných miest, len musíme odstraňovať nesúlad medzi požiadavkami praxe a tým, čo ponúkajú dnes naše školy. Ale ja si myslím, že budeme môcť pomaly zablahoželať ministrovi práce, dali sme si jasný cieľ, že chceme mieru nezamestnanosti na Slovensku na úrovni priemeru eurozóny, a prakticky sme tento cieľ dosiahli, keď to už napísal Trend, tak som skoro odpadol, ale zdá sa, že plníme sľuby, čo je veľmi, veľmi dobré. (Potlesk.)
V nasledujúcich rokoch banka aj inštitút očakávajú rast zamestnanosti naďalej. Pre rok 2016 je to jedno percento alebo 24-tisíc nových pracovných miest a potom to má byť 0,7 %, 0,8 %. Významný indikátor je miera nezamestnanosti, o ktorej som už teraz hovoril, tá by mala klesnúť podľa inštitútu na úroveň 11,5, centrálnej banky 11,4. My máme, samozrejme, každý určitú formu merania nezamestnanosti, ale tie čísla ukazujú jasne, že ten pokles tu reálny je. Národná banka však uvádza, že pre rok 2017 miera nezamestnanosti by mala klesnúť na magickú hranicu pod 10 %, na 9,6 alebo 9,8 %. Myslím si, že v tomto duchu naša vláda urobila obrovský kus práce, lebo keď sme to preberali od našich priateľov, ktorí tu sedia napravo, nezamestnanosť bola vysoko, vysoko cez 14 %.
Samozrejme, ja chápem, že keď prídu sem za tento pultík, tak povedia, že by mala byť ešte nižšia nezamestnanosť, ešte by mali byť ceny nižšie. Na plyn treba vrátiť nie 8 % ale 40 %. Mali by sme, ja neviem, dávať ľuďom na zatepľovanie nie 6,5-tisíc, ale 30-tisíc.
Ľahko sa rozpráva, páni, keď nemáte zodpovednosť, mali ste konať vtedy, keď ste boli vo vláde! Vtedy ste nerobili nič.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
4.
Ďakujem za otázku. Vážený pán predseda, keďže hovoríme o vývoji slovenskej ekonomiky, hovoríme o hospodárskom raste, dovoľte mi, aby som zablahoželal Národnej rade Slovenskej republiky za to, že 119 hlasmi schválila historické zníženie DPH na základné potraviny, pretože táto budova zažívala len zvyšovanie DPH, nie znižovanie. Takže ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) Aj tým poslancom, ktorí hlasovali za. (Potlesk.)
Je to krok, ktorý má viacnásobný efekt. Dotýka sa nielen podpory domácich výrobcov základných potravín, určite bude viesť k zníženiu cien a ja verím, že v dobrej ekonomickej kondícii ak bude Slovensko pokračovať, budeme mať šancu hovoriť o ďalšom pokračovaní tohto opatrenia. Trochu ma zamrzelo, keď som videl vyjadrenia typu, že my by sme chceli aj ovocie a zeleninu, my by sme chceli, ja neviem čo všetko. Chcem pripomenúť tým, ktorí sa domáhali DPH na všetky potraviny, že by tým len podporovali cudzích dovozcov. Podporovali by zmrazené výrobky, nezmyselnosti. Našou povinnosťou je predovšetkým podporovať slovenských výrobcov.
Po druhé. Máme určitý limit, pokiaľ ide o finančné prostriedky, je to 77 mil. eur, ktoré vynakladáme na DPH zníženú. Chcem dodať k tomu, napríklad len na platy zdravotných sestier a zdravotníckych pracovníkov chceme vynaložiť 55 mil. eur, 80 mil. eur ide na zvýšenie poistného zo strany štátu. Tých priorít je obrovské množstvo. A ťažko sa mi počúva od poslancov, ktorí trikrát zvyšovali DPH. Trikrát! Najskôr na 14, potom na 19, potom na 20. A potom sa sem postavia s kamennou tvárou a povedia, že my chceme všetko mať 10 %. Jednoducho nechápem, kde berú morálne právo na takéto vystupovanie. (Potlesk.)
Opakujem - a hovorte to všade - je to historické zníženie dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o potraviny, to nikto neurobil, my sme nabrali odvahu, našli peniaze. Od 1. januára 2016 to opatrenie tu bude platiť.
Dovoľte mi teraz, aby som sa najskôr stručne vyjadril k zmienenému spomaleniu globálnej ekonomiky, ako i európskemu kontextu, pokiaľ ide o zohľadnenie vonkajšieho vplyvu na budúci vývoj slovenskej ekonomiky. Ďalej by som v základných rysoch načrtol najnovší výhľad vývoja našej ekonomiky na rok 2015, ako aj na ďalšie roky a zároveň zrekapituloval štatistické údaje za hlavné ukazovatele ekonomického vývoja Slovenska za vymedzené obdobie. Tieto údaje vychádzajú z prognóz, ktoré boli aktuálne vypracované Národnou bankou Slovenska a Inštitútom finančnej politiky ministerstva financií.
Znovu pripomínam slová klasika, že z čísiel sa nikto nenajedol. Ale tieto čísla, dobrá kondícia slovenskej ekonomiky, dobrý výber daní, dobrý boj proti daňovým únikom nám umožňujú prijímať opatrenia, ktoré už ľudia cítia. Lebo niekto pociťuje, že chodí zadarmo vo vlaku, kde už pociťuje obec, že môže rozšíriť kapacitu základnej školy alebo predškolského zariadenia. Už pocítia ľudia, že dostanú 6,5-tisíc eur na zateplenie rodinného domu. V tomto je politika naša jasná, viditeľná, a preto na jednej strane musíme hovoriť o číslach, lebo sú predpokladom našich rozhodnutí cez dva sociálne balíky a pripravovaný tretí. (Potlesk.)
V súčasnosti sa prelínajú vo svetovej ekonomike mnohé protichodné vývojové trendy. Optimizmus vychádzajúci z ekonomickej kondície Spojených štátov je tlmený nepriaznivým vývojom v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Globálny hospodársky rast tak bude výrazne pomalší v dôsledku nižšieho rastu ekonomík, ako sú Čína, Rusko a Brazília. Správy o spomalení rastu čínskej ekonomiky pod 6 % spôsobili kolaps čínskych akciových trhov a ovplyvnili mnohé svetové burzy. Rovnako nepriaznivo pôsobí stagnácia očakávaní v eurozóne a ich mierny prepad v Nemecku ako najväčšej európskej ekonomike. Oživenie ekonomickej aktivity v eurozóne by malo pokračovať, avšak pomalším tempom, ako sa pôvodne očakávalo. Tieto vývojové trendy naznačujú, že celkový hospodársky rast v Európskej únii v najbližšom období nebude výraznejšie zrýchľovať.
Z pohľadu uvedených vonkajších zmien a komplikovaných podmienok, či už ide o spomalenie svetovej ekonomiky, čo avizoval Medzinárodný menový fond, alebo hospodársky útlm spolu so stagnáciou kľúčových ekonomík na európskej pôde, treba zvýrazniť, že ďalší vývoj ekonomiky Slovenska bude významne ovplyvňovať pokračujúca zložitá medzinárodná situácia. V tomto kontexte stále existuje potenciálne riziko, keď geopolitický a geoekonomický vývoj, ktorý prebieha okolo nás a ktorého súčasťou je aj Slovensko, môže v priebehu krátkej doby stlmiť alebo zvrátiť pozitívne tendencie v domácej ekonomike a hospodárstve. Ide o dobré výsledky, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť aj za cenu nemalých obetí počas náročného obdobia konsolidácie verejných financií.
Dámy a páni, sme vnímaní v Európe, teraz hovorím k sociálnej demokracii, ako jedna z mála sociálnych demokracií, ktorá na jednej strane dokázala urobiť poriadok vo verejných financiách, hovorím o konsolidácii, a súčasne našla výdavky na podporu hospodárskeho rastu a spotreby. Je to kombinácia, ktorá je vnímaná ako mimoriadny úspech.
S globálnymi aj európskymi vývojovými trendmi obidve naše ekonomické inštitúcie pri prognózovaní budúceho vývoja ekonomiky Slovenska však kalkulovali.
Z makroekonomických údajov, ktoré boli v súčasnosti prezentované Národnou bankou Slovenska a Inštitútom finančnej politiky, vyplýva, že si slovenská ekonomika za rok 2015 pripíše 3,2 % hospodársky rast, čo znamená výrazný posun hore oproti posledným rokom. Aby som bol konkrétny, je to o 0,8 % viac ako v minulom roku, kedy sme dosiahli 2,4 % rast hrubého domáceho produktu. Vo svojej poslednej predikcii Národná banka Slovenska konštatuje, že ekonomika Slovenska bude aj naďalej pokračovať v rastovej trajektórii pri ďalšej tvorbe pracovných miest v prostredí len pozvoľne rastúcich cien. Rovnako aj prognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky predpokladá pozitívny trend vývoja našej ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Na jeho ilustráciu by som stručne uviedol pár hlavných vývojových línií.
Ako veľmi otvorená ekonomika sme už tradične odkázaní na vonkajší dopyt a na ekonomickú situáciu našich zahraničných obchodných partnerov, čo značne ovplyvňuje rastovú pozíciu exportu a celkový vývoj zahraničného obchodu. V úlohe nemenej významného faktora rastu našej ekonomiky však naďalej zostáva aj domáci dopyt. Hybnou silou dynamického rastu slovenského hospodárstva sú tentoraz investície a domáca spotreba. Investície sa zvýšia podľa inštitútu a centrálnej banky zhruba o 8 %, čo je najviac od roku 2011. Zdá sa, že sme z toho najhoršieho preč a že Slovensko je atraktívne prostredie pre investície.
Z rýchlejšieho čerpania bruselských peňazí na konci programového obdobia benefitujú najmä verejné investície v oblasti infraštruktúrnych projektov. Ak sa pozriete na Slovensko, je rozkopané v pozitívnom slova zmysle. Stavia sa v takom tempe, ako sa snáď ešte nestavalo, keby naši priatelia z KDH nezastavili dva PPP projekty, už sme dnes mohli chodiť po diaľniciach až na východ (potlesk), ale to nebudem v danom okamihu komentovať. (Potlesk.)
Ďalším nemalým impulzom posilnenia hospodárskeho rastu je konečná spotreba sektora domácností, ktorá sa priaznivo vyvíja a profituje jednak z rastu zamestnanosti, ako aj z nízkej inflácie. Relatívne vysoká miera úspor predstavuje rovnako potenciálny zdroj na zvýšenie rastu celkovej spotreby.
Podľa centrálnej banky a inštitútu dosiahne v roku 2016 rast ekonomiky Slovenska viac ako 3 %. Národná banka predpokladá až 3,4 a Inštitút finančnej politiky 3,1. Menší odhad hospodárskeho rastu zdôvodňuje finančný inštitút tým, že pod mierny pokles sa podpíše slabšia výkonnosť ekonomík obchodných partnerov Slovenska, čo pribrzdí rast nášho exportu. Celkový vplyv zahraničného obchodu na slovenskú ekonomiku nebude tak zásadný najmä vďaka nižšej cene ropy. Inštitút finančnej politiky predpokladá rýchlejší rast investícií v súkromnom sektore, čo bude mať pozitívny vplyv na podnikateľský sektor, ako aj na podnikanie ako také. Tento rast súvisí s kumuláciou zdrojov a dosiahnutím predkrízových úrovní využitia výrobných kapacít našich firiem. V nasledujúcich rokoch 2017, 2018 má dôjsť podľa inštitútu opäť k zrýchleniu rastu ekonomiky až na úroveň 3,6 %. Centrálna banka uvádza pre rok 2017 rast 3,3 %. Obidva národohospodárske údaje však patria medzi vysoké rastové tempá, čo by Slovensko z hľadiska ekonomickej výkonnosti zaradilo medzi dynamicky rastúce členské štáty Európskej únie, ako aj do elitného klubu eurozóny.
Čo ma však ako sociálne cítiaceho človeka vo vzťahu k prognózovanému vývoju domácej ekonomiky úprimne teší, je fakt, ktorý môžem zároveň uviesť, že aj príjmy ľudí budú rásť. Chápem, že ľudia majú svoj subjektívny pocit, ja to stále hovorím, napriek tomu, že ceny stagnujú, keď niekto ide do obchodu, povie, všetko rastie. Ekonomicky, štatisticky sa ukazuje, že by príjmy ľudí mali rásť. Tomuto pozitívnemu vývoju som o to viac rád, že za rok 2015 zaznamenajú reálne mzdy svoj druhý najvyšší rast od krízy, a to medziročne o 2,5 % podľa inštitútu a podľa banky o 2,6 %.
Zo sektorového hľadiska bude percentuálne najvyšší rast miezd vo verejnom sektore, a to predovšetkým vďaka valorizácii platov učiteľov. Mzdový vývoj tak už niekoľko štvrťrokov vytvára dostatočné zdroje pre rast spotreby domácností. Priemerná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve za rok 2015 má dosiahnuť úroveň 879. Ja nechcem nikoho provokovať touto sumou, to je štatistické číslo. Dobre vieme, že 60 % ľudí na Slovensku zarába menej, ako je priemerný zárobok v národnom hospodárstve. Aj preto tlačíme nárast minimálnej mzdy, aj preto verím, že dôjde k dohode pri kolektívnom vyjednávaní vo verejnej správe na určitom raste platov.
Inštitút finančnej politiky predpokladá priaznivý mzdový vývoj aj v budúcich rokoch. V roku 2016 sa očakáva, že bude naďalej rásť nominálna mzda, a priemer za národné hospodárstvo by mal prekonať hranicu 900 eur. Znovu so všetkým rešpektom a úctou k ľuďom, ktorí zarábajú menej, toto je štatistické priemerné číslo. Netvrdíme, nie sme na hlavu padnutí, chodíme po Slovensku, vedia, ako ľudia zarábajú, že každý na Slovensku zarába 900 eur, ale je to štatistický údaj, ktorý berieme na vedomie.
Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, inflácia bude aj v roku 2015 pod nulovou hranicou. Domácu cenovú hladinu udržuje v záporných číslach hlavne pokles cien energií a potravín. Prispievame teraz k tomu, samozrejme, aj rozhodnutiami, vratky, pokiaľ ide o ceny plynu, znižovanie cien základných potravín, teda pokles DPH o 10 %. Už som o tom hovoril. Je to nie dobrá správa pre ministra financií, podpredsedu vlády, pretože ho to stojí veľa peňazí z hľadiska štátneho rozpočtu, a je to dobrá správa pre ľudí, pretože platia menej. Keď máme reálny rast miezd a máme prakticky nulovú alebo zápornú infláciu, tak ten reálny rast miezd je reálny, lebo o toľko ľudia majú vo svojej peňaženke viac eur. Očakáva sa, samozrejme, že v nasledujúcich rokoch sa bude inflačný tlak zvyšovať, ale priblíži sa maximálne k hranici 1,5 %, čo je zanedbateľná výška.
Ďalej tu je trh práce, ktorý sa má rovnako naďalej zlepšovať. V roku 2015 pribudne v našom hospodárstve až 41-tisíc pracovných miest, čo predstavuje nové rekordné číslo a najviac pracovných miest od problematického hospodárskeho vývoja.
Dámy a páni, dostávame sa do fázy, kedy nevedia nájsť zamestnávatelia pracovnú silu. O tom by veľa vedel rozprávať minister práce. Prichádzajú s návrhmi, že voziť pracovnú silu niekde zo zahraničia, čo my odmietame. Chceme rekvalifikovať našich ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Čiže sme v situácii, kedy je dostatok pracovných miest, len musíme odstraňovať nesúlad medzi požiadavkami praxe a tým, čo ponúkajú dnes naše školy. Ale ja si myslím, že budeme môcť pomaly zablahoželať ministrovi práce, dali sme si jasný cieľ, že chceme mieru nezamestnanosti na Slovensku na úrovni priemeru eurozóny, a prakticky sme tento cieľ dosiahli, keď to už napísal Trend, tak som skoro odpadol, ale zdá sa, že plníme sľuby, čo je veľmi, veľmi dobré. (Potlesk.)
V nasledujúcich rokoch banka aj inštitút očakávajú rast zamestnanosti naďalej. Pre rok 2016 je to jedno percento alebo 24-tisíc nových pracovných miest a potom to má byť 0,7 %, 0,8 %. Významný indikátor je miera nezamestnanosti, o ktorej som už teraz hovoril, tá by mala klesnúť podľa inštitútu na úroveň 11,5, centrálnej banky 11,4. My máme, samozrejme, každý určitú formu merania nezamestnanosti, ale tie čísla ukazujú jasne, že ten pokles tu reálny je. Národná banka však uvádza, že pre rok 2017 miera nezamestnanosti by mala klesnúť na magickú hranicu pod 10 %, na 9,6 alebo 9,8 %. Myslím si, že v tomto duchu naša vláda urobila obrovský kus práce, lebo keď sme to preberali od našich priateľov, ktorí tu sedia napravo, nezamestnanosť bola vysoko, vysoko cez 14 %.
Samozrejme, ja chápem, že keď prídu sem za tento pultík, tak povedia, že by mala byť ešte nižšia nezamestnanosť, ešte by mali byť ceny nižšie. Na plyn treba vrátiť nie 8 % ale 40 %. Mali by sme, ja neviem, dávať ľuďom na zatepľovanie nie 6,5-tisíc, ale 30-tisíc.
Ľahko sa rozpráva, páni, keď nemáte zodpovednosť, mali ste konať vtedy, keď ste boli vo vláde! Vtedy ste nerobili nič.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
14:10
5.
Ďakujem pekne, pán predseda, vyčerpali sme pätnásťminútový limit, ktorý je určený na odpovede, ktoré boli položené vám. Budeme pokračovať odpoveďami, odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Juraja Blanára a je adresovaná ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a znie: "Slovenská republika vyhrala spor s Európskou...
5.
Ďakujem pekne, pán predseda, vyčerpali sme pätnásťminútový limit, ktorý je určený na odpovede, ktoré boli položené vám. Budeme pokračovať odpoveďami, odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Juraja Blanára a je adresovaná ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a znie: "Slovenská republika vyhrala spor s Európskou komisiou ohľadom vyplácania vianočného príspevku k dôchodku a príspevkov týkajúcich sa zdravotného postihnutia mimo Slovenska. Vážený pán minister, mohli by ste nás informovať o vyhratých súdnych sporoch?"
Nech sa páči, máte slovo a zároveň nám oznámte, kedy svoju odpoveď ukončíte.
Ďakujem.
5.
Ďakujem pekne, pán predseda, vyčerpali sme pätnásťminútový limit, ktorý je určený na odpovede, ktoré boli položené vám. Budeme pokračovať odpoveďami, odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Juraja Blanára a je adresovaná ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a znie: "Slovenská republika vyhrala spor s Európskou komisiou ohľadom vyplácania vianočného príspevku k dôchodku a príspevkov týkajúcich sa zdravotného postihnutia mimo Slovenska. Vážený pán minister, mohli by ste nás informovať o vyhratých súdnych sporoch?"
Nech sa páči, máte slovo a zároveň nám oznámte, kedy svoju odpoveď ukončíte.
Ďakujem.
Rozpracované