54. schôdza

167.
Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. O čom si rozprával teraz, pán kolega, tak to boli dva problémy. Jeden je ten, že či je potrebný takýto fond vôbec zvlášť na menšiny, či sa to nedá nejakým spôsobom spoločne riešiť.
Ja tiež nie som za to, aby sa hašterili tie zbytočné veci, sa rôzne úrady riešili, ale ja som tu bol pred rokom pri tomto pulte, keď ten fond, vlastne ten návrh pán minister o Fonde na podpore umenia predkladal, on sedel tu, ja som bol tu a ja som s tým súhlasil, aj som to pochválil, že nejakým spôsobom skúsil dať nejaký legislatívny, jednak legislatívny rámec a nejaký poriadok do toho, do toho systému a spýtal som sa ho, že mne vadí len, mne v tom vadí len jedna vec, to, že nerieši to problém menšinovej kultúry. On vtedy mi odpovedal na to, že, že pripravte návrh na to, a robte, lebo oni to neriešili. Tak my sme pripravili. Trvalo to rok, rokovali sme, samozrejme, jednak s predstaviteľmi menšín, rokovali sme s organizáciami, mali sme viac sedení ohľadne tohto. To nie je samoúčelný, tento návrh a skúsili sme aj do toho návrhu dať všetky tie aspekty, ktoré jednoducho túto, túto problematiku a všetky aspekty, ktoré táto problematika má, keďže tie menšiny sú rôzne. To znamená, je menšina, ktorá má 500-tisíc členov, a je, ktorá má len pár tisíc. To znamená, to všetko sme museli zosúladiť, aby ten systém mohol nejakým spôsobom fungovať.
Takže preto si myslím, že kultúra národnostných menšín a fungovanie kultúr národnostných menšín je proste tak špecifická záležitosť, že nedá sa to, veľmi ťažko by sa to dalo riešiť pod jednou strechou. To je môj názor. Keď som sa do toho dostal po tom roku, tak ešte viac mám proste, som presvedčený o tom, že je to veľký problém a bol by to veľký problém. Doteraz to funguje pod úradom vlády a tu by som prešiel potom už na tie financie, ale funguje to zle, hej. Počas tých 20 rokov alebo 25 rokov sa tento problém neriešil. Teraz sa tu rieši prvýkrát. Musím povedať, že teraz prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch je konkrétny návrh na stole, o ktorom môžeme takto konečne normálnym spôsobom sa rozprávať, a musím povedať, že, že to 3,8 mil., čo je teraz, niekedy bolo 5,2, niekedy 4,5, niekedy, proste teraz je to 3,8, ale bolo to aj 5,5. To znamená, to vždy záviselo od toho, že tá vláda, ktorá bola aktuálna, akú mala afinitu k tým menšinám, hej. Práve tento návrh by toto odstránil. To znamená, že by tie menšiny mali istotu, stabilitu a vedeli by, že proste majú tie financie na to, aby mohli tú svoju kultúru tu na Slovensku rozvíjať.
Samozrejme, sme vychádzali z tých vecí, ktoré na stôl boli dané. To znamená, že vieme, že približne aká je početná aj tá menšina, ktorá tu žije na Slovensku, aké financie proste tento štát do tej kultúry dáva, tie boli základným východiskom v bode, z čoho sme vyrátali alebo z čoho nám vyšlo tých 8 mil., to sme nezobrali len tak z luftu.
A to, že kultúra je poddimenzovaná, súhlasím. To, že jednoducho do kultúry by mohlo tiecť viac peňazí, absolútne súhlasím. Ale ja si myslím, asi budem partnerom v tom, aby sme v tomto niečo spravili, aby proste tam išlo viac peňazí, lebo sa to týka nás všetkých, ale neviem si predstaviť teraz, že by sme, aby som tu v tomto návrhu, ja riešil nejakú inú formu financovania tejto problematiky, lebo jednoducho generálne to nie je riešené, hej. To znamená, že keby to bolo generálne riešené, že peniaze tam idú aj z neviem, z iných, z TIPOS-u, tak, samozrejme, by som to riešil, ale momentálne, ale momentálne práve preto, jak aj pán Bugár povedal, je tu určitá početná menšina a jednoducho si myslím, že zaslúži tie peniaze, ktoré sú.
To znamená, ja len toľko k tomu. Ďakujem pekne a dúfam, že podporíte ten náš návrh.
Ďakujem pekne.

169.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ako si zrejme prítomní, ktorí sledujú tému, pamätajú, tento istý návrh zákona som už predkladal a stiahol v nádeji, že v rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva dôjdeme k záveru, že bude rozumné zo strany vládnych poslancov ho podporiť, a tieto rokovania sa pohli pomerne úspešne dopredu, bohužiaľ, ale medzinárodná vedecká komunita nám doteraz nedala dostatok podkladových materiálov na to, aby sme ich vedeli uzavrieť.
Ono totiž sme sa ocitli v bizarnej situácii. Tento zákon hovorí, že by sme mali kanabidol, to znamená podľa väčšiny dostupných znalostí, ktoré dnes máme, nepsychotropnú látku, vyškrtnúť z druhej kategórie omamných a psychotropných látok, a to z toho dôvodu nie je dôvod ju tam naďalej držať, lebo nemá psychotropné účinky. A toto bolo preukázané mnohými štúdiami, ktoré ale vedecká komunita neuznáva ako dostatočné, a teraz sme asi mesiac v procese jednej štúdie, ktorá to má dokázať finálne, ale ešte nie je hotová. Keďže bremeno dôkazu je na ministerstve zdravotníctva v momente, keď látku na zoznam dáva, a vtedy podľa mňa nebolo naplnené, teraz sa to bremeno dôkazu opäť prenieslo na nich, to znamená, že podľa mňa ministerstvo zdravotníctva by malo dokazovať pri každej látke, že je psychotropná, keď ju dáva na ten zoznam. Toto je, bohužiaľ, na vrub našej vlády v roku 2011, že ten proces neprebehol zrejme poctivo vtedy, keďže sa registroval liek Sativex, ktorý obsahuje CBD a THC, čo je teda tá psychoaktívna substancia v rastlinách rodu Cannabis, obidve sa dostali na zoznam a teraz na to, aby sme ho odtiaľ mohli vyškrtnúť, potrebujeme vedecky dokázanú štúdiu, ktorá hovorí, že nie je psychoaktívna táto látka a nie je psychotropná. Na to, aby sme ju dostali z ministerstva, mám signál, doneste nám taký, takú vedeckú štúdiu, ktorá to jednoznačne preukáže, a my to odtiaľ vyškrtneme.
Keďže táto štúdia doteraz neexistuje a je veľká pravdepodobnosť, že ešte možno existovať bude tento rok, dávam vám týmto vedieť, pán predsedajúci, že beriem späť tento návrh novely zákona, nechcem poslancov SMER-u ani ostatných poslancov vystaviť situácii, že by teraz museli hlasovať proti alebo sa zdržiavať, lebo nemáme všetky potrebné informácie, a o mesiac alebo o dva by museli zahlasovať za, takže teraz ho zoberiem späť. Ospravedlňujem sa prípadnému spravodajcovi, ak som ho tu doteraz držal v sále, nevedel som, kto to je, a keďže máme otvorený zákon o liekoch v prvom čítaní, tak v prípade, že sa mi podarí do budúcej schôdze dať, mať v rukách dostatočnú vedeckú štúdiu, ktorá preukáže, že CBD nie je psychoaktívnou a psychotropnou látkou, tak v podobe otvorenia ďalšieho článku, t. j. tohto zákona, pri zákone o liekoch v druhom čítaní sa pokúsim pozmeňovacím návrhom uskutočniť to, aby sme CBD, kanabidiol, veľmi užitočnú látku v kozmetike a potenciálne liečivo pri mnohých chorobách, vyškrtli z tohto zoznamu, kde naozaj nemá čo robiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, poklona, takýto originálny spôsob dohodnutia rande som ešte nevidel (povedané so smiechom a smiech v sále), ale berieme.
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, milí hostia, dovoľte mi, aby som najskôr podľa rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.
Ďalej neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty podpredseda vlády Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Kažimír.
Neprítomný je Vazil Hudák, minister hospodárstva, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Kažimír.
Ďalej je mimo Bratislavy minister zdravotníctva Viliam Čislák, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Na pracovnej ceste je aj minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Draxler, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Otázky nie sú na ministra životného prostredia Petra Žigu ani na ministra kultúry Mareka Maďariča.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.

4.
Ďakujem za otázku. Vážený pán predseda, keďže hovoríme o vývoji slovenskej ekonomiky, hovoríme o hospodárskom raste, dovoľte mi, aby som zablahoželal Národnej rade Slovenskej republiky za to, že 119 hlasmi schválila historické zníženie DPH na základné potraviny, pretože táto budova zažívala len zvyšovanie DPH, nie znižovanie. Takže ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) Aj tým poslancom, ktorí hlasovali za. (Potlesk.)
Je to krok, ktorý má viacnásobný efekt. Dotýka sa nielen podpory domácich výrobcov základných potravín, určite bude viesť k zníženiu cien a ja verím, že v dobrej ekonomickej kondícii ak bude Slovensko pokračovať, budeme mať šancu hovoriť o ďalšom pokračovaní tohto opatrenia. Trochu ma zamrzelo, keď som videl vyjadrenia typu, že my by sme chceli aj ovocie a zeleninu, my by sme chceli, ja neviem čo všetko. Chcem pripomenúť tým, ktorí sa domáhali DPH na všetky potraviny, že by tým len podporovali cudzích dovozcov. Podporovali by zmrazené výrobky, nezmyselnosti. Našou povinnosťou je predovšetkým podporovať slovenských výrobcov.
Po druhé. Máme určitý limit, pokiaľ ide o finančné prostriedky, je to 77 mil. eur, ktoré vynakladáme na DPH zníženú. Chcem dodať k tomu, napríklad len na platy zdravotných sestier a zdravotníckych pracovníkov chceme vynaložiť 55 mil. eur, 80 mil. eur ide na zvýšenie poistného zo strany štátu. Tých priorít je obrovské množstvo. A ťažko sa mi počúva od poslancov, ktorí trikrát zvyšovali DPH. Trikrát! Najskôr na 14, potom na 19, potom na 20. A potom sa sem postavia s kamennou tvárou a povedia, že my chceme všetko mať 10 %. Jednoducho nechápem, kde berú morálne právo na takéto vystupovanie. (Potlesk.)
Opakujem - a hovorte to všade - je to historické zníženie dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o potraviny, to nikto neurobil, my sme nabrali odvahu, našli peniaze. Od 1. januára 2016 to opatrenie tu bude platiť.
Dovoľte mi teraz, aby som sa najskôr stručne vyjadril k zmienenému spomaleniu globálnej ekonomiky, ako i európskemu kontextu, pokiaľ ide o zohľadnenie vonkajšieho vplyvu na budúci vývoj slovenskej ekonomiky. Ďalej by som v základných rysoch načrtol najnovší výhľad vývoja našej ekonomiky na rok 2015, ako aj na ďalšie roky a zároveň zrekapituloval štatistické údaje za hlavné ukazovatele ekonomického vývoja Slovenska za vymedzené obdobie. Tieto údaje vychádzajú z prognóz, ktoré boli aktuálne vypracované Národnou bankou Slovenska a Inštitútom finančnej politiky ministerstva financií.
Znovu pripomínam slová klasika, že z čísiel sa nikto nenajedol. Ale tieto čísla, dobrá kondícia slovenskej ekonomiky, dobrý výber daní, dobrý boj proti daňovým únikom nám umožňujú prijímať opatrenia, ktoré už ľudia cítia. Lebo niekto pociťuje, že chodí zadarmo vo vlaku, kde už pociťuje obec, že môže rozšíriť kapacitu základnej školy alebo predškolského zariadenia. Už pocítia ľudia, že dostanú 6,5-tisíc eur na zateplenie rodinného domu. V tomto je politika naša jasná, viditeľná, a preto na jednej strane musíme hovoriť o číslach, lebo sú predpokladom našich rozhodnutí cez dva sociálne balíky a pripravovaný tretí. (Potlesk.)
V súčasnosti sa prelínajú vo svetovej ekonomike mnohé protichodné vývojové trendy. Optimizmus vychádzajúci z ekonomickej kondície Spojených štátov je tlmený nepriaznivým vývojom v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Globálny hospodársky rast tak bude výrazne pomalší v dôsledku nižšieho rastu ekonomík, ako sú Čína, Rusko a Brazília. Správy o spomalení rastu čínskej ekonomiky pod 6 % spôsobili kolaps čínskych akciových trhov a ovplyvnili mnohé svetové burzy. Rovnako nepriaznivo pôsobí stagnácia očakávaní v eurozóne a ich mierny prepad v Nemecku ako najväčšej európskej ekonomike. Oživenie ekonomickej aktivity v eurozóne by malo pokračovať, avšak pomalším tempom, ako sa pôvodne očakávalo. Tieto vývojové trendy naznačujú, že celkový hospodársky rast v Európskej únii v najbližšom období nebude výraznejšie zrýchľovať.
Z pohľadu uvedených vonkajších zmien a komplikovaných podmienok, či už ide o spomalenie svetovej ekonomiky, čo avizoval Medzinárodný menový fond, alebo hospodársky útlm spolu so stagnáciou kľúčových ekonomík na európskej pôde, treba zvýrazniť, že ďalší vývoj ekonomiky Slovenska bude významne ovplyvňovať pokračujúca zložitá medzinárodná situácia. V tomto kontexte stále existuje potenciálne riziko, keď geopolitický a geoekonomický vývoj, ktorý prebieha okolo nás a ktorého súčasťou je aj Slovensko, môže v priebehu krátkej doby stlmiť alebo zvrátiť pozitívne tendencie v domácej ekonomike a hospodárstve. Ide o dobré výsledky, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť aj za cenu nemalých obetí počas náročného obdobia konsolidácie verejných financií.
Dámy a páni, sme vnímaní v Európe, teraz hovorím k sociálnej demokracii, ako jedna z mála sociálnych demokracií, ktorá na jednej strane dokázala urobiť poriadok vo verejných financiách, hovorím o konsolidácii, a súčasne našla výdavky na podporu hospodárskeho rastu a spotreby. Je to kombinácia, ktorá je vnímaná ako mimoriadny úspech.
S globálnymi aj európskymi vývojovými trendmi obidve naše ekonomické inštitúcie pri prognózovaní budúceho vývoja ekonomiky Slovenska však kalkulovali.
Z makroekonomických údajov, ktoré boli v súčasnosti prezentované Národnou bankou Slovenska a Inštitútom finančnej politiky, vyplýva, že si slovenská ekonomika za rok 2015 pripíše 3,2 % hospodársky rast, čo znamená výrazný posun hore oproti posledným rokom. Aby som bol konkrétny, je to o 0,8 % viac ako v minulom roku, kedy sme dosiahli 2,4 % rast hrubého domáceho produktu. Vo svojej poslednej predikcii Národná banka Slovenska konštatuje, že ekonomika Slovenska bude aj naďalej pokračovať v rastovej trajektórii pri ďalšej tvorbe pracovných miest v prostredí len pozvoľne rastúcich cien. Rovnako aj prognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky predpokladá pozitívny trend vývoja našej ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Na jeho ilustráciu by som stručne uviedol pár hlavných vývojových línií.
Ako veľmi otvorená ekonomika sme už tradične odkázaní na vonkajší dopyt a na ekonomickú situáciu našich zahraničných obchodných partnerov, čo značne ovplyvňuje rastovú pozíciu exportu a celkový vývoj zahraničného obchodu. V úlohe nemenej významného faktora rastu našej ekonomiky však naďalej zostáva aj domáci dopyt. Hybnou silou dynamického rastu slovenského hospodárstva sú tentoraz investície a domáca spotreba. Investície sa zvýšia podľa inštitútu a centrálnej banky zhruba o 8 %, čo je najviac od roku 2011. Zdá sa, že sme z toho najhoršieho preč a že Slovensko je atraktívne prostredie pre investície.
Z rýchlejšieho čerpania bruselských peňazí na konci programového obdobia benefitujú najmä verejné investície v oblasti infraštruktúrnych projektov. Ak sa pozriete na Slovensko, je rozkopané v pozitívnom slova zmysle. Stavia sa v takom tempe, ako sa snáď ešte nestavalo, keby naši priatelia z KDH nezastavili dva PPP projekty, už sme dnes mohli chodiť po diaľniciach až na východ (potlesk), ale to nebudem v danom okamihu komentovať. (Potlesk.)
Ďalším nemalým impulzom posilnenia hospodárskeho rastu je konečná spotreba sektora domácností, ktorá sa priaznivo vyvíja a profituje jednak z rastu zamestnanosti, ako aj z nízkej inflácie. Relatívne vysoká miera úspor predstavuje rovnako potenciálny zdroj na zvýšenie rastu celkovej spotreby.
Podľa centrálnej banky a inštitútu dosiahne v roku 2016 rast ekonomiky Slovenska viac ako 3 %. Národná banka predpokladá až 3,4 a Inštitút finančnej politiky 3,1. Menší odhad hospodárskeho rastu zdôvodňuje finančný inštitút tým, že pod mierny pokles sa podpíše slabšia výkonnosť ekonomík obchodných partnerov Slovenska, čo pribrzdí rast nášho exportu. Celkový vplyv zahraničného obchodu na slovenskú ekonomiku nebude tak zásadný najmä vďaka nižšej cene ropy. Inštitút finančnej politiky predpokladá rýchlejší rast investícií v súkromnom sektore, čo bude mať pozitívny vplyv na podnikateľský sektor, ako aj na podnikanie ako také. Tento rast súvisí s kumuláciou zdrojov a dosiahnutím predkrízových úrovní využitia výrobných kapacít našich firiem. V nasledujúcich rokoch 2017, 2018 má dôjsť podľa inštitútu opäť k zrýchleniu rastu ekonomiky až na úroveň 3,6 %. Centrálna banka uvádza pre rok 2017 rast 3,3 %. Obidva národohospodárske údaje však patria medzi vysoké rastové tempá, čo by Slovensko z hľadiska ekonomickej výkonnosti zaradilo medzi dynamicky rastúce členské štáty Európskej únie, ako aj do elitného klubu eurozóny.
Čo ma však ako sociálne cítiaceho človeka vo vzťahu k prognózovanému vývoju domácej ekonomiky úprimne teší, je fakt, ktorý môžem zároveň uviesť, že aj príjmy ľudí budú rásť. Chápem, že ľudia majú svoj subjektívny pocit, ja to stále hovorím, napriek tomu, že ceny stagnujú, keď niekto ide do obchodu, povie, všetko rastie. Ekonomicky, štatisticky sa ukazuje, že by príjmy ľudí mali rásť. Tomuto pozitívnemu vývoju som o to viac rád, že za rok 2015 zaznamenajú reálne mzdy svoj druhý najvyšší rast od krízy, a to medziročne o 2,5 % podľa inštitútu a podľa banky o 2,6 %.
Zo sektorového hľadiska bude percentuálne najvyšší rast miezd vo verejnom sektore, a to predovšetkým vďaka valorizácii platov učiteľov. Mzdový vývoj tak už niekoľko štvrťrokov vytvára dostatočné zdroje pre rast spotreby domácností. Priemerná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve za rok 2015 má dosiahnuť úroveň 879. Ja nechcem nikoho provokovať touto sumou, to je štatistické číslo. Dobre vieme, že 60 % ľudí na Slovensku zarába menej, ako je priemerný zárobok v národnom hospodárstve. Aj preto tlačíme nárast minimálnej mzdy, aj preto verím, že dôjde k dohode pri kolektívnom vyjednávaní vo verejnej správe na určitom raste platov.
Inštitút finančnej politiky predpokladá priaznivý mzdový vývoj aj v budúcich rokoch. V roku 2016 sa očakáva, že bude naďalej rásť nominálna mzda, a priemer za národné hospodárstvo by mal prekonať hranicu 900 eur. Znovu so všetkým rešpektom a úctou k ľuďom, ktorí zarábajú menej, toto je štatistické priemerné číslo. Netvrdíme, nie sme na hlavu padnutí, chodíme po Slovensku, vedia, ako ľudia zarábajú, že každý na Slovensku zarába 900 eur, ale je to štatistický údaj, ktorý berieme na vedomie.
Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, inflácia bude aj v roku 2015 pod nulovou hranicou. Domácu cenovú hladinu udržuje v záporných číslach hlavne pokles cien energií a potravín. Prispievame teraz k tomu, samozrejme, aj rozhodnutiami, vratky, pokiaľ ide o ceny plynu, znižovanie cien základných potravín, teda pokles DPH o 10 %. Už som o tom hovoril. Je to nie dobrá správa pre ministra financií, podpredsedu vlády, pretože ho to stojí veľa peňazí z hľadiska štátneho rozpočtu, a je to dobrá správa pre ľudí, pretože platia menej. Keď máme reálny rast miezd a máme prakticky nulovú alebo zápornú infláciu, tak ten reálny rast miezd je reálny, lebo o toľko ľudia majú vo svojej peňaženke viac eur. Očakáva sa, samozrejme, že v nasledujúcich rokoch sa bude inflačný tlak zvyšovať, ale priblíži sa maximálne k hranici 1,5 %, čo je zanedbateľná výška.
Ďalej tu je trh práce, ktorý sa má rovnako naďalej zlepšovať. V roku 2015 pribudne v našom hospodárstve až 41-tisíc pracovných miest, čo predstavuje nové rekordné číslo a najviac pracovných miest od problematického hospodárskeho vývoja.
Dámy a páni, dostávame sa do fázy, kedy nevedia nájsť zamestnávatelia pracovnú silu. O tom by veľa vedel rozprávať minister práce. Prichádzajú s návrhmi, že voziť pracovnú silu niekde zo zahraničia, čo my odmietame. Chceme rekvalifikovať našich ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Čiže sme v situácii, kedy je dostatok pracovných miest, len musíme odstraňovať nesúlad medzi požiadavkami praxe a tým, čo ponúkajú dnes naše školy. Ale ja si myslím, že budeme môcť pomaly zablahoželať ministrovi práce, dali sme si jasný cieľ, že chceme mieru nezamestnanosti na Slovensku na úrovni priemeru eurozóny, a prakticky sme tento cieľ dosiahli, keď to už napísal Trend, tak som skoro odpadol, ale zdá sa, že plníme sľuby, čo je veľmi, veľmi dobré. (Potlesk.)
V nasledujúcich rokoch banka aj inštitút očakávajú rast zamestnanosti naďalej. Pre rok 2016 je to jedno percento alebo 24-tisíc nových pracovných miest a potom to má byť 0,7 %, 0,8 %. Významný indikátor je miera nezamestnanosti, o ktorej som už teraz hovoril, tá by mala klesnúť podľa inštitútu na úroveň 11,5, centrálnej banky 11,4. My máme, samozrejme, každý určitú formu merania nezamestnanosti, ale tie čísla ukazujú jasne, že ten pokles tu reálny je. Národná banka však uvádza, že pre rok 2017 miera nezamestnanosti by mala klesnúť na magickú hranicu pod 10 %, na 9,6 alebo 9,8 %. Myslím si, že v tomto duchu naša vláda urobila obrovský kus práce, lebo keď sme to preberali od našich priateľov, ktorí tu sedia napravo, nezamestnanosť bola vysoko, vysoko cez 14 %.
Samozrejme, ja chápem, že keď prídu sem za tento pultík, tak povedia, že by mala byť ešte nižšia nezamestnanosť, ešte by mali byť ceny nižšie. Na plyn treba vrátiť nie 8 % ale 40 %. Mali by sme, ja neviem, dávať ľuďom na zatepľovanie nie 6,5-tisíc, ale 30-tisíc.
Ľahko sa rozpráva, páni, keď nemáte zodpovednosť, mali ste konať vtedy, keď ste boli vo vláde! Vtedy ste nerobili nič.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

6.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Úvodom treba povedať, že to je problematika, ktorej sa venovali aj dvaja moji predchodcovia, to znamená, nie je to nejaká agenda, ktorá vznikla len v tomto volebnom období, ale treba povedať, že v roku 2013 Európska komisia podala žalobu na Slovenskú republiku, a to, čo sme dosiahli v minulom mesiaci z hľadiska rozsudkov, by som vás chcel teraz informovať.
Rozsudok č. 361/13, ktorý hovorí o vianočnom príspevku. Európska komisia svojou žalobou navrhla, aby Európsky súdny dvor určil, že Slovenská republika si tým, že odmietla priznať vianočný príspevok podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení posledných zmien poberateľom dôchodku, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, než je Slovenská republika, tvrdili, že s tým nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 45 a 48, ako aj článku 7 nariadenia Európskeho spoločenstva a Európskeho parlamentu vrátane Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Slovenská republika vo svojich stanoviskách tvrdila, že cieľom vianočného príspevku totiž nie je jednoducho zvýšiť príjem oprávnených osôb, ale najmä zlepšiť ťažkú sociálnu situáciu oprávnených osôb s nízkym príjmom, lebo tento príspevok rozširuje podľa výšky ich príjmov. Táto dávka ako nesystematická osobitná sociálna dávka financovaná zo štátneho rozpočtu predstavuje solidárne gesto celej spoločnosti voči skupine poberateľov s nízkym príjmom, aby im bol zabezpečený minimálny príjem v období, keď môžu osobne pociťovať sociálne a ekonomické bremeno svojich nízkych príjmov. Priznanie vianočného príspevku a výpočet jeho výšky berú do úvahy osobnú situáciu poberateľa, lebo príspevok sa priznáva len poberateľom, v prípade ktorých úhrn súm ich dávok nepresiahne 60 % priemernej mesačnej mzdy na Slovensku, a jeho výška sa postupne znižuje v rozsahu, v akom ich, v akom úhrn súm ich dávok presiahne sumu životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v tomto členskom štáte. Komisia vo svojich argumentoch sa opierala o fakt, že vianočný príspevok treba kvalifikovať ako dávku v starobe v zmysle čl. III ods. 1 príslušného nariadenia.
Túto argumentáciu Európsky súdny dvor považuje za nesprávnu a z týchto dôvodov žalobu, ktorú podala Európska komisia proti Slovenskej republike, súd v plnom rozsahu zamietol. Týmto pozitívnym rozhodnutím v prospech Slovenskej republiky nebude musieť Slovenská republika spätne za celé obdobie, odkedy sa vianočný príspevok vypláca, vyplácať poberateľom slovenského dôchodku, ktorí žijú v zahraničí. Podľa doterajších analýz by doteraz ten doplatok predstavoval sumu skoro 9 mil. eur.
Ďalej rozsudok 361/13 peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Podstatou sporu pri peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia bolo posúdenie tej právnej skutočnosti, či sa jedná o dávky spadajúce pod nariadenia a koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Európska komisia len sa v roku 2013 žalobou domáhala, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika odmietnutím poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, peňažného príspevku na osobnú asistenciu a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch a kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia mimo územia Slovenskej republiky si nesplnila povinnosť, ktorá vyplýva z čl. 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Slovenská republika považovala žalobu za neopodstatnenú, s nedostatočnými a nepresvedčivými argumentmi, a preto navrhla, aby jej Súdny dvor nevyhovel. Komisia v žalobe trvala na svojom názore vyjadrenom v odôvodnenom stanovisku, že uvedené príspevky sú určené na zlepšenie zdravotného stavu a kvality života osôb odkázaných na starostlivosť, ich hlavným cieľom je doplnenie dávok nemocenského poistenia, a preto je podľa Komisie potrebné tieto dávky považovať za nemocenské dávky v zmysle nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Slovenská republika zastávala názor, že predmetné peňažné príspevky na kompenzáciu nepatria do vecného rozsahu koordinačných nariadení preto, pretože nie sú poskytované za účelom krytia niektorých z rizík uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia, poskytujú sa na základe individuálneho posúdenia potrieb konkrétnej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a svojimi znakmi a účelom a podmienkami poskytovania sú to dávky sociálnej pomoci, na ktoré sa nariadenie jednoducho nevzťahuje.
Dňa 16. 9. 2015 Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok, ktorým skonštatoval, že Slovenská republika neporušila žiadne povinnosti, ktoré sa, ktoré jej vyplývajú z práva Európskej únie, keď priznávanie a vyplácanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obmedzia len na osoby s bydliskom v Slovenskej republike. Súdny dvor Európskej únie žalobu Európskej komisie proti Slovenskej republike v tejto veci zamietol z toho dôvodu, že peňažné príspevky na kompenzáciu nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia v zmysle nariadenia Európskej komisie.
Dôsledky. V prípade, že by Slovenská republika tento spor prehrala a postupovala podľa koordinačných predpisov, by bolo potrebné rozhodnúť o odňatí dotknutých peňažných príspevkov a kompenzácií všetkým fyzickým osobám, ktorým sa vyplácajú dôchodkové dávky z iných členských krajín Európskej únie, čo by bolo v rozpore s princípmi, v zmysle ktorého sa cudzincom, ktorí majú pobyt v Slovenskej republike, poskytujú peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za takých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky, čo je tiež znakom sociálnej pomoci.
Toľko veľmi konkrétna odpoveď.
Využívam túto príležitosť a aj z tohto miesta chcem pekne poďakovať pani Beatrix Ricziovej, zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdnym dvorom, ktorá veľmi profesionálne komunikovala a aj naše právo obhájila. Myslím, že hovorím aj za vás. Bol by som veľmi rád, aby sa jej podarilo presvedčiť Európsky súdny dvor o našej pravde, ktorá sa týka aj kvót v súvislosti s migrantmi.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

V prvom rade, pán minister, chcem poďakovať za vyčerpávajúcu informáciu a rovnako sa chcem pripojiť k poďakovaniu aj našej právnej zástupkyni, ale aj všetkým pracovníkom, ktorí na ministerstve pod vaším vedením pracovali na podkladoch, ktoré s tým boli spojené, a zároveň skonštatovať, že ukazuje sa, že tento systém, ktorý tu je nastavený v Európskej únii, je funkčný. Ak tu dôjde k nejakým kompetenčným problémom, alebo v prípade, že je to v rozpore, to, čo sme prijali v Národnej rade s komunitárnym právom Európskej únie, je tu mechanizmus, ktorý dokáže objektívne rozhodnúť, a v tomto prípade sa to preukázalo a dokonca v náš prospech, čo osobne ma veľmi teší, pretože tento vianočný príspevok je nástrojom, ktorý je príspevkom pre všetkých tých dôchodcov, ktorí na Vianoce majú možno väčšie výdavky, a určite im to pomôže. A tento nástroj sa ukázal ako účinný nástroj, v ktorom pokračuje aj táto súčasná vláda a rovnako ministerstvo pod vaším vedením.
Takže, pán minister, nemám žiadnu otázku. Chcem aj vám veľmi pekne poďakovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo, prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky pri založení spoločnosti Slovenská reštrukturalizačná, s. r. o., nad obligatórny rámec ustanovený Obchodným zákonníkom zriadilo trojčlennú dozornú radu, ktorá je kontrolným orgánom spoločnosti a dohliada na činnosť konateľa spoločnosti a na činnosť spoločnosti. Dozorná rada schvaľuje vnútorné predpisy spoločnosti upravujúce podrobnosti o vykonávaní rozhodnutí konateľa o obchodnom vedení spoločnosti, pričom konateľ spoločnosti je povinný o rozhodnutiach o obchodnom vedení spoločnosti informovať dozornú radu. Dozorná rada následne overuje postupy vo veciach spoločnosti a je oprávnená kedykoľvek nahliadať do obchodných a účtovných kníh, účtovných dokladov, spisov, záznamov a iných dokladov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a zisťovať stav spoločnosti.
Som toho názoru, že trojčlenná dozorná rada bude na tieto účely plne postačovať, pričom je zložená výlučne z odborníkov pre danú oblasť, z toho dvaja sú zástupcovia Ministerstva financií Slovenskej republiky a jeden je zástupca Slovenskej konsolidačnej, akciovej spoločnosti.
Mimo písomnú prípravu by som rád ešte pripomenul, že konateľom tejto spoločnosti je pán JUDr. Peter Miššík, ktorý je vašej osobe určite dobre známy, pretože dlhé roky bol vaším kolegom v poslaneckom klube SDKÚ, a myslím si, že bol aj všeobecne rešpektovaným a váženým podpredsedom ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Ja som túto otázku položil aj na minulej hodine otázok, ale neboli ste tu, lebo ste boli v Spojených štátoch, takže mi odpovedal minister hospodárstva takou veľmi suchou odpoveďou, že teda je tam trojčlenná dozorná rada. Tá moja otázka skôr smeruje trošku ďalej. To znamená, že ak uvidí ministerstvo financií, ktoré zriadilo túto eseročku a má nad ňou "dohľad" ako jej zriaďovateľ, že to nefunguje celkom podľa tých predstáv, že tých 20 mil. eur, ktoré majú slúžiť na odkúpenie až do výšky 50 % pohľadávok nezabezpečených veriteľov, že to nebeží celkom podľa toho, ako ste si predstavovali. Aké sú tie možnosti?
Teda viete vymeniť ľudí v dozornej rade, viete zrušiť tú eseročku? A to som sa chcel opýtať. Teda aké páky na ten dohľad nad činnosťou tejto eseročky máte?

Vzhľadom na to, že zriaďovateľom je rezort financií priamo alebo sprostredkovane a všetky tieto nástroje, ktoré ste spomenuli, sú, samozrejme, k dispozícii, a tu vám chcem len pripomenúť, ako ja, samozrejme, verím v dobrú vieru tejto otázky a v dobrý úmysel, ale musím vám pripomenúť, že určite pod mojím vedením sa nemôže stať s priebehom fungovania alebo v priebehu života takejto spoločnosti napríklad to, čo sa dialo s Veriteľom, akciová spoločnosť, ktorého, keď sme s Jánom Počiatkom v roku 2006 prišli na rezort financií, napríklad server spoločnosti, na ktorom boli všetky informácie, bol zničený v neexistujúcom autoservise v Dunajskej Strede, áno, a bez ďalších, ďalších dokumentov.
Takže ja chcem len povedať, že sme, všetci sme sa snáď poučili z takejto minulosti a určite pod dohľadom verejnosti a pod dohľadom, samozrejme, aj politickej opozície toto, aj vzhľadom na nomináciu, ktorú sme urobili do orgánov spoločnosti. Opakujem, že JUDr. Miššík pracoval za vašej éry aj pri poslednej vláde ako konateľ alebo člen predstavenstva Slovenskej konsolidačnej, predtým dlhé roky ako ústavný právnik alebo ako člen ústavnoprávneho výboru. Z tohto pohľadu je to aj pre mňa alebo z našej strany je to signál z hľadiska, z hľadiska verejnej kontroly.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, v záujme zabránenia nekalým praktikám môže Slovenská reštrukturalizačná, s. r. o., podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 165/2015 Z. z. na vykonanie § 4 ods. 5 zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z. odkupovať iba zistené pohľadávky pôvodného nezabezpečeného veriteľa uvedené v schválenom reštrukturalizačnom pláne a výlučne len od toho pôvodného veriteľa, to znamená, len také pohľadávky, ktoré na základe príslušných dokladov preveril reštrukturalizačný správca a potvrdil súd.
Slovenská reštrukturalizačná, s. r. o., nemôže odkupovať žiadne akýmkoľvek spôsobom popreté pohľadávky. V záujme zabránenia praniu špinavých peňazí jednou z podmienok stanovených vo verejnej výzve na odkupovanie pohľadávok v zmysle § 4 ods. 3 citovaného nariadenia vlády je povinnosť predložiť potvrdenie banky, že pôvodný nezabezpečený veriteľ, od ktorého sa pohľadávka alebo pohľadávky odkupujú, je skutočným majiteľom účtu, na ktorý sa odplata za odkúpenie bude poukazovať.
Ďakujem, skončil som.