54. schôdza

"Trochu zdržal" je, v dobrom, skoro hodina. Ale však je to dôležitá téma, čiže nechcem nikoho obmedzovať, len nebolo to až tak trochu. (Povedané s pobavením.) Ale teraz prejdem k veci.
Po prvé. Trvalý mechanizmus prerozdelenia kvót bude schvaľovaný legislatívnym nástrojom. Predpokladám smernicou. To nebude žiadne spoločné vyhlásenie ani nič podobné. Bude to smernicou, ktorá je v kompetencii rady, jedno v akom formáte. Dobre viete, že na rade ministrov vnútra alebo spravodlivosti sa schvaľujú niekedy nesporné veci z rady ministrov dopravy, ktoré sú nesporné, pretože tá rada zasadá ako prvá. Lisabonská zmluva nerieši formácie rady. Rieši na ministerskej úrovni, je to ich zloženie.
To znamená, že my nemáme žiadne právo veta. To, že summit sa na nejakom politickom vyhlásení musí zhodnúť konsenzuálne, to nie je právny nástroj, to nie je smernica. Trvalý prerozdeľovací mechanizmus bude riešený zákonným nástrojom Európskej únie, v tomto prípade smernicou, kvalifikovanou väčšinou, kde nemáme právo veta, ktorého sme sa vzdali. A ja som tu citoval aj moje vystúpenie, nerád to robím, z roku 2008, keď som na to upozorňoval. Nie kvôli Maďaričovmu tlačovému zákonu, kvôli tomu, že strácame právo veta.
Dve poznámky. Pri grécko-tureckej hranici je problém stále s tým, že proste s Tureckom nemáme readmisnú dohodu. A to by sme asi tiež možno mali na odbornej úrovni hovoriť.
Ale posledná otázka na ministra vnútra je: Rada ministrov v pondelok teda mala, aspoň také boli výstupy, a spýtam sa, schváliť prerozdelenie štyridsiatich tisícov tej prvej várky. Tak čo, tak ste to schválili, tých 40-tisíc? Lebo tie informácie sú všelijaké. A teda v médiách boli informácie, že rada schválila 40-tisíc a ich prerozdelenie. Tak ma zaujíma konkrétne, lebo to je dosť dôležitá vec.

Pán poslanec Kaník. Nie je prítomný v sále.
Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda vlády, vy ste ukončili svoj prejav tým, že nás prehlasujú. To znamená, že Slovenská republika zlyhala v svojom rokovaní, stratili sme partnerov, a preto nastane takýto stav na najbližšej rade? Budú kvóty, alebo kvóty sa rovnajú rozdeľovací kľúč, niečo podobné ako má Nemecko pre svoje spolkové krajiny, keď prijme, tak je tam automaticky mechanizmus, že z toho alikvotnú čiastku ktorá spolková krajina koľko dostane? To isté má platiť aj v rámci Európskej únie?
Pán minister, v úvode svojho vystúpenia ste povedali, že problém nastal vtedy, keď prestal tiecť alebo prestala byť poskytovaná humanitárna pomoc do Turecka pre sýrske tábory. OSN a humanitárna pomoc, ktože tam zastupuje Slovenskú republiku? Nie je to váš kolega Lajčák, ktorý tu mal sedieť? Humanitárnu pomoc nemá ministerstvo zahraničných vecí v svojej kompetencii? Keby sme sa pozreli na to, že koľko tam dáva Slovenská republika, aj to je zaujímavé číslo. Ale keď tri roky, hovoríte, že to je proces troch rokov, tak tri roky slovenská diplomacia v tejto oblasti čo urobila? Preto, a každému z nás je jasné, že tento problém nepomizne do slovenského predsedníctva, preto vás aj touto cestou vyzývam, aby ste vo vláde presadili, že medzi priority, ktoré slovenská vláda, teda vláda Roberta Fica, si stanovila, zaradili aj riešenie krízy s migrantami.
Súhlasím s vami, že treba zabezpečiť ochranu schengenských hraníc, hraníc Európskej únie. Ale prioritne schengenských hraníc, lebo tento exodus nie je len to, čo tu je, ale aj to, čo je na ceste.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne.
Pán minister, keď ste hovorili o tom, že kto spustil vlnu, spomenuli ste aj jeden zo závažných dôvodov, že Nemecko zavolalo Sýrčanov, že "ste tu vítaní". Viete, keď Nemecko dneska volá po spoločnom postupe, tak prečo sa vtedy tak isto spoločne s Európu neporadilo, aj s nami, či zavoláme naozaj takú vlnu migrantov a či to zvládneme? Vtedy to bolo unilaterálne. Vtedy si povedali Nemci, že áno, my ich chceme. Vtedy ich nezaujímal názor Slovákov, ani názor Francúzov, ani názor nikoho. Ale dneska, keď už riešime dôsledky tej vlny, ktorú oni nezvládajú, tak vtedy chcú byť solidárni a vtedy chcú spoločný postup.
Je to pokrytecké, keď príčiny európske mocnosti zaobstarajú samy, vrátane vojen, vrátane bombardovania, vrátane toho, že rozmlátili Líbyu, Sýriu, Irak a všetky tieto štáty. Ale v prípade príčin tam už musíme byť solidárni. To sú tí naši humanisti. A potom bola bomba, nakoniec zavrú hranice Nemci. Výborné! To je fakt tak humanistické! Ale oni sú tí humanisti a my sme tí zlí, my sme tí xenofóbni.
Toľko pokrytectva, koľko je v Európskej únii dneska, to naozaj, tak bolo to aj v minulosti, ale teraz to tak krásne vidieť, že obávam sa, že na Slovensku bude veľmi klesať podpora Európskej únie, a to je niečo, čo asi nikto z nás nechce. Čiže musíme to nejakým spôsobom vyriešiť, ale určite nie silovým riešením, ktoré ponúka Brusel.
A viete, ja sa pýtam: Selektívna spravodlivosť a selektívna solidarita, ktorú ponúka dneska Európska únia. Viete, na jednej strane pomáhajme Sýrčanom, samozrejme. Ale keď umierajú v zime deti na Donbase, tam nikto nehovorí o solidarite. Počuli ste niekedy hovoriť o solidarite s Donbasanmi, s Rusmi? Rusi môžu trpieť. To sú Rusi. Keď sa hovorí o Kongu, kde západné korporácie vďaka milíciám, západné korporácie zabíjajú milióny ľudí, a to sú naozaj milióny ľudí, tam nijaký západný politik nepovie: Ježiš, poďme pomáhať Konžanom. Poďme ich sťahovať do Európy. Nie, Konžania môžu, lebo to robia západné korporácie. Tu je ten pseudohumanizmus, tu je to pokrytectvo! Pomáhajme Sýrii, ale nebuďme pokryteckí ako politici na Západe! (Potlesk.)

Pán poslanec Martvoň.

118.
Ďakujem pekne. Ja nadviažem na kolegu Blahu.
Pán podpredseda, ja osobne si myslím nielen to, že zlyhala Európska únia, zlyhalo aj OSN, ktoré sa už dlhodobo prizerá na zločinnosti Islamského štátu, podobne ako to bolo pri Srebrenici alebo pri Rwande. Jednoducho OSN zlyhalo a teraz idú predstavitelia OSN mudrovať, že prečo má Európska únia prijímať utečencov?
Čo sa týka, s tým, čo ste povedali, že ochrana hraníc EÚ má byť na prvom mieste. Plne s vami súhlasím. Myslím si, že vzorom nám môžu byť bohaté štáty Perzského zálivu, podotýkam moslimské, ako sú Arabské emiráty, Kuvajt a Saudská Arábia, ktoré bez milosti ekonomických migrantov posielajú naspäť. Dokonca viacerí Sýrčania, ktorí sa objavili na pôde EÚ, priznali, že to skúšali najskôr tam, ale boli bez milosti poslaní naspäť.
Ďalej čo by som chcel povedať. Je úsmevné, pán podpredseda, keď vás kritizuje pán Poliačik, kde prednedávnom jeho stranícky kolega Galko chcel potápať lode smerujúce do Európy ako takej. To už pán Galko nesedí, teraz zmizol.
No, proti smernici, ktorou by to bolo prijaté, tu chcem nepriamo, ospravedlňujem sa, na pána Lipšica, vždy ešte je tu posledná šanca obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, tak ako to bolo pri smernici o rovnosti, čo sa v minulosti už stalo.
Čiže sú tu ešte riešenia, ale určite netreba ustúpiť nátlaku Európskej únie vo vzťahu k prijatiu ekonomických migrantov, zvlášť keď vyšlo najavo, že honorárna konzulka Francúzska v Turecku pani Olcay predávala člny a vesty migrantom na trase Bodrum - Kos. Zvlášť keď toto vyšlo najavo teraz v septembri a, samozrejme, naše média o tom mlčia, ale nemecké médiá a francúzske to majú ako veľkú tému. Dokonca francúzska televízia túto konzulku tajne nahrala pri predaji týchto člnov ako takých.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem.
Ten jeden moment, ktorý už počúvam niekoľkokrát alebo v niekoľkom prejave ohľadom tejto témy, je situácia grécko-tureckých hraníc a z dvoch rôznych momentov. Prvý si spomínal, pán minister, myslím v tej júnovej debate. To bol ten 10-hviezdičkový 200-miestny tábor, ktorý Gréci za 260 miliónov eur vybudovali. A ďalší ten aktualizačný moment prišiel nedávno, myslím, že na eurovýbore, kedy sa hovorilo o tom, že absolútne nezvládajú tú suchú hranicu alebo teda nie tú morskú, ktorá je asi v dvojnásobnej dĺžke našej hranice s Ukrajinou.
Pre mňa je pomenovanie tých šiestich príčin zlyhania v túto dobu dobrých a možnože tráfajú, ale mám základnú otázku, a to je, že kde boli tie summity, rady a formácie rady dávno predtým. Pretože, pred týmto vypuklým problémom, keďže tu tých ľudí máme. Ak máme byť na projekt Európskej únie nejakým spôsobom nároční, a teraz sa nám deje to, že k tomu Grécku sa veľmi opatrnúčko vyjadrujeme, ako sme počuli, nejakou vetičkou, tak prečo sa do nemoty správame napríklad ku Grécku tak ako k chorému pacientovi. Vieme, že spôsobil problém v eurozóne. Vtedy sa to dotýkalo peňazí a napriek tomu sme boli vyzývaní k solidarite. Teraz sme opäť vyzývaní k solidarite, len, bohužiaľ, sa jedná o milióny alebo stotisíce ľudí a ľudských osudov, ktorí nám do Európy chodia. Preto sa pýtam, kde a prečo sme nezačali omnoho skôr s kritikou toho, že nedodržiavajú schengenské pravidlá dávno?

Pán poslanec Kadúc.