54. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán minister, asi sa zhodneme, nie asi, určite sa zhodneme, že primárnou alebo jednou zo základných funkcií štátu je bezpečnosť občanov. Preto ja sa chcem konkrétne spýtať na tie čísla, ktoré nás trápia, a vy hovoríte, že máte od spravodajských služieb informácie. Ja len dávam na vedomie, že kľudne môžeme rokovať o niektorých veciach aj v utajenom režime. Ak nie tu, na branno-bezpečnostnom výbore. Tieto čísla podľa mňa je jedna z kľúčových vecí, ktoré pomôžu diskusii, či v parlamente, ale aj voči verejnosti. Toto je podľa mňa fakt zásadné.
Ďalšia vec. Mal som tú príležitosť byť v Medveďove aj na cudzineckej polícii v Bratislave. Stretli sme sa s niektorými situáciami, ktoré nie sú úplne šťastné, a pán riaditeľ apeloval na to, že nie sú, nemajú právo prinútiť migranta, aby mu zobrali krv. To vám dávam opäť do pozornosti na nejaký námet na právnu úpravu, aby to bolo podobne, ako je to v trestnom konaní, že ak je nutnosť, tak zoberme krv. Pretože nevieme, kto sem chodí, a nevieme, s akými chorobami sem chodí. Títo ľudia proste unisono odmietajú zobratie krvi.
Čo ma zaujíma, je, ako to funguje, keď migrant povie, že ja som z krajiny Kamerun, potom povie, že je z Maroka. Proste, že nevieme zistiť jeho krajinu pôvodu. Kam ho nakoniec vrátime? Ako sa vysporiadať s týmto problémom, nie iba celoslovensky, ale aj európsky?.
A ešte jedna vec na podnet pána Poliačika, len pripomínam, že európsky súdny dvor pre ľudské práva v roku 2011 konštatoval, že Grécko nie je schopné splniť podmienky pre azyl. Takže to len do diskusie. A predsa, ja považujem to, čo robilo Maďarsko za veľmi dobré, hodné príkladu solidarity a myslím si, že mali by sme ísť rovnakým smerom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ja by som chcel nadviazať na pána poslanca Kadúca. Trošku mi zobral vietor z plachiet a slovo, pretože som sa chcel presne venovať tejto otázke, a to je zvýrazniť otázky ochrany schengenskej hranice z hľadiska bezpečnostných rizík. Pretože tie bezpečnostné riziká podľa môjho názoru nespočívajú len v tom, že sa nám tu začne pohybovať alebo by sa nám tu mohlo začať pohybovať množstvo ľudí, ktorých nebudeme vedieť identifikovať ani autentifikovať žiadnym spôsobom, pretože pokiaľ máme tie informácie spravodajské, tak si úmyselne ničia doklady, sú ochotní si zničiť prsty, tak aby sa im nedali zobrať odtlačky prstov, a podobne.
Ale pokiaľ sa jedná o nelegálnych migrantov, tak sa stáva presne to, čo pomenoval môj predrečník, že odmietajú sa vyšetriť na rôzne choroby, čo je už aj otázka možno ochrany verejného zdravia, za čo tak isto zodpovedá štát a vláda. A len na porovnanie si treba uvedomiť, že pokiaľ sem príde cudzinec na dlhodobý pobyt, tak musí získať potvrdenie z úradu verejného zdravotníctva, že prešiel testami na rôzne cudzokrajné choroby, až potom ho môže dostať. Pokiaľ sa bavíme o nelegálnych migrantoch, tak títo sú v zásade nedonutiteľní k tomu, lebo oni odmietnu a neexistuje žiaden právny nástroj, ako ich prinútiť k takémuto úkonu.
Čiže tie bezpečnostné riziká sú tu z rôznych hľadísk. To nie je len otázka boja proti terorizmu, ale sú tu rôzne bezpečnostné riziká, ktoré podporujú vlastne ten cieľ, ktorý chceme, a to je, aby dôsledne sa dodržiavali pravidlá ochrany schengenského priestoru, tak ako sme boli ich nútení plniť pri vstupe do Európskej únie, kedy sme boli prijímaní.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Po tom skoro hodinovom prejave ťažko je čoho sa chytiť a dostať to do dvoch minút. Skúsim aspoň niečo.
V zásade možno povedať, že, a to sa budem venovať v mojom vystúpení, že každá poriadna vojna začala v Európe a už dneska nebudú Nemci bojovať s Francúzmi. Už nebudú, hej, lebo však bojovali, vieme, ako to dopadlo. A jeden zo spôsobov, ako ho destabilizovať, sa práve deje a to sú skutočnosti, ktorým sa chcem ja venovať. Nebudem rozprávať o nejakých konšpiračných teóriách, ale nejakých fakt že faktoch.
A prečo to hovorím? Preto, lebo sa snažím priniesť niečo do problematiky nové. Keď sme tu rozprávali o tom prvom uznesení, ja som sa tiež snažil priniesť do problematiky niečo nové. Oceňujem, že pán premiér si osvojil kolonializmus, že proste máme svojich Rómov a že nemôžme držať tých imigrantov tu nasilu. Oceňujem.
Pán kolega, vy ste v zásade toto, čo som tu ja počul, už som počul štvrtýkrát a nie som masochista v tom, či sadomasochista či čo, ale chcel som, či niečo nové nebude. Lebo v zásade nič nové, desiatykrát.
Vy ste v zásade ale zjednodušili, ako to celé vyzerá, že to ide dopadnúť. Tak či tak nás prehlasujú. Vy to viete, ale ste si povedali, čo tak z toho ešte niečo vytrieskať. Tak trieskate, trieskate odušu, vrátili ste sa na 40 %, ešte z toho vybijete. Treba vám priznať k dobru to, že ste vyfučali gumy extrémistom. To je úplne super. To je fakt, lebo inde by nám to rástlo. Takto ste im zobrali vietor z plachát, ale to riešenie tej situácie je kde? V čom? Lebo idete po výsledku alebo len po tom, že prijmete tú porážku a vy ju prijmete, budete ju musieť. Ešte to bude pre nás veľká hanba, lebo s pokorou, a už budeme pokorení, čo niektoré kultúry veľmi nemajú rady, aby zostali pokorení. Neviem sa z toho vysomáriť. To isté stále dokola opakujete, nič nové a už len mám pocit, že trieskate z toho kapitál.

Pán poslanec Blanár.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, hovorili ste, že nechcete nás oberať o nejaký čas, ale ja, práve naopak, si myslím, že vaše vystúpenie bolo kľúčové v tejto rozprave. Pretože toľko informácií, ktoré som sa ja dozvedel, a myslím si, že aj ostatní kolegovia, neboli doteraz povedané, i keď niektorí poslanci sa tvária, že už všetko počuli, pretože toto je tak komplikovaný problém, ktorému málokto rozumie. Samozrejme, všetci sa tvária, tí, ktorí chcú do toho zasvätene hovoriť, že všetkému rozumejú, ale to je komplikovaný problém, ktorý si vyžaduje obrovskú pokoru. A ja oceňujem našich odborníkov, ktorí sú či už na ministerstve zahraničia, ministerstve vnútra, ktorí sa tým zaoberajú, že vedia presne pomenovať tie problémy, ktoré tu boli naznačené.
Tu teraz nejde o to, že budeme kritizovať, že kto zlyhal, ale čo ideme urobiť. A preto si myslím, že postoj Slovenskej republiky a rovnako krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré jasne pomenovali tieto problémy, je možno aj osudný v tom, že pre Európsku úniu môže znamenať možno aj trošku záchranu. Pretože napriek nepriazni rôznych okolností, ktoré teraz primäjú mnohé krajiny v Európskej únii konať úplne proti pravidlám, ktoré si samy nadefinovali, je potrebné, aby možno krajiny, ako je Slovenská republika, pomenovávali, aj keď možno v hlasovaní prehráme, pomenovali tieto problémy, pretože môžeme čím skôr ten problém vyriešiť.
Čiže, pán minister, veľmi pekne ďakujem za toto vysvetlenie, a postoj, ktorý má slovenská vláda, má absolútnu podporu z mojej strany a som presvedčený, že aj kolegov. Pretože toto je cesta, na otázky, ktoré tu boli nastolené, musí byť odpovedané. To nie sú žiadne populistické otázky a pomenovanie problémov, ale sú to otázky, ktoré môžu riešiť tento problém. Takže vďaka. (Potlesk.)

Pán poslanec Abrhan.

Ďakujem pekne.
Pán minister, analyzovali ste alebo hovorili ste o zlyhaniach Európskej únie a s veľkou pravdepodobnosťou sa asi aj zhodneme, že niekde tam tie príčiny sú. Mňa by ale zaujímali alebo chcel by som vám položiť dve otázky.
Vy ste hovorili o migrantoch, ale chcel by som sa opýtať, že či, ak sa hovorí o 120-tisíc migrantov, ktoré je treba rozdeliť, že či na Radu ministrov a ak, tak kto vám predložil štruktúru týchto migrantov. Že či, lebo to je, to sa mi zdá, že to je jedna základná informácia a nielen, že kde sa nachádzajú, ale aj odkiaľ pochádzajú a proste aká je štruktúra, ak to bolo predložené, takže kto a teda aká je tá štruktúra.
A druhá otázka, ktorej som úplne nerozumel a trošku ste sa toho dotkli. Pán premiér už v svojom vystúpení tu povedal, aby sme diskutovali o tom, že hlavne čo bude ďalej, a podľa vášho vyjadrenia, ja som rozumel tak, že vy ste presvedčený, že azylová politika nepatrí do kompetencie Rady ministrov. (Reakcia ministra.) Toto rozdelenie, že nepatrí do kompetencie Rady ministrov. Dobre, dobre, v tom môže byť možnože spor alebo iný pohľad. A teraz dajme tomu zasadne Rada ministrov a rozhodne väčšinovým hlasovaním nejakým spôsobom a premiér povedal, že podnikneme právne kroky, aby sme sa tomuto ubránili. A tá moja otázka je v tom, že či ste diskutovali, ak podniknete, či už dneska nám viete povedať, aké právne kroky chce proti rozhodnutiu Rady ministrov podniknúť vláda Slovenskej republiky.

Pán poslanec Bagačka.