54. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z hľadiska vecného zaujal stanovisko za klub Kresťanskodemokratického hnutia k predloženému návrhu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.
V prvom rade už mám zlý pocit, keď ideme zriaďovať ďalšiu komisiu. Dámy a páni, pamätáme sa, keď v tomto parlamente sa pokúsila istá vládna koalícia zriaďovať tzv. vyšetrovacie komisie, ktoré si postupne osvojovali právo, ktoré prináležalo len vyšetrovateľom, či už policajtom alebo prokurátorom. A vtedy nález Ústavného súdu Národnú radu upozornil na to, že je zakázané v zmysle rokovacieho poriadku vytvárať vyšetrovacie komisie. Tam Ústavný súd zdvihol prst a vlastne upozornil, aby sme minimalizovali zriaďovanie akýchkoľvek komisií, ktoré, prepáčte za výraz, zvádzajú ku klientelizmu, korupcii a všelijakým machináciám, ktoré umožňuje zriaďovanie takýchto čudných orgánov parlamentu, aj keď pripúšťam, že už teraz na základe platnej úpravy rokovacieho poriadku je možné zriaďovať si komisie na prekonzultovanie odborných otázok. Ale tu posúvame tú hranicu tej komisie oveľa ďalej v otázke politiky veľmi, veľmi citlivej.
Priatelia, už tu predrečníci spomínali konkrétne prípady, keď neoprávnene či už politici boli odpočúvaní alebo ktokoľvek iný bol neoprávnene odpočúvaný, a pritom prebehli všetky procesné úkony predtým, ako ITP-čka mohli príslušné inštitúcie nasadiť. Ak si niekto myslí, že odpolitizovávame sledovanie tajných služieb pri nasadení informačno-technických prostriedkov, tak je naivný.

Dámy a páni, tu o všetkom, aj o zložení komisie na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov a o každom jednom jej členovi budeme rozhodovať my, Národná rada hlasovaním. A aj keď zákon upravuje zastúpenie členstva v tejto komisii, nebuďme naivní. Aj tak tie rozhodnutia vždy sú do istej miery kalkuláciou, istým špekulatívnym konaním s tým, kto bude lepší, kto bude vyhovujúcejší, kde to bude menej či už politickým stranám, politikom alebo komukoľvek inému vytvárať väčšie riziká. A preto ja by som bol očakával, že ten návrh bude viacej otvorený občianskej kontrole ako politike. Ale asi je ten dôvod, len neviem, či je tu úmysel.

Priatelia, druhú vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je, že z členov tej komisie vytvárame dve kategórie členov komisie, keď jedna, to sú tí dvaja, ktorí nie sú poslancami, by mali prejsť bezpečnostnými previerkami na stupeň „Prísne tajné“. Osobne sa prikláňam k názoru, ktorý či už kolega Galko alebo Lipšic vo svojom vystúpení zdôraznili, že aj poslanci, ktorí budú kandidovať a budú zvolení by mali mať bezpečnostné previerky stupňa utajenia „Prísne tajné“. A poviem vám hneď aj dôvod toho. A ten je vyslovene právny. A mal by byť aj logický. A vítam snahu pána ministra, ktorý povedal, že v rámci druhého čítania je pripravený na rešpektovanie niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré vylepšia tento zákon.

Chcem upozorniť na jednu zásadnú skutočnosť. Zákon hovorí o tom, že tá komisia pokračuje v činnosti aj po skončení volebného, teda funkčného obdobia. A tu narážame na ten zásadný problém preto, lebo okamihom, keď sa končí mandát poslanca Národnej rady. To znamená, uplynutím funkčného obdobia sa z poslanca stáva radový občan, ktorý ale nebude mať bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „Prísne tajné“. Keď prirátam k tomu lehoty, ktoré po voľbách vznikajú, keď do 30 dní Národná rada musí mať ustanovujúcu schôdzu, nie je isté, či na ustanovujúcej schôdzi Národná rada zvolí poslancov do všetkých jej výborov, či títo poslanci hneď na ustanovujúcej schôdzi môžu alebo budú ochotní a schopní zvoliť aj poslancov do tejto komisie. To je všetko, dámy a páni, postavené na vode.

Preto ak za tento zákon mám hlasovať, tak musí doznať zásadné zmeny, ktoré oslabia riziko možné zneužitia v tak zásadnej otázke, ako je nasadenie informačno-technických prostriedkov na ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky.Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi povedať iba zopár poznámok k návrhu zákona v prvom čítaní, pretože podobným návrhom zákona sme sa zaoberali už pred niekoľkými rokmi, dvoma rokmi konkrétne. A bol som jedným zo spoluautorov podobného znenia.
Chcem povedať, že svet, v ktorom žijeme, sa mení a s ním sa menia aj bezpečnostné hrozby. Som presvedčený, že aj spravodajské služby musia byť preto lepšie pripravené na možné ohrozenie našej vlasti a občanov. Na druhej strane však občania musia mať aj záruky, že spravodajské služby sú kontrolovateľné a kontrolované a že ich možnosti nebudú zneužité v prospech práve vládnucich politikov, že nebudú ľuďom liezť do súkromia bez toho, aby to bolo riadne odôvodnené.
Z týchto dôvodov som počas celých štyroch rokov vlády, jednofarebnej vlády strany SMER, očakával niekoľkokrát avizovaný nový návrh zákona o spravodajských službách, očakával som komplexný návrh zákona o spravodajských službách, ktorý by v súlade s novými bezpečnostnými hrozbami odpovedal i na otázky, aké sú ich kompetencie a úlohy, ktoré majú mať do budúcnosti, a akú deľbu práce medzi nimi vláda rozdelí.
Zároveň takýto návrh by mal odpovedať aj na otázku, ako nastavíme nový systém účinnej kontroly fungovania tajných služieb.
Nachádzame sa na sklonku volebného obdobia, vláda navrhuje čiastkové opatrenie v oblasti, ktorá je mimoriadne citlivá, pretože sa týka oblasti prieniku štátu, štátnych orgánov do súkromia občanov.
Vždy som hovoril, že v tejto oblasti je dôležitá rovnováha medzi povinnosťou štátu, a teda aj spravodajských služieb chrániť občanov pred terorizmom, korupciou, organizovaným zločinom a tiež potrebou chrániť súkromie a práva občanov Slovenskej republiky. Preto som rád, že napriek tomu, že ide o čiastkové opatrenie, myslím, že návrh sa dá považovať za vylepšenie oproti súčasnému stavu, a to v oblasti tak citlivej, ako je nasadzovanie odposluchov, ľudovo povedané, a teda prelamovanie súkromia občanov.
Podobný návrh som už predkladal v roku 2012 spolu s kolegyňou Luciou Žitňanskou, pretože považujem možnosť štátu prenikať do súkromia občanov za zvlášť zreteľahodnú a kontrolyhodnú.
My sme navrhli, a o tom je tu aj terajšia diskusia dosť častá, vtedy pracovnú skupinu výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorú by charakterizovali nasledovné znaky: malý počet poslancov, rovnaké zastúpenie, paritné zastúpenie opozície, koalície.
Po druhé, hovorili sme aj o tom, že je dôležitá práve kvôli zamedzeniu úniku informácií do vonkajšieho prostredia aj taká vec, ako je napríklad prísaha týchto členov takejto pracovnej skupiny.
A hovorili sme aj o tom, že sme otvorili diskusie aj o tom, že ak vzniknú podozrenia na úniky informácií práve z prostredia tejto pracovnej skupiny, tak ten poslanec už vopred by mal súhlasiť aj s takými neštandardnými opatreniami, ako je napríklad detektor lži.
Vo svete existuje viacero modelov kontroly nad oblasťou, ktorú dnes prerokúvame, ale som presvedčený, že aj spôsob, ktorý navrhuje vláda v novele zákona, je blízky môjmu nastaveniu, presvedčeniu i návrhu a vychádza z bežných, normálnych reálií Slovenskej republiky a môže byť nástrojom, ako sa zlepší kontrola nad odpočúvaním, ktorá v súčasnosti je naozaj iba formálna.
Je tu diskusia aj o tom, a verím, že bude medzi prvým a druhým čítaním naozaj aj normálna a vecná diskusia, ktorú avizoval aj pán minister, čo by mali vlastne poslanci kontrolovať, pretože to tak znie ako do živých spisov prístup a podobne. Ja myslím, že im bude úplne stačiť to, keď budú vidieť žiadosť a odôvodnenie tejto žiadosti, odsúhlasenie tejto žiadosti, vyhodnotenie a prípadne záznam o skartovaní alebo zničení záznamu o vyhotovení ITP.
Ja si myslím, že oproti súčasnému stavu predkladaný návrh znamená zlepšenie, a preto v prvom čítaní ja tento návrh podporím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, páni poslanci, treba naozaj objektívne skonštatovať, že diskusia, ktorá tu bola vedená pánmi poslancami, bola rozhodne vecná. Nie vždy sa to stáva, ale celá táto diskusia bola naozaj vecná, k problému.
Treba povedať, že máme záujem o to, aby situácia bola vylepšená oproti tomu predchádzajúcemu stavu.
A k tomu, čo spomenul pán poslanec Gál ako prvý. Tak, áno, myslím si, že tento nedostatok by tam mohol byť v prípade, že tí dvaja kandidáti z civilného sektora, pričom nie je to ako nejaká mantra, že musia byť súčasťou tejto komisie, by v podstate boli volení vládnou väčšinou. A tým pádom by vlastne menili pomer síl v danej skupine, takže nad týmto technickým riešením sa určite môžeme zamyslieť, predovšetkým z pohľadu vykonávania kontroly na základe uznesenia, pričom môžeme aj túto skutočnosť podporiť tým, že môžeme umožniť individuálne kontroly.
Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Galka. Sám povedal dobre, že nová pravicová vláda sa nebude vedieť dohodnúť. Čiže sám predpovedal, ako bude nová pravicová vláda, keby bola na Slovensku, pracovať. Ako vždy doteraz, nikdy sa nevedela dohodnúť. A teda by sa zjavne nedohodla ani teraz, nielen na zákone o Slovenskej informačnej službe, ale na ľubovoľnom zákone, ktorý by vylepšil život občanov Slovenskej republiky. A teda myslím si, že by to tak bolo. Bolo to vlastne také úprimné priznanie jedného z bývalých členov vlády.
Čo sa týka poslancov bez previerok, to spomínal aj pán poslanec Galko aj pán poslanec Lipšic, nie preto sme tam nezapracovali previerky pre poslancov Národnej rady, že by sme vychádzali z toho, že sú priamo volení, ale preto, že sme sa snažili eliminovať týmto návrhom vplyv vládnej väčšiny a vplyv vlády na výber tých, ktorí budú kontrolovať. Vždy už odveko, 2-tisíc rokov platí tá veta, kto bude kontrolovať kontrolórov, kto bude strážiť strážcov. A to je vždy, bez ohľadu na to, aký systém vymyslíme, aký systém navrhnete. Každý systém, ktorý je aj vo svete, je kreovaný najväčšou silou daného štátu, teda hlavne parlamentmi, keďže väčšina demokratických štátov je postavená na parlamentnom systéme s výnimkou niektorých prezidentských, kde to robia prezidenti, poprípade, keď hovoríte o Veľkej Británii, je to kráľovná, ktorú my, bohužiaľ, ale nemáme, nehovoriac o tom, že od Veľkej listiny slobôd (Magna charta libertatum), teda niekoľko storočí Briti budujú tú demokraciu a dopracovali sa k nejakému modelu po tých dlhých rokoch. Tak v tomto prípade vychádzame z toho, že akákoľvek nominácia by tam bola, či by bola z radov prokurátorov, sudcov, kohokoľvek, vždy by na konci dňa niekým musela byť zvolená, pretože nemôžete dať do rúk generálnemu prokurátorovi, predsedovi Najvyššieho súdu, prezidentovi a ďalším voľbu niektorej z tejto skupiny bez toho, aby ste obišli parlament, ktorý je najvyšším orgánom štátu. A bez ohľadu na to, ako budeme podceňovať niektorých poslancov Národnej rady alebo by sme akokoľvek na nich útočili, stále platí, že tento parlament je reprezentantom občanov Slovenskej republiky vo väčšine 70, 66, 65 %, podľa účasti, vôle všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, a teda v pomere nejakom sú tu ľudia zastúpení. Či sú dokonalí alebo nedokonalí, to, samozrejme je pravda. Na konci dňa však platí, že stále sú to reprezentanti týchto občanov. A teda nemôžeme vložiť do ruky vláde výber, kto v komisii môže byť, pretože, ako iste viete, previerky prebiehajú pod dozorom exekutívnych inštitúcií, teda previerku robí Národný bezpečnostný úrad ako strešná organizácia, ale informáciu o tom, kto to má a nemá dostať, dostáva od Policajného zboru a tajných služieb. To znamená, ak tajná služba pripraví ten materiál, tak NBÚ nemá na výber a nemôže obísť tie materiály, ani to nepomôže, samozrejme, bezpečnostnému pohovoru. Čiže bol princíp nie to, že sú priamo volení, ale to, že nemôžeme to vydať do rúk opozičných poslancov, do rúk vládnej väčšiny s tým, že teda: „Vieš čo, ty sa mi páčiš, ty môžeš kontrolovať, ty so mnou kolaboruješ a ty so mnou nekolaboruješ, ty tú previerku nedostaneš, lebo to viem zariadiť.“
A povedal správne pán poslanec Gál, to sú živé spisy.
Tu nesúhlasím s poslancom Lipšicom, že by to neboli živé spisy, pretože tam sú aktuálne, prebiehajúce veci, aktuálne spravodajské informácie sú v tých spisoch. A naozaj sa nestalo, že by niekedy tá informácia unikla von a poslanci tam naozaj zafungovali, ale práve preto, ak si ma počúval, pán poslanec teraz, nie, bol si vonku, tak to zopakujem pre istotu, nie sú poslanci vyňatí z tých previerkových procesov, že by boli volení priamo, ale preto, že vládna moc by si mohla vyberať, kto je im vhodný a kto nie je im vhodný práve princípom udeľovania previerky. To znamená, tých prípadov bolo naozaj veľmi veľa.
A, samozrejme, proces bezpečnostnej previerky, preskúmanie ktoré tu naznačujú niektorí poslanci, to sú všetko veci, ktoré trvajú niekoľko mesiacov. To znamená až rok. To znamená, môžeme si dovoliť mať paralyzovanú takúto komisiu len preto, lebo vlastne tu bude hádka medzitým? Myslím si, že si to preto nemôžeme dovoliť. To znamená, je tá snaha, aby to bol výber poslancov, ktorých si zvolí opozícia, teda tá, ktorá je v tomto štáte povinná kontrolovať exekutívnu moc. Vy všetci vystupujete a kritizujete, to, že s tým niekedy nesúhlasím, je môj problém, faktom zostáva, že to je vaša hlavná úloha ako opozície a naša hlavná úloha, keď my bývame v opozícii, aby sme kontrolovali vládu, nie je to naopak, a preto vláda nemôže si tu vyberať. A to bol vždy princíp, o ktorom sme hovorili, viackrát sme ho uplatnili, že nie je možné, aby bol vydaný niekto do rúk, dajme tomu, Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva, alebo Policajného zboru len preto, aby si oni mohli vybrať, kto ich bude potom kontrolovať. Tuto bol vlastne tento princíp aplikovaný aj v prípade NBÚ. Preto poslanci preverujú spisy NBÚ, ktoré majú rôzne stupne utajenia. A treba povedať, že majú väčšie stupne utajenia mnohé ako tie, ktoré by sa tu kontrolovali, pretože, ak si spomeniete, druhá Dzurindova vláda zaviedla, že odpočúvanie je v takom režime, teda vo vyhradenom, nie v prísne tajnom, ale vo vyhradenom režime, teda v režime, ktorý je schopný spôsobiť škody len inštitúcii, ktorá túto informáciu vyrába, ani nie štátu, ani nie nadnárodné škody, ani nič. Všetky odpočúvania sú tu v systéme vyhradenom. A teraz nejde o to, kto to zaviedol, ale o to, že vlastne sa zaviedlo počas nášho vstupu do NATO toto, nová kvalifikácia jednotlivých utajovaných skutočností, ktorá bola jasne stanovená tým, že tieto informácie sú v systéme vyhradenom, poniektoré výstupy sa dostanú maximálne do stupňa „Dôverné“. Čiže teoreticky by mala stačiť aj pre tých civilistov previerka v stupni „Dôverné“ alebo stupni „Vyhradené“, vzhľadom na to, s akou skutočnosťou sa oboznamujú. Čiže tu by som prijímal skôr kritiku, keby ste mi hovorili, prečo vyžadujeme prísne tajné od civilistov, keď vlastne sa budú oboznamovať so skutočnosťou maximálne v stupni „Vyhradené“, čo je dokonca v mnohých prípadoch trestný čin, ktorý nemá v podstate ani sadzbu. Takže tú kritiku by som prijal, kľudne môžeme znížiť ten stupeň, keď hovoríme o civiloch. Takže o toto hlavne išlo, aby nedošlo k paralyzovaniu tejto kontrolnej skupiny zo strany exekutívnych orgánov, či už naťahovaním previerky alebo ďalšími rôznymi obštrukciami, ktoré by ľahko mohli prísť, aby ich činnosť nebola kontrolovaná.
Nemôžem súhlasiť úplne s tým, čo hovoril pán poslanec Galko, že nesmú vidieť poslanci do toho, čo robí spravodajská služba. A kto to má byť? To, že je to minister, to, že to vidí riaditeľ spravodajskej služby, prezident, predseda vlády a tak ďalej, to je samozrejmé. To je exekutívna moc. S tým absolútne súhlasím. (Reakcia z pléna.) Je to sudca, samozrejme, veľké množstvo policajtov. Ale rozhodne kontrolu demokracie, ktorá vlastne má kontrolovať prelamovanie práv, ktoré sú zakotvené v ústave a súvisiace s ochranou súkromia, má najmä parlament. Samozrejme, tu sú súdne inštitúcie, ktoré ďalej postupujú až po Ústavný súd, ale rozhodne si myslím, že táto kontrolná činnosť prináleží parlamentu.
Obavy, o ktorých hovoríte, sú bezpochyby racionálne, ale v každom prípade všetky úniky informácií, ktoré ste popisovali vy, pán poslanec Galko, aj pán poslanec Lipšic, vznikli od osôb preverených, pretože priamo všetky policajné úniky alebo ostatné pochádzali už od osôb, ktoré preverené boli, čiže zlyhali po preverení. A už je potom jedno, čo sa s nimi stalo neskôr. V každom prípade to naznačuje jedinú vec, že previerka teda nie je preventívnym liekom na to, aby informácia neunikla. Čiže to riziko tu bolo, bude a to množstvo ľudí, ktorí sa s okruhom týchto informácií oboznamujú, je ďaleko väčšie na to, aby sme povedali, že šesť poslancov je zásadným problémom, pre ktorý túto časť nemôžeme schváliť.
Nebránim sa názoru ani návrhu o tom, že by sme mali začať diskutovať aj o tých polygrafoch, to znamená detektor lži, po slovensky, že po ad hoc kauze úniku informácie a podozrenia samotnej skupiny, ktorá sa na túto presne informáciu pýtala, všetci môžu s rizikom alebo teda majú povinnosť prejsť detektorom lži, aby sme vedeli, či vlastne naozaj z tejto skupiny táto informácia neunikla. To sa mi zdá racionálne a nie niečo, čo by mohol niekto odmietať, pretože, tak ako bolo povedané, všetci sú tam dobrovoľne a nemusia tam byť.
Takže ešte raz sa k tomu vrátim. Tu ide o kontrolu hlavne exekutívnej moci. Ja by som nemal dokonca problém, ak by takáto skupina bola čisto opozičná, pretože má hlavne dozorovať, dozorovať exekutívnu moc, ktorá sa môže spovedať aj svojim vlastným poslancom bez väčších problémov a sami by ste tak mali pocit, že my sa o tom môžeme vlastne akože baviť a teda jediný, kto nás môže skontrolovať, je takýto typ skupiny. Ale asi tá vyváženosť je namieste, pričom dokonca, keď si povieme, že by to mala byť väčšina, opozičná, tak s tým nejaký zásadnejší problém, pochopiteľne, nemám. Pritom skôr sme sa riadili tým, ako sú dnes koncipované osobitné výbory na kontrolu spravodajských služieb.
Tu bola jedna správna poznámka zo strany poslanca Galka, ktorá súvisela s tým, že nie sú riešené témy, ktoré by sme mohli možno rozpracovať detailnejšie, odchody poslancov z jednotlivých klubov. Ja som ešte stále v tej romantickej atmosfére naučený, že zo strany SMER nikto neodchádza, že tak to je všade. Ale máte pravdu, že vlastne opozícia v zásade väčšinou sa nejakým spôsobom rozpadne. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, zatiaľ je to šestnásť rokov. (Smiech v sále.) A v podstate tá vec je možná tak, že asi to treba vyšpecifikovať presne, aby sa vedelo zariadiť, tak ako podobne je to v osobitných výboroch, keď poslanec odíde zo zvolenej strany, to znamená, musí dôjsť k výmene, a to isté platí, keď sa stane poslanec absolútne nezávislým podobným spôsobom, že by asi ďalej v tom výbore poslanec byť nemal, lebo má reprezentovať predovšetkým zvolené opozičné strany. S tým sa dá, samozrejme, iba súhlasiť.
A ešte k tomu, že legálne odposluchy nie sú problém. To povedali viacerí. No ak si dobre pamätám dve najväčšie kauzy, z nich jednu tu spomínal pán poslanec Galko, a predtým ďalšie dve kauzy, odpočúvanie vtedajšieho ministra Ruska a denníka SME, to znamená tiež novinárov, to boli všetko legálne odpočúvania. (Rekcia z pléna.) Neboli legálne? No, dobre, dohodnime sa, že tá nahrávka bola na legálnom systéme, to, čo vy ste hovorili, boli tajné nahrávky, ktoré tu najčastejšie praktizuje pán Matovič, ale tá nahrávka určite bezpochyby legálna nebola alebo teda nebola s požehnaním štátu. Ale k tomu, čo hovoríme o tom, že aj jedna nahrávka, aj druhá nahrávka boli na systémoch, ktoré... (Reakcia z pléna.) No nebola legálna, len preto, lebo ste to nedošetrili na Slovenskej informačnej službe. Ja som vtedy nebol vo vláde, ale len v opozícii. Niekto ten cieľ zadať musel. A ja si to nepamätám. Bolo to vyhodnotené, že to nelegálne zadali, hej? Uhm, dobre, ale stále platí, že keby tu existovala komisia, tak na toto takisto môže veľmi jednoducho prísť, pretože to je na tom kontrolovanom systéme. Tá pripomienka, ktorú ste hovorili, počas tej rozpravy smerovala k tomu, že teda budeme kontrolovať len systém, ktorý vlastne majú k dispozícii služby ako teda Slovenská informačná služba, Policajný zbor, Vojenské spravodajstvo a ďalšie bezpečnostné zbory. Áno, na tieto práve sa máme zamerať, aby bolo jasné, že to sa okontrolovať určite dá. Ale teda nebudem dlhšie hovoriť, aby som vám nekradol čas.
Podstatnejšie je, myslím si, že je vhodné, aby sme v medzirokovacom období medzi prvým a druhým čítaní, naozaj ak bude taká vôľa, mali spoločný výbor, kde si to v kľude rozdiskutujeme. A dokonca nejakým spoločným pozmeňujúcim návrhom by sme mohli mnohé tie veci poopraviť tak, aby to vedelo fungovať dobre, lebo potreba zväčšenej kontroly, si myslím, nebola spochybnená v žiadnom vašom príspevku a ostatné veci, si myslím, sú naozaj hodné diskusie. Veľmi pekne ďakujem za aj veľmi vecnú diskusiu.

Ďakujem pekne. To, čo platilo v prípade prvého zákona, platí aj v prípade tohto zákona. To znamená, predpokladám, že v medziobdobí sa môžeme k tomu stretnúť aj na výbore pre obranu a bezpečnosť.
Hlavným cieľom ale uvedeného návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky na zvýšenie transparentnosti a objektívnosti pri obsadzovaní vybraných vrcholových funkcií na ministerstve vnútra, Policajnom zbore. Ide o funkcie prezidenta Policajného zboru, viceprezidenta Policajného zboru a generálneho riaditeľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, ktoré sa budú obsadzovať na základe osobitného výberového konania. Tohto výberového konania sa bude môcť zúčastniť každý príslušník Policajného zboru spĺňajúci kvalifikačné predpoklady na funkciu a odbornú prax.
K zvýšeniu transparentnosti prispeje aj zrušenie právomoci odvolať nadriadeného bez uvedenia dôvodu.
Rovnako sa z toho dôvodu zo zákona vypúšťa právomoc previesť alebo preložiť policajta zaradeného k útvaru inšpekčnej služby, respektíve nadriadeného na inú funkciu aj bez uvedenia dôvodu.
Návrh zákona, ďalej, vytvára predpoklady na skvalitnenie prípravnej služby príslušníkov Policajného zboru, a to zavedením povinnosti absolvovať základný policajný výcvik, teoreticko-praktickú prípravu, odborný výcvik a odbornú prax v rámci denného štúdia na splnenie kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania. Základný policajný výcvik sa bude realizovať internátnou alebo kasárenskou formou a jeho cieľom je nielen zvýšiť celkovú úroveň odbornej pripravenosti absolventov denného štúdia a podiel ich praktických zručností, ale, možno očakávať, súčasne aj preverí osobnostné predpoklady príslušníkov Policajného zboru na výkon štátnej služby.
Návrh zákona tiež zvyšuje vekovú hranicu na prijatie do služobného pomeru z doterajších 18 na 21 rokov, ako to bolo kedysi, čo by malo garantovať vyššiu vyspelosť uchádzača o náročné povolanie v bezpečnostných zložkách.
Myslím si, že tento zákon tak skôr reflektuje na mnohé poznámky, ktoré vznikli v poslednom období a súviselo s určitou väčšou nezávislosťou vedenia Policajného zboru. Myslím si, že tu ten priestor je dávaný aj vzhľadom na ďalšie úpravy, ktoré boli v tomto návrhu vykonané. Môžeme o nich diskutovať medzi prvým a druhým čítaním, aby sme do záverečného čítania mohli urobiť aj mnohé kompromisné úpravy. Veľmi pekne vám zatiaľ ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1733). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH vystúpil k predloženému návrhu zákona.
Tento návrh zákona z môjho pohľadu spadá do tých vládnych návrhov, ktorých máme tuším až 80 v prvom a druhom čítaní na tejto schôdzi, ktorý má v sebe návrhy, nápady, s ktorými sa dá súhlasiť. Potom sú tam nápady, riešenia, o ktorých by bolo potrebné diskutovať a ktoré by bolo určite v druhom čítaní aj vylepšiť. A potom sú tam návrhy, ktoré vyvolávajú určité pochybnosti, a to preto, lebo každý návrh zákona je predkladaný v určitej spoločenskej atmosfére. Mám na mysli, že o päť mesiacov budú na Slovensku parlamentné voľby. Preto postupne sa dotknem týchto jednotlivých opatrení, ktoré sú navrhované, najprv tých opatrení, s ktorými v podstate nemám problém ani ja a nemajú problém ani moji kolegovia.
V prvom rade je to nemožnosť odvolávať z funkcie policajta bez udania dôvodu. Tam sa dá súhlasiť. Na odvolávanie z funkcie policajta musí byť dôvod.
Po druhé to je to posunutie veku z 18 na 21 rokov. Samozrejme, je to individuálna záležitosť. Niektorý osemnásťročný muž, alebo môže to byť aj osemnásťročná žena, čo sa uchádza o funkciu v Policajnom zbore, teda o to, dostať sa do Policajného zboru, má na to schopnosť. Niektorý ani dvadsaťjedenročný nemá na to schopnosti, na to by mali slúžiť psychotesty, ale rozumiem tomu, že vstúpiť do Policajného zboru je veľmi vážne rozhodnutie a malo by to byť teda pre toho uchádzača povolaním, predsa len dvadsaťjedenročný človek je o niečo zrelší ako osemnásťročný, lebo poznám prípady, keď devätnásťročný vstúpil do Policajného zboru s určitými, možno aj naivnými predstavami a následne bol sklamaný a odišiel odtiaľ preč. Asi sa vám to stáva viacej v Bratislavskom kraji, ako na východe republiky, kde je vyššia nezamestnanosť a záujem o prácu v Policajnom zbore je oveľa vyšší ako v Bratislave.
A potom tu je opatrenie, ktoré vyvoláva tie pochybnosti, a to je to, aby prezident, viceprezident Policajného zboru, šéf inšpekcie a kontroly na ministerstvo boli vybratí na základe výberového konania.
Výberové konanie v štátnej správe, verejnej službe považujem za správne rozhodnutia. Tak by sa malo postupovať. Nuž ale keď si prečítam, že, po prvé, výberového konania sa bude môcť zúčastniť len príslušník Policajného zboru, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a odbornú prax, tak sa pýtam, možno mi to pán minister neskôr vysvetlí, bývalý pán prezident Policajného zboru pán Spišiak by podľa tohto návrhu zákona sa nemohol zúčastniť takéhoto výberového konania? Asi, áno, momentálne totiž nie je príslušník Policajného zboru. Možno ma v tom opravíte neskôr.
Potom, po druhé, členov výberovej komisie tu vymenúva a odvoláva minister. Nuž, sa mi zdá, že keď celú túto komisiu vymenuje minister, tak to je potom na takej úrovni ako dneska, keď ho vymenúva rovno.
Pred chvíľou sme mali návrh zákona, kde pán minister takisto rozprával o komisii, teda navrhuje sa v zákone komisia pri tom odpočúvaní. A tam sú zástupcovia aj opozície, koalície. Ja by som si vedel predstaviť, ale to je, samozrejme, na debatu, že by aspoň jedného, nazvem to, kontrolného člena tej komisie navrhovali opoziční poslanci z výboru pre obranu a bezpečnosť. Samozrejme, nemusel by to byť alebo možno nemal by to byť politik, ale mohli by navrhnúť do tej komisie svojho človeka takzvane. Nie tak dávno tu bol návrh od kolegov z klubu OĽaNO. Tí navrhovali vyberať takisto prezidenta Policajného zboru cez výberovú komisiu, čo považujem za správne. Oni navrhovali, aby tam boli tie, zjednodušene povedané, biele vrany, tí, ktorí sa zaslúžili nejakým spôsobom o odkrývanie korupcie a podobne. Nuž ja si myslím, že malo by to byť nejako vyvážené. Minister vnútra v tej výberovej komisii má mať nominovaných členov. Ale myslím si, že v tej výberovej komisii by mal kontrolnú funkciu plniť aj niekto mimo ministra vnútra. A možno ten výbor pre obranu a bezpečnosť, opoziční poslanci by mali mať právo toho návrhu. Ako v minulosti keď sa spustil proces privatizácie SPP, tak v tej výberovej komisii bol vtedajší opozičný poslanec Robert Fico. O tom sa už málo hovorí. Totiž v opačnom prípade to, samozrejme, vyvoláva pochybnosti, či keď všetkých piatich členov tam vymenuje pán minister, budú to jeho ľudia, je to vymenované síce aj z odborových organizácií Policajného zboru, aj so služobného úradu, či nebudú to všetko jeho ľudia.
Po ďalšie, čo ma vyrušilo na tomto návrhu zákona, nielen mňa, ale aj viacerých kolegov a aj odbornú verejnosť, je to, že účinnosť zákona, to je na konci, si to skúste všimnúť, je dátum 1. december 2015. To znamená, tento zákon začne platiť od 1. decembra 2015, keď sa teda prijme, tak ako je navrhovaný, a minister vnútra má povinnosť do šiestich mesiacov vypísať výberové konania na prezidenta, viceprezidentov Policajného zboru, šéfa inšpekcie a kontroly na ministerstvo. A toto naozaj vyvoláva pochybnosti, či pán minister chce vo funkciách zabetónovať svojich ľudí tým, že teraz sa tak ponáhľa, že tento zákon má platiť od 1. decembra. A preto som sa ho chcel spýtať, dúfam, že ma počúva, či ak aj presadí SMER, že tento zákon začne platiť od 1. decembra 2015, či dá verejný prísľub, že nevypíše to výberové konanie do marcových volieb a nechá ho na nového ministra vnútra. Toto by ma naozaj zaujímalo v tejto chvíli, lebo v opačnom prípade, keď naozaj sa ponáhľa s tým, s tou účinnosťou od 1. decembra a chce ešte do volieb vypísať výberové komisie a vybrať tak týchto funkcionárov, to vyzerá, ako keby ich tam chcel zabetónovať.
Ďalšia otázka, ktorá vo viacerých kolegoch drieme, je, či budú takto vymenovaní funkcionári, ktorí budú vybratí v tej komisii, či budú takto odvolateľní. Ja keď som si čítal návrh zákona, a tu znova by som bol rád ak by mi pán minister to vyvrátil alebo potvrdil, skôr potvrdil, lebo tak ako čítam ja návrh zákona, tak nový minister vnútra bude môcť vypísať nové výberové konania na týchto funkcionárov. Ale aj v odbornej verejnosti drieme podozrenie, či sa to tak bude môcť udiať, keďže možno mesiac, niekoľko týždňov pred tým budú vybratí títo funkcionári, či bude môcť nový minister znova vypísať to výberové konanie za dodržania, samozrejme, určitých časových lehôt, ktoré v zákone sú.
Preto tá moja dosť podstatná otázka je na ministra vnútra, či teda on chce ešte do volieb ako súčasný minister využiť tento návrh zákona a vypísať výberové konania, lebo je tam doba 6 mesiacov, čisto teoreticky aj prakticky by to mohol nechať na nového ministra vnútra.
Mimochodom, čo sa týka účinnosti toho zákona od 1. decembra, mal som informáciu, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol iný termín jeho účinnosti, nie 1. December. Tak preto sa aj pýtam, či toto ponáhľanie sa s tým, aby ten zákon platil od 1 decembra, neevokuje vo verejnosti otázky, či pán minister chce ešte vybrať funkcionárov Policajného zboru. Osobne si myslím, že ak by boli tie výberové komisie vypísané, tak ako je to uvedené v tomto zákone, za tohto pána ministra, tak funkcionári Policajného zboru by boli asi vybratí tí istí ako teraz.
Takže očakávam, že pán minister v záverečnej reči alebo v rozprave sa vyjadrí k tomu, prečo sa tak ponáhľa, či využije tento inštitút, ak tento zákon prejde, a vypíše tie výberové konania a či vyvráti obavy, či týmto spôsobom chce týchto funkcionárov zabetónovať.
Toto všetko, tieto pochybnosti vo mne aj v klube KDH vyvolávajú takúto reakciu, že v súčasnosti aj keď výberové konania ako princíp sa nám páčia, evokuje to, že klub KDH sa pri tomto návrhu zákona zdrží hlasovania, v druhom čítaní sa budeme snažiť vylepšiť viaceré opatrenia, ktoré som naznačoval. A dúfam, že pán minister vyvráti aj niektoré pochybnosti, ktoré som tu spomínal. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán zatiaľ neprítomný minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní za náš klub k tomuto na prvý pohľad opäť takému nenápadnému zákonu, ale veľmi dôležitému, najmä v časti menovania prezidenta Policajného zboru.
V prvom rade určite nepochybne sa dá súhlasiť s úmyslom ohľadne nemožnosti odvolania funkcionára bez akéhokoľvek dôvodu či hovoriť o tom, posunúť vek príslušníka Policajného zboru z 18 na 21 rokov. Inak podotýkam, dá sa tu hovoriť aj o obmedzení hornej hranice, povedzme, na 63 rokov.
Ale podstatná vec, ktorou by sme tu mali zaoberať, je práve ten primárny účel, ktorý v dôvodovej správe hovorí, a budem citovať, o vytvorení legislatívnych podmienok na zvýšenie transparentnosti pri obsadzovaní vybraných vrcholových funkcií na ministerstve vnútra. A pritom hovoríme o prezidentovi Policajného zboru, jeho viceprezidentovi, o generálnom riaditeľovi sekcie kontroly a inšpekcie na ministerstve vnútra, a to tak, že ich bude vymenovávať a odvolávať minister na základe výberového konania. Bol tento dobrý úmysel dodržaný? Osobne si myslím, že tak, ako je to napísané v dôvodovej správe, je to dobré, ale iba potiaľ, pokiaľ neprídeme do časti spôsobu kreovania príslušnej výberovej komisie, pretože, dámy a páni, nekreuje ju nikto iný, iba výlučne minister vnútra. Čiže minister vnútra si vyberie ľudí, ktorých on potrebuje na dosadenie vrcholových funkcionárov. A v tomto prípade treba povedať, že pán minister Kaliňák nie je žiadny politický amatér, je to dlhoročný politik, ktorý presne vie, čo má robiť, aby dospel k výsledku. A toto je práve ten prípad.
Zároveň uznávam jednu vec, čo sa týka procesu. A to je, že výsledok tu musí byť odobrený aspoň štyrmi členmi výberovej komisie z piatich. Lenže pokiaľ v tejto komisii nebude aspoň jeden „cudzí prvok“, dovtedy bude táto komisia de facto, de facto voliť osobu, ktorá bude vyhovovať ministrovi vnútra. Toto nepovažujem za správne, nepovažujem to za krok vpred, považujem to za udržanie status quo, čo tu dnes máme, za zabetónovanie toho, čo tu máme, cez cestičky k tomu hovoreniu o transparentnosti výberového konania. To je prvý problém.
Druhý problém, ktorý vidíme, je, bude alebo nebude minister vnútra viazaný výsledkami tejto komisie? Z toho zákona to proste nevyplýva jednoznačne. Nevieme, či tam pán minister nevyberie druhého v poradí, tretieho, ale stále zotrvávam na tej veci, že pokiaľ nebude v tej výberovej komisii niekto mimo vplyvu ministra vnútra, dovtedy nebudeme môcť hovoriť o transparentnom výberovom konaní. My hovoríme, aj sme navrhovali a dávam to do diskusie, a verím, že pán minister to bude zvažovať, napríklad o rektorovi vysokej školy Policajného zboru, napríklad o predákovi Odborového zväzu policajtov. Hovorme teda o tých cudzích prvkoch. Ja rozumiem tomu tak, že pán minister tam možno nechce opozičné sily. A tuto sa nezhodnem s pánom poslancom Zajacom. Je to výkonná moc a tam tá opozícia má mať kontrolnú funkciu a či sa má podieľať na kreovaní prezidenta Policajného zboru, toto je podľa mojej mienky na polemiku.
Druhou časťou, s ktorou sa nedá súhlasiť, tu je transparentnosť v podobe zápisníc z tých výberových konaní, zhodnime sa na tom, že do tej zápisnice si dneska môžete dať, čo chcete. My navrhujeme a hovoríme o tom pri výbere štátnych zamestnancov, spravme z toho videozáznam, priamy prenos na webe, tak ako je to tu v parlamente. Prečo nemôže byť výberové konanie podrobené verejnej kontrole on line? Žijeme predsa v modernej krajine.
Čiže, zhrnuté a podčiarknuté, to, čo je tu navrhnuté, sa v tejto chvíli podľa mňa míňa účinku, nebude to mať ten výsledok, ktorý pán minister od toho očakáva.
A hovoriť o tom, že máme tu druhé čítanie, sa mi nezdá v poriadku, pretože do prvého čítania do tohto pléna toto plénum si zaslúži, aby sem prišiel čistopis, aby sem prišla verzia, ktorá už potrebuje iba nevyhnutné úpravy. Pán minister neraz ukázal a mrzí ma, že tu nie je v tejto chvíli, že vie dať do návrhu zákona míny, ktoré predpokladá a ktoré vie odstrániť v druhom čítaní. A bude sa tváriť ako človek, ktorý o nich nevedel, a je to výsledkom diskusie, preto špeciálne pri tomto ministrovi treba povedať, že my budeme s týmto návrhom súhlasiť iba vtedy, ak by dal verejný prísľub, že v tej výberovej komisii bude ten cudzí prvok. A zároveň dodávam, bolo by dobré dať na to priestor, posielať do tohto pléna, do tejto siene zákonnosti návrh zákona, ktorý už nepotrebuje úpravy. To sa v tejto chvíli nedeje, a preto hovorím za seba aj za časť klubu, v tomto prípade sa zdržíme hlasovania. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kadúc, musím s vami súhlasiť. A najväčší problém tohto zákona je, že začiatkom roka 2016 budú voľby, sa mi to javí, že tu skôr ide aj o určitú snahu niekoho ešte zabetónovať. A takže by som bol veľmi rád, kebyže odsunieme účinnosť zákona od 1. 1. 2017, ale na druhej strane stále sa neviem zbaviť toho pocitu, že všetko sa to bude diať za uzatvorenými dverami, kde nebude mať verejnosť odborná aj laická verejnosť žiaden prístup. Preto naša strana stále preferuje verejné hearingy, čiže verejné vypočúvania, aj pán poslanec Hlina tuto búchal topánkou do stola kvôli tomuto, aby sme na pôde Národnej rady v odbornom výbore vedeli a mohli vypočuť jednotlivých kandidátov na takéto vážne funkcie. Ale to sa netýka len Policajného zboru, ale aj ďalších významných predstaviteľov štátnej správy. Takže nám tu chýba tento princíp otvorenia sa transparentnosti a obhájiteľnosti týchto kandidátov aj pred laickou alebo odbornou verejnosťou.

Ďakujem. Ja tiež som plne za príspevok pán Kadúca. Naozaj transparentnosť je nutná, najmä v takýchto veciach vnútrackých, policajtských a tak ďalej. Málo jej je, aj bolo. Mala by byť. V tých výberových komisiách naozaj mal byť nejaký cudzí prvok, ja by som povedal, teda nejaký opozičný prvok alebo nejaký konštruktívny prvok, ale taký, ktorý by vzájomne tých členov aj kontroloval.
Prednedávnom tu bol zákon o rozvojovej pomoci, ktorý dalo ministerstvo zahraničia. No a tam bola situácia veľmi rovnaká, vlastne minister menoval v mene troch ľudí komisiu, ktorá vlastne bude potom hovoriť o dotáciách pre rozvojové krajiny, o vyberaní tých krajín, o dotáciách aj bez žiadostí, o odpustení dlhov, o vyhodnotení investícií, zvýhodnených investícií, o rôznych zákazkách, stavbách, službách a tak ďalej. Čiže tiež má ministerstvo snahu to všetko mať vo svojich rukách, čo, samozrejme, v takýchto veľkých prierezových témach proste je nesprávne.
Čiže tiež sa prihováram za to, aby boli tam aj tzv. cudzie prvky, a to prvky, ktoré by naozaj seriózne, konštruktívne šachovali tie možné zneužitia takýchto komisií. Ďakujem.

Ďakujem pekne za obidve faktické poznámky a ďakujem teda za pochvalné faktické. Len to zhrniem, možno do tých dvoch minút. Dovtedy, pokiaľ nebude tá výberová komisia obohatená o niekoho, kto zabezpečí nestrannosť, a zároveň pokiaľ nebude toto konanie transparentné čo do najvyššej možnej miery, ako sa na modernú krajinu informačných technológií patrí, budem možno hovoriť o tom, že vrcholoví funkcionári, predovšetkým prezident Policajného zboru bude de facto pod priamym vplyvom ministra vnútra, ergo, alebo inými slovami povedané, na súčasnom stave sa tu nič nezmení. A teda sa pýtam, načo prichádzame s takým zákonom, ktorý nás tu v zásade neposúva nikam vpred? Okej, sa bavíme o tom veku, príslušníkov Policajného zboru, ale toto je tak parciálna zmena, že nie som si úplne istý, či je to hodné novely.