6.
Pán predseda, ďakujem pekne. Dámy a páni, je pred voľbami a zdravotníci, v tomto prípade ostatní zdravotnícki pracovníci a sestry, sú príliš veľká cieľová skupina na to, aby vládna moc, tak ako tomu doteraz, naďalej ignorovala ich požiadavky. To, že sestry opakovane deklarujú, že trojročné vyjednávania nie sú úspešné, ich požiadavky nie sú akceptované a ich hlas nevypočutý. Keď sestrám v októbri 2013, ak si spomíname, keď stanovali pred Úradom vlády, došla trpezlivosť, vtedajšia ministerka zdravotníctva pani Zvolenská nebola schopná okrem čaju a polievky zabezpečiť nič, pretože sa takisto nechala počuť, môžete si to pozrieť aj v jej vyjadreniach, že do 15. 10. 2013 potrebuje čas, aby sa oboznámila s rozpočtom, štátnym rozpočtom, alebo teda s číslami štátneho rozpočtu, a potom príde so zákonom. Ja som rád, že je rok 2015 a konečne niečo z ministerstva zdravotníctva vyšlo. Žiaľ, sestry to tak pozitívne nevidia.
My politici radi hovoríme o tom, že sesterská práca je nezastupiteľná a nezastupiteľná je aj jej úloha v starostlivosti o pacienta. Raz ročne ich pár z nich oceníme titulom "sestra roka", ale stovky až tisíce z nich dennodenne nastupujú každý deň a každú noc do služby, mnohí z vás, ktorí tu sedíte, ste lekári, mnohí z vás pracujú so sestrami a viete, že naozaj tá práca nie je ľahká. A nastupujú do služieb za prácu, za plácu, pardon, za mzdy, ktoré nie sú na rok 2015, podľa mnohých z nás, ktorí tu sedíme, či koaličných, alebo opozičných, adekvátne.
Poviem pár čísel. Podľa OECD len v troch krajinách Európskej únie majú sestry nižšiu mzdu, ako je priemerná mzda v tej-ktorej krajine. A Slovensko je v tomto rebríčku, rebríčku predposledná s koeficientom momentálne 0,84. Čo pri priemernej mzde 882 eur predstavuje asi 740 eur.
Pán minister argumentuje faktom, sa nechal počuť tento týždeň v médiách, či v dnešnej dobe na Slovensku nie je dobré zvýšenie približne 200 eur k platu, podľa mňa hrajúc na city obyvateľov, že čo vlastne tieto sestry chcú, keď nie sú spokojné s tým, čo navrhne vládna moc.
Chápem, že sestry tento postup trochu uráža, a aj napriek predloženému zákonu o platoch sestier zbierajú podpisy na vyjadrenie občianskeho nesúhlasu k tomuto postupu. Uznávam, že každého vrátane nás by potešilo 200 eur k výplate, podobne ako živnostníci vzali radšej pri pohľadávkach Váhostavu 50 %, pretože vedeli, že lepší je vrabec v hrsti, ako čakať možno niekoľko rokov na percent sto. Takéto licitovanie ale nemôže byť akceptované ako systémové riešenie platov najväčšej skupiny zamestnancov v zdravotníctve. Sestry, ale v tomto prípade, myslím, aj pôrodné asistentky a, samozrejme, všetkých stredných zdravotníckych pracovníkov, si jednoducho zaslúžia platy adekvátne ich náročnej práce, vzdelaniu a zodpovednosti.
Často a v posledných dňoch z ministerstva financií prichádzajú čísla, pozitívne čísla, ktoré hovoria o tom, ako dobre na tom je Slovenská republika, ako dobre makroekonomicky si tento štát vedie. Porovnáme sa s okolitými krajinami a počúvame, že aj odvody zo zdravotníctva neklesajú, ba naopak, vďaka ekonomicky aktívnym poistencom. Som rád ako občan tejto krajiny, že sa to takto deje, na druhej strane chápem sestry, že by tento pozitívny makroekonomický rast videli rady aj na ich výplatných páskach. A chceli by pocítiť nie systémom, keď dávajú, ber, toľko, koľko sme povedali my, ale chcú mať konečne adekvátny mechanizmus založený v zákone, ktorý by bol naviazaný na rast hospodárstva, podobne ako napríklad, a tým tiež argumentujú, valorizácia pri zamestnancoch verejnej správy. A aspoň sa priblížiť, keď nie možno Nemecku, kde ten koeficient oproti priemernej mzde je 1,55, alebo v Českej republike, kde je to 1,04, tomu zodpovedá len pre vašu informáciu plat sestry zhruba 940 eur, alebo Írsko, kde je koeficient 1,11, čo je porovnateľná päťmiliónová krajina, asi 980 eur.
Sestry sa právom pýtajú aj iné ministerstva. Podľa akých kritérií boli nastavené tieto koeficienty, ktoré máte v laviciach, v zákone 0,81, 0,85 a 0,90 pri sestrách, samozrejme, pri iných profesiách to je ľahko iné. Bolo to podľa vzdelania? Bolo to podľa náročnosti práce? Ani jedno, ani druhé totiž nezodpovedá navrhovaným koeficientom, pretože medzi sestrami je množstvo vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, ktorí sú aj sestry, pôrodné asistentky, záchranári, laboranti, a títo nie sú zďaleka na rovnakej úrovni. Preto žiadajú navýšiť koeficienty za odpracované roky tak, ako je to už v spomínanom zákone 533 o verejnej službe. Argumentom je to, že pracujú vo verejnom záujme, v sektore, ktoré je takisto platené z verejných zdrojov. Navyše je nespravodlivé, aby mal zdravotnícky pracovník rovnakú mzdu po troch rokoch, aj po 23 rokoch napríklad práce. Je to demotivujúce a pri takomto nastavení naozaj veľmi ťažko udržíme kvalitných ľudí v systéme zdravotníctva.
Štatistiky nám potvrdzujú tieto slová. Poviem pár čísiel, ktoré naozaj sú dosť alarmujúce. V roku 2009 vstúpilo do zdravotníckeho systému, čiže nie tak dávno, na Slovensku 1 369 nových sestier. Tento rok, alebo teda do 30. júna 2015 to bolo iba 342 sestier. Keďže to bolo do pol roka, do 30. júna, a môžme to nejak transponovať na celý rok a len matematicky to navýšime raz toľko, vychádza to, toto číslo okolo 680 a tu vidíme, že oproti, za uplynulých pár rokov je to viac ako 50-percentný pokles nových sestier, ktoré do systému vstupujú.
Sám učím na, prednášam na dvoch vysokých školách, sestry, manažment zdravotníctva a musím vám povedať, že viac ako polovica sestier odchádza do Českej republiky alebo do iných krajín, väčšinou do Rakúska, a takisto viac ako polovica, aspoň z môjho ročníka, je to možno také empirické, ale viac ako polovica chce z tej druhej polovice za prácou vycestovať.
Vieme, že priemerný vek sestier stúpa a mladé perspektívne sestry naozaj odchádzajú. Na Slovensku pripadá iné číslo, na tisíc obyvateľov 5,4 sestry, v Európskej únii je to číslo asi 8 sestier. Vieme, tí, čo robia v nemocniciach alebo čo, ktorí sú lekári, že u nás jedna sestra pripadá na oddelenie na pacientov, zhruba 15 až 30 pacientov na jednu sestru, čo hraničí s rizikom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vieme pritom, že práca sestry pokrýva v niektorých odboroch až 80 % poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Hovoril som o ohodnotení v iných krajinách Európskej únie. Samozrejme, vieme, že situácia je tam iná, nechcem porovnávať nás ani len s Českou republikou, aj keď sú asi najbližšie, ale sestry vo svojom návrhu nechcú vyšší koeficient, ako je priemerná mzda. Vo svojom návrhu chcú oveľa menej. Pri medializovaných kauzách, korupčných kauzách tejto vlády v zdravotníctve, kedy museli odstúpiť kľúčoví predstavitelia vo vedení zdravotníctva a vo svetle faktov o niekoľkonásobnom navyšovaní platieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne spriazneným firmám, na základe ktorého musel odísť nedávno pán generálny riaditeľ, sestry napriek tomu ostávajú vo svojich požiadavkách pri zemi a žiadajú iba miernu diferenciáciu pri ohodnotení. Čiže namiesto koeficientu 0,81 sestry žiadajú zhruba 0,87-násobok, čo predstavuje zvýšenie asi o 50 eur, namiesto 0,85 pri sestrách s atestáciou žiadajú 0,9-násobok. Pri treťom stupni sa zhodujú s návrhom ministerstva.
Navrhovaná výška základnej zložky mzdy je podľa ich názoru nedostatočná, pretože neplní ani jedinú zo základných úloh mzdy, ktorou by mala byť regulačná úloha, čiže ktorá vyjadruje hodnotu práce, ktorú ten zamestnanec urobil, potom kompenzačná úloha, čiže vyjadruje alebo kompenzuje ten čas strávený v práci, sociálna úloha, pretože, samozrejme, zabezpečuje nejaký sociálny status zamestnancovi a už vôbec nie motivačná úloha tej mzdy, ktorú sestry dostávajú.
Chcem vám priblížiť, ako sú dnes ohodnotené sestry, aby ste videli v porovnaní, ako je to s novým zákonom a ako budú ohodnotené podľa tohoto nového zákona. V súčasnosti je základná zložka mzdy sestry a pôrodnej asistentky odvodzovaná z ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. V závislosti od náročnosti práce môže byť minimálny mzdový nárok sestry násobený koeficientom od 1,6 cez 1,8 až po 2,0. Ak zohľadníme výšku minimálnej mzdy od budúceho roku, a vieme, že táto minimálna mzda sa má zvýšiť na 400 eur, možno jednoducho zistiť, že navrhované výšky platov sestier môžu byť v prípadoch sestier, ktoré vykonávajú náročnejšie úlohy s potrebnou mierou samostatnosti a zodpovednosti, môžu byť nižšie ako vo výške minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce, podľa tohoto nového zákona. Ak by sme pri tom porovnávali výšku minimálnej mzdy sestry alebo pôrodnej asistentky v čase od 1. 1. 2016, teda s ohľadom na plánované zvýšenie minimálnej mzdy na 400 eur, čiže 400 eur krát 1,6 je 640 eur.
S touto navrhovanou právnou úpravou, ktorú dal pán minister do pléna Národnej rady, čiže 0,81, koeficient, krát 858 eur, budúci rok očakávame túto priemernú hodnotu mzdy, dôjdeme k číslu 686 eur. Čiže mimo môžeme zistiť, že tento model je výhodnejší iba pre sestry, ktoré sú relatívne krátko v zamestnaní, alebo, nechcem povedať, menej skúsené, ale napríklad bez atestácie, skrátka, sestry v tej hladine č. 1. Ale pre sestry, ktoré sú v hladine č. 2 a 3, už to výhodnejšie nie je.
Aj keď ministerstvo zdravotníctva používa pojem základná zložka mzdy, jedná sa o obsahovo totožný pojem s pojmom minimálna zložka mzdy.
Okrem toho sestry poukazujú tiež na doterajšiu prax zamestnávateľov priznať sestrám len zákonné minimum, to znamená mzdy bez akejkoľvek variabilnej, ale aj motivačnej zložky mzdy, napríklad osobného príplatku. Jednoducho, aj keby chceli, nemajú vzhľadom na situáciu v zdravotníctve a vysoké zadlžovanie, nemajú z čoho. Tento nie je vyplácaný často ani u štátnych poskytovateľov, nehovorím všetkých, ale často aj u štátnych. Toto jednoducho znamená potrebu upraviť mzdy sestier zákonom v minimálnej výške prevyšujúcej aktuálnu minimálnu mzdu, pretože môže sa stať, a obávajú sa možno niekedy právom, že zo strany zamestnávateľov vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov budú mať menej peňazí ako podľa súčasného stavu, podľa súčasného platného zákona.
Ďalšia požiadavka sestier je podľa môjho názoru rovnako logická, pretože sa snažia oddiferencovať sestry s praxou od tých, alebo s atestáciou, od tých, ktoré prax nemajú. Argument pána ministra o tom, že sestra na materskej dovolenke nepracuje, je podľa mňa irelevantný, pretože po skončení materskej dovolenky musí sestra plniť rovnaké povinnosti ako iné sestry a navyše v zákone o verejnej službe napríklad táto diskriminačná podmienka nie je. Sestry preto požadujú, aby sa každé tri roky praxe navýšil tento koeficient o 0,03, čo predstavuje zase podľa mňa sumu, ktorá je veľmi reálna a naozaj pri zemi, sumu 8 eur za rok. Absencia takých kritérií pre určenie výšky mzdy, akými sú dosiahnutá prax, náročnosť pracovných úloh, miera zodpovednosti, len prehlbuje nerovnosti v odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov vo všeobecnosti.
Je predsa naozaj pochopiteľné a bežnému človeku úplne zrejmé, že sestra s desaťročnou, napríklad s desaťročnou praxou poskytuje zdravotnú starostlivosť rýchlejšie, často lacnejšie a účinnejšie a je nejakým mentorom práve tej mladej sestry, ktorá práve prišla zo školy a nemá tú potrebnú prax.
Zdravotnícky pracovník s praxou by mal preto s ohľadom na uvedené skutočnosti byť odmenený lepšie ako ten bez praxe. Schválili sme zákon o platoch lekárov, kde táto podmienka alebo tento fakt odrazený je.
Správnosť tohto tvrdenia potvrdzuje nielen plat, nielen zákon o platoch lekárov, ale aj doterajšia tradícia v odmeňovaní, v platoch zdravotníkov. Napríklad o tom hovoril aj zákon č. 143/1992 alebo č. 313/2001, alebo, ako som povedal, zákon o verejnej službe 553. Rovnako je možné sa inšpirovať aj českou právnou úpravou 564 zákona zbierky, ktorý túto prax tiež do platových tabuliek, ak chcete, vnáša a zachováva.
Sestry sú preto toho názoru, že pri určení výšky platu by mala byť zohľadnená aj dĺžka praxe. Sestry a pôrodné asistentky majú, podobne ako ostatní zdravotnícki pracovníci, povinnosť sústavne sa počas výkonu povolania vzdelávať, musia zbierať tzv. kredity, ktoré musia posielať na komoru a tak ďalej, čiže je to povinnosť zo zákona, pričom aj touto formou by malo byť plnenie tejto zákonnej povinnosti ohodnotené. Vzhľadom na to, že starostlivosť o člena rodiny je činnosťou obdobnou ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zdravotné sestry a pôrodné asistentky sú, samozrejme, prevažne, rovnako prevažne ženy, posúdením doby materskej alebo rodičovskej dovolenky sa kompenzuje istá rodová nerovnosť spôsobená spoločenským poslaním ženy ako matky. Myslím si, že túto kompenzáciu si staršie sestry za svoju prácu naozaj zaslúžia.
Pán minister síce tvrdí, že platy dolu nepôjdu, ale naozaj to nemôže garantovať, pretože keď riaditeľ nejakej nemocnice povie, že nemá peniaze a ide podľa litery zákona, a podľa litery zákona vidíte, že môžte dať 0,81 krát priemerná mzda, tak sestra často, teraz nehovorím o Bratislave, kde majú možnosť naozaj pendlovať a kde tie pracovné príležitosti sú častejšie, hovorím napríklad v Skalici, kde pracujem alebo kde som pracoval, kde som bol riaditeľom, a viem, že tie sestry nemajú možnosť z hľadiska vzdialenosti sa len tak ľahko zamestnať ako napríklad v Bratislave. Čiže budú musieť akceptovať aj túto nižšiu mzdu, keď chcú zamestnať sa. Ja hovorím nie o mladých sestrách, nehovorím o sestrách, ktoré nemajú rodiny a ktoré sú flexibilné. Hovorím o sestrách, ktoré majú 50 rokov, ktoré fakt už ťažšie môžu pracovať povedzme v Čechách alebo niekde inde.
Ale aj pri tomto nastavení koeficientov, ako navrhuje pán minister, je oprávnené sa pýtať na zdroje. V navrhovanom štátnom rozpočte 2016 totiž je koeficient za poistencov štátu 4,3 %, čo je menej ako tento rok. Je tam síce rezerva 50 mil. eur, ktorá pôjde na platy sestier, ale podľa inštitútu finančnej politiky môže dosiahnuť ku koncu roku dlh zdravotníckych zariadení sumu až pol miliardy eur, čo podľa mňa už hraničí s bezpečnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jednoducho je to preto, lebo nemocnice už dodávatelia nebudú mať z čoho úverovať a nebudú mať z čoho platiť tú prevádzku. Aj keby chceli, aj oni musia platiť faktúry a vzniká druhotná platobná neschopnosť a môže sa stať, že jednoducho nedodajú tie lieky alebo povedzme energie.
Očakávam protiargumentáciu poslancov SMER-u alebo pána ministra, že pri zákone o platoch sestier v roku 2011 tiež neboli zabezpečené zdroje. Opak je ale pravdou. Som rád, že už mám na to aj dôkazy. Rovnako na rok 2012 bola pripravená rezerva 50 mil. V roku 2012 boli zvýšené príjmy od ekonomicky aktívnych poistencov, ktoré takisto bolo publikované ministerstvom financií v roku 2013, a pani exministerka Zvolenská prezentovala v júli na svojej tlačovke, v júli 2012, že lieková reforma, ktorú pripravila predchádzajúca vláda, ušetrila 50 mil. eur.
Pýtam sa pána ministra aj na ďalší dôležitý fakt. Opakovane zdôrazňoval vo svojich vyhláseniach, že platy má možnosť zvýšiť iba v štátnych nemocniciach. A zasahovanie do iných, v tomto prípade neštátnych, nehovorím len v súkromných, ale aj iných neštátnych, VÚC-karských, mestských a tak ďalej, by nebolo v súlade so zákonom, či až protiústavné. Hovorca, citujem hovorcu pána Bublu ministerstva zdravotníctva: "Od začiatku tvrdíme, že úpravu odmeňovania vieme garantovať len pre štátne nemocnice. Veríme však, že predkladaná zmena v odmeňovaní bude inšpiráciou pre súkromných poskytovateľov." Neviem, čo sa stalo. Pravdepodobne opäť to, čo sa stáva častejšie v poslednej dobe, že premiér tejto krajiny zasiahne a potom všetko ide, pretože máme pred sebou zákon, kde upravujú sa, kde sa budú upravovať platy aj u neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
A chcem sa naozaj spýtať vecne. Čo sa naozaj zmenilo? Je toto protiústavné alebo nie je protiústavné? Pretože ministerstvo tvrdilo doteraz, že to v súlade so zákonom nemusí byť. Vie ministerstvo garantovať tieto tabuľky aj v neštátnych zdravotníckych zariadeniach alebo nie? Ak to nie je protiústavné, fajn, prečo to potom neplatí aj pre ambulantné zariadenia alebo domovy sociálnych služieb, kde robia rovnako sestry z verejných zdrojov a ktoré sú podobne neštátne ako niektoré ústavné zariadenia? Alebo sa môže stať opäť to, že táto Národná rada pravdepodobne schváli tento zákon a po voľbách nejaký poradca nového premiéra pre zdravotníctvo, ako v roku 2012 pán Dragula, dá tento zákon na Ústavný súd, ktorý rozhodne o protiústavnosti, a tento zákon sa znova zablokuje.
Myslím si, že tak - a s tým skončím - ako komunikovali sestry, že ministerstvo zdravotníctva nereflektovalo ich požiadavky napriek trom rokom snahy o konsenzus, je aj tento zákon neúplný, nerieši podstatu ohodnotenia práce všetkých sestier a sestry sú s ním právom nespokojné. Ostáva mi len ako lekárovi dúfať, že ak sestry pristúpia k výpovediam, nedôjde k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, a vzhľadom na to, že ide o prvý krok v platoch, alebo teda po ohlásení protiústavnosti riešiť platy sestier, budeme, ja osobne budem za tento zákon, ale chceme, aby v druhom čítaní boli viac vypočuté možno aj už konkrétne detaily, návrhy sestier a verím, že tieto návrhy do druhého čítania sa dostanú.
Ďakujem pekne.
