56. schôdza

Pán poslanec Hraško, nech sa páči, už máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, milí občania, táto schôdza bola zvolaná už len ako dôvetok zlyhaní ministra školstva. To nie je za to, že sa zrazu niekde stratili peniaze, nie nepodstatné, pretože skoro takmer pol milióna nie je nezanedbateľná suma. To nie je len za to, že sa čachruje s pozemkami IUVENTY, s majetkom. To je opäť vyvrcholenie viacerých pochybení ministra, kde v normálnej krajine, kde za drobné prehrešky ministri odstupujú sami, na Slovensku nie je možné. Tu, samozrejme, si nemôžu dovoliť niekoho dať preč len tak, pretože drží ochranné ruky nad kšeftami, nad tým, ako z tejto krajiny unikajú peniaze do schránkových firiem.
My tvrdíme jedno, opatrenia ministra neboli dostatočné a neboli dostatočne razantné. Namiesto toho, ako som už spomínal skôr, sa robia také opatrenia naoko, tvárime sa, že robíme opatrenia, aby to vyzeralo, že sa opatrenia robia, ale koniec koncov nič moc sa nespraví.
To je ten príklad, kde sa konštatuje, že toto tu bolo dobré, toto nebolo zlé, ale okolnosti, ktoré viedli k tomu celému, tie sa už potom nevyšetrujú. A takto to vládna strana, resp. ľudia, ktorí sú jej poplatní, robia.
Preto sa ani žiadne vyšetrovanie nedovedie do úspešného konca, pretože sú usmerňovaní, aby sa náhodu na niečo väčšie neprišlo. A preto sa to dá stopnúť už na začiatku, aby sa to nebodaj nedostalo až niekde na súd. Preto má vládna moc v rukách políciu, má v rukách prokuratúru.
Minister školstva skutočne zlyháva a buď je slabý natoľko, že si nechá diktovať od svojich podriadených, ktorí riadia rezort za neho, alebo to má nadiktované a potom musí znášať to, že tie prešľapy, na ktoré sa príde, idú na jeho hlavu.
Skutočne ma zaujíma, odkiaľ sa vracajú peniaze, jedna časť sa vracia podľa medializovaných správ z banky, kde boli zadržané, našťastie. Zvyšná suma sa ale vracia odniekiaľ. Mňa by zaujímalo na základe čoho, pretože takýto skutok musí byť vyšetrený a môže len sudca vydať príkaz na takéto navrátenie peňazí, ktoré odišli niekde inde. Tak by ma zaujímalo uznesenie takéhoto súdu. Alebo na základe čoho sa tie peniaze zrazu znenazdajky vracajú? Zhodou okolností deň pred konaním mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra.
Počuli sme tu oslavnú ódu nášho veľkoústeho, ktorý hovoril, že oni sú tu, oni prišli na toto rokovanie, žiaľ, boli tu len v čase, keď bol jeho prejav, keď mu mohli tlieskať. Okamžite po tom aj s celou svojou bandou odišiel preč. Ostal tu len chudák opustený minister školstva. (Reakcie z pléna.)
Ja by som poprosil, aby ste mi neskákali do reči... (Reakcie z pléna). Pani predsedajúca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ja sa vyjadrujem slušne, ja som zatiaľ nepoužil žiadne... (Reakcia ministra financií.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pokračujte a poprosím vás, aby ste sa vyhli vo svojom vystúpení rôznym takým dehonestujúcim výrazom.
Nech sa páči, pokračujte ďalej.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Žiaľ, povedať pravdu v tomto parlamente už je dehonestujúce a práve sme toho boli priamym svedkom. Práve som bol označený ministrom financií za klamára. To, že klame jeho premiér, to mu vôbec nevadí. Klamár, ktorý klame na každom kroku, len čo otvorí ústa! Ale to je v poriadku, pretože to je jeho. Oni nechcú počuť pravdu a, samozrejme, označujú to za zlo, keď ich niekto nazve zlodejmi. Označujú to za zlo, keď niekto poukazuje na ich prešľapy, na ich rozkrádačky. Veď to sa deje za ich vlády! To sa deje teraz ! A vidíte a kričia, keď sa im stúpi na otlak. Aspoň vidno, že stúpame správnym smerom!
V úvodnej reči boli uvedené tri posledné veci, vďaka ktorým sa koná dnešná schôdza. Prvou je prešľap na Metodicko-pedagogickom centre a zlyhanie ministra v tom, že nekonal, ako som už hovoril, razantne a rýchlo. Konal až potom, keď sa celá kauza prevalila a dostala sa do médií a ozval sa človek, ktorý bol v podstate postihnutý ako malá rybka, ktorému to dali celé zjesť.
Ďalší prvok je predaj pozemkov a predaj majetku pod IUVENTOU, ktorá vždy patrila školskej mládeži. Kšeftuje sa tu s nehnuteľnosťami tak, aby to bolo pre niekoho ziskové. Údajne môže dochádzať k stratám až okolo miliardy korún, po starom.
O koľko by sa dali zvýšiť platy učiteľom? A to sú peniaze, o ktoré štát príde, ktoré mohli byť venované tým učiteľom na zvýšenie platov. Takto, žiaľ, nebudú, pretože niekto bude mať kšeft! Tie peniaze pôjdu niekomu do vrecka, pretože na tom si urobí biznis. Dostane sa k veľmi lukratívnym pozemkom. A niekto tu hovorí, všetko predsa ide transparentne. Áno, vidíme tú transparentnosť vlády na každom kroku: tendenčne nastavené verejné obstarávania, dané presné podmienky, aby vyhovovali jedinému, alebo možno trom, ktorí sa dohodnú koniec koncov, a vyhrá presne ten, ktorý vyhrať má. Takýchto káuz je nachystaných viac a budeme o nich hovoriť možno aj na ďalšej schôdzi.
Takto sa hospodári aj na ministerstve školstva a je to, žiaľ, smutné. Skutočne, mali sme tu kauzy aj na ministerstve zdravotníctva, mali sme tu kauzy na ministerstve dopravy a stále sa bojuje o to, aby 4,5 mld. odišli z nášho rozpočtu, z nás všetkých peňazí, na stavbu nezmyselne predraženej diaľnice D4 a zmysluplnejšej rýchlostnej cesty R7. A toto sú zlyhania ministra.
Kde sú tie veľké reči, že do troch minút odvolá, keď nastane nejaké čo i len pochybenie, že sa strácajú niekde peniaze, že je tu korupcia, že je tu klientelizmus - kde sú tie sľuby? Kto je tu klamár?! (Rečník sa na chvíľu odmlčal.)
Všetkým nám je jasné, že kto to je, ale, samozrejme, nikto to nechce počuť, a preto nazve opozičné hlasy zlom. Ja tvrdím, že zlo v tejto krajine je tu pri moci a my musíme bojovať proti tomuto zlu, pretože keby sa neprišlo možno aj na takéto menšie veci, tak by ďaleko väčšie peniaze odchádzali preč. Ľudia si musia uťahovať opasky, ľudia sa boja, z čoho budú existovať zajtra, o mesiac, či budú ešte v práci, či budú v zamestnaní, či ich náhodou niekto svojvoľne nevyhodí, lebo im prišiel na kšefty. To je bieda tejto vlády, to je bieda tejto moci, to je to zlo!
A prečo sa nič nevyšetrí? Pretože všade sú ľudia, ktorí sa v správnej chvíli dokážu zastaviť a skonštatovať, že nič sa nestalo, nieže sa nevyšetrujú ani okolnosti okolo toho.
Žiaľ, sme svedkami toho, že SMER brúsi už nielen po takých vážnejších ministerstvách, kde sa naozaj točia veľké peniaze, ale už točí aj okolo vzdelávania. Peniaze, ktoré sú určené deťom, študentom na vzdelanie a učiteľom, ktorí ich majú vzdelávať, tak sú premrhané a odčerpávané preč. Ktovie koľko ešte takýchto káuz je, na ktoré sa neprišlo.
Toto sú reálne zlyhania ministra školstva, nehovoriac o klientelizme, kedy sa skutočne do úradov dostávajú ľudia, ktorí by tam možno radšej nemali byť. Ale ako sme svedkami v prípade prepadnutia banky, je to nejakých pár rokov natvrdo, za rozkradnutie miliónov niekto získa trafiku, a keď nie na Slovensku, tak rovno v Bruseli. Žiaľ, takto to funguje, rodina predsa svojich nepotopí, len si ich uprace. A SMER je jedna veľká rodina. Takto to funguje. A bolo to už viackrát povedané a konkrétne príklady, ktorí ľudia zlyhali niekde a boli presunutí niekde úplne inde, trošku viacej stranou, trošku viacej z očí, ale opäť s veľkým dosahom na možnosti rozkrádania. Zalepiť oči verejnosti, zalepiť oči občanom, že veď sme vyvodili zodpovednosť, veď sme ho odtiaľ vyhodili! Ale už nikde sa nespomína, že dostal teplé miestečko, možno ešte výhodnejšie, niekde inde. Toto sú tie opatrenia, toto je to vyvodenie zodpovednosti z pohľadu vládnej strany!
Ja vám poviem len jedno. Aj páni poslanci vládnej strany, aj páni ministri, aj premiér, spravodlivosť vás dobehne. Možno nie teraz, možno nie ani o rok, možno ani nie o štyri, či o päť, ale ak to bude o desať, ja budem rád. Viete, v Rumunsku už zatvárajú skorumpovaných politikov, aj v Českej republike už na nich došlo. A raz príde čas, že to bude aj u nás a nebudú sa len vyvodzovať dôsledky, že niekoho upraceme na iné teplejšie miestečko, ale skutočne budú padať hlavy. Ale to je o zodpovednosti a teraz vidíme, kto ako s tou zodpovednosťou narába. Nič, len prázdne, plané reči.
Preto aj táto schôdza je opodstatnená, preto sú tu dôvody, ktoré boli reálne ukázané, reálne vysvetlené, žiadne emócie. To, že sa do toho vložia ďalšie emócie, to už len možno nejaké navyše, pretože sme skutočne rozčúlení z toho, ako sa to deje. A kto by nebol? Normálny človek z toho musí byť rozčúlený, pretože sa tu kradne z nášho spoločného. Všetky tie peniaze mohli byť investované účelnejším a zmysluplnejším spôsobom a možno aj na zvýšenie platov tým učiteľom. Žiaľ, nie sú.
Preto zlyhania ministra Draxlera považujeme za opodstatnené a takisto aj jeho vyslovenie jeho nedôvery takisto aj za celý klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, tak debata ide troška takým tvrdým tempom, nie som zvyknutý na takýto celkom štýl, tak ja by som si dovolil pár pokojných otázok alebo poznámok k tomuto povedať, a teda dovoľte pár slov.
Obyčajne sa z médií dozvieme, že sa niečo deje, no, veď ja moc neverím, lebo tie rôzne veci nafúkajú, povedia nie všetko, ale, bohužiaľ, my sme odkázaní len na médiá. Ja by som rád bol, keby raz niektorý minister sám odhalil takéto, išiel do médií, povedal a proste potrestal ľudí, ktorí toto robia, no, toto možno ani naše vlády to predtým nerobili, ale tieto to tiež nerobia, no.
Mňa naštvalo napríklad to, keď som sa z médií dozvedel, že štátna agentúra, už neviem pre jaké veci, chce 1,4 mil. na konferenciu, tie startupy, plné noviny toho bolo. Nakoniec to z toho bolo milión, chválapánubohu, ale fakt je to strašné, no. Ja som kdekade napísal aj povedal, že často sa robia seniorské konferencie, teraz mali krásnu konferenciu európskeho rozvoja k migráciám v Ružomberku, 102 ľudí, 3 700 eur nás to stálo, bola to veľmi dobrá konferencia. Čiže ja za takýto, za ten milión som schopný zorganizovať 150 konferencií a seniori budú happy a všetci budú radi a dostanem tam hviezdne obsadenie.
Čiže je to tunel ako šľak, by som povedal, tento 1, či 1,4 mil., no. Byť ja ministrom hospodárstva, tak, samozrejme, okamžite na to šliapnem, poviem všetky položky, komu to vlastne išlo, kto je ten majiteľ, ten koncový, ktorý si rozdelil, že nech si to čítajú, bude to v novinách, možnože to neni až tak pravda, jak sa to písalo, ale bolo to strašné.
Čiže treba konať! Už je zas týždeň, dva odvtedy, a nič sa nedeje. Keď som tú startupovskú konferenciu pozeral v televízii, tak naozaj to bolo chudobné, tam tých pár mlaďasov sedelo v prvých radách a veličajzná sála s veličajzným servisom proste nobody, nikto tam nebol poriadne.
Čiže v kríze, keď nám naozaj ide o každé euro, keď sporíme atď., naraz dať milión na takéto, je naozaj, nechcem to nazvať, ale ja tu mám jedno slovo napísané, radšej to neprečítam.
Čiže vtedy som sa rozhodol, že dám svoj podpis na to, aby, na žiadosť o zvolanie tejto schôdze, lebo o týchto veciach sa treba naozaj systémovo porozprávať. Nemyslím si, že tu ide len o ministerstvo školstva alebo o chvíľu zdravotníctva a bohviečo všetko bude, ale tu ide o tunelovanie peňazí, systematické tunelovanie eurofondov. A sa to rozplemenilo tak, že je to, bohužiaľ, pravda a toto by sme mali všetci, teraz ide o Slovensko, nie o opozíciu, koalíciu, nechcem ju zastávať.
Pamätám sa na 47 mil. euro, či jak sa to volalo, misie, nie (reakcia z pléna), emisie, nie euromisie, emisie, no, tak už je to staré, tisíckrát sa to spomínalo, ale tých 47 mil. sa vrátilo na slovenské adresy a už je to v strate, už to išlo dostratena, nikomu sa nič nestalo, je to v poriadku. Ale ľudia vidia, keď oni môžu, tak aj my budeme, a teda každý na svojom mieste sa už snaží niečo uchmatnúť a stalo sa to metódou proste nášho života a to je, samozrejme, chyba.
A ja som teda chcel najmä na tejto schôdzi, aby sme tieto metódy práce nejakým spôsobom prediskutovali a aj sa poučili, že ako sa mohlo stať to, čo sa stalo. Ak niekto má, naozaj veľmi nízko postavený človek právo podpísať 460-tisíc nejakú faktúru na, však za chvíľu to poviem na čo, som si to opísal z toho materiálu, tak táto metóda práce je chorá. Naozaj, polmiliónovú faktúru by mal podpísať minister alebo štátny tajomník, alebo niekto naozaj zodpovedný, ale nie niekto tam dole niekde, kde tie peniaze potom mali isto začlenenie, pánbohvie.
Ja som 27 rokov robil teda vo vede, výskume, v školstve a v športe som bol nejaký reprezentant, 20 rokov som trénoval mládež v atletike, čiže táto tematika tohto ministerstva je mi veľmi blízka, a teda je to kľúčové ministerstvo, je to veľmi dôležité ministerstvo, lebo, povedal by som, kľúčové pre budúcnosť Slovenska, vzdelanie, šport atď., voľný čas pre deti, mládež.
To, že je to už tretí minister, to tiež nie je dobré, ale toto je ešte mladý, nový, čiže ja sa ku koncu aj za neho prihovorím, ale v tom zmysle, že iste tie tri zmeny, lebo svojím spôsobom boli z nejakých dôvodov nutné, ja do toho celkom nevidím, ale iste ani pre rezort neni dobré, keď tí ministri sa veľmi často striedajú aj za jedno volebné obdobie.
Tento minister má veľmi širokú náplň, pozrite sa na to, iste to nie je ľahké ukočírovať, a preto musí mať dobrý štátnych a musí mať dobrých riaditeľov odborov, ktorým dôveruje absolútne, aj keď niekto sa jeden, dvakrát pomýli, alebo umelo dá niečo podpisovať, to vyškrkáme a on to znova donesie, tak na druhý deň naozaj musí letieť, no, bohužiaľ.
Samozrejme, ide o tú odbornosť, aby tak ako je to inde, napríklad v Taliansku, že tí ľudia sú aj po dvadsiatich rokoch stále na tých funkciách rôznych odborných a iba špička sa mení, to by sme aj my mali k tomu dôjsť, žiaľ, 25 rokov to nevieme urobiť, je to chyba.
Ja som ministrovi, pánovi, dával otázky a interpelácie, to sa dá ľahko zistiť, a môžem povedať, že jeho odpovede boli vecné a pokojné, písomné aj ústne, čiže som bol v podstate s nimi spokojný. Aj nedávno podporil ten jako keby zákon o tých nepočujúcich, aspoň teda v odpovedi na interpeláciu doporučil, aby bol. Už že potom neprešiel, to je už niečo inšie a možno ho vylepšíme a dáme ho neskoršie.
Len ešte raz, že keď na sociálne balíky pre deti z osád dáme 460-tisíc, to je strašne veľa a to nemôže podpísať subalterný úradníček. Toto naozaj sa stalo, to treba si priznať a potom nejakého ekonóma vyhodiť z Metodicko-pedagogického centra a potom ešte dve finančné asistentky, čo to boli tam, tak sa mi zdá málo na to, aby sme ukázali, že toto naozaj sa s týmto nestotožňujeme a je to hrubá chyba, ale teda chyba náhodná, ktorá, ja obávam sa, že to tak nie je, no.
Financovanie, platenie faktúr. No, ja sa sem často vraciam takým školským iným príkladom, prepáčte, že ho ešte poviem, ale ten budem stále hovoriť, lebo tiež som zistil, že tie tunely sú všelikde inde, no. Ja som vám asi už asi desiatykrát povedal, už kto vie, môže vypnúť a čo si pozrie na internete, jak ministerstvo školstva svojho času tu za pána Čaploviča, a ten dal za pravdu mne a ten dá za pravdu tým ľuďom, ktorí nedostali tie faktúry, pán Čaplovič, aj na kontroly a všade a nepomohol si. Ministerstvo scucalo 2,8 mil. z europrojektu na Žilinskú univerzitu, elektrifikáciu. Tá dala tie peniaze OHL, teraz OHL ŽS, tí si vybrali Rekstav na realizáciu, samozrejme, oni to nevedeli spraviť, Rekstav dostal 250-tisíc. A potom finále faktúr za 126-tisíc - čiže z tých 2,8 mil. to bolo 11-krát menej - mali zaplatiť, už som to tu spomínal, pánovi Piatakovi z Ružomberka. No do dnešného dňa, tri roky je tomu, nezaplatili, ani podľa mňa nikdy nezaplatia.
Ale ja som písal premiérovi, ja som písal pánovi Vážnemu, pani Táborskej, pánovi Kaliňákovi, Lajčákovi, si neviem spomenúť ani komu všetkému. NKÚ som to osobne písal prvému, druhému. Ja si myslím, že, ja som vtedy bol vo funkcii, tak som dvihol telefón, tam zakričal, a keď to nebolo, tak som konal. Alebo mal list, hore napísal "vybaviť", bum, konal. Nič, nikto, všetci sa tvárili, že to je v poriadku. Tak to neni v poriadku.
Keď ten posledný chudák 126-tisíc euro nedostal, oni sa spokoja aj s polovicou, a nikto mu ju nedá.
Ja som išiel nedávno z Liptovského Mikuláša domov a vidím tam OHL ŽS, krásne žlté autá v nedeľu premávali, stavajú tam autostrádu, krásna tabuľa, mám ju ofotenú na mobile, europrojekt na stavbu autostrády tam. Fajn, túto OHL ŽS dostali zo Žilinskej univerzity od pani rektorky trikrát projekt nejaký. Mám to tiež vypísané niekde. Zvláštne, keď nedodržali tie prvé svoje. Oni to tiahli ďalej, ale keď si vybrali Rekstav, ktorý medzitým vraj skrachoval, ale je stále na zozname a stále, tí ľudia poutekali, sú tam dve chuderky nejaké ženy, nechcem hovoriť, že chuderky, možnože sú to sympatické dievky, ale prehrali súd a ništ! Nič sa nedeje.
Čiže na 126-tisíc nemáme právo dať príkaz, ide to z rezortu školstva, tento minister s tým nič nemá, ani pán Pellegrini s tým nič nemal, Čaplovič s tým mal, ten povedal, máte stopercentnú pravdu, pán poslanec. Tá OHL, že dostala postavenie budovy, ja to tu tiež spomínam, na predsedníctvo na ministerstve zahraničia, čiže to bola dobre zapísaná organizácia, ktorá dostala, hoci v predsedníctve je Španiel, Čech a aj Slovák. Dostali budovu. Napriek tomu nevedia toto vybaviť. Čiže tam naraz faktúra nejde a tuna môže pol milióna podpísať ekonóm z nejakého odboru ústavu. Dobre.
Ešte pár slov v závere by som povedal, no. Toto bolo k tomu prvému bodu, jak je to možné, a teda treba niečo robiť, aby toto už nebolo možné. A týka sa to mnoho ministerstiev, možno aj našich minulých, aj budúcich, ale toto nemôže proste byť, nemôže to byť.
Ja chcem niečo povedať o majetku SZM. Ja som bol dva roky za to zodpovedný. Veľa šedivých vlasov som skrz to získal, je tomu dvadsaťpäť rokov, popísal som to veľmi podrobne. Vtedy išlo o majetok troch až štyroch miliárd korún. To bolo veľa peňazí, aj veľa majetkov. Najmä federálnych, ktoré boli najmä v Čechách, ale bolo aj na Slovensku občas. Ten Junior hotel, čo teraz vyhorel, bohužiaľ, bol som tam pred pár dňami, som si to aj odfotil, tak ten tiež patrí k tomuto, ale tu nespochybujem žiadne ďalšie majetkové zmeny.
Ale Krnáčovo. Tam je krásny takýto istý hotel, možno aj omnoho, omnoho väčší, a získala ho Podbrezová svojho času a naraz je zarastený, pred dvoma rokmi som tam bol, a z balkónov rastú stromy. Veličajzný, veličajzný, no. Ale takýchto majetkov SZM v minulosti je tuná dosť, to by bol zaujímavý ten zoznam.
Nedávno som dostal z Čiech jednu hrubú knižku, tristostranovú, zajtra ju môžem doniesť, a oni zošit každý mesiac vydajú, čo sa s tým deje. Či si to nejako strážia, ale tam sa toto to schválilo 17. novembra, rok po revolúcii, 1990 - návrat majetku SSM lidu ČSFR. To bol krásny zákon, všetci sme boli nadšení. A ten majetok, čo sa dal lidu ČSFR, sa úplne rozfrckal kdekade, to by bola hrozne krásna kniha. Tí Češi mi to poslali, žiaľ, osobne nebol som schopný odpovedať, a týkalo sa to najmä českého majetku.
Ale veľmi sa obávam, že tá IUVENTA, ale to ja neviem presne, možnože to nie je pravda, ale že tiež bola v tomto majetku SZM voľakedy a že teda tých supov, ktorí sa vrhli na tieto majetky SZM, bolo naozaj už dvadsaťpäť rokov veľmi, veľmi veľa a bola by krásna vedecká práca alebo doktorandská, zistiť, že jak to pekne tieklo a kde to teraz ostalo. Malo to byť dané "lidu ČSFR", to znamená mládeži.
V personálnych veciach, no, to je ten tretí bod, tak ten tiež, samozrejme, nemôžem posúdiť, to neviem, jak to je, tí, ktorí sú bližšie, snáď to vedia, v médiách sa to nedozvieme.
Len svojho času Richetský, teraz je predseda Ústavného súdu, bol môj kolega voľakedy, tak keď niečo sa takéto stalo, len, len to bolo desaťkrát menšie alebo stokrát menšie, ako je toto, ale povedal: "Jozef, veď to je na vyhadzov, okamžite vyhodiť!" A teda už neviem, jak to skončilo, ale myslím, že sme ho nakoniec nevyhodili, ale to bolo omnoho niečo jednoduchšie, na list, ktorý, ministra napísal niekto nejakú vetu, iný, bol to Slovák, to už nechcem spomínať. Ale ja odvtedy to často povedám: "Jozef, veď to je na vyhadzov!"
Čiže toto tiež je na vyhadzov. Nehovorím, že ministra, ja nehovorím, že ministra, je tam krátko, ale je tam veľa hláv zainteresovaných a je tam veľa hláv, ktorí mali z tohto čerpať, ktorí tie balíčky mali naplniť nejakým, neviem čo, cukríky alebo keksami, alebo neviem čím. Za pol milióna sa dá všeličím toto naplniť.
No a ešte posledná veta je takáto, že na tej schôdzi, čo som hovoril, za ten milión, čo nedávno bola, ten pán Kawasaki, ktorý dostal 60-tisíc, vôbec mu to nezávidím, tak ten povedal peknú zásadu toho Steva Jobsa, ktorý, žiaľ, už umrel, ale bol iste vynikajúci manažér, že: "Šéf si musí vyberať ľudí, ktorí sú lepší, ako je on." To je zásada veľmi dôležitá. Ja môžem povedať, že som si túto zásadu v živote bral, možnože to nebolo až také ťažké nájsť lepšieho, ako som ja. Ale toto by si snáď mali aj ministri, aj pán minister, aj ďalší, že proste šikovných ľudí si tam treba zobrať, naozaj sa ich zastať a držať ich a dvíhať ich. Ale toto teda, bohužiaľ, za dvadsaťpäť rokov som málokde zbadal, ale u tejto vlády, žiaľ, tiež nie.
Dobre. Takže to by asi bolo všetko, dúfam, že som nikoho nepodráždil, a ďakujem vám za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Daniš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Jožko, kolega môj, tiež veľmi pokojne chcem povedať zopár poznámok k tomu, čo si povedal.
Vyjadril som sa už prakticky na vašom výbore a hovoril som o tom, a to chcem podčiarknuť, všetky takéto personálne výmeny, návrhy sú vždy veľmi dôležitý fakt, veľmi dôležitý akt a vždy musia v prvom rade hovoriť argumenty. Žiaľ, v tomto prípade ide o veľmi slabé argumenty a podľa môjho názoru nemali by stačiť ani na zvolanie takejto mimoriadnej schôdze.
Chcel by som ešte dodať k tomu, čo predseda vlády povedal o pozitívach na margo nášho ministra. Chcem ako, myslím si, môžem to predať ako skúsený manažér technik, prehlásiť, že mimoriadne oceňujem, s akou energiou sa pustil pán minister do renesancie toho duálneho vzdelávania, pretože ten deficit niektorých tých profesií, po ktorých tak naliehavo volá trh, je naozaj veľmi vážny.
Chcem ešte raz zdôrazniť, že tento akt, v ktorom navrhujete odvolania ministra, sa deje prakticky po tom, čo sedí v kresle ministra veľmi krátko, a deje sa to štyri mesiace pred parlamentnými voľbami.
Vážení priatelia, kto vám uverí, že nejde o púhe politikárčenie, kto vám uverí, že táto schôdza nebola účelne zvolaná?
Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško s reakciou.

Ja, my si to môžeme povedať niekde na futbale, ale na výbore som to tiež zopakoval, čiže vlastne ja, tam to bolo kratšie, tu to bolo troška dlhšie, no, čiže podobné argumenty.
Len kde o týchto témach a problémoch môžme hovoriť? Povedzte mi, kde je toto fórum? Čiže keď tu navrhneme jedno uznesenie, druhé, desiate, dvadsiate, ani jedno neprejde, no. Čiže tu musí byť nejaký priestor, keď volení poslanci sa môžu takéto veci dozvedieť, no. Napíšeme interpeláciu, to neni ten prípad pána ministra, interpelácia príde, nula bodov, ja by som povedal oničovka, vy protestujete, sa to odhlasuje a koniec. Nič, ide dostratena. Čiže takýchto prípadov už bolo veľa.
Čiže niekde sa o tomto musí debatovať. Nestačí, keď to so svojou ženou v kuchyni debatujeme, keď umývam riad, ja by som chcel, aby to niekto, ľudia počuli, ale aby aj vy ste to počuli tuná.
Pán Mikuš, ktorý je tu náš kolega, je teraz kádehák, on nechce kandidovať. A povedal jednu vetu, možnože to nepovedal celkom tak, ale je to v médiách, že "z tohto parlamentu sa vytratili hodnoty a program pre lepšie Slovensko". Čiže tuná, keď niečo je dobré pre Slovensko, či je to koalícia, alebo opozícia, tak by sme všetci mali byť za to. Bohužiaľ, tých tri a pol roka ukázalo, že to tak nie je, že proste nám nič neprejde a vám prejde všetko, no. Tak bodaj by ste, všetko, čo vám prejde, bolo dobré, no. Teraz vidíme, že niečo aj nie je dobré.
Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči, máte slovo.

Dobré popoludnie. Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, no, zjavilo sa tu meno, ktoré pre mňa bolo až do dnešného dňa neznáme, a to meno ekonóma na ministerstve školstva pána Jozefa Kováča. Neviem v tejto chvíli povedať všetky potrebné detaily, ktoré možno by bolo dobré mať poruke, ale z toho, čo tu bolo dnes povedané, mi vyplýva jednoznačne, že existuje ekonóm, ktorý sa snažil plniť si svoje povinnosti, upozorniť na možné riziká, ktorý vlastne bol tou osobou, ktorá sa snažila zabrániť tomu divnému prevodu, no a tento pán je dnes už nie zamestnancom ministerstva školstva.
Je to naozaj až taká náhoda, alebo inak, je to naozaj až taká veľká výnimka? Nie je to náhodou pravidlo, ktoré na ministerstve školstva ctia, pravidlo, ktoré hovorí, že ak nám niekto robí problémy a je to možno v oblasti financií, tak skúsime urobiť s ním takú jednoduchú vec, skúsime z neho urobiť nezamestnanca rezortu školstva.
Možno ten konštrukt je trocha priumelý, ale domnievam sa, pán minister Draxler, že to nebude úplne celkom náhoda, lebo vy mi zapadáte do jednej zlej školskej trojčlenky. Do trojčlenky, ktorá mi hovorí, že dačo nebude v poriadku a ekonóm Jozef Kováč je len odrazom k tomuto algoritmu.
Je to trojčlenka, ktorá mi hovorí, že za sebou tu máme troch šéfov rezortu školstva, ktorí sa nedokázali vo chvíli, keď to bolo potrebné, zastať svojho učiteľa, ktorý poukázal na podivné narábanie s verejnými zdrojmi, ktorými disponuje ministerstvo školstva. Zastať človeka, ktorý sedemnásť rokov robil poctivo radového učiteľa a istú časť aj predsedu rady školy. Človeka, ktorý podľa môjho názoru stál jednoznačne na tej strane barikády, kde slušný, statočný zamestnanec rezortu školstva má jednoznačne stáť. A ktorý mohol byť a mal byť a je vzorom pre to, ako sa má správať učiteľ a aké príklady má odovzdávať svojim žiakom.
Tá trojčlenka má tri mená: Dušan Čaplovič, Peter Pellegrini a Juraj Draxler. A ten učiteľ, ktorý stál na správnej strane barikády a stojí tam dodnes, a na to tvrdo dopláca, je učiteľ Oto Žarnay. Musíme sa vracať k tomuto príkladu, pretože tento príklad prekročil dávno hranice svojej školy, svojho mesta a dokonca aj vášho rezortu, pán minister. Je to meno, ktoré sa stalo symbolom, a ja sa veľmi divím, že vy ste v tej trojčlenke tá tretia osoba, ten tretí člen, ktorý je schopný zotrvávať v presvedčení, že pravdu možno natrvalo zakryť. Verte tomu, že nemožno.
Prvou osobou je profesor v trojčlenke, profesor, ktorý má za sebou už určite väčšinu svojho kariérneho života. Pán profesor, historik, archeológ, zvyknutý skúmať súvislosti naozaj oveľa hlbšie ako ostatní ľudia, urobil podľa mňa tragickú chybu, ale bude sa s ňou musieť vyrovnať sám, pretože on nedokázal vyriešiť tento prípad, ktorý ešte možno v tom čase nebol tak silný, aby rezonoval celým Slovenskom. Je to jeho zodpovednosť, akurát môžem spomenúť len s istou iróniou, že tie informačné toky vo vašom ministerstve už v tom čase, keď pán minister Čaplovič tam šéfoval, boli tak nedostatočné, že pán minister ani nevedel, že Oto Žarnay je predsedom rady školy a ako taký funkcionár si konal len svoje elementárne povinnosti, ktoré mu z tejto funkcie vyplývajú. Dobre, pán prof. Čaplovič už nie je ministrom, pozrime sa na jeho nástupcu.
Nástupcu, ktorý dokáže presvedčivým profesionálnym úsmevom presvedčiť možno mnohých o tom, že je chlapom na svojom mieste. Možnože aj je. Ale domnievam sa, že okrem toho úsmevu tu existuje, vtedajšieho ministerstva školstva, aj čosi, čo mi hovorí, že namiesto možno takého učiteľského srdca, ktoré by na tej funkcii malo byť, disponoval skôr takou straníckou partitúrou, ktorá mu káže čosi konať a nevybočiť z intencií svojej strany. Napriek tomu je tu jedna zaujímavá vec, ktorú musím z tohto miesta pripomenúť, pretože on pán, v tom čase minister, Pellegrini, keď dostal otázku na pána učiteľa Ota Žarnaya, otázku na človeka, o ktorom sa už vtedy veľa písalo, hovorilo, že či sa rozhodol zistiť, čo je skryté za týmto prípadom, tak 24. júla 2014 tento pán minister hovorí: "Ale určite áno, pretože prípad Žarnay už prekročil nielen hranice Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach, ale aj hranice samotného učiteľského stavu a stal sa jedným zo znepokojivých symbolov našej doby." No ani táto druhá časť tejto školskej trojčlenky teda nebola vyriešená, resp. pán minister školstva nedodržal svoje mediálne verejné rozhodnutie a neriešil to. Dobre.
Pán minister, dnes sa vám vytýka veľa pochybení, ktoré ja možno ani nedokážem do dôsledkov posúdiť, čo všetko ste mohli vedieť, a nevedeli ste. Ja si dokonca myslím, že rozkrádačku v rozsahu 460-tisíc eur by ste takýmto primitívnym spôsobom asi ani neodobrili, pokiaľ by teda vám bol takýto prípad navrhnutý, takýto postup, takže ani nie som naklonený tomu, aby som povedal jednoznačne, že vy ste nielen politicky zodpovedný, ale aj priamy účastník takéhoto nečestného postupu. Takže po tejto stránke si viem predstaviť, že toto by som vám s čistým svedomím vytknúť nemohol.
Ale vytýkam vám veľmi vážne, vám, najmladšiemu nielen ministrovi školstva, ale najmladšiemu členovi vlády Slovenskej republiky, človeku, ktorý ešte nie tak dávno písal ohnivé blogy na konto vlády SMER-u, človeku, ktorý bol veľmi kritický, a verím, že to vyplýva aj z vašeho osobného presvedčenia, že v tejto krajine čosi smrdí a že nie je to všetko v poriadku, že, hľa, aká to zmena. Stali ste sa ministrom kritizovanej vlády, dobre, aj to je možné, prečo nie, ale tá nádej, ktorá mala s vami vstúpiť do ministerstva školstva a ktorá sa možno mala pretransformovať v tej chvíli práve na to, aby ste prípad, ktorý nevyriešili vaši dvaja predchodcovia, prípad, ktorý nie je tak zložitý ako IUVENTA, ktorý nie je tak zložitý ako podivné manipulovanie so 460 tisícmi eur pre Metodicko-poradenské centrum, aby ste ho vyriešili. A vy ste sa rozhodli pokračovať v tom nedobrom mĺkvom postupe alebo skôr nepostupe vašich predchodcov.
Oni na ministerstve školstva zatiahli roletu pred svetom pravdy, oni jednoducho sa rozhodli, asi verní svojim straníckym príkazom a poslušným, nepovoliť, aby pravda o učiteľovi Žarnayovi, o tom, na čo poukázal, vôbec sa nejednalo o 460-tisíc, iba o niekoľko desiatok tisíc eur, aby sa dostala na svetlo Božie. Vy napriek svojej mladosti, ktorá mala byť spojená s túžbou po pravde a odvahe povedať aj to, čo možno vaši šéfovia nechcú počuť, vy ste sa na tú roletu zavesili, a keď ju už predchodcovia zatiahli, tak ste si povedali, a nikto ju neodhalí. A toto je, vážený pán minister Draxler, to, čo si myslím, že tu už niet čo zakrývať, tu už niet čo hovoriť o tom, že možno to bolo inak, pretože vy ste prípad, prípad, ktorý naozaj prekročil hranice i mestá, i školy, i rezortu a ktorý bolo treba vyriešiť, pretože táto naša doba vyžaduje práve odpovede na postup týchto ľudí, na postup čestných, odvážnych, statočných ľudí, ktorí hovoria, vtedy keď ostatní mlčia, ale vy ste sa mali pridať k svojmu učiteľovi. Vy ste svojho učiteľa, tak ako možno svojho ekonóma, nechali padnúť.
Mlčali ste a urobili ste s tým strašne zlú službu. Vy ste odkázali v duchu svojich predchodcov spolu 60-tisíc učiteľom, že to jednoducho nech neberú vážne, nech si neberú príklad zo svojho bláznivého kolegu, ktorý hovorí vtedy, keď ostatní mlčia, a hovorí veci, ktoré sú nepríjemné.
Ale viete, čo je najsmutnejšie na tom prípade? Možno tých 60-tisíc učiteľov si už povedalo, doba je, aká je, musíme žiť a chlieb sa musí jesť, aj keď reči sa hovoria. Ale vy ste zabránili tomu, aby tých 60-tisíc učiteľov mohlo povedať svojim státisícom žiakom, možno na hodinách občianskej náuky, možno na iných hodinách, že vo chvíli, milí žiaci, keď sa stretnete so zlom, s nečestnosťou, s nepoctivosťou, so zbabelosťou, s okrádaním, s podvodmi, vtedy, vážení žiaci, nesmiete mlčať, a poviem vám aj o príklade, ktorý o tom svedčí. A mohli ste rozprávať o tom, ako ste sa rozhodli učiteľa Žarnaya možno napriek nevôli niektorých vašich straníckych súkmeňovcov, alebo teda tých, v ktorých službách ste stúpili do Úradu vlády, alebo teda na ministerstvo, mohli ste napriek tomu povedať veci, ktoré by vás, verím, že možno ani nezosadili so stoličky ministra, ale ktoré by vás jednoznačne upevnili v histórii rezortu školstva na Slovensku. Lebo, viete, ono to raz tú pravdu niekto bude musieť povedať. Verte tomu, už to tu zaznelo, tá pravda sa nedá naveky potláčať tým, že nám to nepasuje. A vy viete, že ja o tomto nerozprávam teraz ako nejaká kortešačka predvolebná, o tomto som mal možnosť rozprávať ako aj s vašimi predchodcami, aj dávno pred týmto dňom. Mrzí ma, že prípad, ktorý mal byť jasným dokladom toho, ako sa dá, ako sa má, ako sa musí pracovať v rezorte školstva s budúcnosťou tejto krajiny, ste nevyužili.
A nie preto len kvôli IUVENTE a podivnému narábaniu so 460 tisícami eur, ale aj kvôli prípadu učiteľa Ota Žarnaya, kde ste sa zachovali rovnako slabošsky ako vaši predchodcovia, budem hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem. (Potlesk.)