58. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Novela zákona reaguje na rozvoj finančného trhu a aktuálne potreby spotrebiteľov s dôrazom na zvýšenie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov. Uvedené ciele sa majú zabezpečiť zosúladením terminológie služieb na európskej úrovni a zverejňovaním porovnania poplatkov všetkých poskytovateľov platobných služieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Návrhom zákona sa zavádza dokument s informáciami o poplatkoch ako predzmluvná pomôcka pre spotrebiteľov a výpis poplatkov spotrebiteľa so spoločnou európskou terminológiou, ktorou sa bude zasielať spotrebiteľovi najmenej raz ročne.
Jednou z oblastí navrhovanej úpravy je stanovenie záväzných pravidiel pre presun platobného účtu, ktorými budú viazaní všetci poskytovatelia platobných služieb. Určenie postupu pre presun platobného účtu má presun platobného účtu zjednodušiť a jeho bezplatnosť má podporiť mobilitu spotrebiteľov. V súvislosti s presunom platobného účtu sa zavádza aj forma spolupráce poskytovateľov platobných služieb pri presune platobného účtu aj mimo územia Slovenskej republiky. Dôležitou súčasťou návrhu zákona sú dva typy platobných účtov, a to platobný účet so základnými funkciami a už existujúci základný bankový produkt. Vytvorením platobného účtu so základnými funkciami pre každého s riadnym pobytom v Európskej únii bez diskriminácie a bez príjmového testu sa významne posilní prvok finančnej inklúzie, pričom podrobnosti ustanoví vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky. Novelizáciou tzv. základného bankového produktu sa prihliada na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. V nadväznosti na uvedený produkt sa upraví aj vyhláška ministerstva financií k rozsahu bankových služieb tohto platobného účtu. Oba uvedené opatrenia nadväzujú na tzv. sociálny balíček vlády Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce návrhy sa týkajú najmä zrušenia možnosti požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s vypovedaním rámcovej zmluvy, v ďalšom ide o zavedenie povinnosti pri poskytovateľoch vykonať tzv. vnútorný prenos z účtu, teda v rámci jednej banky, bezodkladne a bezodplatne. Ak si teda chce niekto transformovať svoj účet napríklad na účet so základnými funkciami v rámci banky aj s ponechaním pôvodného čísla účtu.
Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Ladislavovi Kamenickému, ktorého však v sále nevidím, už ho vidím v sále, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1705.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1911 z 22. septembra 2015 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 510 z 3. novembra 2015, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie č. 721 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 29 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 524 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením výbor zároveň poveril, ma poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, nedostala som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy je prihlásený jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Beblavému.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože myslím si, že je sám osebe dôležitý, ale aj možno na ňom ilustrovať niektoré širšie témy, ktoré by nás mohli zaujímať.
Ako už spomenul pán minister vo svojom úvodnom slove, tento návrh zákona obsahuje dve pomerne významné zmeny v tej oblasti, ktorú reguluje, teda to je oblasť platobných služieb. A je zaujímavé a možno na to chcem upozorniť a trochu o tom pohovoriť, že jedna tá zmena, ktorá si získala väčšiu politickú pozornosť, aj mediálnu pozornosť, je tá, ktorá myslím, že na základe doterajších skúseností, môžem len povedať, že nepovedie takmer k žiadnemu výsledku, a potom je tam jedna zmena, ktorá, naopak, vyvolala pozornosť veľmi malú, a hoci si nemyslím, že povedie k prevratným výsledkom, myslím, že tie výsledky budú predsa len závažnejšie a silnejšie ako pri tej medializovanej a politizovanej téme.
A dovoľte mi byť aj konkrétnejším. Ako pán minister spomenul, zákon obsahuje niečo, čo sa odborne nazýva základný bankový účet, teda v podstate možnosť mať bezplatný účet v banke za určitých podmienok pre určitých ľudí. Takú, povedal by som, bezplatnú základnú verziu svojich finančných služieb. Toto je práve tá vec, ktorá si získala aj značnú, alebo na pomery takýchto technických vecí značnú pozornosť. Písali o tom médiá, je to aj myslím, ak sa nemýlim, hoci vy ste experti, SMER, na toto, myslím, že je to aj súčasť jedného z tých sociálnych balíčkov. Napriek tomu na základe skúseností z prvej Ficovej vlády, vieme odhadnúť, že efekt tohto opatrenia bude pomerne minimálny. A to z toho dôvodu, že nepracuje s motiváciami aktérov. Aby som bol konkrétny, za prvej Ficovej vlády už sme mali takýto základný bankový balíček, ak si pamätám správne, nakoniec bol zriadený pre v zásade jednociferný počet ľudí, a to preto, že banky nielenže neboli motivované takýto produkt ponúkať, ale dokonca, naopak, boli motivované k úplne opačným krokom, vďaka čomu veľmi úspešne o ňom sporiteľov alebo teda zákazníkov neinformovali, prípadne možno dávali do cesty aj ďalšie prekážky, o ktorých nevieme. V každom prípade výsledok bol ten, že ľudia sa k takémuto produktu ani nedostali.
Teraz máme ten produkt na stole znovu, s modifikáciami, ale pokiaľ mne je známe, ani tento návrh neodstraňuje tú základnú, alebo nerieši základnú otázku motivácií bánk, naopak, tá situácia, pokiaľ vieme, je stále rovnaká, teda, že banky budú motivované tento produkt pred zákazníkmi ukryť, a za tých okolností tiež sa nedá predpokladať nejaké razantnejšie, jeho úspech alebo rozšírenie.
Naopak, je v tom zákone jedna vec, o ktorej sa nehovorí vôbec a ktorá je aj výsledkom spolupráce, by som povedal, naprieč vládno-opozičným spektrom, a to je ten návrh, aby rovnako ako v niektorých iných typoch služieb si mohli zákazníci bezplatne a jednoducho prenášať svoje bankové účty do iných bánk. Ten návrh je v podstate veľmi jednoduchý, hovorí, že, regulovaný už zložito, ale to asi v takýchto situáciách musí byť, že ak zákazník si povie, že si chce preniesť svoj bankový účet z banky iks do banky ypsilon, tak jednoduchým oznámením o tom je mu jeho pôvodná banka povinná preniesť nielen samotný zostatok, ale aj všetky platobné príkazy a ostatné náležitosti tak, aby okrem toho jedného podpisu nič on nemusel riešiť. Je to inšpirované podľa legislatívy, ktorá napríklad platí pri mobilných telefónoch a niektorých ďalších službách, kde tiež ak si zákazník môže preniesť svoje číslo jednoducho a bezplatne, teda u nás to s bezplatnosťou pri mobiloch bol problém, ale to sem nepatrí, ale ak si to môže preniesť jednoducho a bezplatne, tiež to zvyšuje konkurenciu medzi poskytovateľmi a zlepšuje to potom aj podmienky pre zákazníkov.
My sme sa s ministerstvom financií ešte pred viac ako rokom, ak sa nemýlim, keď sa toto prvýkrát pripravovalo, dohodli, že keď to príde do parlamentu, bude to obsahovať aj možnosť cezhraničného prenosu, takýchto účtov, pretože dnes máme v rámci Európy tzv. Single Euro Payments Area, teda jednotný platobný systém v rámci Európskej únie. To znamená, neexistuje nejaký dôvod, prečo by takéto pravidlá nemohli platiť aj pre bankový účet v Brne alebo Hainburgu alebo v Györi alebo kdekoľvek inde, kde občan Slovenska pracuje, žije alebo nejakým spôsobom má to jednoduchšie. Dokonca v dobe internetbankingu nie je ani celkom dôvod, pokiaľ chce, aby taký účet nemohol mať aj v írskej banke alebo niekde inde, kde mu poskytnú lepšie služby. A musím povedať a to chcem zdôrazniť, že ministerstvo financií vtedy prisľúbilo, že keď tá legislatíva sem príde, tak to tam bude zahrnuté. Reagovalo tak na moju pripomienku a dnes to tam aj naozaj, to tam aj naozaj je.
Takže tento sľub bol dodržaný. Ale o tom som nechcel až tak veľa. O čom som chcel viac, je povedať, že tento mechanizmus, ktorý nezískal až takú pozornosť, podľa môjho názoru bude mať väčší vplyv na konkurenciu a tým pádom aj na spokojnosť zákazníkov a ich ceny, pretože v tomto mechanizme je obsiahnutá motivácia. Pretože banka, ktorá bude chcieť získať zákazníkov, teda ak banka iks bude chcieť konkurovať si s bankou ypsilon a bude chcieť získavať svojich inak dobre platiacich zákazníkov na svoje finančné služby, bude mať jednoduchý spôsob, ako ich k sebe prilákať, povie, podpíšte mi to a my už zariadime zvyšok, ak pre takýchto zákazníkov banka k tomu bude motivovaná. Pre zákazníkov so základným účtom, ktorí neprinášajú tej prijímajúcej banke nejaké zisky alebo nejaký profit, ale prinášajú len problémy a skôr náklady, naopak, žiadna banka k tomu motivovaná nie je ani nebude, takže banky ani nebudú sa biť o týchto zákazníkov, ani k sebe, zjednodušene povedané, preťahovať.
Preto by som chcel aj na tomto zdanlivo technickom bode, hoci ide o bod, ktorý stojí každého z nás, kto máme v banke účet 5, 10, 15 euro mesačne, podľa toho, v akej banke a s akým balíkom produktov ste, apelovať, aby sme v budúcnosti viac pracovali na riešeniach, ktoré pracujú s prirodzenými motiváciami účastníkov súťaže a ekonomiky. Lebo ako vieme aj z minulosti, tam, kde tieto motivácie chýbajú, tak aj čo len najlepšie zamýšľaná regulatórna akcia skôr končí neúspechom a skôr zbytočným administratívnym bremenom, keďže aby takého regulácie mali zmysel, mali by platiť pre nejaký minimálny počet ľudí. Pretože v opačnom prípade banky musia upraviť svoje systémy, vyškoliť zamestnancov a utrpieť iné náklady, ktoré si potom samozrejme premietajú do cien. Ale ten benefit pre bankových zákazníkov sa nedostaví, ak taký účet použije 10 alebo 50 ľudí.
Takže na tom som chcel ustavovať niečo, že niekedy niečo, čo nepôsobí na prvý pohľad tak jednoducho a sociálne ako základný bankový účet, v skutočnosti môže byť sociálnejšie, pretože tak ako sme to videli aj pri hypotékach, aj pri mobiloch, možnosť bezplatného prenesenia produktu má na konkurenčný boj a na benefit zákazníkov často význame vyšší vplyv ako tie sociálne garancie napríklad základného bankového účtu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
O slovo sa ešte v rámci rozpravy prihlásil pán poslanec Kamenický, zároveň spravodajca tohto zákona.
Takže máte slovo, nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Ja by som sa chcel vyjadriť v podstate k mojim pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložil v rámci rokovania výboru pre financie a rozpočet. Boli diskutované aj mediálne, takže by som chcel dať k tomu nejaký, nejaký výstup. Jednalo sa hlavne o poplatky súvisiace so zrušením bankového účtu. Začala sa určitá diskusia o tom, akým spôsobom sú rôzne, rôzne rebríčky absurdných poplatkov bánk. Tu by som chcel podotknúť, nejde mi skutočne len o to, aby sme teraz riešili poplatky bánk. Nakoľko sme, zakladáme, zakladáme teda základný štandardný bankový účet, ktorý by mal byť, čo vítam, z jednej strany pre tých, ktorí majú príjem len do 400 eur, mal by byť zdarma, s veľkým balíkom služieb pre tých, ktorí majú príjem nad 400 eur, za 3 eurá s tým, že sa dá využívať aj cezhranične.
Čo sa týka zrušenia bankového účtu, zdá sa mi absolútne absurdné, aby tá bezplatnosť zrušenia bankového účtu bola zviazaná s poplatkami, ktoré súvisia s inkasami, to znamená zrušiť. Za každé zrušenie inkasa museli ľudia zaplatiť. A tak isto sa to týkalo aj trvalých príkazov. Nezdá sa mi logické, aby pri zrušení bankového účtu, keď je ten účet bezplatný, ľudia znášali tieto poplatky. Takže išlo mi skutočne o dodržanie nejakého toho úzusu, tej bezplatnosti pri zrušení bankového účtu. Takže k tomu som sa chcel vyjadriť, nakoľko to bolo aj medializované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, na vaše vystúpenie rovnako nie sú faktické poznámky.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister si žiada záverečné slovo. Nech sa páči, máte.

Dovoľte mi veľmi krátko zareagovať aj na pána poslanca Beblavého, ale aj na spravodajcu. Summa summarum platí, že pri schválení tohto zákona podľa mňa dochádza k revolúcii v poplatkovej politike bánk. A verte mi, že komerčné banky, ktoré vzhľadom na vývoj situácie na finančných trhoch, pre nich sú príjmy z poplatkov kľúčové, tak vzhľadom na tento fakt, verte mi, že sa banky sústredené v bankovej asociácii Slovenska dosť obávajú tohto zákona. Existujú prepočty, neoficiálne prepočty, ktoré by v prípade naozaj plného využitia našimi občanmi mohli znamenať úsporu, úsporu pre používateľov platobných služieb až vo výške 50 až 60 mil. eur, 50 až 60 mil. eur ročne. To, samozrejme, znamená, by znamenalo nižšie príjmy pre banky z titulu poplatkov.
Súhlasím s pánom poslancom Beblavým v tej otázke, že možnosť ľahkého prenosu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Iba prosím ctené kolegyne, kolegov, aby sa ukľudnili a nechali dorozprávať pána ministra, aby sme mohli ukončiť tento bod.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Súhlasím s tým, že umožnenie voľného prenosu účtu s tým, že o všetko sa v podstate musí postarať banka, to znamená, ak dneska svojím spôsobom kritizujeme samých seba, že sme veľmi konzervatívni v tom, že aj keď nie sme často spokojní so službami tej-ktorej banky, ale sme tam 10-15 rokov klientami, tak je to kľúčové preto, lebo nás zaťažuje administratívna náročnosť prevodných príkazov, inkás, podobne. To, čo sa má udiať od budúceho roku, je, ak to rozhodnutie nastane, to znamená, ak vás naozaj nejaká banka vytočí do bezvedomia, rozhodnete sa ísť inam, navštívite pobočku a urobíte si rozhodnutie, že si prevádzate celý balík služieb do inej komerčnej banky, a tá banka to musí urobiť za vás. Je to naozaj veľmi podobný princíp ako v prípade telekomunikačných providerov.
Takže toto je jedna oblasť, ktorá určite pomôže konkurencii a súťaživosti na trhu v oblasti, ktorá sa vyznačuje absolútnou asymetriou, asymetriou informovanosti medzi poskytovateľom a prijímateľom tých služieb. A obeťou je často klient.
To, čomu sa venujeme my, je poplatková politika. To znamená, môžu byť, môžu byť otázky o tom, aká veľká množina ľudí túto možnosť využije. Ale naozaj ak sa naprieč politického spektra, naprieč odbornej verejnosti a tretieho sektora sa dostaneme k plnej informovanosti, to znamená, ak si ľudia upracú sami doma, ak si pozatvárajú účty, ktoré majú zbytočne pozabúdané v rozličných komerčných bankách, a tieto banky ich vlastne zaťažujú každý mesiac naozaj hodnotou 5, 6, 7 eur mesačne, sú také tiché výdavky, ktoré možno mnohí ani neevidujeme, ak si tieto účty pozatvárajú a každý si otvorí jeden platobný účet, tak môže mať buď podľa svojho príjmového testu takýto účet zadarmo, alebo maximálne za tri eurá. A tu vás upozorňujem, že rozsah tých služieb je de facto absolútny. To znamená, ak dnes ste zvyknutí, za to, že v bankomate musíte platiť za každú operáciu, tak toto bude vlastne v súlade tohto balíka. Každá operácia na pobočke, či už s hotovosťou alebo z hľadiska trvalého príkazu alebo homebankingu, všetko musí byť v balíku služieb, ktorý indikujeme. Preto to voláme revolúcia v poplatkoch v bankách.
Ďakujem veľmi pekne.