58. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z., tlač 1696. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1900 z 18. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 502 zo dňa 3. novembra 2015, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie č. 719 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesenia výboru uvedeného v treťom bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 522 zo 6. novembra 2015.
Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona som predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pani podpredsedníčka, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedkyňa. Opäť prichádzam s návrhom nového zákona o štátnej pomoci. Ako ide o špecifickú právnu úpravu v oblasti hospodárskej súťaže. Obsahuje len základnú úpravu štátnej a minimálnej pomoci a výkon štátnej správy v tejto oblasti, pretože meritórna právna úprava patrí do pôsobnosti Európskej únie.
Základné pravidlá a postupy pre poskytovanie pomoci a pojmy s tým súvisiace sú v návrhu zákona používané alebo vymedzené v súlade s právom Európskej únie pre štátnu pomoc. Potrebu prijatia novej právnej úpravy vyvolala rozsiahla reforma pravidiel o štátnej a minimálnej pomoci, ktorú Európska únia vykonala k 1. júlu 2014. Modernizácia pravidiel Európskej únie si vyžaduje výrazné posilnenie zodpovednosti členských štátov pri posudzovaní súladu opatrení pomoci s novými nariadeniami o skupinových výnimkách. Ide cca o 90 % z celkového objemu pomoci, sa bude môcť teda poskytnúť bez predchádzajúcej notifikácie Európskej komisie po odsúhlasení zo strany koordinátora pomoci. To je kľúčová vec, v podstate sa presúva táto kompetencia z Bruselu v deviatich z desiatich prípadov k nám na Slovensko.
Preto sa navrhlo posilniť kompetencie koordinátora pomoci tak, aby jeho stanoviská a pozície z pohľadu dodržiavania pravidiel Európskej únie pre pomoc boli záväzné pre všetkých poskytovateľov pomoci. S cieľom zabezpečiť implementáciu ďalšieho kľúčového prvku – modernizácie štátnej a minimálnej pomoci, ktorým je transparentnosť poskytovania pomoci, sa zriaďuje centrálny register pre evidenciu štátnej a minimálnej pomoci.
Návrh zákona vymedzuje hlavné úlohy koordinátora pomoci a funkcie koordinátora pomoci navrhuje zveriť Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, ako ústrednému orgánu štátnej správy pre oblasť hospodárskej súťaže. Presun pôsobnosti z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Protimonopolný úrad Slovenskej republiky sa navrhuje k 1. 1. 2016. To znamená, týmto sa rezort financií po dlhej dobe zbavuje tejto kompetencie a presúva ho na Protimonopolný úrad ako apolitickú a profesionálnu inštitúciu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci), tlač 1645.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1902 z 18. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 501 zo dňa 3. novembra 2015, ústavnoprávny výbor uznesením č. 714 zo dňa 4. novembra 2015, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 507 zo dňa 5. novembra 2015, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 391 zo dňa 5. novembra 2015 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 271 zo dňa 3. novembra 2015. Z uznesení výborov uvedených v treťom bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 16 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 517 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona som predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Cieľom návrhu zákona je v prvom rade umožniť využívanie nových foriem kolektívneho investovania a súvisiacich činností najmä zavedením fondov s tzv. premenlivým základným imaním, známy pod skratkou SICAV. V ďalšom cieľom je transformovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii zákonov a iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, pokiaľ ide o funkcie depozitára. Ide v ďalšom o politiky odmeňovania a sankcie.
Táto smernica prehlbuje zodpovednosť depozitára za výkon depozitárskych činností voči subjektom kolektívneho investovania, čím sa posilňuje ochrana investorov a klientov, prispieva k väčšej transparentnosti v oblasti nákladov subjektov kolektívneho investovania a harmonizuje sankčné režimy v rámci celej Európskej únie.
Súčasnú právnu úpravu kolektívneho investovania je potrebné rozšíriť o investičné fondy s premenlivým základným imaním, teda o fondy s právnou formou akciovej spoločnosti. Ide o fondy, ktoré sú v Európskej únii známe pod skratkou SICAV a sú bežne využívané v Luxemburgu a v ďalších finančných centrách Európy a sveta. Od tohto roku, respektíve od roku 2014 je tento typ fondov možné vytvárať napríklad aj v Českej republike. Fondy SICAV sú v Slovenskej republike už v súčasnosti distribuované ako zahraničné fondy na základe tzv. európskeho pasu, čiže de facto sú prítomné už na Slovensku. Možnosť vytvárať tuzemské fondy SICAV rozšíri možnosť podnikania slovenských finančných inštitúcií, najmä správcovských spoločností a podporí konkurencieschopnosť v prostredí jednotného trhu finančných služieb celej Európskej únie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná nová forma kolektívneho investovania môže byť zdrojom rizikového kapitálu pre startupy a tým výraznejšie prispievať k rozvoju malého a stredného podnikania.
Návrh zákona bol schválený vládou 26. augusta tohto roku a pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady bol vo výbore pre financie a rozpočet prijatý aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý kľúčovo obsahuje zosúladenie termínov účinnosti a súvisiacich prechodných ustanovení termínov určených v smernici o podnikoch kolektívneho investovania. A v ďalšom tento pozmeňovací návrh aj prostredníctvom tohto pozmeňovacieho návrhu sa vykonáva zmena účinnosti prechodného ustanovenia z dôvodu zosúladenia s dátumom účinnosti zákona.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1690.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1903 z 18. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 507 zo dňa 3. novembra 2015 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 715 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 518 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernice, ktorých zmyslom je podrobnejšie upraviť spôsob zverejňovania údajov týkajúcich sa emitentov cenných papierov, v dôsledku čoho sa zabezpečuje verejná dostupnosť údajov o emitentoch na strane investorov a klientov finančných inštitúcií. Zároveň dochádza k harmonizácii sankčných režimov pri ukladaní sankcií právnickým a fyzickým osobám.
Smernica o transparentnosti je zameraná na zabezpečenie informovanosti a dôvery investorov, čím prispieva k posilneniu finančnej stability. Navyše zlepšenie prístupu k regulovaným informáciám na úrovni Európskej únie je zamerané na zvýšenie funkčnej integrácie európskych trhov s cennými papiermi a na zabezpečenie lepšieho cezhraničného zviditeľnenia malých a stredných kótovaných spoločností. Zaraďujú sa tiež minimálne kritériá na prístup k regulovaným informáciám a ich archivovanie.
Návrh zákona bol schválený vládou v auguste tohto roku. Pri prerokovaní návrhu zákonov vo výboroch Národnej rady bol vo výbore pre financie a rozpočet prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý kľúčovo sa zaoberá nasledujúcimi oblasťami: jednak smernica vyžaduje zverejňovanie neprávoplatným rozhodnutím spolu s informáciou o podanom opravnom prostriedku, v ďalšom sa precizuje prechod na plný členský princíp vedenia majetkových účtov cenných papierov, precizuje sa spôsob prepojenia centrálnych depozitárov v súlade s nariadením o centrálnych depozitároch s ohľadom na plánované začatie činnosti národného centrálneho depozitára, ale umožňuje sa aj prispôsobiť systému centrálneho depozitára pre technické spracovanie údajov vo februári, podľa špeciálneho systému vo februári roku 2017.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 429/2002 o burze cenných papierov a v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1904 z 18. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 508 zo dňa 3. novembra 2015, ústavnoprávny výbor uznesením č. 716 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 519 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Návrhom zákona sa implementujú do právneho rámca Slovenskej republiky zmeny vyplývajúce najmä z prebiehajúcich diskusií na európskej úrovni a konzultácií s účastníkmi slovenského finančného trhu. Slovenská republika bola jednou z mála krajín, ktorá rámec riešenia krízových situácií implementovala v dohodnutom termíne, za čo sme vnímaní veľmi pozitívne. Mnohé krajiny stále nemajú transponovanú európsku smernicu o krízovom manažmente, na európskej úrovni stále prebiehajú expertné diskusie a verejné konzultácie k výkladu a uplatneniu niektorých ustanovení tejto legislatívy. To sa týka najmä inštitútu tzv. be-linu, pri ktorom sa náklady na riešenie kríz bánk prenášajú na akcionárov a prednostných veriteľov, na rozdiel od doterajšieho zaužívaného modelu, kedy náklady na záchranu bánk zväčša znášali daňoví poplatníci.
Pri prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bol vo výbore pre financie a rozpočet prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý obsahuje hlavne výsledok konzultácie s Európskou centrálnou bankou pri rozhodovaní o uplatnení rezolučných opatrení vládnej stabilizácie a spolufinancovaní riešenia kríz zo štátnych finančných aktív. V ďalšom ide o výsledky konzultácie s Európskou komisiou najmä pri zavedení nepovinnej mediácie z európskych orgánov, tzv. EBA, o oznamovaní a zverejňovaní rezolučných rozhodnutí, v ďalšom ide o správu a použitie prostriedkov národného rezolučného fondu s cieľom odstrániť duplicity zákona, v neposlednom rade riešia sa aj požiadavky prokuratúry na prístup k údajom tvoriacim predmet bankového tajomstva a v ďalšom ide aj o úpravu účinnosti ustanovení zákona o bankách v opatreniach včasnej intervencie pri riešení kríz s ohľadom na konzistentnosť účinnosti týchto opatrení od 1. januára budúceho roku.
Všetky tieto zmeny spolu s výsledkami diskusií s účastníkmi slovenského finančného trhu bolo potrebné premietnuť do zákona tak, aby detailnejšie a efektívnejšie zabezpečoval ochranu finančného sektora pred šírením krízových situácií a tým chránil prostriedky štátu aj občanov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1909 z 22. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 511 zo dňa 3. septembra 2015, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 724 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 64 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 527 zo dňa 6. novembra 2015. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Novela zákona reaguje na rozvoj finančného trhu a aktuálne potreby spotrebiteľov s dôrazom na zvýšenie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov. Uvedené ciele sa majú zabezpečiť zosúladením terminológie služieb na európskej úrovni a zverejňovaním porovnania poplatkov všetkých poskytovateľov platobných služieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Návrhom zákona sa zavádza dokument s informáciami o poplatkoch ako predzmluvná pomôcka pre spotrebiteľov a výpis poplatkov spotrebiteľa so spoločnou európskou terminológiou, ktorou sa bude zasielať spotrebiteľovi najmenej raz ročne.
Jednou z oblastí navrhovanej úpravy je stanovenie záväzných pravidiel pre presun platobného účtu, ktorými budú viazaní všetci poskytovatelia platobných služieb. Určenie postupu pre presun platobného účtu má presun platobného účtu zjednodušiť a jeho bezplatnosť má podporiť mobilitu spotrebiteľov. V súvislosti s presunom platobného účtu sa zavádza aj forma spolupráce poskytovateľov platobných služieb pri presune platobného účtu aj mimo územia Slovenskej republiky. Dôležitou súčasťou návrhu zákona sú dva typy platobných účtov, a to platobný účet so základnými funkciami a už existujúci základný bankový produkt. Vytvorením platobného účtu so základnými funkciami pre každého s riadnym pobytom v Európskej únii bez diskriminácie a bez príjmového testu sa významne posilní prvok finančnej inklúzie, pričom podrobnosti ustanoví vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky. Novelizáciou tzv. základného bankového produktu sa prihliada na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. V nadväznosti na uvedený produkt sa upraví aj vyhláška ministerstva financií k rozsahu bankových služieb tohto platobného účtu. Oba uvedené opatrenia nadväzujú na tzv. sociálny balíček vlády Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce návrhy sa týkajú najmä zrušenia možnosti požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s vypovedaním rámcovej zmluvy, v ďalšom ide o zavedenie povinnosti pri poskytovateľoch vykonať tzv. vnútorný prenos z účtu, teda v rámci jednej banky, bezodkladne a bezodplatne. Ak si teda chce niekto transformovať svoj účet napríklad na účet so základnými funkciami v rámci banky aj s ponechaním pôvodného čísla účtu.
Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem.