58. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Šuca, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vnútra, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Šucu a Rastislava Čepáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (tlač 1732).
Po prvé. V článku I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
Bod 5: V § 4a odsek 1 znie: „Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa tohto zákona je vecne príslušný krajský súd; to neplatí, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.
Bod 6: V § 4a ods. 2 sa vypúšťajú slová „písm. b)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie.

Navrhuje sa zjednotiť pôsobnosť súdu pre Vojenské spravodajstvo pri rozhodovaní o použití informačno-technických prostriedkov s ostatnými oprávnenými orgánmi štátu. Doterajšia právna úprava pôsobnosti súdu vychádzala z čias, keď existoval Vyšší vojenský súd v Trenčíne.

Navrhovaná úprava odstráni uvedenú disproporciu, zjednotí všetky oprávnené orgány štátu do jednotného systému a v neposlednom rade sa z dôvodu zmeny príslušnosti súdu (Vojenské spravodajstvo má sídlo v Bratislave a súd oprávnený vo veci rozhodovať má sídlo v Trenčíne.) zefektívni časovo, finančne, personálne a technicky rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov.
Žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.Ďakujem pekne, pani predsedníčka skončil som.

Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.Nech sa páči, posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál. Máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak sa mi zdá, že sme žiadny rozumný kompromis ani žiadne dobré riešenie zatiaľ nenašli čo sa týka kontroly nasadenia informačno-technických prostriedkov, nakoľko aj tie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Lipšic, ktoré v niečom vylepšujú aj v jednej, aj v druhej veci, aj v druhej forme ten vládny, pôvodný návrh zákona, obsahujú tie chyby, ktoré vyčítam tomuto zákonu a tomuto návrhu od začiatku.
Predovšetkým ide o to, že komisia, ktorá bude vykonávať kontrolu používaných informačno-technických prostriedkov, bude mať mandát aj po skončení svojho volebného obdobia. Mandát poslancom zanikne. Mandát im vzniká na základe toho aj v tejto komisii, že budú poslancami Národnej rady. Mandát im zanikne a naďalej budú v tejto komisii sedieť a rozhodovať a kontrolovať.
Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáči a na ktorú som upozornil, sa neodstránila, že síce je tam pekné, že bude tam paritné zastúpenie tak koalície, ako aj opozície, ale máme tu prípad predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde bolo dohodnuté, že tento post patrí opozícii. Opozícia sa dohodla na určitých menách, aj sme to menili, neviem, prečo to, keď sme sa dohodli, tak sme sa dohodli a vládna koalícia to mala akceptovať, neakceptovala. A potom prišiel návrh, ktorý bol opozíciou nieže neprerokovaný, opozícia hlasne a jasno protestovala, že to je pro forma návrh, to je návrh, ktorý skôr išiel zo strany vládnej strany SMER, a, budiž, bolo urobené zadosť tomu, že zástupca opozície je zvolený na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Takže ja sa bojím toho. A to je aj chybička krásy aj v návrhu pána poslanca Lipšica, že, áno, ale koho zvolí, povedzte teraz, kebyže má ísť zvoliť teda tá osemdesiattrojka, tak koho by ste z nás zvolili. Však vy by ste normálne lustrovali, kto z nás by tam mohol ísť. No tak ďakujem za priamu odpoveď pánovi podpredsedovi vlády. Takže, áno, môžem očakávať takéto demokratické prístupy.
A je tu aj ďalší bod, ktorý potom k tomu môže viesť, keď sa to nepodarí na prvý pokus, tak je tu možnosť odvolania tohto člena komisie odvolaním. A člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením. Čiže zas vládna väčšina odvolá, môže odvolať aj bez udania dôvodu aj zástupcov opozície, zas musí zvoliť nejakého iného zástupcu opozície, aj môže odvolať toho, čiže kto im bude nepríjemný, tak, pán poslanec spravodajca. Ale to sa týka aj vás, lebo dúfam, že po 5. marci 2016 budete v opozícii, aby to chránilo aj vás, ako opozíciu, kebyže náhodou to je nejaká zlá väčšina.
Ďalším problémom, čo vidím, je, že na ďalších dvoch členov komisie sa majú dohodnúť predsedovia výborov, a to po predchádzajúcej dohode. No terminus technicus, no neviem to je inštitúcia. No a keď sa nedohodnú? Tak sa pobijú alebo budú sa dohadovať roky rokúce. Toto nevidím ako dobré riešenie.
Ďalším problematickým bodom môže byť a nemusí byť to, že členovia komisie budú musieť oznámiť svoje kontroly dopredu. Síce je tam výnimka, ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k mareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly. To by som považoval za štandard, keď niekoho chcem kontrolovať, tak nebudem dopredu oznamovať, že idem tam na kontrolu, lebo mali sme tu prípady, keď ešte aj tráva bola natretá na zeleno. Ale hovorím, že je tam to riešenie, je tam tá druhá časť vety, ale tá prvá časť absolútne nekorešponduje s tým, čo by sme chceli dosiahnuť.
My si stále myslíme v strane MOST – HÍD, že najlepším riešením by bol stále nezávislý úrad, ktorý by sa skladal z odborníkov, ale predovšetkým na servis informačno-technických prostriedkov, by vykonávali servis, vykonávali by obsluhu týchto zariadení. Predovšetkým o odpočúvacie zariadenie sa jedná. A tento servis by vykonal pre zložky, ktoré požiadali súd o možnosť nasadenia informačno-technických prostriedkov. Čiže každý z orgánov, ktorý má možnosť alebo má oprávnenie požiadať súd o nasadenie ITP, by so schváleným právoplatným rozhodnutím súdu išiel na tento úrad a to samotné odpočúvanie už by vykonával ten úrad a nemali by sme tú dvojkoľajnosť, ktorú máte teraz, že obsluhuje jednu časť Slovenská informačná služba a druhú časť polícia. A tu sa ešte vedú rozpory, lebo SIS-ka vidí do policajných zložiek a opačne to zas nie je. Lenže stále si myslím, a to už navrhujem niekoľko rokov, že tento návrh by bol stále najlepší.
Ale čo mi v tom zákone ako celku, nie v tom návrhu zákona, ale v zákone o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, zákone o ochrane pred odpočúvaním chýba, je, aby sme fakt ľudí chránili pred odpočúvaním. My tu máme strašne málo prípadov, kde došlo k odpočúvaniu nelegálne, čiže nezákonne, ale formálnoprávne, len formálnoprávne. Až Ústavný súd, chvalabohu, vydal nie jedno rozhodnutie a tie rozhodnutia sú veľmi identické, kde opísal podmienky, atribúty, kedy môžu byť nasadené ITP, kedy môže byť prekročená tá hranica ochrany súkromia jednotlivca, občana štátnymi orgánmi. A tento zákon stále na to nemyslí, síce v tom vládnom návrhu zákona už vidíme, že tá filozofia by mohla sa niekedy dostať a pretaviť, že informačno-technické prostriedky môžu použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a tak ďalej a tak ďalej. Čiže legalita je jasná, musia byť naplnené formálne zákony a náležitosti, a to predovšetkým žiadosť odôvodnená. A tá žiadosť musí byť schválená súdom.
Druhá vec je, čo sa dá povedať, že to je tá legitimita, to je v tom bode 3, to je v § 3 ods. 1 prvá veta, ale ktorá by mala byť troška širšie skoncipovaná, lebo legitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len vtedy, keď je to v záujme štátu, z dôvodov zabezpečenia nejakých vyšších princípov, ako je ten princíp na ochranu súkromia toho jednotlivca. Ale to musí byť v každom jednotlivom prípade naplnené, napríklad žiadne ctrl + c, ctrl + v. Áno, ale práve preto by bolo veľmi žiaduce, ak by pri rozhodovaní o týchto žiadostiach bolo povinné, aby súd v každom jednotlivom prípade v odôvodnení sa s vecou vysporiadal, ale v merite rozhodnutia skôr by bolo lepšie vysporiadať sa s tým, ako si myslí on, že boli naplnené zákonné požiadavky legality, legitimity a, to je to tretie, čo je veľmi dôležité, proporcionality.
Na proporcionalitu tento zákon vôbec nemyslí, proporcionalita znamená, že k zásahu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné, že ostatné prostriedky, ktoré má štát k dispozícii, už boli nasadené alebo ich nemožno využiť, lebo by proste nesplnili svoj účel, že všetky možnosti už štát využil, ktoré má, a proste prichádza k nasadeniu ITP, čo je už ako posledný bod, ako posledný úkon, že, áno, už nevieme inak sa vysporiadať, tak ideme nasadiť ITP. Síce v zákone to máme naformulované tak, ale veľmi nepresne. A preto by bolo žiaduce, aby v rozhodnutí súdu toto bolo. Čiže sudca by musel v merite rozhodnutia sa vysporiadať so všetkými, s legalitou, legitimitou a s proporcionalitou.
Preto si myslím, že stále sa budeme boriť s tým problémom, ktorý tu máme, a to je, že zásah do práv a súkromia jednotlivca, to bude vždy v takej fáze, že to môže prekročiť síce legálne, ale pritom na druhej strane predsa len nie.
Čo sa týka úniku informácií, na ktoré apeluje pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Galko, je to legitímne, že sú tu obavy. Ja som už minule predostrel skúsenosti z môjho výboru, kde robíme so živými spismi a rozhodujeme o odvolaní rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu. Zatiaľ sme sa s takým problémom nestretli, že by došlo k úniku informácií. Dúfam, že to sa ani nestane. A fakt tam robíme so živými spismi, fakt tam robíme s veľmi závažnými informáciami, robíme tam s bielymi goliermi, s organizovaným zločinom. Robíme tam so zahraničnými agentmi, neviem, s čím všeličím a k úniku informácií nedošlo. K úniku informácií došlo predovšetkým od ľudí, ktorí pôsobili v orgánoch činných v trestnom konaní. Čiže vždy keď sa zatiaľ niečo také potvrdilo, že došlo k úniku informácií, tak došlo k tomu predovšetkým z radov polície. Policajti chodia na polygraf, policajti majú niektorí previerky, ktorí to potrebujú, a napriek tomu dochádza k úniku informácií. Čiže zas to je len taká mantra, že nech poslanci majú previerky, nech poslanci majú povinný polygraf. A tuto súhlasím s pánom poslancom Lipšicom, povahovú vlastnosť toho-ktorého človeka aj poslanca Národnej rady nezmení ani previerka, ani polygraf. Je tam skôr možnosť odhaliť tieto neduhy, správanie toho-ktorého člena tej možnej komisie. Ale zas nie je to všeliek, stále tam bude to riziko, že dôjde k úniku informácií. Ale tuto by som sa o nič viac neobával úniku informácií, ako sa obávam, že k úniku informácií dôjde z prostredia polície, prokuratúry alebo z prostredia súdu. Ale aj tak ten úrad by bol najlepší. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Gála je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Ľubomír Galko.

Ďakujem pekne. Ja by som pár poznámok si dovolil pánu kolegovi Gálovi povedať. Ja som veľmi rád, že ste upozornili aj na tie technické problémy kreovania komisie. A my v strane SaS sa takisto prikláňame k nezávislému kontrolnému úradu, pretože v takomto prípade takýto úrad dokáže naozaj kontrolovať a takýto úrad naozaj dokáže chrániť. Napríklad vo Veľkej Británii majú nezávislý kontrolný úrad, kde majú sedem ľudí, všetci z nich majú právnické vzdelanie, menuje ich kráľovná, prezident a viceprezident musia mať na nejakú vysokú súdnu funkciu. To je skutočný úrad, ktorý niečo kontroluje. A nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť tak aj u nás. Kľudne by mohol menovať jedného prezident, jedného samotný spravodajca, jedného prokurátor, jedného sudcovia, všetci by mali bezpečnostné previerky, právnické vzdelanie podobne ako vo Veľkej Británii. A to by bol úrad, ktorý by naozaj niečo skontroloval a ochránil. Táto komisia neochráni a neskontroluje nič, len budú unikať utajované skutočnosti a budú tieto informácie zneužívané v politickom boji.Jednu vec by som chcel ešte povedať, lebo ste hovorili, že vy nemáte skúsenosti s únikom informácií. No spomeňte si na rok 2011, keď bývalá premiérka porušila zákon a pustila poslancov brannobezpečnostného výboru na Vojenskom obrannom spravodajstve do informácií, ktoré vôbec nemali vidieť. Oni sa tam tradákali ako na školskej exkurzii a potom uniklo toľko informácií, utajovaných skutočností, koľko predtým za desať rokov neuniklo. A nielen to sa stalo, ale aj poslanci to zneužívali na politický boj, že si jednoducho vymýšľali. Potom už novinári aj verejnosť nevedeli, čo je pravda. To znamená, že jednoducho práveže to riziko, že sa to bude zneužívať na politický boj, je tu obrovské. Ten zákon je zlý.

S reakciou, nech sa páči, Gábor Gál.

Ďakujem pekne za reakciu.

Začnem od konca. Pán kolega, ja som mal na mysli únik informácií z môjho výboru. Ja si pamätám ten prípad, ktorý ste opásali, ja som bol tiež na tom výbore a odo mňa ani mäkké ň neodišlo. Čiže lepšie by bolo menovať tých poslancov, u ktorých máte podozrenie, že od nich unikla nejaká informácia, lebo takto nás hádžete všetkých do jedného vreca.

Prvá vec. Bavíme sa o dvoch inštitúciách, z ktorých jedna by vykonávala samotné odpočúvanie, aby to nebola priamo tá zložka, ktorá dostala to povolenie, aby to nebol silový rezort, ale aby to bol nejaký technický úrad, ktorý bude vykonávať už tú samotnú obsluhu. A druhé je potom úrad. Určite tento návrh je krokom vpred. Čo je teraz, že výbor pre obranu a bezpečnosť môže kontrolovať nasadenie ITP, tak to sme len tam čisto formálnoprávne, to je nič, to je len štatistická kontrola, nejaké hlásenie. Avšak sám to poznáte.Čiže je to stále krok vpred, ale chcem upozorniť na tieto problémy, ktoré budú. A budú tieto problémy aj dovtedy, kým nevytvoríme aj nezávislý obslužný úrad alebo obslužnú správu týchto technických zariadení. Tak dovtedy táto problematika tu bude stále živá.

Ďakujem pekne.

Týmto sme skončili rozpravu, ktorú vyhlasujem za skončenú.Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Reakcia navrhovateľa.) Pán podpredseda, nech sa páči.

Pardon. Vážený pán predsedajúci, milé dámy poslankyne, páni poslanci, nuž počul som dve vystúpenia, ktoré by som rozdelil na dve časti.
Po prvé. Pán poslanec Lipšic, pán poslanec, zaujímavé je, že sa bojíte niečoho, čo sa nikdy ešte nestalo. To znamená, robíte opatrenia voči tomu, čo tu nebolo bežné. A hlavne celý odpočúvací systém je v režime „Vyhradené“. A vy to veľmi dobre viete. Iba vo výnimočných prípadoch, aj to predovšetkým v spravodajských službách je v režime „Dôverné“. Tak prečo je tá previerka na „Prísne tajné“? Bojíte sa niečoho?
Bojí sa niečoho pán poslanec Galko? On, áno, bojí sa, má na to dôvod. On je jeden z tých podozrivých, ktorý zneužíval odpočúvanie. Takže tu sa jeho emotívnym vyjadreniam ani nečudujem, pretože v podstate táto komisia by na to prišla ešte skôr, ako by stihol odpočúvať novinárov. Od roku 1989 bolo viacero škandálov, ktoré súviseli s odpočúvaním. A vždy sa viazali k pravicovým vládam od odpočúvania denníka SME cez odpočúvanie vlastného ministra, cez odpočúvanie novinárov a ďalších opozičných predstaviteľov. A toto je práve nástroj, ako tomu zabrániť. Je to z veľkej miery preventívne, pretože keďže tam tá možnosť je, tak nikto hádam už nebude taký poloblázon, aby to robil. A keď bude, ako už bola u mnohých, tak v podstate môžu na túto nezákonnosť prísť. A určite verejný záujem je na prvom mieste v tomto prípade. Takže podozrievať niekoho, že vynáša informácie, pán poslanec Galko, vo vašom prípade osobitne je veľmi zábavné, pretože vy ste obsahom odpočúvaní, ktoré ste získali ako minister od Vojenského obranného spravodajstva, mávali ešte pol roka predtým, než vôbec pani predsedníčka vlády vám na túto nezákonnosť došla. Už vtedy ste rozprávali, už vtedy ste na tlačovkách vykrikovali, ako vy máte všetky informácie. No však toto je tá vaša nervozita. No čiže vy ste pristihnutý pri čine a na nikoho viacej okrem vás neplatí, ako trafená hus zagágala. To znamená, áno, priznávam otvorene voči všetkým, toto je ustanovenie proti takým ľuďom, ako ste vy, presne proti takým ľuďom, ako ste vy, ktorého moc natoľko opantá, že sa nezmestí do kože a začne počúvať všetkých, aj tých kamionistov, ktorí idú za ním, lebo má pocit, že ho prenasledujú a sú súčasťou tajnej služby opozície. To je presne na to. A dlhodobo sme o tom hovorili a musím povedať, že táto komisia mala byť dávno a dlho sa o nej diskutovalo a tak je dobré, že prichádza teraz.
A je dôležité to, čo povedal pán poslanec Gál, áno, nepotvrdilo sa pri podobnej komisii, ktorá existuje pri Národnom bezpečnostnom úrade, že by tie informácie unikali. Takéto riziko je vymyslené presne pre tých, ktorí majú obavy z tej kontroly. Až sa také stane, môžeme to riešiť.
Ale spomeňte si, aj pán poslanec Lipšic, ktože to bol, kto najviac maril niektoré dôležité vyšetrovania (prípad Daniela Tupého), nepamätáme si, kto dôkazy vyniesol na verejnosť? Boli to ministri. To znamená, vy chcete hovoriť tiež ako bývalý minister vnútra, že toto je najväčšie riziko, že poslanci sú najväčšie riziko? Vôbec to tak nie je. Sú to ľudia hnaní tým, aby boli v médiách, aby mohli mať tlačovečky, kde vždycky na prvom mieste sú len médiá a preferencie. No a to sú presne tí ľudia po ukončení vyšetrovania, pán poslanec.
A ešte jedna vec teda, keď chcete takto rozprávať, skúste sa naočko na to pozrieť, ako bývalý minister vnútra by ste si nemali pliesť finančnú políciu a spravodajskú jednotku finančnej polície, to sú dve rozdielne inštitúcie, nemalo by sa vám to stávať, keď chcete byť taký odborník, že všetko viete a všade ste boli trikrát. A spomeňte si na svoje rozhodnutia, na vaše rozhodnutia, vaše personálne rozhodnutia, ktoré teraz chcete kritizovať, to znamená, najprv si upracte doma a potom môžete kritizovať. A je ich veľa, a nie jedno. Čiže sa vrátime. Však to je presne o tom, áno, presne o tom. Takže zamyslite sa nad svojimi jedenástimi mesiacmi a zamyslite sa nad tým a tam uvidíte ďaleko viacej prípadov, ktoré teraz chcete kritizovať. Čiže ak by ste chceli kritizovať, páni obidvaja, takéto konania, ktoré smerujú k zvýšeniu demokratickosti, a k zvýšeniu toho, aby bola kontrola nad vecami, ktoré doteraz nebola, museli by ste si najprv upratať pred vlastným prahom.
Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Gál. Áno, asi myšlienka, že by mal byť presah tej funkčnosti aj po skončení volebného obdobia, je asi moc. Takže to v tej spoločnej správe sa odstránilo.
Čo je ešte takisto veľmi dôležité, vy ste hovorili, pán poslanec, o tom, ktorí poslanci to budú. No vy takisto sa zamyslite nad tým, ako naozaj funguje celý ten systém. A vedeli by ste potom, že je v poriadku. Sú to zástupcovia osobitných výborov na kontrolu činnosti SIS alebo VOS. Hneď ako vystúpia z klubu tej danej strany, strácajú príslušnosť k tomu klubu a tým pádom strácajú možnosť byť v komisii. Čiže tam táto miera je určitej autoopravy. (Reakcia z pléna.) No tak pán poslanec Fedor bol predseda výboru na kontrolu SIS? Už ním nie je, pretože vystúpil z klubu.
Takže to sú veci, ktoré, si myslím, v tom systéme vcelku fungujú. A myslím si, že je nastavený vcelku dobre.
A nezávislosť úradu, to je naozaj chiméra. Chcete urobiť ten nezávislý úrad na odpočúvanie? No tak kto ho bude menovať, aby bol nezávislý? Kráľovnú nemáme, čiže kto to urobí, keď vo všetkých pozíciách tohto štátu sedia volení politici, hej? A preto sa väčšinou robí voľba v parlamente, lebo to je najnezávislejšia garancia, kde vlastne to môže byť naprieč celým spektrom. A akonáhle je volený v parlamente, už je to politická nominácia, takisto síce najredšia, ale stále je. To znamená, to je imaginárna predstava, že urobíte niečo nezávislejšie. Najnezávislejšie je, keď sú zástupcovia opozície a koalície a sú v paritnom zastúpení, sa nevedia vzájomne prehlasovať. Vtedy to vie fungovať najlepšie, lebo nie je možné zakryť žiadne podvodné konanie ani žiadne nezákonné konanie. To je celý prípad. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)