58. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie je o čom dať hlasovať. Ďakujem ešte raz.
A dávam slovo pánovi poslancovi Hubovi, ktorý prednesie svoj názor k písomnej odpovedi k interpelácii.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, v predchádzajúcich týždňoch som sa obrátil na členov vlády Slovenskej republiky spolu so sedemnástimi interpeláciami. Z toho na 15 z nich, ktoré sú uvedené pod č. 14, 4, pardon, až 18 v tom spise, ktorý sme dostali, som už dostal odpoveď.
Ale ak dovolíte, keďže končí volebné obdobie, stručne sa vyjadrím aj k celkovým skúsenostiam a poznatkom, ktoré som získal z môjho, z odpovedí na môj nemalý počet interpelácií, ktorých bolo odhadom okolo 120. Takže vychádzam z celku reprezentatívneho súboru 120-ch dokumentov, teda odpovedí, ktoré som na moje interpelácie dostal. Podotýkam, že som sa obrátil v tomto volebnom období na všetkých členov vlády Slovenskej republiky, aj keď pochopiteľne nie na všetkých rovnako často.
A teraz sľúbené stručné zhrnutie poznatkov a skúseností.
Po prvé. Interpelovaní členovia vlády si ani v jednom prípade nedokázali priznať chybu a prihlásiť sa k zodpovednosti, hoci často bola minimálne spoluzodpovednosť ich a nimi vedeného rezortu za daný problém celkom evidentná. Jedinú, aj to len čiastočnú výnimku, predstavovala odpoveď predsedu vlády na moju sťažnosť, ktorú som mu adresoval vo veci viacnásobného porušenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady členom jeho vlády pánom ministrom Žigom. Táto skutočnosť sa jednoducho nedala poprieť a uznal to aj pán premiér, ale vzápätí sa pokúsil ospravedlniť svojho ministra poukazom na údajne príliš náročné otázky, ktoré som mu dal. Toto tvrdenie alebo tento argument síce vecne nesedí, ale to už je na inú diskusiu.
Po druhé. Niektoré odpovede boli lakonicky stručné, neraz oveľa stručnejšie ako moje otázky. Nedávno sa mi dokonca stalo, že na šesť konkrétnych otázok som dostal jedinú, aj to nie celkom konkrétnu, ale len čiastočnú a vyhýbavú odpoveď. Niektoré odpovede boli, naopak, obsiahle a podrobné, čo však neznamená, že ich autori odpovedali presne na to, na čo som sa pýtal. Namiesto toho mi často vysvetľovali veci, na ktoré som sa vôbec nepýtal. Zvlášť tu prítomný pán premiér ma takmer nikdy nezabudol poučiť, čo by som mal a čo by som nemal, nemal robiť. Bral by som to ako súčasť nášho politického folklóru, nech mi Igor Hraško prepáči, že tu beriem meno folklór nadarmo, keby to nebolo symptomatické pre vzťah vládnej a zákonodarnej moci v celom tomto volebnom období, ktoré sa paradoxne začalo deklaráciami o novej politickej kultúre.
Po štvrté. Z niektorých odpovedí priam presakovala arogancia, ale keďže nie so útlocitný, radšej som to nekomentoval, len som sa snažil predstaviť si, akú asi odpoveď dostáva na svoje otázky bežný občan, ktorý nie je ústavným činiteľom.
Po piate. Kým bežný občan musí dostať od oprávnenej osoby odpoveď na svoje otázky do ôsmich pracovných dní, pričom táto lehota sa dá v odôvodnených prípadoch predložiť na dvojnásobok, člen vlády má na odpoveď poslancovi komfortných 30 dní. Čiže v tomto je zase občan na tom podstatne lepšie. Ale ako som už naznačil, ani táto lehota nestačila ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi a hneď trikrát ju nedodržal, čím beztrestne konal v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Aj v takomto prípade má občan účinnejšie nástroje na sankcionovanie takéhoto postupu a zjednanie nápravy, než poslanec Národnej rady. Ako som už včera spomínal v rozprave k novele zákona o rokovacom poriadku, vo volebnom období 1990 – 1992, kedy som bol tiež opozičným poslancom Národnej rady, by bol takýto postup člena vlády jednoznačným dôvodom na jeho odchod z vládneho kabinetu.
Po šieste. Obľúbeným zvykom členov vlády je presúvať zodpovednosť na niekoho iného, na iný rezort, prípadne okresný úrad, samosprávu, mimozemšťanov a podobne. Ľudovo povedané, prehadzovať si horúci zemiak z jedného rezortu na druhý.
Po siedme. Iným obľúbeným zvykom je argumentovať, že v danej veci prebieha vyšetrovanie alebo konanie a teda nie je možné podávať informácie, aby toto vyšetrovanie nebolo, nedajbože, zmarené. Tento argument sa však zjavne nadužíva až zneužíva, keďže sa objavuje pomaly v každej odpovedi na interpeláciu. Ale najviac ma v tejto súvislosti hnevá, že z väčšiny odpovedí na moje interpelácie, ktoré som v tomto období dostal, nevyplýva reálna snaha danú vec skutočne pohnúť dopredu, naozaj vyriešiť nastolený problém a skutočne pomôcť ľuďom, na podnet ktorých a v zastúpení ktorých som zväčša svoje interpelácie písal.
Zhrnuté a podčiarknuté: čítanie odpovedí členov vlády na moje interpelácie mi veľa radosti neprinieslo. Čo sa týka ich informačnej hodnoty, viac som sa často nedozvedel, ako dozvedel, ale niekedy je zaujímavé aj to, čo sa človek nedozvie. Minimálne preto, že z toho vyplýva, že dotyčný člen vlády niečo chce zámerne zamlčať. Našťastie, toto volebné obdobie sa končí až o 15 týždňov, čiže stále je ešte hypotetická nádej, že prístup členov vlády k poslancom sa zmení. Čiže, kto verí na zázraky, môže si prísť na svoje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni dvaja ministri, chcel by som povedať aj vážený pán minister vnútra, ale možnože počúva, možnože nie, lebo k nemu mám nejakú nespokojnosť vyjadriť v tomto svojom vystúpení. No, minule som dal, myslím, tri interpelácie. Najmä interpelácia na ministra Glváča bola veľmi serióznej témy, prechodu amerických vojakov, lietadla Hercules, a tak ďalej. Takže ďakujem za takúto interpeláciu. Tá skutočne nesplnila parametre, o ktorých hovoril poslanec Huba, ale splnila parametre serióznej odpovede na interpeláciu.
Ja vám pripomeniem jednu inú interpeláciu. Najprv som chcel začať poznámkou, že vlastne posledná borba vzplála, dajme sa na pochod, pretože asi je to posledná interpelácia. Takže je to historická vec, že sme sa prihlásili teraz pri poslednej interpelácii v tomto volebnom období.
No a moja otázka na pána ministra Kaliňáka je nasledovná: Ja som mu dal ešte 30. septembra otázku v súvislosti s incidentom pri nebankových subjektoch, ktorých mali na Slovensku, alebo mali sme možno aj dvesto. Aj kvôli nim sa dostalo 1,3 mil. obyvateľov do exekúcií. Od 1. septembra sa mali udeľovať licencie. Udelilo sa šestnástim a už nikto nemohol z tých neudelených dávať pôžičky. Pamätáte sa, že poslanec Hlina vtedy symbolicky zamuroval vstup do pobočky jednej spoločnosti nebankovej, ktorá tie pôžičky naďalej dávala podľa jeho slov. No a potom je to tiež dobre známe, nechcem to opakovať, v interpelácii je napísané, nie metódou vhodnou poslancov Národnej rady, hold, tá hliadka mladých policajtov pacifikovala. A teda neviem si predstaviť, že by na poslanca niekde v Európe takýmto spôsobom niekto vybehol. Ja som pána ministra poprosil, aby mi aj odpovedal na otázky, či tá nebankovka bez licencie poskytovala, neposkytovala pôžičky, to neviem, to som nedozvedel v interpelácii. A zároveň som sa pýtal, že či podľa jeho názoru ten postup tých mladých policajtov bol tvrdý, alebo či bol primeraný k tomu, čo sa vtedy tam udialo.
No, pán minister mi v termíne tú odpoveď dal a tri veci tam chcem zdôrazniť, ktoré sú zaujímavé, čo on v krátkej interpelácii zdôraznil. Najprv povedal, že Policajný zbor vlastne rozhodol o odmietnutí tejto veci podľa § 197 Trestného poriadku, pretože nebol v danej veci zistený dôvod na začatie trestného stíhania ani iné rozhodnutie. Čiže pán Hlina tým, že toto urobil, tak nijako sa nespreneveril Trestnému poriadku tým svojím činom. Čiže to priznal, že vlastne to vyšetrovanie následné a to rôzne bolo svojím spôsobom neadekvátne, pretože nešlo o trestný čin. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, že o tom, ako sa zakročilo proti nemu, sa rozhodol ten vedúci Policajného zboru na mieste. Čiže to boli asi štyria mladí chlapci. A o tom, ako postupovali proti poslancovi, rozhodol veliteľ zakročujúcej hliadky, a to na základe príslušných zákonných oprávnení po vyhodnotení situácie na mieste. Čiže nebol to rozkaz vyšší ani najvyšší, tých stupňov je tam viacej, ale bolo to vyhodnotené na mieste, a zakročenie. To je tiež zaujímavé konštatovanie, že teda vlastne tí chlapci na mieste takto rozhodli, no a použili donucovacie prostriedky, chmaty, atď., podľa príslušných paragrafov z dôvodu neposlúchnutia výzvy a kladenia pasívneho odporu, ako aj putá použili.
No a za tretie, ešte je zaujímavé priznanie, že zo strany príslušného nadriadeného bolo použitie donucovacích prostriedkov dotknutými príslušníkmi Policajného zboru ako oprávnené. To znamená, že ani nie šéf Policajného zboru, ani jeho námestník, ani minister vnútra s týmto nemali nič, ale že, nie, to, nieže, nehovorím, že nemali nič, ale že iba príslušník nadriadeného tej skupiny mladých policajtov vlastne to vyhodnotili ako oprávnené. To je tiež určitá zaujímavá myšlienka, že vlastne nikto iný toto nespravil, jedine ten jeho najbližší, to môže byť nejaký možno okrsok, alebo neviem už jaký, ale to boli normálne príslušníci Policajného zboru.
Čiže ja ďakujem pánu ministrovi za odpoveď aj za týchto, priznanie niektorých skutočností, len mne v tej interpelácii chýbalo osobné stanovisko jeho, lebo moje otázky boli položené na neho. A teda on to vlastne dal na tých spodných, ktorí o tom rozhodli, ktorí zistili, ktorí konali a ktorí uznali, že to bolo oprávnené.
A teraz vyjadrujem svoju nespokojnosť s touto odpoveďou.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo pánovi poslancovi Mičovskému, ktorý sa v sále nenachádza, takže stráca poradie.
Dávam možnosť prihlásiť sa k odpovediam na interpelácie ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a dávam slovo pánovi poslancovi Feckovi. (Po overení, či ide o nové interpelácie, poslanec Fecko vzal prihlásenie späť.) Takže pokračujeme. Týmto vyhlasujem písomné odpovede na interpelácie za skončené.
Niektorí z členov vlády by sa chceli vyjadriť k odpovediam, ktoré dali poslanci? Takže nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Teraz otváram bod

interpelácie poslancov.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Mikuláš Huba, Ľudovít Kaník, Jozef Mikloško, Marián Radošovský, Alojz Hlina a pán poslanec Ján Mičovský.
Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi, pánovi poslancovi Hubovi.

Ďakujem pekne za slovo. To som skoro ani nemusel odtiaľto odchádzať, keďže sa sem opäť vraciam po pár minútach. Ja som už aj uvažoval, že už s interpeláciami skončím v tomto volebnom období, keďže som ich podal naozaj dosť, ale na druhej strane, ako sa hovorí, dobré zvyky je dobré zachovávať, ale, nebojte sa, nebudem to preháňať. V novembri som sa obmedzil na púhe dve, aj tie sú pomerne stručné. S tou prvou som sa obrátil na zhodou okolností tu prítomného pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Juraja Draxlera, a tá interpelácia znie:
Vážený pán minister, dovoľte, aby som sa prostredníctvom interpelácie na vás obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa Iuventy – Inštitútu pre deti a mládež Slovenska a okolitých pozemkov na Búdkovej ceste č. 2 v Bratislave.
Po prvé, v nedávnej v minulosti ste viackrát vyhlásili, že o ďalšom využití budovy Iuventy a priľahlého areálu v prospech detí a mládeže budete rokovať so všetkými zainteresovanými, teda samosprávou, mimovládnymi organizáciami a prípadne ďalšími. Čiže moja prvá otázka znie: S ktorými subjektami ste na túto tému dosiaľ rokovali a aké sú konkrétne závery z týchto rokovaní?
Po druhé, ako plánuje váš rezort zabezpečiť prevádzku budovy a areálu Iuventy dovtedy, kým sa nerozhodne o spôsobe ich ďalšieho využívania?
Tuná malá odbočka, ak dovolíte, nad rámec mojej interpelácie. Zmienka o tom, že tu bolo niekoľko podobných budov, ktoré pôvodne slúžili verejnosti, potom z rôznych záhadných príčin verejnosti slúžiť prestali, začali chátrať a veľká väčšina z nich sa postupne buď dostala do súkromných rúk, alebo schátrala natoľko, že de facto prestali existovať, alebo ich postihol nejaký nečakaný požiar, napríklad, ako to bolo s areálom amfiteátra, taktiež na Búdkovej ceste, len na jej opačnej strane. Takže tých príkladov negatívnych je pomerne veľa len v samotnej Bratislave, a preto aj obavy, aby nedopadla aj Iuventa podobne, sú, si myslím, veľmi opodstatnené.
Teda prejdem k druhej otázke z mojej interpelácie. Ako plánuje váš rezort zabezpečiť prevádzku, vlastne sa trošku opakujem, prevádzku budovy a areálu Iuventy dovtedy, kým sa rozhodne o spôsobe ich ďalšieho využívania?
Po tretie, teraz v čase tesne po schvaľovaní rozpočtu myslím veľmi aktuálna otázka. Koľko prostriedkov z rozpočtovej kapitoly vášho rezortu je na prevádzku, údržbu a prípadnú rekonštrukciu budovy a areálu Iuventy vyčlenených v štátnom rozpočte na rok 2016 a v rámci ktorej rozpočtovej kapitoly, pretože prichádza do úvahy aj nejaká iná ako kapitola tohto rezortu?
Po štvrté, členovia a členky Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dostali 21. októbra 2015 na vedomie vám adresovaný list špirály, siete environmentálne výchovných organizácií, v ktorom sa okrem iného píše, citujem: "Ceníme si aj váš prísľub, že budova a areál bývalej Eko-Iuventy na Búdkovej ceste zostane v rukách štátu a k dispozícii deťom a mládeži, a veríme, že sa pri úvahách o novom využití bude zvažovať aj myšlienka zriadenia Národného strediska environmentálnej výchovy a vzdelávania v týchto priestoroch, čím by sa v podstate vrátila tomuto areálu jeho vyhľadávaná a dnes nesmierne potrebná environmentálna náplň." Koniec citátu.
Chcel by som sa teda záverom mojej interpelácie opýtať, aká bola vaša odpoveď na tento list, ako aj to, nakoľko ste sa s predloženým návrhom stotožnili?
Za vaše konkrétne a konštruktívne odpovede vám vopred ďakujem. S pozdravom Mikuláš Huba.
A druhá interpelácia, ešte stručnejšia, adresovaná Petrovi Kažimírovi, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky, a znie:
Vážený pán minister, v uplynulých rokoch sa v návrhoch zákonov o štátnom rozpočte, ktoré ste predkladali do Národnej rady Slovenskej republiky, viackrát spomínal terminus technicus "celkové bohatstvo štátu". Ako som už avizoval v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na roky 2016 až 2018, chcem sa vás prostredníctvom interpelácie opýtať: akú má hodnotu celkové bohatstvo Slovenskej republiky k dnešnému dňu? Podľa akej metodiky sa toto celkové bohatstvo meria a hodnotí? A ako sa menilo v čase s dôrazom na uplynulé volebné obdobie vlády, v ktorej zastávate post podpredsedu a zároveň ministra financií? Taktiež sa vás chcem opýtať, aká je prognóza vývoja celkového bohatstva štátu na roky 2016 až 2018?
Vopred vám ďakujem za čo najkonkrétnejšiu odpoveď a môj podpis. Ďakujem pekne za pozornosť.
To bolo všetko tentoraz.

Ďakujem, pán poslanec, za prednesenie interpelácie.
Dovoľte mi ešte pred tým, ako dám slovo ďalšiemu rečníkovi, privítať návštevu občanov z obcí Hnilec, Nálepkovo a z mesta Spišská Nová Ves. Vitajte. (Potlesk.)
Teraz nasleduje pán poslanec Ľudovít Kaník, ktorý sa však v miestnosti nenachádza, stráca poradie.
A dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi.

Tak ešte raz. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ktorý si to tu musí odsedieť, aj vážený pán premiér. Že sa tu objavil, chvalabohu. Ďakujem.
Ja by som chcel dve interpelácie, nové, dať s dovolením. Prvá bude na ministra financií, pána podpredsedu vlády a ministra financií, a bude sa týkať nášho zákona, ktorý bol schválený, o audite. Ja som tam sa pokúsil dať aj tri pozmeňovacie návrhy, samozrejme neprešli a teda dovolím sa ho opýtať, prečo nie a tuná dávam tieto otázky.
Prvou otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo financií, že v § 19 o medzinárodných audítorských štandardoch, ja to skrátim trebárs na MAŠ, do návrhu zákona o audite, ktorý tu už bol schválený, sa stáva taká anonymná príručka medzinárodných usmernení pre audit, nikým neschválená, ako dôležitým dokumentom pre tvorbu tohto zákona? Ani posledná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/56-EÚ nepovažuje za nič záväzné v súvislosti s týmto predchádzajúcim dokumentom, pretože v bode 3 čl. 26 konštatuje, že by nejaké medzinárodné audítorské štandardy mohli schváliť len za určitých, v tomto bode vymenovaných záväzných podmienok, čo sa nestalo.
Čiže Európska komisia doteraz tieto, tento dokument MAŠ do svojho právneho rámca neadoptovala. Slovenská republika, ako suverénny štát, je jediná na svete, ktorá do svojho zákona zapracovala takú podobu MAŠ ako nikto iný neakceptoval. Ani v krajine ich vzniku v Amerike sa to nestalo.
Druhou námietkou alebo otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo financií uviesť v § 31 sústavné vzdelanie? Lebo vzdelávanie je problematika školstva a patrí do gescie ministerstva školstva. Teda aké dôvody viedli, že sa do zákona o štátnom audite dostalo, aby vzdelávane zabezpečovala komora audítorov, ktorá to robí podnikaním v službách na svoj účet. Táto komora audítorov je stavovskou organizáciou a nie vzdelávacou inštitúciou. Realizáciou tohto paragrafu by sa komore audítorov umožnilo pokračovať v porušovaní najmenej dvoch zákonov. Ten prvý je č. 455 o živnostenskom podnikaní, lebo tá komora audítorov nevlastní žiadne živnostenské oprávnenie na podnikanie, aby za "službu vo vzdelávaní" bola oprávnená od audítorov neodôvodnené vyberať akékoľvek poplatky. Ďalší zákon, ktorý sa tým porušuje, je zákon č. 568 o celoživotnom vzdelávaní, pretože podľa jeho § 31 zo strany komory by sa porušoval zákon, pretože táto stavovská organizácia nie je akreditovaná. Ak nemôže vzdelávať svojich vysokoškolsky vzdelaných členov a musí rešpektovať zákon o celoživotnom vzdelávaní, kde sú stanovené rámce, kto je oprávnený zo zákona občanov Slovenska vzdelávať?
Navyše sa pri aplikovaní citovanej európskej smernice č. 165 zmenilo slovo "priebežne", ktoré tam bolo, "priebežne vzdelávaním" v čl. 13, na slovo "povinne vzdelávaním" s určením enormného počtu 120 hodín vzdelávania v trojročných cykloch neustále sa opakujúcimi témami, čo je, si myslím, rovné postgraduálnemu štúdiu na univerzite, za čo sú audítori nútení komore, ktorá tento príjem nezdaňuje, ešte aj platiť. Toto je úplne mimo rámca európskej smernice.
Tretia otázka je, aké dôvody viedli ministerstvo stanoviť paušálnu výšku pokuty, napríklad pre človeka, ktorý sa nezúčastňuje na týchto školeniach, podľa § 64 až do výšky 30-tisíc euro? Táto výška nie je odvodená od priemerného zárobku audítora, a dokonca prekračuje aj rámec Trestného zákona, aj správneho poriadku. Pokuty, ktoré sa na Slovensku zo zákona stanovujú, sú príjmami štátneho rozpočtu, ale pokuty vyberajú, týmto úradom sú, sa stávajú vlastne majetkom tohto úradu.
Štvrtou otázkou je, aké dôvody viedli ministerstvo, v rozpore zase so smernicou Európskej únie 56, nezávislé podnikateľské subjekty v rámci voľnej súťaže sú v § 68 ods. 3 a ods. 4 nútení, aby im každoročne tento úrad osvedčoval registráciu za úhradu 35-tisíc euro, či sú schopní takýto audit uskutočniť? Zákonom nútiť nejaký subjekt, aby si kupoval možnosť podnikať v odbore, na ktorý má subjekt licenciu od toho, kto má tento, koho má tento podnikateľský subjekt kontrolovať, je v demokratickej spoločnosti neprípustné. Aj toto sa potom stáva osobným príjmom pre tento úrad, ktorý má 15 členov, a nestáva sa to odvodom do štátneho rozpočtu, ako to je v iných úradoch. Teda nejde tu iba o porušenie európskej smernici č. 56, ktorá zakazuje inštitúcii podobného úradu, aby akýmkoľvek spôsobom vstúpila do interakcie so štatutárnymi audítormi a principiálne tak vylučujúc z tohto vzťahu, aby audítori platili úradu nejaké peniaze. Na Slovensku, si myslím, neexistuje podobná inštitúcia, ktorá mohla takýmto podivným spôsobom získavať nezdanené finančné prostriedky na svoju činnosť.
Tak to by bola prvá interpelácia na pána ministra financií.
A teraz druhá. Už musím privítať aj pána predsedu parlamentu tuná, vítam vás. Tá je trošku háklivá v tom, je to na generálneho prokurátora, a je to prípad, ktorý, si myslím, je temer exemplárny, a urobil som už v tom mnoho úsilia, aby sa niečo zachránilo v súvislosti s právnym štátom, ale moc sa toho ešte nedeje.
Je taký pán, volá sa Peter Kurhajec, predseda európskej spoločnosti pre charitu a humanizmus, Ferdinande de Martinengo, ale ja tu mám na dvoch stranách čo všetko, aké medaile má, čo robí, aký bol majster športu, má svetové rekordy z pištole, mnohonásobný v modernom päťboji, atď., naozaj nechcem to tu čítať, mám to na dvoch stranách. Je to človek, ktorý žije pre charitu, žije pre druhých ľudí, robí naozaj na mnohých úrovniach, je tu toho veľa. Bohužiaľ, sa dostal do sporu s bývalým ministrom vnútra a s bývalým generálnym prokurátorom pánom Hudekom. A tento spor začína prekračovať mieru všetkého. A rozhodol som sa pre tú interpeláciu včera, keď som sa dozvedel, že po nezákonnom konkurznom konaní sa mu včera napríklad všetky účty zablokovali. A teda si myslím, že generálny prokurátor môže preveriť, či to konkurzné konanie je podľa zákona a môže ho zastaviť. Lebo tuná ide o likvidáciu tohto človeka a prípadne jeho firmy a celej tejto charitatívnej činnosti, hovorím, ktorej je tu veľmi veľa.
Podstatou tohto konkurzného konania je, že veriteľ sa snaží uspokojiť spornú pohľadávku, o ktorej sa vedie súdny spor na Okresnom súde Bratislava 2. Číslo napíšem do interpelácie. Po tom, ako zákonná sudkyňa v konaní vedenom na okresnom súde na neverejnom pojednávaní vyhlásila, že žalovanú pohľadávku navrhovateľovi pánovi Hudekovi neprizná, prestal sa on zúčastňovať pojednávaní a postúpil svoje pohľadávky na dve spoločnosti, aby dosiahol pluralitu veriteľov. Obe spoločnosti sú s ním prepojené a konateľom jednej z nich je aj jeho pán syn. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, vstúpim vám do toho. Teraz som bola upozornená, že vy prednášate interpeláciu na generálneho prokurátora a v zmysle rokovacieho poriadku poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veci ich pôsobnosti. Hej? Preto vás teda prosím, aby ste ju nasmerovali na niektorého z členov vlády, alebo ako som...

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Ja v minulosti som už dal interpeláciu na generálneho prokurátora... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nemá povinnosť. Nemá povinnosť, áno.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Nemá povinnosť, no tak potom by som to dal na ministra spravodlivosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pravdepodobne tak, dobre, nech sa páči, pokračujte.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Práve tým, že napriek tomu, že sudkyňa neuznala sú pohľadávku, o ktorú išlo, tak veriteľ postúpil pohľadávku na dve spoločnosti a tým pádom dosiahol pluralitu veriteľov. Už som povedal, že sú prepojené záujmy, a navrhol konkurzné konanie. Čiže tým vlastne splnil veriteľ formálne náležitosti začiatku konkurzného konania a môže si za vhodnej súčinnosti konkurzného sudcu doslova exekvovať neexistujúcu pohľadávku v konkurznom konaní.
Včera sa zistilo, že vlastne to už funguje, pretože všetky účty aj na zaplatenie mobilu tomuto pánovi už nefungujú. Tak samozrejme tá spoločnosť City Presburg, ktorú zastupuje pán Kurhajec, sa bránila s poukazom na § 19 ústavy, osvedčila spornosť pohľadávky navrhovateľa. Poukázala ako dlžník v začatom konkurznom konaní nielen na samotné konanie o spornej pohľadávke, ale aj rozhodovaciu prax krajských súdov v týchto veciach, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zo všetkých týchto rozhodnutí nepochybne vyplýva nutnosť akceptovať dlžníka a jeho právo rozporovať pohľadávku na príslušnom súde podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Napriek tomu sudkyňa v konkurznom konaní ustanovila predbežného správcu, čím dala najavo, že konkurz buď vyhlási, alebo zruší spoločnosť pre jej nemajetnosť, keďže iná zákonná možnosť ako rozhodnúť v prípade, ak ustanoviť predbežného správcu, nie je. Podľa informácií získaných od predbežného správcu, tento zhodnotí, že spoločnosť je nemajetná, teda nebude dôvod na zastavenie konkurzného konania pre nemajetnosť. Upozorňujem, že generálny prokurátor a možno aj minister spravodlivosti má možnosť preskúmať, či je tento konkurz zákonný.
Súčasní veritelia sa za vhodnej súčinnosti konajúceho sudcu môžu reálne domôcť neexistujúcej pohľadávky, o ktorej sa sudkyňa v spornom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 2 vyjadrila, že ju neprizná. Čiže spoločnosť City Presburg túto pohľadávku považuje za neexistujúcu, čo de facto priznala aj sudkyňa, a takýmto protizákonným zexekvovaním pohľadávky v konkurznom konaní pomôže len naplneniu podstaty trestného činu podvodu, a to za súčinnosti konkurzného súdu, ktorý odmietol brať do úvahy ustanovenie hmotného práva podľa § 19 o nutnosti nebrať ohľad na sporné pohľadávky. Ako vyplýva z predloženého rozhodnutia, konkurzná sudkyňa uviedla, že dlžník sa bránil argumentáciou o spornosti pohľadávok navrhovateľa, že súd zistil, že konanie je spornou agendou a že v tomto konaní má byť vykonané dokazovaním. A zároveň skonštatovala, že nie je možné konštatovať osvedčenie spornosti pohľadávok.
Nerád idem do ich intímnosti, ale sudkyňa konajúca v tom začatom konkurznom konaní je kolegyňou syna právneho zástupcu navrhovateľa v konkurznom konaní. Z doterajších skúseností, aj mojich, som videl, že navrhovateľ vyvíja činnosti k tomu, a zasahoval do nezávislosti a rozhodovania súdov. Je preto odôvodnením možné predpokladať, že využíva aj vzťahy konania sudkyne a právneho zástupcu. Pán Kurhajec dal rôzne úrovne svojho protestu voči obsadeniu týchto súdov, ale samozrejme nedočkal sa odpovedí. Upozorňoval na to, že Ľudovít Hudek v konaní na Okresnom súdu Bratislava 1 zámerne obchádzal náhodný výber sudcu tak, že podával návrh na začatie konania celkove štyrikrát, vždy keď sa tam dostal niekto iný, to stiahol a znova to dal, niekto iný a tak to štyrikrát stiahol, pokiaľ sa nedostala JUDr. Zdena Káčerová. Následne bola z tohto dôvodu menovaná sudkyňa vylúčená krajských súdom z prejednania vecí a bolo začaté trestné stíhanie za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 Trestného zákona. Teda nemám ďalej vedomosť o tom, ako bolo to trestné konanie ukončené, ale je preukázané to, čo som hovoril, že sa naozaj stalo.
Ja samozrejme mám k dispozícii, a dám to pánovi ministrovi, aj uznesenie o začatí konkurzného konania, uznesenie o stanovení predbežného správcu, vyjadrenie dlžníka do konkurzného konania, kde dlžník poukazuje na rozbiehajúcu sa prax krajských súdov a Najvyššieho súdu, na ktorú odmieta konkurzný súd brať ohľady. Ďalej námietku zaujatosti konkurznej sudkyne ozrejmujúcu jej vzťah k právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Podľa § 19 ods. 1 súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania pri rozhodovaní, vyhlásení konkurzu, súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Ak sa dlžník v lehote podľa ods. 1 písm. a nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
Vážený pán minister, prepáčte mi takýto detailný postup, ale ja pána Kurhajca poznám mnoho, mnoho rokov, ešte zo štadiónu Slávia Bratislava, dávno, dávno. Viem, že je to čestný človek, filantrop, človek, ktorý pomáha, kde môže. A tuná sa dostal do konkurzu za podvod neuspokojenia neexistujúcej pohľadávky a to za súčinnosti sudcu, tak žiadam vás, aby ste prešetrili toto a pokiaľ možno tento neoprávnený konkurz zastavil a odblokoval to, čo sme včera zistili, že vlastne všetky jeho účty a všetky jeho možnosti platby sú zablokované, aj keď tento konkurz nebol ukončený.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi so svojimi interpeláciami, pánovi poslancovi Mariánovi Radošovskému.
Pripomínam len rečníkom, aby nezabudli svoje interpelácie podať aj v písomnej forme.

Ďakujem pekne za slovo. Na začiatok si ale neodpustím, ja som, jednu takú konštatáciu a pripomenutie zákona, lebo ma mrzí, keď sa nerešpektujú zákony a keď ich nerešpektuje ani vláda, ani parlament, lebo v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 130 ods. 7 je dikcia jasná, kto tu má sedieť a kto ma počúvať a koho majú poslanci interpelovať. Takže mrzí ma to. Ja som aj slušne oblečený, aj neprovokujem, ani neurážam, ani nenadávam. A tak rozmýšľam, vôbec či mám svoju interpeláciu predniesť aj ústne, ja som ju podal písomne a myslím si, že do prázdnych priestorov ju ani podávať nebudem.
Jednoducho, pán premiér, je to o tom, ako ŠOP-ka pomáha hnednutiu Slovenska, to znamená, že ona nevie, že podkôrny hmyz má svoju fázu, kedy sa množí. Je to o tom, že jednoducho obstaráva sa až v auguste, nie vtedy, keď treba, v januári. A je to o tom, že keď to robí TANAP je to za iks, a keď to robí firma vybratá ŠOP-kou, tak je to sedemkrát drahšie a urobí iba zlomok činnosti. Iba v skratke, ja sa viac unúvať nebudem, dal som písomne. Ale mrzí ma, že sa nerešpektujeme vzájomne a potom neviem, kde to, jak dopadne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)