58. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, tak isto sa pripájam aj k privítaniu našich spoluobčanov z Vranova. Teším sa, že ste tu medzi nami, a som veľmi rád, že ste akurát na uvedení alebo interpretovaní nášho návrhu zákona, ktorý sa dotýka, samozrejme, aj vás ako spotrebiteľov energií.
Dovoľte mi teda, aby som pokračoval v tom, v čom som skončil v piatok pri uvádzaní tohto návrhu zákona. Teraz chcem trochu možno konkrétnejšie rozviesť tie dôvody, prečo prichádzame s takýmto návrhom a čo vlastne tento návrh môže urobiť pre to, aby sme na Slovensku využívali energiu systémovo, aby sme ju vedeli využiť, samozrejme, čo najefektívnejšie s tým, aby každý jeden, kto túto energiu odoberá, či už sú to domácnosti alebo firmy, priemysel, mohol získavať tú cenu čo najnižšiu, respektíve najspravodlivejšiu tak, aby domácnosti nemali problém ani to neohrozovalo ich sociálny štatút na jednej strane a na druhej strane podniky aby boli dostatočne konkurencieschopné, lebo, žiaľ, tá situácia na Slovensku je práve opačná. Tá cena aj elektrickej energie, aj plynu je v porovnaní s ostatnými krajinami Európy, respektíve ak zoberieme len krajiny V4, je ďaleko vyššia. A tak väčšia časť, hlavne zraniteľných občanov, a teda domácností má s tým vážny problém. A zároveň je príliš vysoká na to, aby naše podniky, naši podnikatelia mohli konkurovať na európskej úrovni. A toto všetko vlastne prináša tie negatívne dopady, ktoré chceme aj týmto návrhom zákona odstrániť. Chceme aby, samozrejme, tento zákon zabezpečil pre určité odkázané sociálne skupiny občanov cenovo dostupnú minimálnu spotrebu energie. A na druhej strane chceme, aby sme mali transparentný a spravodlivý rozvoj trhu s energiami.

Zopakujem niektoré záležitosti tohto návrhu zákona, aby nám, hlavne pre tých, čo tu neboli v piatok, to bolo jasnejšie.
Tento návrh zákona, ako som už uviedol, rieši systémovo problém takzvanej energetickej chudoby, teda stavu, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky alebo aj ak domácnosť nie je schopná zadovážiť si za dostupnú cenu základné energetické služby.
Už som uviedol, že súčasná situácia mnohých sociálne slabých rodín je často neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú síce regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať najzraniteľnejších spotrebiteľov. Navyše striktná regulácia cien je často bariérou pre nižšie ceny energií, ktoré môžu byť vygenerované trhom. Preto náš návrh zákona umožňuje identifikovať zraniteľných spotrebiteľov. My sme pre účely tohto zákona identifikovali ako zraniteľných spotrebiteľov tých, ktorí sú v hmotnej núdzi, teda im prislúcha dávka v hmotnej núdzi. Na základe takejto identifikácie každá domácnosť ako zraniteľný spotrebiteľ je oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok (takzvanú energetickú dávku), ktorý pokrýva minimálnu potrebu energie. Samozrejme, táto potreba energie sa líši podľa počtu členov domácností takejto domácnosti v hmotnej núdzi. A napríklad, keď môžem povedať niektoré konkrétne údaje, tak pre trojčlennú domácnosť, ktorá je v hmotnej núdzi, je tá minimálna potreba okolo 300 kWh za mesiac. Samozrejme, pri jednočlennej domácnosti je to ďaleko nižšie, cirka okolo 150 kWh za mesiac a tak ďalej. Čiže my berieme do úvahy nielen to, na čo tú energiu by využívali, ale, samozrejme, predovšetkým aj počet členov takýchto domácností, ktorí majú určitý sociálny problém a sú v takzvanej hmotnej núdzi. Už som hovoril, že minimálna potreba energie zahŕňa energiu na vykurovanie, ohrev vody a inú spotrebu a berie do úvahy počet členov domácnosti.

Čo so týka Fondu energetickej solidarity, tak tento, samozrejme, bude etablovaný na základe tohto zákona a bude plnený príspevkami z energetických spoločností. Výšku energetického minima určuje toto, čo som aj teraz čítal. Cirka, povedzme, pre tú trojčlennú domácnosť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zároveň vedie aj zoznam energetických podnikov, určuje výšku príspevku energetických podnikov zo zákona a plní aj ďalšie úlohy podľa osobitného zákona. Na prvý pohľad sa zdá, že povinnými dávkami do tohto fondu opäť zaťažujeme energetické subjekty, ktoré už teraz sú zaťažované tzv. mimoriadnym odvodom pre regulované spoločnosti. Na druhej strane chcem zdôrazniť fakt, že diferencovaným prístupom k podpore sociálne odkázaným domácnostiam uvoľňujeme práve priestor pre regulátora, pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na nižšiu mieru regulácie, čo môže priniesť spravodlivejšie pomery na trhu s energiami, kde menej regulácie neznamená automaticky vysoké ceny energií, skôr, naopak, na Slovensku sa ako keby bral automaticky do úvahy fakt, že akonáhle sa nechá ten energetický trh na ako keby nejakú samoreguláciu alebo že zmiernime ten spôsob regulácie, automaticky tie ceny budú vysoké. V súčasnej situácii, a to môžem povedať na niektorých konkrétnych príkladoch, je tá situácia práve opačná. Keď si zoberieme, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil celoplošne cenu plynu, povedzme, o 5 % v minulom roku, na rok 2016, neviem, či ste zachytili takúto informáciu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí o znížení ceny plynu o okolo 3,6 % a ceny elektrickej energie o okolo 1 %.
Ak si zoberieme, aký je vývoj na trhu v prípade plynu, keďže ceny plynu sú odvádzané od ceny ropy a tá za niekoľko rokov, za štyri roky klesla cca zo 125 amerických dolárov za barel na súčasných okolo 47 amerických dolárov za barel, na základe toho experti odhadujú, že ceny plynu by mohli byť nižšie aj o 20 %, tak môžeme to porovnať, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví minulý rok znížil plošne tú cenu o 5 %, pre budúci rok hovoríme o jej znížení o 3,6 %, pričom ak by sme brali skutočné pomery na trhu, mohla by byť nižšia o 20 %. Čiže to je ohromný rozdiel oproti tomu, aká je skutočnosť. Rovnako aj pri cene elektrickej energie je tá situácia obdobná, žiaľ, pretrváva ako keby stále záujem skôr populistický takým populárnym spôsobom znížiť ceny plošne pre všetkých spotrebiteľov, a teda aj pre tých, ktorí takéto zníženie ceny, povedzme, by nepotrebovali a možnože vyhrievajú bazény alebo svoje vily v podstate plynom, pričom sociálne odkázané skupiny obyvateľov, ktoré by mohli mať ďaleko nižšiu tú cenu, vlastne musia ju platiť rovnakú za, povedzme, v tomto prípade plyn.

Dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov k regulácii cien elektriny, keďže doteraz som hovoril viac o plyne. Málo našich občanov, a teda aj spotrebiteľov si je vedomých, za čo vlastne platia dodávateľom elektriny. Cena elektrickej energie pre koncového odberateľa sa skladá z niekoľkých položiek. A za rok 2014 sme platili v priemere okolo tých 150, teda to bola tá horná hranica, regulovaná hranica, o ktorej hovoríme, 152 eur za megawatthodinu. Táto cena elektrickej energie má nasledujúcu štruktúru. Po prvé, sa skladá z tzv. ceny silovej elektriny. Táto takisto výrazne išla dole. Tak ako som hovoril o cene plynu, ktorá na svetových trhoch išla výrazne dole, teda je odvádzaná od ceny ropy, cena elektrickej energie tiež za niekoľko rokov, asi za štyri roky alebo päť rokov spadla z cca 55 eur za megawatthodinu na súčasných 34 eur za megawatthodinu. To je tá cena silovej elektriny, ktorá sa vyrába v elektrárňach a ktorá sa vlastne ponúka ďalej na prenos a distribúciu. Keď si zoberieme, že tá výsledná cena je 152 eur, pričom cena, za ktorú sa to vyrába v elektrárňach, je 34 eur. Vidíte, že kdesi ten rozdiel je cca až okolo 110 – 120 eur, kdesi je v ďalších nákladových položkách. A tieto položky, ktoré o chvíľu uvediem, sú práve regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Čiže vidíte, aký vplyv má regulácia na koncovú cenu, v tomto prípade elektrickej energie pre domácnosti, ale aj pre podniky.
Takže len tak veľmi krátko by som príliš nešiel do detailov.

Samozrejme, je tam potom cena za služby distribútora, ktorá je takisto relatívne vysoká, činí v tom celkovom balíku z tých 100 % okolo tých 26 až 30 %. Potom sú tu tarify za straty pri distribúcii a tarify za systémové služby, čo nie sú veľké percentuálne položky. Napriek tomu sú to nevyhnutné náklady, ktoré sú spojené vlastne s prenosom a distribúciou dodatočne.

Ale čo je veľmi dôležité? A teraz chcel by som zdôrazniť tzv. tarifu za prevádzkovanie systému. A v tejto tarife sú zahrnuté náklady na podporu ťažby domáceho uhlia, ale aj výroby elektriny z domáceho uhlia na Slovensku len preto, aby sme umelo udržiavali zamestnanosť baníkov. Ja si cením prácu baníkov, samozrejme, ale na druhej strane my nemôžeme ťažiť niečo, čo je stratové. Hnedé uhlie v podstate nemá ani vysokú účinnosť. Následne v týchto tepelných elektrárňach sa opäť pri výrobe elektriny z hnedého uhlia dá povedať, že táto výroba je výrazne stratová.
Potom ďalšia položka v rámci tejto tarify je podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. A tu by som sa chcel trochu pozastaviť. Určite viete dobre, keď sme voľakedy spomínali, začalo to niekedy v rokoch 2007 – 2008, tzv. fotovoltaický Klondike. Je pravda, že Slovensko takisto musí prispieť aj obnoviteľnými zdrojmi do naplnenia cieľov, ktorými sme sa zaviazali Európskej únii, Európskej komisii do roku 2020 naplniť 14 % výroby energií teda z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane v podstate, tak ako sme nastavili platby za takúto výrobu elektrickej energie, resp. ďalšej energie z obnoviteľných zdrojov, to nemá obdobu, a preto každý jeden zo spotrebiteľov, a teda aj z domácností si musí uvedomiť, že v tejto cene elektrickej energie platí vlastne aj týmto firmám, ktoré majú na poliach, na lánoch, tam, kde sa mala pestovať pšenica, teraz veľké plochy fotovoltaických panelov, a my vlastne platíme v cene za elektrickú energiu aj dotácie práve takýmto výrobcom elektriny z týchto obnoviteľných zdrojov.
Tá tarifa za prevádzkovanie systému sa podieľa na celkovej cene od tých 10 až do 12 %, čo nie je málo, keď si uvedomíme, že teda ceny elektrickej energie na Slovensku sú stále jedny z najvyšších v okolitých krajinách v porovnaní s okolitými krajinami a tak isto v rámci Európskej únie.

Potom je tam ešte poplatok do Národného jadrového fondu, ktorý nie je až taký vysoký.

Ale jednu tú položku by som tiež chcel zdôrazniť. A to je odvod do štátneho rozpočtu prostredníctvom spotrebnej dane. To, samozrejme, platia podniky, ale na druhej strane domácnosti zas platia DPH, čo je takisto 20 %, čo výrazne navyšuje, samozrejme, potom tú celkovú výslednú cenu energií.
Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver zhrnúť podstatu tohto návrhu zákona. Skutočne chceme, aby na Slovensku sme pristupovali k tvorbe cien či už elektrickej energie alebo plynu, alebo ostatných druhov energií systémovo. Chceme, aby sme jasne identifikovali zraniteľné skupiny obyvateľov, aby sme ich vedeli buď špeciálnou tarifou, alebo ako v našom prípade zabezpečiť tak, aby získali tú minimálnu potrebu energie na to, aby mohli viesť dôstojný život, a na druhej strane aby sme odbremenili tú nevyhnutnú reguláciu na to, aby aj ten trh mohol ovplyvňovať tie ceny energie.

Ešte raz opakujem, to, že sa zníži miera regulácie, neznamená automaticky, že sa zvýšia ceny energie. Hovoril som na niekoľkých prípadoch, že ak by sme tú mieru regulácie mali o niečo nižšiu, tak jednoducho tie ceny energií takisto za elektrinu, ako aj za plyn by sme mali ďaleko, ďaleko nižšie. To neznamená, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by nezasahoval v prípade, ak by ten trh zlyhával, v podstate do tvorby cien, aby jednoducho vedel chrániť, samozrejme, predovšetkým tie sociálne odkázané skupiny ľudí, ale na druhej strane, samozrejme, aj podniky, pretože nemôžeme v tejto súvislosti zobrať mimo toho v podstate podniky, ktoré významným spôsobom sú závislé od dodávok energií. A je to jeden významný faktor v ich konkurencieschopnosti.
Ešte poviem príklad. Z výboru pre hospodárske záležitosti sme boli na návšteve jednej automobilky tuto na Slovensku v Trnave, kde bolo jasné, že ceny energie, povedzme, pre podniky aj v tomto prípade pre túto automobilku boli pre nich v porovnaní s ostatnými krajinami tam, kde má táto automobilka svoje pobočky, ďaleko vyššie teda na Slovensku ako v ostatných krajinách. A mne z toho vyplývalo, že ak by tuto nemali inú komparatívnu výhodu, to znamená, že cena ľudskej práce na Slovensku je stále ešte jedna z najnižších, tak by dávno tu neboli, pretože v porovnaní s ostatnými krajinami, kde je v priemere 55 eur za megawatthodinu, túto cenu dostali za tú energiu ja neviem v Belgicku, ako hovorili, v Španielsku a podobne. Na Slovensku platia za to 95 eur, čiže takmer ešte raz toľko. Čiže vidíte, aký dopad majú ceny energie nielen pre domácnosti, ale aj pre podniky tak, aby vlastne mohli byť konkurencieschopné, aby mohli generovať zdroje a, samozrejme, aby mohli zamestnávať, lebo to nie je samoúčelné, tá konkurencieschopnosť je nevyhnutná nielen preto, aby vedeli svoje produkty, samozrejme, umiestňovať v okolitých krajinách na európskom trhu, ale aj preto, aby vlastne ten hospodársky rast bol spojený aj so zamestnávaním, so zvyšovaním nových pracovných miest a tak ďalej.Chcel by som vás ešte raz poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ja si myslím, že tento návrh zákona má svoje opodstatnenie. Myslím si, že by sme tak mohli výrazným spôsobom zlepšiť situáciu a predovšetkým riešiť tieto vážne veci systémovým spôsobom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.

Ďalšími rečníkmi ústne prihlásenými do rozpravy sú Pavol Zajac a Helena Mezenská.Nech sa páči, pán kolega Zajac.

Vážený pán predsedajúci, pán kolega navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, veľmi krátko sa vyjadrím, lebo môj kolega Ján Hudacký podrobne predstavil návrh zákona o pomoci ľuďom, ktorí sa dostanú do situácie, keď sú podľa európskej legislatívy označovaní tak, že sú energeticky chudobní, je to pomerne taký neznámy legislatívny pojem na Slovensku, ale európska legislatíva ho takto určuje, to znamená, sú to ľudia, ktorí nemajú z určitých objektívnych alebo subjektívnych dôvodov na to, aby mohli si zaplatiť aspoň minimálne energie potrebné na vykurovanie, varenie, svietenie. A náš návrh zákona je o cielenej solidarite. To znamená, aby sa pomohlo objektívne tým ľuďom, tým domácnostiam, ktoré nemajú na to, aby si mohli zaplatiť aspoň tie minimálne energie potrebné na živobytie. A som presvedčený aj ja, aj my v KDH sme presvedčení, že solidarita musí byť cielená a pomáhať sa musí naozaj tým ľuďom, domácnostiam, ktoré to naozaj potrebujú. Nemôže byť určitá sociálna pomoc robená plošne, tak ako to občas robí táto vláda.
Kolega Hudacký tento návrh zákona pripravoval už veľmi dlho a naozaj v čase, keď sa zaoberal touto myšlienkou a prípravou tohto návrhu zákona, tak ešte ani táto vláda na čele s Robertom Ficom ani len netušila, že ceny ropy a následne aj plynu pôjdu na svetových trhoch výrazne dole a že dospeje sa pred marcovými voľbami k tomu, že vláda vymyslí určité vratky za plyn. Tak to ona nazvala. A dnes na začiatku decembra nevie pomenovať ani minister financií, ani minister hospodárstva poslancom Národnej rady a ani len občanom Slovenska tieto vratky za plyn, akým spôsobom ich chce za plyn realizovať, akým kľúčom, akou vyhláškou toto bude realizované?A prečo o tom hovorím? Nuž je to preto, lebo som presvedčený, že, tak ako to bude nastavené, tieto takzvané vratky za plyn alebo táto sociálna pomoc bude realizovaná plošne a bude realizovaná aj pre tých, ktorí to možno ani nepotrebujú. A preto hovorím o tom, že solidarita, sociálna pomoc, aj podľa sociálnej náuky cirkvi má byť cielená, nemá byť plošná. Nemá sa pomáhať vratkami za plyn tomu, kto tak vytápa napríklad svoj bazén. A preto v tomto návrhu zákona definujeme to, že bude existovať inštitúcia, úrad, ktorý bude posudzovať či tá-ktorá domácnosť podľa svojho príjmu a podľa počtu ľudí v nej naozaj je v takej situácii, že potrebuje takúto sociálnu pomoc, alebo či sa naozaj dostáva do situácie, keď sa dá vyhlásiť za energeticky chudobnú. A aj keď to spôsobí určité administratívne náklady, tak som presvedčený aj spolu kolegami, s ktorými to navrhujeme, že sa to oplatí, takto cielene pomáhať týmto jednotlivým domácnostiam a naozaj pomôcť tým ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú, pričom je jedno, či budú topiť drevom alebo budú topiť plynom, alebo, samozrejme, či používajú na svietenie elektrickú energiu. Ale takto cielene tento úrad by ich mal posúdiť, tak ako sa dneska posudzuje na úradoch práce hmotná núdza. Hmotná núdza príslušných jednotlivých žiadateľov sa posudzuje podľa ich príjmu, podľa ich životnej situácie, podľa ich počtu v domácnosti. Podobným spôsobom by sa mala posudzovať aj energetická chudoba. Tí ľudia, ktorí naozaj v tej situácii budú, požiadajú o to príslušný úrad. Ten úrad to posúdi spolu aj s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý vlastne riadi a reguluje ceny energií na trhu. Preto by som chcel poprosiť vás aj vládnych poslancov, o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je cielenou podporou, cielenou solidaritou s tými, ktorí to naozaj skutočne potrebujú. Som presvedčený o tom, že do budúcnosti takýto návrh zákona na Slovensku budeme potrebovať, aj keby náhodou dnes vládni poslanci ho neschválili. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.Poslednou rečníčkou prihlásenou ústne do rozpravy je pani kolegyňa Helena Mezenská.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážení prítomní kolegovia, dovoľte i mne zaujať politický, ale aj vecný postoj k predloženému a prerokovávanému návrhu na podporu a pomoc zraniteľným spotrebiteľom v oblasti dodávky energetických služieb, na podporu a riešenie otázky energetickej chudoby.
Hneď v úvode chcem povedať a zdôrazniť, že ja vítam a oceňujem snahu poslancov KDH prísť s takýmto návrhom, pretože otázka energetickej chudoby je nielen sociálnou prioritou Európskej únie, ale, ja verím, aj sociálnou programovou prioritou tejto vlády s výrazným sociálnym rozmerom.
Očakávalo sa, a to je dôvod prečo oceňujem takto pripravený návrh opozície, že takýto koncept, návrh, prípravu súboru legislatívnych opatrení na pomoc zraniteľným spotrebiteľom pripraví skôr vládna strana, pretože, ak si dobre pamätáme, pri schvaľovaní zákona o tepelnej energetike, ktorý bol súčasťou právnych aktov prijatého a schváleného tretieho energetického balíčka, mal byť naplnený do konca roku 2013 aj záväzok Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A to bol záväzok spočívajúci v príprave Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Hoci sa tento materiál a tento koncept na ochranu odberateľov v energetike pripravil a bol vládou schválený, žiaľbohu, do konca tohto volebného obdobia sme sa nedočkali a zrejme sa ani nedočkáme konkrétneho zákona, ktorý by predstavil konkrétne legislatívne opatrenia, konkrétne programové prvky, ktoré by napĺňali a realizovali plán pomoci zraniteľným spotrebiteľom. To je dôvod, prečo si vážim, že prichádza s týmto iniciatívnym návrhom, s takýmto proaktívnym prístupom práve opozičná strana.
Druhá vec je však to, akým spôsobom sa navrhuje energetická chudoba riešiť. V tomto ohľade nie som s týmto návrhom až natoľko stotožnená, a to hlavne preto, že uvedený návrh poslancov KDH neobsahuje presné vymedzenie pojmu energetické minimum a presne neobsahuje ani konkrétne kritériá, parametre, podľa ktorých budeme skupinu zraniteľných spotrebiteľov v energetickom odvetví definovať. A ja som po analýze aj predloženého návrhu po jeho podrobnom štúdiu došla k záveru, že bez toho, aby boli konkretizované takéto základné východiskové pojmy ako energetické minimum a kritériá pre určenie a vymedzenie skupiny zraniteľných spotrebiteľov na základe nevymedzenia konkrétneho vymedzenia týchto pojmov, nie sme schopní správne určiť adekvátnu formu riešenia.
Nechcem sa tohto vášho návrhu v žiadnom prípade dotknúť, ešte raz chcem zdôrazniť, že som rada, že prostredníctvom takto predloženého návrhu zákona aj riešenia cez Fond energetickej solidarity sa vôbec na tejto pôde v tomto období otvára diskusia o energetickej chudobe, o potrebe pomôcť energeticky znevýhodneným a zraniteľným spotrebiteľom, avšak ja formu riešenia prostredníctvom Fondu energetickej chudoby alebo solidarity nepovažujem za postačujúce riešenie. Ja som totižto presvedčená, že skupinu energeticky zraniteľných spotrebiteľov je potrebné rozšíriť a nestatusovať zraniteľných spotrebiteľov, neviazať ich iba na poberanie dávok v hmotnej núdzi. Myslím si, že to rozpätie a ten rozsah cieľovej skupiny je ďaleko širší. Celkom kľudne by som túto skupinu zraniteľných spotrebiteľov, už teraz to odvodzujem aj od poznania praxe, rozšírila aj o osamelých dôchodcov vo veku nad 60 – 65 rokov. Túto skupinu zraniteľných spotrebiteľov by som rozšírila napríklad aj o spotrebiteľov, ktorí sú hendikepovaní či už zdravotne, telesne alebo duševne, psychicky. Rovnako by som túto skupinu rozšírila aj o neúplné rodiny, o rozvedené matky samoživiteľky, slobodné matky, slobodných otcov, aby sme boli spravodliví. Za zváženie a za zmienku by stálo aj zamyslieť sa nad tým, či v tomto návrhu vôbec skupinu zraniteľných spotrebiteľov a rizikových spotrebiteľských skupín nebolo by dobré rozšíriť aj o mnohopočetné rodiny s malými deťmi.
Naozaj vítam tento poslanecký návrh, ale som presvedčená, že pre to, aby sme pripravili jeho komplexné realizovateľné riešenie, je potrebné aj na pôde hospodárskeho výboru, aj tu v pléne naprieč politickým spektrom otvoriť ďaleko rozsiahlejšiu diskusiu, zapojiť poslancov do pracovnej skupiny, ktorá, mimochodom, vznikla v medzirezortnom kontexte medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom financií. Naozaj je potrebné tento zákon a model systém pomoci zraniteľným spotrebiteľom pripraviť tak, aby jeho záber bol čo najadresnejší, ale aj čo najširší.
Ja si myslím, že ak by sme dospeli k správnemu určeniu rozsahu a obsahu energetického minima a určeniu kritérií, podľa ktorých budeme vyhodnocovať zraniteľných spotrebiteľov, tak by sa ukázalo, že energetická chudoba na Slovensku má ďaleko širší rozmer a ďaleko širší zásah. A preto si myslím, že v tomto prípade ak naozaj chceme úprimne riešiť pomoc zraniteľným skupinám obyvateľstva, ak chceme skutočne riešiť energetickú chudobu, považovala by som za rozumné zamyslieť sa napríklad aj nad takým systémovým opatrením, ako je možnosť zvýšenia hranice minimálnej mzdy tak, aby spotrebiteľov pri úhrade ich životných nákladov výrazne neobmedzovala výška ich príjmu, výška ich mzdy.
Ja som si pri tejto analýze zákona prečítala aj koncepciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Koncepciu na ochranu odberateľov. A tam je analyzované a pripravené porovnanie, ako poskytujú pomoc zraniteľným spotrebiteľom jednotlivé krajiny Európskej únie. V podstate ak by sme sa mali priblížiť tým vzorom progresívnejších a sociálne zmýšľajúcich krajín, ako napríklad je Veľká Británia, tak naozaj tie kritériá pre určenie skupiny zraniteľných spotrebiteľov by boli nastavené určite ústretovejšie a neboli by obmedzujúco, oklieštene viazané iba na splnenie podmienky poberania dávky v hmotnej núdzi. Len pre príklad chcem uviesť, že v Anglicku sa za zraniteľných spotrebiteľov, za energeticky poddimenzovanú alebo chudobnú domácnosť považuje domácnosť, ktorej náklady na zabezpečenie teplom predstavujú viac ako 10 % disponibilného príjmu tej-ktorej rodiny alebo domácnosti. Ak by sme možno postupovali na Slovensku podľa tohto kľúča, tak sa obávam, že medzi energeticky znevýhodnených spotrebiteľov, zraniteľných spotrebiteľov, chudobných spotrebiteľov by sme kľudne mohli zaradiť viac ako polovicu slovenského obyvateľstva.
Takže naozaj nerada by som nasmerovávala toto moje vystúpenie do nejakej nekonštruktívnej kritiky. Naozaj nerada by som bola vo veci nenápomocná. Diskusiu treba otvoriť, treba sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé domácnosti, čo sa týka výšky príjmu, čo sa týka aj existujúceho systému zabezpečenia energetickými médiami, čo sa týka ich prechodu na zvýšenie efektívnosti a účinnosti jednotlivých energetických zariadení, čo sa týka aj prípravy týchto domácností na čoraz väčšiu racionalizáciu ich spotreby energií.
Zamyslela som sa aj nad tým, že jedným z takých opatrení, ktoré ma tiež potešilo a objavuje sa v tomto poslaneckom návrhu, je aj vytvorenie právnej ochrany pre zraniteľných spotrebiteľov pred odpájaním a prerušovaním dodávky médií do bytov alebo rodinných domov. Toto naozaj oceňujem. Mnohokrát sa stáva hlavne v tej nestabilnej hospodárskej situácii mnohých rodín, sociálno-ekonomickej situácii mnohých rodín, že rodiny sú poznačené stratou príjmu jedného z rodičov alebo členov. A takto sa veľmi ľahko ocitne tá-ktorá rodina v stave insolventnosti, keď naozaj pre zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb môže dlhovať aj dodávateľom jednotlivých energetických médií. V kontexte ochrany ústavného práva na ochranu obydlia, ale aj v kontexte ochrany práva na dôstojný život oceňujem to, že návrh takýto ochranný inštitút obsahuje.
Nad čím som sa však zamyslela, to bola aj otázka bezdomovectva. Trochu ma mrzí, že ani tento poslanecký návrh, ale ani koncepcia, ktorú pripravil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vôbec nepočíta s nejakým podporným, ochranným, pomocným programom pre bezdomovcov, lebo ak aj materiály a ciele spotrebiteľskej politiky ochrany spotrebiteľov na energetickom trhu obsahujú ako primárny cieľ zabezpečenie dôstojného života človeka, veľakrát si kladiem otázku, ako je to možné, že na takomto stupni rozvoja spoločnosti vôbec prehliadame pomoc tým, z môjho pohľadu energeticky najslabším bezdomovcom, ktorí v podstate ani nespĺňajú tú primárnu podmienku, aby sa mohli uchádzať o akúkoľvek pomoc, ani nemajú vôbec svoj vlastný príbytok. Tam by som celkom kľudne navrhovala zaviazať jednotlivé obce a mestá povinnosťou zriaďovať útulky pre takýchto ľudí. Aj v tomto materiáli sa uvádza, že máme záujem pomôcť zraniteľným spotrebiteľom, už bez ohľadu na to, či sa dostali do stavu núdze a obmedzenia kvality svojho bývania či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov. V zásade z môjho pohľadu je to jedno, čo vyhnalo bezdomovcov na ulicu, do nelichotivých a v mnohých prípadoch až neľudských podmienok, či už je to prepadnutie nejakým nízkym živlom, nízkym pohnútkam, či už je to závislosť od alkoholu, hazardu alebo pôžičiek, napriek tomu si myslím, že ak máme záujem vytvárať a formovať, posilňovať humanitnú spoločnosť a solidárnu spoločnosť, nemôžeme obchádzať pomoc takto z môjho pohľadu najviac zraniteľným ľuďom, ktorí sa neocitajú len bez prostriedkov na úhradu svojho bývania na ulici, ale ocitajú sa na ulici bez akéhokoľvek prístrešia.
Popri tom inštitúte na právnu ochranu zraniteľných spotrebiteľov pred možným odpájaním od dodávky a distribúcie médií som sa zamyslela aj nad potrebou zavedenia inštitútu právnej ochrany pre tých nájomníkov alebo aj vlastníkov bytov, ktorí sa ocitajú v dlhodobo tiahnucich sa súdnych sporoch. Ja sama som svedkom toho, že rodiny aj s malými deťmi boli v prípade sporov vedených nielen mimosúdne, ale hlavne v súdnych procesoch odpojené prenajímateľmi alebo novými vlastníkmi bytov, bytových domov od prívodu, od dodávky základných, pre život potrebných médií. Naozaj odporúčam nielen vám poslancom opozície a poslancom, ktorí pripravili tento legislatívny návrh, ale aj hlavne budúcim vládnym poslancom, tým, ktorí budú mať v rukách moc, aby sa zamysleli nad tým, že ak sa ocitajú zraniteľné skupiny obyvateľstva, domácnosti, rodiny, ktoré majú poddimenzovaný príjem, v spleti niekoľko rokov trvajúcich súdnych sporov a súd neuváženým spôsobom a možno aj za podmienok zneužitia pozície toho-ktorého prenajímateľa odpájané od dodávky energií, čo ja považujem za násilný spôsob vytlačenia rodiny na ulicu, prihováram sa za to, aby bol zavedený a zriadený inštitút právnej ochrany pre takto dotknutých a znevýhodnených spotrebiteľov.
No a napokon zamyslela som sa pri tvorbe príspevkov do Fondu energetickej chudoby alebo energetickej solidarity aj nad tým, že ak sa budú tvoriť z radov energetických subjektov takéto fondy a zaviažeme jednotlivé energetické subjekty k povinnosti poskytovať takéto príspevky, rovnako by som privítala garanciu pre možný celoplošný, nežiaduci dopad toho. A tá garancia by sa týkala nezvyšovania konečných cien za energie pre spotrebiteľov, ktoré by boli navyšované práve v dôsledku prijatej povinnosti a schválenej povinnosti prispievať do Fondu energetickej chudoby.
Na záver ešte dovoľte mi povedať jednu takú vecnú pripomienku. V dôvodovej správe sa uvádza, že predpokladaný náklad na zriadenie takéhoto úradu, resp. fondu, ktorý by prevádzkoval pomoc zraniteľným spotrebiteľom, je na úrovni 500-tisíc eur. Myslím si, že by bolo nežiaduce, ak by sa ukázalo, že suma a nápočet jednotlivých poskytnutých príspevkov ročne dotknutým spotrebiteľom by predstavovala nižšiu sumu v celkovom objeme, ako je objem či už zriaďovacích alebo celoročných nákladov na prevádzku a zabezpečenie fungovania takéhoto Fondu energetickej solidarity.
K tejto téme by sa dalo hovoriť ďaleko viac. Pre túto chvíľu myslím, že som zhrnula všetky moje poznatky a možno aj nejaké vecné pripomienky, ktorými, si viem predstaviť, by bol takýto návrh pozmenený a doplnený. Verím, že budú vzaté do úvahy, a to nielen ich predkladajúcimi poslancami, ale aj tými poslancami, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou budú ovplyvňovať vývoj na Slovensku aj v budúcom období. Ďakujem za pozornosť.