58. schôdza

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete k tomu niečo dodať? (Reakcia navrhovateľa.)
Pani spravodajkyňa? (Reakcia spravodajcu.)
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1824, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1829.
Pán poslanec Hraško, poprosím vás, aby ste za skupinu poslancov návrh zákona uviedli. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže teraz mi dovoľte predniesť návrh novely zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľoch Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Cieľom tohto nášho druhého zákona je upraviť spôsob poberania len jedného príjmu za výkon viacerých funkcií v súlade s novelou ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. ktorá sa predkladá spoločne s týmto návrhom zákona, to je ten zákon, ktorý som odôvodňoval pred chvíľkou.

Vláda Slovenskej republiky upravila zákonom č. 32/2015 Z. z. platové pomery a poberanie príjmu za výkon verejných funkcií v prípade niektorých verejných funkcionárov tak, že verejnému funkcionárovi obmedzila poberanie platu za výkon ďalšej verejnej funkcie, najmä a často výlučne verejnej funkcie vykonávanej popri funkcii poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, na príjem najviac v sume minimálnej mzdy. Takáto právna úprava však dôsledne nerešpektuje takzvaný princíp jedného platu, to jest poberanie len jedného príjmu za výkon viacerých verejných funkcií. A je potrebné ju zmeniť, respektíve zrušiť tak, aby bola zosúladená z nového ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, to jest, aby verejný funkcionár poberal za výkon viacerých verejných funkcií len jeden plat.Návrh zákona zároveň rešpektuje čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok právo na prístup k volebným a iným verejným funkciám, ako aj čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práva na odmenu za vykonanú prácu, ktoré som spomínal takisto v predchádzajúcom odôvodnení návrhu novely zákona. Vo vzťahu k otázke práva na za vykonanú prácu vychádza návrh zákona z predpokladu, že jedna osoba dokáže vykonávať svoju prácu maximálne na 100 %. Ak vykonáva viacero prác, z nich každej sa pomerne venuje spôsobom, ktorý vo výsledku znamená hodnotu tiež len 100 %. Za takto odvedenú 100-percentnú prácu dostane teda 100-percentnú odmenu, ktorá spočíva v jednom 100-percentnom príjme z ktorejkoľvek ním zvolenej verejnej funkcie. A v tomto príjme je už započítavaná aj odmena za prácu súvisiacu so všetkými vykonávanými verejnými funkciami. Z pohľadu pracovnoprávnych predpisov v tomto prípade nejde o situáciu upravenú v § 17 ods. 1 Zákonníka práce. Takže skutočne sa tu rieši problém toho, že niektorí funkcionári zastávajú viacero funkcií vo verejnom záujme. A niekedy je, samozrejme, polemické, či teda tieto všetky práce stíhajú robiť na 100 %. Naozaj si neviem predstaviť, že by kopec zamestnancov, ktorí majú riadne zamestnanie, robili ešte nejaké iné práce v čase svojho zamestnania, alebo teda výkon viacerých prác počas trvania jednej práce a za všetky poberali 100 % odmenu. Tak ako už bolo spomínané, ono by to možno fungovalo v tom prípade, keby si človek stanovil pracovný čas na každý deň každej verejne vykonávanej funkcie a podľa toho by sa mu pomerovo spočítalo, koľko práce za ktorú funkciu odviedol, a podľa toho by sa mu úmerne a pomerovo vypočítal aj plat, teda odmena. K tomuto však nedochádza a funkcionári za viacero takýchto funkcií poberajú v každej 100 % svojho príjmu. Samozrejme, ako som už spomínal, je už upravené poberanie príjmu, ktorý sme schválili nedávno, ale len z jednej verejnej funkcie. Mnoho ľudí sa sťažuje že na Slovensku je málo práce, ľudia poberajú malé príjmy, ale niektorí ľudia poberajú aj viacero príjmov. Myslím si, že by stálo za to, aby tie funkcie, ktoré zastávajú niektorí vybraní jedinci, túto prácu nechali pre tých, ktorí nezastávajú inú verejnú funkciu a mohli sa tej jednej venovať na 100 %. A, samozrejme, potom za týchto 100 % si môžu nárokovať aj 100 % odmeny. Človeku, ktorý vykonáva viacero funkcií, si myslím, neprináleží viacero odmien, pokiaľ ich vykonáva v rovnakom čase, tak ako bolo spomínané pri návrhu novely predchádzajúceho aj tohto zákona. Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie a rozpočet, poslancovi Pavlovi Zajacovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nie je záujem vystúpiť v rozprave ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete k tomu niečo uviesť? (Reakcia navrhovateľa.) Nie.
Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jozefa Kollára, Daniela Krajcera, Martina Chrena a Juraja Miškova, ale žiaden z týchto predkladateľov nie je prítomný. Dokonca ani spravodajca k nemu nie je prítomný.
Páni poslanci, ak podávate návrhy zákonov, tak je aspoň slušné, aby ste boli prítomní v rokovacej sále a uviedli návrh zákona. Takže nič iné mi nezostáva, len ho posunúť na koniec schôdze.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku.

Návrh zákona má parlamentu tlač 1826, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1831.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Mičovskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Dobré predpoludnie prajem. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážení občania, zákon, resp. jeho opravu, jeho novelu predkladáme v návrhu, má za sebou históriu skutočne búrlivú. Je to len malá chyba, že tá búrlivá história je sprevádzaná nulovou účinnosťou tohto zákona. Zákony, určite uznáme, by nemali byť neúčinné a ak sú neúčinné tak, že to môžeme vyjadriť číslicou nula, tak sa niekde stala asi dosť veľká chyba.

História tohto zákona sa začala už v roku 2005, keď tu v sieni zákonnosti uzrel svetlo sveta a bol aj schválený návrh, ktorý má číslo 335/2005 Z. z. A toto je zákon, ktorý hovorí o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku. Tento zákon, je tu zrejme pomerne dosť pamätníkov, ja medzi nich nepatrím, bol schválený, ale nasledovalo búrlivé obdobie, keď bol tento zákon posúdený ako zákon, ktorý je nie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Bol podaný návrh na jeho posúdenie či takáto súladnosť tu je alebo nie je. A verdikt Ústavného súdu, ktorý má niekoľko desiatok strán zdôvodnení, po istom čase rozhodol, že zákon o pôvode nadobudnutého majetku je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A teda v tej chvíli sa stal neplatným. Je to história. A my teraz stojíme o hodne rokov ďalej.

Posuňme sa v čase o desať rokov. A chceme predložiť návrh, ktorý by riešil problémové časti tohto zákona, ale nie toho, ktorý som spomenul, pretože tu sa musíme v tomto dlhom slede rokov zastaviť ešte pri roku 2010 práve v čase predvolebnom, keď bola pri zodpovednej moci alebo keď mala byť zodpovednou predstaviteľkou tohto štátu prvá vláda pána Roberta Fica. Práve on bol predkladateľom zákona, ktorý mal vyriešiť to, že ten návrh z roku 2005 bol posúdený ako protiústavný. A tak sa aj stalo, tesne pred voľbami v roku 2010 bol schválený návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je platný aj v tejto chvíli, ale, a tu sme pri tom dôležitom momente, tento zákon napriek tomu, že bol opravený a že dokonca bola menená Ústava Slovenskej republiky kvôli tomu, aby takto opravený mohol byť, aj v tejto chvíli po päťročnej platnosti od roku 2010, bez pár dní to bude rovných päť rokov, má stále nulovú platnosť, nulovú platnosť v tom slova zmysle, že nik v Slovenskej republike nebol posúdený ako vlastník majetku, ktorý by bol nadobudnutý v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, resp. ktorý by bol nadobudnutý tak, že by to jeho vlastník nevedel preukázať. Nuž stojíme tu pri jednej zásadnej otázke, ktorú si môžeme položiť tak trocha rečnícky hneď v úvode predloženia tohto zákona, či naozaj v tejto krajine niet žiadneho vlastníka, o ktorom by sme sa mohli oprávnene domnievať, že majetok, ktorý nadobudol, nie je v súlade so zákonmi tejto krajiny, resp. že ho majiteľ nadobudol spôsobom, ktorý nevie preukázať, a teda to vyvoláva podozrenie alebo aj podľa zákona prakticky záver, že ho nenadobudol legálnou cestou alebo je tento zákon neplatný a soudruzi z NDR pri jeho oprave v roku 2010 niekde urobili chybu.

Myslím, že zodpovedať túto otázku sa dá pomerne jednoducho. Asi sa niekde stala chyba, keď zákon nie je účinný, pretože dnes päť rokov po jeho prijatí prvou vládou Roberta Fica v prvej časti roku 2010 nebol podľa neho odsúdený, posúdený a zákonne uzavretý ani jediný prípad nelegálneho nadobudnutia majetku v tejto krajine, bez toho, aby sme hovorili o tom, čo mal tu niekto pri predložení tohto návrhu zákona, či to boli už naši predchodcovia v roku 2005, keď to bolo protiústavné, či v roku 2010, alebo teraz v roku 2015, máme tu pekné päťročné dekády, určite nikto nemá nejakú krv v očiach s tým, že ideme bezduchým a závistlivým spôsobom niekoho podozrievať, že majetok, ktorý má, vlastní nelegitímne. Ale vieme o prípadoch, ktoré nabádajú na istú obozretnosti, s tým, že máme medzi sebou občanov, ktorí majú majetok v obrovskom rozsahu, ktorý nevedia vydokladovať. V takomto prípade dá sa očakávať, že bolo by veľmi dobré, keby sme sa spýtali, či nedokážeme tento zákon sfunkčniť. O tom, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sme presvedčení, že to dokážeme urobiť. A dokonca opozícia má v tomto veľmi ľahkú úlohu, pretože nie je to tak dávno, čo na tomto mieste stál generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý s istou iróniou, ale určite právnou presvedčivosťou povedal, že nie je problém tento zákon opraviť, že on veľmi dobre vie, kde sú v ňom chyby, dokonca tie chyby, myslím, pomenoval ako chyby veľmi školácke, a že je potrebné pristúpiť k tejto oprave. (Ruch v sále.) Môžem pokračovať, vážený pán podpredseda?

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pokiaľ to stihnete ukončiť za nejaké dve minúty, pán poslanec, tak, áno, môžete pokračovať v rozprave, inak by sme ju prerušili a pokračovali v nej po hlasovaní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre, takže toto je asi úvodné slovo, ktoré by som zakončil tým, že sa odvolávam na hlas generálneho prokurátora našej krajiny, ktorý ten zákon považuje za neúčinný a jeho opraviteľnosť za ľahko vykonateľnú. A preto tak povediac ako keby tu stál spolu s nami generálny prokurátor, predkladáme návrh zákona, ktorý po desiatich rokoch, odkedy bolo prvýkrát v tejto sieni zamýšľané, že ideme urobiť nápravu tohto zákona, ukazuje možnosť, ako tento zákon sfunkčniť tak, aby už vo veľmi krátkej dobe mohol byť použitý na zaistenie zákonného prostredia v našej krajine, aby tí, ktorí žijú poctivo, sa nemali čoho báť a tí, ktorí poctivo nežijú, aby sa báť konečne začali.Toľko v úvodnom slove. Potom sa, vážený pán podpredseda, hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie tohto návrhu zákona.

Registrujem aj prihlášku navrhovateľa do rozpravy.

Teraz mi dovoľte, kolegyne, kolegovia, prerušiť rokovanie o tomto bode programu s tým, že ak budeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto bode, vystúpi pani poslankyňa Žitňanská so spravodajskou správou ako spravodajkyňa gestorského výboru.

A teraz mi dovoľte vyhlásiť trojminútovú prestávku, po ktorej pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predtým, ako začneme hlasovať, dovoľte, aby som na balkóne privítal zástupcov Konfederácie politických väzňov Slovenska a dcér politických väzňov. Vitajte. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte mi dovoľte privítať na balkóne aj návštevu študentov zo Súkromnej strednej odbornej školy zo Šamorína. Vitajte u nás. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním o bode 83 programu, ktorým je druhé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Miroslava Číža a Jany Laššákovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

Je to tlač 1677.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vitteková, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o tomto návrhu.

Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
V rozprave k návrhu ústavného zákona vystúpili piati poslanci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy som podala ja a podali ich pani poslankyňa Kučerová a pán poslanec Beblavý.
Pán poslanec Přidal navrhol vrátiť návrh ústavného zákona na dopracovanie. Pán predseda, dajte najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Přidala vrátiť návrh ústavného zákona na dopracovanie.