58. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Za skupinu poslancov predkladám návrh na zmenu rokovacieho poriadku, ktorá, zmena je veľmi stručná, ktorej obsah je obsiahnutý v § 68 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, kde navrhovatelia v nadväznosti na prijatú zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sme v čl. v čl. 41 ods. 1 zakotvili inštitút manželstva ako ten, ktorý manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, manželstvo, rodičovstvo a rodina sa pod ochranou zákona.
Aby sme dokázali aj konkrétnejšie napĺňať tento odkaz Ústavy Slovenskej republiky v právnom poriadku a pri zmene ktorýchkoľvek zákonov, sme presvedčení, že cestou na to, ako pretaviť toto ustanovenie čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky aj do legislatívnej podoby, je zmena rokovacieho poriadku, ktorá pri predkladaní návrhov zákonov v tzv. v dôvodovej správe ukladá navrhovateľom, aby v dôvodovej správe uviedli ekonomické a právne stránky s odôvodnením, aký dopad na hospodárstvo a financie Slovenskej republiky v tzv. doložke zlučiteľnosti.
Navrhovatelia žiadajú, aby súčasťou tejto dôvodovej správy bola aj doložka zlučiteľnosti s čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky preto, lebo podľa základných zásad zákona o rodine rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti, ktorej všetky formy spoločnosť všestranne chráni. To je znenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Jedným z predpokladov pre zabezpečenie účinnej ochrany manželstva a rodiny zákonom v zmysle ústavy, základných zásad o rodine v súlade s cieľmi ustanovenými ústavodarcom je posudzovanie vplyvu navrhovaného zákona, a to najmä s ohľadom na jeho hospodársky a finančný dosah na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme zakotvenie povinnosti navrhovateľa návrhu zákona posudzovať vplyv navrhovaného zákona na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Takouto úpravou dôjde k zvýšeniu ochrany manželstva a rodiny v súlade s ústavou, so základnými zásadami zákona o rodine a s cieľmi stanovenými ústavodarcom.
Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca, spravodajkyňa (povedané so smiechom), pardon, určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, len úplne niekoľko slov. Vítam, že je tento tuná návrh zákona, a chcem ho aj svojím hlasovaním podporiť, ale aspoň takto symbolicky verbálne, aby sme sledovali nielen, aký dopad je možno na štátny rozpočet, životné prostredie, sociálne vplyvy, ale práve na rodinu a manželstvo, lebo to je tá základná bunka spoločnosti, na ktorú treba hľadieť. Toto by mala byť jedna z prioritných vecí, na ktorú by aj Národná rada mala klásť dôraz, aj myslím si, že aj my, celá krajina ako taká.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme novelu ústavy, ktorú sme už niekoľkokrát sa pokúšali predložiť, avšak neprešla. Snažili sme sa teda modifikovať a nájsť také riešenie, ktoré by bolo prijateľné aj pre tých, ktorí doteraz nezahlasovali za takúto novelu.
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je špecifikovať proces výkonu referenda tak, aby nevznikali pochybnosti o jeho záväznosti, čím sa nielen ukončí spochybňovanie funkčnosti tohto najvýznamnejšieho právneho inštitútu priamej demokracie, ale ukončí sa aj polemika v odbornej a laickej verejnosti o tom, či je platný výsledok referenda právne záväzný pre Národnú radu a či je Národná rada povinná na podklade platného výsledku prijať alebo zmeniť Ústavu Slovenskej republiky, ústavný zákon alebo zákon.
Návrhom ústavného zákona sa preto explicitne potvrdzuje možnosť konať fakultatívne referendum, ktorého predmetom bude prijatie alebo zmena Ústavy Slovenskej republiky, ústavného zákona alebo zákona. Predmet referenda bude uvedený v jeho prílohe, pričom Národná rada Slovenskej republiky bude poskytovať v tomto procese súčinnosť len vo fáze predchádzajúcej vyhláseniu referenda v podobe vydávania tzv. doložky legislatívnej správnosti, avšak nie aj po jeho vyhlásení, resp. vyhlásení jeho výsledkov, kedy pri tomto type referenda hrozilo prelomenie zákazu imperatívneho mandátu. V prípade dosiahnutia kvóra potrebného na platnosť referenda bude prezident Slovenskej republiky povinný uverejniť takýto právny predpis v Zbierke zákonov Slovenskej republiky do 15. dňa odo dňa vyhlásenia platných výsledkov referenda.
Pre prípad nečinnosti prezidenta Slovenskej republiky pri uvedení právneho predpisu v Zbierke zákonov je súčasťou ústavného zákona aj právna poistka spočívajúca v tom, že právny predpis prijatý v referende sa napriek jeho nekonaniu stane súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky nasledujúci deň po uplynutí uvedenej pätnásťdňovej lehoty.
Dlhodobo je v Slovenskej republike vedená diskusia o záväznosti referenda po splnení kvóra účasti a jeho platnosti z pohľadu, či je nevyhnutné, aby Národná rada Slovenskej republiky ešte prijímala právny predpis na jeho vykonanie. K odstráneniu všetkých pochybností v tomto smere dôjde nielen prijatím návrhu ústavného zákona, ale aj prijatím zákona o podmienkach na predloženie zákona, ktorý má byť predmetom referenda, a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako predpisu vykonávajúceho tento ústavný zákon.
Prijatie ústavného zákona výrazne pozitívne ovplyvní stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike, t. j. upravenie procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo prelomiť, až úplne odstrániť spoločenskú apatiu a posilniť pocit zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady, predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Takže ďalší zákon, ktorý predkladáme, resp. novelu zákona, je o podmienkach na predloženie zákona, ktorý má byť predmetom referenda.
Hlavným účelom návrhu zákona je úprava predkladania návrhov na konanie fakultatívneho referenda, ktorým sa má prijať alebo zmeniť ústava, ústavný zákon alebo zákon. Návrh zákona súvisí so zmenou Ústavy Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej umožňujeme konanie referenda, ktorého prílohou bude konkrétne paragrafové znenie právneho predpisu, a tento návrh zákona má vytvoriť právny rámec na jeho vykonanie.
Návrhom zákona sa umožňuje konanie referenda o konkrétnom paragrafovom znení, pričom petičný výbor si pred zberom podpisov na toto legislatívne referendum bude povinný pripraviť konkrétny legislatívny návrh aj s paragrafovým znením a dôvodovou správou k nemu. Aby sme zachovali čistotu celého legislatívneho procesu, petičný výbor bude žiadať od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky tzv. doložku legislatívnej správnosti. Pokiaľ tento výbor odmietne petičnému výboru takúto doložku pred začatím zberu podpisov vydať, má petičný výbor možnosť sa ešte obrátiť na prezidenta Slovenskej republiky, ktorý môže túto doložku petičnému výboru vydať namiesto výboru.
Takouto právnou úpravou sa vytvorí komplexný právny rámec na konanie fakultatívneho referenda, na ktorého podklade má byť prijatý konkrétny legislatívny návrh, a súčasne sa neočakáva žiadne následné konanie zo strany Národnej rady Slovenskej republiky po prijatí konkrétneho návrhu v platnom referende.
Návrh zákona je koncipovaný na systéme kontroly legislatívno-technickej správnosti návrhu a súčasne zamedzuje obštrukciám zo strany politických strán tým, že sa do celého procesu vkladá právomoc prezidenta suplovať vydanie doložky legislatívnej správnosti k referendu za Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže fakultatívne referendum sa môže konať aj na podklade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, rovnaký postup, ako je koncipovaný pre petičný výbor, bude platiť aj pre fakultatívne referendum konané na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na verejnú správu, avšak má pozitívny vplyv na sociálnu stránku spoločnosti, pretože referendum je nástroj v rukách občanov Slovenskej republiky a doteraz spochybňovanie platnosti referenda a jeho platného ustanovenia bol vždy problém a ľudia sa preto odmietali zúčastniť akýchkoľvek referend. Samozrejme, teda tí, ktorí nevideli v tom zmysel, pretože pochybovali o tom, že bude splnené kvórum na platnosť a potom, samozrejme, aj právna záväznosť referenda.
Preto sme pripravili tento komplex návrhu aj na zmenu ústavy, aj na zmenu konania referenda presne v tomto znení.
Myslíme si, že aj občania majú právo nielen prostredníctvom svojich zástupcov v Národnej rade, ktorých si zvolili, pretože nie všetci volia v Národnej rade, alebo teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ale aby mali možnosť aj tí ostatní, možno si nenašli tam správnych ľudí, ktorých by volili, tak aby aj títo mali právo zmeniť zákony, prípadne Ústavu Slovenskej republiky tak, aby to bolo v prospech občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, preto všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, k tomuto návrhu sa vraciam v tomto volebnom období už druhýkrát. Oponoval som novele, ktorá platí od 1. septembra 2015 a ktorá pripravila rady škôl o ich nosnú právomoc, právomoc vyberať riaditeľa príslušnej materskej alebo základnej školy.
Chcem povedať, že toto právo bolo jedným, dá sa povedať, z výdobytkov novembra 1989, keď sa zo zákona stala rada školy, ktorá, ako viete možno, ak sa tomu trochu venujete alebo ak máte dietky škôlkou alebo školou povinné, tou štruktúrou, ktorá vyberá riaditeľa vašim dietkam alebo vnúčatám. Musím povedať, že o tejto problematike čo-to viem, dá sa povedať, z pohľadu i zriaďovateľa, i rady školy, ktorá vlastne zriaďovateľovi v súlade s pôvodným zákonom dávala riaditeľa jeho školy. Tento zákon sa zmenil za neblahej vlády Vladimíra Mečiara a neblahého pôsobenia ministerky Slavkovskej. Vtedy boli prvýkrát odňaté školským radám právomoci, ktoré dovtedy fungovali, a potom, ako boli vrátené v roku 2000 školským radám nazad, tak fungovali a myslím si, bez veľkých problémov tí členovia rád škôl na Slovensku bez toho, aby bol dôvod ten zákon meniť. Keď v tomto roku menila vládnuca strana opäť naspäť, i keď iným spôsobom, odňatie právomoci definitívneho určenia riaditeľa rade školy, tak sa opierala vraj o názor ZMOS-u. No, i bratislavské Staré Mesto, i Bratislava rozhodne je členom ZMOS-u. Je možné, že aj v ZMOS-e existujú iné názory, ale SMER si osvojil ten názor, že tú právomoc treba tým radám škôl zobrať.
Ak som hovoril, že to poznám tak trochu z obidvoch strán, tak to hovorím preto, lebo som už roky rokúce členom rady škôl, zhodou okolností materských, i keď som tam nemal žiadne svoje ani deti, ani vnúčatá a bol som tam, dá sa povedať, ex offo ako zástupca zriaďovateľa, v tej jednej škôlke, povedané ľudovo, kde som doteraz, je mojím cteným kolegom zastupujúcim zriaďovateľa Štefan Bučko a musím povedať, že iste on by potvrdil, že to, že zriaďovateľ je zastúpený dvoma osobami, poslancami miestneho zastupiteľstva v našom prípade, je rozhodne dostatočné na to, aby aj ich hlas prispel k tomu, aby škola či škôlka nemala zlého, i pre zriaďovateľa zlého riaditeľa.
Neviem, čo viedlo niektorých členov ZMOS-u k tomu, že v tomto videli problém. Samozrejme, môže namietnuť niekto, že tá rada školy môže byť zmanipulovaná neviem kým, že budú tam zmanipulovaní zástupcovia pedagogického zboru, akosi tam budú zmanipulovaní poslanci, ale tí by mali byť zmanipulovaní v prospech zriaďovateľa, keď už teda o tom hovoríme, to znamená v prospech ZMOS-u, ako to on vidí, alebo tam budú zmanipulovaní rodičia. Ja sa domnievam, že všetci sme omylní, ale ak niekam chodí moje dieťa do školy a ja s tou školou žijem ako rodič, účastník rodičovských združení, a to sú často roky, keď tam to dieťa na tej škole je, tak iste viem pri triezvom rozume vyhodnotiť, či je tá škola vedená dobre, či je tá škola vedená horšie, a rozhodne by som tento poznatok ako rodič uplatnil i pri rozhodovaní o funkcii budúceho alebo toho istého riaditeľa, riaditeľky školy či škôlky.
Ani v jednej z rád škôl, kde som pôsobil, som nikdy nemal pocit, že by výsledok hlasovania, tajného hlasovania o kandidátovi alebo teda o budúcom riaditeľovi bol akýmsi nátlakom manipulovaný. Sám som sa nestal objektom nátlaku, aj tak by to k ničomu neviedlo, lebo nie som z tých, ktorí sa podvoľujú, ale ani o svojich ostatných kolegoch, členoch rady som nemal dojem, že by boli manipulovaní a tým ovplyvnili výsledok voľby. Je možné, že ZMOS "slyší trávu růst", ale ako hovoril správne Peter Pithart. I ja som podozrievaný a "slyším" pri novele, ktorá platí od 1. septembra a ktorú chcem zmeniť týmto návrhom, "trávu růst", pretože si viem predstaviť, že ak má zriaďovateľ zastúpený starostom, primátorom alebo inou takouto zriaďovateľskou štruktúrou opretú o zastupiteľstvo záujem vhodne umiestniť niekoho, koho umiestniť chce, je celkom ľahko možné, že zvetuje prvého vybratého i druhého vybratého, lebo to je limit a potom svojho riaditeľa umiestni cestou výberového konania bez účasti rodičov, pedagógov.
Niekto povie a čo je teraz horšie. No neviem. Domnievam sa, že by som sa celkom prirodzene spoľahol viac na štruktúru, ktorá posudzuje fungovanie i daného funkcionára danej školy z tej najbližšej pozície, to znamená z pozície rodiča detí, ktoré do nej chodia, a mal by som k tomu väčšiu dôveru ako ku kolektívu poslancov zastupiteľstva, z ktorých s vysokou pravdepodobnosťou nebude mať s danou školou do činenia viac ako jeden, možno ani jeden nie. Takže nepresvedčili ma zdôvodnenia predkladateľa, a ku cti, ak to tak môžem povedať, ministra Draxlera by som povedal to, že sa pokúšal odolávať tlaku, ktorý zrejme vyvíjal ZMOS, a hľadal akúsi strednú cestu. To som bol ešte členom školského výboru parlamentu a musím povedať, že tak ako viackrát minister Draxler neuspel. Nenašiel cestu, podľahol tlaku.
A tak tu máme platný zákon, ktorý je podľa mňa krokom späť od toho, čo priniesol november 1989, a preto predkladám svoju novelu. Nebudem čítať dôvodovú správu. To, prečo ju predkladám, som, myslím, dostatočne zdôvodnil a všetky ostatné náležitosti tento návrh zákona spĺňa, nespôsobuje zvýšené náklady, čo odobrila i príslušná sekcia ministerstva financií, a myslím si, že jeho prijatie akokoľvek je, reálne povedané, ilúziou v tejto konštelácii parlamentu, by rozhodne nepoškodilo fungovanie školstva a bolo by v duchu môjho presvedčenia, že nikdy nie je priveľa možností, aby sa rodičia, t. j. občania našej vlasti na základe vlastného zodpovedného uváženia učili demokracii, pretože demokracia je veľmi dobrá vec, ale jej najväčšie čaro je v tom, že si občan svoju demokratickú voľbu musí aj prežiť.
A neviem si predstaviť rodiča, ktorý by si prial, aby prežilo jeho dieťa v materskej škole či základnej škole jeho vedome zmanipulovanú a zlú voľbu. Bol by to zlý rodič, a preto si myslím, že túto možnosť má mať a že to i toho rodiča a tým pádom tisíce rodičov na Slovensku vychováva k zodpovednému prístupu vykonávaniu demokracie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil v prvom čítaní so spravodajskou správou. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (parlamentná tlač 1840). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Dovoľte, aby som sa vcelku krátko vyjadril k predmetnému návrhu novely zákona. Ale musím sa vrátiť trošku do histórie a musím povedať, že tak ako povedal predkladateľ, vo volebnom období 1998 - 2002, keď bol ministrom pán Ftáčnik, tak ako bol navrhnutý zákon, v ktorom bol urobený systém tvorby rady školy s tým, že po dlhých diskusiách sa to urobilo tak, že ani jedna zo zúčastnených strán nemala dostatok hlasov, dostatočné zastúpenie, aby mohla majorizovať ostatných a pretlačiť to, čo si myslí, čiže ani pedagógovia, ani rodičia a ani zriaďovateľ nemali.
Súčasne ale v tom období boli urobené aj ďalšie veci, ktoré treba si pripomenúť, a to je to, že jednoducho postupne sa nielen vybudovala samospráva, ale dala sa do rúk zodpovednosť, myslím samospráva školská teraz, ale dala sa do rúk zodpovednosť aj samotným školám, školy najprv stredné zo zákona priamo, potom aj základné školy, tie, ktoré chceli, získali právnu subjektivitu.
Tá celková filozofia bola založená na tom, že majetok, budovy, ten dostali do vlastníctva obce, mestá, čiže dostali ich do vlastníctva tí, ktorí tvorili obecnú samosprávu. Ale fungovanie školy, čiže zodpovednosť za to, čo sa tam učí, ako sa učí, ako sa to organizuje, bola daná škole. Postupnými zmenami zákona sa tieto kompetencie odbúrali. A to nielen otázka, tak ako sme pri prijímaní ostatnej novely počuli od mnohých zástupcov školských rád, že prichádzajú o poslednú naozajstnú kompetenciu, a tá naozajstná kompetencia bola o tom, že oni rozhodnú o tom ako školská rada, kto bude riaditeľom. Oni prišli o mnoho ďalších, zmenami napr. o tom, že dnes už škola si vlastne nemôže robiť svoju politiku školskú, nerozhoduje o tom stredná škola, koľko otvorí tried, aký prijme počet detí a podobne.
Jednoducho to, čo sa udialo, je podľa mňa principiálne zmena vôbec filozofie k fungovaniu nášho školstva. A ja osobne musím povedať za seba, že ja s tou filozofiou, ktorá je, nesúhlasím, pretože som presvedčený, že vždy musí byť jednota kompetencií a zodpovednosti. (Ruch v sále.) Pokiaľ nemá samotná škola, pokiaľ nemá riaditeľ, pedagogický zbor a tí, ktorých sa to dotýka, trebárs tá školská rada, dostatok kompetencií, tak nemôžu mať ani zodpovednosť a nemôžu garantovať potom nejakým spôsobom kvalitu vzdelávania a ani ich ja takpovediac nemôžem volať na koberec, na zodpovednosť. Ja si myslím, že v tom prípade nemám na to pouvoir, myslím tým morálny pouvoir, morálne oprávnenie a v tomto vidím ten zásadný problém.
Preto si myslím, že toto je len krok, ktorý tu kolega navrhuje, aby sa vrátili aspoň niektoré, resp. len jedna tá kompetencia, ktorá bola ostatnýkrát odobratá školským radám, aby ony rozhodovali, kto ich bude viesť, a takisto aby tá školská rada mohla potom vyvodiť zodpovednosť, ak ten riaditeľ nefunguje tak, ako má.
Preto na záver svojho krátkeho vystúpenia chcem povedať, že tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem.