58. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, veľmi ma mrzí vaše vystúpenie z toho dôvodu, že som vás pokladal za pomerne konštruktívneho, predovšetkým v oblasti školstva. Dokonca sám som podporil váš jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol dobrý. Ja som ho mal prichystaný rovnako, ale nedával som ho len kvôli tomu, že už ste ho predložili vy, lebo som ho vnímal ako dobrý. Ale toto vystúpenie, ktoré ste mali, bolo čisto politické, neobjektívne. A poviem vám prečo.
Lebo vy veľmi dobre viete, že toto je komplikovaný rezort. Vy veľmi dobre viete, že kde sa stretnú len dvaja učitelia, sú minimálne tri názory, ako robiť školstvo. Vy to veľmi dobre viete. Napriek tomu manipulujete a hovoríte, že sa nič neurobilo. Urobil sa zákon o odbornom vzdelávaní, o duálnom vzdelávaní. Toto sa vám zdá málo? Dať všetkých zamestnávateľov na jednu stranu a zapojiť ich do vzdelávacieho procesu? Manipulujete, nehovoríte pravdu. Zákon o športe, áno, je to niečo, čo je skvelé a je to tiež veľký úspech podľa môjho názoru. Viete veľmi dobre, že počas vlády Roberta Fica, teraz, sa zvyšovali platy neustále, každoročne. Dokonca jeden rok to bolo iba v školstve, na rozdiel od ostatných rezortov, kde sa nezvyšoval. Napriek tomu ste boli schopní na konci povedať, nič sa neurobilo.
Decentralizácia kompetencií. Vy veľmi dobre viete, že určovanie počtu prvých tried a dať všetkých zriaďovateľov za jeden stôl je veľmi dôležité a viete veľmi dobre zároveň, že v prípade, že niektorá župa povedzme rozhodne možno nie celkom objektívne, že je opravný mechanizmus cez ministerstvo školstva. Vy ste to nepovedali, ale pritom to viete, lebo chcete len škodiť a ukazovať, že v školstve sa nič neurobilo. Áno, je to komplikovaný rezort, ale myslím si, že sa urobilo naozaj dostatok a ešte stále je čo zlepšovať.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem na tú pasáž, kde si hovoril o tých Holanďanoch, o tých materských škôlkach. No neviem si živo predstaviť, že ako by som sa pýtal nejakého štvorročného dieťaťa, ako chce v škôlke, aby ho vychovávali, to neviem, to už je u mňa nepredstaviteľné, pretože myslím si, že generácia určitá, ktorá odchádza, by mala vedieť, v čom spravila chybu a mala by sa tých chýb vyvarovať. To znamená, mala by dať do ďalšej generácie tie hodnoty, ktoré možnože za svojej éry podcenila. Nedokázala ich nijakým spôsobom naplniť a mala by byť hrdá na to, že tie decká, ktoré majú vychovávať, ich preskočia, tú generáciu a prídu do kvalitatívne lepšej spoločnosti aj na základe tých, že sa poučila táto naša generácia z chýb, ktoré sme urobili. Takže neviem si predstaviť, aby to diktovali malé deti, (povedané so smiechom) ako majú v škôlkach byť vychovávané. To u mňa, teda zatiaľ moje IQ na to nestačí.
Čo sa týka vyhodnocovania programových vyhlásení vlád, myslím si, že to je na mieste a môžeme tu mať pravých, modrých, ľavých, červených. Ja len jedno poviem a budem opakovať stále, že jedna nesplnená domáca úloha, ktorá bola v programovom vyhlásení vlády, je v roku 2006, v prvej vláde Roberta Fica, kde v programovom vyhlásení bolo, že budú odškodnení poškodení občania nebankových subjektov, to znamená BMG Horizont Slovakia, Drukos a ďalších. Na základe tohto podvodu, ja hovorím mega podvodu, oni vlastne vládli. To boli státisíce voličov, ktorí im dali hlas a túto domácu úlohu do dneska si nechcú priznať, že majú ešte splniť. Takže pokiaľ by takto dali ten odpočet, tak myslím si, že celkom ináč by sa možnože správali voliči v ďalších volebných obdobiach ku stranám, ktoré si svoje sľuby nesplnili.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán navrhovateľ Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán Blanár, ja som nepovedal, že sa neurobilo nič. Ja som povedal, že tam bol zmätok, nebola tam kontinuita a pri tých konkrétne dvoch veciach, o ktorých ste hovorili, pri duálnom vzdelávaní som na začiatku povedal, že s tým bude problém a keď sa pozriete teraz, jak sa začali udeľovať výnimky, že čo sa môže a čo sa nemôže a ten jednotný systém zrazu je narušený a pre každého zvlášť, tak presne sa plní to, čo som vtedy vravel, že individuálne partnerstvo medzi školou a lokálnou firmou je prirodzenejšie, ako regulácia zvrchu cez zákon. To sa teraz dokazuje, lebo nie je záujem do toho ísť. A záujem do toho ísť je iba tam, kde sa dávajú výnimky. A to viete rovnako dobre ako ja.
Druhá vec. Pri VÚC-kach som upozorňoval na to, že je problém, ak VÚC-ka ako zriaďovateľ stredných škôl je v konflikte záujmov a môže niekde uprednostňovať vlastné školy proti súkromným a cirkevným. Keď sa pozrieme do Banskobystrického kraja na to, akým spôsobom tam bolo prerozdelenie navrhnuté na začiatku, prerozdelenie peňazí, tak to túto moju tézu iba dokazuje. (Reakcia z pléna.) No však 8:1 (Reakcia z pléna.) Opravný mechanizmus už je tam na úrovni samosprávy a zastupiteľstva. Každopádne stále platí téza, že konflikt záujmov platí a stále trvá, pretože (reakcia z pléna) ministerstvo nebolo zriaďovateľom škôl, pretože zriaďovateľom je VÚC-ka, zriaďovateľom ja VÚC-ka. Dobre, aby som to dokončil.
Maťo Fecko, keď hovoríš o predávaní hodnôt, keď hovoríš o predávaní hodnôt, jednou z hodnôt je aj samostatnosť a to, že ak chceme vychovávať lepšieho a samostatného človeka, tak k nemu môžeme začať už od malička, začať pristupovať ako k seberovnému. Tie deti nebudú diktovať, ako má vyzerať škôlka, to by bola, samozrejme, blbosť, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, páni poslanci. No s nesmiernym úsilím som hľadal súvis toho, čo odznelo teraz vo faktických poznámkach, vo vystúpení pána poslanca so zákonom o rokovacom poriadku. Nepodarilo sa mi. Napriek tomu teda vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či pán navrhovateľ chce opätovne vystúpiť so záverečným stanoviskom.
Má slovo, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Mňa teší, že aspoň viete, o čom je opozičný návrh zákona. Ak tu nenachádzate vy ten zmysel, ja ho nachádzam. Myslím, že ho nachádzajú viacerí v tejto sále. Myslím si, že by sme mali byť trošku korektnejší, ale ja o tom tu nebudem poučovať. Začali ste vy, ja pokiaľ si pamätám, korektný som bol v tejto sále vždy, keď sa dalo. (Reakcia z pléna.) Vy si to nepamätáte. Dobre.
Takže, dámy a páni, chcel by som poďakovať veľkej časti opozície z niektorých klubov niektorých iných subjektov, ktoré sa momentálne nachádzajú v opozícii. Podarilo sa podľa mňa spojiť pre dobrú vec, ktorá je úplne samozrejmá. Osobitne chcem poďakovať pánovi Mičovskému, pánovi Novotnému, pánovi Poliačikovi, pánovi poslancovi Chrenovi za to, že nasvietili tak závažné oblasti, akým sú, akým je zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo a v neposlednom rade lesné hospodárstvo a byť korektný.
Hovoril som od začiatku, dámy a páni, buďte, buďte spravodliví a správajte sa tak, akoby ste očakávali, že sa bude správať ten druhý. Vaša zásada, teraz hovorím k vládnym poslancom, nevystupovať k opozičným bodom, nehlasovať za opozičné body vás práve v tejto chvíli dobehla. Vy ste mali dvakrát, dvakrát som navrhoval, aby sa programové vyhlásenie vlády vyhodnotilo na tejto schôdzi. Dvakrát ste to neodsúhlasili. Tento zákon tu nemusel byť. Teraz ste mali priestor na rozpravu, nevystúpili ste. Sa nemáte čím chváliť, dámy a páni. To je ten problém.
Viete, mojím úmyslom bolo zaviesť do tejto siene zákonnosti, do fungovania vlády, parlamentu a vzťahu občanov s vysokými ústavnými činiteľmi alebo s vysokými ústavnými orgánmi nejaký vzťah transparentnosti a vzťah zrkadlenia toho, čo sme sľúbili a čo sme dodržali, prvky akejsi modernej obchodnej spoločnosti, manažmentu, úloha, termín, koniec volebného obdobia, splnená, nesplnená. Toto ste odmietli. Takúto triviálnu a základnú vec. Ako môže byť zo Slovenska moderný a progresívny štát, keď sa neplnia sľuby, ktoré sa dávajú na začiatku? Ktoré majú právo zabezpečiť to, že na konci bude lepšie.
Týmto by som chcel aj z tohto miesta spraviť niečo ako výzvu či apel voči novinárom, ktorí sú v tých kukaniach, prípadne vo foyer, nech je to objektívne.
Dámy a páni, novinári, spravte vyhodnotenie programového vyhlásenia vlády. Dajte si: splnené - nesplnené. Bude to objektívne. Novinári sú strážcovia demokracie. Tí možno jediní dokážu objektívne zhodnotiť to, či sme tu hovorili pravdu alebo nie. A na úplný, úplný záver si dovolím poďakovať za štvorročnú spoluprácu tu kolegom aj naľavo, aj napravo a vlastne aj v strede.
Ďakujem pekne.

Takže pýtam sa teraz spravodajkyne pani Kiššovej, či chce vystúpiť v rozprave. Ďakujem. Takže, teda vystúpiť so záverečným stanoviskom? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Keďže ešte máme osem minút, pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 130 a 131 programu, ktorým bude zlúčená rozprava. Pri prerokovaní budeme tak postupovať tak, že najprv vystúpi navrhovateľ k obidvom návrhom a po ňom vystúpi určený spravodajca ústavnoprávneho výboru.
Prvým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Štefana Kuffu, Mariána Kvasničku a Jozefa Mikloška na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento návrh je pod tlačou 1843 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1848.
Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Štefana Kuffu, Mariána Kvasničku a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento návrh má tlač 1842 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1847.
Teraz má slovo pán poslanec Štefan Kuffa a obidva tieto návrhy uvedie.

(Zlúčené rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu, Mariána Kvasničku a Jozefa Mikloška na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1843
a
o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu, Mariána Kvasničku a Jozefa Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1842.)

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona. Toto nie je politická téma, hneď v úvode poviem, je to hodnotová téma, je to veľmi ťažká téma, ktorá veľakrát naozaj polarizuje spoločnosť, odborníkov, či v oblasti práva, medicíny, sociálnych vied, psychologických vied, ale nejde tu nám predkladateľom o polarizovanie a jatrenie tejto témy a polarizovanie spoločnosti, ale úprimne nám ide o ochranu ľudského života, ktorý je bezpochyby vysoko cenný alebo najcennejšie to, čo vôbec človek môže mať.
Návrh zákona, v návrhu zákona je pretavená niekoľkoročná práca nielen nás predkladateľov, ale hlavne odborníkov v oblasti práva, ústavného práva, legislatívy, medicíny, špeciálne v špecializovaných vedných disciplínach, gynekológia, pôrodníctva, sociálnych vied, psychológie, teológie, cirkevného práva. Začnem Jánom Pavlom II., ktorý bol celosvetovo uznávanou osobnosťou napriek tomu, že bol predstaviteľom katolíckej cirkvi, ale bola to osobnosť, ktorú uznával, dovolím si povedať, celý svet. Mám tu jeden citát aj matky Terezy hneď v úvode, ktorá bola tiež takouto uznávanou osobnosťou, ktorá bola dokonca nositeľkou Nobelovej ceny. Ján Pavol II. bol kandidátom na udelenie Nobelovej ceny. (Zaznievanie gongu.)
"Stojíme tvárou v tvár neľudskému dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, medzi smrťou a životom, medzi kultúrou smrti a kultúrou života. Nie sme len jeho svedkami, nevyhnutne sme doň vtiahnutí, všetci sa ho zúčastňujeme a preto nemôžeme uniknúť povinnosti bezpodmienečne sa postaviť za život. Každá ľudská bytosť má právo na život od svojho počatia až po svoj prirodzený zánik. Kde sú korene zločinu, nacizmu? V najťažšom hriechu, aké len človek môže spáchať v snahe postaviť sa na miesto Boha pri rozhodovaní o živote a smrti blížneho. K tomuto cintorínu obetí ľudskej krutosti v našom storočí sa pridáva aj ďalší veľký cintorín, cintorín nenarodených, cintorín bezbranných. Konajú nezákonne tie parlamenty, ktoré uzákoňujú potraty. Vari existuje taký parlament, ktorý by mal právo legalizovať zabitie nevinnej a bezbrannej ľudskej bytosti, ktorý by mal právo povedať: zabitie sa povoľuje, či dokonca zabiť treba? Tam, kde treba maximálne chrániť a pomáhať žiť. Národ, ktorý zabíja vlastné deti, nemá budúcnosť." Toľko Ján Pavol II.
Ja dodávam, že v dnešných časoch ani Európa, sme práve toho svedkami. Ján Pavol II. povedal ešte tiež jeden z takých prorockých výrokov: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude."
"Mnoho ľudí sa veľmi zaujíma o deti v Indii a v Afrike, kde ich veľa umiera na podvýživu, hlad, ale milióny iných umierajú z vôle svojej vlastnej matky. A v tom je dnes najväčšia prekážka mieru. Lebo ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa? Medzi tým nie je žiaden rozdiel." Matka Tereza z Kalkaty.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh ústavného zákona) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško. Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku, t. j. od počatia - ten terminus technicus je veľmi, veľmi zložitý a komplikovaný, dovolím si tuná povedať, lebo človek alebo život nevzniká, ale život sa len prenáša, prenáša, my sme nositeľmi a odovzdávatelia toho života, otec a matka odovzdávajú život, teda život nevzniká - právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Nenarodené dieťa má mať podľa návrhu ústavného zákona spôsobilosť na práva, pričom podmienka narodenia sa živého dieťaťa sa navrhuje ponechať iba pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa vzhľadom na ich charakter a osobitné postavenie nenarodeného dieťaťa. Pri ostatných právach nenarodeného dieťaťa sa táto podmienka ruší. Pokiaľ ide o ústavné práva, nenarodené dieťa má mať kvôli jednoznačnosti spôsobilosť na tie z nich, ktoré budú nenarodenému dieťaťu v ústave vyslovene zaručené. Nie všetky základné práva je totiž možné vzťahovať aj nenarodené deti, napríklad právo na vzdelanie, právo slobodne sa združovať a pod.
Predkladatelia vzhľadom na systematiku slovenského právneho poriadku, napríklad Občianskeho zákonníka, neustanovujú výslovné zaručenie práv nenarodenému dieťaťu vo všeobecnosti.
Prerušíme, pán predseda.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, bohužiaľ, budeme musieť prerušiť, lebo je jednak 11.00 hod. a pravdepodobne máte ešte (reakcia navrhovateľa: mám ešte) dlhšie zdôvodnenie.
Tak mi dovoľte prerušiť rokovanie o tomto bode programu a keďže je 11.00 hod. pristúpime k tradičnému schválenému bodu programu, a to je hlasovanie o prerokovaných bodoch.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)