58. schôdza

Určite áno. Pán poslanec, riešenie, ktoré navrhujete, nemá zatiaľ oporu v legislatíve. Áno? To znamená v platnej legislatíve určite nie. Keby som odpovedal inak, to by malo znamenať, že snáď porušujeme zákon. To snáď nepripúšťate ani dokonca, bohužiaľ, ani váš predchodca v pozícii starostu asi neporušil zákon, inak by ste sa s ním určite vysporiadali. Fungujeme na základe tzv. veľkých a malých rozpočtových pravidiel. Veľké sú pre štát, malé, ľudovo povedané, sú pre samosprávu a každým rokom alebo raz za nejaký čas, tento rok som tu bol s novelou aj jedných aj druhých pravidiel, ktoré sa vyvíjajú podľa mňa nezávisle od politického cyklu. Myslím si, že prostredie rozpočtových pravidiel zatiaľ nebolo zasiahnuté politickým rukopisom ľavice, pravice takého alebo onakého farebného sveta, v ktorom žijeme, že je tam veľa, veľa technokracie, samozrejme, máme svoje kontrolné orgány.
Ale kľúčový krok sa urobil v decembri v roku 2011, na prelome roku 2011 - 2012, keď sme prijali zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sa vám môže zdať z hľadiska formálneho koncentrovaný len do dlhovej brzdy alebo do vzniku rozpočtovej rady, ale on veľmi veľa pridal na transparentnosti verejných financií z hľadiska napr. vnímania rizík, o ktorých tu pri rozprave o rozpočte hovoril napr. pán poslanec Kollár, pretože my teraz môžeme stále achkať, ochkať o tom, koľko máme skrytých rizík, tzv. implicitných záväzkov, či už z hľadiska starnutia obyvateľstva alebo ekologických škôd alebo nesplnených záväzkov z hľadiska európskej legislatívy. Výhodou ale je to, že sa strašne veľa zmenilo za posledné štyri roky, pretože my už ich máme aspoň kvantifikované do roku 2011, do vzniku. Do prijatia, konsenzuálneho prijatia tohto zákona sme o nich mohli len tušiť, mohli len tušiť. A naozaj za posledných desať rokov, a teraz preto hovorím takú cifru, lebo je to naprieč politického spektra, cez tri vlády alebo štyri, sa v oblasti čistenia toho, toho priestoru urobilo veľmi veľa. A to neznamená, že ešte veľmi veľa sa nemá spraviť.
A ja vás len ubezpečujem, že viete, ten pohľad z hľadiska budúcich záväzkov má svoju ekonomickú podstatu, ale takisto by som vám povedal, mohol povedať, že napríklad privatizácia, ktorej rukopis už má jasnú politickú farbu na konci 90. rokov alebo začiatkom tohto storočia, tiež má následky, samozrejme. Pretože ak povieme, že sme sprivatizovali majetok za 300 mld. korún a sme konfrontovaní s tým, že v niektorých prípadoch sme ho naozaj sprivatizovali zle - teraz hovorím, ako štát sme ho sprivatizovali -, tak môžeme povedať, že sme vlastne prišli o peniaze. My sme prišli o peniaze, ktoré mohli, samozrejme, slúžiť na financovanie verejných služieb alebo na financovanie ďalších investícií. To je taký pohľad do minulosti. Čiže často tie škody, ak chcete o nich hovoriť, sú aj z operácií, ktoré neznamenajú záväzky, ale napríklad predaj aktíva. Lebo vy môžete predať dobre vec a môžete ju predať zle. Ak narážate napríklad na verejno-súkromné partnerstvá, tie majú svoje pravidlá aj európske z hľadiska Eurostatu. Pán minister dopravy nám jasne pomenoval, že súčasťou koncesného dialógu a tej celej agendy, ktorá je spojená napríklad s rozhodnutím o tom, či sa bude financovať takým alebo onakým spôsobom takáto investícia, je naviazaná aj na tzv. ex ante analýzu Eurostatu, ktorá už ide naozaj úplne podľa iných pravidiel, podľa pravidiel, ktoré sú pre všetky krajiny Európskej únie rovnaké.
Ak máte, samozrejme, iný názor na spôsob rozpočtovania a zaväzovania a diskusie k tomu, tak to sa, samozrejme, dá realizovať jedine v zákone o rozpočtových pravidlách.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, myslím si, že ak by vedľajším produktom tohto opatrenia sa mal stať aj pozitívny vplyv na natalitu Slovákov, určite by to nebolo pri súčasnej (potlesk) tendencii demografického vývoja na škodu a myslím si, že KDH by to nemalo, ako rodinnej strane, vôbec vadiť.
Skončil som. (Reakcie z pléna a potlesk.)

Vážený pán minister, keď ste pred rokom zaviedli bezplatnú dopravu pre študentov a dôchodcov, tak ste povedali, že to bude stáť okolo 13 mil. eur. Ja som sa niekoľkokrát pýtal, koľko toto bude stáť všetkých občanov Slovenska? Z tohto týždňa vyšli vyjadrenia v niektorých odborných denníkoch, že to bude stáť 26 až 30 mil. ročne. Som presvedčený o tom, že keď ste už zaviedli bezplatnú prepravu pre študentov, tak tá mala byť pre študentov zo sociálne odkázaných rodín a táto doprava mala byť na cestu študentov z domu do miesta štúdia a späť, keď už ste ju zaviedli teda.
V tejto súvislosti sa vás chcem spýtať, aj študenti aj ďalší občania si obľúbili aj súkromného prepravcu RegioJet na trati z Bratislavy do Košíc. A veľmi, veľmi ľudia využívajú tohto prepravcu. Ich vlaky sú obľúbené, vlaky sú vypredané. V tejto súvislosti sa chcem spýtať, aké kroky podnikne vaše ministerstvo na to, aby tento súkromný prepravca neodišiel z tejto trate, lebo ľudia si obľúbili tohto prepravcu, využívajú služby vrátane študentov. Tieto služby sú kvalitné, sú spokojní zákazníci. Čo urobíte pre to, aby ľudia neprišli o túto možnosť cestovania?

Teraz som zabudol, čo ste sa pýtali predtým, lebo som zachytil len tú poslednú časť otázky a už som nad tým rozmýšľal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Koľko bude stáť ....

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Ale čo je zaujímavé, keď ste sa pýtali, že čo spravíme. Momentálne sme vo finálnej fáze vyhodnocovania prevádzky IC vlakov, ktoré prevádzkuje Železničná spoločnosť Slovensko. A viete, že RegioJet do istej miery podmienil alebo pomenoval dôvod svojho odchodu preto, že konkurujú na tejto trati aj komerčné železničné IC vlaky. Je z môjho pohľadu veľmi pravdepodobné, že z tejto pozície ustúpime a vytvoríme tak ešte väčší priestor pre RegioJet, aby prevádzkoval túto službu, ktorá, ako ste povedali, sa stala populárnou.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som odpovedal na vašu otázku. Predstavitelia Ruskej federácie pri tomto zásadnom tvrdení argumentujú spravodajskými informáciami a zdrojmi. V podobných situáciách však nie je zvykom, aby boli poskytnuté konkrétne dôkazy, respektíve poodkryté detaily, ktoré by mohli zdroje, informáciu kompromitovať. Všimli sme si, že turecký prezident Erdogan avizoval pre médiá, že ak sa predmetné obvinenia potvrdia, vyvodí z nich aj dôsledky a abdikuje. Počas nedeľného mimoriadneho summitu Európskej únie - Turecko k migrácii - rezonovala prirodzene aj téma boja proti ISIL, kde proti Islamskému štátu, kde je Turecko vnímané ako dôležitý partner a súčasť širokej medzinárodnej viac ako 60-člennej koalície, kam patrí aj Slovenská republika a dokonca aj Ruská federácia. Ruská federácia, pre ktorú je fenomén zahraničných bojovníkov minimálne rovnako závažným rizikom ako pre Európu, je v tomto ohľade, Ruská federácia je v tomto ohľade vnímaná ako relevantný hráč a za istých predpokladov aj partner. Preto je potrebné, aby sa Turecku a Ruskej federácii podarilo prostredníctvom intenzívneho politického dialógu deeskalovať situáciu po zostrelení ruského bombardéra SU-24 a posilniť v praxi existujúce mechanizmy na predchádzanie podobným vojenským incidentom, ktoré, ako vidíme, majú ďalekosiahle negatívne politické následky. Hodnotenie samotného tragického incidentu - zostrelenie strategického bombardéru SU-24 - dal generálny tajomník NATO Stoltenberg vo svojom vyhlásení po mimoriadnom zasadnutí Severoatlantickej rady, ktoré sa zišlo na žiadosť práve Turecka 24. novembra tohto roku a Slovensko sa s obsahom vyhlásenia a závermi generálneho tajomníka NATO plne, plne stotožňuje.
Ďakujem, skončil som.

Pán minister, nechcem vás trápiť, lebo ešte mám jednu otázku. Nebodaj, aj na ňu budete odpovedať, to by ma mrzelo. Ale ja som pozeral tlačovku prezidenta Putina a prezidenta Hollandeho, ktorá bola naozaj veľmi zaujímavá na túto tému. Išlo o zostrelenie lietadla, ale, samozrejme, aj o ďalšie akcie. Vidieť, že to eskaluje, pretože Rusko dalo na Turecko dosť silné sankcie, tak ako ono dostáva z Európskej únie. Išla tam o Saeed Asadovi debata, Hollande požadoval odvolanie, Putin neskoršie a tak ďalej, no. Proste tá téma je stále živá. Mne sa len zdalo, že keď pán premiér išiel na túto debatu, tak v európskom výbore sme o tom dosť debatovali, ale potom závery, aj jeho tlačovka nijako nesúviseli s týmito otázkami alebo s tým, čo sa tam vlastne udialo. Čiže, samozrejme, ja som za mier a nielen v celom svete, ale aj tam, v tejto oblasti, ktorá je veľmi háklivá. Je to aj hranica NATO, je to hranica aj dvoch náboženstiev, dá sa povedať. Len ten náš meter bol naozaj dvojitý. Keď sa zostrelilo lietadlo, tak v podstate moc sme k tomu nepovedali a ten smútok nebol taký, ako potom, keď nastali ďalšie udalosti. Čiže moja vlastne otázka súvisí s tým, že vlastne už ani nechcem žiadnu odpoveď. (Smiech v pléne.)

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o podporu Európskej únie vo vzťahu k Slovensku v oblasti plynárenstva, vnímam túto situáciu opačne, ako naznačujete vo vašej otázke. Pre zvýšenie bezpečnosti dodávok plynu, ropy a elektriny pre región strednej a východnej Európy má rozvoj cezhraničných prepojení umožňujúci diverzifikáciu ich energetických zdrojov a trás zásadný význam. Preto Slovensko venovalo v uplynulom období značné úsilie, aby slovenské projekty, ktoré sú súčasťou severojužného plynárenského tranzitu, mali v Európskej únii prioritné postavenie a boli zaradené medzi takzvané projekty spoločného záujmu. V roku 2013 bol prijatý právny predpis, a to nariadenie č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru týkajúci sa infraštruktúrnych projektov v energetike. Tento predpis udelil prioritu dvanástim strategickým transeurópskym koridorom a oblastiam energetickej infraštruktúry a definoval štatút projektov spoločného záujmu.
Projekty Slovenskej republiky patria do koridoru severojužných prepojení v strednej a juhovýchodnej Európe. Na jeho základe bol v roku 2013 vydaný zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu, v ktorom boli zhrnuté aj významné prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, respektíve medzi Slovenskom a Poľskom. Na výstavbu prepojenia s Maďarskom, ktoré je v komerčnej prevádzke od 1. júla 2015, boli v rámci príslušných predpisov poskytnuté aj finančné prostriedky. Pre práce na projekte prepojenia s Poľskom v júni 2015 prevádzkovatelia slovenskej prepravnej siete a poľskej prepravnej siete podpísali s Výskumnou agentúrou Európskej komisie pre inováciu a siete (INEA) trojstrannú dohodu o finančnej pomoci Európskej únie na projekt s názvom "Vypracovanie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskych činností pre poľsko-slovenské prepojenie plynárenských sietí". Na základe tejto dohody projekt získal finančnú podporu z Európskej únie vo výške 4,6 mil. eur v rámci fondu s názvom "CEF", po anglicky The Connecting Europe Facility, alebo nástroj na spájanie Európy.
Prednedávnom bol ukončený proces, na základe ktorého bol dňa 18. 11. 2015 Európskou komisiou prijatý nový druhý zoznam projektov spoločného záujmu, ktoré umožnia postupné budovanie energetickej únie integráciou trhov s energiou v Európe a diverzifikáciou energetických zdrojov a dopravných trás. Do tohto zoznamu projektov spoločného záujmu, na ktorom aj vďaka podpore a prezentovania príslušných projektov zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na rôznych úrovniach európskych štruktúr boli zaradené projekty prepojenia medzi Poľskom a Slovenskom, ako aj nový projekt prevádzkovateľa prepravnej siete spoločnosti Eustream a.s. Eastring. Projekt Eastring má ambíciu vytvoriť fyzické prepojenie medzi obchodnými plynárenskými uzlami, takzvanými "hubmi" v západnej Európe a plynárenskými trhmi predovšetkým v juhovýchodnej Európe. Prispeje tak k diverzifikácii trás ako aj zdrojov, pričom je možné očakávať jeho vplyv aj na ceny prepravovanej komodity. Nezanedbateľným prínosom je zvýšenie úrovne bezpečnosti dodávok plynu. Tento plynovod bude možné v budúcnosti využiť aj na prepravu plynu zo zdrojov v rámci južného koridoru, respektíve v rámci očakávanej ťažby plynu v Čiernej mori do Európskej únie.
Z pohľadu záujmov Slovenska je realizácia aj projektu Eastring v zmysle predstaveného konceptu riešením pre dosiahnutie strategického cieľa, zvyšovania energetickej bezpečnosti, vytvárania podmienok pre diverzifikáciu zdrojov a prepravných ciest plynu, ako aj zachovanie objemov plynu prepraveného cez slovenskú prepravnú sieť.
Vážený pán poslanec, aj na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že Európska únia v rámci svojich procesov podporuje slovenské projekty prepravnej plynárenskej infraštruktúry.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda.

Môžem už hovoriť? Môžem, dobre. Ja som tú istú otázku dal aj pánovi ministrovi Lajčákovi, ale už mu odpustím, že tu neni a aj pán minister odišiel. Čiže tvárim sa, že ja sa ho potom osobne opýtam, jaký je jeho názor na to. Ale k tomuto chcem povedať len toto, že samozrejme v pozadí je náš vzťah k Ukrajine, ktorý má byť pozitívny, pochopiteľne, ale aj k Rusku má byť pozitívny. To, že sme, Ukrajine dodávame, pomáhame reverzný plyn, to v podstate je v poriadku, ale keď Ukrajina neplatí, tak potom sa nemôžeme čudovať Rusku, že chce zastaviť, alebo už aj zastavila dodávku plynu cez Ukrajinu a tým pádom viac-menej odstaví aj nás a to môže mať veľmi vysoké ekonomické dôsledky pre nás, no.
Moja otázka tak znie, ale ešte dám aj možná, tú dám až na konci, no.
Mne sa zdá, že v budúcnosti naozaj ukrajinsko-slovenský transfer plynu bude odstavený a že teda k tomuto to smeruje. Aj keď sa pozriete, Nord Stream a Eustreame, tak v podstate nás to obchádza. Čiže máme komisára pre energetiku v Bruseli. Však ja, myslím, že cez neho by sa dalo viac tlačiť, alebo neviem o jeho výsledkoch v tomto smere. Aj počul som, že keď premiér bol nedávno v Bruseli a otvoril túto tému, tak povedal, to je ekonomická záležitosť, to nemá čo tu robiť. Neviem, či to je pravda, sa pýtam, či to je pravda.
A druhá otázka je taká troška snáď veľmi urgentná v tom, že to bolo včera, tu bol pán Schröder, bývalý predseda vlády a teraz má vysokú funkciu v Ruskej federácii, čo sa týka energetiky, či sme nemohli s ním nejako lobovať, alebo sa nedozvedeli niečo viac o tom, lebo on je, tak sa mi zdá, že na strane Ruskej federácie vzhľadom, lebo zastupuje tam tieto rôzne transfery energie, že či sme od neho niečo nedozvedeli v tomto smere. Ďakujem.

V podstate môžem skonštatovať len to, že Nord Stream 2, ktorý ste, pán poslanec, pred chvíľou spomenuli, sa vyvíja. V tejto situácii je dôležité pripomenúť aj vyjadrenia predstaviteľov Európskej komisie, napríklad podpredsedu Ševčoviča, ktorého ste spomenuli, alebo komisára pre oblasť klímy a energetiku Caneta, ktorí jasne deklarovali, že tento projekt podobne, ako aj všetky ďalšie projekty, musí byť plne v súlade s právom Európskej únie a nezanedbateľným je aj posúdenie vplyvu výstavby takéhoto plynovodu na existujúcu plynárenskú infraštruktúru na Ukrajine a s tým súvisiace riziko zníženia počtu prepravných koridorov do štátov Európskej únie, respektíve energetického spoločenstva.
Celý projekt je aktuálne na začiatku a bude musieť prejsť viacerými nevyhnutnými procesmi, kým sa dospeje k rozhodnutiu, či sa vôbec projekt bude realizovať. Slovensko projekt Nord Stream 2 nepovažuje za diverzifikačný a vníma ho naopak ako možné ohrozenie energetickej bezpečnosti Európskej únie ako celku. A Slovensko tiež spolu s ďalšími krajinami, ktoré projekt Nord Stream 2 vnímajú rovnako, zaslalo list Európskej komisii, v ktorom prezentuje obavy, resp. výhrady k tomuto projektu zo širšieho pohľadu energetickej bezpečnosti Európskej únie.
Čiže z toho vyplýva jasný postoj Slovenskej republiky a pevne verím, že nedôjde ani k narušeniu alebo k zníženiu prepravných tokov cez Ukrajinu a problém je tak komplexný, že neobávame sa toho.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, musím len sprostredkovať odpoveď, ktorú pripravilo ministerstvo životného prostredia. Takže momentálne na ministerstve životného prostredia prebieha proces posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o posudzovaní činnosti, technologická linka na sanáciu haldy trosky z výroby ferozliatin v spoločnosti OFZ, akciová spoločnosť.
Proces posudzovania sa nachádza v počiatočnom štádiu, keď po pripomienkovaní základných informácií o navrhovanej činnosti uvedených v zámere bol vydaný rozsah hodnotenia. Správa o hodnotení má byť vypracovaná vzhľadom na povahu a rozsah navrhovanej činnosti a jej lokalizáciu tak, aby obsahovala rozpracovanie všetkých bodov uvedených v prílohe č. 1 zákona o posudzovaní primerania charakteru navrhovanej činnosti, vrátane porovnania s nulovým variantom, tzv. variant, kedy sa navrhovaná činnosť neuskutočnila.
Pre vypracovanie správy o hodnotení nebol vydaný časový harmonogram. Navrhovateľ musí správu o hodnotení predložiť do 30. 11. 2017. Ďalej bude nasledovať pripomienkovanie správy o hodnotení, verejné prerokovanie, vypracovanie odborného posudku odborne spôsobilou osobou a vypracovanie záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia. Výsledkom celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie bude záverečné stanovisko, ktoré bude vychádzať z komplexného vyhodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti na všetky zložky životného prostredia, vrátane zdravia obyvateľstva.
V záverečnom stanovisku ministerstvo životného prostredia odporučí alebo neodporučí realizáciu navrhovanej činnosti a zároveň určí podmienky a opatrenia, za ktorých bude možné navrhovanú činnosť v danej lokalite realizovať. Výsledok procesu posudzovania nie je možné v tomto štádiu prejudikovať. Upozorňujeme na skutočnosť, že záverečné stanovisko nie je povolením, ale predchádza povoľovaciemu procesu podľa osobitných predpisov.
V prípade, ak spoločnosť OFZ, a. s. vykonáva vo svojich prevádzkach činnosť, ktorá nie je v súlade s vydanými povoleniami alebo nie je povolená, je v kompetencii miestne príslušnej inšpekcie životného prostredia príslušného inšpektorátu vykonať kontrolu a nariadiť nápravné opatrenia. Ministerstvo životného prostredia, odbor odpadového hospodárstva plánuje zaslať podnet na Inšpektorát životného prostredia v Žiline na vykonanie kontroly.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.