58. schôdza

Výborne, pán poslanec, ďakujem pekne.
Teraz dostanete odpoveď na vašu ďalšiu otázku, ktorú ste adresovali ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Vazilovi Hudákovi a ktorá znie: Prečo nás Európska únia nepodporila pri budúcom tranzite plynu cez Slovensko?
V zastúpení pána ministra odpovie pán podpredseda vlády pre investície pán Ľubomír Vážny. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o podporu Európskej únie vo vzťahu k Slovensku v oblasti plynárenstva, vnímam túto situáciu opačne, ako naznačujete vo vašej otázke. Pre zvýšenie bezpečnosti dodávok plynu, ropy a elektriny pre región strednej a východnej Európy má rozvoj cezhraničných prepojení umožňujúci diverzifikáciu ich energetických zdrojov a trás zásadný význam. Preto Slovensko venovalo v uplynulom období značné úsilie, aby slovenské projekty, ktoré sú súčasťou severojužného plynárenského tranzitu, mali v Európskej únii prioritné postavenie a boli zaradené medzi takzvané projekty spoločného záujmu. V roku 2013 bol prijatý právny predpis, a to nariadenie č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru týkajúci sa infraštruktúrnych projektov v energetike. Tento predpis udelil prioritu dvanástim strategickým transeurópskym koridorom a oblastiam energetickej infraštruktúry a definoval štatút projektov spoločného záujmu.
Projekty Slovenskej republiky patria do koridoru severojužných prepojení v strednej a juhovýchodnej Európe. Na jeho základe bol v roku 2013 vydaný zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu, v ktorom boli zhrnuté aj významné prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, respektíve medzi Slovenskom a Poľskom. Na výstavbu prepojenia s Maďarskom, ktoré je v komerčnej prevádzke od 1. júla 2015, boli v rámci príslušných predpisov poskytnuté aj finančné prostriedky. Pre práce na projekte prepojenia s Poľskom v júni 2015 prevádzkovatelia slovenskej prepravnej siete a poľskej prepravnej siete podpísali s Výskumnou agentúrou Európskej komisie pre inováciu a siete (INEA) trojstrannú dohodu o finančnej pomoci Európskej únie na projekt s názvom "Vypracovanie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskych činností pre poľsko-slovenské prepojenie plynárenských sietí". Na základe tejto dohody projekt získal finančnú podporu z Európskej únie vo výške 4,6 mil. eur v rámci fondu s názvom "CEF", po anglicky The Connecting Europe Facility, alebo nástroj na spájanie Európy.
Prednedávnom bol ukončený proces, na základe ktorého bol dňa 18. 11. 2015 Európskou komisiou prijatý nový druhý zoznam projektov spoločného záujmu, ktoré umožnia postupné budovanie energetickej únie integráciou trhov s energiou v Európe a diverzifikáciou energetických zdrojov a dopravných trás. Do tohto zoznamu projektov spoločného záujmu, na ktorom aj vďaka podpore a prezentovania príslušných projektov zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na rôznych úrovniach európskych štruktúr boli zaradené projekty prepojenia medzi Poľskom a Slovenskom, ako aj nový projekt prevádzkovateľa prepravnej siete spoločnosti Eustream a.s. Eastring. Projekt Eastring má ambíciu vytvoriť fyzické prepojenie medzi obchodnými plynárenskými uzlami, takzvanými "hubmi" v západnej Európe a plynárenskými trhmi predovšetkým v juhovýchodnej Európe. Prispeje tak k diverzifikácii trás ako aj zdrojov, pričom je možné očakávať jeho vplyv aj na ceny prepravovanej komodity. Nezanedbateľným prínosom je zvýšenie úrovne bezpečnosti dodávok plynu. Tento plynovod bude možné v budúcnosti využiť aj na prepravu plynu zo zdrojov v rámci južného koridoru, respektíve v rámci očakávanej ťažby plynu v Čiernej mori do Európskej únie.
Z pohľadu záujmov Slovenska je realizácia aj projektu Eastring v zmysle predstaveného konceptu riešením pre dosiahnutie strategického cieľa, zvyšovania energetickej bezpečnosti, vytvárania podmienok pre diverzifikáciu zdrojov a prepravných ciest plynu, ako aj zachovanie objemov plynu prepraveného cez slovenskú prepravnú sieť.
Vážený pán poslanec, aj na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že Európska únia v rámci svojich procesov podporuje slovenské projekty prepravnej plynárenskej infraštruktúry.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško.

Môžem už hovoriť? Môžem, dobre. Ja som tú istú otázku dal aj pánovi ministrovi Lajčákovi, ale už mu odpustím, že tu neni a aj pán minister odišiel. Čiže tvárim sa, že ja sa ho potom osobne opýtam, jaký je jeho názor na to. Ale k tomuto chcem povedať len toto, že samozrejme v pozadí je náš vzťah k Ukrajine, ktorý má byť pozitívny, pochopiteľne, ale aj k Rusku má byť pozitívny. To, že sme, Ukrajine dodávame, pomáhame reverzný plyn, to v podstate je v poriadku, ale keď Ukrajina neplatí, tak potom sa nemôžeme čudovať Rusku, že chce zastaviť, alebo už aj zastavila dodávku plynu cez Ukrajinu a tým pádom viac-menej odstaví aj nás a to môže mať veľmi vysoké ekonomické dôsledky pre nás, no.
Moja otázka tak znie, ale ešte dám aj možná, tú dám až na konci, no.
Mne sa zdá, že v budúcnosti naozaj ukrajinsko-slovenský transfer plynu bude odstavený a že teda k tomuto to smeruje. Aj keď sa pozriete, Nord Stream a Eustreame, tak v podstate nás to obchádza. Čiže máme komisára pre energetiku v Bruseli. Však ja, myslím, že cez neho by sa dalo viac tlačiť, alebo neviem o jeho výsledkoch v tomto smere. Aj počul som, že keď premiér bol nedávno v Bruseli a otvoril túto tému, tak povedal, to je ekonomická záležitosť, to nemá čo tu robiť. Neviem, či to je pravda, sa pýtam, či to je pravda.
A druhá otázka je taká troška snáď veľmi urgentná v tom, že to bolo včera, tu bol pán Schröder, bývalý predseda vlády a teraz má vysokú funkciu v Ruskej federácii, čo sa týka energetiky, či sme nemohli s ním nejako lobovať, alebo sa nedozvedeli niečo viac o tom, lebo on je, tak sa mi zdá, že na strane Ruskej federácie vzhľadom, lebo zastupuje tam tieto rôzne transfery energie, že či sme od neho niečo nedozvedeli v tomto smere. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcete odpovedať?

V podstate môžem skonštatovať len to, že Nord Stream 2, ktorý ste, pán poslanec, pred chvíľou spomenuli, sa vyvíja. V tejto situácii je dôležité pripomenúť aj vyjadrenia predstaviteľov Európskej komisie, napríklad podpredsedu Ševčoviča, ktorého ste spomenuli, alebo komisára pre oblasť klímy a energetiku Caneta, ktorí jasne deklarovali, že tento projekt podobne, ako aj všetky ďalšie projekty, musí byť plne v súlade s právom Európskej únie a nezanedbateľným je aj posúdenie vplyvu výstavby takéhoto plynovodu na existujúcu plynárenskú infraštruktúru na Ukrajine a s tým súvisiace riziko zníženia počtu prepravných koridorov do štátov Európskej únie, respektíve energetického spoločenstva.
Celý projekt je aktuálne na začiatku a bude musieť prejsť viacerými nevyhnutnými procesmi, kým sa dospeje k rozhodnutiu, či sa vôbec projekt bude realizovať. Slovensko projekt Nord Stream 2 nepovažuje za diverzifikačný a vníma ho naopak ako možné ohrozenie energetickej bezpečnosti Európskej únie ako celku. A Slovensko tiež spolu s ďalšími krajinami, ktoré projekt Nord Stream 2 vnímajú rovnako, zaslalo list Európskej komisii, v ktorom prezentuje obavy, resp. výhrady k tomuto projektu zo širšieho pohľadu energetickej bezpečnosti Európskej únie.
Čiže z toho vyplýva jasný postoj Slovenskej republiky a pevne verím, že nedôjde ani k narušeniu alebo k zníženiu prepravných tokov cez Ukrajinu a problém je tak komplexný, že neobávame sa toho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Na ďalšej odpovedi pán poslanec netrvá, nakoľko bola toho istého znenia, akurát na iného ministra. Preto pristúpime k zodpovedaniu poslednej otázky. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, pán minister, ak má od pána ministra Lajčáka odpoveď na vašu otázku, tak vám ju, samozrejme, môže poskytnúť v písomnej forme, samozrejme.
Budeme odpovedať na otázku pani podpredsedníčky Jurinovej, ktorú položila ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi, ktorá znie: Vážený pán minister, prebieha proces posudzovania EIA na zámer sanácie haldy skládky v Istebnom. Už teraz firma skúšobne separuje trosku bez akýchkoľvek ochranných prvkov pri rozrušovaní haldy a prevoze materiálu do Širokej. Zaštiťujú sa povolením z roku 2010, ktoré samotné ministerstvo považuje za neplatné. Akým spôsobom bude ministerstvo životného prostredia intervenovať, aby bol celý proces bezpečný pre občanov a skutočne kontrolovateľný priamo ministerstvom?
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

Vážená pani podpredsedníčka, musím len sprostredkovať odpoveď, ktorú pripravilo ministerstvo životného prostredia. Takže momentálne na ministerstve životného prostredia prebieha proces posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o posudzovaní činnosti, technologická linka na sanáciu haldy trosky z výroby ferozliatin v spoločnosti OFZ, akciová spoločnosť.
Proces posudzovania sa nachádza v počiatočnom štádiu, keď po pripomienkovaní základných informácií o navrhovanej činnosti uvedených v zámere bol vydaný rozsah hodnotenia. Správa o hodnotení má byť vypracovaná vzhľadom na povahu a rozsah navrhovanej činnosti a jej lokalizáciu tak, aby obsahovala rozpracovanie všetkých bodov uvedených v prílohe č. 1 zákona o posudzovaní primerania charakteru navrhovanej činnosti, vrátane porovnania s nulovým variantom, tzv. variant, kedy sa navrhovaná činnosť neuskutočnila.
Pre vypracovanie správy o hodnotení nebol vydaný časový harmonogram. Navrhovateľ musí správu o hodnotení predložiť do 30. 11. 2017. Ďalej bude nasledovať pripomienkovanie správy o hodnotení, verejné prerokovanie, vypracovanie odborného posudku odborne spôsobilou osobou a vypracovanie záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia. Výsledkom celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie bude záverečné stanovisko, ktoré bude vychádzať z komplexného vyhodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti na všetky zložky životného prostredia, vrátane zdravia obyvateľstva.
V záverečnom stanovisku ministerstvo životného prostredia odporučí alebo neodporučí realizáciu navrhovanej činnosti a zároveň určí podmienky a opatrenia, za ktorých bude možné navrhovanú činnosť v danej lokalite realizovať. Výsledok procesu posudzovania nie je možné v tomto štádiu prejudikovať. Upozorňujeme na skutočnosť, že záverečné stanovisko nie je povolením, ale predchádza povoľovaciemu procesu podľa osobitných predpisov.
V prípade, ak spoločnosť OFZ, a. s. vykonáva vo svojich prevádzkach činnosť, ktorá nie je v súlade s vydanými povoleniami alebo nie je povolená, je v kompetencii miestne príslušnej inšpekcie životného prostredia príslušného inšpektorátu vykonať kontrolu a nariadiť nápravné opatrenia. Ministerstvo životného prostredia, odbor odpadového hospodárstva plánuje zaslať podnet na Inšpektorát životného prostredia v Žiline na vykonanie kontroly.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, chcete reagovať?
Nech sa páči, doplňujúca otázka.

Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď. Áno, celý proces posudzovania aj ja sledujem. Viem teda o všetkom, čo ste hovorili. Narážala som naozaj viac-menej na proces, ktorý už existuje, už funguje. A jedná sa teda o povolenie, ktoré má firma na prevádzkovanie alebo na úpravu skládky z toho roku 2010, ako bolo spomínané.
Ale pre mňa je záhadou, že ak vy hovoríte, že bude posúdený vplyv a bude teda, vydá stanovisko ministerstvo životného prostredia, samozrejme, on nie je povoľovací orgán, toto mi je všetko jasné. Na túto celú vec ak vydá stanovisko ministerstvo životného prostredia po prebehnutí EIA, tak nerozumiem, že už môže v tomto čase prebiehať skúšobná prevádzka niečoho, čo ešte nie je povolené a umožnené. Preto som rada, ak teda podnet bude dostatočne preskúmaný. Len obávam sa, že to prepojenie firmy s inšpekciou alebo so životným prostredím, s oddelením životného prostredia na okresnom úrade nemusí veci celkom prospieť, alebo nemusí úplne otvoriť všetky, neviem sa ani vyjadriť teraz presne, ale jednoducho, ja tam vnímam určitú prepojenosť firmy a Okresného úradu v Dolnom Kubíne. Preto podľa mňa to nebude celkom relevantné zhodnotenie situácie.
Poukazujem preto na ministerstvo, aby sa možnože zainteresovalo do tejto veci, aby už teraz ľudia zbytočne netrpeli zdravotnými problémami z činnosti firmy.
Ďakujem pekne.