58. schôdza

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister. No jedna vec, že ste mi zodpovedal len na prvú časť otázky, druhej ste sa ani nedotkli: akým spôsobom budete riešiť cesty I. triedy, ktoré sú na Orave? Teraz prichádza zima, takže to bude oveľa viac exponované.
Ale vrátim sa teda k tomu, čo ste mi tu veľmi pekne popísali, ale čo bolo pre mňa teda dosť nezrozumiteľné. Pamätám si, keď som vám dávala pred rokom a pol takúto otázku podobnú. Vtedy ste mi povedali, že štúdia realizovateľnosti sa už ako zadala, bolo, prebiehalo vtedy výberové konanie, alebo teda malo prebehnúť výberové konanie. Dokonca ste mi vtedy prisľúbili, že na jeseň by sa to už mohlo aj začať stavať. Samozrejme, ste mi prízvukovali, (zaznievanie gongu) prízvukovali ste mi, že je ťažko získať peniaze, ale čo ma zaujalo vo vašej odpovedi, ste povedali, nieže Európska únia by nám nepreplatila, pretože ide o súbežné cesty, Kysuce, Orava, ale teraz ste povedali, že pretože akoby ten objem financií je malý. Takže možnože toto keby ste mi objasnili.
A druhá vec, štúdia realizovateľnosti podľa mňa, keď ste povedali, že už vlastne existujú aj územné rozhodnutia, tak nerozumiem, že ako ešte špecifikujete tam to, že kadiaľ tá trasa má ísť, ak som dobre rozumela z toho, čo ste hovorili. Proste pre mňa to bolo naozaj dosť nezrozumiteľné, pretože vieme, že projekty boli schválené, na základe nich sa už začali aj prípravné procesy, čo sa týka vykupovania pozemkov. Na tie trasy ste aj povedali, že územné rozhodnutia sú. Podľa mňa z toho je jasné, že presne sa vie, kadiaľ tá trasa ide, takže celkovo nerozumiem tej odpovedi, ale z toho vyplýva naozaj, že vediete, že držíte tých Oravcov naozaj v šachu, že stále posúvate sľuby a v podstate nič neplníte.
Ďakujem pekne.

Pán minister, chcete reagovať? (Reakcia ministra: Áno.) Nech sa páči.

V prvom kole dopoviem o tých cestách I. triedy. Slovenská správa ciest v súčasnosti modernizuje a dokonca roku spustí do prevádzky na Orave cestu 1/59, vrátane mostných objektov v úseku Trstená - štátna hranica v dĺžke 5,5 km, v úseku 1/59 Dolný Kubín v dĺžke zhruba 4,5 km spolu za viac ako 20 mil. eur. V januári sme odovzdali do užívania štvorkilometrový pruh pre pomalé vozidlá v Dolnom Kubíne, pričom sme zrekonštruovali dva mostné objekty a postavili nový 230 m dlhý most. Za osem mesiacov tohto roku z tejto stavby profitovali už státisíce vodičov. Už budúci rok sa vodiči môžu tešiť aj na nový zmodernizovaný hlavný ťah Námestovom, čo umožní oveľa plynulejší a najmä bezpečnejší prejazd týmto mestom. Na ceste 1/78, horský priechod Príslop, boli v tomto roku odstránené dva zosuvy, v súčasnosti je horský priechod prejazdný bez obmedzenia. Taktiež most na ceste 2/520 pri Štefanove nad Oravou v správe Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je súčasťou obchádzky mosta v Podbieli, bude najbližšiu dobu prejazdný bez obmedzení. Dočasná mostná konštrukcia na prejazd vozidiel do 40 ton na ceste 1/59 by mala byť prejazdná 12. alebo 13. decembra tohto roku. Toľko k cestám prvej triedy.
Čo sa týka toho, čo ste nerozumeli v prvej časti odpovedi, tak skúsim to ešte zopakovať. Viete, že alokácia v operačnom programe integrovaná infraštruktúra je limitovaný. Je to konkrétne číslo ix miliónov, ktoré na to sú určené a hovoril som, že tieto budú vyčerpané dvomi spôsobmi. Jednak druhými fázami projektov, ktoré už dnes sa realizujú, čo je tiež konkrétne číslo, a to zvyšné číslo sa minie, ten zvyšok z tej alokácie sa minie na projekty, ktoré sa už dnes súťažia. To znamená, že všetky eurofondové prostriedky na diaľnice a rýchlostné cesty z tohto operačného programu už majú svojho adresáta. Aj tak ich je ešte málo na to, čo by sme potrebovali aj v rámci tých, čo sa súťažia. To znamená, že nie sú eurofondy ďalšie, ktoré by sa dali na toto použiť. Jediná možnosť je to financovať zo štátneho rozpočtu, ale tých požiadaviek je, samozrejme, oveľa, oveľa viac a v tomto momente sme radi, že sme schopní spolufinancovať projekty a nadgepy, ktoré súvisia s čerpaním eurofondov.
Viem, že vy máte všeobecne v opozícii teóriu, že nie je problém nájsť dvesto, tristo, päťsto miliónov na akýkoľvek projekt, a to tu počúvam stále najmä v súvislosti s obchvatom Bratislavy a PPP projektom D4, R7, ale faktom zostáva, že kapacita, súčasná kapacita rozpočtu to jednoducho neumožňuje.
Skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bobík a je adresovaná pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a znie:
"Vážený pán minister, považujete za správne riešenie, ak niektorá vláda bez širšej podpory parlamentu rozhodne o vysokých záväzkoch do budúcnosti presahujúci mandát vlády? Pri vysokých záväzkoch mám na mysli sumu napr. nad 300 mil. eur."
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, keď som si prečítal otázku, tak som si pomyslel, čo ten Bobík myslí tou otázkou? No ale keďže som obklopený kresťanskými demokratmi aj doma aj v práci, tak mi to vysvetlili, (reakcie z pléna) a to mi naozaj vysvetlili.
A teraz dovoľte mi teda, aby som vám odpovedal, že vláda má naozaj nielen právo, ale aj povinnosť realizovať svoj program, na ktorý dostala mandát od voličov. Myslím, že o toto presne v tejto vete sa vyjadruje to, o čo budeme súperiť najbližšie týždne a mesiace do volieb. Samozrejme, či tak robila úspešne alebo menej úspešne, rozhodnú opäť voliči. Zodpovedná vláda pri svojich rozhodnutiach prijímaných v akýchkoľvek oblastiach musí zvažovať a hľadať najlepšie a najefektívnejšie formy zabezpečenia služieb občanom našej krajiny. Toto platí aj pre oblasť súvisiacu s rozpočtom a s finančnými otázkami. Vláda má preto mandát na realizáciu rozpočtu od parlamentu, ktorý schvaľuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok v našej krajine, orientačne, keďže máme programové rozpočtovanie aj na ďalšie dva roky.
Parlamentom schválený rozpočet spolu s ďalšími pravidlami definovanými nielen na národnej úrovni, ale aj na úrovni Európskej komisie, určuje vládne mantinely hospodárenia, v rámci ktorých sa vláda môže pohybovať pri plnení svojich záväzkov voči občanom.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, máte nejakú doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec Bobík.

Ďakujem. Vážený pán minister, svoju otázku som dával z toho dôvodu, že sám som na, samozrejme, nižšej úrovni ako vy rozhodoval o verejných výdavkoch asi desať rokov a prvé tri roky som sa trápil s tým, že predchádzajúci predchodca zaťažil tak mesto, že teda tri roky sme mali čo robiť, aby sme vlastne splatili tie záväzky, ktoré vznikli predtým. Vtedy som sa poučil a sám som konal tak, že na konci svojej kariéry som odovzdal prebytok. To som považoval za férové, aby ten nový verejný činiteľ mohol realizovať svoje zámery a nemusel sa zaoberať mojimi. Teda moja otázka smerovala k tomu, že pre vládu schvaľujeme tu v Národnej rade ročne, prípadne až výhľadovo na dva roky, rozpočet a napríklad už tu spomínané PPP projekty nie sú schvaľované v Národnej rade a presahujú mandát vlády až dokonca na tridsať rokov. Čiže zdalo by sa mi také logické, že by v takomto prípade, keď presahuje mandát značne a výdavky sú pomerne veľké, aby o tom sme viedli diskusiu a ak by sa Národná rada zhodla na niektorých tých aktivitách, tak jednoducho by to nebol vôbec nejaký spor politický alebo ekonomický, ale bolo by to výhľadovo dlhodobo známe, že Slovensko bude tú alebo tieto investície realizovať. Čiže k tomu smerovala moja otázka, či je to, či to má nejakú oporu v legislatíve alebo v niečom inom?

Pán minister, ak chcete reagovať.

Určite áno. Pán poslanec, riešenie, ktoré navrhujete, nemá zatiaľ oporu v legislatíve. Áno? To znamená v platnej legislatíve určite nie. Keby som odpovedal inak, to by malo znamenať, že snáď porušujeme zákon. To snáď nepripúšťate ani dokonca, bohužiaľ, ani váš predchodca v pozícii starostu asi neporušil zákon, inak by ste sa s ním určite vysporiadali. Fungujeme na základe tzv. veľkých a malých rozpočtových pravidiel. Veľké sú pre štát, malé, ľudovo povedané, sú pre samosprávu a každým rokom alebo raz za nejaký čas, tento rok som tu bol s novelou aj jedných aj druhých pravidiel, ktoré sa vyvíjajú podľa mňa nezávisle od politického cyklu. Myslím si, že prostredie rozpočtových pravidiel zatiaľ nebolo zasiahnuté politickým rukopisom ľavice, pravice takého alebo onakého farebného sveta, v ktorom žijeme, že je tam veľa, veľa technokracie, samozrejme, máme svoje kontrolné orgány.
Ale kľúčový krok sa urobil v decembri v roku 2011, na prelome roku 2011 - 2012, keď sme prijali zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sa vám môže zdať z hľadiska formálneho koncentrovaný len do dlhovej brzdy alebo do vzniku rozpočtovej rady, ale on veľmi veľa pridal na transparentnosti verejných financií z hľadiska napr. vnímania rizík, o ktorých tu pri rozprave o rozpočte hovoril napr. pán poslanec Kollár, pretože my teraz môžeme stále achkať, ochkať o tom, koľko máme skrytých rizík, tzv. implicitných záväzkov, či už z hľadiska starnutia obyvateľstva alebo ekologických škôd alebo nesplnených záväzkov z hľadiska európskej legislatívy. Výhodou ale je to, že sa strašne veľa zmenilo za posledné štyri roky, pretože my už ich máme aspoň kvantifikované do roku 2011, do vzniku. Do prijatia, konsenzuálneho prijatia tohto zákona sme o nich mohli len tušiť, mohli len tušiť. A naozaj za posledných desať rokov, a teraz preto hovorím takú cifru, lebo je to naprieč politického spektra, cez tri vlády alebo štyri, sa v oblasti čistenia toho, toho priestoru urobilo veľmi veľa. A to neznamená, že ešte veľmi veľa sa nemá spraviť.
A ja vás len ubezpečujem, že viete, ten pohľad z hľadiska budúcich záväzkov má svoju ekonomickú podstatu, ale takisto by som vám povedal, mohol povedať, že napríklad privatizácia, ktorej rukopis už má jasnú politickú farbu na konci 90. rokov alebo začiatkom tohto storočia, tiež má následky, samozrejme. Pretože ak povieme, že sme sprivatizovali majetok za 300 mld. korún a sme konfrontovaní s tým, že v niektorých prípadoch sme ho naozaj sprivatizovali zle - teraz hovorím, ako štát sme ho sprivatizovali -, tak môžeme povedať, že sme vlastne prišli o peniaze. My sme prišli o peniaze, ktoré mohli, samozrejme, slúžiť na financovanie verejných služieb alebo na financovanie ďalších investícií. To je taký pohľad do minulosti. Čiže často tie škody, ak chcete o nich hovoriť, sú aj z operácií, ktoré neznamenajú záväzky, ale napríklad predaj aktíva. Lebo vy môžete predať dobre vec a môžete ju predať zle. Ak narážate napríklad na verejno-súkromné partnerstvá, tie majú svoje pravidlá aj európske z hľadiska Eurostatu. Pán minister dopravy nám jasne pomenoval, že súčasťou koncesného dialógu a tej celej agendy, ktorá je spojená napríklad s rozhodnutím o tom, či sa bude financovať takým alebo onakým spôsobom takáto investícia, je naviazaná aj na tzv. ex ante analýzu Eurostatu, ktorá už ide naozaj úplne podľa iných pravidiel, podľa pravidiel, ktoré sú pre všetky krajiny Európskej únie rovnaké.
Ak máte, samozrejme, iný názor na spôsob rozpočtovania a zaväzovania a diskusie k tomu, tak to sa, samozrejme, dá realizovať jedine v zákone o rozpočtových pravidlách.
Ďakujem, skončil som.