58. schôdza

Ďakujem pekne. Ja tiež len jednu poznámku. Súhlasím s tým, že toto je čisté PR, toto je čisté smerácke PR. Ústava sa nejakým historickým spôsobom vyvíjala a dnes v skrátenom konaní idete pokriviť Ústavu Slovenskej republiky. Idete prijať závažné zmeny a možno najbližších 12 alebo 16, alebo 20 rokov nebude politická konštelácia na to, aby sa to vrátilo späť.
Ja aj moji kolegovia zo strany SaS určite podporíme tie zmierňovacie pozmeňujúce návrhy, aj tie, o ktorých hovoril kolega Gál, aj ktoré bude prednášať pani Žitňanská, aj ďalší ľudia, tu chodia poslanci za mnou, ale to sú všetko len zmierňovacie návrhy, či to bude na dobu určitú, alebo sa tam vypustí jedna doba a druhá zostane, každopádne ten zásah do ústavy je neodôvodnený, nie je naňho žiaden, žiaden dôvod okrem toho, že v marci budú parlamentné voľby a poslanci za stranu SaS v žiadnom znení zmenu ústavy nepodporia.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Gál sa neprihlásil s reakciou.
Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil príležitosť a podal pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky preto, lebo mali sme aj my záujem niektoré úpravy v Ústave Slovenskej republiky súdnej moci zmeniť. Argument vládnej koalície, resp. vládnej strany bol taký, že kvôli jednému bodu ústavu netreba otvárať. Síce vecne súhlasíme, vychádzame aj z vyjadrení pána ministra alebo predstaviteľov súdnej moci, a preto by som si dovolil navrhnúť pozmeňovací návrh, ktorý vecne s návrhom, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky síce nesúvisí, ale trúfam si povedať, že tento návrh je lepší a dôležitejší ako ten, ktorý predkladá vláda, preto, lebo rovnako ako môj predrečník aj viacerí poslanci vrátane mňa sme vyjadrili v prvom čítaní a pri skrátení legislatívneho konania svoje politické postoje, prečo nesúhlasíme s tým, aby sa predlžovali lehoty, kedy sa obmedzuje sloboda občana na nehoráznych 10 dní. Nevidíme najmenší dôvod, aby vláda k takémuto kroku pristúpila. A tie obavy a riziká z možného zneužitia sú tu namieste preto, lebo Slovenská republika už so zneužívaním moci skúsenosti má. Ten zápas sme vyhrali a nerád by som bol, keby sme sa do tohto zápasu znovu museli vrátiť.
A preto, ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré budú predložené ako spoločný návrh všetkých opozičných poslancov, ale aj poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia spolu s poslaneckým klubom MOST - HÍD, Kresťanskodemokratické hnutie nebude môcť zahlasovať za zmenu ústavy. A vyjadrujem názor, že aj vtedy, keď návrh zmeny ústavy neprejde, slovenská legislatíva už dnes dostatočne umožňuje boj s terorizmom, a preto pri našom hlasovaní by sme asi porušili naše princípy. Preto ten názor zatiaľ, ak nebudú prijaté pozmeňujúce návrhy, je kresťanskodemokratického klubu takýto.
Dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov:
V čl. I sa za bod 2 dopĺňajú nové body 3 a 6, ktoré znejú: V čl. 145 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Funkcia sudcu zaniká podľa odseku 6."
V čl. 145 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie:
"(6) Funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho roka, v ktorom sudca dosiahol vek 67 rokov."
Čl. 147 ods. 2 znie:
"(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti."
Za § 145d sa vkladá 154e, ktorý znie:
"§ 154e
Sudcovi, ktorý dosiahol vek ustanovený v čl. 145 ods. 6 pred 1. januárom 2017, zaniká funkcia sudcu uplynutím kalendárneho roka 2017."
Tieto body nadobudnú účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne aj do ustanovenia zákona, kde je vyjadrená lehota účinnosti.
Krátke zdôvodnenie: Podľa platnej ústavnej úpravy prezident republiky môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí 65 rokov veku. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta republiky je návrh Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý je Súdna rada povinná prezidentovi republiky predložiť. V Ústave Slovenskej republiky ani v nadväzujúcej zákonnej úprave nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom prezident republiky vykonáva túto svoju právomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta republiky, či, kedy a koho odvolá z funkcie sudcu, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenia. Prezident republiky je ústavne zaradený k výkonnej moci. Toto ústavné postavenie priamo volenej hlavy štátu však v súvislosti s prakticky neexistujúcim objektívnym obmedzením pri odvolávaní sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, vyvoláva otázky, či takúto úpravu dostatočne garantuje nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom zániku jeho funkcie ex constitutione. Dosiahnutie veku 67 rokov je veková hranica, ktorá reflektuje predlženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch Európskej únie.
Zároveň sa ustanovuje aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahli vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona.
Účelom tejto úpravy je zabezpečiť, aby sa nenarušila rozhodovacia činnosť súdov a aby bol predsedom súdov poskytnutý dostatočný čas na riešenie personálneho obsadenia súdov.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hrušovský, ak ma pamäť neklame, tak to je zase ten istý pozmeňovák, ktorý sme prerokovávali na grémiu, s ktorým prišiel pán prezident. Ak ma pamäť neklame, tak bola všeobecná zhoda naprieč celým politickým spektrom na vecnom riešení tohto návrhu. Jediná výtka, ktorá zaznela, bola, že počkajme, až sa bude otvárať ústava, vtedy sa poďme o tom baviť, vtedy to tam zapracujme.
Hlasovanie o tomto pozmeňováku ukáže, či v tejto sieni prevláda do najväčšej možnej miery politika alebo praktické riešenie, či tu platia prázdne sľuby alebo činy.
Ja za tento pozmeňovák zahlasujem, pretože si myslím, že je správny. A neviem si predstaviť nikoho z opozície, že by hlasoval inak.
A keďže sa otvára ústava, malo by to platiť aj pre poslancov SMER-u.

Pán poslanec Hrušovský chce reagovať. Poprosím vás, zapnite pána poslanca Hrušovského.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, nie je to celkom to isté, čo pán prezident predstavil na rokovaní poslaneckého grémia. Ja som s touto iniciatívou vychádzal ešte skôr, ako išiel pán prezident požiadať poslanecké kluby o podporu tejto zmeny ústavy, ale sme blízko toho, čo chcel pán prezident a čo navrhujeme my.
Totiž pán prezident navrhoval rozdielny vek odchodu sudcov na súdoch všeobecných a na Najvyššom súde. Tá zmena oproti tomu, čo chcel pán prezident a čo navrhujeme my, je v tom, že tá veková hranica je ustálená rovnako pre všetkých sudcov (reakcia z pléna), tak to je lepšie, na 67 rokov. Len na vysvetlenie toho, tej otázky, že či je to to, tak nie je to celkom to.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo. Pán poslanec vystupuje za klub OĽaNO.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja by som teraz predložil len pozmeňovací návrh k novele ústavy, ktorý sa týka tej šesťdňovej sudcovskej lehoty a jej vypustenia. Potom by som zrejme ešte vystúpil následne, pretože jedna vec, ktorá ma na tejto rozprave vyrušuje, a priznám sa, že ma vyrušila od samého začiatku, je, že vláda prišla s novelou ústavy do parlamentu, so svojím protiteroristickým balíčkom bez toho, aby vôbec mala nejakú ambíciu, ambíciu rokovať. A vyjadrenia predsedu vlády o tom, že ak by opozícia vládla, tak tu máme plno teroristov, musím povedať, že pretiekla moja hranica trpezlivosti týmito vyjadreniami a budem v rámci ďalšej rozpravy hovoriť o tom, kto sem priviezol teroristov a akých teroristov sem priviedol, aký mali výcvik, ako sem prišli, akú mali za sebou minulosť a aké bezpečnostné ohrozenie kvôli dvom fotkám z Bieleho domu Robert Fico opakovane urobil.
Budem o tom hovoriť aj ako bývalý minister vnútra, ktorý mal priamu skúsenosť s riešením väzňov z Guantánama, a ubezpečujem vás, že to boli jedny z najťažších chvíľ, ktoré som na ministerstve vnútra zažil. Zatiaľ som o tom nehovoril, ale moja miera trpezlivosti vyjadreniami premiéra Fica pretiekla.
Predvčerom som náhodou počúval prejav predsedu vlády, britského, pána Camerona v Dolnej snemovni, kde žiadal o súhlas s leteckými akciami v Sýrii. Bolo to veľmi zaujímavé. Bol som tu v telocvični, tak som si zapol CNN, bol tam v priamom prenose, a premiér teda žiadal o podporu, ale hovorí, on chápe aj ostatných poslancov opozície, niektorých, ktorí budú hlasovať proti. Nikdy nepovie, že oni tým pádom nechcú proti terorizmu bojovať. Je to vec metód, posúdenia. On si váži aj iný názor. Aký to rozdiel oproti tomu, čo predvádza premiér Fico vo veci, kde potrebuje podporu opozície. Neviem, čo sa deje, veď téma utečencov vám nahráva do kariet, využívate ju, zneužívate ju, máte 40 % v prieskumoch. Z čoho ste nervózni? Neviem a ani to nebudem posudzovať, to je téma pre psychoanalýzu, ja sa jej nevenujem. Ale týmito vyjadreniami, ktoré premiér povedal na adresu opozície, sa budem venovať rozsiahlejšie.
Teraz predložím len pozmeňovací návrh, aby kolegovia mohli vystúpiť, a potom budem neskôr v ďalšej rozprave hovoriť o tom, kto, kedy a akých teroristov na Slovensko priviezol.
Takže ako som avizoval už v prvom čítaní, pán minister, považujem šesťdňovú sudcovskú lehotu pri rozhodovaní o väzbe za neodôvodnenú právne. Vecne si to viem predstaviť, ale právne, pretože som presvedčený o tom, že priznať sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby, odkladný účinok je v rozpore s článkom 5 európskeho dohovoru, že sudca, ktorý rozhoduje o väzbe, musí mať právo rozhodnúť o tom, či obmedzenie osobnej slobody končí, alebo nekončí. A keď som sa pýtal aj vašich kolegov včera na výbore, či majú nejaké, nejakú judikatúru Štrasburgu, ktorú som ja nepostrehol a ktorá to umožňuje, tak samozrejme, že ich reakcia bola: "Taký je náš názor." Opretý ale o nič a to sa mi zdá pri právnej argumentácii slabé.
Čiže prečítam ten návrh.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod. 1. V čl. I v bode 1 v čl. 17 ods. 3 tretia veta znie: "Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch a trestných činoch terorizmu do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu."
Bod 2. V čl. I v bode 2 v čl. 17 ods. 4 tretia veta znie: "Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch a trestných činoch terorizmu do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu."
Ja len možno na vysvetlenie, to som spomenul, že kde je problém s dohovorom, ale už dnes úprava, právna, umožňuje, aby sudcovská lehota bola 72-hodinová pri obzvlášť závažných trestných činoch, ktoré definuje Trestný zákon. A ako vieme, Trestný poriadok ani túto lehotu nevyužíva. Ústava je v tomto, by som povedal, benevolentnejšia ako Trestný poriadok. Trestný poriadok pri týchto trestných činoch využíva len lehotu 48 hodín. Už aj to dokumentuje, že to riešenie, ktoré tu bolo navrhnuté, je trochu silené. Ja odovzdám pozmeňovací návrh pánovi spravodajcovi.
Ja by som ešte len zareagoval všeobecne a potom budem, samozrejme, hovoriť bližšie jednak v neskoršej rozprave o tom, kto ohrozuje teroristami Slovensko, a vždy na nejaký kampaňový účel, ale potom budem hovoriť o Trestnom poriadku viac aj o veciach, ktoré sú v návrhu, vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon a ďalšie zákony.
Ale všeobecne musím povedať, že čo ma prekvapilo nepríjemne, bola absolútna nepripravenosť vládnych predstaviteľov, či na pléne v prvom čítaní, alebo vo výboroch, argumentovať. Poviem to na príklade.
My sme včera rozoberali, a považujem za zarážajúce, že sa argumentuje v princípe skoro klamstvami. Poviem to na tom príklade. Ja som včera argumentoval na výbore, že návrh, ktorý je v Trestnom poriadku a o ktorom ešte budeme rokovať, aby bolo možné výsluch svedka pri trestných činoch terorizmu považovať za neopakovateľný úkon a tým pádom aby mohol byť vykonaný a použitý na uznanie viny bez toho, aby bol vykonaný kontradiktórne aspoň ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) trestného konania, je v rozpore s judikatúrou štrasburského súdu a nášho Ústavného súdu proste istotne. Keďže nevedeli vaši kolegovia z ministerstva, samozrejme, reagovať a ani nemohli, nechcem to povedať, že, proste to tam sa reagovať veľmi asi nedá, tak zástupca pán námestník zo SIS-ky povedal, že teda on také prípady má a že tie sú v kontexte terorizmu a taký najlepší, čo má, je prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu.
Prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu sa, samozrejme, týka niečoho úplne iného. Teda len to popíšem. Išlo vôbec nie o terorizmus, ale o ozbrojený prepad poštového vozidla a išlo tam o prípad, kedy v anglickom trestnom práve je inštitúcia, ktorá sa volá disclosure. To je inštitúcia, ktorá znamená, že prokurátor musí obhajobe dať k dispozícii všetky dôkazy, ktorá znamená, svedčiace aj v prospech obvineného, to znamená aj tie, ktoré neplánuje na súde použiť.
A tuná išlo o prípad, že týchto páchateľov chytili pri tom, ako sa pokúšali prepadnúť poštové auto, pretože mali informáciu od svojho informátora, že sa chystá takýto prepad. Takže ich chytili in flagranti delicto. Tam ich chytili. Dôkazov bolo na usvedčenie, lebo ich chytili priamo pri čine.
A teraz otázka bola, či musia zverejniť obhajobe identitu toho informátora, ktorý poskytol tú operatívnu informáciu. To nebol dôkaz použitý pred súdom. Ja ešte budem na uznanie viny citovať z toho rozhodnutia. Čiže toto povedať, že tieto, toto rozhodnutie je kľúčové a je to prelom v judikatúre Štrasburgu, ktorá umožňuje tým pádom založiť rozhodnutie o vine aj na dôkaze nevykonanom kontradiktórne, je, samozrejme, blud. To, že sa k tomuto uchyľujete takýmto spôsobom, považujem za podlé. Za strašne podlé. A by som na vašom mieste zvažoval aj spôsob argumentácie v tejto veci.
A zvlášť ma to prekvapilo od pána námestníka, ktorého si inak vážim, že sa k takýmto podlým argumentom nakoniec uchýlil. Podlým v zmysle odbornom, lebo buď to urobil úmyselne, alebo tomu teda úplne nerozumie, neviem, ktoré z tých dvoch je lepšie.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany.
V ďalšej rozprave k novele ústavy by som sa potom rád venoval otázke, ktorá sa zrejme stáva vecou volebnej kampane, kto chráni alebo nechráni Slovensko pred teroristami. A myslím si, že ak premiér Fico chce o tejto téme rozprávať, bolo by neslušné, aby sme jeho žiadosti nevyhoveli.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.