58. schôdza

Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Galko, samozrejme, treba vidieť aj to, že je tu určitá snaha spájať aj ústavu s tým balíkom protiteroristických zákonov. Dobre viete aj vy, že to priamo nesúvisí. Súvisí to preto možno trošku, lebo naraz to bolo podané, ale ústava má riešiť dve veci: predĺžiť lehotu na zadržanie policajtom a, samozrejme, aj sudcom. A so sudcami aj my máme problémy.
A musím vám povedať, že ja vám rozumiem, že nie sme povinní hlasovať. My nikdy sme nehlasovali podľa toho, či nás niekto nútil, alebo nie. Lebo, viete, naše krédo je, že nehlasovať len povedzme za populárne veci, ale aj za správne, aj keď to ostatní nepochopia. Tak to sme nehlasovali napríklad - pamätáte sa? - za vodu v ústave. Lebo si myslíme, že to, čo sa tam dostalo, nebolo korektné a niektorí kolegovia z opozície hlasovali, lebo bolo to populárne a populistické. Podľa nás to správne nebolo.
Takže v toho hľadiska vám musím povedať, že v žiadnom prípade protiteroristický balíček podporiť nemienime, lebo si myslíme, že tie zákony sú zlé. Dokonca musím povedať, že idú aj proti ľudským právam. Obsahujú veci, ktoré tam vôbec nepatria, a nehovoriac o tom, že porušujú tú rovnováhu, teda sloboda a bezpečnosť. Takže tam obavy nemusíte mať. Ale zároveň vidíme aj určité skúsenosti vzhľadom na povedzme potrebu predĺžiť tú lehotu policajtom. A uvidíme, či prejde návrh povedzme pána kolegu Lipšica, alebo prejde náš návrh. Ak to prejde, potom na základe toho sa slobodne rozhodneme.

Nech sa páči, pán poslanec Droba.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Ľubo, nadviažem na tvoje slová súvisiace s našimi kolegami zo strany MOST - HÍD a taktiež sa pridávam k apelu, kde obsah je jedna vec, a o tej naozaj môžme diskutovať neskôr, ale druhou vecou je politické gesto a podieľanie sa na politickej kampani SMER-u.
Ja budem veľmi rád a ocením, ak sa tohto MOST - HÍD nezúčastní a, samozrejme, rešpektujem plné právo, aby sa rozhodovali sami za seba. Nemám im čo do toho hovoriť, ale verím a dúfam, že ľudia ako Gábor Gál alebo Lucia Žitňanská, ktorí sa vždy veľmi jednoznačne zasadzujú za osobné slobody v tejto snemovni, niečo podobné nebudú schopní podporiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Možnože pár poznámok k tomu, čo pán poslanec povedal.
Po prvé, ja si myslím, že to je jeden balík. Áno, vieme, že jeden je novela ústavy, druhé sú novely zákonov a nemôže to byť v jednom, ale to je jeden balík, zlúčená rozprava, čiže tváriť sa, že ústava je niečo úplne iné ako ten balík, je proste, nie je celkom pravdou.
Naviac ja si myslím, že ak mal SMER záujem prijať tento balík, tak mal premiér rokovať okamžite. Aký to je kontrast oproti tomu, čo sa deje v iných krajinách, kde v Británii, keď schvaľuje parlament nálety v Sýrii, premiér príde, rokuje, diskutuje hodiny, hodiny v parlamente v priamom prenose s poslancami. Na Slovensku príde minister spravodlivosti, nevystúpi, nieže v rozprave nevystúpi, ani v záverečnom slove, lebo nemá žiadne argumenty. A potom namiesto neho pošle ministra poľnohospodárstva a potom ho vymení minister zdravotníctva. A ktorý príde minister ďalší si sem sadnúť? Minister životného prostredia? Alebo aký ešte nesúvisiaci rezort nájdete? Ministerstvo kultúry možno? Čiže to je podľa mojej mienky hlavný problém.
A vecne k tomu, čo hovoril aj pán poslanec Bugár, že takto, aby sme si rozumeli, ja nemám problém, myslím si, že dohovor umožňuje štvordňovú lehotu, ale tváriť sa, že to nás ochráni pred terorizmom, že do dvoch dní polícia nevie poskytnúť súdu adekvátne množstvo dôkazov na rozhodnutie o väzbe, je nepravda. Je nepravda, ešte raz to hovorím. Ak tu zatkneme teroristu zo zahraničia na základe zatykaču medzinárodného alebo európskeho, tak tam dôkazy už sú. My nemáme neobmedzenú jurisdikciu zatknúť kohokoľvek, ktorý je na Slovensku, ak spáchal trestný čin v zahraničí a nie je tam vydaný zatykač.
Čiže ani jedným slovom tu nebolo zdôvodnené, prečo tá štvordňová lehota, aj keď hovorím, že z pohľadu ústavného s tým problém ja nemám.

S reakciou pán poslanec Galko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja budem reagovať len na pána kolegu Bugára. Ja vám poviem ešte jeden argument. Jak som bol na tej diskusii v tom Slovenskom rozhlase, ten poslanec Madej, on si úplne robil srandu z kolegu Gála. Proste úplne srandu, ako keby si bol istý, že čo vy ma tu, teraz ma tu kritizujete, aj tak nám idete za to zahlasovať. Jeden moment som myslel, že pán Gál sa neudrží a že proste niečo tam vznikne, lebo už bol rozčúlený z toho a povedal mu, že: "Aby ste sa nečudovali." To je, ja neviem, že ono skutočne nie je žiaden dôvod, aby vy ste po takejto arogancii, akú proste on tam predviedol, že ako keby vy ste boli to povinní urobiť, ako opýtajte sa toho kolegu Gála. To bolo niečo neuveriteľné, jak sa mu ten tam škeril do ksichtu, ako keby ste to proste museli urobiť. Ja verím, že to nemusíte urobiť.
Zopakujem vám ešte raz tú ponuku. Po marci, keď dáme pravicovú vládu, tak sa môžeme kedykoľvek k tomu vrátiť. Tá ústava vydrží do toho marca. Vydrží! Nijak to nebolo zdôvodnené. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka. Naozaj je tu obrovská šanca mobilizovať pravicového voliča. Strana Obyčajní ľudia, alebo čo to je, hnutia, nezávislé osobnosti postavili dobrú kandidátku. Pozrite si čelo tej kandidátky. Tam sú samí slušní ľudia, bojovníci proti korupcii, ktorí majú za sebou určité príbehy. Ja som si istý, že keď bude treba, tak aj vy prehodnotíte po marci ten svoj názor, že s Matovičom sa nedá a s nimi sa nedá, lebo s týmito ľuďmi sa bude dať. Verte mi.
Máme obrovskú šancu, obrovskú šancu odstaviť momentálnu smerácku chobotnicu od moci a za to jedno nezahlasovanie za ústavu predsa stojí za to.
Ďakujem pekne.

Teraz by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Hraško, ktorý mi oznámil, že sa dohodol s pani poslankyňou Mezenskou, ktorá má pozmeňujúci návrh, a vymenia si poradie. Takže vystúpi pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Hraško bude v tom poradí, ako bola pani poslankyňa Mezenská.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som skôr, ako prednesiem svoj pozmeňujúci návrh k zmene Trestného zákona, aby som aj ja v krátkosti zaujala postoj k predkladaným a prerokovaným návrhom zmeny ústavného a Trestného zákona.
Hneď v úvode chcem podotknúť, že na rozdiel od mojich kolegov z opozície ja budem voči týmto zákonom viac zmierlivá, pretože naozaj mám ďaleko od toho, aby som spochybňovala potrebu vyhodnocovania bezpečnostných rizík v situácii, kedy v Európe čoraz viac čelíme nárastu terorizmu. Naozaj si myslím, že prípravu na protiteroristické zásahy nemožno v žiadnom prípade podceňovať ani znehodnocovať, nemala by byť určite ani predmetom nejakého politického boja alebo politických prekáračiek, už vôbec nie predmetom alebo nástrojom na politické zviditeľňovanie sa.
Je to veľmi vážna otázka, a preto v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú posilňovania bezpečnostných zložiek, ja sa hlásim ku všetkému, čo dobré tieto návrhy ústavného zákona a Trestného zákona prinášajú.
Čo však mňa znepokojuje a čo odznelo opakovanie aj v rozprave k obom zákonom, je možnosť zneužívania takéhoto balíčka protiteroristických zákonov. Z rozpravy a z postojov viacerých opozičných poslancov vyznela obava, že pod kepienkom alebo pod rúškom prijatých protiteroristických zákonov sa vysporadúvame, a je tu riziko, obava o to, že budú nejakým spôsobom zastrašovaní alebo prenasledovaní politickí oponenti.
Naozaj som si preskúmala, v Trestnom zákone sa viackrát spomína pojem, slovné spojenie "politický extrémizmus" bez toho, aby bol v základných terminologických pomenovaniach, v pojmoch tento politický extrémizmus zadefinovaný. Ja som na tento problém upozornila aj v rámci rokovania výboru pre európske záležitosti ministra Roberta Kaliňáka, že v situácii, keď nemáme jasne zadefinovaný pojem politický extrémizmus, v situácii, ak nemáme jasne určené kritériá, podľa ktorých budeme politický extrémizmus vyhodnocovať, nepovažujem za správne a považujem za veľmi citlivú otázku, akým spôsobom tento pojem zavádzame a ustanovujeme v prerokovaných návrhoch oboch dotknutých zákonov.
Naozaj, myslím si, že tá obava politických oponentov aj pánov z opozície, ale nielen ľudí z opozície, ale aj občianskych aktivistov, podľa ktorej môžu byť bezdôvodne a nemerateľne označovaní za politických extrémistov, táto obava je dôvodná.
V podstate pred tým, ako prečítam ešte tento pozmeňujúci návrh, chcem uviesť, že na výbore európskych záležitostí bol daný predbežný prísľub ministra Roberta Kaliňáka k tomu, že ak by nejakým zásadným spôsobom robilo toto ustanovenie a zavedenie pojmu politického extrémizmu problém až do takej miery, že by spochybňoval základný cieľ a úprimný zámer vypracovať a predložiť balík teroristických zákonov, takže je náchylný a je ochotný zvážiť, že takýto pojem, nie presne určený, politický extrémizmus z Trestného zákona vypustí.
Takže v takom duchu bol aj pripravený pozmeňujúci návrh. Chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí tento pozmeňujúci návrh podporili. Prečítam ho.
Pozmeňujúci návrh poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Heleny Mezenskej, Janky Šípošovej a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2000 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. III v bode 3 v § 2 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová "politickom a".
2. V čl. III v bode 10 sa v § 16a ods. 1 vypúšťajú slová "politicky alebo".
3. V čl. V v bode 3 v § 2 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "politický extrémizmus alebo".
Odôvodnenie: Extrémizmom sa v odbornej literatúre zvyknú označovať vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú zo základných zákonných ústavných noriem a vyznačujú sa prvkami intolerancie a útokmi proti základným a demokratickým princípom. Extrémizmus je fenomén súčasnej doby a jeho presné vymedzenie a opísanie, ktoré by bolo všeobecne akceptované, nebolo doteraz formulované.
Vzhľadom na viacvrstvový charakter fenoménu extrémizmus je veľmi zložité presne špecifikovať, kto je alebo kto nie je extrémistom, pretože hranice medzi radikalizmom, extrémizmom a normalitou sú zatiaľ veľmi tenké a nejasne formulované. Pojem extrémizmus nie je pevne stanovený a jeho definícia nie je jednoznačná.
Zároveň je potrebné dôsledne rozlišovať medzi politickým radikalizmom, ktorý predstavuje hlboké zmeny v demokratickej spoločnosti, nie však odstránenie demokracie, a politickým extrémizmom, ktorý predstavuje nahradenie demokracie totalitným autoritatívnym systémom bez rešpektu k ľudským právam.
Pojem politického extrémizmu sa vykladá ešte nejednoznačnejšie, ide o príliš vágny a ľubovoľne aplikovateľný pojem, ktorého výpovedná hodnota je prakticky nulová. Bez definície politického extrémizmu sa bude tento pojem vykladať v takom rozsahu a takým spôsobom, aký bude spravodajská služba pokladať za potrebný. Inými slovami, spravodajská služba si tento pojem bude môcť vykladať podľa svojej ľubovôle. Možnosť získavania informácií spravodajskými službami o politickom extrémizme umožní spravodajským službám sledovať de facto každého, koho politické názory sú rozdielne.
Ďakujem za to, že ste mi umožnili prečítať tento pozmeňujúci návrh, a verím, že bude spoločná vôľa tento pozmeňujúci návrh podporiť a tak vylúčiť akékoľvek pochybnosti o tom, aby politickí oponenti, ľudia s odlišnými názormi, v podmienkach nejasne špecifikovaného politického extrémizmu boli prenasledovaní a označovaní trestným stíhaním, kde by dochádzalo k zneužívaniu moci verejného činiteľa.
Ďakujem.