58. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Augustínovi Hambálkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (tlač 1732).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1993 z 29. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1732), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 699 z 3. novembra 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 198 zo 4. novembra 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 219 z 3. novembra 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 21 spoločne s návrhom schváliť ich.Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1732), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (tlač 1732), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 238 na svojej 82. schôdzi.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Sú to pán poslanec Lipšic, pán poslanec Šuca, pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.Ako prvý sa prihlásil do rozpravy ústne pán spravodajca. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Augustína Hambálka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1732).
V článku I za bod 1 vkladá sa nový bod 2, ktorý znie: „V § 2 ods. 4 sa za slová „informačno-technických prostriedkov“ vkladajú slová „podľa ods. 1 písm. b)“.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie.

Účelom navrhovanej úpravy je jednoznačne zadefinovať, ktoré činnosti majú byť vykonávané Policajným zborov v prospech Vojenského spravodajstva. Vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu vo svete a vo väzbe na skutočnosť, že Vojenské spravodajstvo je spôsobilé po stránke organizačnej, technickej, materiálnej aj personálnej realizovať predmetné spôsobilosti samostatne, nie je potrebné, aby tieto spôsobilosti realizoval pre Vojenské spravodajstvo Policajný zbor Slovenskej republiky. Navrhovanou úpravou bude Vojenské spravodajstvo môcť rýchlejšie prijímať opatrenia reagujúce na možné bezpečnostné hrozby. Odpočúvanie a zaznamenávanie v rámci telekomunikačných činností bude naďalej pre Vojenské spravodajstvo technicky zabezpečovať Policajný zbor Slovenskej republiky.Navrhovaným ustanovením nie sú dotknuté ustanovenia vzťahujúce sa na novú úpravu kontroly pred použitím informačno-technických prostriedkov. Teda, jednoducho povedané, v budúcnosti už Policajný zbor pre Vojenské spravodajstvo bude vykonávať už len ustanovenie písmena b); ustanovenia písmen a) a c) si bude Vojenské spravodajstvo vykonávať samostatne vzhľadom na technickú vyspelosť, čo bude veľmi operatívne a rýchle aj vzhľadom na udalosti, ktoré prebiehajú celou Európou. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona a predniesť aj pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu, ktoré budú dva v dvoch variantoch. Totižto celkom otvorene považujem v tejto podobe návrh novely zákona za úplne v rozpore s balíčkom, ktorý avizovala vláda a o ktorom bude rokovať Bezpečnostná rada v stredu. Ja sa k tomu balíčku vyjadrím tiež, pretože práve, tak ako to navrhlo ministerstvo vnútra a vláda, zvyšuje riziko úniku informácií do prostredia, ktoré má byť monitorované, a únik spravodajských informácií takéhoto typu môže mať zničujúce dôsledky.
Chcem povedať, že parlamentná kontrola je fajn, ale musí byť vykonávaná zodpovedne. To znamená, musia tam byť zábezpeky, aby únik informácií od ľudí, ktorí nemajú bezpečnostnú previerku, bol minimalizovaný. Ak sa vám zdá, že dať informácie zo živých spisov šiestim poslancom bez previerky, bez povinnosti ísť na polygraf zvyšuje bezpečnostné garancie v dnešnom čase, tak si myslím, že skôr opak je pravdou.
Koniec koncov to, čo navrhoval pán poslanec Šuca, ten pozmeňujúci návrh už je z toho balíka, ktorý vám dalo ministerstvo vnútra, z balíčka, o ktorom bude rokovať v stredu Bezpečnostná rada vlády. Ale to nie je sporný návrh sám osebe.
Ja by som najskôr tieto návrhy prečítal. Budú rozsiahlejšie, pretože vlastne menia celý § 8a, a potom by som niečo povedal k tomu, prečo si myslím, že tento návrh zákona je v rozpore s balíčkom opatrení, ktoré vláda pripravuje. Niektoré sú dobré, niektoré sú skôr marketingové a lá proste sobášneho podvodníka v Smižanoch. Ale niektoré sú dobré. Ale o tých, ktoré sú nebezpečné, budem hovoriť tiež o tých, ktoré sa mi zdajú, že nie sú len v rozpore s ústavou.
Ja by som sa skôr sústredil na reálne veci a ohrozenia, lebo jediný prípad, zaplať pánboh, zatiaľ terorizmu na Slovensku stíhaný bol prípad v Košiciach pred niekoľkými rokmi. Ten som ja zažil.
A myslím si, že u nás nie je problém väzobného stíhania teroristov, ale skôr niekoho úplne iného a obligatórna väzba je problém sám osebe. O tom budem ešte hovoriť. A to viete aj vy a dokonca aj viete, že vám to Ústavný súd zruší, predpokladám.
Ale najskôr prednesiem pozmeňujúce návrhy. A potom by som sa vyjadril k tomu balíčku, ktorý bude schvaľovať Bezpečnostná rada zajtra. A venujem sa mu práve preto, že podľa mňa tento návrh zákona je v úplnom protiklade s tým, vláda čo deklaruje a čo ide v stredu urobiť.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh I je k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (tlač 1732).
Vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. Bod 6 znie:
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
Odsek 1: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších piatich členov komisie. Komisia vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí.“
Odsek 2: „Štyroch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to tak, aby zo zvolených členov komisie boli dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a súčasne aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutým politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky.“
Odsek 3: „Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.“
Odsek 4: „Za člena komisie môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“.“
Odsek 5: „Za člena komisie podľa odseku 3 môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.“
Odsek 6: „ Členstvo v komisii zaniká a) zvolením nových členov komisie v bezprostredne nasledujúcom volebnom období, b) písomným vzdaním sa členstva v komisii; vtedy členstvo v komisii zaniká dňom doručenia tohto písomného oznámenia predsedovi komisie, c) smrťou člena komisie alebo vyhlásením člena komisie za mŕtveho,
d) odvolaním člena komisie; člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením.“
Odsek 7: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie, alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu.“
Odsek 8: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly oprávnení a) požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktoré je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe; evidencia je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“, b) požadovať od orgánu štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, c) vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa písmena a) a zápisnica podľa písmena b), d) vyžadovať súčinnosť orgánu štátu potrebnú na vykonanie kontroly,
e) robiť výpisy do poznámkového zošita na vyhotovovanie výpisov na prácu s utajovanými písomnosťami pre označený stupeň utajenia v chránených priestoroch orgánu štátu odpisy alebo výpisy z osobitnej evidencie podľa písmena a) a zo zápisnice podľa písmena b) a tento zošit uchovávať v osobitnom bezpečnostnom úschovnom objekte v týchto priestoroch, f) použiť informácie a údaje výlučne na vyhotovenie protokolu o výsledku tej kontroly, počas ktorej ich získali.“
Odsek 9: „V osobitnej evidencii podľa ods. 8 písm. a) je orgán štátu povinný viesť údaje o druhu informačno-technického prostriedku, čase trvania použitia informačno-technického prostriedku a o totožnosti občana Slovenskej republiky, voči ktorému sa informačno-technický prostriedok použil na území Slovenskej republiky, vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku a dôvody na jeho použitie; to neplatí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rámci spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu.“
Odsek 10: „Osobitnú evidenciu podľa ods. 8 písm. a) tvorí a) žiadosť, b) súhlas a ďalší súhlas, c) vyhodnotenie trvania dôvodov na použitie informačno-technického prostriedku podľa § 6, d) informácia o ukončení používania informačno-technického prostriedku vrátane predčasného ukončenia používania informačno-technického prostriedku, e) zápisnica o zničení záznamu.“
Odsek 11: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly povinní a) vopred oznámiť príslušnej spravodajskej službe predmet, účel a čas trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly, b) dodržiavať opatrenia na úseku ochrany utajovaných skutočností vzťahujúce sa na chránené priestory a režimové opatrenia chránených priestorov vydané orgánom štátu, c) prerokovať s vedúcim orgánu štátu protokol o výsledku kontroly a o tomto prerokovaní vyhotoviť zápisnicu; protokol a zápisnica sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu8a).“
Odsek 12: „Orgán štátu je povinný pred každým výkonom kontroly vykonať poučenie členov komisie podľa odseku 1 o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti a o následkoch neoprávnenej manipulácie s nimi a predložiť týmto členom vyhlásenie o mlčanlivosti na podpis. Orgán štátu je tiež povinný prijať všetky opatrenia zamerané na ochranu informácií o použití informačno-technického prostriedku pri spravodajskej činnosti zameranej na získavanie informácií zo zahraničných zdrojov podľa osobitného predpisu8b), ako aj na ochranu informácií, ktorých vyzradenie by viedlo k ohrozeniu zahraničnopolitických alebo zahranično-ekonomických záujmov Slovenskej republiky alebo práv a právom chránených záujmov tretej strany, vrátane práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika alebo spravodajská služba viazaná, ako aj z nich vyplývajúcich medzinárodných záväzkov.“
Odsek 13: „Vedúci orgánu štátu je povinný do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti členov komisie podľa odseku 1 poskytnúť týmto členom všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov v rozsahu podľa odseku 9; počas svojej neprítomnosti je povinný určiť osobu, ktorá v jeho zastúpení splní túto povinnosť.“
Odsek 14: „O výsledku kontroly vypracujú členovia komisie podľa odseku 1 protokol o výsledku kontroly, ktorý následne predložia príslušnému výboru podľa odseku 1 spolu so zápisnicou o jeho prerokovaní s vedúcim orgánu štátu; protokol je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“.“
Odsek 15: „Ak príslušný výbor podľa odseku 1 na základe prerokovania protokolu o výsledku kontroly zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie z porušenia tohto zákona pri použití informačno-technického prostriedku, informuje o tomto podozrení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; tento protokol zároveň predloží generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.“
Odsek 16: „Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté právo domáhať sa súdnej a inej právnej ochrany.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú: „8a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 8b) § 2 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.“
Bod dva. Bod 8 znie: „Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016“ znie: „Osobitnú evidenciu podľa § 8a ods. 8 písm. a), ktorá obsahuje údaje o informačno-technických prostriedkoch použitých po 1. januári 2016, je orgán štátu povinný vytvoriť do 31. marca 2016 a vedúci orgánu štátu je povinný túto evidenciu predložiť po uplynutí tejto lehoty na najbližšie rokovanie príslušného výboru podľa § 8a ods. 1.“.“
Tento návrh teda vo verzii jeden zahŕňa povinnosť, aby všetci členovia komisie mali bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „Prísne tajné“. Ja sa potom k tomu vyjadrím, prečo si myslím, že to je dôležité.
V druhom variante sa navrhuje, aby mali členovia komisie povinnosť absolvovať polygrafické vyšetrenie na potenciálny únik informácií, a to pravidelne.
Teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh v tom druhom variante, ktorý je označený II.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. Bod 6 znie:
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
Odsek 1: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších piatich členov komisie. Komisia vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí.“
Odsek 2: „Štyroch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to tak, aby zo zvolených členov komisie boli dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a súčasne aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutým politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky.“
Odsek 3: „Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.“
Odsek 4: „Člen komisie je povinný sa počas výkonu funkcie člena komisie podrobovať v pravidelnom ročnom intervale psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti vo vzťahu k zachovávaniu mlčanlivosti v súvislosti s informáciami a vecami obsahujúcimi utajované skutočnosti. Nepodrobenie sa overovaniu alebo negatívny výsledok overovania má za následok bezodkladný zánik členstva v komisii.“
Odsek 5: „Za člena komisie podľa odseku 3 môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.“
Odsek 6: „Členstvo v komisii zaniká a) zvolením nových členov komisie v bezprostredne nasledujúcom volebnom období, b) písomným vzdaním sa členstva v komisii; vtedy členstvo v komisii zaniká dňom doručenia tohto písomného oznámenia predsedovi komisie, c) smrťou člena komisie alebo vyhlásením člena komisie za mŕtveho, d) odvolaním člena komisie; člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením, e) nepodrobením sa psychofyziologickému vyšetreniu pravdovravnosti alebo negatívnym výsledkom tohto overovania podľa odseku 4.“
Odsek 7: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu.“
Odsek 8: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly oprávnení a) požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktoré je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe; evidencia je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“, b) požadovať od orgánu štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, c) vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa
písmena a) a zápisnica podľa písmena b), d) vyžadovať súčinnosť orgánu štátu potrebnú na vykonanie kontroly, e) robiť výpisy do poznámkového zošita na vyhotovovanie výpisov na prácu s utajovanými písomnosťami pre označený stupeň utajenia v chránených priestoroch orgánu štátu odpisy alebo výpisy z osobitnej evidencie podľa písmena a) a zo zápisnice podľa písmena b) a tento zošit uchovávať v osobitnom bezpečnostnom úschovnom objekte v týchto priestoroch, f) použiť informácie a údaje výlučne na vyhotovenie protokolu o výsledku tej kontroly, počas ktorej ich získali.“
Odsek 9: „V osobitnej evidencii podľa ods. 8 písm. a) je orgán štátu povinný viesť údaje o druhu informačno-technického prostriedku, čase trvania použitia informačno-technického prostriedku a o totožnosti občana Slovenskej republiky, voči ktorému sa informačno-technický prostriedok použil na území Slovenskej republiky, vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku a dôvody na jeho použitie; to neplatí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rámci spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu.“
Odsek 10: „Osobitnú evidenciu podľa ods. 8 písm. a) tvorí a) žiadosť, b) súhlas a ďalší súhlas, c) vyhodnotenie trvania dôvodov na použitie informačno-technického prostriedku podľa § 6, d) informácia o ukončení používania informačno-technického prostriedku vrátane predčasného ukončenia používania informačno-technického prostriedku, e) zápisnica o zničení záznamu.“
Odsek 11: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly povinní a) vopred oznámiť príslušnej spravodajskej službe predmet, účel a čas trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly, b) dodržiavať opatrenia na úseku ochrany utajovaných skutočností vzťahujúce sa na chránené priestory a režimové opatrenia chránených priestorov vydané orgánom štátu, c) prerokovať s vedúcim orgánu štátu protokol o výsledku kontroly a o tomto prerokovaní vyhotoviť zápisnicu; protokol a zápisnica sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu8a).“
Odsek 12: „Orgán štátu je povinný pred každým výkonom kontroly vykonať poučenie členov komisie podľa odseku 1 o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti a o následkoch neoprávnenej manipulácie s nimi a predložiť týmto členom vyhlásenie o mlčanlivosti na podpis. Orgán štátu je tiež povinný prijať všetky opatrenia zamerané na ochranu informácií o použití informačno-technických prostriedkov pri spravodajskej činnosti zameranej na získavanie informácií zo zahraničných zdrojov podľa osobitného predpisu8b), ako aj na ochranu informácií, ktorých vyzradenie by viedlo k ohrozeniu zahraničnopolitických alebo zahranično-ekonomických záujmov Slovenskej republiky alebo práv a právom chránených záujmov tretej strany, vrátane práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika alebo spravodajská služba viazaná, ako aj z nich vyplývajúcich medzinárodných záväzkov.“
Odsek 13: „Vedúci orgánu štátu je povinný do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti členov komisie podľa odseku 1 poskytnúť týmto členom všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov v rozsahu podľa odseku 9; počas svojej neprítomnosti je povinný určiť osobu, ktorá v jeho zastúpení splní túto povinnosť.“
Odsek 14: „O výsledku kontroly vypracujú členovia komisie podľa odseku 1 protokol o výsledku kontroly, ktorý následne predložia príslušnému výboru podľa odseku 1 spolu so zápisnicou o jeho prerokovaní s vedúcim orgánu štátu; protokol je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“.
Odsek 15: „Ak príslušný výbor podľa odseku 1 na základe prerokovania protokolu o výsledku kontroly zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie z porušenia tohto zákona pri použití informačno-technického prostriedku, informuje o tomto podozrení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; tento protokol zároveň predloží generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.“
Odsek 16: „Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté právo domáhať sa súdnej a inej právnej ochrany.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú: „8a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 8b) § 2 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.“
Bod dva. Bod 8 znie: „Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016“ znie: „Osobitnú evidenciu podľa § 8a ods. 8 písm. a), ktorá obsahuje údaje o informačno-technických prostriedkoch použitých po 1. januári 2016, je orgán štátu povinný vytvoriť do 31. marca 2016 a vedúci orgánu štátu je povinný túto evidenciu predložiť po uplynutí tejto lehoty na najbližšie rokovanie príslušného výboru podľa § 8a ods. 1.“.“
Čiže to je druhý variant návrhu.
Zdôvodnil by som to stručne.
Pokiaľ majú mať členovia komisie, a je to správne, prístup k živým spisom, mala by byť maximálna garancia, že nebude z komisie unikať žiadna informácia. Únik informácie tohto typu je totižto pre priebeh akejkoľvek spravodajskej činnosti zničujúci. Znamená v princípe, že použitie ITP reálne nemôže pokračovať, respektíve môže pokračovať, ale bez akéhokoľvek výsledku, a preto si myslím, že je strašne dôležité, aby poslanci, ktorí sú členmi komisie, mali buď bezpečnostnú previerku, alebo povinnosť podrobiť sa polygrafickému vyšetreniu každý rok.
Ja na rozdiel od mnohých kolegov si nemyslím, že je to devalvácia poslaneckého mandátu. Poslanec získa mandát na základe volieb a môže hlasovať v parlamente, ale získaním poslaneckého mandátu nikto nezískava žiadne charakterové vlastnosti iné, ako mal predtým, nezískava čestnosť, bezúhonnosť a zvolením za poslanca sa nestáva kandidátom na svätorečenie. Také voľby nemáme. Preto nie je v rozpore s ničím, pokiaľ poslanec vykonáva tých pár poslancov takúto výnimočnú úlohu, kontrolnú úlohu voči spravodajským službám, aby u neho bola garancia, že ide o bezúhonnú osobu, kde riziko úniku informácie je minimálne, je minimalizované. Obávam sa, že v opačnom prípade sa môže stať, že z tejto komisie budú unikať do zločineckého prostredia informácie, ktoré v princípe budú reálne brániť tomu, aby následne boli úspešné vykonané zásahy voči tomuto prostrediu. To môže byť prostredie zločinecké, ale aj teroristické. Ja nechcem z tohto robiť úplne nejakú úplne melodrámu, ale viete si predstaviť, že by napríklad v tej komisii bol pán poslanec Jánoš? A vie z vás dať niekto garanciu, že tento poslanec by nevyniesol z tej komisie ja neviem možno za nejaké balíky alobalu informácie? Ja si tým istý nie som vôbec. A celkom nerozumiem dôvodu, pre ktorý by poslanci, ktorí budú v tejto komisii, nemali mať garancie, aby únik informácií bol minimálny, ak to nemá byť len niečo, čo je v princípe pro forma, ale nemá to žiadne reálne opodstatnenie. Čiže si myslím, že návrh kontroly je v princípe správny, ale musí tam byť garancia na tej druhej strane, aby sa minimalizovalo riziko úniku informácií.
A myslím si tiež, že návrh, o ktorom bude rokovať vláda, Bezpečnostná rada zajtra, je v rozpore s tým, čo sa navrhuje tu. A ja by som niektoré návrhy opatrení tu prešiel.
Návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa mala predĺžiť lehota zadržania pri teroristických trestných činoch až na potenciálne 96 hodín, čo by vyžadovalo zmenu ústavy. Ale tam si viem predstaviť zhodu. Návrhy, aby bolo možné túto lehotu bez súdu posunúť až na hranicu 30 dní, však považujem za ťažko prijateľné a skôr nebezpečné.
Naviac, moja otázka znie: Aký problém riešime? To súvisí aj s návrhom, ktorý bol deklarovaný aj verejne premiérom, vytvoriť obligatórnu väzbu pri určitom type trestných činov. Vláda si uvedomuje, že to je návrh, ktorý je v rozpore so znením ústavy, a bude navrhovať možno aj zmenu ústavy. Tým si nepomôžeme, samozrejme, lebo obligatórnu väzbu zakazuje Európsky dohovor v čl. 5 ods. 3 a 4. Čiže zmenou ústavy si nepomôžeme a všetci to v princípe vieme. Ale moja otázka vecná je: Aký problém riešime? Riešime problém, že súdy prepúšťajú obvinených z teroru na slobodu?
Problém podľa mojej mienky je iný. Ak niekto má na súdy disproporčný a nezákonný vplyv, tak to nie sú moslimskí fundamentalisti, ale miestni oligarchovia. Tam by som vecne možno zvažoval obligatórnu väzbu, aj keď tá je v rozpore s článkom 5 ods. 3 a 4 uvedeného dohovoru.
Jediný prípad, ktorý sme mali za posledné roky, a nechcem ho vôbec zľahčovať, trestného činu teroru, bol prípad keď páchateľ odpálil nálož pred košickou reštauráciou McDonald´s. A tie následky mohli byť, samozrejme, tragické, ak by bola vhodne skonštruovaná tá nálož a tak ďalej. Bol problém ho vziať do väzby? Absolútne nebol žiaden problém s tým. Čiže otázka moja znie, v tomto prípade okrem marketingu čo riešime, aký problém riešime? Toto je riešenie, ktoré nerieši problém, ale hľadá ho.
Návrh obsahuje ustanovenia, aby sa rozšírila trestná zodpovednosť právnických osôb, super. My sme pred týždňom navrhovali, keď ste tento zákon schvaľovali, aby sa rozšíril katalóg trestných činov, za ktoré budú mať zodpovednosť právnické osoby. To ste odmietli. O týždeň na to, ešte ten zákon nevyšiel v Zbierke zákonov chce navrhovať vláda, máme prezieravú vládu, pred týždňom sme o tom rokovali, to si pani podpredsedníčka pamätá, navrhovali sme rozšírenie toho katalógu. „Nie, ideme na minimum, možno, možno o rok, o tri, o päť to rozšírime, o týždeň na to.“ Ide vláda s návrhom opatrení medzi, ktorými je návrh rozšíriť aj trestnú zodpovednosť právnických osôb. Je to veľmi prezieravé.
Opatrenia zároveň obsahujú návrh, aby sa preradili i trestné činy zosnovania a založenia zločineckej skupiny a teroristickej skupiny do kategórie obzvlášť závažných zločinov, čo považujem za správne, aj keď minulý rok ešte ministerstvo spravodlivosti navrhovalo túto kategóriu zločinov zúžiť. Až po našej kritike od tohto zámeru, ktorý bol v pripomienkovom konaní, upustilo, návrh do parlamentu ani neprišiel.
Návrh zároveň navrhuje obmedziť práva obhajoby v prípravnom konaní pri teroristických trestných činoch, čo, si myslím, je možné len s tým, že potom budú musieť byť všetky dôkazy vykonané kontradiktórne na hlavnom pojednávaní, pretože jednoznačná judikatúra nášho Ústavného súdu a Štrasburgu je, že, že kľúčové dôkazy musia byť vykonané kontradiktórne aspoň raz, aspoň v jednom štádiu trestného konania. Čiže ak sa oberieme o tú možnosť, inými slovami, tie dôkazy z prípravného konania v rámci súdneho konania nebudeme môcť použiť, budú musieť by zopakované. Či to je ideálna vec, doteraz je to na diskusiu. Diskusii pri nových trestných kódexoch sa SMER veľmi bránil obmedzovaniu práv obhajoby, až tak trošku hystericky v tom čase. Doba sa mení, ale to je v poriadku, keď máte inú skúsenosť rozumnejšiu skúsenosť, tak sa mi zdá, že je tu odôvodniteľná aj zmena názoru.
Asi najväčší problém, ktorý návrh obsahuje, je, aby polícia mohla vopred zakázať ohlásené zhromaždenie podľa zákona o zhromažďovacom práve. Musím povedať, že už dnes je možné konať, ak sa na zhromaždení podnecuje násilie, pácha násilie, nie je v princípe s tým žiaden problém. Ale dať polícii možnosť preventívne zakázať vykonávanie kľúčovej slobody tejto krajiny, slobody zhromažďovania je veľmi ľahko zneužiteľné. A tam by som bol veľmi opatrný a by som veľmi varoval pred takýmto postupom.
Myslím si, že v tejto situácii, v akej sa nachádzame, bezpečnostnej, je skôr, ako robiť rôzne marketingové balíčky, lepšie zamerať sa na dve veci, ktoré môžu výrazne pomôcť. Po prvé je to výrazné skvalitnenie spravodajskej práce a výmena informácií. A to nie je o tých marketingových balíčkoch s tým, že zmeníme teraz 30 zákonov a si myslíme, že už to je bezpečné, to je o ľuďoch, ktorých máte v spravodajskej službe, a o dôvere, o ich kvalite, o ich čestnosti, o ich kompetentnosti. Nie som si úplne istý, že v posledných rokoch sa tieto tri náležitosti v našich spravodajských službách posilnili. Skôr, naopak, si myslím, že sa oslabili. A po druhé, to považujem za kľúčové tiež, je to výcvik bežných policajných jednotiek, aby v prípade ohrozenia, útoku neváhali zasiahnuť, kým prídu špeciálne jednotky. Výstroj a výzbroj je fajn, ale pokiaľ sa budú klasické poriadkové jednotky báť zasiahnuť, tak môže prísť k obrovským tragédiám na ľudských životoch. A viem, o čom hovorím.
My sme v princípe útok podobného charakteru, aj keď s oveľa nižšími následkami, mali na Slovensku len raz, v Devínskej Novej Vsi. A ten útok mal pomerne málo obetí, len sedem, vďaka jednému veľkému šťastiu. A nechávať to len na šťastie by bolo podľa mňa nerozumné. To šťastie bolo to, že keď páchateľ vyšiel von a začal strieľať po každom, kto sa pohne, tak bola na mieste pomerne rýchlo klasická hliadka poriadkovej polície, ktorej sa podarilo s tou výzbrojou, ktorú mali., ale odvahu mali našťastie, uzavrieť páchateľa v princípe v takom T-čku ulíc a nemohol ísť ďalej. Nemohli ho zneškodniť, na to nemali zbrane ani výcvik, ale vedeli ho zadržať, aby sa nemohol pohnúť ďalej. Oproti tej bytovke bolo nákupné centrum, možno to niektorí poznáte v Devínskej Novej Vsi, oproti bola škôlka. Ak by tam nebola tá poriadková jednotka, klasická hliadka v takom čase a neuzavrela toho páchateľa v tom T-čku, tak by následky v Devínskej Novej Vsi boli katastrofálne, boli v rozsahu desiatok obetí. A potom prišla špeciálna jednotka a páchateľa zlikvidovala. Mali sme veľké šťastie. Pánboh zaplať za to.
Ale ak sa nechceme na šťastie spoliehať, tak to, čo je úplne najkľúčovejšie, je, aby klasické poriadkové jednotky, lebo nebude na každom rohu špeciálna jednotka, mali nielen výzbroj a výstroj, to je fajn nech majú aj to, ja som za to, ale najmä aby mali výcvik, aby vedeli v takýchto situáciách hneď zasiahnuť. A to naozaj dlhé roky absentuje. A to sa mi zdajú dve kľúčové veci pre posilnenie bezpečnosti Slovenska, lebo naozaj žijeme v inej situácii bezpečnostnej a musíme si na ňu zvykať. Musíme zvyknúť asi aj na oveľa väčší väčšiu prítomnosť policajných, možno aj vojenských jednotiek v našich uliciach, v našich mestách, na podujatiach, na štadiónoch, v divadlách fajn. Ale ak to má mať zmysel, tak sa musia splniť dve kritériá. A to je spravodajská práca, výmena informácií, to je o kvalite ľudí, o dôvere ľudí, a tá skôr dneska klesá, a o oveľa väčšom a rozsiahlejšom výcviku klasických poriadkových jednotiek. Bez toho môžeme robiť veľké balíky protiteroristické, môžeme robiť marketing, čokoľvek proste, ideme, môžeme zastaviť migrantskú vlnu vlastným telom, na železnici, aj tak to nebude mať až taký efekt ako reálne opatrenie.
A myslím si, že aj tento návrh zákona dokazuje, že ide skôr v protiklade k tomu, čo bolo deklarované, a preto si myslím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil, sú dobré. A chcem vás požiadať o ich podporu. Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Galko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Galko, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil niekoľko poznámok povedať.

Ja súhlasím s kolegom Lipšicom, že zákon zvyšuje riziko úniku utajovaných skutočností, pretože, kolegovia zo strany SMER, idete pustiť poslancov bez previerky do živých spisov. My sme tu mali poslanca, ktorý ani po dvoch rokoch nepoznal rozdiel medzi koalíciou a opozíciou. Mali sme tu poslanca, ktorý svojho cigánskeho soka v láske naložil do auta a odviezol do garáže a tam ho zmlátil. A vy takýchto ľudí idete pustiť do živých spisov, do živých prípadov.

Ešte jednu poznámku by som povedal k tomu, čo hovoril kolega Lipšic, týkajúcu sa toho, že toto je antiteroristický zákon. Toto nie je antiteroristický zákon, toto je teroristický zákon. Však si zoberte toho alobalového poslanca strany SMER Jánoša, kolega Lipšic tu o ňom hovorí, veď to je terorista. Jánoš je terorista. On terorizoval svojich blízkych, svoju manželku, svoju dcéru. Podľa jej vyjadrenia dokonca ju nútil sa fotiť s jeho zbraňami. Bohvie, koho by ešte terorizoval, keby sa to nebolo prevalilo. A takýchto ľudí vy idete pustiť do živých spisov, takýchto ľudí vy idete pustiť do živých prípadov. A ja vám garantujem, že keby sa robili tie bezpečnostné previerky a robil sa ten polygraf, tak by takýto poslanec bol odhalený.Z toho dôvodu my podporíme pozmeňujúce návrhy kolegu Lipšica ale ten zákon ako taký podporiť nemôžeme, pretože obzvlášť v dnešnej dobe je ten návrh zákona zlý a je mimoriadne nebezpečný. Je to teroristický zákon, nie antiteroristický. Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

Ja si myslím, že o tých návrhoch my sme hovorili na výbore už a námietka bola, že ale veď poslanci majú mandát od voličov. Však majú mandát od voličov a nech hlasujú v parlamente podľa svojho vedomia a svedomia a niektorí aj možno inak. Ale na to majú mandát. To je fajn. Ale, ešte raz, zvolením za poslanca nikto nezískava iné charakterové vlastnosti, aké má, ak bol čestný, tak väčšinou zostáva čestný, ak bol nečestný, zostáva väčšinou tiež nečestný. Táto snemovňa z jeho charakterových vád nikoho neočisťuje, zjavne nie. A teraz otázka znie, prečo ideme dávať poslancom bez previerok bez toho, aby tam bola nejaká garancia bezúhonnosti, možnosť ísť do živých spisov. A tým pádom rozširujeme možnosti úniku informácií. Zákon síce vylučuje z toho zahraničné služby, ale veď máme často vlastné spravodajské informácie, ITP, aj proste voči vlastným občanom, ktorí páchajú potenciálne teroristické organizované proste trestné činy.Čiže myslím si, že je to obrovské riziko, do tohto ísť, pretože, ako som už spomínal vo svojom vystúpení, únik informácií tohto charakteru pre akúkoľvek operáciu je zničujúci, končí sa v zásade. Takže by som bol veľmi opatrný na mieste vládnej väčšiny bez akýchkoľvek garancií prijímať takúto zákonnú úpravu, ktorá má obrovské riziká.