58. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Galko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Galko, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil niekoľko poznámok povedať.

Ja súhlasím s kolegom Lipšicom, že zákon zvyšuje riziko úniku utajovaných skutočností, pretože, kolegovia zo strany SMER, idete pustiť poslancov bez previerky do živých spisov. My sme tu mali poslanca, ktorý ani po dvoch rokoch nepoznal rozdiel medzi koalíciou a opozíciou. Mali sme tu poslanca, ktorý svojho cigánskeho soka v láske naložil do auta a odviezol do garáže a tam ho zmlátil. A vy takýchto ľudí idete pustiť do živých spisov, do živých prípadov.

Ešte jednu poznámku by som povedal k tomu, čo hovoril kolega Lipšic, týkajúcu sa toho, že toto je antiteroristický zákon. Toto nie je antiteroristický zákon, toto je teroristický zákon. Však si zoberte toho alobalového poslanca strany SMER Jánoša, kolega Lipšic tu o ňom hovorí, veď to je terorista. Jánoš je terorista. On terorizoval svojich blízkych, svoju manželku, svoju dcéru. Podľa jej vyjadrenia dokonca ju nútil sa fotiť s jeho zbraňami. Bohvie, koho by ešte terorizoval, keby sa to nebolo prevalilo. A takýchto ľudí vy idete pustiť do živých spisov, takýchto ľudí vy idete pustiť do živých prípadov. A ja vám garantujem, že keby sa robili tie bezpečnostné previerky a robil sa ten polygraf, tak by takýto poslanec bol odhalený.Z toho dôvodu my podporíme pozmeňujúce návrhy kolegu Lipšica ale ten zákon ako taký podporiť nemôžeme, pretože obzvlášť v dnešnej dobe je ten návrh zákona zlý a je mimoriadne nebezpečný. Je to teroristický zákon, nie antiteroristický. Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

Ja si myslím, že o tých návrhoch my sme hovorili na výbore už a námietka bola, že ale veď poslanci majú mandát od voličov. Však majú mandát od voličov a nech hlasujú v parlamente podľa svojho vedomia a svedomia a niektorí aj možno inak. Ale na to majú mandát. To je fajn. Ale, ešte raz, zvolením za poslanca nikto nezískava iné charakterové vlastnosti, aké má, ak bol čestný, tak väčšinou zostáva čestný, ak bol nečestný, zostáva väčšinou tiež nečestný. Táto snemovňa z jeho charakterových vád nikoho neočisťuje, zjavne nie. A teraz otázka znie, prečo ideme dávať poslancom bez previerok bez toho, aby tam bola nejaká garancia bezúhonnosti, možnosť ísť do živých spisov. A tým pádom rozširujeme možnosti úniku informácií. Zákon síce vylučuje z toho zahraničné služby, ale veď máme často vlastné spravodajské informácie, ITP, aj proste voči vlastným občanom, ktorí páchajú potenciálne teroristické organizované proste trestné činy.Čiže myslím si, že je to obrovské riziko, do tohto ísť, pretože, ako som už spomínal vo svojom vystúpení, únik informácií tohto charakteru pre akúkoľvek operáciu je zničujúci, končí sa v zásade. Takže by som bol veľmi opatrný na mieste vládnej väčšiny bez akýchkoľvek garancií prijímať takúto zákonnú úpravu, ktorá má obrovské riziká.

Nech sa páči, pán poslanec Šuca, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vnútra, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Šucu a Rastislava Čepáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (tlač 1732).
Po prvé. V článku I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
Bod 5: V § 4a odsek 1 znie: „Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa tohto zákona je vecne príslušný krajský súd; to neplatí, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.
Bod 6: V § 4a ods. 2 sa vypúšťajú slová „písm. b)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie.

Navrhuje sa zjednotiť pôsobnosť súdu pre Vojenské spravodajstvo pri rozhodovaní o použití informačno-technických prostriedkov s ostatnými oprávnenými orgánmi štátu. Doterajšia právna úprava pôsobnosti súdu vychádzala z čias, keď existoval Vyšší vojenský súd v Trenčíne.

Navrhovaná úprava odstráni uvedenú disproporciu, zjednotí všetky oprávnené orgány štátu do jednotného systému a v neposlednom rade sa z dôvodu zmeny príslušnosti súdu (Vojenské spravodajstvo má sídlo v Bratislave a súd oprávnený vo veci rozhodovať má sídlo v Trenčíne.) zefektívni časovo, finančne, personálne a technicky rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov.
Žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.Ďakujem pekne, pani predsedníčka skončil som.

Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.Nech sa páči, posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál. Máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak sa mi zdá, že sme žiadny rozumný kompromis ani žiadne dobré riešenie zatiaľ nenašli čo sa týka kontroly nasadenia informačno-technických prostriedkov, nakoľko aj tie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Lipšic, ktoré v niečom vylepšujú aj v jednej, aj v druhej veci, aj v druhej forme ten vládny, pôvodný návrh zákona, obsahujú tie chyby, ktoré vyčítam tomuto zákonu a tomuto návrhu od začiatku.
Predovšetkým ide o to, že komisia, ktorá bude vykonávať kontrolu používaných informačno-technických prostriedkov, bude mať mandát aj po skončení svojho volebného obdobia. Mandát poslancom zanikne. Mandát im vzniká na základe toho aj v tejto komisii, že budú poslancami Národnej rady. Mandát im zanikne a naďalej budú v tejto komisii sedieť a rozhodovať a kontrolovať.
Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáči a na ktorú som upozornil, sa neodstránila, že síce je tam pekné, že bude tam paritné zastúpenie tak koalície, ako aj opozície, ale máme tu prípad predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde bolo dohodnuté, že tento post patrí opozícii. Opozícia sa dohodla na určitých menách, aj sme to menili, neviem, prečo to, keď sme sa dohodli, tak sme sa dohodli a vládna koalícia to mala akceptovať, neakceptovala. A potom prišiel návrh, ktorý bol opozíciou nieže neprerokovaný, opozícia hlasne a jasno protestovala, že to je pro forma návrh, to je návrh, ktorý skôr išiel zo strany vládnej strany SMER, a, budiž, bolo urobené zadosť tomu, že zástupca opozície je zvolený na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Takže ja sa bojím toho. A to je aj chybička krásy aj v návrhu pána poslanca Lipšica, že, áno, ale koho zvolí, povedzte teraz, kebyže má ísť zvoliť teda tá osemdesiattrojka, tak koho by ste z nás zvolili. Však vy by ste normálne lustrovali, kto z nás by tam mohol ísť. No tak ďakujem za priamu odpoveď pánovi podpredsedovi vlády. Takže, áno, môžem očakávať takéto demokratické prístupy.
A je tu aj ďalší bod, ktorý potom k tomu môže viesť, keď sa to nepodarí na prvý pokus, tak je tu možnosť odvolania tohto člena komisie odvolaním. A člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením. Čiže zas vládna väčšina odvolá, môže odvolať aj bez udania dôvodu aj zástupcov opozície, zas musí zvoliť nejakého iného zástupcu opozície, aj môže odvolať toho, čiže kto im bude nepríjemný, tak, pán poslanec spravodajca. Ale to sa týka aj vás, lebo dúfam, že po 5. marci 2016 budete v opozícii, aby to chránilo aj vás, ako opozíciu, kebyže náhodou to je nejaká zlá väčšina.
Ďalším problémom, čo vidím, je, že na ďalších dvoch členov komisie sa majú dohodnúť predsedovia výborov, a to po predchádzajúcej dohode. No terminus technicus, no neviem to je inštitúcia. No a keď sa nedohodnú? Tak sa pobijú alebo budú sa dohadovať roky rokúce. Toto nevidím ako dobré riešenie.
Ďalším problematickým bodom môže byť a nemusí byť to, že členovia komisie budú musieť oznámiť svoje kontroly dopredu. Síce je tam výnimka, ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k mareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly. To by som považoval za štandard, keď niekoho chcem kontrolovať, tak nebudem dopredu oznamovať, že idem tam na kontrolu, lebo mali sme tu prípady, keď ešte aj tráva bola natretá na zeleno. Ale hovorím, že je tam to riešenie, je tam tá druhá časť vety, ale tá prvá časť absolútne nekorešponduje s tým, čo by sme chceli dosiahnuť.
My si stále myslíme v strane MOST – HÍD, že najlepším riešením by bol stále nezávislý úrad, ktorý by sa skladal z odborníkov, ale predovšetkým na servis informačno-technických prostriedkov, by vykonávali servis, vykonávali by obsluhu týchto zariadení. Predovšetkým o odpočúvacie zariadenie sa jedná. A tento servis by vykonal pre zložky, ktoré požiadali súd o možnosť nasadenia informačno-technických prostriedkov. Čiže každý z orgánov, ktorý má možnosť alebo má oprávnenie požiadať súd o nasadenie ITP, by so schváleným právoplatným rozhodnutím súdu išiel na tento úrad a to samotné odpočúvanie už by vykonával ten úrad a nemali by sme tú dvojkoľajnosť, ktorú máte teraz, že obsluhuje jednu časť Slovenská informačná služba a druhú časť polícia. A tu sa ešte vedú rozpory, lebo SIS-ka vidí do policajných zložiek a opačne to zas nie je. Lenže stále si myslím, a to už navrhujem niekoľko rokov, že tento návrh by bol stále najlepší.
Ale čo mi v tom zákone ako celku, nie v tom návrhu zákona, ale v zákone o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, zákone o ochrane pred odpočúvaním chýba, je, aby sme fakt ľudí chránili pred odpočúvaním. My tu máme strašne málo prípadov, kde došlo k odpočúvaniu nelegálne, čiže nezákonne, ale formálnoprávne, len formálnoprávne. Až Ústavný súd, chvalabohu, vydal nie jedno rozhodnutie a tie rozhodnutia sú veľmi identické, kde opísal podmienky, atribúty, kedy môžu byť nasadené ITP, kedy môže byť prekročená tá hranica ochrany súkromia jednotlivca, občana štátnymi orgánmi. A tento zákon stále na to nemyslí, síce v tom vládnom návrhu zákona už vidíme, že tá filozofia by mohla sa niekedy dostať a pretaviť, že informačno-technické prostriedky môžu použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a tak ďalej a tak ďalej. Čiže legalita je jasná, musia byť naplnené formálne zákony a náležitosti, a to predovšetkým žiadosť odôvodnená. A tá žiadosť musí byť schválená súdom.
Druhá vec je, čo sa dá povedať, že to je tá legitimita, to je v tom bode 3, to je v § 3 ods. 1 prvá veta, ale ktorá by mala byť troška širšie skoncipovaná, lebo legitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len vtedy, keď je to v záujme štátu, z dôvodov zabezpečenia nejakých vyšších princípov, ako je ten princíp na ochranu súkromia toho jednotlivca. Ale to musí byť v každom jednotlivom prípade naplnené, napríklad žiadne ctrl + c, ctrl + v. Áno, ale práve preto by bolo veľmi žiaduce, ak by pri rozhodovaní o týchto žiadostiach bolo povinné, aby súd v každom jednotlivom prípade v odôvodnení sa s vecou vysporiadal, ale v merite rozhodnutia skôr by bolo lepšie vysporiadať sa s tým, ako si myslí on, že boli naplnené zákonné požiadavky legality, legitimity a, to je to tretie, čo je veľmi dôležité, proporcionality.
Na proporcionalitu tento zákon vôbec nemyslí, proporcionalita znamená, že k zásahu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné, že ostatné prostriedky, ktoré má štát k dispozícii, už boli nasadené alebo ich nemožno využiť, lebo by proste nesplnili svoj účel, že všetky možnosti už štát využil, ktoré má, a proste prichádza k nasadeniu ITP, čo je už ako posledný bod, ako posledný úkon, že, áno, už nevieme inak sa vysporiadať, tak ideme nasadiť ITP. Síce v zákone to máme naformulované tak, ale veľmi nepresne. A preto by bolo žiaduce, aby v rozhodnutí súdu toto bolo. Čiže sudca by musel v merite rozhodnutia sa vysporiadať so všetkými, s legalitou, legitimitou a s proporcionalitou.
Preto si myslím, že stále sa budeme boriť s tým problémom, ktorý tu máme, a to je, že zásah do práv a súkromia jednotlivca, to bude vždy v takej fáze, že to môže prekročiť síce legálne, ale pritom na druhej strane predsa len nie.
Čo sa týka úniku informácií, na ktoré apeluje pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Galko, je to legitímne, že sú tu obavy. Ja som už minule predostrel skúsenosti z môjho výboru, kde robíme so živými spismi a rozhodujeme o odvolaní rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu. Zatiaľ sme sa s takým problémom nestretli, že by došlo k úniku informácií. Dúfam, že to sa ani nestane. A fakt tam robíme so živými spismi, fakt tam robíme s veľmi závažnými informáciami, robíme tam s bielymi goliermi, s organizovaným zločinom. Robíme tam so zahraničnými agentmi, neviem, s čím všeličím a k úniku informácií nedošlo. K úniku informácií došlo predovšetkým od ľudí, ktorí pôsobili v orgánoch činných v trestnom konaní. Čiže vždy keď sa zatiaľ niečo také potvrdilo, že došlo k úniku informácií, tak došlo k tomu predovšetkým z radov polície. Policajti chodia na polygraf, policajti majú niektorí previerky, ktorí to potrebujú, a napriek tomu dochádza k úniku informácií. Čiže zas to je len taká mantra, že nech poslanci majú previerky, nech poslanci majú povinný polygraf. A tuto súhlasím s pánom poslancom Lipšicom, povahovú vlastnosť toho-ktorého človeka aj poslanca Národnej rady nezmení ani previerka, ani polygraf. Je tam skôr možnosť odhaliť tieto neduhy, správanie toho-ktorého člena tej možnej komisie. Ale zas nie je to všeliek, stále tam bude to riziko, že dôjde k úniku informácií. Ale tuto by som sa o nič viac neobával úniku informácií, ako sa obávam, že k úniku informácií dôjde z prostredia polície, prokuratúry alebo z prostredia súdu. Ale aj tak ten úrad by bol najlepší. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som pár poznámok si dovolil pánu kolegovi Gálovi povedať. Ja som veľmi rád, že ste upozornili aj na tie technické problémy kreovania komisie. A my v strane SaS sa takisto prikláňame k nezávislému kontrolnému úradu, pretože v takomto prípade takýto úrad dokáže naozaj kontrolovať a takýto úrad naozaj dokáže chrániť. Napríklad vo Veľkej Británii majú nezávislý kontrolný úrad, kde majú sedem ľudí, všetci z nich majú právnické vzdelanie, menuje ich kráľovná, prezident a viceprezident musia mať na nejakú vysokú súdnu funkciu. To je skutočný úrad, ktorý niečo kontroluje. A nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť tak aj u nás. Kľudne by mohol menovať jedného prezident, jedného samotný spravodajca, jedného prokurátor, jedného sudcovia, všetci by mali bezpečnostné previerky, právnické vzdelanie podobne ako vo Veľkej Británii. A to by bol úrad, ktorý by naozaj niečo skontroloval a ochránil. Táto komisia neochráni a neskontroluje nič, len budú unikať utajované skutočnosti a budú tieto informácie zneužívané v politickom boji.Jednu vec by som chcel ešte povedať, lebo ste hovorili, že vy nemáte skúsenosti s únikom informácií. No spomeňte si na rok 2011, keď bývalá premiérka porušila zákon a pustila poslancov brannobezpečnostného výboru na Vojenskom obrannom spravodajstve do informácií, ktoré vôbec nemali vidieť. Oni sa tam tradákali ako na školskej exkurzii a potom uniklo toľko informácií, utajovaných skutočností, koľko predtým za desať rokov neuniklo. A nielen to sa stalo, ale aj poslanci to zneužívali na politický boj, že si jednoducho vymýšľali. Potom už novinári aj verejnosť nevedeli, čo je pravda. To znamená, že jednoducho práveže to riziko, že sa to bude zneužívať na politický boj, je tu obrovské. Ten zákon je zlý.

Ďakujem pekne za reakciu.

Začnem od konca. Pán kolega, ja som mal na mysli únik informácií z môjho výboru. Ja si pamätám ten prípad, ktorý ste opásali, ja som bol tiež na tom výbore a odo mňa ani mäkké ň neodišlo. Čiže lepšie by bolo menovať tých poslancov, u ktorých máte podozrenie, že od nich unikla nejaká informácia, lebo takto nás hádžete všetkých do jedného vreca.

Prvá vec. Bavíme sa o dvoch inštitúciách, z ktorých jedna by vykonávala samotné odpočúvanie, aby to nebola priamo tá zložka, ktorá dostala to povolenie, aby to nebol silový rezort, ale aby to bol nejaký technický úrad, ktorý bude vykonávať už tú samotnú obsluhu. A druhé je potom úrad. Určite tento návrh je krokom vpred. Čo je teraz, že výbor pre obranu a bezpečnosť môže kontrolovať nasadenie ITP, tak to sme len tam čisto formálnoprávne, to je nič, to je len štatistická kontrola, nejaké hlásenie. Avšak sám to poznáte.Čiže je to stále krok vpred, ale chcem upozorniť na tieto problémy, ktoré budú. A budú tieto problémy aj dovtedy, kým nevytvoríme aj nezávislý obslužný úrad alebo obslužnú správu týchto technických zariadení. Tak dovtedy táto problematika tu bude stále živá.