58. schôdza

Vážený pán minister, v úvode ste sa pokúsili nahradiť aj moju manželku. Tiež si častokrát myslí, že vie, čo ja si myslím, ale väčšinou sa mýli a aj vy ste sa v tomto prípade pomýlili. (Smiech v pléne.)

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
A napriek tomu ešte stále je vaša manželka.

Bobík, Jozef, poslanec NR SR
Jasné, jasné, veď dal som jej slovo a máme deti.
No ale, aby sme to nebrali len tak ako zľahka, svoju otázku som, pán minister, položil z toho dôvodu, že nehovorím, že každý deň a nie každý, ale ak stretávam ľudí, tak mnohí sú rozčarovaní z toho, že dejú sa veci, ktoré sú aj možno tak na prvý pohľad alebo aj mierne odborne v rozpore so zákonom, dokonca vyšetrovatelia policajného zboru tieto aktivity vyhodnotia ako porušenie zákona a navrhnú ich prokurátorovi, aby ich ďalej riešil. Ale nie raz, nie dvakrát sa stalo, že samotný prokurátor označil aj veci vyšetrené, že sa nestali. Čiže to je jedna frustrácia ľudí, že vnímajú to, ako keby si dokázali niektorí ľudia dokonca kúpiť aj to, že nerobia to, čo urobili.
Iný prípad sa potom stáva, čo je ešte horšie, že dokonca aj prokurátor sa stotožní s vyšetrovateľom a niektorí sudcovia, dokonca niektorí aj opakovane, nejakým spôsobom teda, nedôslednosťou, keď to tak mám nazvať jemne, celý prípad nevedú tak, ako by mali aj časovo a z nejakých rôznych prieťahov, potom sa títo ľudia, ktorí boli aj vyšetrení, aj prokurátorom usvedčení, sa dostávajú von. Ale to sú veci mimo policajný zbor. Pochopiteľne, že aj v policajnom zbore sa nevyskytujú ľudia, ktorí sú všetci absolútne takí, akí by mali byť, nie je to len na Slovensku, ale aj inde a stane sa, že aj tam sa nájdu ľudia, ktorí konajú v rozpore so zákonom. A potom tu máme výsledok, kde súd Slovenskej republiky odhliadnuc od toho, že ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Pointa?

Bobík, Jozef, poslanec NR SR
... že inšpekčná služba má byť zo zákona o policajnom zbore súčasťou policajného zboru, my ju teraz nemáme, podľa toho, čo ja som porozumel, keď som si prečítal zákon a sudca, už neviem, či úmyselne, či neúmyselne, toto využije a takých policajtov, ktorí by mohli byť aj odsúdení vlastne...

Chápem. Pán poslanec, tá odpoveď je jednoduchá. Samozrejme, každý politik má nejaké postoje, ktoré presadzuje a pán bývalý šéf Najvyššieho súdu pán Harabin sa rozhodol, že za moje, postave, k jeho osobe sa rozhodne nejakým spôsobom pomstiť, a tak vlastne bol schopný v priebehu jedného roku prijať uznesenie v tej istej veci o 180 stupňov obrátene. To znamená, pokiaľ v roku 2014 potvrdil vo svojom rozsudku, že inšpekcia je, samozrejme, zákonná, presne v zmysle zákona už o necelý rok na to povedal, že to tak proste nie je len preto, pretože som sa nestotožnil s tým, aby ďalej pokračoval na čele Najvyššieho súdu. Niekto vie aj z odborných rozhodnutí urobiť politiku. Ja, samozrejme, som ako politik už nejaký rok vo funkcii pripravený toto znášať. Na druhej strane platí, inšpekcia je dvadsať rokov takisto postavená, len zmenila svoje meno, nič iné. Štruktúra je taká istá, ako som vám povedal, policajný zbor sú všetci policajti, ktorí sú podľa zákona v štátnej správe, ktorú za štát zastupuje minister vnútra, a to je fakt.
Nehovoriac o tom, že Trestný zákon presne myslí, že sú to vyšetrovatelia primárne, ktorí môžu urobiť a ďalší ľudia poverení ministrom, pričom v inšpekcii sú to vždy aj samozrejme vyšetrovatelia, ale aj ďalších policajtov, môžem určovať, ktorí môžu tie úkony robiť a je to v rukách ministra vnútra, kto to všetko budú. Toto je predpoklad Trestného zákona, takže všetky tie názory boli obchádzajúce.
Na druhej strane treba povedať, že nie každé porušenie zákona je trestným činom. Ak vyšetrovateľ kvalifikuje, že sa trestný čin nestal, znamená, že nieže to konanie bolo dobré, pekné a slušné. Konštatuje len, že nenaplnil znaky trestného činu, ale už priestupku áno. Mám mnoho prípadov, kedy napriek tomu, že vyšetrovateľ konštatoval, že sa nedopustil policajt trestného činu, musel opustiť rady polície, pretože z nášho pohľadu sa spreneveril prísahe, o ktorej sa bavíme. Takže to sú prípady a máme aj teraz v poslednej dobe, pred niekoľkými prípad, kedy budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou opustiť rady, lebo nenaplnili to heslo, ktoré majú nalepené na svojich autách: pomáhať a chrániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti nakupuje posypovú soľ cez komunitnú burzu Bratislava AF. Už aj v médiách sa objavila informácia o tom, že NDS nakupuje posypovú soľ cez komunitnú burzu a šetrí tak verejné financie na rozdiel od niektorých samosprávnych krajov, ktoré stále nakupujú posypovú soľ cez sprostredkovateľov za úplne iné ceny. Do dnešného dňa Národná diaľničná spoločnosť uzatvorila prostredníctvom komoditnej burzy 42 kontraktov na posypovú soľ v celkovom množstve 28 950 ton s priemernou cenou 66,66 eur za tonu. Kontrakty boli uzatvorené od 7. septembra 2015 do 28. septembra 2015 na obdobie október 2015 až január 2016. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem. Pán minister, tieto informácie si myslím, že uspokojujú ľudí, ktorí túto oblasť sledujú, vzhľadom teda k nejakým okolnostiam z minulosti, ale mám ešte jednu otázku. Zhodou okolností včera došlo ku uznaniu viny a trestu jedného občana, ktorý ovplyvňoval šéfa práve, šéfa burzy, bol za to potrestaný, prepadli mu nejaké peniaze, ktoré pôvodne boli určené ako úplatok. A teraz moja otázka je, keď v minulosti došlo ku predraženým nákupom v NDS, robila NDS nejaké opatrenia personálne aj vo svojom vnútri? Lebo bez nich by zrejme tie obchody sa uzatvoriť nedali. Bez NDS by taký obchod nemohol byť.

Treba si uvedomiť, že možnosť kupovať soľ cez komoditnú burzu vznikla až v lete minulého roku prvýkrát v histórii, čiže ťažko to teraz porovnávať celé. Národná diaľničná spoločnosť okamžite, ako táto možnosť vznikla, začala nakupovať soľ práve cez komoditnú burzu a ako som povedal, výsledky sú, aké sú. Práve naopak, od mnohých iných inštitúcií Národná diaľničná spoločnosť podľa môjho názoru kupuje momentálne soľ najefektívnejšie, ako sa dá. Takže súťaže, ktoré prebiehali historicky, mali viac-menej vždy ten istý formát. Ťažko sa k nim vyjadrovať, pretože to boli aj tak verejné súťaže, kde sa mohli prihlásiť rôzne firmy a generovalo to ceny, aké to v minulosti generovalo. Viete, že tu máme nejaký zákon o verejnom obstarávaní a vždy bol dodržaný. Čiže ťažko reagovať na to, na čo sa vy presne pýtate. Myslím si, že dnes situácia je tak, ako som ju pomenoval, veľmi dobrá. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán poslanec, ja som ani neštudoval ani psychológiu, ani psychiatriu a nemám ani žiadnu prax z pôsobenia v manželskej poradni, aby som vedel si čo len predstaviť alebo posúdiť, ako si vedia manželia, možno bývalí manželia, vzájomne ubližovať. Z tohto pohľadu sa, samozrejme, neviem vyjadriť ani k vašej otázke a určite na to budete mať väčšie predpoklady vy, lebo zo svojho poslania v politike si myslím, že veci rodinné sú vám naozaj bližšie. Ďakujem, skončil som.

Pán minister, pán poslanec Jánoš, teda bývalý poslanec Jánoš, sedával nedávno tu s nami v poslaneckých laviciach a žil si životným štýlom, ktorý by si mohol dovoliť, keby sedel v tejto sále sto rokov a žil z poslaneckého platu. Ale zjavne pán Jánoš nežil z poslaneckého platu, lebo teda mal iné príjmy a ja sa to pýtam preto, pán minister, lebo už druhý deň sa bavíme o štátnom rozpočte a vy ste hovorili sám o tom, čo sú vaše priority. Ak je pravda, že tá rýchlejšia čítačka peňazí dokáže za minútu zrátať 1 600 bankoviek a keby to bolo 50 eur, päťdesiateurovky, tak je to za 15 minút 1,2 mil. eur.
Pán minister, toľko je v rozpočte na budúci rok na príspevok rodinám s deťmi za starostlivosť o deti niekoľkým tisícom rodín. Ak by tieto Jánošove peniaze len z jednej transakcie obrazne skončili vo vašom štátnom rozpočte, tak by ste mohli rodinám s deťmi dvakrát toľko, rodinám s deťmi pomôcť takýmto jednorázovým príspevkom. Ale ja viem, že rodiny s deťmi cez rozpočet nie sú vašou prioritou. Nie sú to ani učitelia, ani zdravotníci, dokonca nie sú to ani baníci, ale možno sú to vlastníci baní, ako pán Čičmanec, lebo ak sa preukáže, že naozaj to boli peniaze z dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré pán Jánoš vlastne vypaľoval, alebo vyberal od pána Čičmanca, tak je to tragédia. A ja si myslím, že táto rakovina, musíme spoločne proti nej bojovať, pán minister,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Július Brocka, každý si rozhoduje o svojom osude sám. Vy ste mali možnosť, než ste túto sprostosť dali na papier a opýtali sa ma na túto hovadinu, mali ste ju možnosť nenapísať. Mali ste možnosť zmiznúť ako gáfor týmito dverami a nemuseli ste byť pri položení tejto otázky a po mojej zdvorilej odpovedi ste mohli mlčať. Trikrát ste urobili chybu.
Trikrát ste urobili chybu, lebo vám, pán vážený poslanec Július Brocka z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sedíte v tejto lavici vyše dvadsať rokov, ste ako člen Kresťanskodemokratického hnutia vo všetkých koalíciách, v ktorých ste boli vo vláde, boli pri všetkých zlodejinách a bastarstvách, ktoré v tejto krajine boli pri rozkrádaní tohto majetku tohto štátu, pri privatizáciách. Boli ste pri odoberaní, odoberaní ľadvín dôchodcom invalidným, ktorým ste brali, ktorým ste brali ešte aj tie dôchodky, ktoré tam boli, ktoré presadzoval Ľudo Kaník, ktorý tu sedí, ale aspoň mlčí, pri všetkom ste boli. Vy ste možno nestláčali, nepodpisovali, ale vy ste to ako robili, viete čo? V politike sa tomu hovorí - prostituovali ste. A už Emulsová vedela, že prostitúcia nie je zadarmo. Je taká, taký iný zdroj, je pomenovaný po ľudoopovi a keď sa distribuoval pred voľbami v roku 2012, tak väčšina z vás, aj tí, čo ste boli 10, 15 alebo 20 rokov v politike, ste sa zatvárali doma v spálňach a zatemňovali ste svoje izby, aby ste nemuseli počúvať a čítať to, čo sa hovorilo o výsledkoch hospodárenia so štátnym majetkom za čias pravicových vlád. A tam sa tiež vraj písalo o tom, že keď sa rozdeľovali peniaze na fonde národného majetku u nejakej pani Bubeníkovej, ktorú som ja nikdy nevidel, ale vy ju určite dobre poznáte, lebo ste ju volili do tejto funkcie niekoľkokrát, tak sa tiež delili nejaké peniaze, počul som. A dokonca boli, smerovali aj do KDH, píše sa to tam, vraj.
Tak sa vás môžem opýtať, kde skončili tie peniaze? Kde skončili tie peniaze z provízií z predaja elektrární, z predaja SPP, z predaja a fungovania paroplynového cyklu, z hlasovania za zdravotnú reformu Rudolfa Zajaca? (Potlesk.) Za každé ďalšie hlasovanie pri fungovaní menšinovej Dzurindovej vlády. Pri všetkom ste, pán poslanec, boli. Boli ste, aj s tým svojím kresťanským svedomím, ktoré máte. Takže zvažujte, na čo sa pýtate, lebo Pán Boh vidí aj mňa, aj vás.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, prv, než vám poviem svoj názor, dovoľte mi vám zablahoželať, keďže sa vám pred pár minútami narodil trinásty vnuk. (Potlesk.)
Môj názor je v zásade podobný, ako váš, ak správne rozumiem vašej otázke, aby sa silnejšie podporili regionálne štúdiá. Spôsob, akým to navrhujete, ale nie je možný, pretože ten štátny príspevok ide cez zmluvu so štátom a tá má určité obmedzenia. Nie je možné určovať Slovenskej televízii, na aké programy má tie prostriedky použiť, prípadne spresňovať tie účely, tak ako to navrhujete, práve preto, aby jednoducho sa cez zmluvu so štátom to vysielanie nedalo ovplyvňovať.
Ale ja tak isto si myslím, že treba regionálne vysielanie posilňovať a som rád, že v tomto období sledujem, že v rámci možnosti sa o to RTVS aj usiluje, najmä keď to porovnáme, že ešte za generálneho riaditeľa Rybníčka boli regionálne štúdiá takmer zrušené. Takže v posledných rokoch rastie aj objem výroby v regionálnych štúdiách, aj sa vysiela z nich denný publicistický formát, ožíva v regiónoch aj výroba detských formátov a v určitých obmedzených prostriedkoch sa investovalo aj do technologického vybavenia regionálnych štúdií. Ak aj regionálne, ale aj iné typy vysielania RTVS mienime posilniť, tak treba prikročiť opäť v tom budúcom období k vyriešeniu otázky financovania verejnoprávnych médií, pretože už sa v podstate došlo k limitu toho, čo sa dá vybrať z úhrad. Tento rok vybrala RTVS o 3 mil. viac a blíži sa to už takmer k sto percentám. Samozrejme, ten zákon o úhradách je nastavený sociálne veľkoryso. Mnohé skupiny, veľké skupiny obyvateľstva sú oslobodené alebo čiastočne oslobodené. Dopĺňa sa to zmluvou so štátom, ale z hľadiska tých nárokov, ktoré máte aj vy, ako vyplýva z otázky, treba, aby bol verejnoprávny vysielateľ ešte veľkorysejšie financovaný.
Ďakujem.

Vy vždy odpoviete proste korektne a dobre. Oceňujem, že dávate na kultúru dosť, 700-tisíc na kultúrny svet v zahraničí, na audiovíziu 5 mil., 700, áno, potom na fond rozvoja umenia desať, osobný a tak ďalej, päť. Fakt, že sa mi zdá, že začína byť v tom poriadok. Aj keď som si v rozpočte dovolil povedať, že bolo by dobré, keby to anjeli rozdeľovali, nie konkrétni ľudia, lebo a tak ďalej, ale to je už iná téma.
Ja keď som mal na starosti federálne médiá, tak tiež dostali balík a večne aj STV a ČSTV protestovalo, ČTV, že teda ten transfer dole ide jako pomaly, alebo nie tak, jak by mal. A to v podstate troška aj ostáva teraz, no. Ja som o tom hovoril aj s riaditeľom Mikom pred pár dňami. On, tiež som ho prosil o porozumenie, aby proste na to nezabudol. Sľúbil, už to, nemôžem mu to, ale nemali by sa tie zmeny do tej zmluvy, ktorú ste hovorili, medzi ministerstvom kultúry a RTVS dať, nejaká poznámka, čo sa týka tejto subsidiarity, prípadne aj čo sa týka koncesný poplatkov, lebo Košičania platia koncesné poplatky, ale to všetko ide do centrály. Čiže keby niečo tam už ostalo, by v podstate asi nebolo zlé.
Takže otázka je, čo sa týka tej prípravy zmluvy, či by sa to tam nedalo dať. Iná možnosť je zmeniť zákon, ale to už si necháme až na ďalšie volebné obdobie, prípadne. Ale, samozrejme, na regióny nemôžme zabúdať. Košičania a Bystričania si to zaslúžia aj v rozhlase, aj v televízii.
Ďakujem.