58. schôdza

Ďakujem pekne. Ďalšou v rozprave prihlásenou je pani poslankyňa Ritomská. Predtým, ako jej dám slovo, mi dovoľte, aby som na balkóne našej rokovacej sály privítal dámy a pánov z okresu Námestova. Vitajte u nás! (Potlesk.)
A teraz, nech sa páči, pani poslankyňa, vám dávam slovo.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, k predloženému štátnemu rozpočtu na rok 2016 mám vážne výhrady a žiadam vládu Slovenskej republiky, aby ich akceptovala a korigovala rozpočet v záujme pravdy a spravodlivosti predovšetkým s ohľadom na vážnu situáciu v našom štáte.
Najskôr pripomeniem moje prvé vystúpenie v parlamente v roku 2012, keď sa v tejto rokovacej sále diskutovalo o programovom vyhlásení vlády. Už v tomto prvom vystúpení som referovala o situácii v našej spoločnosti a ukázala som, ako sa strácajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Už vtedy som prišla s riešením, ako pomôcť občanom Slovenska a vláde, ktorá každý rok oplakáva červené čísla v rozpočte štátu. Zdôvodnila som stratové procesy riadenia štátu, ktoré sú ozaj veľmi stratové. Žiadala som zapracovať do programového vyhlásenia vlády implementáciu antimobingových zákonov. Žiadala som vnútornú reformu ministerstva spravodlivosti, vrátane reformy súdov. Navrhovala som vytvorenie špecializovaných pracovných súdov. Navrhovala som zmeny v procesnom práve.
Z vládnej strany SMER nemal ochotu spolupracovať nikto.
Poslanec Chren, teda poslanec opozície dokonca si dovolil dehonestovať moju rozpravu impertinentnými poznámkami, ako nevzdelanec sediaci pri pive v štvrtej cenovej skupine. Ostatní poslanci tejto téme nevenovali žiadnu pozornosť, asi nerozumeli problémom bezprávneho štátu.
Dnes zisťujem, ako sa opozícia snaží skloňovať slová právo a spravodlivosť, ale, žiaľ, stále je to iba rétorika bez porozumenia. Nenašla som vôľu pomôcť občanom Slovenska ani tu v parlamente, ani vo vláde. Na čo sme tu a na čo sa hráme všetci, čo sme tu, keď nikto nechce vnímať potreby občanov Slovenska?
Do parlamentu som prišla s konkrétnym cieľom, pre ten cieľ ma sem poslali občana. Navrhovala som, interpelovala som, žiadala som v záujme občanov Slovenska, ale vláda s ministrami, aj s poslancami v parlamente zostali hluchí. Zo strany vlády som zažila kamufláž, niečo akože riešenie bezprávneho stavu občanov. V roku 2012 mi oznámil štátny tajomník Branislav Ondruš, že v roku 2013 sa uskutoční výskumná úloha o mobingu na pracoviskách a že v roku 2014 bude zasadať pracovná skupina na prípravu antimobingového zákona. Celá fraška mala smutný priebeh a hlúpy koniec. Výskumnú úlohu dostala docentka Andrea Olšovská z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, ona sama mi volala, čo je to mobing a že o tom nevie. Oznámila som jej, čo všetko si má naštudovať, ale vôbec som netušila, že ona má vypracovať nejaké závery. V roku 2014 som sa dozvedela, že docentka Olšovská odovzdala vypracovanú výskumnú úlohu a dostala za ňu zaplatené 16-tisíc eur z našich daní a týmto považovala vláda Slovenska úlohu za ukončenú.
Dovoľte, aby som poznamenala, že docentka Olšovská nič neskúmala v teréne, opisovala iba knihy a v závere sa vyjadrila, akoby bolo všetko v poriadku. Nenavrhla žiadne opatrenia proti mobingu. Na moju otázku pán minister Richter odpovedal, že táto vec je ukončená a nič sa ďalej robiť nebude, lebo táto vec nie je v programovom vyhlásení vlády. Prečo potom zaplatil 16-tisíc eur za niečo, čo nebolo v programovom vyhlásení vlády? A ešte to bolo urobené ako mizerná seminárka v strednej škole.
Dnes, keď sa plánuje rozpočet na rok 2016, chcem upozorniť na niekoľko štatisticky potvrdených zistení ohľadne mobingu úradov práce, justície a prokuratúry. Obhajovala som občanov proti bezpráviu na súdoch. Áno, na súdoch sa koná bezprávie. Máme zákony, ktoré sudcovia prehliadajú a súdia v prospech žalovaných zamestnávateľov, ktorí očividne a jednoznačne prenasledovali svojich zamestnancov. Slovensko je na chvoste práva a spravodlivosti. Skonštatovali to aj medzinárodné agentúry. Ja som si urobila vlastný štatistický prieskum v teréne, takáto je realita Slovenska. Mám vypracované výpovede zo 688 občanov Slovenska, ktorí boli a sú neprekonateľne prenasledovaní v zamestnaní, na súdoch, exekútormi a prokurátormi. Každý jeden prípad mal byť a mohol byť vyriešený v jedinom súdnom konaní bez verejného pojednávania, keby sudcovia chápali svoje poslanie ako poslanie k výkonu spravodlivosti. Namiesto toho sa zahmlievajú znenia paragrafov, odďaľujú sa rozhodnutia, naťahujú sa procesy ako guma. Občania sú z výkonu súdnej moci zdeptaní, páchajú samovraždy, alebo odmietajú sa dožadovať svojich práv. Nikto už sudcom neverí, lebo súdia sa iba lukratívne bohaté vrstvy spoločnosti a sudcovia sa predbiehajú, kto skôr a kto viac nadbehne boháčom.
V mnohých rozpravách tu na tomto mieste som poukazovala na úniky peňazí zo štátneho rozpočtu, a to vďaka mobbingu a zlej sudcovskej politike. Moje vystúpenie k téme nezamestnanosť odkrylo holú pravdu o úniku peňazí zo štátneho rozpočtu. Moje prieskumy v teréne to potvrdzujú. Proces, ktorý sudca mohol vyriešiť jediným zasadnutím v prospech žalujúceho prepusteného zamestnanca, sa už vlečie tretí rok. Za tým procesom dokonca dostal pokutu päťsto eur za to, že som vytýkala vo všeobecnej rovine nekompetentné a úmyselné naťahovanie procesu.
Pýtam sa vás, vládni smeráci, to si myslíte, že je v poriadku? Nezdá sa vám alarmujúce, že jedna poslankyňa stihla zmapovať takmer sedemsto prípadov mobbingu a nezákonných úradných postupov? A to som stíhala popri tom, že som aj hlasovala, aj referovala v rozpravách vždy k tej najaktuálnejšej téme. Začiatkom roka 2014 som varovala vládu pred vojnovým stavom, do ktorého nás, naše Slovensko vťahuje agresívna politika USA. Dnes vidíme útoky na pôde Európskej únie ako bežný jav. Pred ukrajinskou hranicou si zrejme budeme musieť vybudovať železnú oponu, aby sa občianska vojna alebo vojna mafiánskych a nacistických skupín nepreliala aj k nám na Slovensko. To je všetko to, čo vláda mohla vopred vyriešiť, ale nevyriešila.
Ako si to vysvetlíte, že ja to viem a celý smerácky ansábel to nevie? SMER podporil vznik nových inštitúcií, ktoré sú teplými miestami pre smeráckych vyvolencov, ale inak sú to zbytočne vyhodené peniaze. Jediné, čo dokážu napísať a častokrát po termíne, že vraj obráťte sa na súd. To by dokázal poradiť každý. Za to netreba ani platiť, ani pestovať zbytočné úrady. Ale táto totalitná vláda ich pestuje ako huby po daždi.
Porušenia ľudských práv sa neriešia v úradoch. Dobré ráno. To ste nevedeli? Načo ste otvárali nové a novšie úrady? Aby ste sa tvárili, že robíte? Áno. Aby ste sa tvárili, teda, aby ste oklamali voličov. Porušenia ľudských práv sa mali riešiť priamo na súdoch, a to jednoduchým rozhodnutím bez verejného pojednávania takzvane samosudcom. Čo je nejasné na prenasledovaní občana či už v práci alebo inde? Koľko prípadov mám citovať? Všetky, o ktorých môžem hovoriť, som osobne riešila a niektoré som dokonca obhajovala ako právna zástupkyňa grátis na súdoch. Nájdete ich v mojom súpise, ktorý budem publikovať.
V roku 2013 som pozvala poslancov, aj členov vlády na konferenciu o bezprávnom stave. Konferencia sa konala tu, priamo v parlamente. Na tejto medzinárodnej konferencii som hovorila najmä s poškodenými občanmi, ktorých svedectvá som zachytila do zborníka a rozposlala do všetkých knižníc, aby boli k dispozícii občanom.
V roku 2014 som organizovala druhú medzinárodnú konferenciu o mobbingu v Košiciach. Sem som pozvala aj Národný inšpektorát práce, priamo generálneho inšpektora. Nemal záujem. Problematika úniku peňazí už nie je na hranici porušovania zákonov. Dnes už ide o zneužívanie zákonov prijímaných tu, v tomto parlamente. Situácia sa zhoršila. Oproti roku 2012 dnes už konštatujeme oveľa ťažší stupeň bezprávneho stavu zneužívania súdnej a úradnej moci. Je už bežným javom. V slovenskej politike platí rovnako, ako na každom pracovisku, kto má za chrbtom gorilu, ten je na tom lepšie. Je mocnejší a môže pošliapavať ľudské práva, aj zákony.
Do roku 2012 bolo ticho tolerované zverstvo v ľudskom konaní. Ale dnes, dnes konštatujem otvorené a agresívne zverstvo v konaní úradov polície a justície. Ako chceme prežiť vo svete zmietanom chaose tvorenom zahraničnými intervenciami USA, keď doma, na Slovensku máme chaos?
Vláda chce odblokovať platy sudcov a prokurátorov. Pýtam sa prečo? Za aké zásluhy? V parlamente vidíme veľa rečníkov, samcov, ktorí si pestujú svoje ego. Žiaľ. Náš občan im už neverí, na Slovensku sa veľmi porušuje právo na ochranu ľudskej dôstojnosti nielen na súdoch, na pracoviskách, alebo v parlamente. Všade vidím stratu sebaúcty a nadbytok agresivity a len riešenia problémov slušných ľudí sa nikto nechytá. Keď som oslovila viacerých poslancov, štamgastov, zistila som, že pre nich je lepšie nevytŕčať z radu a stačí im, ak tichučko prežívajú v tieni samcov rečniacich spoza tohto kecpultu ako na hodine rétoriky.
Upozorňovala som aj na úniky financií v správe o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Sme na piatom mieste v rebríčku najdrahšie platených energií medzi krajinami Európskej únie. Naši občania platia za energie, ako by sme boli najbohatší štát v Európskej únii. Všetci vieme, že je to nespravodlivé okrádanie našich občanov. Pýtam sa prečo? Bratislavčan zaplatí za kilowatt 25,69 centa, Viedenčan zaplatí o 30 % menej. Parížan zaplatí dokonca o 50 % menej. Ako je to možné? Máme predsa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Kto by však tomu veril, že takýto úrad a jeho lídri vedia zneužívať svoju moc. Ľudia to vedia. Neveria SMER-u, že to tak musí byť. Ľudia vedia. Energie sú predražené a to tak nemá byť. Niekto nás okráda. Hrôza. Na toto dávame peniaze zo štátneho rozpočtu? Na takéto úrady? A štát chce navýšiť výdavky na ÚRSO?
Pred každými voľbami sa budúci premiér chváli znižovaním cien elektriny, tepla, plynu. Ale po voľbách, po voľbách sa krivka zníženia cien zase rapídne vyšplhá do nehoráznych výšok. Príchod smeráka Holjenčíka v roku 2006 sa stal počiatkom manipulácie s cenami energií. Pred voľbami dole, po voľbách hore. Vždy najdrahšie v Európskej únii a slovenský ľud sa vždy nechal oklamať podobne, ako klamal pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Jeden ako druhý je klamár, nehorázne podvádzate občanov. Chudobný v Európskej únii, najchudobnejší štátny občan je Slovák a táto vláda sa nehanbí klamať a zdierať chudobu.
Zopakujem, aby ste nezabudli, čo hovorím. ÚRSO nepotrebuje navýšenie financií, ÚRSO treba finančne racionalizovať a logisticky transformovať na výkonný orgán, ktorý udrží, piaty, najlacnejšie energie v EÚ, žiadame opačnú polohu, ako je dnes. Dnes je Slovensko piaty najdrahší štát, piate najdrahšie energie v Európskej únii, o 30 % drahšie ako Rakúsko, o 50 % drahšie ako Francúzsko. Každý štátny úrad má svojich právnikov, advokátov, ktorým platí peniaze. Aj títo súkromní advokáti sú platení z peňazí občanov. ÚRSO dnes udržiava na výplatnej listine až dve advokátske kancelárie, kde sú advokáti, ktorí sú platení z peňazí občanov. Takéto hospodárenie ÚRSO neprospieva ani občanom, ani cenám energií. Prečo by mal byť neefektívny úrad dotovaný ďalšími financiami? Ja v tom vidím manipulačný poplatok za manipulácie s občianskym vedomím. Klamstvá občanov sú predražené, je to irónia alebo výsmech do tvárí občanov?
Prijatím nového zákona o regulácii v sieťových odvetviach a zákona o energetike v roku 2012 úrad má už nové a prísnejšie právomoci a bude ďalej pôsobiť tak, aby rozvoj obnoviteľných zdrojov energií mal rozumné hranice, ktoré Slovensku umožnia splniť záväzok naplnenia 14 % celkovej spotreby elektriny z týchto zdrojov do roku 2020 a to tak, že ceny elektriny nezhoršia sociálnu situáciu obyvateľstva. K tejto úlohe smerovala aj rozsiahla kontrola všetkých obnoviteľných zdrojov energií, ktoré úrad v roku 2012 vykonal. V rámci fyzickej kontroly 1 217 fotovoltaických elektrární úrad zistil viac ako 300 porušení zákona. Musím v tejto súvislosti s určitým zadosťučinením konštatovať, že legislatíva vždy bola nápomocná. Nedostatky, ktoré sa vyskytli pri cenách elektriny v súvislosti s výstavbou fotovoltaických elektrární, bola do neba volajúca blamáž tohto úradu. Ešte v roku 2011 úrad vydal rozhodnutia pre fotovoltaické elektrárne, kde sa elektrina ešte nevyrábala. Jednu objavili novinári pri Brezne. Je dosiaľ záhadou, prečo sa verejnosť nedozvedela o ďalších a preto sa navýšili ceny elektriny. Tak toto sa nazýva regulácia? Kto niesol zodpovednosť za tento obrovský nedostatok? Nikto. A nepíšu o tom ani médiá. Prečo? Aj médiá sú skúpené Pentou. Občania to vedia. Videli sme, ako sa zakázalo reťazenie lekární, ale dnes je reťaz lekární v rukách Penty. A je to akože v poriadku? Otázok je viac.
Ja ako poslankyňa vidiaca do zákulisia politiky nemôžem súhlasiť s vyhlásením vlády, že ekonomické výsledky potvrdzujú skutočnosť, že regulačný rámec a regulačné prostredie bolo v sledovanom období nastavené správne a vytvorilo vhodné podmienky na vznik transparentného a nediskriminačného trhového prostredia, v ktorom mali regulované subjekty dostatočný priestor na pokrytie svojich nákladov a vytvorenie primeraného zisku. Občania majú právo vedieť pravdu o hospodárení našich vladárov.
Nedávno občania poukázali na zlé hospodárenie riaditeľky na škole v Bánovciach nad Bebravou a v Reedukačnom centre vo Vrábľoch. Na obidvoch miestach vládne politická strana SMER. Učiteľky sa boja nastúpiť do práce. Prenasledovanie v zamestnaní je také ostré a také odporné, že učiteľky podávajú hromadné svedectvá o totalitnom vládnutí na oboch miestach. Aj to je vizitka SMER-u. Nedá sa odvolať psychopatická riaditeľka, ani psychopatická riaditeľka v Bánovciach nad Bebravou, ani vo Vrábľoch. Lebo sú to SMER-om podporovaní totaliťáci. Hlboko si to uvedomujú naši občania a sledujú kauzu odborového predáka Margalu, ktorého neoprávnene prepustili v železničnej spoločnosti CARGO a súdy ani za tri roky nedokážu rozhodnúť jednoduchú právnu vec, lebo generálny riaditeľ železničnej spoločnosti CARGO si to neželá.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem vás len upozorniť v zmysle rokovacieho poriadku, aby ste diskutovali k bodu, ktorým je návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016.

Ritomská, Mária, poslankyňa NR SR
Veď som tam. Ďakujem, som tam. Za obhajobu odborára Margalu som dostala ja pokutu. Úplne typické pre súdne procesy, je naťahovanie sporov, za čo chcú sudcovia dostať v priemere 127 eur navýšenie platov. Ak 127 eur znamená 5 %, potom ich dnešné priemerné platy sú cca 2 500 eur a po novom roku majú byť 2 627. To dostanú za to, že udržiavajú justičný teror proti sociálne slabým občanom. Každý, kto sa postaví proti totalitnej moci, je zavretý do psychiatrického ústavu. Za to dostanú také vysoké platy?
Nedávno sa mi sťažoval sused, že jeho manželku zavreli súdnym rozhodnutím do psychiatrickej liečebne s diagnózou schizofrénia. Je to výsmech celej psychiatrii, aj justícii do tváre. Každý odborník vie, že 60-ročná žena nemôže byť schizofrenička, keďže nikdy predtým nebola duševne chorá. Ale my vieme, čo je motívom pre psychiatrov. Majú prázdno v liečebniach a chcú si zarobiť posudkami, takže každého, kto sa sťažuje na svojich nadriadených, vyhlásia za paranoidného alebo za schizofrenika a zavrú ich do liečebne. Pýtam sa prečo, ak nikoho neohrozovala? Alebo ohrozovala štátnu moc totaliťákov? Za to ju treba zavrieť v spolupráci psychiatrov a sudcov? Za to budú platení stále viac a viac? Opoziční poslanci nepochopili svoju úlohu a svoje postavenie. Pre vysvetlenie občanom ešte uvediem. Vláda predloží do parlamentu zákon, poslanci SMER-u si ich schvália a opozícia si utrie nos, nič si nevyplače. Moje prejavy vždy prinášali riešenie, ktoré ale vládnuca strana nechcela prijať. Potvrdil mi to aj štátny tajomník Branislav Ondruš 9. novembra 2015, keď mi povedal: "Vyhrajte voľby a potom to riešte."
Irónia sa žiadnemu politikovi nevyplatila. Táto vláda by mala padnúť do zatratenia za všetky klamstvá, ktorými manipuluje občanov Slovenska. Som proti navýšeniu financií v rozpočte pre justíciu, pre prokuratúru a pre ÚRSO. Vyzývam poslancov parlamentu, aby o tom hlasovali, aby odmietli navýšenie financií v týchto troch rezortoch, aby rozhodovali o presmerovaní peňazí na príspevky matkám a ich detí a tiež v prospech učiteľov. Žiadam predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o tomto návrhu ku zmene v štátnom rozpočte na rok 2016 dal hlasovať takto: Prostriedky navýšenia určené pôvodne na prokuratúru presmerovať pre nezamestnané matky, ktoré vychovávajú deti priamo ako materský príspevok po celú dobu, kým matka nepracuje a vychováva a stará sa o dieťa až do ukončenia vzdelania hoci aj dospelého dieťaťa. Prostriedky navýšenia určené pre justíciu presmerovať ako finančný príspevok na výchovu detí, na každé dieťa ako konkrétnu sumu pre potreby dieťaťa až do jeho ukončenia štúdia. A prostriedky navýšenia určené pre ÚRSO presmerovať pre učiteľov základných a stredných škôl ako tabuľkové navýšenie platov učiteľov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská. Nie je v sále, prepadáva jej poradie.
Pán poslanec Brocka, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Ja som vás nevidel.
Nech sa páči, tak vráťme teda do poradia pani poslankyňu Žitňanskú, poprosím. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, naozaj chcem hovoriť veľmi krátko, ale pre poriadok musím a využívam príležitosť, že to môžem hovoriť ministrovi financií, a to, čo poviem, ma v zásade nejako neteší. Hovorím to ako bývalá ministerka a predtým aj štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti a krátko sa vyjadrím teda k rozpočtu ministerstva spravodlivosti. A nebudem hovoriť o tom, že či má rezort spravodlivosti v tomto rozpočte málo alebo veľa peňazí, budem skôr hovoriť o tom, že aj z titulu mojej bývalej pozície ministerky spravodlivosti ja dnes vlastne neviem povedať, či má rezort spravodlivosti v tomto ročnom rozpočte, v budúcoročnom rozpočte veľa alebo málo peňazí.
Z môjho pohľadu rozpočet, rozpočet ministerstva spravodlivosti z hľadiska efektívnosti a manažovania celého systému spravodlivosti a súdov dnes nepredstavuje ani nástroj na vyššiu efektívnosť systému súdnictva a ani neodzrkadľuje nejaké tendencie, ako nastaviť systém, aby ten systém bol manažovaný efektívne. Hovorím to s plnou vážnosťou. Hovorím to aj po tom, čo poznám všetky tie problémy, ktoré na súdoch sú, aj s možno malou kapacitou, ktoré dnes evidentne existuje. Po prečítaní koncepcie modernizácie a stabilizácie justície, po prečítaní uznesení súdnej rady som dospela k záveru, že celý systém súdnictva stojí pred tým, aby si zodpovedal najskôr niektoré základné otázky.
Tá prvá základná otázka je, že či všetko, čo chodí na súdy, má chodiť na súdy. A ak tú otázku položila súdna rada, ktorá navrhuje, aby časť vecí bola odklonená zo súdov, ak je to tak, tak potom toto rozhodnutie treba urobiť a to rozhodnutie možno treba urobiť aj tak, že tie veci majú zostať na súdoch a majú byť rozhodované súdmi, ale potom stojíme pred druhou otázkou, že kto ich má rozhodovať, že či sudcovia alebo vyšší súdni úradníci a v akom pomere. Tá otázka dnes nie je zodpovedaná, nie je zodpovedaná ani v koncepcii modernizácie a stabilizácie justície. Tam sa naznačuje, že možno niečo by mohli robiť vyšší súdni úradníci a ja dnes na tieto otázky neviem odpovedať.
Odpovede na tieto otázky majú potom svoj odraz aj v tom, ako má byť ten celý systém manažovaný z hľadiska organizácie práce. To, čo evidujem, je, že prúdia veľké zdroje teraz do rezortu na elektronizáciu justície, čo je dobré podľa mojej mienky, lebo justícia to potrebuje, aby mohla fungovať moderne. Čo nie som si istá, že či budú tieto prostriedky na elektronizáciu justície využité efektívne, ak nemáme predtým, ako ich použijeme a nastavíme tie systémy, zodpovedané tieto predchádzajúce otázky.
Tieto otázky, o ktorých hovorím, raz už na stole boli v rokoch 2002 až 2005. Vtedy sa zavádzal istý systém súdneho manažmentu aj so zahraničnými poradcami. Boli na to nastavené aj programové ciele v rámci rozpočtu. Desať rokov klesala priemerná dĺžka súdnych konaní bez ohľadu na ministrov, teraz sa predlžuje, za rok 2014. To sú tvrdé dáta, zverejnené tvrdé dáta. A to, čo bolo svojho času nastavené, možno nie dotiahnuté, ale ako prvý pokus nastavené, dnes sa evidentne vyčerpalo z hľadiska svojej kapacity a na tieto otázky, ktoré som povedala, treba odpovedať a na základe toho, aké budú odpovede, bude treba nastaviť zdroje. A uvidíme až potom, či do sudcov, či do vyšších súdnych úradníkov ako nastaviť manažment a ako potom majú vyzerať tie systémy, aj elektronické, ktorý tento manažment budú podporovať. Takže ja som tu možno mala stáť a plédovať za viac peňazí na sudcov alebo viac peňazí na vyšších súdnych úradníkov, ale cítila som potrebu takto zhrnúť stav, aký teraz je. A myslím si, že ak sa máme dožiť efektívnejšej justície, toto stojí pred nami bez ohľadu na to, kto bude vo vláde a že to potom bude musieť nájsť odraz aj v rozpočte o to viac, že ja som presvedčená o tom, že rozpočet môže byť aj nástroj, ktorý podporuje systémové zmeny, nielen odrazu nejakého stavu, ktorý teraz existuje.
Ďakujem pekne, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.
Krátko pán minister vzhľadom na čas.

Ďakujem veľmi pekne. Nebudem dlho tiež zdržovať a nechcem vás oberať o chutný obed, ale dovolím si zareagovať veľmi konkrétne na veľmi konkrétnu agendu pani poslankyne Žitňanskej.
Je pravdou, že ministri financií sa nezvyknú detailne venovať problémom jednotlivých rezortov, ale môžem povedať, že na základe nevyhnutnosti a dokonca aj istého tlaku zvnútra rezortu spravodlivosti som sa musel aj ja osobne, ale samozrejme aj moji kolegovia na ministerstve financií posledné dva roky veľmi detailne venovať kapitole rezortu spravodlivosti.
Vy ste, pani poslankyňa, povedali, že neviete odpovedať na to, že či je peňazí dosť alebo málo. Ja vám viem len povedať, že ich je viac. Tiež neviem možno, nedovolím si odpovedať na otázku. (Povedané so smiechom.) Je ich viac a z môjho pohľadu, z môjho pohľadu aj odrazu výsledkov justície ako celku vo verejnosti a myslím si, že to zrkadlo je nastavované aj v tejto sieni, ale aj v médiách, ale aj v každej rodine, ktorá sa dostane do kontaktu s využiteľnosťou práva, či už ako podnikateľ alebo súkromná osoba. Tak viete, že tento problém, tento odraz je veľmi problematický. A to je ale otázka, samozrejme, celej histórie justície po transformácii Slovenska do modernej krajiny, kde táto oblasť, zrejme, ešte stále, stále zaostáva, respektíve má pred sebou množstvo problémov.
Ja môžem len potvrdiť veľmi dobrú spoluprácu s pani predsedkyňou Najvyššieho súdu z hľadiska osobnej skúsenosti. Chápem aj ťažkú pozíciu pani predsedkyni súdnej rady. Chcem vás informovať o tom, že vlastne boli vyčerpané všetky možnosti a napĺňania stavu sudcov. Asi si veľmi dobre pamätáte, že niektoré miesta boli v minulosti neobsadené. Pán minister Borec veľmi šikovne využil túto možnosť a naozaj naplnil stav vlastne až do poslednej možnosti. To znamená, tie stavy sú dnes plné a dokonca aj taký ten malý kostlivec, ktorý tam zostal trošku po vás, ak hovorím o asistentoch, ktorých ste si vybojovali na mojom predchodcovi, ale bez peňazí, jak to teda býva v súbojoch s ministrami financií, tak aj to je už konečne dofinancované na budúci rok. To znamená, nie sú tam žiadni.
Dnes, dnes v justícii nie je kostlivec, ktorý by sa mal týkať nejakých nezaplatených faktúr. Dokonca snáď si všímate, že platíme, nie radi, ale platíme každý rok aj všetky znalečné a všetky tie veci, ktoré v minulosti prechádzali z roka na rok. Nie sme úplne spokojní s tým. Mám pocit, že to nie je pod kontrolou, to vám poviem úplne otvorene. To znamená, nemám pocit, že predstavitelia samosprávnej justície úplne vnímajú a záleží im na tom, aby každé jedno euro bolo použité efektívne. Teraz ale hovorím nie o takých bežných výdavkoch, ja nikomu nechcem siahať na platy a už vôbec nie platy, na platy súdnych úradníkov, ale teraz myslím všetky tie ďalšie úkony, ktoré sú tu popri, popri tom, preklady, posudky a všetko to, čo je, čo mnohí z nás laikov ani nevedia, nevnímajú, že to všetko je k súdnym konaniam, bohužiaľ, podľa dnešných pravidiel potrebné.
Musím ale uznať ministrovi Borcovi, že sa sústredil na Občiansky súdny poriadok, na ten váš proces, na tú vašu, na tú vašu kuchárku. Na to asi môžete mať ako odborníci rôzny názor. Ja len dúfam, že toto bude mať odraz, samozrejme, aj v reálnej praxi a pre, a na konci dňa sa to musí, samozrejme, preukázať aj v peniazoch a ja plne reflektujem na tie vaše, vaše položené otázky, majú logiku.
A ak hovoríme o napríklad bezprecedentnom náraste hromadných žalôb, o tých atakoch, ktoré sú na najvyšších súdoch, ale aj ďalších nižších, na súdoch nižších stupňov, tam by bolo veľmi dobré, a hovoril som o tom aj s pani predsedkyňou Najvyššieho súdu, reagovať a v podstate vytvoriť možno aj dodatok, požiadať o vytvorenie dodatočnej kapacity na riešenie týchto konkrétnych problémov, aby sme boli merateľní, aby sme vedeli povedať, že teraz vytvárame, alebo napríklad naberáme nových sudcov na riešenie tejto dočasnej agendy. Problémom je, a to viete veľmi dobre, že sudcom sa stáva človek na celý život de facto. Čiže priberanie sudcov to nie je také, že si ho teda pripustíte a potom sa ho zbavíte. Čiže tu treba vedieť možno odpovedať na to aj z hľadiska demografie sudcov, ako sa bude napĺňať ten stav v budúcnosti. Pán prezident do toho vstupuje z hľadiska odvolávania.
Komplexná vec, ale záver je ten, že roboty ako na kostole stále pred nami, pred ďalšou vládou, nech už je v nej hocikto a odpoveďou je, že rezort, rezort spravodlivosti je určite, patrí medzi víťazov pri hodnotení návrhu rozpočtu na budúci rok a na tie roky ďalšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči, ešte dokončíme.

Ďakujem pekne. Všimli ste si, pán minister, že ja som nekritizovala to, že tých zdrojov je viac. Chcela som upozorniť na to, že tak, jak vy ste to pomenovali, roboty ako na kostole, pretože aj systém justície musí byť manažovaný, manažovaný efektívne a práve preto tá otázka, či sudcovia alebo vyšší súdni úradníci, súvisí veľmi úzko s tým, čo ste povedali. Sudcovia sú na doživotie. Vyšší súdni úradníci, tam máme predsa len flexibilnejší priestor.
Jednu poznámku musím povedať, pretože často sa hovorí o tom mojom kostlivcovi v podobe sto vyšších súdnych úradníkov. Nehovorí sa o tom, ako to vzniklo.
Dohoda o tom, že môžeme prijať sto vyšších súdnych úradníkov, vznikla v roku 2011 v situácii, keď možno si spomínate, súdna rada v tom čase ešte pod vedením Štefana Harabina odmietla predkladať návrhy nových sudcov prezidentovi na vymenovanie, pretože protestovali proti nejakému systému výberových konaní. Čiže vznikli situácie, že na súdoch odchádzali sudcovia, ale skoro rok odmietla súdna rada posunúť sudcov na vymenovanie prezidentovi. Vyriešili sme to tým, že na tieto podkapacitné súdy sme doložili vyšších súdnych úradníkov. Bolo to v rámci tejto dohody s tým, že ešte dokonca sme si povedali, že uvidíme, ako efektívne budú fungovať tieto súdy, ktoré boli doplnené vyššími súdnymi úradníkmi a či to nemôže byť model. Čiže sme to zobrali a je taký test. Vláda padla a bolo na roku 2012, aby sa teda pomenovalo, že či vyšší súdni úradníci alebo sudcovia. Čiže to bola úloha nie už moja, ale niekoho iného. Ale toto treba vysvetliť, lebo tá situácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som vám oznámil, že mi doručil listom pán poslanec Kadúc, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, informáciu, že dnešným dňom vystupuje z poslaneckého klubu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Takže poprosím aj zamestnancov Národnej rady, aby tieto zmeny zaznačili všade tam, kde sa majú premietnuť.
Budete žiadať aj o presadenie, pán poslanec, zo svojho miesta? Môžeme potom aj to poriešiť v prípade, že by ste sa mohli vymeniť s pánom Lipšicom, ktorý zase vstúpil do klubu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok. Interpelácie tento týždeň nie sú, pretože sú dohodnuté až na týždeň ďalší. Takže budeme dnes po skončení hodiny otázok pokračovať ďalej v rozprave o štátom rozpočte.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
=====

Ešte pred tým, ako začneme, dovoľte, aby som na balkóne rokovacej sály privítal našu návštevu z Jednoty dôchodcov z Topoľčian. Vitajte u nás! (Potlesk.)
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 17 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 5 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nebude.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

(Bod programu: Hodina otázok.)