61. schôdza

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážení hostia, špeciálne tí, ktorých sme chceli pozvať aj sem do pléna, mali sme na to chuť a túžbu, teda učitelia, sestry, ale aj ďalší, na ktorých nám záleží, dovoľte, aby som uviedol odôvodnenie tohto návrhu, ktorý ste si mohli prečítať, ktorý je aj verejne dostupný na stránke Národnej rady.

V mojom poslaneckom preukaze mám takú kartičku maličkú o harmonograme schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. A v tom harmonograme sa nachádza na tento rok plánovaná schôdza Národnej rady, myslím, na dni 26. januára až 5. februára. Táto schôdza nebola zvolaná, pán predseda ju nezvolal, vraj nie je o čom už rokovať, vraj to netreba, napriek tomu, že 25. januára začal protest učiteľov, napriek tomu, že situácia v nemocniciach sa vyhrotila. Je to preto, že vládna strana neprevzala zodpovednosť, predseda Národnej rady neprevzal zodpovednosť. Tak sme začali konať my opoziční poslanci. To pokladáme za svoju povinnosť. Stretli sme sa s protestujúcimi, zvolali sme mimoriadne rokovania výborov a navrhli sme aj túto mimoriadnu schôdzu. Pán predseda povedal, že na riadnej schôdzi sa už nezídeme, ale vraj bude nejaká slávnostná schôdza možno na záver volebného obdobia. My chceme mať pracovnú schôdzu, lebo máme pocit, že je to veľmi dôležité a je o čom hovoriť. To znamená, že netreba oslavovať, ale treba pracovať.

Chcem vystúpiť teraz nielen ako poslanec Národnej rady a zástupca predkladateľov tohto návrhu, ale aj ako učiteľ a rodič. Mám za sebou 15 rokov praxe na gymnáziu a som otec štyroch detí, ktoré navštevujú školské zariadenia. Moja manželka je tiež učiteľka. Musím povedať, že deti, školstvo, budúcnosť Slovenska mi ležia na srdci viac ako len nejaké politické hry a ani aktivity učiteľov, sestier a ďalších nevnímam ako politickú hru, ale ako skutočne zodpovednú starostlivosť o našu budúcnosť. Hoci som nepozdravil aj pána ministra, som rád, že je prítomný. Každý deň chodia do školy moje deti, z nich jedna do materskej školy, dve na základnú školu a jeden na strednú školu. A, bohužiaľ, z tohto pohľadu trávia tam často viac času ako so mnou. Preto je školstvo veľmi dôležité a preto je dôležité, aby na túto budúcnosť sme naozaj dbali, aby sme neodročili schôdze, ale aby sme o tom rokovali. Národná rada je tu na to, aby o týchto problémoch rokovala. Keďže vláda, ktorá je podriadená Národnej rade, v tejto veci odmieta konať, odmieta sa stretnúť so zástupcami občanov, tak Národná rada, my zástupcovia občanov zvolení nimi sme povinní otvoriť diskusiu v Národnej rade a hovoriť o týchto veciach. Chcem povedať, že podporujem protesty učiteľov. Moja manželka, ktorá je učiteľka, tiež sa pripojila k štrajkujúcim. A ja som sa spolu s ňou zúčastnil protestov napríklad v Žiline a v Bratislave.

A prečo si myslím, že tie protesty sú dobré a dôležité. Mám taký pocit, že ničomu inému nerozumiete, že váš rozum je opantaný akurát preferenciami a pokiaľ je taký nejaký falošný mier alebo zmier, tak sa nič nerobí, maximálne sa prihadzujú nejaké percentá, ale nič zásadné sa nedeje, to, čomu rozumiete, je, keď ľudia vyjdú na ulicu. Preto veľmi vítam, obdivujem a podporujem aktivity učiteľov, sestier a ďalších aktívnych ľudí. Mám taký pocit dokonca, že pred voľbami je to zvlášť efektívne, pretože sa zvádza taký veľmi zvláštny predvolebný boj, keď skutočné problémy školstva, zdravotníctva sa snažia prekryť rôznymi inými témami. V poslednom čase sme videli amatérsky pokus pána premiéra, ktorý by sa mal zaoberať školstvom a zdravotníctvom, zaútočiť na Igora Matoviča, neúspešne, amatérsky. Napriek tomu, že premiér má takéto aktivity, povedal, že ale pre školstvo už nič neurobí, pre učiteľov už nič neurobí.

Mám taký pocit, a teraz budem hovoriť špeciálne o tom školstve, pretože toto je prvý bod tejto schôdze, že školstvo nielenže stagnuje na Slovensku v porovnaní s vyspelým svetom, ale aj upadá. Prepadá sa v rebríčkoch stále nižšie a nižšie. Myslím, že tie čísla sú známe. A často citované sú aj v dôvodovej správe alebo odôvodnení tejto schôdze.

Veľmi často táto vláda, ale aj predchádzajúce vlády hovorili o tom, že školstvo je priorita. Viete, ak máme desať alebo dvanásť priorít, tak vlastne priorita potom nie je nič. Ja som presvedčený, že bol čas a je čas, aby školstvo bolo naozajstnou prioritou, teda aj voči iným oblastiam, že nestačí len udržiavať nejaký falošný sociálny zmier, aby sa nám nebúrili ľudia s tým, že každému dáme kúsoček, ale treba odvážne vsadiť na to, čo je našou budúcnosťou, čo Slovensko posúva dopredu.

Jeden zo spôsobov, akým môžeme vidieť, akou prioritou je školstvo pre súčasnú vládu strany SMER, je aj to, že v priebehu volebného obdobia sa tam vystriedali traja ministri, v rámci nejakých politických nominácií presúvaním medzi rôznymi postami, pretože pán Paška zlyhal na poste predsedu Národnej rady, tak sme mali troch ministrov školstva. Dúfam, že sa to už teraz nezmení. A reálny záujem sme počuli na školskom výbore, kde odborári povedali priamo, citujem ich, že váš pôvodný návrh navýšenia platov bol 1,3 %, ak si dobre pamätám. Vyjednalo sa toho viac, ale s tým prišla vláda.

Takže ako vyzerá realita za tie tri roky. Ja som si dovolil včera urobiť jednu takú konkrétnu vec. Spomínal som, že do parlamentu som prišiel priamo z vyučovacieho procesu. Zavolal som na našu školu, poprosil som tamojšiu pani riaditeľku, či by mohla poprosiť na ekonomickom úseku, aby vyrátali, koľko by som dostal teraz plať podľa všetkých tých navýšení a posunov, ktoré nastali za posledné štyri roky, tak, že som učiteľ s pätnástimi rokmi praxe, vysokoškolsky vzdelaný, učím na gymnáziu. Suma, ktorú mi oznámili, je 600 eur. Keby som ja teraz skončil s prácou v parlamente, nezvolia ma alebo odstúpim z kandidátky alebo si neprevezmem poslanecký mandát a nastúpil by som do školstva, moja čistá mzda, teda to, čo dostanem na účet, bude 600 eur. V tomto čase podľa odhadov napríklad EUROSTAT-u je odhadovaná tá mzda za rok 2015 čistá, priemerná mzda, nie vysokoškolská, priemerná zhruba vo výške 680. To znamená, že ako učiteľ, ako vysokoškolsky vzdelaný človek by som bol hlboko pod priemernou mzdou na Slovensku. Viete, ja som človek so sebou osobne spokojný a vďačný. A nestojím tu preto, lebo by som chcel vydupať pre seba súkromne a pre našu rodinu nejaký zvýšený príjem. A myslím si, že to nie je ani cieľ učiteľov.

Tu nejde o učiteľov ako o sociálnu skupinu a o to, aby sme prilepšili jednej zamestnaneckej skupine na úkor ostatných. Viete, učiteľ je niekto iný ako bežný zamestnanec. Jednak trávi veľmi veľa času s našimi deťmi. A ďalej, sú učitelia ľudia aktívni, ktorí majú za cieľ pozdvihovať úroveň aj kultúrnu, vzdelanostnú, výchovnú. Poviem svoj príklad, iný taký nemám. Ako učiteľ som bol člen rady školy za zamestnancov, bol som aktívny učiteľ, zaujímal som sa o to, ako funguje naša škola, snažil som sa vplývať na jej priebeh, volil som riaditeľa školy ako zástupca zamestnancov, čiže učiteľov. Ako rodič som bol členom rady školy za rodičov a tiež som sa snažil ovplyvniť beh školy, kde chodili a chodia naše deti. A rovnako som bol istý čas aj predsedom rodičovského združenia na škole, kde sú naše deti. Vyplývalo to možno z môjho prístupu k životu, ale aj z toho, že učiteľ nie je človek, ktorý si odučí nejaké svoje 45-minútovky a potom rýchlo prebehne z triedy do triedy za tých desať či pätnásť minút, alebo možno len päť, ale človek, ktorý sa snaží tú príležitosť, ten priestor, ktorý má, využiť na to, aby pozdvihol úroveň ľudí okolo seba. Dobre viete, že to tak vždy bolo, že v rôznych aj obdobiach, aj na rôznych miestach učiteľ bol ten, ktorý bol nositeľom vzdelanosti a kultúry.

Požiadavky Iniciatívy slovenských učiteľov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení, hovoria napríklad konkrétne, čo sa týka platového ohodnotenia, o 140 eurách teraz a o 90 eurách od ďalšieho roka. Čiže spolu, ak dobre rátam, tak je to 230 eur. Ja s tým súhlasím. A myslím si, že je to naozaj minimum, čo môžeme urobiť v danej veci urobiť. Po tých štyroch rokoch, viete, čo som strávil v parlamente, keby som sa vrátil späť, tak môj plat by sa po navýšení o nejaké tie percentá neposunul tak, aby som bol v zásade v nejakej inej sociálnej kategórii. A stále ako učitelia zostávame vlastne v istom zmysle sociálne prípady, čo je naozaj hanba, nútiť ľudí, ktorí sú inteligentní, vzdelaní, pracovití, kultúrni, aby pracovali z apelu na nejaké povolanie alebo na čosi hlboko pod priemerom svojho vzdelania.

Musím povedať za náš poslanecký klub, aj za kandidátku OĽaNO – NOVA, že náš záväzok v našej zmluve so Slovenskom je navýšenie o minimálne 10 % každý rok volebného obdobia platov učiteľov. Ak by sme to zrátali, tak je to asi 250 eur v čistom za tie štyri roky. To nehovorím ako odpoveď, to hovorím ako minimálny záväzok, ktorý by sme chceli dosiahnuť a na ktorom by sme trvali v prípade, že by sme sa stali súčasťou vládnej koalície, pretože myslíme si, že takýmto spôsobom by sa predsa dalo odpútať nejako od toho priemeru, respektíve od toho podpriemeru, v ktorom sa učitelia a školstvo nachádza.

Keď to chcete vedieť v percentách, tak podľa nášho modelu, ktorý navrhujeme, tých 10 % ročne by ten posun za volebné obdobie bol celkovo o 46 %, čo si myslíme, už je zásadný posun. Aby bolo jasné, to nie je preto, aby sa mali učitelia lepšie, to je preto, aby sme sa mali na Slovensku lepšie, pretože ak nebudeme investovať do školstva a nezvrátime ten trend, ktorý je upadajúci, a apelujem naozaj na všetkých kolegov, nielen na poslancov vládnej strany, tak jednoducho Slovensko sa bude prepadať, bude sa zvyšovať nezamestnanosť mladých, bude sa prepadať výkonnosť ekonomiky, pretože vieme, že to, čo ide dnes dopredu, je vzdelanostná ekonomika, a nie ekonomika založená len na nejakej hrubej produkcii. Takže nebojujeme za učiteľov, áno, aj to robíme, ale bojujeme za školstvo, za budúcnosť, za naše deti, aby mali naozaj perspektívu.

Možno sa niekto opýta, odkiaľ by sme na to chceli zobrať peniaze.

Poviem tú prvú vec a zopakujem to, čo som povedal. Ak je niečo priorita, tak to musí byť priorita aj absolútna, aj relatívna. To znamená, že musíme sa dohodnúť ako nová vládna koalícia na tom, aby sme proste školstvo aj v porovnaní s ostatnými oblasťami posunuli dopredu, aby sme naň dali viac financií.

Ďalšie možnosti, ďalšie zdroje tiež sú uvedené v odôvodnení, vieme len teraz povedať o kauzách za desiatky miliónov eur. Tieto peniaze sa jednoducho nehospodárne vynakladajú v školstve. A keby sa tieto veci zrátali za celý rok, za celé volebné obdobie, tak by to boli isto aj stovky miliónov eur. Čiže tuto vidíme jednoznačne povinnosť, aby sme hľadali tie zdroje tu.

Ja poviem taký konkrétny príklad. Je to také dobre hmatateľné. Viete, že prednedávnom boli zverejnené podklady o obstarávaní niektorých učebných pomôcok. Z nich jednou bol sifón za 271 eur a ďalšou, to nie je až také známe, splachovač za 375 eur. Takže ak sa vrátim k svojmu učiteľskému platu, tak by som si mohol z neho za mesiac dovoliť kúpiť dva sifóny a jeden a pol splachovača. To, si myslím, je dosť málo. Možno niekto povie: „No počúvaj ma, ale však ty vieš, ako to je, veď tam treba pripraviť nejakú metodiku, nejaký projekt a tak ďalej.“ Áno, to viem. Ale musím vám povedať ako učiteľ, že je dôležité v prvom rade, čo robí študent, čo robí žiak, nie to, čo robí učiteľ. To znamená, ak by štát bol ochotný preplatiť 5 eur za sifón alebo možno, pozerali sme to teraz na internete, 30 eur za splachovač, ja ako učiteľ by som veľmi rád v rámci napríklad toho pracovného vyučovania tie pomôcky pripravil s tými deťmi, ktoré by ich nielen videli s tým, že, jéj, za 271 eur takto vyzerá sifón, lebo aj by sme to spolu pripravili.

Zdá sa mi, že naozaj tá hospodárnosť je veľmi neefektívna alebo je to nehospodárne a je to paradoxné práve v porovnaní s tými platmi učiteľov, kde ďalšia kauza hovorí o obstarávaní v rámci nejakej informačnej technológie, kde školiteľ dostane 600 eur na deň a učiteľ dostane 600 eur na mesiac.

Takisto poviem niečo ako učiteľ aj k tomu overovaniu kompetencií, konkrétny príklad. Maximálne podporujem teda túto požiadavku, nielen aby sme si odsedeli, aby sme formálne získali nejaké hodiny, nejaké body, ale aby to bolo reálne, aby to bola efektívna vec. Som presvedčený, že každý, poviem to slovami, normálny učiteľ, cíti potrebu a berie ako samozrejmosť to samovzdelávanie, zvyšovanie kompetencie s tým, že ak je možnosť túto kompetenciu si zvýšiť zmysluplne, nielen nejakým odsedením si niekde, tak to len privíta.

Uvediem príklad. Ja možno preto, že som chlap, tak som mal blízko k počítačovej technike, k informačným technológiám, sám som sa naučil programovať webové stránky. A keď sme dostali možnosť, že v rámci nejakého vzdelávania môžeme získať nejaký certifikát ešte pred nejakými rokmi, v poriadku, prišiel som tam na prvé stretnutie, pričom keď nám predstavili plán, v čom sa budeme vzdelávať, tak som sa opýtal: „Prosím vás, keď ja to všetko viem bez problémov robiť, tak mohol by som prísť aj na tú záverečnú skúšku?“ Povedali na to: „Áno, môžete teda pripraviť nejakú prezentáciu alebo nejakú webovú stránku.“ Tak som si vypočul tú prvú hodinu a keďže všetko to ostatné som vedel, tak som prišiel a predstavil som tú záverečnú prácu. Myslím že to je úplne normálne, je to zdravé, je to efektívne. Takže podporujem takúto vec. Bavili sme sa o tom už v tomto volebnom období viackrát, bohužiaľ, nebolo to vyslyšané, je mi to ľúto, vodíte učiteľov za nos. A mám informácie, ale o tom bude zvyšok schôdze, že zavádzate aj sestry v tom, že pán premiér sľubuje, že to bude bez problémov, vrátiť sa do nemocníc. A keď to niekto urobí, tak potom s tým má veľké problémy.

Ako ukazuje realita, vy ste sa rozhodli, že školstvo pre vás nie je priorita. Hovoríte, že je to pre vás priorita, možno ste v tom urobili zopár krokov, nechcem byť úplne nevďačný, ale nie je to priorita, žiaden zásadný posun sa tu neudial, mali ste mandát, aký nemala doteraz žiadna vláda, nemôžete sa tak vyhovárať na žiadneho koaličného partnera. Školstvo pre vás nebola priorita. Skúste uviesť dôvod, povedzte, prečo nie je priorita.Ja som presvedčený, že školstvo je a musí byť priorita pre veci, ktoré som už x krát zopakoval. A pre nás je prioritou, a preto naozaj chceme sa o tom baviť a chceme sa zaviazať aj do budúcnosti, že to nebudú len slová, ale aj činy, a preto určite prijímame aj tie požiadavky a návrhy iniciatívnych učiteľov, chceme vyzvať vládu, aby využila ešte čas, ktorý má do volieb, ešte máme tri týždne dovtedy, mali sme mať riadnu schôdzu, aby prišla, tak ako navrhujeme v uznesení, s legislatívnymi návrhmi, lebo len ona to už teraz môže urobiť. A zároveň dúfam, že o nejaké tri týždne vás vymeníme a budeme môcť realizovať to, čo je dobré pre Slovensko, pre naše deti, pre budúcnosť, aby sa to všetko posunulo dopredu. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k riešeniu krízovej situácie v školstve a k prijatiu opatrení na dlhodobé a udržateľné zlepšenie školstva (tlač 1872) vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1896 z 9. februára 2016 pridelil návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k riešeniu krízovej situácie v školstve a k prijatiu opatrení na dlhodobé a udržateľné zlepšenie školstva na prerokovanie a zaujatie stanoviska Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, určil, aby Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložený návrh skupiny poslancov prerokoval a zaujal k nemu stanovisko do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.

Predložený návrh skupiny poslancov výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval na svojej 75. schôdzi výboru dňa 11. februára 2016 a neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

Predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmír Mamojka ma určil ako spravodajcu výboru a za mojich náhradníkov určil poslancov Oľgu Nachtmannovú a Pavla Gogu s tým, aby som ako spravodajca výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.Pán predseda, skončil som a v zmysle rokovacieho poriadku sa hlásim do rozpravy ako prvý, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadna krajina nemôže dlhodobo napredovať bez kvalitného vzdelávacieho systému a o tom, či krajinu vnímajú ako rovnoprávneho člena civilizovaného sveta nerozhoduje v konečnom dôsledku ani objem zahraničných investícií, ani športového úspechy krajiny, rozhoduje o tom to, či máte modernú kultúru, ktorá oslovuje ľudí za hranicami, a či máte vedu, ktorá významne prispieva k poznaniu ľudstva. V štáte, ktorý prešiel veľkými spoločenskými turbulenciami, ktorý z minulosti má ostrovy kvality vo vzdelávaní a vede, ale zároveň aj veľa nekvality a zlého riadenia, to všetko dominantne vo verejných štruktúrach, potrebujete určitú mieru základnej politickej zhody na tom, že vzdelávanie ušetríte tých najhrubších politických prestreliek a necháte mu priestor na jasne vysvetlené a rázne zmeny. Myslím si, že takýto priestor sme tu donedávna mali a zároveň že sa veľmi rýchlo približujeme k okamihu, keď už nebude návratu, šanca na zmenu sa stratí a školstvo sa tak znovu ponorí do dlhoročnej letargie. Problém nie je definovaný, aké zmeny školstvo potrebuje. Myslím si že v samotnom prostredí škôl aj vedeckých inštitúcií je v tejto chvíli dôvera v ministerstvo školstva´, že dokáže predstavovať koherentné návrhy zmien, dôkladne odkonzultované s odborníkmi aj zástupcami z terénu. Pri školstve máme problém politický, nie je priestor na pokojnú prácu. V prípade ministerstva školstva, ktoré som chcel uchrániť od výraznejších politických vplyvov a rušenia, sme už pol roka vystavovaný útokom a výzvam niečo vysvetľovať. Zvolali ste mimoriadnu schôdzu, kde chcete diskutovať o stave slovenského školstva, v poriadku, poviem vám, kde sú v školstve problémy, ako ich riešiť, poviem vám to otvorenejšie ako by mnohým to bolo príjemné, a vyjadrím sa aj k projektom, ktoré spomínate vo svojom písomnom návrhu, na začiatok ale pár podstatných faktov.

SMER dal pred časom ponuku mne ako nestraníkovi niečo urobiť pre rezort školstva, pôvodne na poste štátneho tajomníka, neskôr na poste ministra a skutočne vyše roka sme na ministerstve mali priestor na trpezlivú každodennú prácu s podporou vlády a premiéra.

Investujeme, prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch sa v minulom roku vo veľkom rekonštruovali škôlky. Tie budovy, ktoré v mnohých lokalitách chátrali, rozpadávali sa, sú dnes plné detí. Tam, kde museli rodičia ráno voziť deti do škôlky vzdialenej často desiatky kilometrov, týka sa to najmä satelitných obcí v okolí veľkých miest, dnes pohodlne svoje ratolesti nechajú ráno v škôlke v mieste svojho bydliska. Na tieto investície nadväzujeme, v tomto roku prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch sa idú vo veľkom rekonštruovať školské telocvične, kde pôjde 9 mil. na rekonštrukcie a dostavby a ďalší milión na vybavenie predovšetkým už existujúcich a fungujúcich telocviční športovým náradím. Na to po voľbách nadviaže ešte väčšia investičná akcia, prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch sa začnú, a to naozaj vo veľkom, rekonštruovať vysokoškolské internáty v celkovom objeme 50 mil. eur, ďalších 25 mil. eur pôjde do ubytovania cez transfery študentom ako príspevok na ich bývanie. Odstraňujeme pokrivenia učebnicovej politiky. Prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch nemusia rodičia školopovinným deťom kupovať učebnice angličtiny. Minulý rok ministerstvo uhradilo učebnice angličtiny pre všetky prvé stupne a tento rok to uhradíme aj pre celý druhý stupeň základných škôl. Po mnohých rokoch začali učebnice na školy chodiť na čas. Ministerstvo, mimochodom, pripravuje nové obstarávania učebníc, aby odstránilo opäť dlhoročný deficit pri niektorých druhoch kníh.

Keď už hovoríme o prelomoch, za ministrovania Dušana Čaploviča sa pripravil prelomový zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý som mal tú česť technicky doviesť do konca, a po dvadsiatich piatich rokoch nadväzujeme na vynikajúce tradície Slovenskej republiky v odbornom vzdelávaní v modernom štáte s využitím skúseností z iných krajín aj prihliadnutím na naše tradície a kapacity.

Ak už spomínam prelomy, minulý rok sme zmenou zákona zastavili prázdninové prepúšťanie učiteľov, ide o krok, ktorý v spolupráci s ministerstvom práce pripravil ešte môj priamy predchodca Peter Pellegrini. Pomáha najmä mladým pedagógom, ktorých sa tento problém týkal najviac. Mimochodom, následne sme vyšli v ústrety odborom, dorovnali sme dovolenky odborným zamestnancom, ako znela ich požiadavka.

Ak už hovoríme o ochrane učiteľov, na jeseň sme pripravili rozsiahlu Príručku ochrany práv učiteľov, ktorá sa stretla s veľkým zadosťučinením na strane stavovských organizácií a zriadili sme, tak ako sme sľúbili, odbor ochrany práv v regionálnom školstve. Na budúci týždeň, mimochodom, predstavíme prvé výsledky dvoch mesiacov jeho činnosti.

Pomáhame školám v téme, ktorá ich mimoriadne trápi. A to je administratívna záťaž, zrušili sme rôzne typy duplicitného vykazovania, v ďalšej vlne budeme pripravovať usmernenia tak, aby bolo jasné, akým spôsobom má administratívny tok medzi zriaďovateľmi a školami, medzi ďalšími inštitúciami a školami pokračovať.

Vysoké školy.

Prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch na Slovensku zanikla vysoká škola. Dokonca pripomeniem, že hneď po svojom nástupe do funkcie som nepodporil vznik dvoch nových vysokých škôl. Rýchlo odoberáme akreditácie nekvalitným študijným programom, niektoré prípady sú medializované.

A, mimochodom, osobne dozerám, aby sa materiálne dostávalo do podpory našim špičkovým pracoviskám. Na sklonku minulého roka sme ako ministerstvo vyčlenili takmer 300-tisíc na čiastočnú renováciu budovy bratislavskej fakulty matematiky, fyziky a informatiky. O podobnom transfere rokujeme aj v týchto dňoch, rozhodol som o pol miliónovej dotácii na rekonštrukciu jednej z budov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Na tradične dobré vnímaných pracoviskách pritom nebudem šetriť. Prvýkrát po dvadsiatich piatich rokoch sme dali Slovenskej akadémii vied perspektívu finančnej stability, ministerstvo školstva, ministerstvo financií uzavreli s akadémiou vied v lete dohodu, že tejto kľúčovej vedeckej inštitúcií nasledujúce tri roky neklesne príjem od štátu pod hranicu 60 mil. eur očistených o infláciu. Hovoríme o minimálnej možnej tejto sume, ku ktorej treba pripočítať príjmy, ktoré si ešte akadémia napríklad získa v súťaži v grantovom programe. Tých 60 mil. nie je dosť a rozhodne môžeme nutnej transformácii a Akadémii vied hovoriť aj o ďalšej finančnej pomoci. Mimochodom, ak hovoríme o podpore vedy, pripomínam, že ministerstvo dosť aktívne manažuje napríklad naše členstvo v medzinárodne výskumných konzorciách. Nie sú to malé peniaze. Ale tam, kde to slovenská veda potrebuje, našej vede takto otvárame dvere, a to veľmi radi.

Ja osobne ak môžem, robievam svoj vklad do medzinárodných rokovaní tak, aby bolo jasné, že slovenská veda má možnosť ukázať sa medzinárodne, či už ide o môj vklad na jesennom politicko-vedeckom a priemyselnom rokovaní v Bruseli na úrovni Európskej komisie o využívaní kvantových technológií v európskom priestore alebo o nedávnu návštevu vedenia Slovenskej akadémie vied v Rakúskej akadémii vied. Mimochodom, sú to dve akadémie vied, ktoré sú k sebe geograficky najbližšie v Európe. A mňa mrzí, že až doteraz v podstate nemali bližšiu inštitucionálnu spoluprácu, to sa ale ide na základe našich dohôd meniť. Celkom, mimochodom, z Rakúšanov si môžeme v mnohom brať príklad, vnútorné členenie ich akadémie, personálna politika, ale aj rozhodovacia štruktúra, to všetko by sme mohli en bloc prebrať, pričom zbavili by sme sa mnohých problémov.

V kontexte týchto faktov pripomínam, že celý minulý rok bol vôbec pre ministerstvo výnimočný, vyslovene výnimočný, pretože sa zišlo niekoľko okolností, ktoré sa inak vyskytujú len raz za niekoľko rokov. Pripravili sme inovované štátne vzdelávacie programy pre materské školy, základné školy a gymnáziá, prebehla komplexná akreditácia vysokých škôl, ukončovalo sa staré a rozbiehalo sa nové programovacie obdobie. No a rozbehla sa predvolebná kampaň, ktorú sme pociťovali najmenej od októbra. Aj za týchto okolností sme museli zabezpečiť plnohodnotný chod ministerstiev z hľadiska bežnej operatívy, legislatívnej činnosti, čerpania štrukturálnej pomoci Európskej únie, podpory medzinárodnej spolupráce, ekonomickej podpory priamo riadených organizácií a škôl a tak ďalej.

Len pre ilustráciu spomeniem niekoľko čísiel. Ministerstvo školstva v celom volebnom období, teda od roku 2012 pripravilo pätnásť vládnych návrhov zákonov, osem nariadení vlády, dvadsaťjeden vyhlášok, jeden výnos a štyri opatrenia. Len za mojej pôsobnosti sa pripravilo päť zákonov, dve nariadenia vlády, desať vyhlášok, jeden výnos a jedno opatrenie. Dodám, že za celé volebné obdobie bolo pri právnych predpisoch predkladaných rezortom uskutočnených približne sto expertných rozporových konaní a päťdesiat ministerských rozporových konaní, ministerstvo za obdobie marec 2012 až február 2016 rozhodovalo o právach vysokých škôl, o tzv. akreditáciách v 10 610 prípadoch. V roku 2015 bola ukončená spomenutá komplexná akreditácia činností dvadsiatich dvoch vysokých škôl, devätnástich verejných, jednej štátnej a dvoch súkromných vysokých škôl. Spolu bolo v komplexnej akreditácii minulý rok uskutočnených 6 086 rozhodnutí. V rokoch 2012 až 2014 ministerstvo podpísalo desať rezortných zmluvných dokumentov a medzinárodných zmlúv. Za samotný minulý rok to bolo desať rezortných zmluvných dokumentov vrátane takých dôležitých úkonov, ako je pristúpenie k členstvu v Európskej vesmírnej agentúre.

Eurofondy. Celkovo bolo pomocou prostriedkov operačného programu Výskum a vývoj postavených sedem univerzitných vedeckých parkov a sedem výskumných centier, v rámci národných programov operačného programu Vzdelávanie dostali učitelia v regionálnom školstve vyplatené odmeny vo výške 46,4 mil. eur, prostredníctvom podpory programov regionálneho rozvoja sa zmodernizovali a obnovili materské, základné a stredné školy, 800 materských, základných a stredných škôl. A tým sa zlepšili výchovnovzdelávacie podmienky pre viac ako 230-tisíc žiakov a študentov v celkovej sume takmer 600 mil. eur.
Mimochodom, ak už v médiách niekoľkokrát zaznelo, že v rokoch 2010 až 2012 sa v kolektívnom vyjednávaní učiteľom navýšila dvakrát nula, ja pripomeniem, že v rovnakom období projekty zazmluvnené z regionálneho operačného programu pre školy tiež vôbec neboli.

Ešte pripomeniem v rámci Národného programu – Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva známeho ako Digiškola získalo viac ako 4 500 materských, základných a stredných škôl na Slovensku moderné digitálne vybavenie vrátane digitálneho obsahu. V prípade základných škôl bolo do tohto projektu zapojených viac ako 75 % všetkých základných škôl. Školy tak získali 5 680 setov pozostávajúcich z interaktívnej tabule a notebooku, 20 000 tabletov, 1 000 WiFi routerov, 2 686 farebných tlačiarní a 1 029 škôl bolo vybavených modernou tabletovou učebňou. Toľko sa vyčerpalo v operačnom programe Vzdelávanie prostredníctvom národných a dopytovo orientovaných programov do škôl 489 mil. eur.
Investujeme do budov vďaka spomínanej prvej a druhej výzve na rozširovanie kapacít škôlok v hodnote 9,5 mil. a 5 mil. eur zo sociálnych balíčkov, vzniká 5 200 nových miest pre deti v 191 škôlkach a zamestnanie získava takmer 500 učiteliek v mestách a obciach po celom Slovensku. Samozrejme, rozširovanie kapacít materských škôl bude mať priaznivý vplyv na celkovú zamestnanosť v príslušných regiónoch, keďže prijatie detí do materských škôl umožní návrat mnohých rodičov do zamestnania.
Toto všetko rozhodne nestačí.

Niekoľko osobnejších slov poviem, ak dovolíte.

Ak vstúpite do školského prostredia, rýchlo zistíte, že je miestom každodenných frustrácií. Tie môžu vyplývať z toho, že sa niekde na škole zle plánuje, takisto z pocitu prebujnenej byrokracie, niekedy zo zlých vzťahov na pracovisku alebo z nezmyselnosti nejakej regulácie, pričom najmä učitelia v materských, na základných a stredných školách majú pocit, že ich spoločnosť neuznáva. Aj preto sú takí citliví na výroky, ktoré ich aj nepriamo spochybňujú. Jedna pani učiteľka mi to nedávno v diskusii na škole povedala síce veľmi emocionálne, ale jednoducho: „Pán minister, postavte sa za nás, ľudia sú proti nám.“ Treba povedať, že tieto problémy sa líšia od školy ku škole, dobrý riaditeľ školy vie veľa užitočného vybaviť, zefektívniť papierovanie, dozrieť na dobrú atmosféru, ak navyše má aj dobré vzťahy so zriaďovateľom, máte naozaj zrekonštruovanú, farebnú čistú školu s usmiatymi učiteľmi. Aj dobrý riaditeľ ale môže urobiť len to, čo mu systém dovolí. A ten systém, súhlasím, má stále veľa chýb. V školstve skutočne treba upratať. Otázka je, ako sa k tomu upratovaniu dostaneme.

V tejto chvíli mám pocit, že diskusiami o školstve znásobujeme chaos, mali sme tu tzv. štrajk. A je absolútne jasné, že sa k tejto akcii mnoho zamestnancov škôl pripojilo absolútne v dobrej viere, že treba urobiť aspoň niečo, aspoň nejaký výkrik s tým, že veci nie sú v poriadku a že je to lepšie ako nič, a podobne, uznávam, sa mnohí občania v dobrej viere pripojili k výzvam na podporu tejto nátlakovej akcie. Ak si ale odmyslím dobrú vieru mnohých ľudí, stále musím trvať na jednom, ide o vysoko neštandardnú akciu. Chcem počuť príklad jednej európskej krajiny, kde na pracoviská jednej firmy alebo jedného odvetvia nepríde niekoľko zamestnancov a má to nálepku štrajk. Chceme alebo nechceme sa správať podľa európskych štandardov, navyše s akými požiadavkami? Má to byť 400 mil. na didaktické vybavenie škôl do roka? A odo mňa ako ministra školstva sa čaká, že sa budem tváriť seriózne a že budem rozumne rokovať o takejto požiadavke, aby nám tu vzduchom lietalo viac čísiel. Pritom opoziční poslanci ponúknu, že do školstva by malo ísť, a teraz mi pripomeňte, ak bude hospodársky rast, bude sa splácať dlh, o 150 mil. ročne viac, tak to včera zaznelo. Je to pravda. No tak to by ste mali hneď na krku štrajk školského prostredia, pretože v rovnaký deň včera sedeli príslušné stavovské organizácie a odbory a pracovali nad dokumentom, kde trvajú na tom, že do školstva musí ísť 6 % HDP. Len pripomeniem, ak by to bola pravda, tak to znamená podľa našich prepočtov približne 1,8 mld. navyše k tomu, čo v tejto chvíli ide do školstva pre zmenu. Ak by sme sa mali tváriť pri tomto všetkom, keď tu lietajú absolútne nezmyselné čísla a rôzne čísla vzduchom, tak už sa môžeme tváriť, že máme rozumnú diskusiu o hocičom, môžeme sa tváriť, že ja som prezlečený klingonský bojovník, že pán poslanec Poliačik je princ Bajaja, že poslanecký klub KDH, to sú zakliate princezné a že ideme o tom ďalej normálne diskutovať. Na základe toho, že od vás tu zaznie jedno číslo, ktoré je úplne iné, ako to, ktoré požaduje jedna skupina, ďalšia skupina si príde so svojím číslom, ktoré koriguje, o niekoľko dní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec Poliačik, nediskutujte s vystupujúcim aj opačne poprosím vás nediskutovať.

Draxler, Juraj, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Je to úplne rovnaké, ako keby sme sa tvárili teraz odmysliac si ľudí dobrej viery, že všetkým, ktorí tieto akcie vyzerajúce, že sú v prospech školstva, organizujú a organizovali len preto, ide naozaj len o školstvo a že to nemá nič spoločné so snahou ovplyvniť výsledky volieb. Som presvedčený, že ako vláda sme spravili všetko pre to, aby sme tú situáciu upokojili. Premiér dvakrát deklaroval, že v tomto okamihu a s takýmto druhom požiadaviek nevieme pracovať a naozaj nemá zmysel opúšťať žiakov a študentov. A, ešte raz, ak aj niekto chce presadzovať požiadavky nátlakovou formou, prečo to v budúcnosti nemáme robiť štandardným spôsobom? Každý u nás môže zaregistrovať odbory. Koniec koncov jedny alternatívne školské odbory tu už pred tromi rokmi vznikli ako nové školské odbory. Dnes majú možno členov 150 registrovaných, 10 aktívnych. A to je súčasť väčšieho problému. Potrebujeme nielen odbory, ale aj stavovské organizácie, ktoré normálne pracujú a ktoré verejnosť vníma ako solídne profesionálne prvky celého toho systému. A to nám stále chýba. Samozrejme, v tomto neutriedenom prostredí potom ľahko dochádza k prepiato emocionálnym aktivitám, zvlášť ak im výrazne pomáhajú médiá.

A pri médiách sa na chvíľku zastavím.

A začnem bulvárom. Bulvár si niekoľko mesiacov na školstvo ani nespomenul. Nemali sme ani nahú učiteľku pobehujúcu po triede, ani ministra, ktorý by na párty tancoval po stole. To sa zmenilo začiatkom leta.

Veľmi populárny týždenník Plus 7 dní zrazu začal venovať pozornosť osobne mne bombastickým titulkom Minister býva vo vile. Pripomeniem, že bývam v secesnom bytovom dome, kde môj byt je dokonca najmenší z celého toho domu. Rovnaký týždenník tvrdil, že nosím švajčiarske hodinky za 1 500 eur. Mimochodom, sú to presne tieto (Ukázanie hodiniek.) Mali ich tam dokonca odfotené. Len pripomeniem, že je to dánska značka za tuším 120 eur. Nikto sa mi za to nikdy neospravedlnil. To sú tie vtipnejšie veci, ale médiá pokračovali v jednom článku za druhým škandalizujúcim ministerstvo.

Jedným z hlavných námetov v spomínanom týždenníku bola údajne strata pol milióna z účtu MPC. Pritom od začiatku fungovania účtu MPC aj ministerstvo potvrdilo, že prostriedky, ktoré sa podvodníci pokúsili dostať z účtu MPC na svoje účty, sa podarilo na bankových účtoch zadržať a nestratil sa ani cent.

Od októbra potom ako na povel aj ostatné médiá, s ktorými sme inak, musím povedať, mali korektné vzťahy, zrazu prejavili veľmi dramatický záujem o náš rezort, a to príspevkami a článkami, ktoré boli založené často na úplných nezmysloch.
Príklad. Denník N vydal v decembri článok o pripravovanom projekte Edunet, kde pod titulkom Štát nachystal pomalý internet pre školy, zazneli veci. A teraz citujem: „Dnes sa už takmer historická technológia DSL spomína znova. Nápad pripojiť cez ňu všetky slovenské školy k internetu znova ožil a štát chce na to minúť znova desiatky miliónov eur.“ Je to úplná hlúposť. Veď si stačí tam pozrieť súťažné podklady, kde máte tabuľky pripojenia škôl, a tak uvidíte, že tie rýchlosti pripojenia sú na míle vzdialené nejakým DSL. Navyše nikoho do pripojenia cez Edunet nenútime. Škola môže pokojne pokračovať v pripojení, ktoré má, alebo si nájsť nejaké nové pripojenie. Je to čisto na školách. Tento projekt navyše nie je cielený na to, aby sme len dostávali internet na školy. Ide o vybudovanie plnohodnotnej školskej siete, školy dostanú, po prvé, technickú podporu, aby si nemuseli robiť správu siete po vlastnej linke, čo ich mimoriadne zaťažuje. Na všetkých školách sa pýtajú, či môžu dostať nejaký takýto druh podpory. Áno, dostanú ho. Takisto ako v hocijakej väčšej firme s pobočkami po celom Slovensku nemáte správcov siete v jednotlivých budovách, máte to riešené externe, sa pripravuje takéto riešenie aj cez projekt Edunet. Po druhé, celá tá sieť bude fungovať ako VPN s obsahom filtrovaným podľa vekových kategórií tak, aby sa deti mohli úplne pohodlne cez svoje Ad pripojiť cez hocičo, cez notebook, cez tablet v priestoroch školy na internet, ale tak, aby si cez školské pripojenie nepozerali napríklad pornografiu. Koľko to bude stáť? To nevieme, pretože nevieme, ako sa počet tých pripojení vyvinie. Suma, ktorá tu zaznieva, je len rámcová maximálna možná na štyri roky.

Navyše si vyprosím formulácie typu, to už narážam na jedného blogera, ktorý najprv napísal pre TREND blog, potom ho citovali ako experta, že ešte pred voľbami chce ministerstvo minúť 81 mil. na pomalý a drahý internet pre školy. Ešte raz, ide len o prípravu projektu vzhľadom na naliehavosť nutnosti riešenia toho pripojenia škôl, pričom ja samotný projekt v rámci aktuálneho mandátu ani nepodpíšem. Nikdy som to neplánoval, ale máme povinnosť pripravovať riešenia aj pre novú vládu. Za takéto nezmysly sa nikto nielen mne osobne, ale ani ministerstvu neospravedlnil, naopak, takéto články veselo kolujú po sociálnych sieťach a aktivisti ich uvádzajú ako príklad nezodpovedného prístupu ministerstva, pričom nezodpovedný a klamár je niekto iný. Podobne sa mi neospravedlnil nielen žiaden novinár, ale ani niektorí poslanci, z ktorých spomeniem poslanca Beblavého, ktorý pred letom do médií pustil niekoľko perličiek, zosmiešňoval projekt digitálnej angličtiny. Tvrdil napríklad, že je absurdné, aby sme požadovali tú metodickú podporu v slovenčine. Ťažko to ironizoval, pričom na zasadnutí výboru som mu ukázal, že metodickú podporu v slovenčine bežne dodávajú hocijaké medzinárodné vydavateľstvá v rámci tých britských, z ktorých sa angličtiny bežne na slovenské školy dodávajú. Bežne to robia, pán poslanec to už v tej chvíli len mlčky prešiel.
V médiách sa ďalej spomína centrálne úložisko digitálneho obsahu. Nejde o nakupovanie nejakej novej alebo rozšírenej planéty vedomostí. Ministerstvo potrebuje úložisko digitálneho obsahu pre školy, ktorého je v tejto chvíli už veľa, potrebuje efektívne riešenia pre informačné systémy, ktorých máme, mimochodom, vyše 100. A sú to rôzne registre, je to edičný portál a tak ďalej a sú rozhádzané kade-tade. Takže potrebujeme platformu na zdieľanie digitálneho obsahu. Museli sme sa rozhodnúť, či ju budeme budovať nanovo alebo či využijeme niektoré z existujúcich platforiem. Keďže planéta vedomostí je zďaleka najpoužívanejšou platformou v školstve, má viac ako 20-tisíc registrovaných užívateľov s niekoľko tisíc pripojeniami za deň, celkom logicky padlo rozhodnutie, že rozšírime túto platformu, ale zároveň s požiadavkou, aby bola plne otvorená. To znamená, bude možnosť zdieľať cez ňu digitálny obsah. Napríklad učitelia budú mať tak možnosť vkladať digitálny obsah na túto platformu. Takže rozoberajte aj tento projekt, ak chcete, rôzne jeho aspekty, len vás prosím, aby sa v tom neklamalo.

Zoberme si projekt polytechnickej výchovy na školách. Ešte pred krátkou dobou, pripomeniem, to bol pre týždenník TREND projekt, ktorého údajne celým cieľom bolo vypracovať manuály povolaní. Zrazu sa o ňom hovorí v úplne inom svetle, a to ako o projekte, ktorého jedinečným cieľom by malo byť nakúpenie nejakých sifónov. Jednu vec uznám, to, že si dodávajúca firma rozpísala do tabuľky tie jednotlivé položky tak, že nakoniec im vyšli aj také čísla, aké sa spomínajú v médiách, nie je celkom šťastné, na vysvetlenie ale musím povedať, že sa tam nesúťažilo o jednotlivé položky, ale o celý balík, projekt ako taký, a to v elektronickej anonymnej aukcii, v ktorej jedna z firiem, ktorá sa nakoniec stala dodávateľom toho, získala takto celý ten balík. Takže prosím, aby sme aj toto vnímali v danom kontexte.

V novinách sa objavili titulky Draxler dotuje Sládkovičovo, Draxler dotuje Skalicu. Ja nič nedotujem. Pripomeniem, na jeseň prebehla výzva, z ktorej boli vylúčené vysoké školy, ktoré budujú vedecké parky, keďže tu bola požiadavka aj z Bruselu, aby sme otvorili štrukturálnu pomoc aj ďalším pracoviskám vrátane súkromných firiem na technické vybavenie. V takomto zadaní prebehla výzva, do ktorej sa ktokoľvek mohol prihlásiť. Bola hodnotená externými hodnotiteľmi. A títo rozhodli, že popri iných projektoch sa do toho mohli zapojiť aj príslušné dve vysoké školy, ku ktorým, mimochodom, môj vzťah asi je verejne známy. A musím pripomenúť, že podobné školy sú medzi prvými, ktoré by sa potešili, keby som nepokračoval ako minister, pretože vedia, aký osud ich v takom prípade čaká.

No, dobre, čiže tu je vypätá atmosféra, ktorá ma rozhodne neteší, v médiách vidíme rôzne vyhlásenia aktivistov, na druhej strane je tu veľká podpora rôznym nátlakovým akciám.

Čo školstvo v skutočnosti potrebuje? Mnohé z dnes veľmi módnych diskusií o školstve sa končia veľmi všeobecnými výzvami typu: „Potrebujeme zlepšiť sociálny status učiteľa,“ alebo typu, „naše deti musia odteraz menej memorovať.“ To ale nestačí, lebo školstvo potrebuje systémové, technické zmeny. Vždy, samozrejme, treba tu začať zdôrazňovaním cieľa základným obrazom, ktorý musí viesť všetky diskusie o lepšom vzdelávaní, totiž musí byť dieťa alebo mladý človek, ktorý nasáva vedomosti. Tieto vedomosti môžu byť rôzneho druhu, samozrejme, dieťa alebo mladý človek nasáva rôzne životné postoje, hodnoty. Túto kategóriu by som nechal na zložitejšiu diskusiu, ale zároveň dieťa na škole získava sumu jasne definovaných vedomostí a schopností, ktoré môžeme merať.

Tu by som sa chcel zastaviť a poukázať na to, čo môžeme so systémom robiť. Práve preto, že vedomosti môžeme merať a máme to robiť, pripravujeme prechod na štandardizované, centralizované vstupné testy na stredné školy a postupne aj maturity v rovnakom formáte. Tieto testy musíme využívať aj v školskej praxi. Ak testom zistíte, že dieťa, ktoré má dobré vedomosti, alebo aspoň predpoklady, získava zlé známky, máte signál, že niečo v škole nie je v poriadku a teda musí nastúpiť intervenčný mechanizmus. Bohužiaľ, historicky bola štátna školská inšpekcia nastavená na veľmi formalistický prístup, jednoducho povedané, kontrolovala skôr papiere. Ten prístup sa mení aj pod vedením hlavnej školskej inšpektorky, ale tá inšpekcia potrebuje viac jednak legislatívnej a jednak materiálnej podpory na to, aby mohla prejsť na úplne nový moderný systém intervenčnej politiky. A, mimochodom, testovať nepotrebujeme len deti, Slovenská republika doteraz nemala žiaden systém na pravidelné overovanie vedomostí a schopností samotných učiteľov. Máme vôbec málo mechanizmov zisťovania, čo sa vlastne na školách deje, vieme napríklad zo sťažností žiakov alebo rodičov, že niekde pretrvávajú praktiky zo socializmu, kde deti cez veľkú prestávku musia chodiť v tichosti vo dvojiciach v kruhu, ale systematický prehľad o tom nám chýba. Nemáme ani efektívny systém na to, aby sme na školy dostávali nové praktiky, áno, systém kontinuálneho vzdelávania skutočne historicky nie je dobre nastavený, z kurzov osobnostného rozvoja alebo z kurzov, ako pripraviť lyžiarsky výcvik, si aj samotní učitelia uťahujú, ale príprava nového systému kontinuálneho vzdelávania bola jedným z prvých zámerov, ktoré som po príchode na post ministra oznámil. Mimochodom, naši analytici návrh nového modelu v tomto pripravia v krátkom čase. Aj tu potrebujeme nový súbor štandardov v podobe modernej kontinuálnej politiky, je čo doháňať.

V učebnicovej politike, tam sme síce, ako som už povedal, dobehli niektoré z najhorších restov z minulosti, ale potrebujeme aj trh s učebnicami čiastočne otvoriť tak, aby na každý predmet bol výber aspoň z dvoch kníh, kvalitne pripravený. A, mimochodom, celý ten proces schvaľovania učebníc je síce pre verejnosť veľmi viditeľnou aktivitou, ale je to absolútne kľúčová práca.

Potrebujeme sa zároveň vyrovnať, a to sú dve z najväčších výziev pre školstvo v tejto chvíli, s dedičstvom dvoch veľkých decentralizačných akcií z minulosti, z ktorých jedna prebehla ešte za Dzurindovej vlády, to bola tá decentralizácia majetku, okrem iného na úroveň samospráv, no a druhá je tá decentralizácia, ktorá vytvorila dvojúrovňový systém riadenia, na úrovni štátnych vzdelávacích programov, školských vzdelávacích programov, ktorú zaviedol na sklonku svojho vládnutia vtedajší minister za SNS Mikolaj. V jednom aj druhom decentralizačnom prípade to boli dobré zámery, dobré ciele, dobré snahy, bohužiaľ, o celom tom procese sa nie najšťastnejšie komunikovalo a nebolo to dobre pripravené. Doteraz sa s tým boríme a musíme sa s tým ešte nejaký čas boriť, ale predovšetkým musím diskutovať o tom so školským prostredím, ako presne všetky mechanizmy dokončiť v ich nastavení.
Pri vysokých školách sú výzvy v hrubých obrysoch úplne jasné, akreditačný systém potrebujeme upraviť tak, aby sme neakreditovali študijné programy, ale študijné odbory, zber dát musíme zjednodušiť na kľúčové kategórie, čo v podstate vieme spoločne s Akreditačnou komisiou definovať. Samotná Akreditačná komisia zároveň potrebuje pre svoju prácu jasnejší manuál. Zároveň potrebuje podporu v podobe informačného systému, ktorý jej prácu zjednoduší. Dohodnúť sa musíme vôbec na základnom modeli akreditácie tak, či chceme jednu agentúru alebo dve agentúry s tým, či chceme, aby jedna agentúra akreditovala a zároveň merala výskumnú výkonnosť, alebo či chceme tieto činnosti rozdeliť. Je to otázka základného nastavenia. Potrebujeme sa na tom raz a navždy dohodnúť a potom roky pokračovať v systéme, na ktorom sa všetci zhodneme s tým, že tak to má vyzerať. Pri vysokých školách zároveň potrebujeme zaviesť sledovanie vnútorných procesov kvality. V tejto chvíli ho nemáme, takže ministerstvo ani nikto iný systematicky neporovnáva úroveň služieb študentom. Nemáme ani systém kontroly pracovnej disciplíny, lebo my vieme len anekdotálne, že aj na niektoré pracoviská prednášajúci prichádzajú na čas, na iných pracoviskách to tak ani zďaleka nie je. Nesledujeme ani pedagogickú výkonnosť, ani získavanie kľúčových kompetencií. Pre úroveň vysokých škôl, mimochodom, nemáme ani systém kontinuálneho vzdelávania. Vysoké školy zároveň zdedili historicky ťarbavý, ťažkopádny model vnútorného riadenia s rozhodovaním akademických senátov, ktoré funguje zle. Je to systém, ktorý navyše znemožňuje príchod profesionálnych manažérov do kľúčových pozícií. To kľúčoví ľudia v systéme vysokých škôl sami uznávajú, pričom volajú po zmene. Treba tiež konečne vyriešiť problém kategorizácie vysokých škôl, kde je, mimochodom, teraz zákon nastavený dosť bizarne, najmä z hľadiska reakcie na výsledky komplexnej akreditácie. Ale hlavne sa treba dohodnúť, ako treba vysoké školy zmysluplne rozdeliť, a tak ďalej a tak ďalej.
Čo sa toho financovania týka, potrebujeme stabilizovať metodiku rozpisu dotácií a dlhodobejšie prejsť na cielenejší systém, pravdepodobne systém výkonových zmlúv. Bez diskusie je aj to, že do grantového systému musí natiecť viac peňazí. Je v zásade dobre nastavený, ale trpí na podvýživu. Pri Slovenskej akadémii vied potom musíme dokončiť pripravovanú transformáciu so zavedením oveľa efektívnejšieho riadenia. Toto všetko vieme. Vieme aj to, že na úrovni vysokých škôl nepôjde o univerzálne populárne opatrenia, podobne ako nebudú všetci tlieskať, až sa v spomínanom regionálnom školstve zavedie reálna kontrola kvality a vyradia sa zlé školy zo siete, ale ministerstvo predstavy o tom a príslušné náčrty má. Urobiť to už naozaj potrebujeme, pretože ako štát, je pravda, nie vždy účelne rozdeľujeme zdroje, ktoré k dispozícii na školstvo máme.Ešte raz sa ale vrátim ku kľúčovému okamihu preto, aby tu bola kritická masa na zmeny. Ak dovolíte, poviem pár viet naozaj tvrdej pravdy. Hrozí nám, a teraz reálne nám hrozí, že po všetkých tých týždňoch aktivít na školách, teraz na univerzitách, po tých diskusiách organizovaných rôznymi iniciatívami, často s naozaj dobrými úmyslami, po minulotýždňovom sedení v školskom výbore a teraz na tomto plenárnom zasadnutí sa o krátky čas prebudíme ako po opici, včerajšok si budeme pamätať len matne, zato nám bude dosť zle a budeme celkom jasne vedieť, že nejaký čas už tu nebudeme schopní nič užitočné urobiť, nastúpi letargia. Diskusie, ktoré som videl na úrovni podporných akcií nátlakovým akciám, sa končia síce oduševnenými vyjadreniami, že so školstvom treba niečo robiť, ale tam sa aj naozaj končia. Príslušné stavovské organizácie a odbory síce tvoria niečo, čo má byť memorandom pre programové vyhlásenie vlády, zatiaľ je to ale pomerne hmlisté slohové cvičenie. My nepotrebujeme siahodlhé deklarácie, potrebujeme niekoľko reálnych záruk pokoja pre školstvo a potom priestor pre riešenia, pre dotvorenie technických vecí, ktoré ministerstvo zodpovedne s odborníkmi pripravuje. Takže, dámy a páni, diskutujte, len vás prosím, aby ste sa neznížili k čisto partajným útokom alebo k sentimentálnym a k emocionálnym deklaráciám, ktoré budú skrytými straníckymi útokmi, myslite na to, že veľa odborníkov v tichosti bez protestov čaká len jedno, aby mohli dokončiť prácu na kľúčových opatreniach pre budúcnosť školstva a že každý politický útok vyvoláva obavy, či tu nerastie chaos a či naozaj budú mať na svoju prácu potrebný priestor. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem vám, pán minister, za to, že ste prišli a vyjadrili sa. Ale obávam sa, že keď ste spomínali vo vystúpení hmlisté slohové cvičenie, že je to aj charakteristika, ktorá by mala platiť pre vaše vystúpenie, pretože my sme vás žiadali ako ministra školstva, vedy, výskumu a športu, aby ste v rámci rozpravy o tomto bode podali komplexnú informáciu o konkrétnych krokoch vlády na zlepšenie situácie v školstve a o výsledkoch rokovania so zástupcami Iniciatívy slovenských učiteľov. A pre mňa je naozaj takým kľúčovým prvkom v školstve učiteľ. Viete, dobrý učiteľ dokáže čisto teoreticky učiť aj na zelenej lúke a tá interakcia učiteľ – žiak tam môže prebehnúť. Je super a je veľmi dobré a je potrebné v modernej dobe, tu aby sme postupovali, aby sme mali vybavenie, aby sme mali budovy, a to je všetko dôležité, ale my hovoríme o tom, že treba urobiť zásadný posun v tejto veci, čo sa týka ocenenia učiteľov, ich statusu. A za týmto krokom, verím, budú nasledovať a budú s ním úzko spojené aj ďalšie kroky. Takže, bohužiaľ, vaše vystúpenie ma neuspokojilo a nemám pocit, že ste odpovedali na našu žiadosť, ktorú sme vám adresovali v rámci zvolania tejto mimoriadnej schôdze. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem pána ministra opýtať, čo si predstavuje pod nerušenou prácou na ministerstve, či to je rabovanie eurofondov cez sifóny a splachovače.A vy hovoríte o zrekonštruovaných škôlkach. Ja sa vás opýtam, prečo nehovoríte o trestných oznámeniach na vašich veľmi vysoko postavených ľudí na ministerstve školstva, ktorí čelia obvineniam práve kvôli podozrivým europrojektom, napríklad z 2. februára z nich jedno je na Generálnej prokuratúre, prečo nehovoríte o tom, že nemáte ešte ani zazmluvnené národné projekty, ale v hystérii už hľadáte projektových manažérov na konkrétne národné projekty, ktorých potrebujete cez zmluvy zabetónovať, aby vám aj v prípade zmeny vlády postrážili tie toky tých obrovských miliónov eur cez eurofondové projekty, prečo nehovoríte o predražených národných projektoch a podozrivých verejných obstarávaniach, keď o nich hovorila už aj Európska komisia na stretnutí v decembri s podpredsedom vlády Vážnym, ktorého si pozvali na koberec a pohrozili mu, aby zastavil podozrivé a predražené národné projekty, ktorých máme príliš veľa, pričom týkalo sa to predovšetkým vašich projektov, prečo nehovoríte o tom, že následne Vážny vyzval vás, aby ste prehodnotili tieto národné projekty, prečo nehovoríte o tom, že ignorujete toto varovanie Európskej komisie, ktorá hrozí zastavením financovania cez eurofondy, a robíte všetko pre to, aby ste čo najskôr vaše podozrivé predražené národné projekty spustili?

Ďakujem za slovo. Nuž, pán minister, ani mňa ste neuspokojili svojím vystúpením. Skôr to bola taká vaša obhajoba, a nie návrhy na riešenie a nie to, čo sa žiadalo priamo už len z pozvánky alebo k zvolávaniu tejto schôdze.
Zaujalo ma niekoľko oblastí, o ktorých ste hovorili.
V prvom rade hovorili ste o dôvere ministerstvu školstva. Ja sa vás opýtam, no čo si myslíte po tom, ako vyplávali mnohé kauzy na vašom ministerstve, akú môžu mať nielen učitelia, ale aj rodičia a ostatní ľudia dôveru vo vaše ministerstvo? By som povedal, že ju majú úbohú, takmer ju nemajú žiadnu.
Hovorili ste o tom, že chcete ušetriť ministerstvo od politického vplyvu. Tomu akosi nerozumiem, keď ste tam nasadený ako nominant vládnej strany, ktorá rozkráda všade, kde sa len dá rozkrádať. Vari ste to mysleli tak, aby vám do špinavostí nikto nevidel, či nebodaj ich nekazil? Tak to myslíte, aby tam nebol politický vplyv? Tak potom tomu rozumiem.
Hovorili ste o veľkom rekonštruovaní škôl a škôlok, no ale povedzme si teda, že, áno, ako sa to rekonštruovalo a hlavne kde sa to rekonštruovalo. Takže tam, kde má vládna strana svojich starostov, tak tam sa to rekonštruovalo. Tým ostatným to padlo len tak trošku, aby sa nepovedalo, že nikto iný to nemal a na ostatných sa kašľalo. Starostovia sa mi na to sťažovali osobne, takže máme aj tieto vedomosti.
Stavovské organizácie v školstve môžu vzniknúť. No zaujímalo by ma, odkiaľ vy viete, koľko je aktívnych členov v jednotlivých organizáciách, teda odkiaľ máte tieto čísla, či je to v tej klasickej alebo teda v tých novovzniknutých organizáciách.
Hovorili ste aj o tom, čo všetko potrebujeme do budúcnosti, a sa vás opýtam, či na to ste prišli teraz, na konci volebného obdobia, lebo to je u vás zvykom, že vy vždycky prídete na všetko, čo všetko treba robiť, až na konci toho obdobia. A čo ste robili štyri roky?

Ďakujem pekne. Pán minister, v situácii, kde sa dnes slovenské školstvo nachádza a o čom je celá táto schôdza, no dovoľte mi povedať, že ste nič nepovedali. Veď dôležitý je vždycky výsledok. A ten výsledok dnešného školstva je, že Slovensko sa prepadáva v akýchkoľvek rebríčkoch či už vzdelanosti, ohodnotenia učiteľov, v podobe aspoň vyjadrenia úcty a rešpektu k tým ľuďom, ktorí zabezpečujú vzdelanosť pre našu spoločnosť, v rebríčkoch na dávanie peňazí na vedu. Tam my sme všade na konci, my sme na ceste k modernej negramotnosti. Vy sa potom nečudujte, že ľudia v podobe učiteľov, rodičov povedali, že už je toho dosť na to, aby štrajkovali.
Pán minister, žiadna iná vláda doteraz nemala príležitosť takú, akú ju máte vy vo vašom rezorte Nemali ste koaličného partnera. Mali ste všetku moc v rukách. Mohli ste v školstve zmeniť všetko od základu. Vy ste to neurobili ani terajší predseda parlamentu bývalý minister školstva to neurobil. A možno mi poviete, štyri roky sú málo na to. Možnože je to tak, lenže, dámy a páni, a hlavne verejnosť, vláda strany SMER je pri moci z posledných desať rokov osem rokov. A oni sú priamo zodpovední za ten aktuálny stav.
A ešte posledná poznámka k témam školstva, zdravotníctva, ale aj spravodlivosti. Ja som presvedčený, že toto sú témy, kde by nemal byť politický súboj, kde by sme mali naozaj si sadnúť za rokovací stôl bez akéhokoľvek politika, povedať si jeden cieľ, jeden spoločný cieľ a za ním všetci bez rozdielu ísť. A bavme sa, škriepme sa o hodnotách, nie o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán minister, ja vám chcem poďakovať za to, že ste ozrejmili nám a celej snemovni aj verejnosti, čo všetko sa za štyri roky v rezorte školstva zmenilo a urobilo. Ale táto schôdza nevznikla preto a nezvolali ju opoziční poslanci, z ktorých navyše ani neprišli všetci do práce, aby sa hľadali riešenia v školstve, ako zvýšiť úroveň vzdelávania. Táto schôdza vznikla preto, lebo v školstve je, tak ako ste povedali, ešte veľmi veľa čo naprávať. A je tam veľmi veľa zle systémovo nastavených vecí, ktoré ešte vznikli za prvej Dzurindovej vlády, najmä z hľadiska financovania školstva. Pokiaľ bude školstvo financované tým, že na jedného žiaka má byť rovnaká suma peňazí, tak nikdy nepríde k zmene v kvalite školstva. Ale túto schôdzu zvolali páni z opozície, lebo pocítili určitú nespokojnosť učiteľov na školách. A vlastne podarilo sa im časť alebo pár učiteľov doslova, chcem povedať, z toho množstva učiteľov malé percento dostať do ulíc, aby ju mohli zneužiť na politické ciele. A treba si, ctené dámy a páni, aj pani učiteľky a učitelia, uvedomiť, že boli ste zneužití opozíciou na to, aby vás dostali do ulíc, aby použili vás ako určitý politický nástroj na získavanie určitých hlasov pri ich klesajúcich preferenciách.Treba si jasne povedať, prečo je táto schôdza. Táto schôdza je preto, aby ste vylievali kýble špiny aj za vaše neschopnosti. A jednoducho pokiaľ toto má byť spôsob riešenia a hľadania zvyšovania vzdelávania a kvality školstva, tak myslím si, že nepomôže to ani učiteľom, nepomôže to ani spoločnosti, nepomôže to nikomu. Vy nemáte záujem hľadať riešenie, vy máte záujem, akým spôsobom zvýšiť vaše preferencie, a toto je cieľ tejto schôdze. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, v začiatku svojej reči ste hovorili, čo všetko po dvadsiatich rokoch stihla táto vláda urobiť v školstve. Ale ja vám hovorím, pán minister, mohli ste zachrániť málotriedky komplexným riešením či na zmiešaných územiach alebo slovenské málotriedky v malých obciach. Vieme, že ak nebudú málotriedky tak, že sa zatvoria, pretože nevedia ich financovať, tak vyľudní sa obec. A platí to aj tak pre slovenské obce, ako aj pre zmiešané obce. Mohli ste upraviť hodiny výučby materinského jazyka na maďarských školách. Bolo 16-tisíc podpisov na to, pán minister, žiadali to od vás, mohli ste zaviesť tri hodiny telesnej výchovy, nič sa v tom nestalo. Pán Čaplovič to sľuboval. Ale musím povedať, nikto nechcel, aby sa preniesli kompetencie na voľbu riaditeľa školy, prešlo to, ako sú školy vybavené, myslím, učebnicami. Viem, že s učebnicami sa mešká na odborných učilištiach, nie je tam odborná literatúra, nie je teda z čoho učiť. Takže aj toto treba spomenúť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán minister, ja vás ubezpečujem, že nemienim určite vypúšťať žiadne stranícke výkriky ani som to nerobila, ani to robiť nebudem, ale pán kolega Záhumenský práve taký výkrik predviedol.Vlastne zareagovať chcem na vaše slová, ktoré ste vo vašom prejave povedali niekde po začiatku, aby nám tu lietalo viac čísiel, že nám ide o to. Presne o toto, si ja myslím, nemá ísť. Nemá to byť v rozprave o tom, čo sa tu deje, o tejto situácii, o tom štrajku. Nejde o to, že je štrajk, ide o to, že naozaj je tam krízová situácia a my ju neanalyzujeme. So školstvom treba niečo robiť a čo treba robiť, to treba hľadať. A myslím, že základná otázka, pokiaľ aj sa rokuje alebo berú do úvahy požiadavky tých štrajkujúcich, nemá byť, čo chcete. A potom hovoríte, že toto, čo vy chcete, sa vlastne nedá realizovať. Ale základná otázka má byť, prečo ste nespokojní, alebo sa má hľadať, prečo sú vlastne oni nespokojní. A kto iný by mal mať priestor na to ako rezort školstva a vedy, v ktorom sú ľudia odborníci. Nemajú hľadať politici, ale odborníci tie riešenia. A je vaša úloha, pán minister, nehnevajte sa, vášho rezortu, vášho ministerstva, aby ste tie spôsoby hľadali možno aj v širokej politickej diskusii alebo v diskusii s inými politickými stranami. Ale máte hľadať tie riešenia, nie si vykrikovať, kto je horší, kto je lepší a donekonečna opakovať, čo malo byť pred desiatimi rokmi, pričom nerobí sa vlastne nič, len robí sa to, čoho ste sa vyvarovali, aby tu nelietali len slová. Ďakujem pekne.