61. schôdza

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem za slovo. Nuž, pán minister, ani mňa ste neuspokojili svojím vystúpením. Skôr to bola taká vaša obhajoba, a nie návrhy na riešenie a nie to, čo sa žiadalo priamo už len z pozvánky alebo k zvolávaniu tejto schôdze.
Zaujalo ma niekoľko oblastí, o ktorých ste hovorili.
V prvom rade hovorili ste o dôvere ministerstvu školstva. Ja sa vás opýtam, no čo si myslíte po tom, ako vyplávali mnohé kauzy na vašom ministerstve, akú môžu mať nielen učitelia, ale aj rodičia a ostatní ľudia dôveru vo vaše ministerstvo? By som povedal, že ju majú úbohú, takmer ju nemajú žiadnu.
Hovorili ste o tom, že chcete ušetriť ministerstvo od politického vplyvu. Tomu akosi nerozumiem, keď ste tam nasadený ako nominant vládnej strany, ktorá rozkráda všade, kde sa len dá rozkrádať. Vari ste to mysleli tak, aby vám do špinavostí nikto nevidel, či nebodaj ich nekazil? Tak to myslíte, aby tam nebol politický vplyv? Tak potom tomu rozumiem.
Hovorili ste o veľkom rekonštruovaní škôl a škôlok, no ale povedzme si teda, že, áno, ako sa to rekonštruovalo a hlavne kde sa to rekonštruovalo. Takže tam, kde má vládna strana svojich starostov, tak tam sa to rekonštruovalo. Tým ostatným to padlo len tak trošku, aby sa nepovedalo, že nikto iný to nemal a na ostatných sa kašľalo. Starostovia sa mi na to sťažovali osobne, takže máme aj tieto vedomosti.
Stavovské organizácie v školstve môžu vzniknúť. No zaujímalo by ma, odkiaľ vy viete, koľko je aktívnych členov v jednotlivých organizáciách, teda odkiaľ máte tieto čísla, či je to v tej klasickej alebo teda v tých novovzniknutých organizáciách.
Hovorili ste aj o tom, čo všetko potrebujeme do budúcnosti, a sa vás opýtam, či na to ste prišli teraz, na konci volebného obdobia, lebo to je u vás zvykom, že vy vždycky prídete na všetko, čo všetko treba robiť, až na konci toho obdobia. A čo ste robili štyri roky?

Pán poslanec Kadúc.

Ďakujem pekne. Pán minister, v situácii, kde sa dnes slovenské školstvo nachádza a o čom je celá táto schôdza, no dovoľte mi povedať, že ste nič nepovedali. Veď dôležitý je vždycky výsledok. A ten výsledok dnešného školstva je, že Slovensko sa prepadáva v akýchkoľvek rebríčkoch či už vzdelanosti, ohodnotenia učiteľov, v podobe aspoň vyjadrenia úcty a rešpektu k tým ľuďom, ktorí zabezpečujú vzdelanosť pre našu spoločnosť, v rebríčkoch na dávanie peňazí na vedu. Tam my sme všade na konci, my sme na ceste k modernej negramotnosti. Vy sa potom nečudujte, že ľudia v podobe učiteľov, rodičov povedali, že už je toho dosť na to, aby štrajkovali.
Pán minister, žiadna iná vláda doteraz nemala príležitosť takú, akú ju máte vy vo vašom rezorte Nemali ste koaličného partnera. Mali ste všetku moc v rukách. Mohli ste v školstve zmeniť všetko od základu. Vy ste to neurobili ani terajší predseda parlamentu bývalý minister školstva to neurobil. A možno mi poviete, štyri roky sú málo na to. Možnože je to tak, lenže, dámy a páni, a hlavne verejnosť, vláda strany SMER je pri moci z posledných desať rokov osem rokov. A oni sú priamo zodpovední za ten aktuálny stav.
A ešte posledná poznámka k témam školstva, zdravotníctva, ale aj spravodlivosti. Ja som presvedčený, že toto sú témy, kde by nemal byť politický súboj, kde by sme mali naozaj si sadnúť za rokovací stôl bez akéhokoľvek politika, povedať si jeden cieľ, jeden spoločný cieľ a za ním všetci bez rozdielu ísť. A bavme sa, škriepme sa o hodnotách, nie o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja vám chcem poďakovať za to, že ste ozrejmili nám a celej snemovni aj verejnosti, čo všetko sa za štyri roky v rezorte školstva zmenilo a urobilo. Ale táto schôdza nevznikla preto a nezvolali ju opoziční poslanci, z ktorých navyše ani neprišli všetci do práce, aby sa hľadali riešenia v školstve, ako zvýšiť úroveň vzdelávania. Táto schôdza vznikla preto, lebo v školstve je, tak ako ste povedali, ešte veľmi veľa čo naprávať. A je tam veľmi veľa zle systémovo nastavených vecí, ktoré ešte vznikli za prvej Dzurindovej vlády, najmä z hľadiska financovania školstva. Pokiaľ bude školstvo financované tým, že na jedného žiaka má byť rovnaká suma peňazí, tak nikdy nepríde k zmene v kvalite školstva. Ale túto schôdzu zvolali páni z opozície, lebo pocítili určitú nespokojnosť učiteľov na školách. A vlastne podarilo sa im časť alebo pár učiteľov doslova, chcem povedať, z toho množstva učiteľov malé percento dostať do ulíc, aby ju mohli zneužiť na politické ciele. A treba si, ctené dámy a páni, aj pani učiteľky a učitelia, uvedomiť, že boli ste zneužití opozíciou na to, aby vás dostali do ulíc, aby použili vás ako určitý politický nástroj na získavanie určitých hlasov pri ich klesajúcich preferenciách.Treba si jasne povedať, prečo je táto schôdza. Táto schôdza je preto, aby ste vylievali kýble špiny aj za vaše neschopnosti. A jednoducho pokiaľ toto má byť spôsob riešenia a hľadania zvyšovania vzdelávania a kvality školstva, tak myslím si, že nepomôže to ani učiteľom, nepomôže to ani spoločnosti, nepomôže to nikomu. Vy nemáte záujem hľadať riešenie, vy máte záujem, akým spôsobom zvýšiť vaše preferencie, a toto je cieľ tejto schôdze. Ďakujem.

Pán poslanec Érsek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, v začiatku svojej reči ste hovorili, čo všetko po dvadsiatich rokoch stihla táto vláda urobiť v školstve. Ale ja vám hovorím, pán minister, mohli ste zachrániť málotriedky komplexným riešením či na zmiešaných územiach alebo slovenské málotriedky v malých obciach. Vieme, že ak nebudú málotriedky tak, že sa zatvoria, pretože nevedia ich financovať, tak vyľudní sa obec. A platí to aj tak pre slovenské obce, ako aj pre zmiešané obce. Mohli ste upraviť hodiny výučby materinského jazyka na maďarských školách. Bolo 16-tisíc podpisov na to, pán minister, žiadali to od vás, mohli ste zaviesť tri hodiny telesnej výchovy, nič sa v tom nestalo. Pán Čaplovič to sľuboval. Ale musím povedať, nikto nechcel, aby sa preniesli kompetencie na voľbu riaditeľa školy, prešlo to, ako sú školy vybavené, myslím, učebnicami. Viem, že s učebnicami sa mešká na odborných učilištiach, nie je tam odborná literatúra, nie je teda z čoho učiť. Takže aj toto treba spomenúť. Ďakujem.

Pani poslankyňa Šípošová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, pán minister, ja vás ubezpečujem, že nemienim určite vypúšťať žiadne stranícke výkriky ani som to nerobila, ani to robiť nebudem, ale pán kolega Záhumenský práve taký výkrik predviedol.Vlastne zareagovať chcem na vaše slová, ktoré ste vo vašom prejave povedali niekde po začiatku, aby nám tu lietalo viac čísiel, že nám ide o to. Presne o toto, si ja myslím, nemá ísť. Nemá to byť v rozprave o tom, čo sa tu deje, o tejto situácii, o tom štrajku. Nejde o to, že je štrajk, ide o to, že naozaj je tam krízová situácia a my ju neanalyzujeme. So školstvom treba niečo robiť a čo treba robiť, to treba hľadať. A myslím, že základná otázka, pokiaľ aj sa rokuje alebo berú do úvahy požiadavky tých štrajkujúcich, nemá byť, čo chcete. A potom hovoríte, že toto, čo vy chcete, sa vlastne nedá realizovať. Ale základná otázka má byť, prečo ste nespokojní, alebo sa má hľadať, prečo sú vlastne oni nespokojní. A kto iný by mal mať priestor na to ako rezort školstva a vedy, v ktorom sú ľudia odborníci. Nemajú hľadať politici, ale odborníci tie riešenia. A je vaša úloha, pán minister, nehnevajte sa, vášho rezortu, vášho ministerstva, aby ste tie spôsoby hľadali možno aj v širokej politickej diskusii alebo v diskusii s inými politickými stranami. Ale máte hľadať tie riešenia, nie si vykrikovať, kto je horší, kto je lepší a donekonečna opakovať, čo malo byť pred desiatimi rokmi, pričom nerobí sa vlastne nič, len robí sa to, čoho ste sa vyvarovali, aby tu nelietali len slová. Ďakujem pekne.