7. schôdza

11.9.2012 - 28.9.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.9.2012 o 18:36 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 18:27

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za tieto pripomienky. A chcel by som niektoré veci ozrejmiť, pretože, samozrejme, tento zákon je citlivý. Ja to, samozrejme, takto vnímam. Len treba si povedať niekoľko faktov.
Transpozičný deficit, to znamená v preklade do slovenčiny nedostatok prijatia legislatívy, alebo proste nedostatky v prijímaní legislatívy, na ktoré sme my sa zaviazali v roku 2004 pristúpením do európskej zmluvy.
Naozaj je to hanebne dlhá doba od roku 2004 od 1. januára, kedy už dávno táto smernica mala byť prijatá. Nedá sa odkladať nijakým spôsobom transpozícia. Naopak, hrozia nám obrovské pokuty, plus-mínus okolo sedemnásťtisíc eur denne, áno. Čiže to, čo som ja dostal na stôl, keď som nastúpil ako minister, bol práve tento problém, ktorý bolo treba okamžite riešiť.
Samozrejme, môžeme o tom rozmýšľať, čo je lepšie. Či je to lepšie prijať vo forme jedného zákona osobitného, alebo nie. Nie je na to čas. Vzhľadom na legislatívny proces, ktorý u nás funguje a nie je ho možné obísť, tak nebola iná možnosť vzhľadom na pripravenosť týchto predpisov, alebo tejto transpozície v tej forme ako je teraz predložená. A jej dopracovanie tak, aby sme naozaj nedošli k tomu, že budeme platiť obrovské pokuty a budeme zažalovaní, tak toto bola jediná možnosť, áno.
Ja sa nebránim tomu, že ak bude prijatá nová smernica, tak budeme ju transponovať prijateľným spôsobom, tak aby sme už k transpozičnému deficitu sa nedopracovali jednoducho, ale v tejto chvíli jednoducho tá možnosť neexistuje.
To, že prečo to nebolo prijaté, ja nebudem rozoberať. Sami ste to konštatovali. A čo sa týka tej pripomienky, že ten zákon je elegantný a tak ďalej, nemôžem nesúhlasiť, len je fakt, že tie veci, ktoré tam sú, nie sú dotknuté. Takže poprosím, aby ste to vzali na vedomie, a nijako sa to občanov negatívne nedotýka. Takže v tomto smere by som vás chcel opätovne požiadať, aby ste vzali do úvahy, že tento problém tu máme a je vážny.
A čo sa týka problémov aplikačnej praxe, ja už som v úvodnom slove povedal, že tie problémy nie sú len na strane teda štátu pri niektorých, by som povedal, šikanóznych požiadavkách, ale naopak, aj na strane občanov, keď sa nevedia domôcť informácií. Takže chceme to riešiť, ale nie v tejto chvíli, pretože v tejto chvíli otvárať infozákon inak ako len k otázke transpozície nie je vhodné ani možné. Takže len toľko. A chcem vás ešte raz poprosiť o podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2012 o 18:27 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:30

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, a nie v záverečnom slove. Ja si dovolím povedať, to som vravel, že ja aj oceňujem tú snahu, že viac-menej prišlo k stretnutiam jednak so zástupcami tretieho sektora, a mám pocit, že bolo aj deklarované, že nebude vlastne pustený do žiadneho režimu, alebo spochybnený vôbec režim na základe dvestojedenástky, ktorý funguje, takže ako keby aj na základe nejakej vašej deklarácie dúfam, že k tomu príde.
Ja som sa snažil v rozprave povedať to, že takisto sme boli v minulom období, nechcem to nazvať slovami strašení, ale vystríhaní pred problémami, že hrozia obrovské sankcie. A uplynulo trinásť mesiacov odvtedy, takže keby sme sa boli mali možnosť zamerať nad tým, že či, ak ministerstvo bolo teda pritlačené do nejakej časovej tiesne z hľadiska hrozby sankcií vyplývajúcej z transpozičného deficitu, tak či neexistovala nejaká časová kapacita, a to bola tá otázka na to, aby sme to upravili sólo v zákone.
A keďže sa k tomu nedostalo, preto som, alebo ministerstvo vyhodnotilo, že nie je, ja som si dovolil ten procedurálny návrh dať, aby možno tá časová kapacita vznikla, pretože legislatívne to vieme rátať na týždne, a nemám pocit, že pri prijatí kvalitnej normy by sme mali byť tlačení nie strašením, ale minimálne teda výzvami, že nám hrozia obrovské sankcie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2012 o 18:30 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:32

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácii z registra trestov medzi členskými štátmi, ako aj transpozícia nadväzujúca rámcového rozhodnutia rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.
Návrh zákona vytvára podmienky pre elektronickú výmenu informácii z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov, ktorého technická aplikácia priamo vyplýva z rozhodnutia rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV.
Na tento účel návrh zákona vymedzuje základné postupy registra trestov týkajúceho sa centrálnej evidencie odsúdených osôb podľa ich štátnej príslušnosti. V žiadosti o zaslanie informácie o odsúdeniach medzi členskými štátmi Európskej únie a odpovedí na ne vrátane podmienok ich použitia, ako aj možnosti uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine, ktoré budú zasielané registru trestov. Ďalšie čiastkové zmeny a doplnenia zákona o registri trestov sa týkajú rozšírenia povinnosti uchovávať údaje v registri trestov aj vo vzťahu k právnickým osobám, zavedenia integrovaných obslužných miest na podanie žiadostí o výpis z registra trestov, ako aj úpravy rozsahu poskytnutia informácie z registra trestov na účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PLÚS 15/2006 z 20. mája 2009. Navrhované zmeny a doplnenia trestného zákona a trestného poriadku vyplývajú z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia rady 2008/675/SVV.
Účelom je zabezpečiť, aby právoplatné odsúdenia vynesené voči slovenským občanom súdmi iných členských štátov Európskej únie, boli v trestnom konaní náležite zohľadnené, ak sa jedná o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, naopak, návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zlepšuje prístup k službám v registri trestov vďaka možnosti využitia integrovaných obslužných miest pri podávaní žiadostí o výpis z registra trestov. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.
Preto vás chcem požiadať o podporu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.9.2012 o 18:32 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:36

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor NR SR ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 169.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou NR SR, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predpokladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj so zákonmi a s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom EÚ spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve EÚ a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73, ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu NR SR z 10. augusta 2012 č. 162 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor NR SR, Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť a Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor NR SR. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2012 o 18:36 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:40

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona spresňuje pôsobnosť orgánov konajúcich v mene štátu, zavádza právnu úpravu náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov. Právna úprava ďalej definuje nesprávny úradný postup a jeho posudzovanie. Postup alebo výsledok postupu Národnej rade Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ústavy sa nepovažuje za nesprávny úradný postup. Návrh zákona nevylučuje Národnú radu Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov podľa tohto zákona. Návrh zákona je formalizovaným vyjadrením aktuálneho právneho stavu výslovným vymedzením, že prijímanie zákonov Národnou radou Slovenskej republiky nemôže byť chápané ako nesprávny úradný postup. Mení sa aj koncept uplatňovania regresnej náhrady, kde sa navrhuje zohľadňovať forma zavinenia a štátu sa umožňuje upustiť od vymáhania registra náhrady. V tejto súvislosti ale chcem zdôrazniť, že návrh zákona v žiadnom prípade neumožní svojvoľné upúšťanie od uplatňovania regresnej náhrady. Podľa vládneho návrhu zákona upustenie od vymáhania regresnej náhrady bude prichádzať do úvahy len v špecifických zákonom vymedzených prípadoch. Ide o prípady, kedy je vymáhanie zjavne nehospodárne či nevymožiteľné, alebo ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku.
Určite sa zhodneme na tom, že ak obvinenému objektívne vznikne nárok na náhradu škody spôsobnej trestným konaním, nebolo by správne po oslobodzujúcom verdikte trestať vyšetrovateľa za to, že na základe dôvodných podozrení vôbec vzniesol obvinenie. Súčasné znenie zákona nevylučuje ani takéto absurdné situácie.
Návrh zákona sa ďalej týka konaní o žalobách o náhrade škody, pri ktorých majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Návrh zákona zavádza vzájomnú súvislosť medzi odškodnením osôb, poškodených, poškodením násilnými trestnými činmi priznávanými podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej. Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácií spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie. Predložený návrh zákona neznižuje ústavný štandard ochrany zaručenej čl. 46 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.
Návrh zákona zároveň rešpektuje súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a medzinárodných súdnych inštitúcií, napríklad Európsky súd pre ľudské práva. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.9.2012 o 18:40 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:44

Antonín Cicoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 193. Podľa § 73, ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 177 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.9.2012 o 18:44 hod.

Ing.

Antonín Cicoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:49

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na neskorú hodinu vás nechcem dlho zdržovať, ale predsa len musím povedať niekoľko poznámok k tomuto návrhu. My sme to s pani kolegyňou Žitňanskou trochu otvorili už pri tom bode číslo tri, ktorý sa týkal správnych poplatkov, a myslím, že skutočné kritické slová na adresu pána ministra si nechám na ďalší bod programu. Takže pokúsim sa skôr mierne, ale predsa len dostatočne jasne povedať, v čom, v čom spočívajú naše výhrady. Vnímame ten bod č. 3, teda otázku správnych poplatkov vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a tento bod ako spoločnú ukážku vládnej filozofie v tejto oblasti. Tá filozofia nie je správna a zároveň chcem vysloviť určité uspokojenie nad tým, že sa nám podarilo sústredeným tlakom tú filozofiu minimálne zatiaľ otupiť. Ale myslím, že je potrebné ísť, ísť práve opačným smerom. Dovoľte mi hovoriť konkrétne.
Vládny návrh, ktorý sme dnes schválili, pôvodne, zákona o správnych poplatkoch pôvodne obsahoval ustanovenie, ktoré teda veľmi znateľne zvyšovalo súdne poplatky za žaloby na štát zo strany občanov, ktorým bola spôsobená ujma. Tieto poplatky boli nastavené tak vysoko, že v mnohých prípadoch by, by pre občanov prestalo byť reálne možné sa takto so štátom súdiť. Dovolím si vysloviť uspokojenie, že potom, čo sme aj v pripomienkovom konaní, aj na rokovaní výborov aj tu pozmeňovacím návrhom toto napadli, tak vládna väčšina tento svoj návrh v podstate stiahla a zmenila ho na prijateľný symbolický dvadsaťeurový poplatok. Dovolím si možno vysloviť určité, ako by som to povedal, také mierne zarazenie, že vládni poslanci na to prišli asi až po niekoľkých týždňoch, čo sme o tom my hovorili, a tie návrhy predložili. Ale ja sa priznám, že pri legislatíve veľmi neverím na autorské práva, takže tým pádom som hlavne rád, že to, že to prešlo zo strany kolegov zo SMER-u. Verím, že sme ich inšpirovali, ale koniec koncov to je asi vec dobrá. Druhá vec, ktorú už obsahoval tento dnešný návrh zákona, keď bol v pripomienkovom konaní, a to už spomínal tak obligátne pán minister vo svojom úvodnom príhovore, bolo v podstate odstránenie obligatórnosti, teda povinnosti vymáhať náhradu škody od verejných funkcionárov, ktorí ju spôsobia. Pôvodný návrh, ako predložilo ministerstvo spravodlivosti do pripomienkového konania, hovoril, že namiesto, teda vymáha, teda môže vymáhať bez akýchkoľvek ďalších úprav. Keď sme na to poukázali v pripomienkovom konaní ako poslanci a povedali sme, že ten návrh je nebezpečný z dvoch dôvodov. Jeden ten dôvod je ten, že v podstate umožňuje teda nestíhať aj ľudí, ktorí zjavne pripravili tento štát o veľké peniaze svojím nezákonným konaním. Ale ten druhý dôvod je ešte nebezpečnejší, a to je to, že v prípadoch, napríklad súdov alebo aj iných, by dal veľkú moc do rúk predstaviteľom týchto inštitúcií, ktorí by tým pádom mohli rozhodovať o tom, či voči konkrétnemu sudcovi, vyšetrovateľovi, prokurátorovi budú takto postupovať, čo by najmä v prípade sudcov, ale čiastočne aj prokurátorov, vyšetrovateľov zásadne ohrozilo ich, ich nezávislosť v konaní. To znamená, že tento návrh bol zlý z oboch týchto dôvodov. Ak sa správne pamätám, ministerstvo spravodlivosti označilo tú našu pripomienku doslova za "amatérsku", to je citát, a bránilo sa, že je to tam na základe žiadosti ministerstva vnútra. Následne ministerstvo vnútra poprelo, že by to tam bolo na základe žiadosti ministerstva vnútra. A následne vo verzii, v ktorej sme to dostali, to vaše ministerstvo, pán minister, dosť zásadne zmenilo, ako ste aj vy v rozprave spomenuli. Túto všeobecnú, vyhodenie obligatórnosti, regresu je preč a namiesto toho sú tam veľmi úzko definované podmienky, za ktorých teda možno ustúpiť od vymáhania škody od verejného činiteľa. Ja to chcem oceniť. Ten dnešný návrh určite nie je dokonalý. Každý sa dá vylepšovať, ale je v poriadku z môjho pohľadu zásadne. Len možno jednu poznámku pre vás ako možno aj nového ministra, že niekedy treba zvážiť možno slová, ktoré používa ústredný orgán štátnej správy a jeho predstavitelia na adresu kritikov, keď potom spravíte presne to, čo tí kritici vlastne vám namietali. Lebo otázka na vás je, ako teda dnes by ste vysvetlili, že prečo, keď sme to namietali, to bolo amatérske, ale prečo potom zrazu ste urobili presne to, čo by sme vlastne po vás chceli? Posledný bod, ktorý spomeniem tak krátko, sa týka už ale konštruktívne pozerajúc sa do budúcnosti. Problém tohto zákona dnes je v tom, že on hovorí o tom, čo sa stane v situácii, keď nejakého konkrétneho občana poškodí štát. A hovorí o tom, že občan sa môže domôcť škody, a hovorí aj o tom, že potom to môže štát vymáhať voči tomu, kto je za to zodpovedný. Problém je v tom, že väčšina problémov s verejnými financiami na Slovensku a so zneužívaním verejnej pozície nemá konkrétnu obeť, konkrétneho občana, ktorý by sa dovolával spravodlivosti. Tou obeťou sme my všetci. Všetci daňovníci, všetkých 5,4 milióna obyvateľov Slovenska, ktorí doplácajú na kauzy, od veľkých emisných miliardových až po drobnučké, drobnučké zlodejinky a zneužitia verejnej moci. A tam zrazu nie je žalobcu podľa tohto zákona dnes, a tým pádom nie je ani sudcu a nie je ani náhrady. Napriek tomu, že tie peniaze reálne odtekajú. Toto je problém, ktorý prvý identifikoval, aspoň pokiaľ ja viem, náš kolega, pán Procházka. Ešte v minulom období navrhoval zmenu tohto zákona tak, aby mohol pokrývať aj tieto situácie. Vďaka koncu volebného obdobia, predčasnému, nebolo možné tento zákon prerokovať, a preto dnes s pánom Procházkom, ktorý tu ale v tejto sekunde nie je, spolupracujeme na tom, aby sme predložili k vášmu zákonu práve pozmeňovací návrh, ktorý bude obsahovať takéto ustanovenie. Myslím si, že v prípade, že by sme ho vo verzii, v ktorej ho predložíme, alebo vo verzii, o ktorej sa dá diskutovať, ktorá môže byť legislatívne aj pre vás prijateľná, schválili, myslím si, že by to bol veľký krok vpred. Myslím si, že by to bola aj dobrá ukážka toho, že po zrušení trestnoprávnej imunity poslancov naozaj dochádza k tomu, že ľudia nakladajúci s verejnou mocou musia uvažovať o svojich krokoch. Ja za seba ako jeden z predkladateľov tohto pozmeňovacieho návrhu chcem povedať, že som pripravený na akúkoľvek diskusiu, či už s ministerstvom, alebo s kolegami zo strany SMER o tom, aby ten návrh bol všeobecne prijateľný. A myslím si ale, že ak ho neschválime, tak to posolstvo, ktoré, ktoré bude pre občanov, je, že ak verejný činiteľ vám vezme vašu záhradu, vezme vám vašu slobodu a vy sa sťažujete a vyhráte, tak sa vieme domôcť pravdy aj voči nemu, ale ak náhodou ukradne to, čo nemá nikto v katastri zapísané, lebo je to naše spoločné, tak sa nikto voči nemu nikdy náhrady škody nedomôže. A myslím si, že to treba zmeniť, a verím, že na tom budeme môcť spolupracovať v najbližšom mesiaci, aby sme to presadili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.9.2012 o 18:49 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
7. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie 9:01

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hostia, sú dve opatrenia v tomto zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých by som sa rád dotkol a ktoré, podľa mňa si zaslúžia našu pozornosť.
Tým prvým je opatrenie, podľa ktorého predtým, než sa bude môcť osoba obrátiť na súd a žiadať náhradu škody a nemajetkovú ujmu, bude musieť využiť najprv všetky účinné prostriedky ochrany, a to vrátane ústavnej sťažnosti alebo poprípade aj žalovať na Európskom súde pre ľudské práva.
Nazdávam sa, že toto opatrenie je v rozpore s viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu, napr. s rozhodnutím Ústavného súdu zo dňa 6. 4. 2005, ale aj niektorých ďalších, ktoré poprípade môžem neskôr vo faktických menovať, ak by bol záujem. Ale v skratke to znamená to, že Ústavný súd má v prvom rade rozhodovať o tom, či boli porušené práva, keď vznikol prieťah v konaní pred súdom alebo správnym orgánom. To je však principiálne podľa mňa zlý návrh. A to hlavne z troch dôvodov. Tým prvým je, že Ústavný súd nemôže priznať náhradu škody, ktorá sťažovateľovi vznikne. Môže priznať len náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Druhá vec je, že Ústavný súd nemôže rozhodovať v prípadoch, keď konanie už skončilo. Jedine v prípade, že prieťah v konaní ešte trvá.
A tretia vec, je zvyšovanie nákladov pre jednotlivých sťažovateľov v tomto konaní, pretože v konaní pred Ústavným súdom je nutné byť zastúpený advokátom, zatiaľ čo v konaní pri žalobe podľa zákona 514 podľa doterajšieho znenia človek alebo občan advokátom byť nemusí, to znamená, že ak presúvame vlastne tieto konania na Ústavný súd, tak zvyšujeme finančnú záťaž pre každého takéhoto sťažovateľa, lebo bez zastúpenia advokátom jednoducho v tomto procese nemá šancu uspieť, pričom, samozrejme, treba zvážiť, že advokát, ktorý už pracuje aj na úrovni Ústavného súdu, si to dá tiež patričným spôsobom zaplatiť. Na rozdiel od ústavnej sťažnosti pri žalobách podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je toto konanie omnoho efektívnejšie na ochranu práv, ktoré boli porušené nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Teda podľa môjho názoru princíp by mal byť naďalej taký, že je potrebné najprv žalovať podľa zákona 514/2003 a až následne sa sťažovať na Ústavnom súde. Pre porovnanie - veľmi podobne to majú v rovnakom systéme zodpovednosti štátu za škodu vyriešené aj v Českej republike, ktorá sa vyrovnávala v minulosti s týmto problémom.
Druhé opatrenie, ktorému by som sa rád venoval, je to, ktoré limituje výšku náhrady nemajetkovej ujmy odkazom na zákon, ktorým sa stanovuje výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi. V skratke - opäť ide o to, že sa stanovuje maximálny strop pre nemajetkovú ujmu, ktorú môže súd priznať na základe žaloby v konaní, keď si uplatňuje zodpovednosť za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, napríklad prieťahmi v konaní, pričom sa ale vychádza z úplne iných kritérií ako pri stanovení náhrady pri násilných trestných činoch. Pán minister keď uvádzal tento zákon, tak hovoril aj o tom, že potreba toho kroku, ak som dobre rozumel, je daná tým, že sú obrovské rozdiely v rozhodnutiach súdov a chápaní toho, akým spôsobom a podľa čoho sa majú rozhodovať. Ministerstvo vychádza z toho, že neexistuje jednoznačná judikatúra a že priznané náhrady nemajetkovej ujmy sa významne líšia. Napríklad v Čechách to však vyriešili usmernením Ministerstva spravodlivosti, kde sú stanovené limity ako odporúčanie pre náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú používa ministerstvo aj súdy a ak sa od tohto líšia, tak to musia zdôvodniť. To znamená, že majú vnútornú normu, ktorá zadefinuje nejaký zdravý stred alebo zdravé kritérium, na základe ktorého má byť táto ujma určená a každý jeden sudca v prípade, že významným spôsobom sa odchýli od toho rámca, ktorý mu táto norma dáva, tak to bude musieť zdôvodniť. Veľmi podobne má nastavené limity pre nemajetkovú ujmu aj samotný Európsky súd pre ľudské práva. To, že súdy nevedia konštantne riešiť judikatúrou limity pre náhrady nemajetkovej ujmy, nie je dôvodom na zavádzanie stropu pre túto náhradu odkazom na iný právny predpis, ktorý upravuje iný druh nemajetkovej ujmy, a teda používa iné kritériá hodnotenia nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla porušením právnych povinností štátu. Myslím si, že vytvorenie nejakej normy, ktorá by spadala do jurisdikcie, resp. pod ministerstvo spravodlivosti, podľa ktorej by sa museli súdy rozhodovať a pri ktorej by museli vždycky zdôvodniť odklonenie od tejto normy, je elegantnejším a lepším riešením ako odkaz na zákon, ktorý v podstate len takým umelým spôsobom do toho zákona vpašovaný.
Z tohto dôvodu mám za to, že tento, táto novela zákona, ktorú máme na stole obmedzuje prístup jednotlivcov k náhrade škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej občanom porušením povinnosti zo strany štátu. A navrhujem teda vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľovi. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

12.9.2012 o 9:01 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:08

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, pekné ráno prajem všetkým zúčastneným.
Myslím, že to už povedal kolega Beblavý, že tento zákon treba trošku čítať aj v súvislosti so zákonom, ktorý sme prerokovávali pod bodom 3 na tejto schôdzi, keď sme rokovali o zákone o správnych poplatkoch, ktorý novelizoval aj zákon o súdnych poplatkoch, tak som hovorila o tom, že tieto zákony treba čítať spolu, a povedala som, že ich treba čítať spolu preto, pretože tak ako boli predložené vládou do parlamentu, tak akoby vysielali občanom odkaz, že naozaj každý občan, ktorý sa domáha svojho práva, je akoby potencionálny kverulant, ktorý obťažuje štát. A to asi nie je dobrý prístup, rovnako ako nie je dobrý prístup zmäkčovanie zodpovednosti tých, ktorí v mene štátu občanom škodu spôsobia. Ja som rada, že aj debata, verejná debata aj debata v tomto parlamente prispela k tomu, že včera sme sa dokázali naprieč spektrom dohodnúť na tom, že tie poplatky, ktoré ten návrh poplatkov, súdnych poplatkov, ktoré vláda predložila, najmä pokiaľ ide o znovuzavedenie poplatkov za, keď sa občan súdi so štátom o náhradu škody, že ten návrh bol neprimeraný. Dobre, nebude to oslobodené od súdneho poplatku, 20 eur je určite lepšie riešenie. Rovnako som rada, že v tomto zákone došlo počas pripomienkového konania ešte na úrovni vlády k zmenám ktoré prispeli k tomu, že to zmäkčenie zodpovednosti, najmä to subjektívne hodnotenie toho, či vymáhať regresný nárok na náhradu škody, alebo nie, v tej podobe, ako bolo pôvodne navrhované ministerstvom spravodlivosti, dnes už vyzerá lepšie a ukazuje sa, že naozaj práca poslancov má zmysel, aj keď sa do verejnej debaty zapoja aj počas pripomienkového konania.
Myslím si, že dnes pri tomto návrhu zákona po týchto úpravách sme v štádiu, keď tento zákon vyžaduje normálnu vecnú debatu, a ja vidím také 3 ustanovenia alebo 3 úpravy v tomto zákone, ktoré si podľa mojej mienky zaslúžia vecnú debatu a dnes v prvom čítaní by som ich chcela pomenovať, a, samozrejme, budem sa tomu venovať ďalej aj na ústavnoprávnom výbore a v rámci druhého čítania.
Tá prvá oblasť súvisí s tým, čo som hovorila na začiatku, že vnímame občana trošku, ako keby a priori obťažoval štát a komplikoval štátu život, bez ohľadu na to, či nárok má, alebo nemá nárok. Táto novela zákona upravuje nanovo pomerne podrobne, čo má obsahovať žiadosť občana, keď sa domáha náhrady škody v prvom štádiu v rámci predbežného prerokovania na príslušnom ministerstve alebo úrade. Ja tomu v zásade rozumiem, pretože aj z vlastnej skúsenosti viem, že to uplatňovanie nároku je niekedy naozaj formulované veľmi nečitateľne a jednotlivé ministerstvá majú mnohokrát proste problém z toho vyčítať, čoho sa vlastne občan domáha. Čiže rozumiem tomu zadefinovaniu, čo má takáto žiadosť obsahovať.
Na druhej strane si ale podľa mojej mienky musíme uvedomiť aj to, že tieto žiadosti podávajú občania, ktorí nemajú právnické vzdelanie a nemusí každý z nich hneď utekať za advokátom, takže možno že je tu treba hľadať cestu ako aj občanom pomôcť napísať správne túto žiadosť, a preto hovorím nebránim sa tomu ani nekritizujem to, že stanovujeme v zákone, ako má taká žiadosť vyzerať, resp. aké má mať náležitosti, ale myslím si, že môžme zájsť ďalej a pomôcť ľuďom, aby to aj zvládli. Taká osvedčená cesta ako pomôcť ľuďom, aby to zvládli, je napríklad formulár zverejnený na webovej stránke ministerstva spravodlivosti alebo všetkých ministerstiev, na ktoré sa ľudia obracajú so svojimi nárokmi, a veľmi osvedčený nástroj je aj taký, sa zvykne používať ako štandardná pomôcka pre občanov -"najčastejšie otázky a odpovede", metodické usmernenie, akým spôsobom vyplniť žiadosť. Mali by sme ľuďom pomáhať v tomto smere. Myslím si, že je to veľmi jednoduchá cesta a môžme to urobiť aj cez nejaké odkazové ustanovenie v zákone, že ministerstvo spravodlivosti niečo takéto urobí, zverejní a dá k dispozícii a bude to prístupné všade, kde to je možné.
Druhý bod sa týka tej časti, kde sa nanovo upravuje zodpovednosť súdov za nesprávny úradný postup, resp. za nekonanie súdu. Poviem príklad. Napríklad ak súd nevykoná nejaký úkon v lehote, ktorú stanovuje Občiansky súdny poriadok, tak ak tým občanovi vznikne škoda, tak má podľa tohto zákona nárok domáhať sa náhrady škody. Novela, tak jak je navrhnutá stanovuje, že pred tým ako by si alebo predpokladom, aby si mohol uplatniť takúto náhradu škody, musí využiť najskôr prostriedky nápravy. Aby sme tomu rozumeli. To znamená nemám úkon zo strany súdu urobený načas, tak asi v prvom kroku by som sa mala sťažovať predsedovi súdu, že úkon nebol urobený načas, že vznikajú prieťahy, aby súd začal konať. Akurát, že tie prostriedky nápravy, tak ako sú vymenované v tom ustanovení, ich je viac a dajú sa, samozrejme, stupňovať a končí to niekde sťažnosťou na Ústavný súd v krajnom prípade a ja dokonca dokážem aj akceptovať možno tento model a viem, že čiastočne tá judikatúra s tým pracuje, ale tak jak je to dnes napísané, priznám sa, že nemám jasno v tom, aké prostriedky nápravy musím všetky využiť na to, aby keď mi vznikne škoda som aj tento nárok na náhradu škody mohla uplatniť. Myslím si, že by malo byť zrejmé, že nie v každom prípade sa musím prepracovať až po nejaké uznesenie Ústavného súdu, nato aby som mohla uplatňovať svoj nárok na náhradu škody. Malo by byť zrejmé, že kedy stačí, že proste sa sťažujem u predsedu súdu a kedy musím prejsť všetkými inštanciami na to, aby nikto nemohol spochybniť môj nárok na náhradu škody, ak mi z takéhoto nekonania súdu včas škoda naozaj vznikne, pretože hovoríme, pochopiteľne, o náhrade škody a tú škodu musím preukázať. Takže tu podľa mňa vidím priestor na to, aby sme sa na tú právnu úpravu pozreli a hľadali v tom nejaké riešenie a zároveň, tak ako je dnes nadstavená táto právna úprava, tak ako keby opomínala situáciu, že môžem využiť všetky prostriedky nápravy, ale nemám šancu tým zabrániť náhrade škody, nároku na náhradu škody, pretože nemám šancu zabrániť škode. Proste tá škoda mi vznikla už z toho, že ten prvý úkon skrátka nebol vykonaný načas. Mne tá škoda vznikla a teda ja sa môžem domáhať všetkými prostriedkami nápravy, aby teda ten súd konečne začal konať a nič nemení na veci, že proste tá škoda vznikla. Bodka. A tu ako keby sme a vlastne sekírujeme toho občana, že musí prejsť nejakou líniou, čo všetko, kde všade musí napísať nato, aby proste nestratil ten nárok na náhradu škody. Zákon síce hovorí o tom, že môžu byť okolnosti hodné osobitného zreteľa na to, aby bolo ospravedlniteľné, že som nevyužila všetky prostriedky nápravy, ale to je veľmi subjektívne kritérium a o tom, samozrejme, rozhodne ten úrad samotný, a preto si myslím, že by mali sme pamätať osobitne na situáciu, keď škoda vznikne bez ohľadu na to a nemôže jej zabrániť využitie akéhokoľvek prostriedku nápravy. A nemali by sme to nechať len na posúdenie toho, či je to okolnosť osobitného zreteľa alebo nie, ale tam by mal byť proste princíp. Keď raz tá škoda vznikla neviem jej zabrániť tým, že teraz sa budem sťažovať do aleluja, že tam by mi to malo byť asi odpustené, že proste takto, takýmto spôsobom nekonám, a myslím si, že to je tiež téma vhodná debaty, pretože si treba uvedomiť, že ten občan aj tak nie je v jednoduchej situácii. On proste musí uniesť to dôkazné bremeno, že mu škoda vznikla a že mu vznikla z toho dôvodu, že súd nekonal načas, čo nie je zas ako taká štandardná situácia, sú to skôr výnimočné situácie, že tá príčinná súvislosť je daná medzi nekonaním súdu k vzniku škody. To sú naozaj výnimočné situácie, ale podľa mojej mienky nemali by sme to ešte sťažovať tým, že tuto nútime všetkých dopisovať si so súdmi.
No a potom je tretí bod, kde podľa mňa je namieste vážne, vecne diskutovať a síce je tú tá časť, kde sa upravuje nanovo uplatňovanie regresného nároku voči tomu, kto v mene štátu škodu spôsobil, kde dnes, tak ako máme predložený návrh zákona, existuje alebo sa predpokladá povinnosť, alebo sa navrhuje povinnosť vymáhať tento regresný nárok vtedy, ak ten, kto konal, konal úmyselne a pokiaľ škodu spôsobil v nedbanlivosti, tak tam je to na posúdení príslušného orgánu, či ten regresný nárok vymáhať bude, alebo nie. Preukazovať úmysel je vždy veľmi zložité a neviem, že či tá hranica je položená dobre. Ja viem, že v našom poriadku to nie je úplne štandardné, ale už sme to raz urobili, že sme posunuli tú hranicu na úroveň vedomej nedbanlivosti a posunuli sme ju pri novele Trestného zákona, keď sme sprísnili trestnú zodpovednosť verejných činiteľov a položili sme tú hranicu na úroveň vedomej nedbanlivosti, kde si myslím, že je to aj správnejšie a akýmsi spôsobom spravodlivejšie, pretože túto mieru ako keby zodpovednosti od všetkých, ktorí konajú v mene štátu, máme právo vyžadovať. Inak je to pomerne štandardný model aj v zahraničí, minimálne, ak sa pozrieme do nemecky hovoriacich krajín, a stojí za úvahu podľa mojej mienky, aby sme zviedli debatu, či neposunúť tú hranicu pre povinné vymáhanie regresného nároku na prípady zavinenia toho prípadu vedomej nedbanlivosti.
Toto sú tri čisto vecné otázky. Možno, že ma napadnú v priebehu ďalšieho štúdia tohto zákona aj ďalšie, ale myslím si, že tieto tri sú hodné toho, aby sme úplne normálne vecne na tú tému debatovali, a myslím si, že to môže prispieť k tomu, aby tento návrh bol vo výsledku lepší a hlavne pomohol tým, ktorým je tento zákon určený. Lebo tento zákon je určený predovšetkým ľuďom, ktorým štát spôsobil škodu, či už svojim rozhodnutím, alebo svojim nekonaním a myslím si, že práve pri takomto zákone by sme sa mali správať k občanom ústretovo, a skôr im pomáhať, aj keď je to taká zvláštna situácia, ale myslím si, že áno. Keď raz štát spôsobí škodu, tak by mal byť schopný občanom pomáhať, keď si uplatňujú svoje nároky.
A na záver možno ešte jednu vetu. Áno podporujem aktivitu kolegu Procházku aj Beblavého vyrovnať sa s majetkovou zodpovednosťou verejných činiteľov. Myslím si, že je to téma hodná debaty a vo vecnej debate tiež sa dá nájsť model, ktorý na jednej strane nebude pôsobiť šikanózne voči všetkým verejným činiteľom, aby sa nebáli rozhodovať, ale na druhej strane zvýšia vymožiteľnosť práva na Slovensku. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.9.2012 o 9:08 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:27

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v podstate zhrnul tie informácie alebo tie určité tézy, ktoré tu zazneli počas rozpravy. Ja v podstate len chcem zopakovať, že tento návrh zákona alebo novely zákona má primárne za cieľ zvýšiť príjem prostriedkov do štátnej pokladnice trošku netradičným spôsobom, a to tak, že aby sme zabránili zbytočným konaniam, ktoré naozaj sú zbytočné, ale zákonom štát jednoducho je nútený, aby ich uplatňoval napriek tomu, že zjavne sú nehospodárne. Máte možnosť alebo mali ste možnosť včera počuť, dal som vám nejaké príklady, okrem iného momentálne je potrebné vymáhať regresne nárok aj od exekútorov a notárov, ktorí už uspokojili nárok z ich povinného poistenia, napriek tomu je potrebné toto vymáhať, aj keď je to zjavne nevhodné, neprimerané a zbytočné. Čiže to je jeden z príkladov, prečo vlastne tunak máme na stole aj túto, túto vec.
Potom by som chcel veľmi pekne poďakovať za vecné pripomienky, ale chcem poznamenať, že jednoducho, či boli, alebo neboli vykonané prieťahy súdom, nie je možné posudzovať v konaní o náhrade škody. Preto možno by som rád aj reagoval v tejto vecnej pripomienke na pána Poliačika aj na pani poslankyňu Žitňanskú. Jednoducho nato sú iné inštitúty. My nemôžme miešať, my nemôžme miešať rozhodovanie o tom, či boli, alebo neboli prieťahy súdu s tým, že zároveň je tam už aj daná náhrada škody okamžite. Čiže, najprv musí konštatovať niekto, že boli prieťahy, alebo neboli a až potom, keď boli konštatované príslušným orgánom, či už je to predseda súdu, Ústavný súd v rámci sťažností, až potom je možné uplatňovať takúto vzniknutú škodu, nie skôr.
Takže ale, samozrejme, nebránim sa vecnej diskusii aj na tie ďalšie otázky. Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.9.2012 o 9:27 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video