7. schôdza

Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána Poliačika vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Dobrý deň prajem, ctení kolegovia, ctené kolegyne, neignorujte svoju prostatu, chcel by som vás všetkých pozvať zajtra (Ruch v sále. Smiech.) od 9.00 hodiny ráno do sídla Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, kde budú, kde budú, kde bude hlavný odborník pre urológiu s pánom profesorom Švihurom. Budú sa venovať téme prostaty. Platí to aj pre ženy, ktoré majú partnerov, teda všetky. (Smiech.) Zajtra od 9.00 hodine ráno ste pozvaní do Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

Vymazať !

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja tiež vyjadril k tomuto vládnemu návrhu zákona. A hneď idem do takých osobných, nie invektív, póz, ale poznámok, pán minister, s tým, že, že by ste sa boli pretrhali s týmto zákonom, tak to nemôžem povedať. Lebo keď už máme pristúpiť k novele... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predseda. Že keď už máme otvoriť zákon o advokácii, tak som troška čakal viac. No ale hneď na začiatku musím povedať, že som v konflikte záujmov, nakoľko vykonávam advokátsku činnosť a vykonávam ju do tej miery, že hlavnú časť mojich príjmov práve tvorí príjem z advokátskej činnosti, takže som v takom konflikte záujmov ako hora, preto sa ani hlasovania nezúčastním pri tomto návrhu zákona.
Ale nerobím to len kvôli tomu, lebo nás k tomu vyzval pán predseda výboru poslanec Beblavý, ja som to robil vždy, keď si pozriete, pán poslanec, moje vystúpenia k témam, v ktorých som v konflikte záujmov, tak vždy som povedal, že som v konflikte záujmov. Zvykla to ešte robiť pani podpredsedníčka Národnej rady, pani Laššáková, ale neviem, že prečo len pri tejto téme je otváraná téma konfliktu záujmov, lebo mali sme tu rad zákonov, v ktorých vystupovali ľudia, ktorí boli v konflikte záujmov a ste, pán predseda, vtedy neprotestovali. Ani vtedy, keď pán Matovič tu predložil novelu k "dohodárom", ktorá sa bytostne dotýka spoločnosti jeho manželky.
No ale ten konflikt záujmov mi nebráni v tom, aby som nepovedal svoj návrh alebo svoje myšlienkové pochody, predovšetkým k tomu, že tu nevidím taký akútny problém v advokácii, ktorý treba hneď riešiť. Vidím v justícii ale iné problémy, ktoré by bolo treba riešiť, pán minister, a bol by som rád, keby že sústredíte vašu pozornosť a pozornosť celého ministerstva na zrýchlenie konania, na zabezpečenie právnej istoty, na odstránenie korupcie a na vymožiteľnosť práva. Dúfam, dúfam v kútiku duše, že aj tento návrh, ak bude mať odozvu na tom, že sa nám tieto neduhy v justícii pomaly sa podaria odstrániť.
Ale na druhej strane, áno, potrebujeme zlepšiť aj činnosť advokátov, vylepšiť advokátsky stav, prehĺbiť dôveru klientov v advokátsky stav, zvýšiť úroveň zabezpečenia právnych služieb, ale na druhej strane si nemyslím, že práve tie riešenia, ktoré ste navrhli sú jedinými, ktoré môžu privodiť zlepšenie advokátskeho stavu. Mám na mysli práve zvýšenie koncipientskej praxe na päť rokov, ohraničenie maximálnych koncipientov na jedného školiteľa. To sú všetko pekné, možno aj pomôžu, ale vidíte sám, pán minister, že sú to veľmi diskutabilné veci. Máme značné rezervy. Máme rezervy tam, s ktorými budú súhlasiť asi všetci kolegovia, ktorí tu vystúpili, a to máme rezervy v školeniach. Určite vieme vylepšiť ešte školenia nielen pre advokátov, ale pre koncipientov. Ale tu musím povedať zase na obranu Slovenskej advokátskej komory. Mal som tú česť byť koncipientom a musím povedať, že tie školenia fakt stáli za to, radi sme tam chodili, boli vždy zaujímavé prednášky, komora nám to veľmi dobre vždy pripravila a musím povedať aj tú vec, že úroveň školenia koncipientov vždy závisí aj od toho, u koho sa zamestnajú. Ten školiteľ je ako na tom, ako je fundovaný, či fakt toho koncipienta chce školiť k tomu, aby profesne rástol, alebo nie. A to je aj na tom koncipientovi, že keď vidí, že sa dostal do kancelárie, kde profesne nenapreduje, nech to nechá. Môže dať výpoveď a mnohí moji priatelia, spolužiaci to aj spravili, s tým, že vedeli, že keď sa chcú uplatniť na tom pracovnom trhu tak potrebujú mať školiteľov, ktorí ich vyškolia.
Máme rezervy aj v skúškach, v advokátskych skúškach. Neviem, pán minister, koľko koncipientov nespravilo advokátske skúšky. Ja veľa neviem, dobre že nespraví hneď, ale v zápätí na najbližších skúškach to spraví. Koľko? 30 %? No, za mojich čias to bolo oveľa nižšie číslo. Neviem to číslo, číslo neviem teraz zanalyzovať narýchlo, ale mal som vedomosti, mal som poznatky, že ľudia, keď nespravia, tak potom spravia o rok alebo o pol roka, proste to nie je takým sitkom pre advokátov, akým sitkom by to malo byť.
A tiež ešte jedna vec, v čom je rezerva - kontrola školenia koncipientov, školenia školiteľmi. My nemáme žiadne podmienky stanovené pre školiteľov, pre advokátov, ktorí zamestnajú koncipientov, že či chodia na pojednávanie, že fakt, či ich vedú k tomu, aby osvojili odbornú, tú odbornú prax, ktorú potrebujú mať k tomu, aby samostatne vedeli zastupovať svojich klientov.
Ja som mal tú česť, som robil u pána doktora Čakváriho, Matkovčíka, Vačoka, u nebohej pani doktorky Pavlikovskej, nás viedli na tie pojednávania, posielali na pojednávania, vysvetľovali, školili, aj niekedy hlasnejšie vysvetľovali, keď niečo sme zle spravili. Patrí im za to vďaka, ale hovorím, že je to, bohužiaľ, individuálne. My musíme zaviesť taký systém, aby to, toto školenie a príprava na prax pre koncipientov objektívne bola dobrá.
A teraz konkrétnosti. Sme v prvom čítaní, určité návrhy prednesiem aj v druhom čítaní, tie "pozmeňováky", ale musím povedať, že určité návrhy v tomto návrhu nie sú v intenciách posilnenia právnej istoty. Prílišná vágnosť, subjektívnosť nebude na prospech zlepšenia advokátskeho stavu. Povedzme mám na mysli bod 12, to je § 8 (1) a) , kde hovorí, že činnosť, ktorá je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora. Čiže komora subjektívne bude hodnotiť, že ktorý pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah bude v rozpore s etikou advokáta. Stanovme pravidlá. Áno, etika je dosť ťažko pozitívne zadimenzovateľná veličina ako pojem, ale toto je veľmi subjektívne na môj vkus a podľa mňa aj legislatívne.
Ďalej, keď už pristupujeme k tomu, aby sme normotvorne upravili reklamu, tak ja som myslel, že to bude mať trošku také vážnejšieho ducha. Paragraf 29p, ktorý hovorí, že okrem všeobecných požiadaviek na reklamu, reklama advokáta, združenia alebo obchodnej spoločnosti založený na výkon advokácii nesmie byť v rozpore s predpismi komory, nevecná, nepravdivá či zavádzajúca, spôsobilá ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu. No ja už vidím teraz, že niektorí naši kolegovia, aké krásne bilbordy budú mať na Slovensku - "Deväť z desiatich mojich klientov ma odporúča" alebo čo vídavam u niektorých kolegov na stene, že "Zázraky na počkanie, nemožné do troch dní". No proste, tu by som privítal trošku viac vážnosti, aby sme tú vážnosť advokátskeho stavu a dôveru klientov, ľudí v advokácii nepohoršili alebo nejak neznížili ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu. Tak stavme tie mantinely, hneď v zákone, ak sa bude dať, lebo v tomto smere, ja som privítal, že bude úprava advokátskej reklamy, ale nemyslel som to tak, že bude len, že áno, nemôžte ohroziť dôstojnosť advokácie, etiku. Ale to sú také príliš široké pojmy a vážne pojmy.
Ešte niekoľko poznámok k mojim kolegom predrečníkom, ktorý tu rečnili pred týmto pultom. Pán poslanec Kaník hovoril, že o stredoveku. Advokácia nemá numerus klausus, čiže my nemáme zabetónované stavy. Koľko koncipientov spraví advokátske skúšky a sa prihlási a začne činnosť advokáta, tak toľko advokátov bude. To je už iná vec, či ich trh uživí, alebo neuživí, ale korporativizmus a korporatívne postavenie advokátskej komory nie je nijakým unikátom na svete. Skôr opačne, že keď advokácia sa neriadi korporativizmom, tak to je unikát. A otvorene poviem, že Slovenská advokátska komora je mi bližšie ako alma mater, ako Právnická fakulta Komenského. Tam sme za mojich čias, tam sme nadobudli len čisto teoretické vedomosti, len čisto teoretické vedomosti. Kebyže nie som ako praktikant vtedy v advokátskych kanceláriách, tak áno, mám diplom práva, ale nič o advokácii, o právnych službách neviem. Lebo ani to nás nenaučili na právnickej fakulte za tých čias, že kam sa mám posadiť ako právny zástupca, keď zastupujem navrhovateľa alebo zastupujem odporcu. Proste čisto teoretické vedomosti, čiže vlastne ten fundament tých advokátskych znalostí mi dala potom až komora hlavne na tých školeniach koncipientov a hlavne od svojich školiteľov, keď to robia vážne. No, my si musíme nastaviť práve také podmienky, aby možno také šťastie mali aj ostatní koncipienti, ako som mal ja, keď som bol koncipientom a mal som také šťastie, že som mal dobrých školiteľov.
Pán poslanec Brixi hovoril, že problémom nie je to, že nemá byť toľko ľudí dávaných do systému, že je veľa študentov a veľa koncipientov. No problém je v tom, že už nie je problémom, že je veľa koncipientov, ide alebo veľa advokátov ide do systému, problém je skôr to, ešte pri škole, že toľko právnikov skončí - a teraz budem veľmi, dá sa povedať do istej miery aj vulgárny - pologramotných právnikov skončí na niektorých školách právnickú fakultu, že ani šajnu nemajú o práve. Dávam do pozornosti, že koľko kriminálne závadových osôb má právnický titul. Šajnu nemajú o tom, len to sa dalo vybaviť, muselo skončiť a majú právnický diplom.
Čiže, v tomto vidím problém, že právnické fakulty teraz chrlia právnikov, ktorí nemajú ani základné znalosti, bohužiaľ. Čiže, tuto treba posilniť ten prísun právnikov na ten pracovný trh.
Pani poslankyňa Žitňanská tiež povedala, že Slovenská advokátska komora lobuje. Áno, lobuje. Nie je od čerta, samozrejme, lobuje ako každá iná organizácia, niekedy úspešne, niekedy neúspešne. Áno, aj ja tiež vidím teraz ten konflikt, že pán minister bol predtým predsedom Slovenskej advokátskej komory, a teraz vyjde ten návrh, tento návrh ešte predtým, pred tými návrhmi, ktoré, dúfam, že, pán minister, pôjdu, ako novela občianskeho súdneho poriadku, novela trestného poriadku, možno novela správneho konania, lebo na tie zákony čakáme. Na tie zmeny čakáme, ktoré budú riešiť ozajstné problémy tejto spoločnosti, a to je nevymožiteľnosť práva, pomalé súdne konania, rodinkárstvo, klientelizmus a korupcia v justícii. Ďakujem za pozornosť.