7. schôdza

Pán poslanec Viskupič minútu. Nie. Nie.
Takže pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pán predseda. Rovnako sa chcem poďakovať pánovi kolegovi za veľmi vecný a konštruktívny príspevok v súvislosti so samotným systémom vzdelávania advokátskej komory. Tak tam musím povedať, že podľa môjho názoru, na samotnom systéme vzdelávania z pohľadu advokátskych koncipientských seminárov nie je nič zlé, keďže je len na samotných účastníkoch týchto seminárov, ako sa k samotnému prístupu vzdelávania postavia. A je len taký koncipient, aký je jeho školiteľ. A len to si odnesie školiteľ zo systému, čo mu školiteľ a výchova a vzdelávanie v tomto systéme dá. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ty ako bývalý predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý, si myslím, túto funkciu vykonával veľmi zodpovedne, a zanechal si mi aj návrh novely tohto zákona, ktorý potreboval, a ktorú, verím, že využijeme keď teraz je politická vôľa tento zákon meniť. Viem, že si v tom odborne zdatný. A takisto si aj odborne zdatný v téme advokácie, ktorej sa osobne venuješ. A myslím si, že ten tvoj prejav je dôkazom toho, čo som povedal ja pred tebou a čo si dovolím zopakovať, len aby to nezaznelo, teda nezostalo neporozumené, že cieľom ústavného zákona, ale podľa mňa aj zdravého sedliackeho rozumu nie je to, aby ľudia nevystupovali, alebo nehlasovali o témach, na ktorých majú osobný záujem.
A to je práve preto, že veľmi často ten osobný záujem sa spája s hlbokou osobnou znalosťou. To znamená, že, myslím si, že by sme sa obrali o veľmi užitočné veci, keby advokáti nemohli hovoriť o advokácii, učitelia o pedagogike a tak ďalej a tak ďalej.
To, čo ja som povedal, a toto som aj zdôraznil v prvom prejave, bolo, že jedine verejnosť a my ostatní by sme mali vedieť, že človek je v tej pozícii, aby si to vedel každý vyhodnotiť a aby vedel vyhodnocovať tie argumenty. To znamená, z tohto hľadiska tvoj prejav napríklad podľa mňa je dôkazom toho, že niekto s osobnou skúsenosťou môže priniesť do debaty veľmi užitočné momenty. Ja som rád, že si vystúpil, že si sa na to ľudovo povedané nevykašľal.
A, samozrejme, nedovolím si nejak ovplyvňovať tvoje hlasovanie, ale ja by som ťa naopak povzbudzoval, aby si hlasoval o tomto návrhu v súlade so svojím vedomím a svedomím, pretože si myslím, že tieto svoje názory si vieš bez problémov obhájiť aj pred verejnosťou, pretože to nie sú úzke lobistické názory niekoho, kto len presadzuje svoje osobné záujmy, ale naozaj určitá reflexia, ktorá vychádza aj zo skúseností. Takže toľko len som ti chcel povedať. Ďakujem.

Pán poslanec Gál, reakcia.

Ďakujem. Ďakujem kolegom za príhovor.
Pán poslanec pán predseda Beblavý, ja predsa len si ponechám tu možnosť, že nebudem hlasovať práve kvôli tomu, že táto novela ovplyvní aj môj profesijný kvázi "podnikateľský život", takže kvôli tomu rozhodnutie nechám na ostatných kolegov.

Ďakujem pekne. Pán Gál bol posledný písomne prihlásený.
Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto návrhu ústne.
Končím možnosť sa prihlásiť. Páni poslanci Kadúc a Miškov. Pán poslanec, máte dlhšie vystúpenie, aby sme vás neprerušovali, stihnete to? Dobre.
Nech sa páči.

Ďakujem. Pán predsedajúci, pán predseda, kolegovia poslanci, hostia, pôvodne som nemal záujem vystúpiť v prvom čítaní, ale až v druhom čítaní, ale vzhľadom na písomnú rozpravu aspoň v krátkosti vystúpim.
V súlade s tým, čo hovoril pán predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, považujem za potrebné povedať, že je možné že som v osobnom záujme, aj keď to vnútorne necítim, pretože ešte donedávna som bol aktívnym koncipientom, aj keď stále nie som advokátom.
K veci, obmedzenie počtu koncipientov na jedného advokáta vítam. Mohlo by to zabezpečiť zvýšenú kvalitu vedenia koncipienta školiteľom. Dokonca by som za určitých okolností si vedel predstaviť aj zvýšenie praxe na päť rokov. Privítal by som to, keď si zoberieme, že napríklad v roku 1936 keď senát prerokovával zákon o advokácii, bola prax päť rokov, pričom sa pokúšali novelizovať alebo zvýšiť túto prax na o niečo viacej z toho dôvodu, že toho času bol neuveriteľný dynamický vývoj, ale aj cez to všetko návrh zvýšiť koncipientskú prax na päť rokov, považujem za nedôvodný a neodôvodnený.
Podľa súčasného znenia zákona, ako aj predloženej novely je zvýšenie advokátskej praxe neodôvodnené, a to z nasledujúcich dôvodov: Dnes neplatí priama úmera medzi tým, medzi časom stráveným ako koncipientom a kvalitou jeho odbornosti po uplynutí praxe. Priama úmera platí medzi tým ako sa školiteľ venuje, alebo nevenuje svojim koncipientom. Toto je ten najzásadnejší problém, venovanie sa školiteľa koncipientom.
K seminárom. Podľa mňa semináre sú jediným, a podotýkam, jediným záväzným a v súčasnosti vynútiteľným spôsobom zvyšovania kvality odbornosti koncipientov. Podľa môjho názoru neexistuje žiadny iný spôsob ako vynútiť zvyšovanie kvality, ako je ten seminár. Tu mi prináleží povedať, že semináre koncipientov, ktoré organizovala Slovenská advokátska komora, boli, čo sa týka prednášajúcich, na vysokej, teda kvalitnej úrovni, čo som bol, čoho som bol svedkom, a bol som rád a bolo iba na samotnom koncipientovi, či sa zúčastní, alebo nezúčastní.
Predrečník spomenul zavedenie práva na verejnú prezentáciu a reklamu služieb. Môže sa to javiť ako vhodné, ale ja si to nemyslím. Keď si vezmem, že týmto sa približuje advokátsky stav k určitej komercionalizácii, a toto podľa mňa neprináleží slobodnému povolaniu, akými advokáti sú. Zdá sa mi, že týmto sa oddeľujeme.
Ja si počkám na tú prax, ako sa to vyvinie, že či veľké advokátske kancelárie neprevalcujú tie malé práve tými bilbordmi, ktoré spomínal pán Gál, ja si to viem tiež predstaviť a očakávam to.
Na záver. Mrzí ma, že zvyšovaním koncipientskej praxe na päť rokov, neriešime koreň problému. Koreňom problémov sú minimálne dva dôvody. Prvým je zrejme nedostatočné a viacmenej fakultatívne nevenovanie sa školiteľa svojmu koncipientovi. Toto je zásadný problém, že toto nie je vynútiteľné, aby sa školiteľ venoval svojmu koncipientovi. Je to iba na advokátovi, či chce mať dobrých a kvalitných koncipientov, alebo nie. A podľa mojej skúsenosti, nie osobných, ale skúseností kolegov, toto venovanie je skôr nevenovanie ako venovanie.
A druhým problémom, ktorý sa pokúša táto novela riešiť, je problém úplne iný, z úplne iného súdka, a to je, že tu máme nadmerný počet právnikov, nadmerný počet absolventov vysokých škôl. Na Slovensku máme, čo si pamätám, 6 vysokých právnických škôl. Ja už dúfam, že nie 7. Bolo avizované, že ich bude sedem. Kolegovia, v Českej republike sú štyri právnické školy. My ich máme šesť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Faktické poznámky páni poslanci: Gál, Brixi, Martvoň.
Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Gál.