7. schôdza

Vážený pán kolega Matovič, vy tu vystupujete tak, že je tu nejaká zlá ľavica, nejaká zlá pravica a sú tu nejakí dobrí Obyčajní ľudia, ktorí za nič nemohli. Ale ja vám chcem pripomenúť, že za pád prvej pokomunistickej, teda nekomunistickej vlády po novembri 1989 nesiete rovnakú zodpovednosť ako SaS aj vy, aj pani Jurinová, aj pán Viskupič. Jednoducho pozrite si do výpisu hlasovania, ako ste hlasovali, a tam zistíte, že ste nevyslovili vládu Ivety Radičovej, dôveru tejto vláde. Takže jednoducho to, že SMER je dnes pri moci predčasne, za to máte plnú zodpovednosť aj vy s výnimkou pána Fecka.
A ja by som vás chcel tak verejne vyzvať, keby ste už konečne raz povedali meno toho človeka, ktorý vám ponúkol 20 mil. eur. A nechajte na vyšetrovateľa, nech ten rozhodne, či teda naozaj išlo o nejaký nemiestny žart, ja to nevylučujem, alebo či išlo o závažný pokus skorumpovať vás. A naozaj nehrajte tu nejakého mŕtveho chrobáka, nejakého spravodlivého, čestného, ktorý za nič nemôže, za všetko môže buď zlá ľavica, zlá pravica a vy ste tu ten jediný spravodlivý.
Ďakujem.

Pán poslanec Kaník, ja nespochybňujem, že je namieste od pravice, aby varovala pred zmenami, ktoré presadzuje SMER pri Zákonníku práce, ale hovoril som o tom, že pravica zároveň nesmie zabúdať na to, že svojím nezodpovedným správaním sa umožnila, aby vo voľbách vyhral SMER a dnes úplne legitímne navrhoval zmeny, na ktoré ho ľudia vo voľbách zvolili. Takže nesmie to byť iba o tom, že teraz kritizovať, kritizovať, ale nezabudnúť aj na históriu svoju vlastnú, že pravica umožnila, že dnes SMER robí to, čo robí.
Pán poslanec Přidal, ja nehovorím o zlej ľavici a zlej pravici, hovoril som iba o tom, že aby pravica nezabudla na to, že ona hodila moc o zem a SMER ju zdvihol. A o ľavici hovorím zase, že nesmie zabúdať na to, že nemôže hovoriť, že ide meniť škaredý zákon, ktorý prijala pravica, keď vlastne ľavica ho umožnila prijať.
A čo sa týka tej otázky, ktorú tu opakovane hovoríte, že mal by som povedať, že kto mi ponúkal tých 20 mil. eur, tak ja vám to poviem teda, chcel som vám to povedať inak, ale poviem vám to z tohto miesta.
Viete, pán poslanec Přidal, v Trnave sa hovorí o vás, že ste vyberali percentá za to, že ste umiestňovali ľudí do úradov. A ja by som sa z tohto miesta chcel teda opýtať vás verejne, aké to boli percentá, akým spôsobom ste ich vyberali, a teda koľko takýmto spôsobom ste prípadne zarobili. Veľmi rád si vypočujem odpoveď.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, sociálni partneri, ak dovolíte úvodom nejakú možno základnú charakteristiku, ja by som to nazval, preambulu k novele zákona, ktorú prerokovávame z pohľadu prístupu predkladateľa.
Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvára predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov. Vláda po kvalifikovanom prerokovaní so sociálnymi partnermi pripravila prostredníctvom rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zmenu Zákonníka práce. Tak ako som zvýraznil pri predkladaní zákona o sociálnom poistení, zdôrazňujem aj teraz, že pri novele Zákonníka práce nám v prvom rade ide o politiku zodpovednosti, solidarity a sociálneho dialógu. Pokladal som za potrebné zvýrazniť túto skutočnosť a uviesť tieto slová hneď úvodom môjho vystúpenia, pretože ich pokladám za základný prístup k celej problematike. Chcem jednoznačne odmietnuť akékoľvek ideologické prístupy a budem mať záujem pragmaticky hovoriť aj k niektorým tým veciam, ktoré tu zazneli, a možno sa aj trošku ospravedlňujem, pretože budem trochu viacej čítať, budem mať záujem pomenovať, vytypoval som nejakých sedem najhlavnejších zmien, ktoré tu boli diskutované. Aj napriek tomu, že sme v prvom čítaní, kde je všeobecnopolitická rozprava, pokladám za potrebné k nim zaujať isté stanovisko, možno ponúknuť nejaké porovnanie a pokúsiť sa, prečo túto zmenu navrhujeme.
V úvode by som však chcel poďakovať všetkým diskutujúcim, osobne si myslím, že väčšina vystúpení smerovala k obsahu veci, možno sčasti už aj k tomu druhému čítaniu, ale reálne predpokladám, že konkrétne paragrafové znenia, návrhy, doplnky, pripomienky odznejú na októbrovej schôdzi Národnej rady.
Prečo je potrebná novela Zákonníka práce? A opakujem ešte raz, nie ideologicky, ale veľmi pragmaticky to pomenujem:
Po prvé, nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov, to nie je nová vec. My v čase, keď sa tu pred rokom schvaľovala novela môjho predchodcu pána Mihála, sme to nahlas povedali, to znamená, to nevzniklo niekde, s týmto sme šli do volieb, s tým sme oslovili ľudí, ľudia nám dali mandát a my len plníme to, čím sme sa zaviazali. To je veľmi konkrétne a pragmatické.
Tvrdíme, že nastalo reálne zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov. Použijem len jeden jediný príklad, budem ďaleko viacej hovoriť uňho, keď budem konkrétne pri tých siedmich vybraných bodoch, a to je napríklad príplatok za nočnú prácu.
Za ďalšie, požiadavky na zmenu zo strany všetkých sociálnych partnerov. Ja len pripomínam, 91 bodov zmien navrhlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, to znamená vláda, 28 návrhov doplnili sociálni partneri ako skúsenosti z aplikačnej praxe. Aj toto ma presviedča o tom, že tá novela bola potrebná nielen z pohľadu vlády, ale aj z pohľadu tých, ktorí sa v priestore pohybujú, to znamená zamestnancov a zamestnávateľov, resp. ich reprezentatívnych zástupcov.
No a - to som povedal hneď v úvode - ide nám aj o štandardizáciu politickej kultúry v Slovenskej republike a to je splnenie predvolebných sľubov strany SMER - sociálna demokracia. Keby som to nepovedal, tak by som klamal.
Chcem zvýrazniť ešte raz, že je to výsledok širokého spoločenského dialógu, to, čo predkladáme, áno, nie je to absolútna zhoda, ktorá by vzišla z tripartity z pohľadu sociálnych partnerov. Ale aj včera v hodine otázok, a zvýrazňujem to, aj dnes bolo maximálnou snahou rokovať s každým, kto prejavil záujem k danej problematike predniesť nejaké stanovisko, návrhy, pripomienky, a to bez ohľadu na to, že to nebola nejaká zákonná povinnosť, pretože tripartitní partneri sú uvedení v zákone ako takom. Mal som záujem - ešte raz opakujem - aj moji kolegovia, štátny tajomník, rokovať s každým. Ja osobne chcem aj v tomto prípade, tak ako som to urobil pri tom minulom zákone, ktorý sa týkal sociálneho poistenia, vyzdvihnúť aj úlohu Rady solidarity a rozvoja. Každopádne veľmi dobrý počin, kde je priestor si vypočuť široké názory sociálnych partnerov nielen z pohľadu klasických zamestnávateľov, ale aj toho širšieho diapazónu, vysokých škôl, Akadémie vied, cirkví a ďalších, ktorí, samozrejmá vec, k tejto problematike majú čo povedať.
Chcem povedať, že sme prijali množstvo ústupkov a kompromisov. Štrnásť kľúčových zmien, ktoré ponúkli zamestnávatelia, akceptovali odborári a došlo k zhode. Opakujem, v predchádzajúcom období niečo nebývalé v porovnaní s terajším, to znamená, že jasne pomenujem, to nebol nejaký antagonistický alebo aký iný vzťah medzi odborármi a zamestnávateľmi, jednoducho to bolo hľadanie ambícií po dohode, po kompromise.
A ja chcem aj z tohto miesta poďakovať sociálnym partnerom, či už sú to zamestnávatelia, alebo reprezentanti zamestnancov odborári, že takýto prístup uplatnili. Recipročne vyšli zamestnávatelia v troch prípadoch v ústrety odborárom, to znamená, to len dokresľuje ten stav, ktorý som povedal, a, samozrejmá vec, že potom nebol problém zo strany vlády, to znamená ministerstva, vo viacerých prípadoch prísť alebo prikročiť k istým kompromisným riešeniam za predpokladu, že s nimi súhlasili konkrétni sociálni partneri.
Teraz, ak dovolíte, sedem oblastí, ku ktorým chcem konkrétnejšie zaujať stanovisko, úmyselne som nevystupoval v rozprave, pretože je to v prvom čítaní a bude ešte ďaleko väčší priestor zaujímať konkrétne stanoviská v druhom čítaní pri paragrafovom znení.
Prvý problém, ktorý tu často zaznieval a čo bolo hlavné motto novely Zákonníka práce môjho predchodcu pána Mihála, to je flexikonto, skúsme sa trošku bližšie k tejto problematike, k tejto téze pozrieť.
Nové znenie § 87 o konte pracovného času je výsledkom dohody medzi sociálnymi partnermi, opakujem, výsledkom dohody. Ani zamestnávatelia nemajú žiadne zásadné výhrady, možno jedinou výhradou u niektorej časti zástupcov zamestnávateľov, na čo upozornil, je postoj predstaviteľov k zmene, ktoré je potrebné, použitie flexikonta, dohodnúť so zástupcami zamestnávateľov. Väčšina zamestnávateľov, a to aj zahraničných, však prezentovala, že s takýmto posilnením zástupcov zamestnancov nemajú problém, a to z troch dôvodov:
Po prvé je to bežná prax aj v zahraničí a mnohé slovenské firmy to majú v kolektívnych zmluvách ako výsledok vzájomného dojednania.
Po druhé v čase, keď spolurozhodovanie už platilo a bolo to treba povedať v čase najväčšej krízy počas obdobia prvej vlády Roberta Fica, sa nikde ani raz nestalo, že by odborová organizácia alebo zamestnanecká rada zablokovala použitie flexikonta, naopak, bol tu absolútne ústretový vzťah.
No a po tretie táto dohoda, a to treba veľmi pragmaticky povedať, zvyšuje vážnosť, ale i záväznosť zavedenia flexikonta hlavne pre zamestnancov.
Výsledkom nami navrhovanej zmeny je tiež i to, že jedným paragrafom nahradzujeme doterajšie dva. Dovolím si povedať, že tá nová právna úprava je zrozumiteľnejšia, je jasná a je jednoduchšia, o čom nám v značnej miere pri novele Zákonníka práce išlo.
Zároveň sme vyšli v ústrety základnej požiadavke zamestnávateľov a tou bolo predĺženie vyrovnávacieho obdobia z 12 mesiacov na 30 mesiacov, čo výrazne zvyšuje flexibilitu použitia konta pracovného času. Tu chcem povedať jednu vec, že tento návrh podľa vyjadrenia zamestnávateľov neakceptoval ani môj liberálny predchodca pán Mihál. Vychádzajúc z toho, že sa na tomto dohodli sociálni partneri, to znamená aj odborári, aj zamestnávatelia, sme v podstate prebrali a aplikovali nemecký model pracovného práva, ktorý je dnes už súčasťou aj nášho pracovného práva, alebo bude súčasťou pracovného práva. Toto je jasný dokument o tom, že sociálni partneri sa vzájomne počúvali a mali záujem rešpektovať postoje a stanoviská jeden druhého, pretože toto ohrozuje hlavne zamestnanca, aj napriek tomu odborári pristúpili a podporili, podporili tento návrh zamestnávateľov.
No, tá druhá najvýznamnejšia oblasť, okolo ktorej by som chcel hovoriť, ktorá je tu často skloňovaná, to je otázka vplyvu Zákonníka práce na zamestnanosť, resp. nezamestnanosť.
Pragmaticky na nezamestnanosť, ale aj na vývoj zamestnanosti vplýva v prvom rade ekonomický vývoj a nie zmeny Zákonníka práce. Čo však hovorím v druhom rade, podmienky, ktoré sú v Zákonníku práce, majú reálny vplyv na podnikanie, prípadne aj konkurencieschopnosť. Ale opakujem, riadny a priamy vplyv má v prvom rade vývoj ekonomiky ako takej. Jasne to vidieť najmä na vývoji v rokoch 2006 až 2010, a to napriek prijatiu, použijem výraz, ochranárskeho Zákonníka práce pani Tomanovej v roku 2007 naďalej klesala nezamestnanosť a, naopak, rástla zamestnanosť, a to až do roku 2008, začiatku 2009. Opakujem, bolo to podmienené priaznivým ekonomickým vývojom počas fungovania tzv. ochranárskeho Zákonníka práce. Vtedy sa na Slovensko, samozrejmá vec, dostala kríza, nielen na Slovensku, v Európe, vo svete, a to malo potom priamy vplyv na vývoj zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Presne to dokazujú aj najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti.
Negatívne dopady dlhovej krízy v Európe zasahujú aj slovenskú ekonomiku, čo má za následok pokles zamestnanosti, a to napriek tomu, že už polroka, alebo deväť mesiacov je v platnosti tzv. liberálny Zákonník práce. Vedel by som použiť aj konkrétne čísla, ešte raz zdôrazňujem, prvý a základný priamy vplyv na zamestnanosť, resp. nezamestnanosť, a to dokazujú vývoj a čísla zamestnanosti, vývoj HDP a z toho vyplývajúca aj nezamestnanosť, konkrétne čísla, je konkrétny stav ekonomiky, ktorý, bohužiaľ, nie je vždy možné ovplyvniť len v podmienkach Slovenska, lebo naša ekonomika v značnej miere podlieha minimálne európskemu vývoju ekonomiky.
Tretia problematika často skloňovaná - bosovia a podobne, posilňovanie odborov na úkor ostatných zástupcov zamestnávateľov. Hovorilo sa o neprimeranom posilňovaní a postavení odborov voči ostatným zástupcom zamestnancov, ako je zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník, citoval to pán Mihál. Dovolím si odcitovať článok 5 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 135, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika, vyslovene zakazuje oslabovanie postavenia odborovej organizácie cez volených zástupcov zamestnancov. To sa stalo pri predchádzajúcej novele, keď odborová organizácia stratila právo na spolurozhodovanie v prospech zamestnaneckej rady, čo slovenskej vláde vyčítala Medzinárodná organizácia práce už v roku 2011 a potvrdilo sa to aj v stanovisku z tohto roku. Jednoducho, že presun práv a spolurozhodovanie je v rozpore s týmto dohovorom.
Ja to nechcem ponúkať ako nejaký fetiš, ale chcem povedať, týmto dohovorom sa riadi Európa a celý vyspelý svet. Sú to základné pravidlá, ktoré prijali a ratifikovali jednotlivé krajiny, ja som veľmi rád, že aj Slovensko. To znamená, že z tohto vychádzame, a preto je postavenie odborov aj v Zákonníku práce také, ako ho navrhujeme, aby zodpovedalo v medzinárodných štandardoch.
Tvrdenie opozičných politikov nad oslabovaním zamestnaneckých rád navyše nemá vôbec nič spoločné s realitou. Budem trošku konkrétnejší. Svedčí o tom napríklad fakt a postoj Asociácie zamestnávateľských zväzov aj Združenia miest a obcí Slovenska, ako jedných z rozhodujúcich zamestnávateľov, na zasadnutí tripartity, Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 20. minulý mesiac, súhlasili s vypustením § 233a o možnosti uzavrieť dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnávateľskou radou. Opakujem, súhlasili. V praxi je totiž tento paragraf, ktorý ste do Zákonníka práce natlačili minulý rok vy, milí priatelia z opozície, nepoužiteľný, lebo zamestnanecká rada nemá právnu subjektivitu a akákoľvek dohoda s ňou nemá žiadny právny účinok, nie je záväzná pre zamestnancov.
Vy sa tvárite, že ste posilňovali zamestnanecké rady, tak sa pozrite, ako to v praxi počas účinnosti novely Zákonníka vyzeralo. Na Slovensku je vyše 5 600 základných odborových organizácií, ale iba v piatich podnikoch existuje zároveň zamestnanecká rada, ktorá však reálne nefunguje. A takýto stav bol aj po účinnosti poslednej liberálnej novely Zákonníka práce. Takže vaša úmorná snaha posilňovať zamestnanecké rady na úkor odborov sa nestretla so žiadnou pozitívnou odozvou zo strany zamestnancov. Tým chcem povedať, že sú spokojní s reprezentatívnosťou odborov ako ich zástupcov zamestnancov. Tvrdenie, ktoré tu prezentovalo niekoľko opozičných poslancov, že údajne posilňovanie odborárskych bosov, no, ani jedno, ani ustanovenie, ktoré meníme, sa netýka tzv. odborárskych bosov, ale práveže sa všetky týkajú výlučne fungovania odborov, a to od tej najnižšej podnikovej úrovne. Ak teda niekto posilňuje, ak niekoho posilňujeme, tak tých ľudí, ktorí priamo v podnikoch ochraňujú záujmy radových pracovníkov a nie sú zamestnancami odborových centrál. Dokonca aj tých 15 minút pre zástupcov zamestnancov, ktorý je istý kompromis, to nie je pre uvoľneného odborára, ale jednoducho je to pre činnosť odborov. To môžu byť aj schôdze a ďalšie aktivity. Ale pozor, toto ustanovenie sa netýka len odborov, ale aj zamestnaneckých rád, samozrejmá vec, že ak v podniku existujú. Takže tu nemôže byť ani reč o posilňovaní odborov. Tu posilňujeme zástupcov zamestnancov v tej všeobecnej rovine a nielen odborárov ako takých.
Štvrtý problém - pracovný pomer na dobu určitú. Dovolím si povedať, že zamestnávateľ vie veľmi skoro odhadnúť potenciál zamestnanca. V prípade investícií do jeho vzdelávania, zaučenia, zaškolenia počas dvoch rokov nie je predstaviteľné, že by zamestnávateľ po dvoch rokoch prepustil zamestnanca, ktorý sa osvedčil a prijal ďalšieho. Číselne, veď pritom by v podstate na tej fluktuácii po dvoch rokoch stratil; stratil veľmi veľa, veď tá fluktuácia by presiahla v podstate až 100 %, keď by mal využívať tieto veci, ktoré s tým súvisia. Neustále prepúšťanie ľudí po dvoch rokoch by brutálne zvýšilo náklady na opätovné zapracovanie a zaškolenie stále nových a nových zamestnancov, pričom v praxi sa firmy správajú celkom logicky, práve naopak, usilujú sa znížiť fluktuáciu svojich zamestnancov, čo iste uznáte, že je celkom logické a pragmatické. A ja si dovolím povedať, že tie dva roky je skutočne dostatočná doba na to, aby spoznali, čo v tom zamestnancovi je.
No a na to tvrdenie pána poslanca Štefanca by som rád zareagoval, čo sa týka sezónnej práce, pretože veľmi často s tým operuje. Zákonník práce už dávno umožňuje výnimku z reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú. Na sezónne práce teda môže firma zamestnávať na dobu určitú opakovane každý rok bez obmedzenia. Opakujem, táto novela sa netýka sezónnych prác, tá výnimka je, fungovala a som presvedčený, že fungovať aj bude, pretože má svoje plné opodstatnenie.
Piaty problém - súbeh odstupného a výpovednej doby. Použijem vyjadrenie pána poslanca Mihála, ktorý to povedal jasne. Nie je to nič neštandardné, ak hovoríme o medzinárodných porovnaniach, tak navrhované znenie nového modelu poskytovania odstupného je právnym riešením v súlade s čl. 12 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158, podľa ktorého zamestnanec má právo na odstupné pri skončení pracovného pomeru s prihliadnutím na výšku mzdy. Podľa tohto čl. 11 tohto dohovoru má zamestnanec právny nárok na výpovednú dobu v prípade, ak sa pracovný pomer skončil z iniciatívy zamestnávateľa. Kombinácia poskytovania výpovednej doby a odstupného je právne korektná a je v súlade aj so znením Charty základných práv Európskej únie.
Aj podľa zahraničných právnych úprav odstupné sa legislatívne upravuje rôzne. Nie je pri jeho naviazaní na konkrétne výpovedné dôvody, ale na samotné trvanie pracovného pomeru. Tak je to napríklad v Luxembursku, prípadne v Slovinsku. Napríklad zamestnancovi v Slovinsku patrí odstupné, pokiaľ jeho pracovný pomer - tak ako sme navrhli aj my - trval aspoň jeden rok. My sme prijali kompromisný návrh a dohodu sociálnych partnerov, ktorí sa dohodli na podmienke minimálne dva roky. Ja som osobne presvedčený, že ak zamestnanec odrobí dvadsať rokov v jednej firme, celkom prirodzene si zaslúži štvormesačné odstupné, pretože za tých dvadsať rokov priniesol v podobe zisku a prínosu svojej práce pre tú firmu ďaleko a ďaleko viac. Je to jednoducho prirodzený postoj (potlesk) a je to aj istá zásluhovosť, ktorá by mala byť úplne normálna. A opakujem ešte raz, vláda, resp. ministerstvo prijalo kompromisný návrh, na ktorom sa dohodli sociálni partneri.
Šiesta problematika je nočná práca. V prípade nočnej práce sa vraciame k pôvodnej definícii nočnej práce, ktorá sa používala desaťročia, a treba povedať, že bez problémov. Tzv. úspory, pre ktoré sa zmena prijala, boli minimálne, takže príplatok len tých 20 % minimálnej mzdy za hodinu práce, v prepočte je to 0,2 x 1,88 = 0,376 eur, cca 38 centov za jednu hodinu nočnej práce, teda že pri počte pracovných zmien v roku cca 240 eur ide o úsporu 7,52 eur mesačne na zamestnanca. No, a teraz a pýtam, priatelia z opozície, ak to zrušíme, bude to mať vplyv na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť? Ja mám veľmi jednoduchú odpoveď: Nie. Odstránime okrádanie ľudí práce, ktoré ste vy zaviedli. (Potlesk.)
Posledná téma, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je otázka nadčasov. Je to istý výnimočný charakter a má aj niektoré objektívne dôvody. Domnievam sa, že práca nadčas má vždy istý výnimočný charakter a musia pre ňu naozaj byť isté objektívne dôvody, nie je súčasťou plánovaného výkonu práce ako takého. Pravidlo, že práca nadčas má byť vždy, mať ten nejaký výnimočný charakter, platilo desiatky rokov. Nie je to nič nového a obsahuje ho už i zákon o osemhodinovom pracovnom čase z roku 1919, ktorý vznikol niekde za morom a má veľký konkrétny súvis napríklad s oslavami Sviatku práce ako takého. Veď toto bola jedna z prvých a základných požiadaviek, ktorá súvisí s osemhodinovým pracovným časom.
O tom, že, alebo voči tomu, že práca nadčas má istý výnimočný charakter, nenamietali v konečnom dôsledku pri rokovaniach v pracovných skupinách ani zástupcovia zamestnancov. Voči argumentu, zamestnanci si prácou nadčas chcú privyrobiť, iste, do istej miery to pravda je, ale možno uviesť jedno konštatovanie, že zamestnanec si má zarobiť hlavne v pracovnom čase, a to tak, aby mu to bolo zabezpečovalo dôstojnú životnú úroveň a práca nadčas nemá slúžiť na privyrobenie, ale na riešenie náhlej a nepredvídanej potreby práce. Nie ako nástroj plánovanej výroby z pohľadu zamestnávateľa. Ja si myslím, že k tomuto by sme mali postupne dospieť. Opakujem ešte raz, postupne dospieť. No a tu treba povedať, že vo vzťahu k bežnému zamestnancovi nenavrhujeme obmedzenie práce nadčas, ale zachovanie súčasného právneho stavu.
Toľko som si dovolil k tým siedmim najzávažnejším bodom, ktoré som potreboval za potrebné tu rozobrať.
Na záver chcem povedať jednu dôležitú vec, lebo aj to tu zaznievalo, že v náväznosti na prijatie novely Zákonníka práce budú spracované, ale už postupne sú spracovávané a do legislatívneho procesu budú predložené novely ďalších šiestich legislatívnych noriem, po prvé o kolektívnom vyjednávaní, o bezpečnosti a ochrane pri práci. Teraz pripravujeme otázku zvýšenia minimálnej mzdy. Ďalej sú to služby zamestnanosti, veľmi dôležitá novela zákona, ktorú je potrebné zefektívniť. Často spomínaná čierna práca. Áno, pripravujeme aj novelu zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní aj vrátane novely zákona o postavení inšpekcie práce.
Toľko som pokladal za potrebné vo svojom záverečnom slove. Vopred ďakujem všetkým poslancom za podporu pri schválení novely Zákonníka práce.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rovnosť žien a mužov je jednou zo základných hodnôt Európskej únie jasne zadefinovanou v primárnej aj v sekundárnej legislatíve Európskej únie, Stratégie Európskej únie 2020, ako aj Stratégie rovnosti žien a mužov na roky 2010 - 2015, v Európskom pakte pre rodovú rovnosť na roky 2011 - 2020 a v ďalších medzinárodných dokumentoch.
Politika podpory rodovej rovnosti je v našom každodennom živote, pretože je dôležitá pre hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Ľudskoprávny pohľad na problematiku rodovej rovnosti nahrádza rodovosť stereotypné, rigidné, tradičné predstavy o úlohách a rolách žien a mužov a zdôrazňuje možnosť individuálnej voľby bez ohľadu na pohlavie tak, aby ženy a muži mali možnosť slobodne sa rozhodovať pri výbere školy, povolania, kariérnom raste a pri starostlivosti o deti atď. Rovnosť žien a mužov nie je o zasahovaní do každodenného života, ale o vytvorení šancí na slobodné rozhodnutia.
Našou snahou nie je vnucovať rodovú rovnosť. Nebudeme podporovať neprimerané zásahy do slobody konania jednotlivca. Nízka miera pôrodnosti a rastúci podiel starších ľudí nás však núti hľadať riešenia aj v podobe lepších podmienok pre vybalansovanie rovnováhy medzi šancami žien a mužov získať a udržať si kvalitné zamestnanie. Výsledky dosiahnuté v severských krajinách nás presviedčajú o dôležitosti prorodinných a prorodových opatrení, a to nielen pre partnerský život, pre zamestnávateľov, ale aj pre celú spoločnosť.
Predložená správa informuje o aktuálnych hodnotách, o základných celoeurópskych sledovaných štrukturálnych ukazovateľoch rodovej rovnosti dostupných v čase spracovania správy, pričom kladie dôraz na analytické poznatky, ktoré viaceré štatistické ukazovatele vysvetľujú a naznačujú príčinné súvislosti.
Významným zdrojom bola publikácia Štatistického úradu Slovenskej republiky "Rodová rovnosť v Slovenskej republike a Európska únia 2011", ktorej spracovanie vyplynulo z Národného akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013. Napriek pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov na Slovensku napríklad v legislatíve pretrvávajú nerovnosti takmer vo všetkých oblastiach sledovaných správou, predovšetkým na trhu práce spôsobené navzájom sa ovplyvňujúcimi viacerými faktormi.
V oblasti zamestnanosti je na Slovensku situácia porovnateľná s krajinami Európskej únie, hoci ju ovplyvňujú pre nás špecifické faktory, ako sú regionálne rozdiely a nižšia ponuka flexibilných pracovných úväzkov. Miera ekonomickej aktivity u mužov dosahuje stále neporovnateľne vyššiu úroveň ako u žien. Rozdiel v mierach zamestnanosti medzi ženami a mužmi je tiež v neprospech žien. Najväčšie rozdiely sa prejavujú v zamestnanosti v preddôchodkovom veku predovšetkým u žien nad 45 rokov.
V oblasti pracovného procesu sú ženy konfrontované s horizontálnou i vertikálnou segregáciou. V oblastiach, ako je zdravotníctvo, sociálne služby, školstvo, tvoria ženy až 80 % pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba 42 % zo všetkých zamestnancov. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži podnikatelia.
Stále pretrvávajú výrazne rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov, tzv. rodový mzdový rozdiel sa stabilne pohybuje niekde na hranici nad 20 % a v prvom štvrťroku v uplynulom roku dosiahol hodnotu 20,9 %. Pozitívom je, že tento rozdiel sa znížil za ostatných päť rokov o celú jednu pätinu.
Napriek veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien, na Slovensku dokonca vyššej ako u mužov, ženy nedosahujú porovnateľné zárobky s mužmi, nakoľko vzdelanie v typicky ženských oblastiach je oceňované nižšie.
Stereotypné predstavy a predsudky o práci vhodnej pre ženy sa odrážajú aj pri výbere študijných odborov. Rozdiely v platobnom ohodnotení žien sa prenášajú aj do rozdielov v zabezpečení mužov a žien v dôchodkovom veku. Životný štandard žien v penzijnom veku sa výrazne znižuje a posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto vekovej kategórii.
V zamestnaneckej praxi na Slovensku je veľmi rozšírené aj nerovnaké zaobchádzanie odvíjajúce sa od rodičovstva či materstva. Starostlivosť o deti a iných členov rodiny zabezpečujú v dôsledku pretrvávania rodových stereotypov naďalej prevažne ženy. Len veľmi málo otcov zostáva na rodičovskej dovolenke, ich podiel nikdy doteraz v podmienkach Slovenska neprekročil 2 %.
Z uvedeného vyplýva, aj keď sú tam niekedy iné dôvody, aj nízke zastúpenie žien v pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu, čo znamená obmedzené možnosti žien podieľať sa na riadení a rozhodovaní. Podobne to je aj s participáciou žien vo verejnom živote a v politike, aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Nízka účasť žien vedie k tomu, že ženy nemajú možnosť ovplyvňovať strategické rozhodovanie.
Ďalším vážnym problémom je násilie páchané na ženách a domáce násilie, ktoré je napriek všetkým priaznivým legislatívnym úpravám stále akútnym a vážnym problémom, pričom absentuje systematický prístup k otázke riešenia problematiky, spojený najmä s nedostatkom priemerných špecifických služieb. Za pozitívum však možno považovať podpísanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu v boji proti nemu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložená správa je súčasťou monitorovacieho mechanizmu k napĺňaniu a dodržiavaniu Memoranda o spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky pri uplatňovaní rodovej rovnosti, podpísaného na najvyššej úrovni v roku 2010. Správa bola prerokovaná Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky dňa 25. júna tohto roku a vládou Slovenskej republiky 27. júna tohto roku bez rozporu.
Konkrétne opatrenia na riešenie rodových nerovností sú uvedené v programovom dokumente vlády Slovenskej republiky, ktorým je Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013, ktorý bol schválený v roku 2010.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podala správu o prerokovaní Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za rok 2011 (tlač 126) v gestorskom výbore.
V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky z 11. októbra 2007 č. 862 predložila vláda Slovenskej republiky Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011 (tlač 126) na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 6. júla 2012 č. 130 pridelil správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011 na svojej 6. schôdzi 23. júla 2012 a prijal uznesenie č. 21, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011. Návrh na uznesenie Národnej rady je súčasťou tlače 126a.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené zhromaždenie, vážený pán minister, nevystupujem za klub KDH, som myslel, že ešte za kluby sa viacerí prihlásia, nik sa neprihlásil, tak som sa naraz stal jedničkou, ani neviem ako. Dovoľte pár slov k tejto správe, ktorú som si podrobne prečítal, má 64 strán, oceňujem ju, že sa napísala, aj keď mám niektoré poznámky k nej, ktoré si dovolím povedať.
Je dobrou správou, že dnes máme Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. V minulosti sme mali, myslím, že ešte aj máme, Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorý práve prostredníctvom vlády predkladá túto správu o rodovej rovnosti. Podotýkam, že rodová rovnosť je iba malou podmnožinou ľudských práv a že ľudské práva je široká problematika, ako sa to hovorí v Ústave Slovenskej republiky.
Tu poukazujem na určitý rozpor, ktorým aj príspevok uzavriem, že okrem rodovej rovnosti by sa mal parlament pravidelne dozvedieť a zaoberať aj situáciou ľudských práv na Slovensku a najmä o situácii rómskej menšiny a ich vzťahov k väčšine, čo je dnes vysokou prioritou Slovenska.
Správa konštatuje, že Európska únia zakotvuje rovnosť medzi mužmi a ženami. Samozrejme, táto myšlienka nezačala Európskou úniou, je to starý biblický princíp, ktorý neskôr rozvinulo kresťanstvo, čo nie je samozrejmé v iných monoteistických náboženstvách. Áno, výroky sv. Pavla niekedy v určitom zmysle preferujú mužov, bol to vplyv vtedajšej doby, aj keď zase v iných pasážach vysoko vyzdvihujú ženu a jej charizmu.
Správa o rodovej rovnosti prináša zaujímavé otázky a štatistiky, napríklad to, že priemerný dôchodok mužov je 411 euro a žien iba 322, že do 185 euro má penziu vyše 15-tisíc žien a 5-tisíc mužov, čo skutočne podporuje myšlienku inštitútu minimálneho dôchodku.
Na strane 24 sa konštatuje, že taká, by som povedal, samozrejmosť, že prítomnosť detí mladších ako šesť rokov v rodine výrazne znižuje mieru zamestnanosti žien, ale minimálne ovplyvňuje zamestnanosť mužov. To je samozrejmé a tam tá rodová rovnosť bude vždycky narážať na tento fakt, ktorý je proste daný. Isteže, dosiahnuť tú rovnosť všade sa nedá a nebude dať, lebo skončíme tak ako voľakedy v Rusku, ak sa pamätáte, že bábušky a mamičky pracovali v najťažších prácach a muži si pofajčievali v krčme a popíjali vodočku.
Zaujímavé je, a tu tiež neplatí rodová rovnosť, je v tom, že vek zomrelých mužov je 68 rokov, priemerný, a žien 76 rokov. Tam by sme radi dosiahli tiež rodovú rovnosť.
Som rád, že žien v politike je stále viac. Dnes je v parlamente tuším 26 %, v riadiacich funkciách špičkových firiem je pomer 1 : 9, to sa mi zdá tiež asi normálne. V tej politike je to tak, ja keď som ešte dávno debatoval napríklad s jedným kolegom z Prahy na túto tému, on mi povedal peknú vetu, že "v politike je tam toľko žien, koľko tam chce byť". Musíme sa, musíte sa, ženy, prepracovať, zabojovať, aby ste tam boli. (Povedané s úsmevom.) Keď budete čakať na Godota, že niekto vás pozve, tak budete čakať celý život. To je už, to je informácia nielen pre ženy, aj pre mužov a je to samozrejmosť. Ale, čiže v tomto smere naozaj treba mať, ísť za svojím, keď chceme v tej politike byť.
Správa prináša viaceré konštruktívne odporúčania, tie doporučujem si prečítať, ktoré by neskôr Rada vlády, prípadne vláda mala brať v úvahu. Myslím, že správa sa príliš venuje Rómom, teda rodovej rovnosti u Rómov, čo je, povedal by som, určitá pozitívna diskriminácia, ale teda iste v dobrom, ale hovorím, tá problematika Rómov je tak široká a tak ožehavá, by si vyžadovala špeciálnu správu a špeciálnu pozornosť.
Reprodukčné zdravie je podľa Európskej únie zakódované, v ňom je zakódované všeličo. To dobre vieme. To, že máme jeden z najmenších počtov hlásení prípadov AIDS, píše sa tam o 286 mužoch a 53 žien, je pozitívne. Správa konštatuje, že 65 % homosexuálov je práve medzi týmito prípadmi a to je celosvetová tendencia.
Pod služby plánovaného rodičovstva správa berie tak po európsky aj chemickú antikoncepciu a umelé prerušenie alebo ukončenie, by som povedal, tehotenstva. Je veľmi pozitívne, že počet potratov u nás klesá. V roku 2010 ich bolo 9 288. Samo osebe je to hrozné, že 10-tisíc ľudí sa nenarodilo, ale je to pozitívne, že od roku 1990 je ten pokles o 81 %.
Správa však nehovorí o jednej vážnej veci, že práve nákup chemických teda piluliek, alebo ako by som to povedal, deň po tom prudko stúpa, to hovoria naši farmaceuti, čiže vlastne hovorí o tom, že dneska sa to, čo sa dosiahlo predtým, tvrdo potrelo, možno sa to môže dosiahnuť ináč a to v štatistikách nie je.
Tiež by som si dovolil protestovať proti niektorým takým neetickým reklamám, čo so správou nesúvisí, najmä na chemickú antikoncepciu, ktorá prináša farmaceutickým firmám veličizné zisky, a takisto aj pre, napríklad tá reklama pre diabolskú erekciu, ktorú každý deň musíme vidieť v televíznych správach za veľmi drahé peniaze, tiež sa mi zdá trápna a v podstate ju nepotrebujeme.
No, ešte pár poznámok by som povedal na záver. Aj keby bola stopercentná rodová rovnosť medzi mužom a ženou, predsa len muž ostane mužom a žena ostane ženou. Žena vždy sa bude musieť viac starať o domácnosť a o deti. A keď má deti menšie ako dva roky, tak či chce, nechce, ak chce, aby to dieťa bolo dobre vychované, aby tam bola pripútanosť k niekomu, vzťahová väzba, čo sa dneska takto múdro volá, tak skutočne treba, aby matka s tým dieťaťom bola doma a sa mu venovala, venovala mu to najdôležitejšie a to je čas. Ja moc doma nepomáham, ale už aj tam mám určitý problém v rodovej rovnosti, pretože ja keď vysávam, sa mi zdá, že to je už dávno urobené, žene sa to furt nezdá, takže to je problém, ktorý by tiež mohol byť v správe zachytený. (Smiech v sále.)
No, iste, ak chce ľudský rod, aj slovenský národ, prežiť, ináč to asi nebude, matku nikto nezastúpi doma a dobrá babka a dobrý dedko sú tiež v tomto smere nezastupiteľní. Je zaujímavé, že v Amerike už asi niekoľko miliónov ľudí, seniorov, dedkov a babky, sú spojené a majú svoju organizáciu, ktorou sa snažia pomôcť rodine, matke a otcovi pri výchove detí, čo sa im tam celkom dobre darí, lebo tí ľudia sú veľmi zamestnaní, tí mladí, a tým pádom na deti im nezostáva. Aj tak by som chcel zdôrazniť, že úloha matky je nezastupiteľná, ale aj úloha otca je nezastupiteľná.
Čiže v tomto smere to, o čom sa hovorí, že tá striedavá starostlivosť, vyvolalo to mnoho všelijakých diskusií, myslím, že je rozumná vec. Pri rozvodoch veľmi často dieťa sa stáva, by som povedal, takým prostriedkom na vzájomné sa urážanie, a keď sa zabezpečí, aby aj mužovi, väčšinou mužovi, sa mohol stretať s dieťaťom, je, myslím, to pozitívne, a ak dieťa vyrastá celkom bez otca, tak je to negatívne.
Teda zdôrazňujem, že dilema rodina, deti verzus kariéra či práca bude u žien, žiaľ, vždycky a, samozrejme, v špičkových prípadoch odborníčok, vedkýň, spisovateliek a neviem čo ešte, iste, treba dať prednosť aj kariére, ale zas niektoré povolania, piloti, generáli, čo ja viem, dirigentky atď., tam zase momentálne tých žien sa veľa netlačí.
No. Tak ja by som ešte na záver povedal to, čo by som si dovolil nazvať aj snáď uznesením, viete, to, že sa tu hovorí o rodovej rovnosti, je dobré, ale už som zdôraznil, že je to malou podmnožinou ľudských práv. A teda navrhujem také, by som povedal, dve alternatívne uznesenia pre Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, že v roku 2012 predloží Národnej rade Súhrnnú správu o problematike Rómov v Slovenskej republike, čo určite všetci cítite, že mať to pokope je veľmi vážne a mohlo by sa na základe toho veľa opatrení urobiť, lebo to je problematika celoeurópska a 23 rokov si nevieme s ňou rady, a predtým sme si tiež nevedeli. Alebo druhá alternatíva, prepáčte, že to takto hovorím, troška to rozšíriť a vždy k 10. 12., keď je Medzinárodný deň ľudských práv, predložiť Národnej rade Správu o dodržaní ľudských práv na Slovensku. V zmysle našej ústavy tých ľudských práv je veľa, v mnohých sa dosiahli veľké pokroky, v mnohých sú stále nedostatky, najmä v individuálnych právach.
Čiže ja by som si dovolil navrhnúť hlasovať najprv o tej prvej časti, o Rómoch. Ak to prejde, tak už tú druhú časť nerobiť, ale keby to neprešlo, tak pokúsiť sa ešte o to, aby na deň ľudských práv vždycky Rada vlády predložila Národnej rade správu. Máme mnoho inštitúcií, nevládnych organizácií o ľudských právach, čiže pozbierať, čo sa tam vlastne robí, a povedať, aký je stav Únie, v tomto smere by nebolo zlé. Ďakujem pekne.
Ešte to poviem, že, není tu pán predseda Jarjabek, už dlho mu sľubujem jedno CD, ktoré som troška aj pod mojím sponzorstvom vyšlo, není to reklama, pretože už je dávno preč, volá sa "Ona, ono a on", je to vlastne o rodine, o jej problémoch, o rodovej rovnosti. A dneska, keď som túto správu ráno písal, tak mi napadlo, že už musím, tak jedno, predposledné, mu dávam. Není tuná, tak mu dám potom.
A ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A zase som bol prekvapený, že som rýchlo došiel k mikrofónu, takže tých papierov bolo veľa, takže možno som to troška aj poplietol.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán kolega, ďakujem pekne za príhovor a rozumiem mnohým tým niektorým náznakom v tom príhovore ako tomu, že ste predsa len konzervatívny, tradicionalistický politik, ale dúfam, že to, keď ste povedali, že rodová rovnosť je iba jednou z podskupín tých ľudských práv, ste nemysleli tak, ako keby to nebola jedna z veľmi významných podskupín ľudských práv. Žijeme v patriarchálnej spoločnosti, kde sú ženy ponižované, kde je tu obrovská nerovnosť v prístupe, v príležitostiach, čiže ide o obrovskú významnú tému, takže určite ju nezľahčujme.
Táto vláda chce spraviť maximum - a to som veľmi rád - pre to, aby tu bola rodová rovnosť, aby sme vymietli všetky tie rodové stereotypy, ktoré sprevádzajú našu spoločnosť strašidelným spôsobom. Takže toto určite nepodceňujme, prestaňme sa baviť o ženách ako o niečom, čo je menej, to je nedôstojné a pre 21. storočie, pre modernú európsku spoločnosť niečo neprijateľné.
Ďakujem.

Pán kolega, áno, súhlasím s tým, ženy a muži nie sú rovnaké bytosti, ale mali by mať rovnaké šance. Mali by mať rovnaké šance a mali by mať rovnaký prístup k veciam, ktoré samy osebe nie sú definované ako buď pre jedných, alebo pre druhých.
Ale chytím sa jednej veci, ktorá ma trošku znepokojila v tom vašom príhovore. Je mi zvláštne, že ľudia, ktorí zdieľajú v mnohom vaše myslenie, pán kolega, na jednej strane broja proti potratom a ich počtu a na druhej strane broja proti zodpovednej rodičovskej príprave na rodinu a broja proti antikoncepcii. Je to práve vďaka antikoncepcii v akejkoľvek forme, že nám počty potratov klesajú. Je to vďaka stále viacej sexuálnej výchove na školách, kde sa otvorene s deťmi o týchto veciach rozpráva a kde aj deti z rodín, v ktorých rodičia majú vážny problém o niektorých témach rozprávať, sa dozvedajú o tom, akým spôsobom sa má viesť zdravý sexuálny život a akým spôsobom je možné byť zodpovedným rodičom. Takže ak chceme bojovať proti potratom, tak obávam sa, že bez akceptovania antikoncepcie to, bohužiaľ, nebude možné. Chvalabohu, aj v tak kresťansky ladenej krajine si toto ľudia uvedomujú a keby sme si spravili štatistiky o sexuálnom správaní, tak oveľa viacej vychádzajú z rozumu ako z toho, čo im káže nejaká dogma.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Ja chcem pri tej príležitosti aj pánu ministrovi poďakovať za prednesenú správu, aj predrečníkovi. Chcel som pôvodne začať niečím iným, ale chcem predovšetkým poukázať na to, že rovnako muži aj ženy sú rovnako bytosti. Aj muž je rovnako človekom, takisto aj žena, aby sme to náhodou nechápali zle, aby sme tuná ženy neurážali.
Vysoko si vážim rovnako ženy, aj keď veľakrát im nerozumiem aj v tom niekedy takom tom boji, lebo ja by som napríklad ako muž nechcel byť ako žena, lebo viem, že v mnohých veciach na ženy my muži nemáme. Napĺňať ako skutočnosť ako materstva a, ženy, ste tak nezastupiteľné v mnohých rolách, že ja by som sa aj bál sa pustiť do nejakej tej konkurencie. Naopak si myslím, že veľakrát tie ženy bojujú za niečo, čo nevedia. Veľakrát sú takému spoločenskému tlaku vystavované.
Pre mňa žena nie je krásnou len tým, že nakoniec ako navonok sa vyzdobí, či má oholené ruky a nohy, ale či má predovšetkým srdce. Ten jej výraz musí byť zvýraznený cez hĺbku duše a hĺbku srdca. Aj keď na druhej strane nechcem ako podceňovať túto tému, lebo veľakrát naozaj ženy sú považované veľakrát aj zo strany mužov ako by za niečo menejcenné a rôzne ako aj nemiestne vtipy sú v tomto smere, ale ako kolega to povedal, nikdy stopercentne sa nebudeme rovnať. A práve to, že sme rozdielni, tak to je to super, to je to fascinujúce a to je práve to príťažlivé. To, že máme 26 % žien, ale to už nestihnem.

K pánu poslancovi Blahovi, stal som sa konzervatívny, tradičný politik, neviem, či je to dobré, alebo zlé, pozriem sa do nejakého slovníka, potom odpoviem.
Súhlasím, že rodová rovnosť je veľmi dôležité a podstatné, len ľudské práva sú individuálne a kolektívne a všade ich je ešte mnoho, mnoho podskupín, čiže ja horlím za všetko, nielen za tento, by som povedal, jeden ich aspekt, veľmi dôležitý. Potvrdzujem v 73 rokoch, že není nič krajšie ako žena, najkrajšia architektúra atď. Čiže v tomto smere liberáli, katolíci atď. sú všetci zajedno, dúfam.
K pánu Poliačikovi, dôležitosť rovnakých šancí - absolútne podčiarkujem. Teším sa, že aj vy chcete bojovať proti potratu, my bojujeme v tom zmysle, že odsudzujeme ten akt, ale nie osobu, ktorá to z rôznych dôvodov musela urobiť. Takže nechcem o tom tuná viac rozprávať. Podčiarkujem, že sexualitu a sex stvoril Pán Boh, teda nie pre niekoho iného, ale pre nás ľudí, čiže som plne za. A veľmi dôležitá je tá zodpovedná príprava pre rodinu. Naozaj, mladí dôjdu do rodiny, ani nevedia, o čom to je, potom sa rýchlo rozvádzajú, čiže naozaj nejaké školenie pre nich pravidelne robiť je veľmi, veľmi dôležité.
Antikoncepcia je vec svedomia. My máme tzv. prirodzené metódy antikoncepcie, je ich tiež veľmi veľa, sú snáď troška tvrdšie a sú aj chemické a iné, je to vec svedomia toho človeka. Čiže teraz nechcem žiadnu hodnotiť, ja len konštatujem, že to závisí veľmi od daného človeka a že tie chemické sú nie celkom preskúmané vzhľadom na budúce zdravie ženy, najmä keď je ešte veľmi mladá.
Ďakujem.