7. schôdza

Pani podpredsedkyňa, ďakujem, to úplne súvisí s tým, čo budeme prejednávať. Takže len to dokončím.
Je dosť možné, že keď vyhodnotím celé toto dnešné piatkové monitorovanie práce poslancov na závažných zákonoch, ktoré sa týkajú tejto spoločnosti, tak nakoniec tie výsledky ani nezverejním, viete kvôli čomu, kvôli úcte k tomuto parlamentu, bo by sme sa museli všetci od hanby prepadnúť, že čo sme to vlastne urobili.
Keď si pozriete tú úbohosť na prezenčke SDKÚ a ten výsledok, ktorý je tu, väčšej úbohosti sa nedočkáte! To platí aj pre SaS! Neviem, v akom pomere platí pre vás. Žiaľ, normále s tým, a už sa o tom presviedčam, vyhodnotím to, že naozaj výsledky, tie hrozné výsledky nezverejním k úcte k tomuto parlamentu. Naozaj.
Rozprávali sme o Zákonníku práce, ideme rozprávať o norme, ktorá sa vzletne volá inteligentné dopravné systémy. Tejto norme ide o inteligentné dopravné systémy asi tak ako, ja neviem, nenapadá ma, už som sa dostal do takého šfungu, dobrý prímer na to, že ako, ako je to úplne zbytočný ten názov, ako je nenáležitý. Tá zákonná norma sa kľudne môže volať čipovomýtny zákon. Kľudne, nič by sa nestalo.
Európska komisia prijala smernicu, v ktorej hovorí teda o nejakom systéme, ktorý by sa mal prijať v jej členských krajinách. V tej samotnej smernici je nespočetnekrát spomenuté "mal by", "malo by". To znamená, formulácie, ktoré sa hodia skôr do nejakých detských čítanok alebo do nejakých takých, ja neviem, manuálov pre zakladanie táborákov, ako do smernice Európskej komisie. Na základe tejto smernice jednotlivé štáty pripravujú svoje zákonné úpravy a my sme naozaj krajinou, kde dnes už znamená včera, my sme naozaj krajinou zasnúbenou, čím väčší - pred dvoma dňami som to povedal - blbec, tým väčší úspech. A platí to, ale ešte sa to dá možno doplniť, že čím ste bližšie, tým ten pocit neohrozenosti je väčší a silnejší. A už vám nič nestojí v ceste, už ani symbolický odpor nezastane, nič. To je skľučujúci pocit, ktorý človeka bije k zemi, že kde sme sa to vlastne dopracovali, do akej krajiny, kde už ani nehlesneme, už ani nehlesneme, už ani nás to nebaví vôbec niečo povedať, lebo koniec koncov ste za blbého, kolegovia vás označia, že vám ide len o mediálnu prezentáciu. Nuž ako mám vyjadriť svoj názor, že s tým nesúhlasím? Hlboko bytostne, keď s niečím nesúhlasíte, tak nejakým spôsobom.
Hlboko a bytostne nesúhlasím s celým návrhom zákona o inteligentných dopravných systémoch.
Ja sa pýtam, vážení kolegovia zo SMER-u, čo je zlé na nevinnom návrhu, ktorý som dal aj na výbore, aj v pléne a ktorý neprešiel? Čo je zlé na tom, keď pán Richter sa metódou komparácie zaoberá, a keď ja som hovoril, že skúsme, keď už teda, tak skúsme, ako to robia inde, v iných krajinách. Skúsme to porovnať. Prečo ste za to nezahlasovali, preboha? Prečo? Povedzte mi? Prosím vás, povedzte mi prečo? Čo je na tom zlé? Čo bolo na tom návrhu zlé, meritórne, čo bolo na tom zlé? Čo bolo zlé na tom, aby sme pozreli, ako v iných krajinách s koľkými peniazmi na to rátajú, ako to zaťaží ich rozpočet, a nie v absolútnej sume, k pomeru k ich rozpočtom? Hej, lebo náš rozpočet je suma X a z toho je ten náklad, s ktorými rátame my, nemecký rozpočet je iná suma v absolútnom vyjadrení, že ten pomer by ma zaujímal. Prečo sme sa k tomu, prečo sa tohto bojíme? Prečo ste za to nezahlasovali, to sa ich tak bojíte? Tak, že popierate samých seba, že nemáte chuť sa dozvedieť viac? Však čo je zlé na tej informácii? Aby sme vedeli, čo ideme prijímať.
Naozaj tá norma, ktorá si teraz dokázala, ja neviem, pán Počiatek mi hovoril, že to pán Figeľ dokonca pripravil. Viete, ono niektorým ľuďom je už úplne jedno, kto tu vládne, úplne jedno, kto tu vládne. To je jedno. Ja neviem teda, že či je to faktom, že či to už KDH akurát, to je tiež, aj mne je to úplne jedno, ja len viem, že tá norma je tu teraz a my máme o nej hlasovať.
A tým ľuďom, ktorým na to záležalo, aj na tom záležalo, si do tej normy napchali to, čo potrebovali. Napchali si do nej to, čo potrebovali. Pán Štefanec, vítam vás. Napchali si tam to, čo potrebovali. Napchali si tam veci, s ktorými Európska komisia vôbec nerátala, vôbec si nemyslela, že budú v niektorej krajine tak blbí, že si to tam dajú, exaktne že to uvedú do zákona. S tým oni nerátali. Však oni rátajú, že majú všelijakých členov, všelijaké také, by som povedal, krajiny, ale že niekde sa nájde krajina, kde to proste tam natvrdo šupnú, pre istotu, s tým podľa mňa nikto nerátal, ale my sme si to tam dali. My v našej zákonnej úprave už teraz, v zákonnej úprave, ktorá hovorí o inteligentných dopravných systémoch, my v tej úprave máme to, že nejaké technologické zariadenie v aute môže počítať počet odjazdených kilometrov. Kristepane, povedzte mi, načo je to dôležité?! - pre inteligentný dopravný systém, pre bezpečnosť cestnej premávky?! Kto mal tú nenormálnu potrebu to tam dať už teraz?! Kto? Kto si robí zadné vrátka nato, aby vedel, že už to tam má? A za dva, za tri, možno za štyri roky tu príde návrh o platení mýta pre autá do 3,5 tony. Možno, možno sa zdvihne nejaká búrka nevôle, tuná nejakí plastičáci budú hovoriť, jak sú proti a neviem čo, hej, a potom niekto príde a povie, čo chcete? Čo chcete, vážení?! Však pred troma, ix rokmi ste to už schválili v zákone o IDS?! Čo chcete, čo sa tu rozčuľujete?! Len teraz napĺňame, vykonávame normu, do ktorej ste to už dali! Načo ten povyk, načo ten krik? A ešte pritlačia. Ešte pritlačia a povedia, čo chcete, vážení, my sme už na základe toho zákona učinili nejaké kroky, nejaké opatrenia a ideme do arbitráže a tomuto štátu to dáme a dáme a dáme mu to poriadne.
Toto je možné iba v niektorých krajinách, žiaľ, Slovensko je lídrom krajín, kde je všetko možné, kde hlúposti sú vo forme zákonov. Normálne ja, ja neviem, ako ešte viac mám vyjadriť tú expresiu, to zhrozenie, to zhnusenie toho, že proste si to niekto tam dá, ani si to nelajzne, keď sa niekto nato moc pýta, tak urobia z neho somára, že si pletie hrušky s jablkami. To je výrazom tej arogancie, viete, že človeka prostredie ovplyvňuje. To znamená, keď žijem v nejakom prostredí, ktoré je prudko arogantné, čiže aj moje chovanie sa takým stane.
Čiže ak nejaký hovorca, ja neviem, ani hovorca, podľa mňa hovorca nemá čo komentovať poslanca, jeho mentálne alebo nejaké schopnosti. Hovorca má za štátne peniaze informovať o činnosti ministerstva. Ja si vyprosím, aby nejaký hovorca mňa hodnotil, či ja si mýlim hrušky s jablkami! Od toho hovorca není. Tu pán minister mi to kľudne môže povedať, ale od toho hovorcu si to vyprosím! To je čo za kultúra, že hovorca mne bude hovoriť, že ja si niečo mýlim alebo nemýlim?! To kde sme sa už dopracovali?! Ale je to presne o tom, je to tá kultúra toho prostredia, kde ten hovorca je a žije! Je to presne o tom, áno, u nás čo chcú? Hrušky s jablkami, tam odpáľ ho het, čo trepe, čo trepe hlúposti!
Nemýlim si hrušky s jablkami. Pán minister, nemýlim si hrušky s jablkami, vyšlo vám to, čo nik nečakal, že už v piatok alebo v utorok budeme o tom hlasovať. Ja budem mať svedomie čisté, lebo v pondelok spravíme akciu, taký tichý prejav s mestom, na upozornenie, ja neviem, koľko nás tam bude, možno málo, možno veľa, ja neviem, v tejto krajine tu môžete orať hlbokým pluhom na chrbte, ešte vám poďakujú. Koľko bude, toľko bude. Nevadí, ja, on urobil, čo som mohol.
Tento návrh zákona, ktorý je tu, je zvrátenosťou a je vyvrcholením toho, že v akej krajine žijem, že si vôbec niekto tu dovolí doniesť. Preto mi na tom záleží, aby sa to aspoň zaznamenalo, že som bol proti, a hlasno, ako som len mohol, aby mi to niekto bude, vyčíta, že, Hlina, a ty čo máš s tým, že ja mám v aute čip, ty čo máš s tým, že ja platím niekomu za to, že idem zaniesť na dušičky vence starým rodičom? Tak poviem, vážení, ja som s tým nič dokopy nemal, ja som bol proti tomu.
My pripravujeme úplne, úplne pripravene, úplne plánovite pripravujeme, áno, však už aj to zariadenie, ktoré je existujúce, je už technologicky na tej úrovni, že tie následné čipy zvládne. Je to tam.
Pre istotu, pán minister, ak budete reagovať, viete mi povedať len jednoducho, prečo je v návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch ustanovenie, že má merať počet prejazdených kilometrov, prekristapána?! Druhýkrát to poviem. Len túto absurditu mi, prosím vás, vysvetlite. Ja nebudem hovoriť o tej plánovitosti a neviem ako a že pre koho to je, ako je to prichystané a jak sa do tej verejnosti bude servírovať a aké to bude nevyhnutné. A aká kampaň? Viete, čo aká kampaň bude, že aké je to spravodlivé? To bude kampaň, normálne PR, to normálne veľké agentúry vás tu budú, do vás šúpať, jaké je to spravodlivé, že to mýto treba platiť, autá podľa toho, čo prejdú, však je to úplne spravodlivé. Ale tá spravodlivosť bude znamenať jeden a jediný fakt, že tí, čo málo jazdia alebo vôbec nejazdia, budú platiť toľko, čo platia teraz za známku, a tí, čo budú platiť, či to budú jazdiť veľa, budú platiť veľa. A niekto povie - no a čo? Ale ja neviem, či no a čo.
Čo je potom úlohou štátu? Túto cestu nestavali finančné skupiny, tieto cesty na Slovensku nestaval pán Počiatek! Tieto cesty stavali aj moji rodičia, aj moji starí rodičia, aj cesty sú aj dedičstvom tejto krajiny, nikto nemá právo si zosobňovať, že patria ku mne. Áno, právne nie, ale neformálne alebo mimo tohto niekomu patria, niekomu sa privatizujú.
Tohto sa chcete zúčastniť? Za to idete hlasovať a ešte budete... Toto nemôžte dopustiť! Lebo tie, to nie je také jednoduché, ako sprivatizovať VSŽ-ku, preboha, že to takto pustíte, že tých ľudí, im dáte jednak, že majú za to platiť, že idú s vencami, chudáci, na tej starej škodovke, lebo aj do tých starých škodoviek, Pravda to dala, Pravda to dala, uverejnila PR článok, ako to zvýši bezpečnosť, a už je tam aj informácia, že aj do hociktorého auta to dajú, aj do tej najstaršej škodovky dedovi, ktorý to raz za rok vytiahne a ide na dušičky, aj jemu to dajú. A pôjdu, pôjdu peniaze tam, kde majú ísť, pôjdu, nebojte sa, všetko bude, všetko bude tak, jak má byť.
Tu sme na nič! Jasné, že sme tu na nič, lebo tu nie sme a klameme, že sa nehanbíme, poslední podvodníci, ktorí, ja neviem, tam čmajznú niečo, tento, sa idú podpísať, toto je tu!!! Kristepane, tretíkrát to poviem, koľko vás tam bolo podpísaných, že ste tu, a tu nie ste?! Však to je hanba, obrovská hanba! Toto nám všetko sa krásne zleje a výsledok toho všetkého bude, že, že rozmýšľam, že jak ďalej, čo ďalej, jak skonštatovať, že čo s tým, že či tu sa dá ešte vydržať, v tomto prostredí, v ktorom nemá význam robiť nič! Nemá význam vám povedať o nejakom poklope, koľko detí tam má popadať do tých poklopov? Koľko, aby vás to zobudilo?! Koľko ľudí má prísť v pondelok na ten protest s tými autami, koľko, aby ste vy začali v utorok rozmýšľať, či to pánovi Počiatkovi za to zahlasujete? Koľko? Že vás to zobudí! Koľko?
Alebo je ten strach, to... Ja rešpektujem, že máte disciplínu, to je v poriadku. Ale nemôžte, zakázali vám byť kritickí, zakázali sa vám pýtať, to vám zakázali? Nemôžte niekde na klube povedať, ale pozor, vážení, toto sa mi, teda moc mi to nevonia, čo s tým, aj to vám zakázali?
Aký dám návrh v tejto veci? Aké sú možnosti moje úbohé, asi len také, že dám návrh, aby predkladateľ stiahol tento návrh zákona z rokovania parlamentu. A to je aj požiadavka toho protestu, čo bude v pondelok, v zásade sú dve: prvá je, aby sa ten návrh stiahol z rokovania parlamentu, a druhá je, aby ministerstvo, to, čo som tu už hovoril, aby ministerstvo vypracovalo komparáciu toho, akým spôsobom proste aplikujú smernicu Európskeho komisie do svojej legislatívy v iných krajinách a koľko ich to stojí.
Táto správa, keď bude prednesená v parlamente, na základe diskusie bude prijaté uznesenie s návrhmi na zapracovanie do našej legislatívnej úpravy a následne na základe týchto podkladov ministerstvo dopravy predloží na decembrovú schôdzu návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch.
Povedzte mi, čo je na tom zle? Čo, čo? Ide o mediálnu, túto mi ide? O čo mi ide? Čo mám v tom nejaké peniaze alebo čo je na tom zlé? Čo je na tom zlé, povedzte, ľudsky povedzte, čo je na tom zlé, keď by sme to takto urobili? Čo, jakú konšpiráciu?! Nijaká tam není! Len je to niečo, čo mi sedliacky môj rozum chlapca z Oravy hovorí, takto by to plus-mínus malo byť. Povedzte mi, čo je na tom zlé, keby sme to takto urobili?
Choďte domov, cez víkend nad tým rozmýšľajte, čo je na tom zlé, že by sme toto pri tom hlasovaní urobili. Zodpovedzte si vy na tú otázku: čo je na tom zlé?
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Mne sa veľmi ťažko reaguje na takéto niekedy až arogantné vystúpenie, na ktoré sme od pána kolegu už zvyknutí tu v tejto Národnej rade, často sa mi zdá, že sa niekto snaží robiť zo seba pajáca reality šou, len aby sa dostal do titulkov, keďže nevie naplniť obsah novinových článkov.
Za náš klub chcem povedať, že sedím tu dnes celý deň napriek tomu, že chodím po parlamente, sedel som aj vo svojej kancelárii, sedel som aj u nás na klube a som si istý, že našich poslancov, ktorých sa to týka, je tu výrazne viac pomerovo, určite, než členov ostatných poslaneckých klubov, ale, samozrejme, každý má právo na kritiku. Možno by bolo dobré sa aj pozrieť na rad za seba, že koľko vašich vlastných, ak teda, Lojzo, sa ešte cítiš členom vôbec poslaneckého klubu Obyčajných ľudí, tu sedí a koľkí nesedia.
Čo sa týka tej obsahovej časti vystúpenia, ja stále jednoducho neviem posúdiť, že či to naozaj Lojzo Hlina, ktorý tu zachraňuje Slovensko pred nejakou reálnou hrozbou čipovania v autách, pretože to naozaj tak môže byť, ako upozorňuješ, alebo že či je to skôr len taká rozprávka na upútanie pozornosti, prirovnateľná k Aštarovi Šeranovi a jeho čipovaniu tými jaštermi, či jašterími ľuďmi, či ako sa to volajú.
A preto by som chcel vyzvať, možno to, čo si neurobil, chcel by som počuť od pána ministra explicitný prísľub, že sa nebudú čipovať občania a autá, že sa nebudú tieto čipy zneužívať, ako liberála ma to veľmi trápi, na monitoring pohybu vozidiel, nato, aby sa ľuďom dávali pokuty, napr. za prekračovanie rýchlosti, a napríklad aj na zneužívanie tajnou službou v prípade, že sa tento zákon schváli. A chcel by som naozaj počuť takýto explicitný prísľub od pána ministra dopravy, pretože je to pre mňa veľmi dôležité pre budúcnosť.
Ďakujem.

Ja by som sa chcela vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Hlinu, pretože asi niet človeka poslanca v tejto sále, ktorým by to, samozrejme, neotriaslo. Ja naopak od predrečníka si myslím a obdivujem odvahu pána Hlinu, ktorý vlastne vystúpil a pýta sa na to, čo možno nie v tak expresívnej forme dokážem interpretovať aj ja. To nielen pri tomto zákone, ale aj pri mnohých iných zákonoch sa sama pýtam, načo a s akým efektom budú tie-ktoré zákony v praxi použiteľné. Čím ďalej viac, a to nielen pri tomto zákone, pociťujem, ako keby vládna strana mala ambíciu splniť v čo najrýchlejšej dobe Plán legislatívnych úloh, ale bez toho, aby sledovala koncovku pre koncových užívateľov týchto zákonov. V mnohých prípadoch aj ja sama sebe nastoľujem otázky, ktorý zákon má aký význam pre praktické použitie občanov. I v tomto prípade my budujeme inteligentné systémy dopravy, prepravy a na zákony, ktoré sú ľudsky potrebné, nenachádzame odpovede, ani politickú vôľu, aby sme ich prijali.
To znamená, že ja naozaj obdivujem vašu odvahu, pán Hlina, za takéto vystúpenie, pretože si myslím, že slovenský parlament potrebuje takúto spätnú väzbu, takúto sebareflexiu, a vôbec si nemyslím, že my ako kolegovia by sme mali medzi sebou skúmať motívy našich vystúpení, či to robíme pre dôvod prezentácie, alebo pre akýkoľvek iný dôvod. Každý je tu zvolený svojimi voličmi, a nie sme tu nato, aby sme skúmali vzájomné motívy prečo, kto, kedy a ako vystúpi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež pridal k poznámke pána poslanca Chrena k vystúpeniu pána poslanca Hlinu, ja chcem reagovať na vystúpenie, len sa chcem pridať. Tiež by som chcel v rámci toho naozaj požiadať pána ministra, aby jasne objasnil tieto otázky, ktoré pán poslanec Hlina nastolil, aby to bolo jasne vysvetlené. Pretože pokiaľ ide o plynulosť a bezpečnosť premávky, je dobré, ak sa prijíma tento zákon, ktorý je aj v súlade s európskymi predpismi a plánmi na zlepšenie dopravného systému. Ale naozaj tam vyvstávajú tieto otázky, ktoré treba objasniť a ktoré treba jasne vysvetliť.
Takže tiež vás žiadam, pán minister, keby ste nám to mohli objasniť a uistiť nás o tom, že tieto veci nebudú zneužité. A v tých častiach, kde sa hovorí o použití osobných údajov, aby ste možno aj prípadne odcitovali zo zákona, že či je v ňom už v tomto znení zaručené.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby aj ja som sa vyjadril k navrhovanému zákonu o inteligenčných dopravných systémoch. Znie to veľmi honosne a veľmi krásne, ale vyvstávajú tu naozaj isté aj obavy, ktoré aj ja osobne ako prežívam, nechcem, aby to bolo tiež nejak chápané ako nejaká prezentácia alebo čosi také, ale mať zabudovaný čip v každom aute a merať kilometre a naivne sa naozaj aj domnievať to, že to nebude ako zneužívané, ja si to nemyslím. Myslím si, pán minister, že naozaj bolo by asi vhodné pozrieť sa ešte raz na ten zákon veľmi zodpovedne a veľmi precízne, lebo tak ako to kolega Hlina tu v tejto rozprave spomínal, aj ja mám tú obavu, že práve doplatia na to tí, ktorí na to najmenej majú a možno sú aj najchudobnejší.
Rovnako, keď hovoríme o ľudských právach, tak ako sme to tuná dnes ako spomenuli, dovolím si povedať, že aj toto môže byť jeden z problémov, ktorý môže do budúcna hraničiť s ľudskými právami, pretože človek má predovšetkým svoju ľudskú dôstojnosť, aby sme naozaj týchto občanov, ale aj seba samých neoznačili len nejakým čipom alebo nejakým číslom. Človek nie je číslom, ale je predovšetkým človekom.
Ďakujem pekne.

Chcem sa pridať k poslancovi Chrenovi aj k poslancovi Vašečkovi a pána ministra touto cestou poprosiť, aby vysvetlil možno aj ľuďom tuná, ale hlavne ľuďom doma, čiže občanom Slovenskej republiky, aby náhodou teda naozaj nemali strach z nejakých čipov. Lebo teda keď ktokoľvek povie, že nejaký zákon ide zavádzať nejaké čipy a už automaticky za tým paranoja zabezpečí, že vidíme, že Veľký brat nás ide sledovať, tak myslím si, že by sa zišlo, že pán minister by to tak naozaj dopodrobna vysvetlil a odpovedal na otázky poslanca Hlinu.

Ďakujem. Pôvodne, keď som sa prihlasoval do faktickej, tak som mal na mysli presne túto vec, lebo padlo niekoľko otázok, takže k otázkam sa pripájam, aj keď nie to bytostné presvedčenie a tá zápalistá reč má svoje grády, ale aby sme nezneisťovali obyvateľov. Ak je niečo na tom pravdy, tak dúfam, že v záverečnom slove, alebo možno aj prihlásením do rozpravy pán minister by toto mohol vysvetliť.
A k vystúpeniu toľko, že zvažoval som, že či teda nakoniec podáš ten procedurálny návrh vrátenia ministerstvu na dopracovanie, ale teda bol aspoň ten procedurálny návrh, aby sme zastavili o tomto bode rokovanie, dúfam, že to bolo tak myslené, že dúfam, že bol podaný a pán spravodajca zaznamenal procedurálny návrh na vrátenie alebo zastavenie o tomto bode rokovania.
Ďakujem.

Ak dovolíte, tak sa k nim aj k tým ďalším skutočnostiam - a zrekapitulujem niektoré veci už možno menej emotívne - prihlásim znova do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nechcem hovoriť o dochádzke, lebo si myslím, že zvlášť pri tejto téme by sme sa mali venovať niečomu úplne inému. Ja veľmi dobre viem, koľko z mojich kolegov sa témou preberania smerníc Európskej únie zaoberá od roku 2009, kedy som začal pracovať na programe SaS, veľmi dobre viem, akým spôsobom a do akej hĺbky sme vyhodnocovali systém, akým sa preberajú smernice Európskej únie, a preto veľmi dobre viem, že aj táto téma, odkedy vôbec prišla na stôl, v klube SaS rezonuje a je potrebné sa k nej vyjadriť.
Alojz, keby si mal naozaj potrebu, môžeš si vypýtať prepisy z ústavnoprávneho výboru, kde som o tom rozprával, aby si vedel, že nehovorím do vetra, a nie si jediný človek, ktorý je veľmi znepokojený tým, akým spôsobom a prečo vôbec tieto dopravné inteligentné systémy by mali byť na Slovensku zavádzané.
Myslím si, že v prvom čítaní je priestor pozrieť sa na to, či naozaj sme absolútnymi otrokmi akejkoľvek smernice, ktorá je prijatá na úrovni Európskej únie a Európskej komisie. V prvom čítaní som to nestihol, tak to dám v druhom, no. Jasné, inak by to nebolo na výboroch.
Európska únia a Európska komisia nám sem predkladá obrovské množstvo rôznych regulácií a niektoré z nich smerujú možno k zlepšeniu života občanov v Európskej únii, niektoré ich viacej obmedzujú, možno niektoré majú vyrovnávať podmienky medzi jednotlivými krajinami. Ale práve ten, ktorý máme teraz na stole, je jeden z tých, ktorý z veľkej časti funkcie, ktoré navrhuje, aby sme spravili ako centralizované a dané štátom, už dnes plnia rádiá, rôzne iné systémy. Vy máte dojem, že keď chcete, tak sa neviete dozvedieť o tom, že niekde sa stala dopravná nehoda? Lebo ja si kvôli tomu zapnem rádio.
Veľa funkcií, ktoré má plniť tento integrovaný systém, dnes už dokáže splniť súkromná sféra. Mnohé povinnosti, ktoré sa zavádzajú týmto systémom, idú nad rámec toho, čo sme schopní akceptovať ako zásah do svojej vlastnej, do svojho vlastného súkromia. Vo volebnom programe SaS už v roku 2010 bolo napísané, že budeme zásadne proti tomu, aby spôsob vyberania mýta, ktorý je zavedený pre nákladné autá, bol zavádzaný aj pre autá osobné, a to z veľmi jednoduchého dôvodu: nie je žiaduce, aby niekto, kto spravuje databázu takýchto dát, v každej chvíli vedel, kde sa nachádzame. Niekto to môže nazvať paranojou, niekto to môže nazvať prehnanou úzkostlivosťou a niekto môže povedať, veď kto nemá čo skrývať, tak ten môže byť spokojný. No ja, mne sa to nepáči.
Dnes už vďaka technológiám, ktoré sú v telefónoch, je možné síce človeka sledovať, ale tam je aspoň to založené na tom, že tú lokalizáciu si človek v tom telefóne zapne, vypne, a keď už je naozaj taký chúlostivý, tak ten telefón proste nezoberie so sebou. Bo keď ho nechám doma, tak ma lokalizovať nemôžu. Ale... (Reakcia z pléna.) No tak, asi vieš.
Ale akonáhle budeme platiť mýto zavedením čipov do našich automobilov, tak každý jeden najazdený kilometer, každý jeden meter, na ktorom sa budeme vyskytovať, už bude zaznamenaný v nejakej databáze, aj sú mnohí ľudia, ktorí takéto niečo môžu považovať za významný zásah do svojho súkromia.
A teraz k rovine otroctva voči smerniciam. Ja nie som právnik a nemám takú hlbokú znalosť o procedúrach prijímania alebo neprijímania smerníc Európskej komisie, ale viem, že ten systém nie je plne automatický, že krajina, ak má názor, že takáto smernica príliš zasahuje do vecí, o ktorých má rozhodovať sama, sa môže proti implementácii smernice odvolať. A bolo niekoľko, nie desiatky, ale niekoľko prípadov, kedy krajiny neimplementovali smernice Európskej komisie, pretože Komisia spätne uznala, že išla nad rámec svojich kompetencií. A ja si myslím, že táto smernica a táto implementácia je presne príklad toho, kedy by sa Slovenská republika mala ozvať, a to z dvoch dôvodov.
Prvý je ten, o ktorom som hovoril na začiatku, to znamená, príliš veľký zásah do súkromia ľudí, ktorý by mali byť monitorovaní na každom svojom kroku, a obzvlášť, keď sa pozriem na to, že ten mýtny systém, ktorý máme pre nákladné auta, ešte stále je pre nás drahší, ako keď sme mali diaľničné známky, to je... (Reakcia navrhovateľa.) Možnosť. (Reakcia navrhovateľa.) To je... (Reakcia predsedajúceho.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Chcem povedať, pán poslanec, aby ste pokračovali v rozprave.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Dobre. Takže obava ľudí o to, že by tu mohol byť zavedený tento systém, ktorý sa ukázal ako mimoriadne neefektívny už pri nákladných autách. Ale druhá vec, ak subjekty súkromné dokážu mnohé z tých funkcií plniť, to znamená napríklad informovať o tom, kde je zápcha, kde je nehoda, aká, aká je situácia na cestách, či je naozaj nutné v situácii, keď musíme šetriť každé euro, zavádzať takýto integrovaný systém a spájať ho s inými systémami v Európe, a tým pádom míňať peniaze na niečo, čo určite nie je našou prioritou a čo nám bolo nadiktované zvonku.
Takže ak neexistuje nič také v tejto implementácii, tak máte priestor to vyvrátiť, určite sa k tomu vyjadríte, pán minister, ale ja sa pýtam hlavne na tie druhé dve veci. Prvá, či Slovenská republika by nemala namietať, že implementácia tejto smernice ide nad kompetencie Európskej komisie v tom, čo zavádza, to je prvá. A druhá vec, či naozaj máme peniaze na riešenie vecí, ktoré pre nás nie sú v danej chvíli prioritou, o ktorých aj vláda sa vyjadrila, že bude veľmi ťažké ich zafinancovať, a či by sme nemali využiť všetky možné prostriedky nato, aby sme buď implementáciu takejto smernice okresali, alebo ju oddialili.
Ďakujem.

Vzhľadom na to, že tu pracujeme s nejakou mierou určite paranoje, ktorú si niekoľkokrát spomenul v tvojom prejave, a zároveň s tým, ako písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina viackrát spomenul, si myslím, že táto ad jedna, táto téma by potrebovala možno väčšiu kampaň alebo väčšiu vysvetľovaciu kampaň o tom, čo sa vlastne ide urobiť. Možnože pre potreby pléna parlamentu nám pán minister vysvetlí.
A zároveň, čo by som chcel potom aj následne v rozprave povedať, to je presne, čo si možno sa snažil naznačiť, kategória tzv. transpozičného deficitu alebo toho, čo častokrát až otrocky preberáme pod hrozbou pokút do nášho právneho systému. Nestalo sa tak prvýkrát na tejto schôdzi, preto veľmi kvitujem tú otázku, ktorú si pánovi predkladateľovi položil, a to je, aby sa skutočne vyjadril k potrebe zavádzať tento integrovaný, alebo inteligentný systém, keďže možno existujú aj iné formy, ako ducha transpozície, alebo v rámci teda transpozície naplniť. Takže dúfam, že k tej odpovedi nakoniec príde.
Ďakujem.