7. schôdza

Ďakujem za slovo. Ťažko povedať, kde vlastne začať, pretože ja som normálne jak Alenka v ríši divov, čo vy ste tu boli schopní teraz posplietať. Ale skúsim to nejak teda trošku porozplietať.
Pán Hlina, vy ste sa dostali už do takej vývrtky, že vy ste sa zacyklili v tých svojich vlastných fóbiách, myšlienkach, paranojach, a naozaj ma to mrzí, pretože tento zákon, už aj z toho názvu, je o inteligentných, ako to slovo "inteligentné" by tam malo byť inšpiráciou pre všetkých.
Začnem asi z tohto konca. Celé, ako ja to cítim, že ten hlavný driver toho celého vášho emotívneho prejavu v nejakej tej paranoji o tom, že "Big brother is watching you", hej? Tak som to tak nejako pochopil a viacerých vás to tu trápi, tak asi takto: Ak si vy myslíte, že tento zákon je presne o tom, tak to sa naozaj mýlite. Tá budúcnosť, a teraz idem úplne všeobecne, ak si vôbec niekto myslí, že v budúcnosti nebudú systémy nezávisle od štátu, privátne, akékoľvek, ktoré budú schopné sledovať ľudí, tak ste naivní. Budú. Budú, tak to skončí. A nakoniec to asi aj skončí tak, že nás niekto očipuje, ale určite to nie je o tomto zákone. Tento zákon nič také nerieši.
Čiže riešiť tu všetko cez prizmu paranoje, že jedného dňa nás budú nejaké systémy elektronické sledovať, je čudné, pretože to sa jednoducho stane, ale s tým nemá štát nič spoločné. To sa stane bez štátu, to proste jedného dňa príde. Ale vôbec to nesúvisí s tým, že by štát niečo také chcel robiť.
A žijeme proste v dobe, kde viete, aké sú výkonné tieto elektronické systémy. Tu bol príklad, že telefóny sa dajú nejakým spôsobom sledovať, a to proste tak je. Aj tie internetové firmy, čo si myslíte, že ony nevedia, čo sa deje na tých ich serveroch? Samozrejme, že vedia, ale s tým štát nemá nič spoločné.
Čiže na jednej strane chápem tú vašu fóbiu a to môžme riešiť, ale úplne nejakou celospoločenskou debatou, či chceme, aby to takto bolo, a či tá doba, v ktorej žijeme, je pre nás akceptovateľná a vôbec tie technológie, ktoré súčasná doba prináša, sú pre nás akceptovateľné, alebo nie. Ale to určite nesúvisí s týmto konkrétnym zákonom.
Ďalší, ďalší druhý taký zásadný, zásadný pomýlený fakt je, že niekto z vás tu povedal, alebo viacerí ste povedali, že tie peniaze, ktoré ideme investovať do tohto systému, sme mali dať učiteľom. Tak, a to je teda naozaj veľká chuťovka, pretože, pán Hlina, vy viete vôbec čítať rozpočet? Pretože ja vám garantujem, že v rozpočte na tento rok nie je ani jedno euro vyčlenené na tento systém, a keď, a to vás vyzývam, preto som vystúpil aj v rozprave, aby ste mohli reagovať, ukážte mi to číslo, ukážte mi tam tie eurá, ktoré by ste vy chceli dať učiteľom. Vy ste nám, vlastne ste tu viacerí, ktorí ste vládli v predchádzajúcej vláde a zachovali ste nám rozpočet taký, aký ste nám zachovali, ale určite tam nie je ani euro vyčlenené na tento systém.
Ten zákon sám osebe vytvára len rámec na zavádzanie inteligentných dopravných systémov a taktiež, ako ten systém bude v budúcnosti vyzerať, je ešte naozaj otázkou budúcnosti. Nie je vôbec presne povedané, ako má vyzerať, ani ako bude vyzerať. A keď by raz vôbec došlo k tomu, že sa bude budovať, tak bude k tomu určite nejaká súťaž, ktorú môžte presne monitorovať, vyhodnotiť, kritizovať, čokoľvek. Ale dnes povedať, že týchto 150, vy sa tvárite, ako keby tých 150 mil. bolo niekde konkrétne v rozpočte a stačí ich presunúť na platy tých učiteľov. Tak mi ukážte tú položku. Pretože toto je už naozaj veľký populizmus. Pretože to tam vôbec nie je.
Koľko ten systém bude nakoniec stáť, či sa vôbec bude zavádzať a kedy, to je ešte hudba budúcnosti a môžeme sa o tom baviť, diskutovať o tom, vy to môžte kritizovať, my to môžme obhajovať - a možnože sa to vôbec nezavedie. Nemusíme ho zaviesť. Ja sa vôbec tomu nebránim, ak sa zhodneme, že tento systém je zbytočný, tak nebude.
Ale tu sa musíme pozrieť aj trošku do minulosti, taktiež keď nebudeme budovať takéto systémy a žijeme v treťom tisícročí, tak sa môžme na to dívať aj tak, že načo sú nám, keď nepotrebujeme takýto systém, možno nepotrebujeme ani semafory, lebo to je taká podčasť kvázi inteligentných dopravných systémov, alebo jeden z komponentov inteligentných dopravných systémov. Môže byť inteligentný semaforový systém, nie statický, ktorý prepína tie semafory v nejakom úplne fixnom režime, ale v dynamickom režime, bude to prispôsobovať premávke. A o tom sú inteligentné dopravné systémy, aby uľahčovali tú prepravu cestujúcim a aj nákladu, skvalitňovali ten traffic, aby bol plynulejší, čím vznikajú úspory, samozrejme, nielen časové, ale aj energetické a zároveň, samozrejme, prioritnou úlohou takýchto systémov je zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky.
Nemusíme to robiť, nemusíme zvyšovať, pán Hlina, bezpečnosť cestnej premávky. Vám asi na tom nezáleží. Nemusíme mať ani semafory, môžu to riadiť policajti. Budú si telefonovať medzi sebou, kde je zácpa, a nejak to prežijeme, určite, prežili sme, to tisíce rokov sme tak žili, tak môžme žiť znovu tak. Pán Hlina bude jazdiť na koni, ako to obľubuje, a nebude treba semafory, nebude treba nič.
Ale iné krajiny to budujú, viete, že dnes už skoro každé auto má navigačný systém. Navigačné systémy sú v telefónoch. Ale nemusíme tu všetko mať. Ja to chápem. Nemusíme.
A hovorím ešte raz, ak sa zhodne spoločnosť, že my takéto systémy, inteligentné dopravné systémy budovať nechceme, tak ich nebudujme. Ale tento zákon, o ktorom tu rokujeme, nič také nehovorí, že ten systém vybudujeme a že bude stáť toľko. Je to rámec. Môžme, nemusíme. Žiadne peniaze v rozpočte, dokument, rozpočet, nie sú tam napísané, čiže sa nedajú odtiaľ zobrať, to tu kolegyňa Mezenská hovorila. Nie sú v rozpočte napísané, tie 150 mil., nedajú sa zobrať a presunúť učiteľom. Nedajú. (Reakcia z pléna.)
Ale však ja s vami súhlasím. Keby to v rozpočte bolo, tú kritiku by som potom bral za relevantnú. Keby ste mi ukázali, že my sme si do rozpočtu napísali, že na tento systém minieme v budúcom roku 150 mil., tak by som to akceptoval, čo hovoríte. Ale nevymýšľajte si, že sa dá... (Reakcia z pléna.) Je to v rozpočte, pán Hlina? (Reakcia z pléna.) Počkať, ja sa pýtam, to je rámec. Rozpočet je dokument, ktorý vy asi neviete čítať, a v takom návrhu nič nie je. Čiže keď tam bude raz napísané to číslo, že to chceme minúť, potom je adekvátne hovoriť, že ideme niečo minúť na niečo neefektívne. A otázka je, či to je naozaj neefektívne. Ale okej.
Takže zhrniem to len tým... (Reakcia poslanca Hlinu.) Nemôžete. (Zaznievanie gongu. Reakcia z pléna.) Budete mať priestor. Ja vám na všetko odpoviem.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pán minister.

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Preto som vystúpil, aby sme sa trošku dostali do nejakej racionálnejšej debaty, lebo vy ste sa samovyvrteli do, vyhecovali do nejakej samovývrtkovskej debaty (povedané s úsmevom) a - vy totižto si položíte otázku, vy si sám odpoviete, tá odpoveď vaša vlastná vás vytočí a vy sa vytočíte druhýkrát a zase si položíte otázku a takto sa to zacyklí. Čiže treba sa trošku spomaliť a vrátiť sa naspäť. (Smiech a potlesk v sále.)
Ale stále som v rovine, naozaj, poďme sa baviť o tomto racionálne, lebo je škoda, že sme tu poplietli toľko vecí dohromady. Čiže ešte raz.
Ďalšia vec, že vy si myslíte, že tento zákon, a vy ste viackrát obvinili mňa z toho, že tento zákon vlastne zavádza elektronické mýto pre osobné autá. Toto je vaše tvrdenie. To ste povedali, to sa dá zdokumentovať, ako vy sa tu furt vyhrážate tým, že je to všetko zaznamenané, toto je zaznamenané v médiách, vy ste toto povedali - čo je absolútna lož. Je lož, že by tento zákon zavádzal elektronické mýto pre osobné autá.
A to, čo vy ste splietli k tomu, je systém e-call, keď hovoríte o tom čipovaní, a to je tiež otázka, e-call je momentálne iniciatíva Európskej komisie zaviesť systém, ktorý by bol schopný automaticky v prípade nehody alebo v prípade potreby aj aktiváciou od vodiča kontaktovať nejaké záchranné stredisko alebo vyžiadať pomoc pre daného účastníka či už nehody, alebo nejakej stresovej situácie. Opäť - vôbec tento zákon nič také nezavádza. Nenúti nikoho si montovať žiadny čip do auta, nič také tam nie je napísané, jednoducho. A či sa to v budúcnosti stane, alebo nestane, o tomto sa tu určite budeme baviť opäť, keď taký zákon príde, potom sa môžme baviť o tom, či to má byť povinnosť, možnosť, nutnosť, neviem, uvidíme.
A opäť platí, nechceme? Tak to nebude. Ale ja si myslím, že tieto niektoré veci sú dobré. Ja chcem aspoň, aby bola tá možnosť, ja si to do auta určite dám. A veľmi rád. A keď si niekto myslí, že tá spoločnosť, ktorá tu bude prevádzkovať, bude mať nejaké dodatočné údaje a trpí tou paranojou, nech si to tam nedáva, je mi to jedno.
V každom prípade, keby vás niekto chcel monitorovať dnes, privátna osoba, sú technológie, ktoré si kúpi hocikde v obchode, aj tak vás zmonitoruje. Takže tá paranoja je už dneska podľa mňa viac-menej zbytočná. Zbytočná už preto, že na to nepotrebuje v konečnom dôsledku vôbec žiadny čip. A, samozrejme, štát to vôbec nepotrebuje zavádzať a nemusíme to zavádzať a v tomto zákone ale to konkrétne vôbec nie je napísané, že by toto niekto mal povinnosť.
Čiže to je ďalšia veľká dezinformácia, ktorou sa vy tu vytáčate do tých vývrtiek. Tento zákon nehovorí nič o tom, že by mal niekto povinnosť si to do auta namontovať. Nie.
Keď sa pýtate na to, že prečo sú tam napísané tie kilometre, samozrejme, ešte, ešte jedna poznámka. Tu padlo viac takých otázok, že či musíme otrocky preberať tú legislatívu. Nemusíme. Nemusíme. Samozrejme, že nemusíme. Ale ja, keďže vy vnímate ináč ten zákon, alebo neviem, ako ste ho podrobne čítali, ja v ňom nevidím všetky tieto riziká, o ktorých vy ste sa tu samovyvrteli do tej vývrtky, preto ja s tým zákonom ako takým problém nemám. A ja som určite není z tých, že by sme niečo otrocky preberali.
Mimochodom, ešte chcem len upozorniť na jednu formalitu. Tento zákon mala za povinnosť už transponovať vaša vláda, čo ste neurobili, a mešká to. Keď chcete vedieť odkedy, ono to malo byť už do 27. februára transponované, čiže ešte za vašej vlády. No zbytočne ukazujete prštekom, za vašej vlády. Ste v tom všetci. Takže - o to tu ale nejde.
A ja ani nejdem hovoriť o tom, že z toho vyplývajú potom sankcie. To není o tom, že dobre, však jasné, máme nejaké povinnosti, ktoré si máme plniť, ale to nie je ten hlavný motív. To nie je vôbec to, že by to bolo, nakoniec ja som prebral ten zákon už v stave, aký bol v konečnom dôsledku pripravený za vašej vlády, ale adoptoval som si ho ako keby, pretože ja v ňom naozaj nič kontroverzné nevidím. Čiže nie je to ani tak, že by som teraz tu ja išiel vás obviňovať, že vy ste to pripravili, nakoniec ste to v konečnom dôsledku pripravili vy, takže kritizujte v skutočnosti vašu vlastnú prípravu. Ale podľa mňa je to len dezinformácia, ktorú tu vyvolal pán Hlina, neviem z akých dôvodov, ani to nejdem riešiť, asi z tých, že má tú paranoju z toho, že žijeme v treťom tisícročí a proste takéto systémy sa tu budú zavádzať.
Ale tento - čiže som odpovedal na to, že prečo, nemusíme nič otrocky preberať. Nemusíme mať, samozrejme, ani semafory, ani inteligentné systémy, to je druhá veľmi dôležitá vec.
Napríklad k tým čipom, čo ste hovorili, že sa tu dáme všetci očipovať. Dnes nepotrebujete, aby ten človek mal v sebe čip, aby ste ho zmonitorovali, keď budete mať napr. prístup ku kamerovým systémom, lebo existujú biometrické identifikačné systémy, a toto proste ďalej, to nikto nezastaví, ako aj tu niekto povedal, že hackeri sa vedia dostať do vášho počítača, to proste tak je a tak to bude. Ako tváriť sa dnes, že zastavíte tento technologický vývoj, je naivné. Môžme sa baviť o tom, ale to musí byť úplne niečo iné, vyvolajme diskusiu o tom, ako chceme, aby táto krajina vyzerala. Či budeme fungovať jak Amiši v Amerike bez akýchkoľvek elektronických prístrojov, môžme. Keď si to niekto vyberie, mne je to jedno.
Ale meritórne k tomu, čiže ďalšie, čo ste poplietli, je ten e-call, ten čip, o ktorom tu teda všetci hovoríte čip, žiadny čip tento zákon nenúti nikoho nikam montovať. A tá legislatíva z EÚ, samozrejme, v nejakej dobe asi prejde a budeme tu o tom určite ešte diskutovať, že či to bude povinnosť, nutnosť, nenutnosť, option, neviem.
Ale ja by som bol rád, keby to autá napríklad mali, pretože to je určite naozaj dobrý nástroj nato, aby tá pomoc sa dostala pri nehode čo najskôr k tým postihnutým a určite to pomôže zachrániť životy. Áno, môže niekto mať paranoju, že to zariadenie vysiela aj údaje o polohe, mne to osobne nevadí. Keď to niekomu vadí, tak nech si to odtiaľ vyškubne, nemusí to tam mať. Ale hovorím ešte raz, to je budúcnosť. Tento zákon to nerieši. Neviem, prečo ste to vytiahli pri tomto zákone, keď to tam nie je napísané.
A furt sa pýtate na tie kilometre. Tak už vám konečne teda odpoviem, aby ste boli spokojný (pozn.: reakcia na vystúpenie poslanca Hlinu), a zároveň to poviem aj tak, že vy ste to, je to v časti o ochrane osobných údajov práve, a ten paragraf je tam preto, aby bolo explicitne jasné, že tento systém nesmie pri akomkoľvek zbere tých údajov identifikovať tú osobu ako takú. Preto je to tam napísané, aby bolo jasné, že ten systém nesmie párovať identifikáciu verzus tie údaje, ktoré zbiera. Tie údaje o kilometroch, či by tam boli, neboli, to už je otázka, ale v každom prípade tie inteligentné systémy potrebujú monitorovať ten traffic, tú premávku ako takú a vyhodnocovať ju. Lebo súčasťou takých systémov určite má byť aj nejaká analytická časť, ktorá potom nejakým spôsobom dynamicky riadi tú dopravu. Zároveň preto ten údaj o prejazdených kilometroch je, samozrejme, dôležitý, ale nie je z toho pohľadu, kto ich prešiel, ale že vozidlá prechádzajú takéto vzdialenosti odtiaľ tam, aby sme vedeli, kde ten traffic je proste koncentrovaný a kde nie je. Ale to nie je o tom, že niekoho zaujíma, koľko kilometrov kto konkrétne prešiel.
Navyše ten zákon práve v tom paragrafe hovorí, že to ani nesmie byť spárované, tento údaj, to je práve o ochrane tých osobných údajov. Ale ten údaj o tom, koľko áut a kade jazdia, je dôležitý. Je napríklad dôležitý preto, že aj budovanie cestnej a nakoniec aj železničnej a akejkoľvek infraštruktúry by malo začať nejakým dopravným modelom. Čiže my by sme mali vedieť najprv, a to je napríklad chyba, ktorá sa tu roky nevyriešila, že Slovensko nemá nejaký kvalitný dopravný model za celý štát, kde by bolo jasné, ktoré cesty sú prioritnejšie ako iné, kade tie autá jazdia, v akých lokalitách je tá koncentrácia. Čiže aj na to, aby sme to vedeli jedného dňa sofistikovane riešiť, treba vedieť odkiaľ, kam tie autá jazdia, ale nie akože kto konkrétne, ale že koľko áut ako takých.
Navyše máme tu mýtny systém už, ktorý napríklad vie takýto pohyb áut nákladných presne zmonitorovať, pretože tie satelitné jednotky to presne monitorujú. Ale zase nič také nehovorí transpozícia tejto smernice. Je to rámec pre rámec pre vytváranie inteligentných dopravných systémov. Aké tie systémy si vyberieme, aké inteligentné až budú, čo všetko budú robiť, čo všetko nebudú robiť, o tom sa môžme baviť, ale tu nič také konkrétne nie je napísané. Je tam napísaný odhad, koľko by to mohlo stáť. A to není rozpočet, to je odhad, koľko to môže stáť, ako zhruba by sme vedeli, koľko zhruba to môže stáť peňazí. Čiže je tam napísané, samozrejme, že by to bolo spolufinancované z veľkej miery Európskou úniou, čiže z európskych peňazí.
Či tú šancu využijeme, alebo nevyužijeme, je opäť otázka budúcnosti. Takže neplatí absolútne, že je to nejaké konkrétne číslo, s ktorým sa dá zaplatiť nejaký iný účet. Takže toto chápem, že populisticky vám vyhovuje vykrikovať niečo takéto, ale je to lož, pretože to nie je konkrétna bankovka, ktorú môžte použiť. Jednoducho to tam nie je v rozpočte.
A, samozrejme, ja sa tiež k tomu hlásim, že by bolo absurdné, keby štát vyhodil v tejto dobe 150 mil. na takýto systém. Súhlasím. Ale neobviňujte nás z niečoho, čo sme neurobili. To nie je vôbec pravda, takže si nevymýšľajte.
Čo ste to tu ešte narozprávali? Neviem, však ešte nakoniec môžem vystúpiť v záverečnom slove.

Pán minister, ešte budete mať záverečné slovo, prípadne nejakú poznámku tam máte. Ďakujem pekne.
S faktickými - pán poslanec Štefanec.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, zaujala ma najmä vaša poznámka pri odvolávaní sa na rozpočet minulej vlády, ktorá nebola prvá v tejto súvislosti. Ja viem, že sa vám ťažko robí konsolidácia, ktorá je určite potrebná. Chcem vám len pripomenúť, že vás dobehlo vaše vlastné plytvanie, lebo po vašej prvej vláde, keď ste boli ministrom financií, ste zanechali rozpočet s deficitom 8 %, takže to, čo teraz robíte, je len pozostatok z vášho plytvania, ktoré sme, ako iste si spomínate, už vtedy, najmä v roku 2009, kritizovali. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Oceňujem túto diskusiu, mne sa celkom páčili vysvetlenia pána ministra, páči sa mi aj atmosféra, ktorá tu vzniká, pretože ja myslím, že takto má vypadať parlament, živo a niekedy aj temperamentne, aby sme si možno uvedomili, o čom rokujeme.
Možno do toho vnesiem trocha taký nový rozmer, neviem, či sa na tie autá pozeráte tak ako ja, ale mne sa celkom páči prirovnanie, že autiak, to je zbraň. A majitelia zbraní vedia, aké prísne predpisy platia pre pohyb so zbraňou, kde ju môžeme mať uloženú, kde nemôžme, kedy má byť evidovaná, keď idem do revíru, sa musím zapísať, proste aby bolo o mne vedieť, kde ju, tú zbraň, mám.
Ja dávno predtým, ako som mohol tušiť, že niekedy budem mať možnosť sa vyjadrovať k takémuto zákonu, tak som si neraz povedal, keď ma nejakí blázni predbehli a vyslovene ohrozovali seba a najmä druhých, že kurník, kedy už príde čas, aby tie autá boli sledované nejakým tým Veľkým bratom. Som presvedčený, že je potrebné a že sa tomu ozaj nevyhneme, aby auto nielen ako dopravný prostriedok, ale ako skutočný nástroj, ktorý ohrozuje nás všetkých a ktorý pribúda, tá hustota je obrovská, veď za chvíľočku sa možno podusíme kvôli tým autám, veď v časoch mojej mladosti bolo auto kde-tu a dneska je problém, kde tu nájsť voľný štvorcový meter. Takže v zásade sa domnievam, že bojovať v princípe voči zavedeniu takéhoto zákona je možné, ale ozaj sa tomu nevyhneme.
Druhá vec je, tak ako to tu zaznievalo, otázka priorít. No jasné, že ak sme vydržali toľké desaťročia automobilizácie, a pritom sme nemali tento zákon, možnože ešte nejaký čas môžme vydržať, ale domnievam sa, že kvôli bezpečnosti, kvôli tomu, aby to auto bolo čo najmenšou zbraňou, bude potrebné o tom vedieť presne to, čo ten zákon bude sledovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, treba uznať, že je o dve, o tri triedy vyššie ako väčšina teda častokrát príspevkov, ktoré tu zaznejú, a ešte je aj vtipný, čo sa oceňuje, a ja mám celkom rád, keď je človek vtipný, takže toto beriem k plusu.
Ale znova tie argumentačné, toľko dier argumentačných, že keby bolo viacej času, že by sme mohli vydiskutovať, kto čo povedal, a to už vtedy je zle, keď kto čo povedal alebo nepovedal, a už keď není čo, ideme na osobu, či má niekto paranoju, alebo nemá paranoju.
K tým veciam, že či som povedal, alebo nepovedal, ja som hovoril a stále to tvrdím, aj vo všetkých materiáloch, čo aj je dneska, že ohlásenie toho protestu, že vytvára zákonné predpoklady nato, aby v budúcnosti mohlo byť zavedené.
Štátny rozpočet v dôvodovej správe ráta na budúci rok, ja som nikdy nehovoril, že tento rok pre učiteľov, koniec koncov aj učitelia chcú na budúci rok peniaze, hej, čiže to sú znova také faktické veci, ktoré keby sme si išli bod po bode, tak pekne-krásne to vyložíme a odložíme.
Ale mňa zarazilo to vzdanie sa toho, že tak či tak bude a my s tým nič neurobíme. Tak, pre Kristove rany, načo sme tu?! Akože niečo tak či tak bude a štát s tým nič neurobí, no tak fakt sme tu zbytoční.
Viete, ja si počkám na túto debatu a ináč upozorním na dve roviny. Jedna rovina je to, že bude nejaký čip a budem, trebárs môžem monitorovať, komu to vadí, komu nevadí. Mne by to plus-mínus tiež tak nevadilo, ale bude, hovorme aj o platení, hej, a komu to nevadí, komu to vadí.
Ale ja si počkám, to sú dve základné roviny, ide iba jedna, ale ja si počkám na debaty v poriadnych parlamentoch. Ja si počkám na debatu na túto tému vo Francúzsku, kde sú ľudia, ktorí boli ochotní sa za svoje práva biť. Prosím vás, toto není parlament, rozumiete, toto tu nie sú parlament, toto je nevoľníctvo. Toto máme normálne v génoch implantované, tu, čo nám povedia, otvoríme ústa, oči vypleštíme a ideme a ešte pridáme. Ja si počkám na veľkú a peknú debatu slobodných ľudí vo veľkých parlamentoch.

Ja teda začnem chválenkárstvom v tom, že som bol desať rokov koordinátor umelej inteligencie v Československu, vedeckovýskumno, odvtedy to už ďaleko prešlo a dneska je to naozaj tam a ide to tam, kde netušíme, kde to všetko príde. Rozpoznanie spracovanej reči, inteligentné systémy, expertné systémy, spracovanie znalostí, porozumenie ľudskej reči, preklad z jedného jazyka atď. do druhého, cieľ je, aby aj pani upratovačka prišla k mašine a všetkému rozumela, mašina ju naučila, aby to proste bolo user friendly. Čiže toto, ten trend tu je, ja súhlasím s pánom ministrom, vtipne to povedal. Teším sa, že môžem toto povedať k jeho príspevku.
Dneska nás všetci sledujú. Družice sledujú všetko, navigačné systémy, proste WikkiLeaks, VatiLeaks, proste čo dneska poviete doma pod perinou, zajtra to vie celý svet, čiže tak sa na to treba pripraviť, a preto robiť veci transparentne, čestne a otvorene, aby to všetci vedeli. Čiže skôr treba diskutovať na úrovni o tom, ako sa tomu predsa len trochu brániť, ako si nejak tú svoju intímnosť alebo osobnosť udržať, ale trend tu je a treba to brať ako lopatu, nie ako zbraň proti nám, ako to, čo nám chce aj pomôcť uľahčiť život. A tak to ja beriem.

Ďakujem. Ja oceňujem, že pán minister vystúpil a zodpovedal z tých pálčivých alebo z tých horúcich otázok aspoň tie najdôležitejšie. Nepáči sa mi ten prístup, kolega to nazval, že teda vtipné. Možnože to bolo tak troška za hranicu zosmiešnenia protivníka, ale nechám to tak.
Skutočne súhlasím s tým, pán minister, že doba sa pohla, čipy nosíme so sebou dobrovoľne, SIM karta je čip, takisto každá kreditka má v sebe čip a pravdepodobne tá situácia pôjde ďalej.
Ja mám s týmto zákonom iný problém, viac-menej ste ho vysvetlili, že transpozičný deficit prichádza, čaro nechceného, to, čo sme ukazovali tými prštekmi a si nás na to upozornil, znamenalo, že tvoj predchodca sedí o dva rady vyššie, takže možnože aj tam by, ja som čakal, že či sa náhodou pán predsedajúci neprihlási, že ako to teda s tou transpozíciou je a kde sa presne nachádzame. A prečo by sme teraz vo veľkom chvate sa o inteligentných systémoch alebo zákon, na ktorý predchádza ich zavedenie, museli baviť tu a na tejto schôdzi a v situácii, kedy potom možno aj neoprávnene vznikajú otázky, že učitelia teda majú malé platy a my tu debatujeme o systéme, ktorý výhľadovo alebo v budúcnosti môže stáť 150 mil. eur. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcem len povedať, že pán minister veľmi kvalifikovane vysvetlil, prečo ten zákon vôbec tu je a čo je jeho cieľom. A chcel by som povedať, že viac-menej na výbore, pretože som tu asi sám za branno-bezpečnostný výbor, pán štátny tajomník povedal skutočne viac-menej inými slovami, o čom je tento zákon, o čom hovorí ten zákon o inteligentnom systéme dopravy. Hovoril aj o tom, že tá zázračná meracia skrinka na tie kilometre, ten e-call, je práve kvôli tomu, aby sa monitorovala situácia na cestách a nehodovosť, aby sa z toho vyvodil určitý záver.
K tomu nedorozumeniu zrejme prišlo v tom, že keď padla otázka, kto bude prevádzkovať v budúcnosti tieto inteligentné systémy, tak na to pán štátny tajomník povedal, že to ešte nie je známe, či to bude štátna firma, alebo štátna akciovka, alebo to bude nejaká firma iná, lebo pán kolega sa pýtal, že či náhodou to nebude firma, ktorá bude mať sídlo na Cypre. Takže tam vzniklo to, že nevieme o tom, kto to ešte bude. Pokladám za korektné vysvetliť tuná, jako reagoval pán štátny tajomník.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za toto vystúpenie a objasnenie mnohých vecí, vážený pán minister, aj keď mám pocit, že možno vás už nebavilo počúvať, čo tu zaznelo, tak ste si povedali, že sa radšej chopíte toho mikrofónu sám a trošku necháte ten čas ubehnúť až do konca rokovania. Ale dali ste mnoho iných informácií, napriek tomu mi stále nie je jasná jedna vec.
Keď sme sa tu bavili o tom Veľkom bratovi, ono tých takých knižiek o budúcnosti a o tom svete, ako môže vyzerať, kde nás všetci budú sledovať, bolo viac. Jedna z nich bol Orwell, jeho Veľký brat, obrazovka v každom dome a sledovanie každého kroku, absolútna strata slobody. Ale inú knihu Brave New World napísal Aldous Huxley a ten videl zase inú víziu sveta. Víziu sveta, v ktorej nás budú médiá, politici a komercia zahlcovať takým obrovským množstvom informácií, úplne nepotrebných a zbytočných, až stratíme schopnosť vnímať a nebudeme schopní vnímať ani tie dôležité veci, ktoré si tam potom niekde možno aj tí politici budú riešiť na pozadí.
Preto sa chcem spýtať, tak keď je tento zákon len rámcom, tak načo je v doložke vplyvom napísaných tých 150 mil. eur, že má stáť ten systém? Tak buď zle chápete tento zákon a naozaj na základe neho vznikne nejaký superdrahý systém a je otázka, či ho potrebujeme, nevidíme feasibility study, či keď my máme jednu diaľnicu, aj tú nie dokončenú, na východ, či potrebujeme stavať systémy ako v Nemecku, kde sú tie diaľnice paralelné a je ich veľa, alebo je zle napísaná doložka vplyvov. A ten materiál by sa mal opraviť a mala by sa opraviť doložka vplyvov, pretože z tohto zákona potom naozaj žiadne takéto výdavky, ako tvrdíte, automaticky nevyvstávajú. Tak jedna vec musí byť chybná.
Takže sa, prosím, nedivte poslancom, že sami potom nemôžu úplne chápať, keď dostávajú takéto rozporné informácie, a musia sa pýtať, musia vznášať toľko otázok.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, som si zopár poznámok tiež dovolil napísať. A jedna z nich je, očipovanie príde samo. Ja sa potom pýtam, prečo, načo tuná potom asistujeme ako pri tomto zákone? Nech príde samo aj v iných veciach. Nerobme nič. Mne sa zdá, že štát silne tuná asistuje, 150 mil. eur, to je tuná načo nachystané, že čosi príde samo? Odpustite mi za túto vec.
Nezrovnával by som to celkom s telefónmi, lebo ten telefón naozaj aj môžem si ho nechať a kde si chcem oddýchnuť si v prírode, tak ho nechám doma na stole alebo idem na dovolenku a chcem mať kľud a pokoj od všetkého.
K tým dopravným semaforom, áno, zamyslel som sa nad tým. Ja si viem predstaviť, že by sme ich, aj dopravné semafory na mnohých križovatkách, nemali. A myslím si, že na to by sme sa aj mohli oveľa viac ako pozrieť. A také kruhové objazdy prekonajú oveľa viac aj možno tie naše dopravné systémy, ktoré máme, ak sú dobré tie kruhové objazdy vyriešené, zrýchli to dopravu, zjednoduší, je to lacnejšie.
Okrem iného ste, pán minister, spomenuli celospoločenskú diskusiu. Aby mohla prebehnúť celospoločenská diskusia na túto tému, museli by sme vytvoriť pre to priestor. Ak by ste tento zákon stiahli z rokovania, mohla by sa vytvoriť, mohol by sa vytvoriť priestor aj pre celospoločenskú diskusiu.
A na záver ešte som chcel povedať takúto vec. To bolo veľmi milé, že keď ten čip nebudete chcieť mať v tom aute, tak ho môžme vyškubnúť. Ak by to naozaj bolo tak v tom zákone, to by bolo super, lebo potom by to bolo ako také dobrovoľné. Ale toto ste presne ako povedali, dá sa vyškubnúť.